Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Vincent Szabó
Legislation area – Rodinné právo and Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/250/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203671
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724203671.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti G.: T., narodený XX.XX.XXXX a M., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, deti
rodičov: matka - C. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, J., právne zastúpená: I.. P. D.,
G.., B..C., advokát o sídlom Ž. X/B, J., a otca - T. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX,
J. - G., t.č. Ľ. X. XX, J., o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletých detí, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky zo dňa 15.10.2024 z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 15.10.2024 sa matka maloletých detí G. domáhala, aby súd udelil súhlas za otca na
podanie žiadosti zmenu priezviska maloletých detí na priezvisko M..
2. Svoj návrh zdôvodnila tým, že po narodení maloletých detí sa s otcom dohodli na tom, že maloletí
budú mať priezvisko „. a „., pretože plánovali spoločnú budúcnosť. Chceli sa zosobášiť a ona plánovala
taktiež prijať aj priezvisko „.. V roku 2021 začali medzi ňou a otcom problémy, ktoré postupne vyústili až
do odchodu otca zo spoločnej domácnosti v máji 2022. Vždy mala záujem na tom, aby maloletí žili so
svojim otcom a tak ho vždy prijala naspäť. Vo februári 2024 sa s otcom už definitívne rozišli. Maloletí
boli rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II pod sp. zn. č. 27P/132/2022 zverení do jej osobnej
starostlivosti, právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Skutočnosť, že
maloletí majú priezvisko „. a „.“ jej v súčasnosti spôsobuje značné problémy pri obstarávaní ich bežných
záležitostí. Je neustále vystavovaná tomu, že musím preukazovať svoj vzťah k maloletým. Otec so
zmenou priezviska nesúhlasí. Jej vzťah s otcom je v súčasnosti komplikovaný a majú problém dohodnúť
sa takmer na všetkých otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých. Otec neplatil maloletým
výživné, podala na otca exekúciu. Veľký problém predstavuje aj akákoľvek dohoda ohľadom styku otca s
maloletými. Pri jednom zo stykov s ňou otec prestal komunikovať a v čase, kedy mal maloletých priviesť v
dohodnutomčasedomov,ichnepriviezol.To,žemaloletínesúpriezvisko„.a„.jejspôsobujeproblémypri
obstaraní ich bežných záležitosti, či už ide o návštevu zdravotníckych zariadení, vybavovanie záležitosti
v súvislosti s plnením školskej dochádzky, vyberanie pošty, cestovaní do zahraničia. Vždy musí mať pri
sebe rodné listy maloletých a preukazovať svoj vzťah k nim. Starostlivosť o maloletých zabezpečuje
v plnom rozsahu ona, komunikuje so všetkými úradmi, školou, lekármi a pod. Nebráni v styku otca
s maloletými, avšak otec sa nepodieľa na zabezpečovaní potrieb maloletých na dennej báze. Okrem
maloletých má aj dve staršie deti C. M. a D. M.. Staršie deti nesú jej priezvisko ako matky. Maloletí
sú už vo veku, kedy začínajú pociťovať to, že majú iné priezvisko ako ich starší súrodenci a taktiež aj
ich matka. Je dôležité, aby maloletí mali jej priezvisko, aby vedeli a cítili, že sú rodina, žijú ako rodina,ktorej sú maloletí plnohodnotnými členmi. Maloletí sa blížia k veku, kedy začnú chodiť do základnej
školy, a otázky týkajúce sa odlišného priezviska od matky môžu pôsobiť frustrujúco. Okrem toho sa
dozvedela neskôr, po tom, ako sa s otcom dohodla na priezvisku maloletých, že starý otec maloletých,
T. G. bol hlavným hudobníkom kapely T. G.. Bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za propagáciu
extrémistických materiálov, ktoré údajne vyrábal doma. Okrem toho je známe, že organizoval koncerty
pri ktorých je podozrenie na extrémistickú tematiku. Všetky tieto informácie sú verejne dostupné. Nie je
stotožnená s tým, aby maloletí boli spájaní s takouto minulosťou svojej rodiny po otcovej strane, kde
maloletý T. G. je dokonca menovcom svojho starého otca. Taktiež sa obáva o ich život a zdravie najmä
v kontexte aktuálne eskalovanej situácie v spoločnosti.
3.Otecmaloletýchdetísaknávrhumatkyvyjadrilvtomzmysle,žezásadnenesúhlasísnávrhommatkys
tým, že obe deti už od narodenia nesú priezvisko G. a sú naň zvyknuté. Učia sa ho používať, predstavujú
sa ním a tvoria si na ňom svoju identitu. Náhla zmena priezviska by mohla spôsobiť zmätok a narušiť
ich vnímanie vlastnej identity. Od narodenia detí sa o ne staral a venuje sa im aj dnes. Pravidelne si
ich berie a trávi s nimi čas. Nemá problém ich mať častejšie, ale vždy sa snaží vyjsť v ústrety matke
detí a rešpektovať jej požiadavky. Počas obdobia, keď s matkou detí žili spolu, výživné neplatil, pretože
vnímal ich spolužitie ako spoločnú domácnosť, kde zabezpečoval potreby detí iným spôsobom. Od
ich definitívneho rozchodu však výživné pravidelne platí. Minulé konflikty nie sú dôvodom na zmenu
priezviska. Tieto záležitosti sa netýkajú ich detí a nemôžu byť dôvodom na zmenu ich priezviska. Matka
detí v minulosti sama rozhodla, že ponesú jeho priezvisko. Keď sa narodila M. G., matka detí bola plne
informovaná o všetkých okolnostiach a sama sa rozhodla, že dieťa dostane jeho priezvisko. Dokonca v
tom čase uvažovala o svadbe, čo znamená, že jej priezvisko G. vtedy neprekážalo. Je nelogické, aby po
rokoch zrazu chcela zmeniť priezvisko obom deťom. Deti majú právo na vzťah s otcom a jeho identitu.
Aj keď s matkou detí už netvoria pár, je stále ich otec a jeho deti majú právo niesť jeho priezvisko a
zachovať si tak spojenie s ním.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí a oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, a to najmä správou kolízneho opatrovníka zo dňa 27.02.2025, ako aj ďalším na vec
sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Maloleté deti G. - T. S. M. sa narodili z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo uznané na matrike.
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/132/2022-184 zo dňa 19.06.2023 súd obe maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého
T. sumou 200 eur mesačne a maloletej M. sumou 200 eur mesačne a styk otca s maloletým i deťmi
neupravil.
6. Matka v konaní navrhla, aby maloletému T. bolo určené priezvisko „., a maloletej M. priezvisko „., čo
odôvodnila tým, že je jediným výlučným rodičom detí. Každá komunikácia s otcom maloletých detí je
problematická a negovaná. Otec s nimi nežije v spoločnej domácnosti a konflikty majú od roku 2021. S
deťmi sa stretáva od mája 2024 a aj to iba na základe jej aktivity. Nepoprela, že otec má záujem sa s
deťmi stretávať. Čo sa týka prípadu starého otca, tak uvažovala za deti, aby sa ich to nejako nedotýkalo
v budúcnosti. Ide jej vyslovene iba o deti. V čase, keď sa im maloleté deti narodili, mala sa volať „. a na
základe toho súhlasila s tým, že sa T. a M. budú volať G.. Otec ju v minulosti poslal na test otcovstva,
lebo neveril, že deti sú jeho. Dokonca, keď čakala M., tak s ním riešila takýto konflikt. Z dlhodobého
hľadiska je rada, že sa deti s otcom stretávajú a radi s ním trávia čas. Dodala, že nemá pocit, že by ich
niekto u otca ohrozoval. Zmenu priezviska rieši kvôli tomu, že sa cíti ako jediný rodič maloletých detí.
Najskôr bojovala za to, aby sa deti volali G., keď mala za to, že aj ona bude G. a teraz bojuje za to,
aby boli M.. Pozerá sa na nich ako na rodinu, že keby boli ako rodina G. a teraz rodina M., ale to nie
je hlavným dôvodom.
7.Otecnapojednávaníuviedol,žesnávrhommatkynesúhlasí.Komunikáciasmatkouviaznekvôlitomu,
že ho mala doteraz zablokovaného v telefóne a nechcela si ho odblokovať. Až keď prišli predvolania,
tak na ňu naliehal, aby si ho odblokovala. Takisto ho matka so žiadnym návrhom vopred neupozornila,
čo sa týka styku, spoločnej výchovy, čo sa týka detí. Nikdy ho s takýmito požiadavkami nekontaktovala,
aj keď jej písal, že sa na neho môže kedykoľvek obrátiť ohľadom detí, nikdy na to nereagovala. Čo sa
týka testu otcovstva, tak to bola skratová reakcia počas hádky, ktorá sa vôbec nebrala vážne. Tiež mu
nejde do hlavy, že keď chcela byť G., tak nechcela zmeniť priezvisko starších detí na G.. Vtedy jej tonevadilo a teraz jej to vadí. Nikdy nebol stíhaný ani trestaný, ale bývalý partner matky bol odsúdený za
nájomnú vraždu. Takisto ani starý otec maloletých detí nebol právoplatne odsúdený.
8.Kolíznyopatrovníknapojednávaníuviedol,žesapridržiavaichpísomnejsprávy.Detisúidentifikované
so svojim priezviskom „.G. a nenašli tam žiaden dôvod, pre ktoré by nemali byť.
9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.02.2025 vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je podľa
vyjadrenia matky konfliktná, obmedzená na sms komunikáciu vo veciach maloletých, ktorá je medzi
rodičmifunkčná.Otecuvádza,žematkamaloletýchotcovinikdynenavrhlazmenupriezviskamaloletých,
ani s ním vopred takýto úmysel nekomunikovala. Maloletí majú priezvisko otca na základe súhlasného
stanoviska oboch rodičov od ich narodenia a podľa vyjadrenia otca sú s priezviskom identifikovaní.
Rodičia neuviedli, že by priezvisko maloletých doposiaľ spôsobovalo nepríjemné, prípadne konfliktné
situácie, kedy by maloleté deti boli spájané s extrémizmom, prípadne s osobou T. G., ktorý je starým
otcom maloletých, voči ktorému bolo vedené trestné stíhanie za propagáciu extrémistických materiálov.
V rámci konania bol realizovaný pohovor s maloletými, primerane ich veku. Maloleté deti navštevujú
materskú školu v J.. S otcom sa pravidelne stretávajú, radi s ním trávia spoločný čas, otec sa im venuje.
Deti sú identifikované s priezviskom G..
10. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
12. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.16.Podľa§11ods.3písm.a)zákonač.300/1993Z.z.omeneapriezviskuvzneníneskoršíchpredpisov,
žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho
úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas
nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
17. Pri nahradení súhlasu rodiča so zmenou priezviska maloletého dieťaťa je nutné skúmať, či na takéto
rozhodnutie existujú dôležité dôvody a taktiež treba zohľadňovať vôľu maloletého dieťaťa. Súd musí
mať za preukázané, že pre takéto udelenie súhlasu existujú vážne dôvody, napríklad, že rodič, ktorého
priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem, či dieťa stratilo k nemu
citový vzťah. Súd musí zvážiť aj to, aké sú vzájomné citové väzby k osobe, ktorej priezvisko má dieťa
nosiť, či vykazujú známky stability a pod. Dieťa, ktorého rozumová vyspelosť to dovoľuje, musí byť v
konaní vypočuté a súd musí prihliadnuť na jeho názor.
18. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom prípade je návrh matky na udelenie súhlasu
na zmenu priezviska maloletých detí neopodstatnený a súd nezistil žiadne dôležité dôvody na udelenie
súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska oboch maloletých detí. Napriek tomu, že matka pociťuje,
že sa o maloleté deti stará výlučne ona, súčasne s tým dodala, že je rada, že sa deti s otcom stretávajú,
radi s ním trávia čas a že nemá pocit, že by ich niekto u otca ohrozoval. Je teda zrejmé, že maloleté
deti majú s otcom v súčasnosti vytvorenú dostatočnú citovú väzbu bez ohľadu na to, že sú v osobnej
starostlivosti matky. Vzhľadom na skutočnosť, že otec a matka nie sú manželmi a matka teda neprijala
priezvisko otca maloletých detí, hoci tak v minulosti chcela urobiť, je zrejmé, že maloleté deti majú iné
priezvisko ako ich matka, resp. ich starší súrodenci. V súčasnosti však nejde o žiadnu výnimočnú životnú
situáciu, ktorá by sama o sebe mala u detí vytvárať traumu alebo frustráciu. Samotné maloleté deti
sa navyše vyjadrili, že sú stotožnené so svojím súčasným priezviskom. Takisto ani určitý diskomfort
matky pri vybavovaní úradných záležitostí týkajúcich sa detí spôsobený ich odlišným priezviskom sám
o sebe v žiadnom prípade nepredstavuje vážny dôvod na zmenu priezviska. Navyše nejde o nejakú
náhle vzniknutú situáciu, ale s touto skutočnosťou je matka uzrozumená v podstate od narodenia oboch
maloletých detí. Napokon aj argumentácia matky, že sa obáva o život a zdravie oboch maloletých detí,
pretože môžu byť spájané s ich starým otcom T. G., členom kapely „. G., trestne stíhaným za propagáciu
extrémistických materiálov, je založená na hypotetickom základe, bez reálnych a konkretizovaných
situácií, kedy by boli maloleté deti kvôli ich priezvisku napádané, šikanované, alebo im bolo akýmkoľvek
iným spôsobom ubližované. Súd zdôrazňuje, že je na zodpovednosti oboch rodičov, aký vzor dajú
vlastným deťom a akým spôsobom sa postavia k výchove vlastných detí. Záleží v prvom rade na
rodičoch, či naučia svoje deti, že treba posudzovať iného človeka na základe toho, aké má priezvisko,
akej je rasy, aké má vierovyznanie alebo národnosť, z akej rodiny alebo komunity pochádza, alebo či
sú v živote človeka rozhodujúce jeho skutky a jeho charakter. Súd nepochybuje o tom, že ani jeden z
rodičov nechce, aby sa na ich maloleté deti hľadelo s nenávisťou alebo opovrhnutím len preto, že majú
priezvisko „., rovnako ako iní rodičia nechcú, aby sa na ich dieťa hľadelo s nenávisťou alebo opovrhnutím
len preto, že je inej rasy, vierovyznania, či pôvodu. Opačný názor môžu šíriť a propagovať iba pomýlené
a zvrátené ideológie.
19. Nakoľko v posudzovanom prípade súd nezistil existenciu žiadneho vážneho dôvodu, a obe maloleté
deti sú vo veku, kedy dokážu vyjadriť svoj názor a ktoré ho aj vyjadrili tým spôsobom, že sú stotožnené
so svojím aktuálnym priezviskom, súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Pezinok. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať otec ani kolízny opatrovník, nakoľko sa svojho práva
podať odvolanie výslovne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.