Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522202543.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. B. D., E.
XXXX/XX zastúpenej JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., advokátom so sídlom v Novom Meste nad
Váhom, Haškova 18, za účasti vlastníkov: 1/ F. G., H. I., 2/ C. I., J. č. XX, obaja zastúpení správcom:
Slovenský pozemkový fond Bratislava so sídlom Búdková 36, Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o
potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. marca 2023, č. k. 11Vyd/3/2022-30 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na
začatie konania domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XX, k. ú. J., ku všetkým tam uvedeným parcelám vo veľkosti podielu 2/3 - ín k celku.
V návrhu uviedla, že jej rodičia F. K. a C. K. nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo
dňa 11.06.1971 od I. C., H. I. v celosti, teda vrátane podielov v súčasnosti vedených na neznámych
vlastníkov F. G. a C. I.. Od tejto doby nehnuteľnosti nerušene užívali a obhospodarovali právni

predchodcovia navrhovateľky. Podiel 1/3-tiny predmetných nehnuteľností nadobudla navrhovateľka
spolu so svojimi súrodencami na základe osvedčenia o dedičstve, pričom následne darovacou zmluvou
z 23.09.2021 súrodenci navrhovateľky previedli svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach na
navrhovateľku. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 7 ods. 1, § 359a, § 359c ods.
1, 2, § 359d ods. 1 až 3, § 359e ods. 1 až 3 Civilného mimosporového
poriadku (CMP), § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z výpisu LV č. XX pre k. ú.

J. vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľka vo veľkosti podielu 1/3-tiny, F.
G. vo veľkosti podielu 1/3-tiny a C. I. vo veľkosti podielu 1/3-tiny. Súd po preskúmaní, či navrhovateľka
splnila podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a po preštudovaní spisového materiálu dospel
k záveru, že jej návrhu nemožno vyhovieť. Uviedol, že vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľkou, resp. jej právnymi predchodcami, a to vydržaním,
nemožno konštatovať, že nehnuteľnosti navrhovateľka užívala v dobrej viere, že jej patria v celosti,

a teda, že sú jej vlastníctvom. Navrhovateľka nepreukázala relevantnými dôkazmi existenciu titulu
aspoň domnelého, na základe ktorého by nadobudla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam.
Užívanie nehnuteľností samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby, ani vstup do oprávnenej
držby. Rovnako smrť právnych predchodcov navrhovateľky nie je takýmto titulom, pretože predmetné
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve F. G. a C. I. neboli predmetom dedenia. Navrhovateľka neosvedčila,
že by ona alebo jej právni predchodcovia boli dobromyseľnými držiteľmi uvedených nehnuteľností,

napr., že nehnuteľnosť nadobudli rodičia navrhovateľky registrovanou písomnou zmluvou. Súd uviedol,
že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že

užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Ďalej uviedol, že
pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka neosvedčila, že splnila
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, návrh navrhovateľky zamietol podľa

§ 359e ods. 2 CMP. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľka. Uviedla, že mala za to, že jej rodičia nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
od I. C. v celosti, teda vrátane podielov v súčasnej dobe vedených na neznámych vlastníkov F. G. a C.

I., pretože ich od tejto doby nerušene užívali a obhospodarovali. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu
pokiaľ jej návrh zamietol z dôvodu, že neosvedčila, že ona alebo jej právni predchodcovia vstúpili do
držby predmetných nehnuteľností v dobrej viere, že jej patria v celosti, a teda že sú jej vlastníctvom.
Nesúhlasí s názorom súdu, že nepreukázala relevantnými dôkazmi existenciu titulu aspoň domnelého,
na základe ktorého by nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa názoru

súdu neosvedčila, že by ona alebo jej právni predchodcovia boli dobromyseľnými držiteľmi uvedených
nehnuteľností, napr. že nehnuteľnosť nadobudli jej rodičia registrovanou písomnou zmluvou. Zdôraznila,
že pokiaľ by titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola konkrétna písomná zmluva o prevode
vlastníckeho práva, tak by táto zakladala možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva z tohto
právneho titulu, čo by zároveň vylučovalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Mala za to, že

predmetné rozhodnutie ako aj uvedený dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol, je v rozpore so zákonnou
úpravou týkajúcou sa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, s ustálenou judikatúrou, ako aj so
samotnou filozofiou tohto zákonného inštitútu. Uviedla, že vydržanie predstavuje spôsob nadobudnutia
vlastníckehopráva,kedyvlastníckeprávonadobúdateľaniejemožnéodvodzovaťodvlastníckehopráva
predchodcu, ako napr. pri kúpnej alebo darovacej zmluve. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť

do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho
práva vydržaním sa nezakladá na perfektnom právnom úkone, ktorý je platným právnym úkonom
vykonaným v predpísanej forme a ktorý sám o sebe zakladá vecno-právne účinky. Takýto právny úkon
je samostatným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade potreby jeho deklarovania sa
postupuje iným spôsobom ako návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu na každom subjekte požadovať, má alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Práve v jej prospech svedčia všetky
objektívne okolnosti, že jej presvedčenie ako nadobúdateľa, že užíva niečo, čo jej právom patrí a že
nekoná bezprávne, je založené na objektívne daných, od jej osoby a subjektívneho presvedčenia

nezávislých skutočností, ktoré boli pri podaní návrhu preukázané jednotlivými listinnými dôkazmi. Na
základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania navrhovateľky a obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na

potvrdenie vydržania označených nehnuteľností správne, správne vyhodnotil podstatné skutkové
okolnosti vydržania a rovnako správne aplikoval právnu normu, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil.5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že navrhovateľka neosvedčila
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX pre k. ú.
J. v celosti, keď neosvedčila, že nehnuteľnosti užívala v dobrej viere, že jej patria v celosti, pričom

nepreukázala existenciu domnelého titulu, na základe ktorého by nadobudla vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam.

6. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny, stotožňuje sa so skutkovými aj
právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia, v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia uvádza nasledovné:

7. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

8. Podľa § 359e ods. 1, 2 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

9. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

10. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ide
tak o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

keďže toto môže byť predmetom sporového konania podľa CSP. Je potrebné tak preskúmať, či
navrhovateľ nesporne osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie síce má
zistiť skutočný stav veci a k tomu môže vykonať aj potrebné šetrenia, ktoré môžu smerovať len k tomu,
či boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

11. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné
predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet
vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Jednou z týchto okolností je aj existencia dobrej viery
držiteľa, že existuje nadobúdací titul vlastníckeho práva v jeho prospech. Takýto nadobúdací titul

síce nie je spôsobilým pre nadobudnutie vlastníctva, a to spravidla pre jeho vady, ale držiteľ bez
vedomosti o tejto nespôsobilosti koná v skutkovom omyle, že je vlastníkom práve na základe takéhoto
nadobúdacieho titulu. Pretože takýto nadobúdací titul v skutočnosti nemá ním zamýšľaný následok
smerujúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva, označuje sa ako domnelý (putatívny). Je nevyhnutným
predpokladom oprávnenej držby, pretože bez presvedčenia držiteľa o tom, na základe akého titulu vec

nadobudol, nemožno uvažovať o tom, že by bol dobromyseľný, že mu vec patrí.

12. O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a pritom
ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

možno požadovať od každého. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva
v neznalosti alebo neúplnosti znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právnym omylom, ktorý je neospravedlniteľný.

13. Navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v celosti na
základe kúpnej zmluvy N 351/71, Nz 380/71 zo dňa 11.06.1971, ktorou jej rodičia F. K. a C. K. nadobudlipredmetné nehnuteľnosti od I. C., H. I., pričom od tejto doby predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali
a obhospodarovali právni predchodcovi navrhovateľky.

14. Z predmetnej kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že touto rodičmi navrhovateľky došlo ku kúpe
predmetných nehnuteľností, v súčasnosti vedených na LV č. XX pre k. ú. J., avšak iba v podiele 1/3-
tiny, pričom aj zo samotnej kúpnej zmluvy bodu VI., tretieho odseku vyplýva, že ako spoluvlastníci
u odpredávaných nehnuteľností sú písaní pod B2 F. G., H. I. v 1/3-tine a pod B3 C. I. v 1/3-tine.
Podiel 1/3-tiny na predmetných nehnuteľnostiach bol aj predmetom dedenia po zomrelom otcovi

navrhovateľky C. K., čo je zrejmé zo samotného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D 773/2009
zo dňa 04.02.2010. Iba skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľky od kúpy predmetných
nehnuteľností tieto užívali v celosti a obhospodarovali ich, hoci vedeli, že kupujú iba podiel 1/3 na týchto
nehnuteľnostiach,nepreukazujeichdobromyseľnosťvdržbecelejnehnuteľnostiatedanadobudnutieich
vlastníckeho práva vydržaním. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, navrhovateľka nepreukázala
žiadnymi relevantnými dôkazmi existenciu domnelého titulu, na základe ktorého by ona, alebo jej

právni predchodcovia mohli nadobudnúť presvedčenie, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v celosti. Pokiaľ kúpna zmluva v prospech jej rodičov výslovne obsahovala, že
predmetom prevodu je podiel 1/3 a rovnako tak aj rozhodnutie o dedičstve, nemožno akceptovať
ako ospravedlniteľný omyl, že navrhovateľka bola presvedčená o nadobudnutí v celosti. Ako už
bolo uvedené, samotné užívanie celej nehnuteľnosti, bez existencie domnelého nadobúdacieho titulu,

umožňujúceho presvedčenie o nadobudnutí celej nehnuteľnosti, nemohlo založiť oprávnenú držbu
k celej nehnuteľnosti.

15. Vzhľadom na uvedené boli závery súdu prvej inštancie správne a odvolací súd preto uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ustanovenia
§ 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).