Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41Pcud/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200555
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224200555.9

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: The social service office in Lomma municipality
in Sweden, Department of individual and family care (Úrad sociálnych služieb v obci Lomma,
Švédsko, oddelenie individuálnej a rodinnej starostlivosti) so sídlom Lomma komun, Box 77,
Fakturaenheten, 23422 Lomma, Švédsko, IČ: 212000-1066, zastúpeného obchodnou spoločnosťou:
Matejka Friedmannová s. r. o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, v konaní

o uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia - rozsudku súdu prvého stupňa v Malmö č. 12344-22 zo
16.12.2022 v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa v Malmö č. 5183-23 zo 06.10.2023 vo veci
maloletého dieťaťa: A. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpený kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: G..
Y. U., D.., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XX, R. a otca: M. Y. U., narodený XX.XX.XXXX,
toho času bytom A. XX, R., obaja rodičia zastúpení advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD.,

so sídlom Javorinská 13, Bratislava, za účasti Komisára pre deti so sídlom Úradu komisára pre deti v
Bratislave, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 19.12.2024 sa navrhovateľ: The social
service office in Lomma municipality in Sweden, Department of individual and family care - Úrad
sociálnych služieb v obci Lomma, Švédsko, oddelenie individuálnej a rodinnej starostlivosti (ďalej aj ako
„Úrad sociálnych služieb v obci Lomma" alebo „navrhovateľ") domáhal uznania cudzieho rozhodnutia -
rozsudku súdu prvého stupňa v Malmö, vec č. 12344-22 zo 16.12.2022 a rozsudku súdu prvého stupňa v
Malmö, vec č. 5183-23 zo 06.10.2023 a zároveň výkonu cudzieho rozhodnutia tak, že rodičia sú povinní

odovzdať maloletého: A. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý A.") do starostlivosti príslušného
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí návrat maloletého do
Švédskeho kráľovstva a odovzdanie do starostlivosti navrhovateľa.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že súd prvého stupňa v Malmö 16.12.2022 vydal vo veci
č. 12344-22 rozsudok (ďalej len „rozsudok 1"), ktorým rozhodol, že pre maloletého A. sa pripraví

starostlivosť s podporou podľa § 1 ods. 2 a §2 zákona č. 1990:50 so zvláštnymi ustanoveniami o
starostlivostiomladistvých(ďalejlen„LVU").Týmtorozsudkom1bolmaloletýA.vponímaníslovenského
práva zverený do náhradnej starostlivosti navrhovateľa - Úradu sociálnych služieb v obci Lomma.
Rozsudok nadobudol vykonateľnosť okamžite 16.12.2022. Následne rodičia žiadali o zrušenie takto
nariadenej starostlivosti o maloletého A., táto žiadosť bola 22.08.2023 rozhodnutím Sociálneho výboru v
obci Lomma zamietnutá (ďalej len „Rozhodnutie Sociálneho výboru"). Následne 06.10.2023 súd prvého

stupňa v Malmö, vec č. 5183-23, rozsudkom odvolanie rodičov proti rozhodnutiu Sociálneho výboru
zamietol (ďalej len „rozsudok 2"). Rozsudkom 2 sa potvrdil výkon náhradnej starostlivosti navrhovateľomvzmyslerozsudku1.Rozsudok2nadobudolvykonateľnosť20.11.2023.Vzmyslešvédskehoprávaideo
pokračujúce konanie (stále trvajúca povinnosť rodičov a maloletého podrobiť sa náhradnej starostlivosti
podľa rozsudku zo 16.12.2022) a posledné rozhodnutie vo veci - rozsudok 2 potvrdzuje výkon náhradnej

starostlivosti navrhovateľa o maloletého A.. Následne matka s otcom uniesli maloletého A. na územie
Slovenskej republiky, kde sa zdržiavajú v byte pani L. L. (starej matky z matkinej strany) na adrese A.
XX, R..

3. K návrhu navrhovateľ pripojil: rozsudok súdu prvého stupňa v Malmö, vec č. 12344-22, zo 16.12.2022

vo švédskom jazyku (č.l. 8-12), preklad podkladu pre rozhodnutie (č.l. 15-28), rozsudok súdu prvého
stupňa v Malmö, vec č. 5183-23, zo 06.10.2023 vo švédskom jazyku (č.l. 29-37), osvedčenia o
rozhodnutí vo švédskom jazyku (č.l. 40-49 a 52-61).

4. Uznesením z 26.02.2024 č.k. 41Pcud/1/2024-73 vyzval súd navrhovateľa, aby doplnil neúplné
podanie vo veci samej z 19.02.2024, uviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností

s uvedením konkrétnych a zrozumiteľných faktov, k návrhu pripojil dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva; v zmysle Kapitoly IV, oddiel 1, pododdiel 1, článok 31 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí predložil: vyhotovenie
rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti a zároveň jeho úradný

preklad do slovenského jazyka (aby súd nemal pochybnosti o jeho pravosti) a príslušné osvedčenie
vydané podľa článku 36 v slovenskom jazyku, aby návrh doplnil o dátum začatia konania v členskom
štáte, ktorého rozhodnutie má byť uznané a vykonané a zároveň pripojiť dôkaz o dátume začatia tohto
konania a predložil splnomocnenie na zastupovanie.

5. Navrhovateľ podaním zo 06.03.2024 doplnil svoj návrh a uviedol, že dva mesiace pred narodením
maloletého A. bolo prijaté oznámenie z Centra pre starostlivosť o matky ohľadne jej psychickej choroby.
Už počas pobytu matky v pôrodnici si zdravotný personál všimol, že matka trpí paranoidnými stavmi a
zaostáva v starostlivosti o maloletého, pričom uprednostňuje svoje potreby pred potrebami maloletého
A.. Navrhovateľ 04.11.2022 rozhodol okamžite vziať maloletého A. do sociálnej starostlivosti podľa § 6

zákonač.1990:50sozvláštnymiustanoveniamiostarostlivostiomladistvých(ďalejlen„LVU").Následne
súd prvého stupňa v Malmö 16.12.2022 vydal vo veci rozsudok 1, ktorým rozhodol, že pre maloletého
A. sa pripraví starostlivosť s podporou podľa § 1 ods. 2 a §2 LVU. Rozsudkom 1 bolo rozhodnuté, že
rodičia maloletého nie sú spôsobilí samostatne sa starať o maloletého, a to z dôvodu, že: matka trpí
psychickými poruchami správania (ktoré odmieta liečiť, resp. popiera, že by takými poruchami trpela),

uprednostňuje svoje potreby pred potrebami maloletého, nemá schopnosť tlmočiť signály maloletého
a nedokáže naplniť základné potreby maloletého. Podľa zamestnancov zdravotníckych zariadení je
matka paranoidná a trpí falošnými predstavami. Otec, napriek zvládnutiu praktickej starostlivosti o
maloletého, má nedostatky ohľadom citovej dostupnosti a interakciách s maloletým A.. Zároveň otec má
nedostatočnú schopnosť brániť maloletého pred matkinými nedostatkami a pri spoločnej starostlivosti o

maloletého sa otec skôr zameriava na upokojenie matky ako potrebám maloletého, čím vzniká riziko, že
jeho zdravie a vývoj budú vážne poškodené. Následne prebiehala starostlivosť o maloletého A. podľa § 1
ods. 2 a §2 LVU, maloletý bol s rodičmi umiestnený v Rodinnom dome v Horby, avšak matka už po týždni
bola vypísaná, nakoľko sa dostala do konfliktu s personálom a bolo usúdené, že nie je ochotná prijať
podporu v rodičovstve. V Rodinnom dome ostal iba otec s maloletým, podrobili sa sociálnej starostlivosti.

Rodičia porušovali zákaz stretávania sa matky s maloletým nad ustanovený rámec (stretnutia pod
dohľadom sociálnych pracovníkov) a po neúspešnom návrhu otca na zrušenie starostlivosti 06.10.2013
(navrhovateľ mal zrejme na mysli rok 2023, pozn. súdu) rodičia uniesli maloletého na územie Slovenskej
republiky. Nakoľko maloletý A. je rozsudkom 1 a rozsudkom 2 zverený do starostlivosti navrhovateľa,
tento žiadal uznať a vykonať dané rozsudky, t.j. navrátiť maloletého na územie Švédskeho kráľovstva

a do starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ tiež doplnil úradné preklady rozhodnutí (č.l. 85-95 a
110-119) a k nim prislúchajúce v slovenskom jazyku (č.l. 98-107 a 122-131) a dodal, že konanie vo veci
starostlivosti o maloletého A. začalo 04.10.2022.

6. Kolízny opatrovník maloletého na výzvu súdu v podaní z 23.04.2024 uviedol, že 15.12.2023 vykonal

šetrenie v domácnosti maloletého na adrese A. XX v R.. Rodina toho času obývala 4 izbový byt,
v osobnom vlastníctve matkinej matky, D.. L. L.. V byte okrem matky, otca a maloletého bývala aj
prastará matka maloletého, Y. D.. Otec maloletého počas šetrenia v domácnosti nebol prítomný, bol
v zamestnaní. Maloleté dieťa zdieľalo spoločnú izbu s rodičmi, hygiena bola na požadovanej úrovni amaloletý mal vytvorené vhodné bytové podmienky. Matka počas rozhovoru uviedla nepriaznivé okolnosti
v čase jej gravidity a po pôrode vo Švédsku, kedy jej švédsky sociálny úrad neumožnil starostlivosť o
syna. Orgán SPODaSK 08.01.2024 obdržal správu od ošetrujúceho lekára maloletého, G.. D.. Podľa jej

vyjadrenia, bol maloletý 1x vyšetrený v jej ambulancii 19.12.2023, ako pacient bez poistenia. Maloletý
prišiel v sprievode oboch rodičov. Podľa vyjadrenia matky, bol maloletý v starostlivosti otca a v sledovaní
sociálnych pracovníkov vo Švédsku, pričom matke bola znemožnená starostlivosť o maloletého takmer
ihneď po jeho narodení. G.. D. vykonala vstupnú prehliadku. Maloleté dieťa bolo čisté, primerane
fyzicky vyvinuté, bez známok zanedbávania a fyzického týrania. Orgán SPODaSK 12.02.2024 opätovne

prešetril pomery v domácnosti maloletého, pričom neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a
starostlivosti o maloletého. Ďalšie šetrenie pomerov vykonal orgán SPODaSK 12.04.2024. Matka zo
Švédska musela odísť, nakoľko mala zdravotné problémy a pomoc jej nebola poskytnutá. Pracovníci
zariadenia sa jej vyhrážali políciou, zariadenie následne opustila. Otec sa s maloletým zdržiaval v
zariadení do 19.02.2023, komunikovali spolu cez aplikáciu whatsapp. Psychiatrickú ambulanciu matka
nenavštevuje. Rodičia s orgánom SPODaSK spolupracujú. Orgán SPODaSK opätovne 17.04.2024

vykonal opätovné prešetrenie pomerov na adrese A. XX v R.. V čase návštevy sa v domácnosti
zdržiavala matka matky maloletého, pani L. L. a stará matka matky, pani Y. D., ktoré súhlasne uviedli,
že rodina sa presťahovala do bytu na adrese D. X v R.. Pani L. a pani D. uviedli, že pani Y. U. má
problémy vo Švédsku a chcú jej maloletého odobrať. Pani L. uviedla, že maloletého vo Švédsku odňali
z osobnej starostlivosti matky a následne zverili do osobnej starostlivosti otca. Obe súhlasne uviedli, že

matka maloletého má zrejme problém a potrebuje odbornú pomoc. Matke sa veľmi často mení nálada,
niekedy je pozitívna, inokedy vulgárne útočí na príbuzných, nakoľko má veľké obavy, že príde o svoje
dieťa.PaniL.ajpaniD.uviedli,žematkamaloletémuzabezpečujeriadnustarostlivosť.OrgánSPODaSK
18.04.2024 vykonal ohlásené prešetrenie pomerov na adrese D. X v R.. V čase návštevy bola prítomná
matka, otec a maloleté dieťa. Na uvedenej adrese sa rodina zdržiava od 17.04.2024. Rodina obýva 2

izbový byt v podnájme, ktorý pozostáva z kuchyne, obývacej izby, spálne a kúpeľne, ktorá je spojená
s toaletou. Maloleté dieťa má vytvorený svoj priestor v spálni aj v obývacej izbe. Počas návštevy bola
hygiena domácnosti na požadovanej úrovni. Náklady na domácnosť hradí otec v sume 700,- eur. Matka
toho času nie je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, žiadosti má podané. Vyplácanie dávok zo
Švédska jej bolo pozastavené. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Šupito, s.r.o., s príjmom

1800,- eur až 1900,- eur v čistom. Matka uviedla, že sa zdravotne cíti byť v poriadku. Neužíva žiadne
lieky. Rodičia zhodne uviedli, že vo Švédsku boli neprávom ako rodičia hodnotení, že sú nespôsobilí
na výchovu vlastného dieťaťa. Matka uviedla, že psychické problémy samozrejme mala, nakoľko jej
dieťa odňali z osobnej starostlivosti takmer hneď po jeho narodení. Obaja rodičia boli poučení o potrebe
zapojiť do spolupráce subjekt, ktorý im poskytne potrebnú pomoc a podporu v tak závažnej a neľahkej

situácii.OrgánSPODaSKimtakútopomocsprostredkuje.Maloletédieťabolopočasnašejnávštevyčisto
oblečené, pôsobilo spokojne, bolo hravé a veselé, k matke sa túlilo. Maloleté dieťa má zakúpené všetky
potreby k napĺňaniu jeho potrieb, počas rozhovoru sa matka po celý čas venovala maloletému. Otec
uviedol, že svoju rodinu miluje a chce sa o ňu starať. Matka 19.04.2024 prostredníctvom e-mailu zaslala
správu (Advokátskej kancelárii Matejka Friedmanová, ktorá je právnym zástupcom Úradu sociálnych

služiebvobciLomma,)vktorejuviedla,(okreminého),žeaktuálnenaadreseD.XvR.,obývajúbyt,ktorý
nie je vhodný pre maloletého a maloletý nemá vytvorené podmienky pre jeho normálny rozvoj. Konania
matky považuje orgán SPODaSK za zmätočné a nemôže potvrdiť ani vyvrátiť psychickú spôsobilosť
matky v súvislosti s plnením jej rodičovských kompetencií, avšak bytové podmienky na priaznivý vývin
maloletého dieťaťa sú vytvorené, preto určil strednú mieru ohrozenia mal. dieťaťa.

7. Rodičia sa k návrhu navrhovateľa vyjadrili podaním zo 06.05.2024, v ktorom žiadali návrh zamietnuť.
Dôvodili tým, že v petite rozhodnutia, ktoré navrhovateľ žiada uznať a vykonať, neustanovuje žiadnu
povinnosť nikoho, nachádza sa v ňom odkaz na neznámu právnu normu. Takto formulovaný petit
neobsahuje žiadnu povinnosť rodičov maloletého dieťaťa dieťa niekam odovzdať. Rovnako ako neberie

rodičom rodičovské práva a povinnosti, nie je v ňom stanovený žiadny subjekt, ktorý by mal starostlivosť
o dieťa prevziať. Tomuto výkladu nasvedčuje aj faktická stránka prípadu. Maloletý nikdy nebol odobratý
rodičom. Nikdy nad ním ani vo Švédsku nevykonával starostlivosť žiadny iný subjekt. O maloletého
sa po celý čas staral jeho otec, od ktorého nebol nikdy odlúčený. Navrhovateľ bez ďalšieho v návrhu
tvrdí, že by malo ísť o náhradnú osobnú starostlivosť, čo neobstojí. Navrhovateľ tvrdí, že by sa podľa

jeho názoru mal vykonať petit tak, že dieťa bude zaslané do Švédska a odovzdané navrhovateľovi.
Dané však z petitu rozsudku zo 16.12.2022 vôbec nevyplýva. Jednak nie je v ňom uložená povinnosť
rodičov navrátiť maloletého do Švédska a nie je v ňom uložená povinnosť rodičom maloletého niekam
odovzdať a v neposlednom rade neboli rodičom odobraté ich rodičovské práva a povinnosti. Petitrozsudku zo 16.12.2022 nie je vykonateľný tak, ako spôsob výkonu opisuje navrhovateľ. Danému svedčí
aj osvedčenie pripojené k rozsudku zo 16.12.2022, kde nie je vyplnený bod 8.3. „rozhodnutie má za
následok odovzdanie dieťaťa/detí." Tak ako rodičom neboli odobraté rodičovské práva a povinnosti, tak

im nebolo zakázané s maloletým cestovať. Uvedenému nasvedčuje priložené osvedčenie k rozsudku
zo 16.12.2022, kde bod 11.3. nie je vyplnený a dotýka sa otázky rodičovskej zodpovednosti. Mali za
to, že neboli preukázané a splnené ani formálne podmienky výkonu a uznania rozsudku. Z osvedčenia
o rozhodnutí vo veci o zodpovednosti rodičov pripojeného k návrhu vyplývajú formálne nedostatky
rozsudku, pre ktoré je potrebné výkon zamietnuť. Bod 12 osvedčenia k rozsudku zo 16.12.2022 -

12.1 uvádza, že rozsudok nebol doručený strane, proti ktorej sa výkon žiada. Bod 13 osvedčenia k
rozsudkuzo16.12.2022uvádza,žerozsudokbolvyhlásenývneprítomnostiabod13.2.2.uvádza,žesúd
nemá vedomosť o tom, či bola strane doručená žaloba alebo podobný dokument. Predmetné formálne
nedostatky predstavujú predpoklady na neuznanie a nevykonanie rozsudku na území SR, a to v zmysle
čl. 39 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2019/1111. V zmysle osvedčenia pripojeného k rozsudku zo 16.12.2022
vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané v neprítomnosti strán a tiež, že žaloba ani podobný dokument im

nebol doručený. Uvedené predstavuje prvý predpoklad na zamietnutie návrhu. Rovnako mali za to, že
sú splnené aj podmienky čl. 39 ods. 1 písm. c) Nariadenia, čím rodičia tento návrh vzniesli. Rozsudok
zo 16.12.2022 bol vyhotovený bez ich účasti, bez možnosti vyjadriť sa, bez doručenia žaloby a bez ich
prítomnosti. Uvedené predstavuje druhý predpoklad na zamietnutie návrhu.

8. Ďalej argumentovali tým, že rozsudok zo16.12.2022 je postavený na správach výboru, ktoré rodičom
ani nikdy neboli doručené na vyjadrenia, na subjektívnych pocitoch pracovníkov výboru.

9. Výbor uviedol, že matka zlyháva v starostlivosti o maloletého, v základnej starostlivosti tak i
citovej dostupnosti. Matka údajne nemá schopnosť tlmočiť si signály maloletého, nedokáže dať

prednosť potrebám maloletého pred svojimi potrebami. Matku považovali za paranoidnú a tú, čo
trpí falošnými predstavami (mlieko musí mať 37 stupňov je paranoia) bez akéhokoľvek znaleckého
posudku znalca z odboru psychológia alebo psychiatria. Matka nebola nikdy diagnostikovaná na
žiadnu psychiatrickú poruchu. Rozsudok je založený na čisto subjektívnych pocitoch úradníkov bez
relevantného dokazovania a vyšetrenia psychického zdravia matky a následkov odlúčenia matky od

maloletého. Dôvody sú formulované veľmi vágne, všeobecne a nepreskúmateľne. Na jednej strane je
závažným pochybením matky, že zohrieva mlieko mal. a toto má mať závažný dopad na jeho duševné
zdravia, ale trvalé odlúčenie od matky už tento dopad mať nemá. Je zrejmé, že pri rozhodovaní nebol
braný do úvahu najlepší záujem maloletého. Šetrenie matky sa začalo už v pôrodnici. Matka podstúpila
pôrodcisárskymrezom,zktoréhosapotrebovalazotavovať.Hneďpo7dňochpopôrodebolacelárodina

umiestnená do sociálneho zariadenia (vyšetrovacieho zariadenia - pozn.: ak by odmietli, maloletého
by im odobrali), kde mali k dispozícii len spoločnú toaletu a sociálne zariadenia. Dôvodom na podanie
reportu v pôrodnici na matku bola napríklad situácia, že matka držala maloletého spôsobom, ktorý
sa personálu nepáčil (obrátený smerom ku nej) a tak podľa nich porušila ich odporučenia a nebola
schopná starostlivosti. Na matku boli podané v pôrodnici dva reporty. Jeden údajne o tom, že niečo

povedala pri zobúdzaní sa z narkózy, dodnes sa matka ani otec nedozvedeli, čo to malo byť. Druhý,
keď maloletého držala obráteného smerom k sebe a sestričke sa dané nepáčilo. Matka nikdy neohrozila
život ani zdravie maloletého. Nikdy mu neublížila fyzicky a ani psychicky. Mali za to, že novonarodené
dieťa potrebuje hlavne cítiť matku, jej prítomnosť, byť kojené a je úplne jedno ako ho matka drží, ako
ho prikladá k prsníku, alebo podobné zručnosti, ktoré sa postupom času učí a každá matka si dané

nastaví podľa seba a svojho dieťaťa, neexistuje žiadny univerzálny vzorec. Matka sa nikdy nevyhrážala
zabitím alebo ublížením dieťaťa a dané ani úrad nikde nespomína. Práve naopak, odlúčenie maloletého
do matky v tak rannom veku, zabráneniu kojeniu a prijímaniu prirodzenej potravy, bolo pre maloletého
omnoho dramatickejšie ako „čakanie 40 minút, aby bol nakŕmený". Po umiestnení v zariadení sociálnej
služby matka stále krvácala po pôrode (7 dní od pôrodu,) a preto často potrebovala využívať sociálne

zariadenie.Žiaľ,danéjejneboloumožnenéareagovalahnevomvočiostatnýmobyvateľom,keďsociálne
zariadenie potrebovala v bolestiach použiť. Preto zavolala personál na pomoc, namiesto pomoci sa jej
však dostalo, že nevie ovládať svoje emócie a bola zo zariadenia sociálnej služby vykázaná. Toto musela
opustiť a od danej doby bola odlúčená od svojho syna. Následne otec opustil s maloletým zariadenie
sociálnej služby a bol mu pridelený sociálny byt, kde žil len on s maloletým. Bolo mu zakázané stretávať

sa s matkou v iné dni a časy ako mal umožnené sociálnymi pracovníkmi. Otec sa stretol s matkou na
ihrisku aj mimo časy a hodiny určené pracovníkmi. V rozhodnutí zo 16.12.2022 sa uvádza, že otec určite
zvláda praktickú starostlivosť o maloletého, ale podľa posúdenia potrebuje pomoc a pripomienky, čo sa
týka citovej dostupnosti a interakcie s maloletým. Obvodná sestra otca opísala ako schopného otca,ktorý sa dobre stará o maloletého. Od otca nebol maloletý nikdy oddelený. Príbeh tejto rodiny, mal. A. je
zarážajúci. Personál majúci absolútnu moc nad životom dieťaťa, ktoré porodí matka a stačia drobnosti
a matka je od dieťaťa odlúčená.

10. Tento príbeh nie je ojedinelý, existujú mnohé príbehy rodičov, ktorým deti odobrali doslova za
zlé držanie a „znalecký odhad pracovníkov" o psychickej chorobe, ktorú nikto nikdy nediagnostikoval.
Našťastie maloletého A. nikdy neodobrali od otca, ktorý má štátne občianstvo Švédska. Ide o
príbehy rodín, napr. deti Y. H. Rovnako aj na stránke Ministerstva Spravodlivosti SR je danej téme
venovaná osobitná pozornosť - Podľa
ministerstva spravodlivosti SR ....je neobvykle vysoký počet detí odnímaný svojim biologickým rodičom
a umiestňovaný do náhradných rodín. Na túto skutočnosť upozornil v súvislosti so Švédskom už v
roku 2009 vo svojej správe Výbor OSN pre práva detí, ktorý zároveň odporučil Švédsku zamerať sa
na ochranu prirodzeného rodinného prostredia a na to, aby odnímanie dieťaťa a jeho umiestnenie

do náhradnej starostlivosti bolo vykonávané len vtedy, keď je to v jeho najlepšom záujme. NCHR
upriamuje v správe pozornosť na skutočnosť, že deti, ktoré sú odňaté svojim rodičom z dôvodu
zanedbávania, zažívajú v náhradnej starostlivosti ďalšie, často závažnejšie zanedbávanie, ktoré im
spôsobuje nezvratné traumy. Upozorňujú, že najmä rodiny mladých rodičov, ekonomicky či vzdelanostne
slabšie rodiny, či rodiny ľudí menej tradičných vyznaní, imigrantov alebo boriace sa so zdravotnými

problémami sa stávajú predmetom sledovania orgánmi sociálnych služieb. Správa tiež poukazuje na to,
že právomoci pracovníkov sociálnych služieb sú veľké, umožňujú im regulovať nielen intenzitu stretnutí
rodičovsdeťmi,aleajichkorešpondenciuatýmdosiahnuťichúplnéoddelenie,pričomzriedkavovyvíjajú
iniciatívu na navrátenie dieťaťa rodičom. Od začiatku 80. rokov veľký počet rodín utiekol zo Švédska s
cieľom ochrániť deti pred ich odobratím a umiestnením do náhradnej starostlivosti. Podľa správy bolo

počnúc rokom 1920 takto odobratých vo Švédsku 300 000 detí. Príbeh je vždy rovnaký - malicherné
dôvody, priam snaha napasovať dôvody, ideálne niekoho usvedčiť z psychického nebezpečenstva
pre dieťa, bez akéhokoľvek dokazovania a len na subjektívnych záveroch pracovníčok úradu, dôvody
formulované veľmi všeobecne a vágne bez konkrétnosti. Rozsudok, ktorý sa navrhuje vykonať, nie je
podľa rodičov maloletého rozsudkom o náhradnej osobnej starostlivosti. Zverenie do NOS je možné len

fyzickej osobe, nie úradu. V prvom rade má ísť o príbuzného - čo v danom prípade tiež nebolo nijako
skúmané ani vyhodnocované. V rozhodnutí nie sú určené nikoho práva ani povinnosti. Rodičom nie
sú odobraté rodičovské práva a stále ich vykonávajú v plnom rozsahu. Rozpor s verejným poriadkom
je v prípade rozhodnutí o rodičovskej zodpovednosti podobný koncepcii podľa čl. 22 písm. a), avšak
okrem klasickej koncepcie verejného poriadku tu podstatnú úlohu zohráva záujem dieťaťa. Ak súd

v štáte pôvodu rozhodnutia, o ktorého uznanie ide, dostatočne nezohľadní záujem dieťaťa, je daný
dôvod na neuznanie takéhoto rozhodnutia (M., H., G., H.. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom. Komentár. C.H.Beck. 2012. str. 351). Rozhodnutie nesleduje najlepší záujem maloletého,
tento nebol skúmaný a nie je sledovaný. Prvoradým záujmom dieťaťa je, aby vyrastalo v blízkosti oboch
svojich rodičov. Rovnako majú byť využité všetky prostriedky na zachovanie rodinného prostredia ak sa

zvažuje akýkoľvek zásah do rodičovských práv. Uvedené predstavuje tretí predpoklad na zamietnutie
návrhu. K spôsobu prípadného výkonu rodičia uviedli, že maloletého rodičom (otcovi) nikdy neodobrali,
a považovali za potrebné, aby rodičia dostali odbornú pomoc pri výchove a starostlivosti o maloletého.
Preto je zrejmé, že ak by sa súd rozhodol vykonať rozsudok zo 16.12.2022, je možné tak spraviť výlučne
iba nariadením odborného poradenstva rodičom, prípadne dohľadom nad výchovou maloletého, keďže

toto je obsahom daného rozsudku.

11. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC") v odpovedi z
11.06.2024 na žiadosť súdu uviedlo, že 01.12.2022 CIPC kontaktovala matka, ktorá im uviedla, že
švédske orgány požiadali rodičov, aby sa presťahovali do sociálneho zariadenia VoB Familjehuset,

Rabyvägen 41C, 242 34 Hörby, SE, z dôvodu podozrenia na neschopnosť rodičov starať sa o
maloletého. Dôvodom boli obavy pôrodnej asistentky z nemocnice Lomma o spôsobilosť rodičov starať
sa o maloletého.

12. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov

navrhovateľa a rodičov, výsluchom účastníkov, vyjadrením kolízneho opatrovníka a zástupcu Úradu
komisára pre deti, obsahom spisu: návrhom navrhovateľa, vyjadreniami rodičov, správami kolízneho
opatrovníka, emailom právneho zástupcu navrhovateľa z 19.04.2024 (č.l. 162-163), správou kolízneho
opatrovníka z 23.04.2024 (č.l. 167170), podaním rodičov z 23.05.2024, prehlásením D.. L. L. o tom,že rodičia sú plne spôsobilí na starostlivosť o maloletého, odpoveďou Centra pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže zo 06.06.2024, mesačnými správami Návratu, občianskeho združenia o
spolupráci z 10.06.2024 (č.l. 246), z 18.07.2024 (č.l. 255), z 05.08.2024 (č.l. 271), potvrdením

občianskeho združenia Návrat o stretnutiach s rodinou zo 16.07.2024 (č.l. 259), správou G.. G. D.,
všeobecnej lekárky pre deti a dorast z 22.07.2024 (č.l. 262), vyjadrením navrhovateľa z 23.08.2024 (č.l.
276), prílohou 2 -Švédskeho zákonníka SFS 1990:52, Zákona o starostlivosti o mladistvých (1990:52)
(č.l.286),vyjadrenímrodičovZ20.10.2024(č.l.331),vyhlásenímstarýchrodičovmaloletéhozoŠvédska
z 15.09.2024 (č.l. 354), záverečnou správou o spolupráci občianskeho združenia Návrat z 21.10.2024

(č.l. 359), zápisnicou o pojednávaní v Malmö z 13.12.2022 (č.l. 427), vyhlásením Sociálnej služby v
obci Lomma o bezodkladnom prevzatí podľa LVU zo 16.11.2022 (č.l. 435), potvrdením o doručení
rozsudku (č.l. 437 a nasl.), predvolaním na pojednávanie (č.l. 440, 627, 711), rozhodnutím o žiadosti o
starostlivosti z 29.11.2022 (č.l. 443), návrhom na rozhodnutie (č.l. 446) a podkladmi pre rozhodnutie (č.l.
448), plánom starostlivosti (č.l. 464), výzvou z 11.09.2023 Správneho súdu v Malmö (č.l. 501), odvolaním
otca voči rozhodnutiu sociálnej služby obce Lomma (č.l. 504), návrhom rozhodnutia (č.l. 508), plánom

starostlivosti (č.l. 528), vyjadrením Lomma Kommun (č.l. XXX), email od K.> (č.l. 537), vyjadrením
matky zo 16.11.2022 adresovaného Správnemu súdu v Malmö (č.l. 550), odvolaním vo veci žiadosti o
ukončenie starostlivosti (č.l. 582), splnomocnením advokáta matkou (č.l. 584), emailom od xxxx.XX@I.>
(č.l.618),vyjadrenímzástupcuaverejnéhoobhajcu(č.l.625),potvrdenímoprijatípredvolaniaotcom(č.l.
707), návrhom na rozhodnutie (č.l. 717), vyhlásením sociálneho úradu v Lomme, Švédsko z 19.11.2024

(761), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 19.12.2024 (č.l. 794), z 20.01.2025
(č.l. 808), rodným listom maloletého, záznamom ohlasovne, potvrdením o vykázaní zo spoločného
obydlia, úradným záznamom z 25.01.2025, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

13. Z rozsudku súdu prvého stupňa v Malmö č. 12344-22 zo 16.12.2022 (rozsudok 1) vo veci pripravenia

starostlivosti podľa zákona (1990:52) so zvláštnymi ustanoveniami o starostlivosti o mladistvých,
skrátene (LVU) vyplýva, že „súd prvého stupňa schvaľuje žiadosť a rozhoduje, že pre A. U. sa pripraví
starostlivosť s podporou § 1 druhý odsek a § 2 zákona LVU. Rozsudok v tejto časti platí okamžite." V
odôvodnení súd uviedol, že predseda Sociálneho výboru v obci Lomma rozhodol 4. novembra 2022
okamžite vziať do sociálnej starostlivosti A. U. s pomocou § 6 zákona LVU. Rozhodnutie bolo vykonané

v ten istý deň a bolo potvrdené súdom prvého stupňa 17. novembra 2022. Výbor teraz žiada na súde o
to, aby bola pre A. pripravená starostlivosť s pomocou § 1 druhý odsek a § 2 zákona LVU a navrhuje, aby
rozhodnutie súdu o starostlivosti platilo okamžite. Na podporu svojej žiadosti výbor uviedol nasledujúce.
Y. U. zlyháva v starostlivosti o A. čo sa týka ako základnej starostlivosti, tak i citovej dostupnosti. Nemá
schopnosť tlmočiť A. signály čo sa týka, o. i., hladu a nedokáže dať prednosť jeho potrebám pred svojimi

vlastnými. Vyskytli sa napríklad situácie, keď A. musel čakať viac ako 40 minút na to, aby bol nakŕmený,
pretože Y. U. má predstavu, že náhrada za materské mlieko musí mať presne 37 stupňov, ako i situácie,
keď A. zúfalo musel čakať, aby bol utešený, pretože Y. U. sa rozhodla prv ukončiť to, s čím sa v tom
momente zaoberala. Existuje znepokojenie čo sa týka chovania a psychického stavu Y. U., pretože je
považovaná že je paranoidná a trpí falošnými predstavami. Nemá tiež vedomie o svojom psychickom

stave, o tom, aké dôsledky to má pre A.. M. U. určite zvláda praktickú starostlivosť o A., ale podľa
posúdenia potrebuje pomoc a pripomienky čo sa týka citovej dostupnosti a interakcie s A.. Y. U. je proti
schváleniu žiadosti, nesúhlasí s názorom výboru, že ona nevie uspokojiť A. potrebu bezpečnosti a A.
preto má potrebu starostlivosti podľa zákona LVU. Tie údaje, ktoré sú v šetrení o jej psychickom stave,
sa zakladajú na pozorovaniach osôb, ktoré nie sú znalcami. M. U. je prostredníctvom svojho zástupcu a

verejného právneho asistenta proti schváleniu žiadosti a uvádza, že existuje istá potreba starostlivosti,
ale on sa domnieva, že potrebu možno uspokojiť prostredníctvom dobrovoľných opatrení. Podľa § 1
druhý odsek zákona LVU sa tomu, kto je mladší ako 18 rokov, má pripraviť starostlivosť podľa zákona,
ak niektorá z tých situácii, ktoré sú uvedené § 2 alebo 3 existuje a možno predpokladať, že potrebná
starostlivosť nemôže byť maloletému poskytnutá so súhlasom toho alebo tých, ktorí majú starostlivosť

o neho alebo ňu, a ak maloletý dovŕšil 15 rokov, ním alebo ňou samotným. Z § 1 piaty odsek vyplýva,
že, to čo je najlepšie pre dieťa, má byť rozhodujúce pri rozhodovaní podľa zákona. Z § 2 zákona LVU
vyplýva,žeostarostlivostisarozhodneakzdôvodovfyzickéhoalebopsychickéhozléhozaobchádzania,
neprístojného využívania, nedostatkov v starostlivosti alebo nejakej inej okolnosti doma, existuje zjavné
riziko, že zdravie alebo vývoj maloletého budú poškodené. V dôvodoch rozhodnutia je uvedené: „pretože

súd prvého stupňa súhlasí s posudkom výboru, že A. v súčasnej situácii má potrebu starostlivosti
v domove šetrenia a Y. U. nesúhlasí s potrebnou starostlivosťou, ktorá je v pláne starostlivosti, súd
predpoklady pre starostlivosť podľa § 2 zákona LVU týmto splnené a žiadosť výboru sa týmto schvaľuje."14. Z osvedčenia o rozhodnutí č. 12344-2 (rozsudok 1) vo veci o zodpovednosti rodičov (článok 36.1
b Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 vyplýva, že: podľa bodu 6.1 súd rozhoduje, že pre A. sa pripraví
starostlivosť s podporou § 1 druhý odsek a § 2 zákona LVU: rozsudok platí okamžite; podľa bodu

6.2.1.2. bola starostlivosť priznaná právnickej osobe: Socialnämnden i Lomma kommum (Sociálny
výbor v obci Lomma), adresa: Industrigatan 21B, 234 36 Lomma; podľa bodu 6.3.2 rozhodnutie je
spojené s odovzdaním dieťaťa - áno, pričom toto ustanovenie odkazuje na bod 6.1; podľa bodu 11.1.2
bolo rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte pôvodu 16.12.2022; podľa bodu 13.2 rozhodnutie bolo
vyhlásené v neprítomnosti M. U. a podľa bodu 13.2.2 súd nemá vedomosť o tom, či strane (otec) bola

doručená žaloba (návrh).

15. Z rozsudku súdu prvého stupňa v Malmö č. 5183-23 zo 06.10.2023 (rozsudok 2) vo veci pripravenia
starostlivosti podľa zákona (1990:52) so zvláštnymi ustanoveniami o starostlivosti o mladistvých,
skrátene (LVU) vyplýva, že „súd prvého stupňa zamieta odvolanie." V odôvodnení súd konštatoval, že
prostredníctvom rozhodnutia, proti ktorému bolo podané odvolanie, pracovný výbor Sociálneho výboru

(komisia) zamietol žiadosť M. U. o zrušenie starostlivosti podľa § 21 LVU ohľadne A..

16. Z osvedčenia o rozhodnutí č. 5183-23 (rozsudok 2) vo veci o zodpovednosti rodičov (článok 36.1
b Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 vyplýva, že: podľa bodu 6.1 starostlivosť, ktorá bola zverená v
súlade s rozhodnutím bola zamietnutím žiadosti o zrušenie starostlivosti podľa predošlého rozsudku

zo 16.12.2022; podľa bodu 11.1.2 rozhodnutie bolo vykonateľné v členskom štáte pôvodu 20.11.2023;
podľa bodu 12.1.2 súd nemá vedomosť o tom, či strane (otec) bolo rozhodnutie odo dňa vystavenia
osvedčenia vrátane, doručené; podľa bodu 13.1 nebolo rozhodnutie vyhlásené v neprítomnosti niekoho.

17. Z mesačnej správy o spolupráci občianskeho združenia Návrat so sídlom Pluhová 1, Bratislava

z 18.07.2024 vyplýva, že 03.06.2024 prebehlo stretnutie u rodiny na novej adrese, kde už boli
presťahovaní. Rodičia prejavili záujem navštevovať párovú terapiu. Počas návštevy bolo z ich pohľadu
o maloletého adekvátne postarané, rodičia zabezpečovali jeho fyzickú bezpečnosť, hrali a komunikovali
s maloletým. Dňa 18.06.2024 prebehla ďalšia návšteva u rodiny, o maloletého bolo postarané a
25.06.2024 prebehla návšteva v sídle občianskeho združenia, kde sa dostavil otec, nakoľko matka a

maloletý boli chorí (č.l. 255 v spise).

18. Z potvrdenia občianskeho združenia Návrat zo 16.07.2024 vyplýva, že stretnutia s rodičmi a
maloletým prebehli v dňoch: 23.05.2024, 28.05.2024, 03.06.2024, 11.06.2024, 18.06.2024 a 25.06.2024
(č.l. 256 v spise).

19. Zo správy G.. G. D., všeobecnej lekárky pre deti a dorast z 22.07.2024 vyplýva, že od poslednej
zaslanej správy z 08.01.2024 bol maloletý vyšetrený trikrát. Maloletý sa primerane vyvíja, je vždy
čistý, bez známok zanedbávania. Na vyšetrenie s maloletým prichádzajú väčšinou obaja rodičia. Má
plánovanú kontrolu chirurgom pre hemangióm, iným odborníkom sledovaný nie je, hospitalizovaný nebol

(č.l. 262 v spise).

20. Z mesačnej správy o spolupráci občianskeho združenia Návrat so sídlom Pluhová 1, Bratislava z
05.08.2024 vyplýva, že 17.07.2024 prebehlo stretnutie u rodiny, všetci traja boli na prvom sedení párovej
terapie.Maloletýprimárnehovoríanglicky,alerozumieajslovensky,veľasaterazzaujíma,učísa,rodičia

mu veľa vysvetľujú, stretáva sa s rovesníkmi na ihrisku. Rodičia mu plánujú nájsť súkromnú materskú
škôlku s anglickým jazykom. Počas návštevy z ich pohľadu bolo o maloletého adekvátne postarané,
rodičia počas návštevy zabezpečovali jeho fyzickú bezpečnosť, mali ho na dohľad, maloletý pobehoval
po byte, ukazoval im hračky (č.l. 271).

21. Z vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu 23.08.2024 vyplýva, že sociálna starostlivosť o
maloletého bola vykonávaná za dozoru sociálnych pracovníkov jeho otcom v zariadení Familjehuset v
Horby v zmysle Zákona LVU a následne v pridelenom sociálnom byte za dozoru sociálnych pracovníkov.
Poukázal na osvedčenie rozsudku 1, kde v zmysle bodu 6. je uvedená povinnosť odovzdať maloletého
dostarostlivostinavrhovateľa,starostlivosťjezverenáSociálnemuvýboruvobciLomma-navrhovateľovi

(bod 6.2.1.2 osvedčenia rozsudku 1) a to tak, že maloletý má byť odovzdaný navrhovateľovi (bod 6.3.2
osvedčenia rozsudku 1). V zmysle rozsudku 2 boli účastníci prítomní pri vyhlásení rozsudku 2, tieto
skutočnosti sú potvrdené aj v osvedčení rozsudku 2 v bode 13.1. K osvedčeniu rozsudku 1 navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že matka bola prítomná pri vyhlásení rozsudku 1, bola zastúpená verejnýmprávnym asistentom - B. B., preto pre ňu nie sú splnené podmienky podľa čl. 39 ods. 1 písm. b)
Nariadenia. Otec síce osobne nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku 1 a súd nemá vedomosť, či mu bola
doručená žaloba (resp. obdobný dokument) avšak z rozsudku 1 vyplýva, že otec bol právne zastúpený

zástupcom a verejným právnym asistentom - advokát Y. X., z čoho vyplýva, že žaloba mu musela byť
doručená a otec si zabezpečil obhajobu, preto ani u otca nie sú splnené podmienky podľa čl. 39 ods. 1
písm. b) Nariadenia. Podľa matky v rozsudku 1 nebolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
inej fyzickej osobe. V zmysle bodu 6. osvedčenia rozsudku 1 je starostlivosť o maloletého A. U. zverená
navrhovateľoviakoprávnickejosobeatotorozhodnutiejespojenésodovzdanímdieťaťadostarostlivosti

navrhovateľa.

22. Z článku 1 Švédskeho zákonníka SFS 1990:52, Zákona o starostlivosti o mladistvých (1990:52)
vyplýva, že intervencie v rámci sociálnych služieb pre deti a mladých ľudí sa vykonávajú po dohode
s dotknutou mladou osobou a jej opatrovníkom podľa ustanovení Zákona o sociálnych službách
(2001:453). Intervencie sa vyznačujú rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a integrity mladého človeka.

Osobe mladšej ako 18 rokov sa však poskytuje starostlivosť podľa tohto Zákona, ak nastane niektorá
zo situácií uvedených v Článku 2 alebo 3 a možno predpokladať, že mladej osobe nemožno poskytnúť
potrebnú starostlivosť so súhlasom osoby alebo osôb, ktoré majú mladú osobu v starostlivosti, a ak
mladá osoba dovŕšila 15 rokov, s jej vlastným súhlasom. Starostlivosť podľa Článku 3 možno poskytnúť
aj osobe, ktorá dovŕšila 18 rokov, ale nedovŕšila 20 rokov, ak je vzhľadom na potreby mladej osoby a

jej všeobecné osobné pomery takáto starostlivosť vhodnejšia ako akákoľvek iná starostlivosť a možno
predpokladať, že potrebnú starostlivosť nemožno poskytnúť so súhlasom mladej osoby (č.l. 286 v spise).

23. Z článku 2 Švédskeho zákonníka SFS 1990:52, Zákona o starostlivosti o mladistvých (1990:52)
vyplýva, že starostlivosť sa nariadi, ak v dôsledku fyzického alebo psychického týrania, neprimeraného

vykorisťovania, nedostatkov v starostlivosti alebo iných okolností v domácnosti existuje značné riziko,
že zdravie alebo vývoj mladého človeka bude poškodený. Zákon 2003:406 (č.l. 286 v spise).

24. Vo vyjadrení doručenom súdu 20.10.2024 rodičia opätovne uviedli, že výrok rozsudku neobsahuje
žiadnu povinnosť rodičov odovzdať dieťa do starostlivosti úradu, neobsahuje obmedzenie rodičovských

práv a povinností alebo ich pozbavenie. Dôvodili, že da dopytovali dvoch švédskych advokátov a obaja
im nezávisle potvrdili, že rodičom ostali zachované všetky rodičovské práva a povinnosti a oprávnenie
rozhodovať o maloletom. Nikde nie je uvedené, že by malo byť dieťa odobraté rodičom a umiestnené v
ústave, ako tvrdí navrhovateľ. Práve naopak, rodičia, resp. otec žil s dieťaťom vo Švédsku v byte mimo
akékoľvek zariadenie. Dieťa nebolo prevzaté do žiadneho zariadenia. Rozhodnutie neobsahuje žiadnu

povinnosť vrátiť sa na územie SR a nezakazuje maloletému vycestovanie z územia Švédska. Rodičia
pricestovali s maloletým na územie SR dňa 10.10.2023. Podľa správy zo spolupráce od Občianskeho
združenia Návrat za mesiac júl 2024 vyplýva, že rodičia sa o maloletého adekvátne starajú, maloletý
nejaví žiadne známky zanedbávania, týrania, fyzického, ani psychického, jeho vývoj je v poriadku aj
z pohľadu pediatra. Poukázali na aktuálnu správu z roku 2022 popisujúcu situáciu vo Švédsku, kde

aktuálne prichádza k hromadnému odoberaniu moslimských detí. E. X., bývalý lekár popisuje, že „ak ste
imigrantská rodina vo Švédsku, existuje väčšia možnosť, že vám sociálne orgány vezmú vaše dieťa."
Deti sú odoberané do rodín, nerešpektuje sa povinnosť starostlivosti rodinným príslušníkom, v rodinách
sú sexuálne zneužívané a fyzicky týrané. Mali za to, že z prípadu je zrejmé, že najlepším záujmom
maloletého dieťaťa je výchova v jeho prirodzenom prostredí s oboma jeho rodičmi. Rodičia podľa šetrení

a zistení úradov SR nepredstavujú žiadne riziko pre maloletého a o tohto je riadne postarané tak po
fyzickej aj psychickej stránke. Maloletý sa javí ako šťastné dieťa.

25. Z vyhlásenia starých rodičov maloletého zo strany otca z 15.09.2024 vyplýva, že ich syn, otec
maloletého im často volá cez aplikáciu Whatsapp, posiela im fotky z rodinných výletov do parkov, ihrísk

a múzeí. Vidia, že matka a otec robia všetko pre to, aby boli dobrými rodičmi. Maloletý vyzerá dobre, je
o neho postarané. Na niektorých fotkách vidia láskyplné interakcie medzi rodičmi a maloletým. V marci
2024 pricestovali do Bratislavy na trojdňovú návštevu, kde sa zoznámili aj s matkou a starou matkou
matky maloletého, ktoré rodičom maloletého prvé mesiace pomáhali. Maloletý má dvoch inteligentných
rodičov, ktorí robia všetko pre to, aby veci fungovali (č.l. 354 v spise).

26. Zo záverečnej správy o spolupráci občianskeho združenia Návrat z 21.10.2024 vyplýva, že návštevy
v rodine prebiehali od mája do júla s frekvenciou raz týždenne a od júla do októbra raz za dva týždenne.
Obaja rodičia aj maloletý boli vždy aktívne prítomní. Na návštevách komunikovali anglicky. S rodinouspolupracovali na témy starostlivosť a vývin dieťaťa, spolupráca a vzťah rodičov dieťaťa - pomoc
so sprostredkovaním párovej/rodinnej terapie v angličtine, možností podpory sociálno - zdravotného
systému na Slovensku pre rodinu - zdravotné poistenie matky a dieťaťa, poberanie dávok (rodičovský,

materské pre otca, resp. pre matku). Počas návštev rodičia veľa hovorili o dieťati, jeho nových
poznatkoch, ako sa správa, čo má rád, čo robievajú. Napríklad denne s maloletým chodievajú von,
do prírody a parkov. Rodičia si v rozhovoroch pýtali aj spätnú väzbu na konkrétne situácie, napr. ako
reagovať. Počas návštev bolo o maloletého adekvátne postarané, na jeho otázky odpovedali, na jeho
výzvy k hre reagovali trpezlivo. Počas prvej návštevy sa maloletý udrel a plakal, obaja rodičia na neho

adekvátne zareagovali, utešovali ho.

27. Na pojednávaní konanom 23.10.2024 právny zástupca navrhovateľa mal za to, že preukázali
splnenie podmienok na uznanie a výkon rozhodnutia. Vyjadrenie rodičov ohľadom neuznania vyvrátili.

28. Právna zástupkyňa rodičov maloletého sa na danom pojednávaní vyjadrila, že pre nich je záväzný

petit, ktorý nie je vykonateľný. Rozhodnutie, ktoré sa vykonáva - rozhodnutie z decembra 2022 nebolo
rodičom doručované, neboli oboznámení s obsahom správ. Mala za to, že najlepším záujmom dieťaťa
je, aby vyrastalo so svojou pokrvnou a biologickou rodinou a aj v tomto konaní treba sledovať najlepší
záujem dieťaťa.

29. Z výsluchu otca na pojednávaní 23.10.2024 vyplýva, že rozsudok z 13.12.2022 mu nebol doručený.
V Horby ich zadržali, prvý týždeň nemohli odísť, preto sa 13.12. nemohol zúčastniť pojednávania a jeho
prioritou bola bezpečnosť dieťaťa. Iba matka tam bola prítomná.

30. Matka výsluchom účastníka konania na pojednávaní 23.10.2024 uviedla, že vyšetrovanie obce

Lomma proti ich rodine prebieha už dva roky. Pôrodná asistentka zo zdravotného strediska v Lomme
ich počas tehotenských kontrol nahlásila sociálnym orgánom (ako keby sociálne služby) pod hlavičkou
obecného úradu pánovi C. L. a C. F.. D. T. vykonávala vyšetrenia v rôznych štádiách tehotenstva. Dňa
25.08.2022 poslala D. hlásenie o obavách o rodičov na sociálnu službu, o ktorej správe nevedeli. V
správe obecného úradu Lomma boli považovaní za nevhodných a nepripravených ako rodičov. Mali

vybavený domov pre malé dieťa. Začala ich vyšetrovať sociálna služba v Lomme. Po pôrode sa vrátili
do Lundu. Sociálna služba prišla k nim domov 26.10. a povedala, že sa majú čím skôr dostaviť do Horby
a 27.10. museli odísť. Matka tiež uviedla, že psychiatrom ani psychológom vyšetrená nebola.

31. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní 23.10.2024 vyjadril, že čo sa týka samotného návrhu uznania

cudzieho rozhodnutia považuje petit rozsudku zo 16.12.2022 za nevykonateľný, nakoľko tam nie je
ustanovená žiadna povinnosť pre nikoho.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany rodičov boli vznesené námietky týkajúce sa doručenia
rozhodnutí, ich zastupovania, resp. riadnej účasti na pojednávaní, súd vykonal dokazovanie aj ohľadom

dôvodov na zamietnutie uznania a výkonu rozhodnutia (čl. 39 a 41 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111) a
vyzval navrhovateľa, aby predložil k tomu potrebné listinné dôkazy.

33. Zo zápisnice o pojednávaní v Malmö z 13.12.2022 vo veci zabezpečenia starostlivosti podľa zákona
(1990:52) o osobitných predpisoch o mladistvých, skrátene LVU vyplýva, že na danom pojednávaní bola

osobne prítomná matka, otec prítomný nebol, jeho právny zástupca prítomný bol (č.l. 427 v spise). Na
danom pojednávaní matka žiadala o zmenu verejného právneho zástupcu, pretože neudelila súhlas s
tým, aby ju B. B. zastupovala a táto nespĺňa požiadavky, ktoré ona ako klientka kladie na verejného
právnehozástupcu.Správnysúdzamietolžiadosťmatkyozmenuverejnéhoprávnehozástupcu(č.l.428
v spise). Zo zápisnice tiež vyplýva, že matka sa pred súdom vyjadrila, že sociálna služba ich navštívila

26.10. s tým, že musia opustiť svoj domov a na zbalenie mali 3 hodiny. Pracovníci boli veľmi nepríjemní,
nebrali ohľad na to, že bola po cisárskom reze, personál ju stále pozoroval, nedovolili jej ísť ani do
kúpeľne, nikto ju nerešpektoval ako ženu a matku.

34. Z vyhlásenia Sociálnej služby v obci Lomma o bezodkladnom prevzatí podľa LVU zo 16.11.2022

vyplýva, že rodina bola pôvodne umiestnená spoločne v Úradnom dome Familjehuset Hörby. Po tom,
čo matka bola prepustená 04.11.2022, otec a maloletý zostali vo Familjehuset (č.l. 435 v spise).35. Z potvrdenia o doručení rozsudku z 20.12.2022 vyplýva, že otec prijal rozsudok zo 16.12.2022 vo
veci číslo 12344-22 súdu v Malmö, pričom použil elektronickú identifikáciu na potvrdenie doručenia
20.12.2022 o 19.10 hod. (č.l. 439 v spise).

36. Výzvou z 11.09.2023 Správny súd v Malmö vyzval otca, aby sa dostavil na pojednávanie vo veci
zrušenia starostlivosti podľa LVU na deň 29.09.2023 (č.l. 501 v spise).

37. Voči rozhodnutiu sociálnej služby v obci Lomma z 22.08.2023 podal otec odvolanie a žiadal, aby

správny súd rozhodol, že starostlivosť podľa LVU týkajúca sa jeho syna bude ukončená.

38. Z vyjadrenia matky zo 16.11.2022 adresovaného Správnemu súdu v Malmö vyplýva, že nesúhlasila
s rozhodnutím, pretože nie je pravdepodobné, že by maloletý potreboval starostlivosť na základe
starostlivosti o mladistvých (LVU).

39. Otec potvrdil prijatie predvolanie na pojednávanie Správneho súdu v Malmö na deň 13.12.2022
(č.l. 707 v spise).

40. Vo vyjadrení doručenom súdu 18.11.2024 navrhovateľ uviedol, že plánuje prísť na Slovensko a
odcestovať s dieťaťom späť do Švédska. Jeho nádejou je, že dieťa bude žiť bezpečne v rodinnom

dome a že sa bude pravidelne stretávať aj so svojimi biologickými rodičmi za bezpečných a dobrých
podmienok. Domnieva sa, že rodičia od svojho odchodu zo Švédska neurobili žiadnu zmenu, Švédsko
opustili tajne, preto to nepovažujú za najlepší záujem dieťaťa. Dieťa má právo na bezpečnú výchovu
vo Švédsku. S tvrdením právneho zástupcu rodičov, že správy sú pozitívne, nie je možné súhlasiť. Zo
samotnej správy ÚPSVaR z 23.04.2024 vyplýva „stredná miera ohrozenia dieťaťa", pričom SPODaSK

uviedol, že konania matky považuje za veľmi zmätočné a nejednoznačné a SPODaSK nemôže potvrdiť
ani vyvrátiť psychickú poruchu matky, avšak je zrejmé, že je podozrenie na psychickú poruchu matky.
Matka odmietla umiestnenie do Centra pre deti a rodiny Repuls. Podmienky rodiny boli skúmané
iba krátkymi návštevami rodiny a nie dlhodobým nepretržitým sledovaním, kde sa nemuseli matkine
psychické poruchy preukázať. Navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie psychologickým/psychiatrickým

posudkom oboch rodičov a či trpia psychologickými/psychiatrickými poruchami, či sú schopní riadnej
starostlivosti maloletého a či ich poruchy môžu mať dopad na zdravý duševný vývin maloletého.

41. Uznesením z 22.11.2024 č. k. 41Pcud/1/2024 - 755 súd pribral do konania Komisára pre deti so
sídlom Úradu komisára pre deti v Bratislave, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava.

42. Z vyhlásenia sociálneho úradu v Lomme, Švédsko z 19.11.2024 (doručené súdu 25.11.2024)
vyplýva, že sociálne služby od začiatku vyzývali rodičov, aby vyhľadali odbornú pomoc a podporu.
Rodina nemala povolenie opustiť Švédsko s maloletým. Je potrebné, aby starostlivosť LVU pokračovala,
a aby sa starostlivosť LVU presadila v slovenskom práve. V prípade, že bude LVU vymáhaná na

slovenských súdoch, sociálne služby v obci Lomma môžu s pomocou slovenských orgánov premiestniť
maloletého do bezpečného a stabilného rodinného domu vo Švédsku.

43. Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 19.12.2024 vyplýva, že 18.11.2024
orgán SPODaSK vykonal ohlásené šetrenie pomerov v rodine maloletého na adrese Z. XD, Bratislava,

pričom v čase prešetrenia pomerov sa na adrese nachádzali otec, matka a maloletý. Rodina býva v 2-
izbovom prenajatom byte s kuchyňou spojenou s obývačkou a detskou izbou. Náklady na byt sú 850,-
eur mesačne. Komunikácia s rodičmi bola obmedzená kvôli jazykovej bariére. Otec pracuje ako SZČO v
Starej Tržnici, jeho mesačný príjem je 2.000,- eur, matka je s maloletým doma. Poberá prídavky na dieťa
60,- eur mesačne, je na rodičovskej dovolenke, zatiaľ nepoberá žiadnu dávku, podľa jej slov je to v štádiu

riešenia s úradmi zo Švédska. Sociálni pracovníci OZ Návrat ich navštevovali 6 mesiacov, naposledy boli
u nich 02.12.2024. Počas prešetrenia pomerov maloletý si vyžadoval neustálu pozornosť od matky, stále
jej niečo ukazoval, podával jej hračky, túlil sa k nej, smial sa, plakal a vyžadoval objatie. Bolo zjavné, že
maloletý má veľmi blízku citovú väzbu k matke a je na ňu veľmi citovo naviazaný. Lekársku starostlivosť
o maloletom zabezpečuje G.. D. G..

44. Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 20.01.2025 vyplýva, že orgán
SPODaSK 13.01.2025 vykonal ohlásené šetrenie pomerov v rodine maloletého, pričom v čase
prešetreniapomerovsadomanachádzaliotecamatka,maloletýbolnanávšteveustarejmatky.Hygienav byte bola na požadovanej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. Otec pracuje ako
SZČO pre firmu Aliancia Stará Tržnica o.z., Bratislava, čo preukázal aj faktúrami za vykonanú prácu
(služby súvisiace s údržbou budovy) v sume 2.420,- eur za mesiac september, v sume 2.000,- eur

za mesiac november a v sume 2.080,- eur za mesiac december 2024. Otec uviedol, že sa plánuje
dohodnúť na termíne spoločného stretnutia rodiny, pracovníkov Návratu o.z., so zamestnancom ÚPSVR
Bratislava, schvaľovateľom orgánu SPODaSK BA II. Ukázal im kontaktné údaje na psychológa, ktorého
chce požiadať o pomoc v partnerskom vzťahu. Matka sa správala slušne a pokojne, odpovedala na
všetky ich otázky.

45. Na pojednávaní konanom 29.01.2025 súd uskutočnil výsluch navrhovateľa (pracovníkov sociálneho
úradu) prostredníctvom videokonferencie (čl. 19 a 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v
občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) a § 175 ods. 2 CSP).

46. Navrhovateľ uviedol, že ich cieľom je, aby sa maloletý dostal naspäť do Švédska. Na otázku ako si
navrhovateľ predstavuje výkon rozhodnutia uviedol, že vytvoril dokument, na základe ktorého uviedol
spôsob realizácie. Výkon rozhodnutia si predstavuje tak, že rodičia by odcestovali naspäť do Švédska,
ale ak to rodičia nezrealizujú, vo Švédsku bude navrhovateľ žiadať, aby dieťa prišlo do Švédska a tam
sa o neho súd postaral. V prípade, ak by rodičia neprišli, personál sociálnej kurately príde na Slovensko,

zoberie maloletého a postará sa o neho. Na otázku súdu, komu podľa navrhovateľa z tohto rozhodnutia
švédskeho súdu vyplýva povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti, navrhovateľ uviedol, že sociálny
úrad má povinnosť umiestniť dieťa do rodiny. Navrhovateľ však nevedel uviesť komu konkrétne by
maloletýmalísť,najprvmusívedieť,čimaloletýpríde.Dodal,žesociálnyúradmárodiny,ktorésadokážu
postarať o dieťa a dieťaťu vyberajú rodinu. Sociálny úrad má kontrolu nad tým, do koho starostlivosti

by mal maloletý ísť, vyberá rodinu, do ktorej sa hodí. Na otázku do starostlivosti koho má ísť dieťa,
navrhovateľ odpovedal, že do starostlivosti sociálneho úradu, maloletý má ísť do starostlivosti inej rodiny
na základe toho, že rodičia, keď boli vo Švédsku sa o dieťa nepostarali. Na otázku súdu, o akú rodinu ide,
navrhovateľ odpovedal, že predpokladom je, aby vedel, či príde do Švédska, všetky rodiny sú uznané
ako rodiny, ktoré môžu vychovávať dieťa. V týchto rodinách je niekedy jedno, niekedy žiadne dieťa.

Sociálny úrad zistil, že rodičia nie sú schopní vychovávať dieťa a rodina, ktorá by mohla vychovávať
dieťa má tie skúsenosti. To, čo sociálny úrad konštatoval znamená, že rodičia majú obmedzené práva na
výchovu dieťaťa. Ak by rodičia v budúcnosti boli schopní vychovávať dieťa, môžu dostať dieťa naspäť,
ale musia mať dôkaz. Sociálny úrad sleduje, ako sa o dieťa starajú v náhradnej rodine a každých 6
mesiacov rozhodujú, či dieťa sa môže vrátiť do rodiny. Pri výkone švédskeho rozhodnutia by bolo lepšie,

ak by rodičia išli spolu s dieťaťom do Švédska, ale ak ostane na SR, je riziko, že je to dramatickejšie
pre dieťa. Švédsky súd rozhodol, že matka škodí jeho vývoju a otec s podporou švédskeho úradu
sa môže postarať o dieťa, ale bez matky. Navrhovateľ nevedel uviesť, či existujú dôkazy o ublížení
dieťaťu. Podľa neho existujú iné dôkazy o neschopnosti rodičov vychovávať dieťa. Na otázku právneho
zástupcu rodičov, či zanedbala matka alebo otec starostlivosť o maloletého, navrhovateľ uviedol, že

predmetom pojednávania je, že švédske súdy konštatovali, že rodičia nie sú schopní vychovávať
dieťa správnym spôsobom. Na otázku právneho zástupcu rodičov, či matka bola vyšetrená príslušným
psychiatrom, ak navrhovateľ tvrdí, že nie je psychicky spôsobilá, navrhovateľ uviedol, že nebola, nebola
ani hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Na ďalšiu otázku, či toto umiestnenie dieťaťa smeruje
do rodiny schválenej úradom smeruje do budúcej adopcii odpovedal, že prvé tri roky sú sledované a

potom sa úrad rozhoduje, ale ak by rodičia súhlasili, môže ísť na adopciu. V prípade, ak by rodičia
nesúhlasili, je to na posúdení sociálneho úradu.

47. Právny zástupca rodičov na pojednávaní 29.01.2025 poukázal na judikatúru ESĽP, ktorá chráni v
prvom rade biologickú rodinu. Pokiaľ dochádza k zásahu v článku 8 Dohovoru, toto sa musí opierať

o veľmi závažné a pádne argumenty. Je tu aj rozsudok veľkej komory SCO ZZ ARY a GIUINTA proti
Taliansku. Súd zdôraznil potrebu štátu pomáhať osobám s problémami poskytovať im poradenstvo
ako preklenúť ich ťažkosti. Takisto odkázal aj na rozsudok z roku 2014 proti Taliansku, kde nedošlo
k dostatočnému úsiliu na zabezpečenie rodinných väzieb a došlo k ich porušeniu, čím bol poručený
článok 8. Mal za to, že tento postup zachovaný v tomto prípade nebol, nehovoriac o tom, že rozsudok je

starý vyše dvoch rokov, nastala zmena pomerov, maloleté dieťa už rozpráva, dokáže verbalizovať svoje
potreby, nerozpráva a nehovorí švédsky. Dieťa by malo byť odňaté rodine a umiestnené k nejakej cudzej
rodine, osobám, ktoré v živote nevidel a nejde evidentne o profesionálnu rodinu, lebo v týchto rodinách
sa nachádza jedno alebo žiadne dieťa. Vyplýva z toho dosiahnuť adopciu tohto dieťaťa, tak ako povedalnavrhovateľ po lehote troch rokov. Záujem maloletého je dôvod, pre ktorý súd môže odmietnuť výkon
rozhodnutia. Maloletý nadobudol obvyklý pobyt na území SR, plne patrí do právomoci Slovenských
súdov, na Slovensku sa zdržiava dlhšie ako vo Švédsku. Nejde o konanie o návrat podľa Haagskeho

dohovoru a tento rozsudok zo 16.12.2022 neobsahuje povinnosť rodičov sa vrátiť. V rámci návratových
konaní, štát môže vydať aj povinnosť, kde výslovne ukladá povinnosť vrátiť sa do krajiny po odchode z
krajiny, čo vydané nebolo. Maloletý je stabilizovaný vo svojom prostredí na Slovensku, je v kompletnej
rodine s otcom aj matkou, nie sú v rozvodovom konaní.

48. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, nariadenie zakazuje preskúmavanie týchto
rozhodnutí. Ak sa protistrana snaží navodiť, že umiestnenie do rodiny je za účelom adopcie, tak
nesprávne pochopili vyjadrenie. Je jednoznačné, že v rámci umiestnenia by sa preskúmalo umiestnenie
v jeho biologickej rodine a zároveň, ak by bol umiestnený do mimo biologickej rodiny možnosť adopcie
by prichádzala v úvahu jedine, ak by s tým rodičia súhlasili, resp. ak by bolo posúdené, že biologickí
rodičia nie sú schopní sa postarať o maloletého, teda záleží od schopností a námahy rodičov, či sa

maloletý vráti k ním.

49. Kolízny opatrovník navrhol, aby boli rodičia podrobení znaleckému dokazovaniu alebo
psychiatrickému posudku. Vzhľadom na citový vzťah, ktorý má maloletý vytvorený k obom rodičom
návrat maloletého do Švédska považuje za veľmi traumatizujúci a radikálne riešenie.

50. Úrad komisára pre deti uviedol, že kontaktoval príslušné inštitúcie, dostal správu z o.z. Návrat,
kde sa uvádza, že intenzívne pracujú s rodinou a poukázali na veľmi intenzívny vzťah s rodičmi. Z
tohto dôvodu komisár v žiadnom prípade nesúhlasil, aby maloleté dieťa bolo vychovávané cudzími
osobami, keď má rodičov. Sociálny úrad vo Švédsku na začiatku pomoci rodine vôbec nevyužil možnosť

tak, aby dal kompetencie rodičom, aby mohli preukázať starostlivosť a bez toho, aby sa rodičia
podrobili psychologickým vyšetreniam, poukázal na psychické poruchy rodičov. Komisár pre deti navrhol
zamietnuť návrh na výkon, pretože ide o nevykonateľné rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd v konaní
ex offo zveril dieťa do starostlivosti otcovi a obaja rodičia sa podrobili súdno-znaleckému dokazovaniu
za účelom zistenia, aký je vzťah rodičov k dieťaťu, alebo či svojím konaním mu môžu ublížiť. Navrhol

uložiť výchovné opatrenie pre rodičov, napríklad v Návrate.

51. Právny zástupca navrhovateľa právom záverečnej reči uviedol, že preukázali všetky dôvody
na uznanie a výkon rozhodnutia. Dôvody na zamietnutie podľa článku 39 sú vyvrátené. Ohľadne
vykonateľnosti, pokiaľ súd nepozná opatrenia uvedené vo výrokoch cudzieho rozhodnutia, je podľa

zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom povinný adaptovať tieto rozhodnutia, aby
boli vykonateľné. Maloletý je povinný sa rozhodnutiu podrobiť a aj rodičia sú povinní napriek tomu,
že slovenské právo takýto petit nepozná. Posledný predložený dôkaz nepreukazuje, že rodina je
harmonická, matka sa sama vyjadrila, že akoby ide o „talianske" manželstvo. Mal za to, že maloletý má
byť podriadený sociálnej starostlivosti vo Švédsku.

52. Právny zástupca rodičov právom záverečnej reči uviedol, že petit je nevykonateľný. Dieťa v praxi
nebolo odlúčené od otca, žiadal súd, aby prihliadol na záujem dieťaťa, ktoré by malo byť odlúčené
od rodičov, prenesené do neznámeho prostredia. Maloletý nerozpráva a nerozumie švédčine, nie je
záujmom maloletého zrealizovať výkon súdneho rozhodnutia s odstupom 2 rokov, stabilitou maloletého v

domácomprostredí.Navrhovateľanilenneuvažujeotom,žebyvbiologickejrodinemoholbyťaočakáva
príchod maloletého a taktiež uvádza, že adopcia v prípade nesúhlasu rodičov by bola posudzovaná
úradom. Maloletý bol vo svojom 15 dni odlúčený od matky, rodina sa v deň príchodu matky domov
musela zbaliť a odísť. Matka bola označená za psychicky chorú bez akýchkoľvek testov a dôkazov.
Žiadal, aby súd nevykonal výkon a tento zamietol.

53. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a správ. S návrhom
nesúhlasil, považuje ho za nevykonateľný, nie je v záujme dieťaťa. Dieťa je veľmi citlivo naviazané na
rodičov a bolo by to pre neho traumatizujúce, ak by bolo odovzdané do cudziny.

54. Úrad komisára pre deti na záver uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že komisár
pre deti dbá na najlepší záujem dieťaťa a tým je, aby vyrastal so svojimi rodičmi. Maloletý má už obvyklý
pobyt na Slovensku a väčšinu života prežil na Slovensku.55. Podľa Kapitoly IV, oddielu 1, pododdielu 1, článku 30 ods. 1 až 5 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj ako „Nariadenie Rady (EÚ)

2019/1111"), rozhodnutie vydané v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez potreby
osobitného konania (ods. 1). Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa najmä nevyžaduje osobitné konanie
pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke
aleboanulovanímanželstva,ktorébolovydanévinomčlenskomštáteaprotiktorémuužpodľaprávneho
poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok (ods. 2). Zainteresovaný

účastník môže v súlade s postupmi ustanovenými v článkoch 59 až 62 a v relevantných prípadoch v
oddiele 5 tejto kapitoly a v kapitole VI navrhnúť vydanie rozhodnutia, že nie sú dôvody na zamietnutie
uznania podľa článkov 38 a 39 (ods. 3). Miestna príslušnosť súdu, ktorý každý členský štát oznámil
Komisii podľa článku 103, sa určí podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa začalo konanie
podľa odseku 3 tohto článku (ods. 4). Ak sa otázka uznania rozhodnutia vznesie ako predbežná otázka
pred súdom členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť (ods. 5).

56. Podľa Kapitoly IV, oddiel 1, pododdielu 2, článku 34 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111,
rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností vydané v členskom štáte a vykonateľné v tomto
členskom štáte je vykonateľné v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho
vykonateľnosti.

57. Podľa Kapitoly IV, oddiel 1, pododdielu 4, článku 39 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, uznanie
rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností sa zamietne:
a) ak by uznanie bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore s verejným
poriadkom členského štátu, v ktorom sa dovoláva uznania;

b) v prípade, že bolo vydané v neprítomnosti, ak sa osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, nedoručila
písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom časovom predstihu
a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že táto osoba prijala
rozhodnutie bez výhrad;
c) na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak bolo

takéto rozhodnutie vydané bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa;
d) ak a v takom rozsahu, v akom je nezlučiteľné s neskorším rozhodnutím týkajúcim sa rodičovských
práv a povinností vydaným v členskom štáte, v ktorom sa dovoláva uznania;
e)akavtakomrozsahu,vakomjenezlučiteľnésneskoršímrozhodnutímtýkajúcimsarodičovskýchpráv
a povinností a vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte obvyklého pobytu dieťaťa za

predpokladu, že neskoršie rozhodnutie je možné uznať v členskom štáte, v ktorom sa dovoláva uznania,
alebo
f) ak sa nedodržal postup ustanovený v článku 82.

58. Podľa Kapitoly IV, oddiel 1, pododdielu 4, článku 41 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, bez toho,

aby bol dotknutý článok 56 ods. 6, sa výkon rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností
zamietne, ak sa zistí, že existuje niektorý z dôvodov na zamietnutie uznania uvedených v článku 39.

59. Podľa Kapitoly IV, oddielu 3, pododdielu 1, článku 51 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, pokiaľ
nie je v tomto oddiele ustanovené inak, postup pri výkone rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte

sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu. Bez toho, aby boli dotknuté články 41, 50, 56
a 57, rozhodnutie vydané v niektorom členskom štáte, ktoré je vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa
v členskom štáte výkonu vykoná za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v tomto členskom
štáte.

60. Podľa Kapitoly IV, oddielu 3, pododdielu 1, článku 52 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, návrh na
výkon rozhodnutia sa podáva orgánu príslušnému na výkon podľa právneho poriadku členského štátu
výkonu v zmysle oznámenia, ktoré zaslal daný členský štát Komisii podľa článku 103.

61. Podľa Kapitoly IV, oddielu 3, pododdielu 2, článku 56 ods. 4 až 6 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111,

orgán príslušný na výkon alebo súd môžu vo výnimočných prípadoch na návrh osoby, voči ktorej
sa o výkon žiada, alebo - ak to umožňuje vnútroštátne právo - na návrh dotknutého dieťaťa alebo
akéhokoľvek zainteresovaného účastníka, ktorý koná v najlepšom záujme dieťaťa, prerušiť vykonávacie
konanie, ak by bolo dieťa výkonom vystavené vážnemu riziku fyzickej alebo psychickej ujmy z dôvodudočasných prekážok, ktoré sa vyskytli po vydaní rozhodnutia, alebo z dôvodu akejkoľvek významnej
zmeny okolností. Vo výkone rozhodnutia sa pokračuje hneď, ako vážne riziko fyzickej alebo psychickej
ujmy pominie (ods. 4). V prípadoch uvedených v odseku 4 pred zamietnutím výkonu rozhodnutia podľa

odseku 6 orgán príslušný na výkon alebo súd prijmú všetky náležité kroky v súlade s vnútroštátnym
právom a vnútroštátnymi postupmi a s najlepším záujmom dieťaťa na to, aby mohlo dôjsť k výkonu
rozhodnutia (ods. 5). Ak je vážne riziko uvedené v odseku 4 trvalej povahy, orgán príslušný na výkon
alebo súd môže výkon rozhodnutia na návrh zamietnuť (ods. 6).

62. Podľa Kapitoly IV, oddielu 3, pododdielu 2, článku 57 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, dôvody
na prerušenie alebo zamietnutie výkonu podľa právneho poriadku členského štátu výkonu sa uplatnia,
pokiaľ nie sú nezlučiteľné s uplatnením článkov 41, 50 a 56.

63. Podľa bodu 63 preambuly Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, účastník, ktorý napadol výkon
rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, by mal mať, pokiaľ je to možné a v súlade s právnym

systémom členského štátu výkonu, možnosť tak urobiť v konaní o výkon a mal by mať možnosť uplatniť
okrem dôvodov zamietnutia uvedených v tomto nariadení v tom istom konaní aj dôvody zamietnutia,
ktoré sú k dispozícii podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon a ktoré by
platili naďalej, pretože nie sú nezlučiteľné s dôvodmi ustanovenými v tomto nariadení. Tieto dôvody by
mohli zahŕňať napríklad opravné prostriedky z dôvodu formálnych chýb podľa vnútroštátneho práva v

opatreniach výkonu, alebo tvrdenie, že konanie, ktoré vyžaduje rozhodnutie, už bolo vykonané alebo
sa jeho vykonanie stalo nemožným, napríklad v prípade vyššej moci, vážnej choroby osoby, ktorej sa
má dieťa odovzdať, uväznenia alebo úmrtia tejto osoby, skutočnosti, že členský štát, do ktorého má byť
dieťa vrátené, sa po vydaní rozhodnutia zmenil na vojnovú zónu, alebo zamietnutie výkonu rozhodnutia,
ktoré podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon, nemá vykonateľný obsah

a nemožno ho na tento účel upraviť.

64. Podľa bodu 65 preambuly Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, výkon vo veciach rodičovských práv
a povinností sa vždy bude týkať dieťaťa a v mnohých prípadoch bude znamenať odovzdanie dieťaťa
osobe, ktorá nie je osobou, s ktorou dieťa v danom čase býva, a/alebo premiestnenie dieťaťa do

iného členského štátu. Prvoradým cieľom by teda malo byť nájsť správnu rovnováhu medzi právom
navrhovateľa dosiahnuť v zásade čo najskorší výkon rozhodnutia, a to aj v cezhraničných prípadoch
v rámci Únie, a to prípadne aj uplatnením donucovacích opatrení, a potrebou čo najväčšmi obmedziť
vystavenie dieťaťa takýmto potenciálne traumatizujúcim donucovacím opatreniam výkonu len na
prípady, keď sa tomu nie je možné vyhnúť. Takéto posúdenie by mali vykonávať orgány príslušné na

výkon a súdy v každom členskom štáte vzhľadom na okolnosti jednotlivého prípadu.

65. Podľa Kapitoly I, článku 2, ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 na účely tohto nariadenia
„rozhodnutie" je rozhodnutie súdu členského štátu vrátane vyhlásenia, príkazu alebo rozsudku o
rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva alebo o rodičovských právach a povinnostiach. Na účely

kapitoly IV „rozhodnutie" zahŕňa: rozhodnutie vydané v jednom členskom štáte, ktorým sa nariaďuje
návrat dieťaťa do iného členského štátu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 a ktoré sa má vykonať
v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom bolo vydané; predbežné opatrenia vrátane
ochranných opatrení, ktoré nariadil súd, ktorý má podľa tohto nariadenia právomoc vo veci samej, alebo
opatrenia, ktoré boli nariadené v súlade s článkom 27 ods. 5 v spojení s článkom 15.

66. Podľa článku 18 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), cudzie rozhodnutia majú za
podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako
vnútroštátne rozhodnutia.

67. Článok 18 vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej majú cudzie rozhodnutia na území Slovenskej republiky,
za podmienok stanovených osobitným predpisom (ktorým môže byť zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, medzinárodná zmluva alebo aj nariadenie EÚ), rovnaké účinky a požívajú
rovnakú ochranu ako slovenské rozhodnutia. Cudzie rozhodnutie tak za podmienok stanovených
osobitným predpisom (po splnení podmienok stanovených v uvedených predpisoch) nadobudne

rovnaké postavenie, ako by išlo o rozhodnutie slovenské. Následný výkon rozhodnutia sa uskutoční
podľa príslušných slovenských predpisov tak, akoby išlo o rozhodnutie slovenského orgánu.68. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), podľa tejto časti sa
postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

69. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

70. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

71. Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

72. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

73. Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán
sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,prípadnepríslušnýorgánobceoposkytnutiesúčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení
týchto dôvodov.

74. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991Zb.
v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18

ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

75. Podľa článku 2 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie
alebo trestania, ktoré vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho
rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.

76.Podľačlánku2ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

77. Podľa článku 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú
rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade
s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne
zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv
podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

78. Podľa článku 6 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

79. Podľa článku 7 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení

a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

80. Podľa článku 8 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a

rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

81. Podľa článku 9 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úradyna základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú

oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

82. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň
starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi
do dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá
je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh
dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky
pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa má interdisciplinárny kontext pozostávajúci z kognitívno-
psychologických, právnych, morálnych a vedeckých aspektov.

83. Predmetom konania o uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia nie je skúmanie vecnej správnosti

dotknutých rozhodnutí. Súd iba skúma, či postupom cudzích orgánov nebola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred týmito orgánmi a teda, či mu nebola odňatá možnosť účinne brániť svoje záujmy
v dotknutom konaní.

84. Výkon rozhodnutia je možné zamietnuť aj z dôvodov vyplývajúcich zo skutočného výkonu a z

vnútroštátneho práva členského štátu výkonu, ak nie je zlučiteľné s nariadením. Uznávanie a výkon
rozhodnutí vydaných v členskom štáte vychádza zo zásady vzájomnej dôvery. Dôvody na zamietnutie
výkonu sa preto obmedzujú na minimum vzhľadom na základný cieľ tohto nariadenia, ktorým je uľahčiť
uznávanie a výkon a účinne chrániť najlepší záujem dieťaťa. Zamietnutie výkonu je možné len vtedy, ak
existuje jeden alebo viacero dôvodov uvedených v nariadení. Zoznam dôvodov na zamietnutie uvedený

v nariadení je preto úplný. Nie je možné dovolávať sa dôvodov, ktoré nie sú uvedené v nariadení, ako
napr. porušenia pravidla prekážky začatej veci. V nariadení sa výslovne zakazuje skúmanie právomoci
súdu pôvodu (pozri článok 69), ako aj preskúmanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte vo veci
samej (pozri článok 71). Vo vnútroštátnom práve sa určuje, či sa dôvody na zamietnutie výkonu uvedené
v nariadení majú preskúmať bez návrhu alebo na návrh. To môže byť dôležité vtedy, ak účastník,

ktorý napadne výkon, uplatní niektorý z dôvodov, ale súd môže mať na základe vnútroštátneho práva
právomoc preskúmať všetky dôvody, najmä dôvod na zamietnutie týkajúci sa verejného poriadku (str.
133 a nasl. Praktickej príručky k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb).

85. V prvom rade súd skúmal, či existujú dôvody na zamietnutie uznania alebo výkonu rozhodnutia v

zmysle článku 39 ods. 1 a čl. 41 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, keďže tieto boli aj zo strany rodičov
maloletého namietané. V tomto smere ide o skúmanie osobitných podmienok obsiahnutých v článku
39 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111: (i) k písm. a) súd nevzhliadol zjavný rozpor s verejným
poriadkom členského štátu, v ktorom sa dovoláva uznania, nakoľko o takýto prípad by išlo napr. ak by
maloleté dieťa malo byť zverené do starostlivosti osôb rovnakého pohlavia; (ii) k písm. b) súd na základe

zápisníc, predvolaní, splnomocnení udelených rodičmi zistil, že títo boli účastní konania pred švédskymi
súdmi, boli im (alebo ich právnym zástupcom) doručované písomnosti a mali zabezpečenú obhajobu; (iii)
k písm. c) súd zistil, že rodičia (osoby, do ktorých rodičovských práv a povinností rozhodnutie zasahuje)
mali možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu, napokon vo veci bolo podané odvolanie; (iv) k písm. d) súd
nezistil,žebyboloohľadommaloletéhovydanéneskoršierozhodnutie,ktorébybolonezlučiteľnéstýmto

rozhodnutím; (v) k písm. e) súd rovnako nezistil nezlučiteľnosť s neskorším rozhodnutím, nakoľko takéto
rozhodnutie nebolo vydané. Na základe uvedeného súd konštatuje, že dôvody na zamietnutie uznania
alebo výkonu rozhodnutia v zmysle citovaných článkov nie sú dané.

86. Súd je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Z hľadiska

materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje: presnú individualizáciu
oprávneného, presnú individualizáciu povinného, presné vymedzenie práva a povinností k plneniu,
presný rozsah a obsah plnenia, presne stanovenú lehotu na plnenie. Materiálna stránka vykonateľnostisúdneho rozhodnutia predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci
bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti.

87. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 41/2011:,
podľa ktorého, cit.: „Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to,
či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania
rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom
vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či

nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide."

88. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú
individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný
rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa má na povinnom
vynútiť,musíbyťurčenápresnýmanepochybnýmspôsobom(NajvyššísúdSR,sp.zn.2MCdo19/2009).

89. Po preskúmaní rozhodnutí, ktoré navrhovateľ žiadal uznať a vykonať na území Slovenskej republiky
dospel súd k záveru, že sú po materiálnej stránke nevykonateľné, čo odôvodňuje nasledovne. Z
predložených rozhodnutí 1 a 2, ako aj osvedčení k týmto rozhodnutiam nie je zrejmé a na účely výkonu
rozhodnutia jednoznačné (bez akýchkoľvek pochybností), do koho starostlivosti by mal byť maloletý

odovzdaný alebo zverený. Súd si je vedomý toho, že cudzie rozhodnutia nemusia obsahovať totožné
výroky ako majú rozhodnutia slovenských súdov, avšak po preskúmaní predložených rozhodnutí a
osvedčení nie je jednoznačne možné určiť osobu, zariadenie, právnickú osobu alebo inú inštitúciu,
do ktorej starostlivosti má byť maloletý odovzdaný. Navyše, rozhodnutie 1 je rozhodnutím, ktorým sa
schválila žiadosť a rozhodlo sa, že pre A. „sa pripraví starostlivosť s podporou § 1 druhý odsek a § 2

zákona LVU". Navrhovateľ je v návrhu označený ako The social service office in Lomma municipality
in Sweden, Department of individual and family care (Úrad sociálnych služieb v obci Lomma, Švédsko,
oddelenie individuálnej a rodinnej starostlivosti) so sídlom Lomma komun, Box 77, Fakturaenheten,
23422 Lomma, Švédsko, IČ: 212000-1066, pričom v rozhodnutí 1 (rozsudok zo 16.12.2022) je ako
žiadateľ uvedený Sociálny výbor v obci Lomma (Socialnämnden i Lomma kommun) a v osvedčení k

tomuto rozhodnutiu 1 je uvedená právnická osoba ako Socialnämnden i Lomma kommun (Sociálny
výbor v obci Lomma) so sídlom Industriagatan 21B, 234 36 Lomma (iná adresa ako sídlo navrhovateľa
v návrhu). Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodina bola pôvodne umiestnená v dome
Familjehuset Hörby (vyhlásenie Sociálnej služby v obci Lomma zo 16.11.2022), keď matka bola
prepustená 04.11.2022 a otec s maloletým zostali vo Familjehuset a neskôr bol otec s maloletým v

sociálnom byte.

90. Ak by aj súd prijal fakt, že ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti právnickej osoby, čo
podľa názoru súdu nemožno v danom prípade jednoznačne z dotknutých rozhodnutí vyvodiť, keďže
uvedené z rozhodnutia 1 nevyplýva, potom to, ako je označená osoba do ktorej starostlivosti má byť

maloletý odovzdaný, nespĺňa podmienku vykonateľnosti (bod 63 odôvodnenia), keď ani z vykonaného
dokazovania nemožno jednoznačne určiť, že maloletý má byť odovzdaný so starostlivosti Sociálneho
výboru v obci Lomma. Navrhovateľ je inak označený v návrhu, inak v rozhodnutí a napokon ani adresa
sídla navrhovateľa v návrhu nie je totožná s adresou sídla právnickej osoby uvedenej v osvedčení.
Vyvstala potom tiež otázka, keď rozhodnutie súdu, ktorého výrok je: „pripraví sa starostlivosť" zohľadniac

dôvody uvádzané v rozhodnutí, podľa ktorých má maloletý A. potrebu starostlivosti, v dome Familjehuset
Hörby, či pripravenie starostlivosti bolo alebo nebolo mienené práve na dom Familjehuset Hörby, a teda,
čitotozariadenieniejeoprávnenéna„pripraveniestarostlivosti"aleboprevzatiedieťaťa.Dokonca,otecs
maloletým býval ku koncu ich pobytu v sociálnom byte, teda súd sa zamýšľa, či „pripravenie starostlivosti
pre maloletého A." sa v zmysle rozsudku nemyslí práve tento sociálny byt. Súd sa stotožňuje s

argumentáciourodičov,podľaktorýchimmaloletýnikdynebolodobratý,nikdynadmaloletýmvoŠvédsku
nevykonával starostlivosť iný subjekt, keď o maloletého sa po celý čas staral jeho otec, od ktorého
nebol nikdy odlúčený, preto sa otázka opatrovníckeho práva javí ako sporná (to, že navrhovateľ tvrdí,
že maloletý mu bol zverený, z predloženého rozhodnutia nevyplýva).

91. V danom prípade tunajší súd nemôže nahrádzať rozhodnutie švédskeho orgánu, upravovať petit
rozhodnutia ani prispôsobiť toto rozhodnutie tak, aby bolo vykonateľné. Inými slovami, rozhodnutie
švédskeho súdu o „príprave starostlivosti" postráda jednoznačnosť obsahu, a tým aj vykonateľnosť,
keďže nie je jasné a určité akú povinnosť a komu ukladá a dokedy sa má splniť pripravenie starostlivosti.Ak by súd pripustil, že ide o rozhodnutie o odovzdaní alebo zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
právnickej osoby, potom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, do koho starostlivosti bolo maloleté
dieťa zverené alebo by malo byť odovzdané, čo z predložených rozhodnutí vzhľadom na už vyššie

uvádzané dôvody možné zistiť nie je. Právny zástupca rodičov namietal, že v rozhodnutí nie je nikde
uvedené, že by malo byť dieťa odobraté rodičom a umiestnené v ústave, pričom rodičia, resp. otec
žil s dieťaťom vo Švédsku v byte mimo akékoľvek zariadenie a dieťa nebolo prevzaté do žiadneho
zariadenia. S argumentáciou právneho zástupcu rodičov, že rozhodnutie neobsahuje povinnosť rodičov
odovzdať dieťa do starostlivosti úradu sa súd stotožňuje, nakoľko to, či rodičia boli obmedzení v

rodičovských právach alebo povinnostiach taktiež nie je možné jednoznačne potvrdiť. Pokiaľ sa rodičia
rozhodli vycestovať zo Švédska na územie Slovenskej republiky, neporušili tým žiadne rozhodnutie,
keď navrhovateľ nepredložil žiadny príkaz alebo iné rozhodnutie, ktoré by im vycestovať mimo územia
Slovenskej republiky zakazovalo. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, pričom pokiaľ
sa obaja rozhodli presťahovať sa na územie Slovenskej republiky (od októbra 2023) aj s maloletým,
nemožno rodičov nútiť, aby sa vrátili naspäť na územie Švédska, keď obaja zhodne vycestovali zo

Švédska a rozhodli sa žiť aj s maloletým dieťaťom na Slovensku.

92. K samotnému spôsobu výkonu rozhodnutia sa rodičia bránili tým, že im nie je uložená žiadna
povinnosť požadovaná navrhovateľom. Rovnako povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, ktorý zabezpečí návrat maloletého v rozhodnutiach švédskych súdov absentuje.

Uvedené však nie je podstatné, keďže ide iba o navrhovaný spôsob výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ
zároveň v rámci výsluchu uviedol, že „sociálny úrad má povinnosť umiestniť dieťa do rodiny." Súd k
tomu uvádza, že nepreskúmava rozhodnutie švédskych súdov, ale ak navrhovateľ žiada vykonať cudzie
rozhodnutie a žiada odovzdať maloleté dieťa, ktoré sa s oboma rodičmi nachádza na území Slovenskej
republiky, tak predovšetkým pre konajúci súd musí byť jednoznačné, do koho starostlivosti by mal byť

maloletý odovzdaný, čo z predložených rozhodnutí nevyplýva a nie je zrejmé.

93. Navrhovateľ pred súdom uviedol, že maloletý by bol umiestnený v rodinnom dome, neskôr v
rodine. Súd poukazuje na to, že rodičom maloletého neboli odňaté rodičovské práva a povinnosti, táto
skutočnosť nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná a nevyplýva ani z predložených listinných

dôkazov. Súd zároveň nezistil, že by bol maloletý v starostlivosti svojich rodičov zanedbávaný, čo má
preukázané zo stretnutí vykonávaných v domácnosti rodičov občianskym združením Návrat, ako aj
správami zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a vyjadrením jeho všeobecného
lekára. Naopak, z poslednej správy vyplýva, že počas šetrenia bolo zjavné, že maloletý má veľmi blízku
citovú väzbu k matke a je na ňu veľmi citovo naviazaný, vyžadoval si od matky objatie a telesný kontakt,

čo mu matka opätovala.

94. Pokiaľ je zámerom navrhovateľa ochrana dieťaťa, tak záujmom príslušného súdu je rovnako ochrana
dieťaťa,ktorújemožnéposkytnúťajnaúzemíSlovenskejrepubliky.Rovnakojemožnézabezpečiť,abyo
dieťabolopostarané,abymunehrozilažiadnaujma,anitraumaasúdjepripravenývykonaťopatreniana

ochranu dieťaťa, keďže je sporná aj úroveň starostlivosti rodičov. Podľa slovenského právneho poriadku
sa môžu vykonať oveľa miernejšie opatrenia ako vytrhnúť dieťa z prostredia rodiny, ktoré dieťa je citovo
naviazané na matku a otca, zdržiava sa na území Slovenskej republiky od októbra 2023. V čase, keď
rozhodovali švédske orgány bola veľmi krátka doba po narodení dieťaťa. Z rozhodnutia švédskeho súdu
nevyplývajú žiadne obmedzenia v rodičovských právach a povinnostiach. To znamená, že nateraz

rodičia podľa názoru súdu majú právo rozhodovať o pobyte dieťaťa, keďže im žiadnym rozhodnutím
nebolo zakázané opustiť územia Švédska, obidvaja sa rozhodli presťahovať na Slovensko, otec sa tu
dokonca zamestnal.

95. Konajúci súd má miernejšie prostriedky na ochranu záujmov maloletého, ktorými je možné predísť

k tak dramatickému výkonu rozhodnutia, pričom povinnosťou súdu je obmedziť vystavenie dieťaťa
potenciálne traumatizujúcim donucovacím opatreniam (bod 65 preambuly Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111), čo by v prípade navrhovateľom zamýšľaným spôsobom realizácie výkonu rozhodnutia
nepochybne došlo. V čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa má maloletý 2 roky a 3 mesiace.
Nepochybne ide o dieťa, ktoré už vníma kto sú jeho rodičia, blízke osoby, na ktoré sa môže spoľahnúť

a môže im dôverovať. Pre vývin dieťaťa je významná rola matky a otca v živote maloletého dieťaťa,
ktorá nemôže byť nahradená alebo ustúpiť do úzadia zabezpečením starostlivosti cudzími osobami,
keď rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa, naviac, ak maloleté dieťa má vybudovaný pozitívny a
blízky citový vzťah s matkou a otcom, čo bolo nepochybne v tomto konaní preukázané a podporenésprávami kolízneho opatrovníka alebo aj Návrtu, o.z. a v čase rozhodnutia súdu sa starostlivosť
rodičov o dieťa praktizovala po ich príchode na Slovensko už 1 rok a 3 mesiace, ktorá starostlivosť je
zabezpečená na požadovanej úrovni. Súd považuje za irelevantné tvrdenia navrhovateľa o psychickom

stave matky, nakoľko táto nebola podrobená odbornému vyšetreniu, psychiatrom ani psychológom
doposiaľ vyšetrená nebola. K tvrdeniu navrhovateľa, že podmienky rodiny boli skúmané iba krátkymi
návštevami a nie dlhodobým nepretržitým sledovaním, kde sa nemuseli matkine psychické poruchy
preukázať, súd uvádza že matkin zdravotný stav po jej psychickej stránke nebol skúmaný odborníkmi
(psychológom alebo psychiatrom). Rodina maloletého A. bola sledovaná tak zo strany kolízneho

opatrovníka ako aj občianskym združením Návrat, ktorí s rodinou spolupracovali a ich správami bolo
preukázané, že pomery na strane rodičov sa zmenili, otec sa v Bratislave riadne zamestnal, rodičia
zabezpečujú adekvátnu starostlivosť o maloletého a ich prístup bol vyhodnotený ako zodpovedajúci
potrebnej starostlivosti o maloletého. Súd tiež poznamenáva, že uznesením vyhláseným na pojednávaní
začal ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia, ktoré konanie vylúčil na samostatné konanie a
v ktorom sa bude zaoberať vhodným výchovným opatrením pre rodičov.

96. Navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie psychologickým psychiatrickým posudkom oboch rodičov
či trpia psychologickými alebo psychiatrickými poruchami, čím sám potvrdil skutočnosť, že matka
doposiaľnebolapodrobenápsychiatrickémuvyšetreniu,aledomáhasatohoažvtomtokonaníouznanie
a výkon cudzieho rozhodnutia, ktoré dokazovanie súd nevykonal a v tomto rozsahu návrh na doplnenie

dokazovania zamietol ako nehospodárny a nadbytočný dôkaz.

97. Pri rozhodovaní, nech je predmet konania akýkoľvek, súd musí vždy dbať na zachovanie vzťahu
dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek

deformácia vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
Oddelenie rodiny a odlúčenie maloletého od jeho primárnej osoby pripútania nemožno považovať za
zlučiteľné s jeho najlepším záujmom.

98. Vzhľadom na dané skutočnosti mal súd za to, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu

navrhovateľa, keďže cudzie rozhodnutie je nevykonateľné (po materiálnej stránke) podľa slovenského
právneho poriadku a nemožno ho na tento účel upraviť (bod 63 preambuly Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111) ako aj z dôvodu, že záujmom maloletého dieťaťa je vyrastať so svojimi rodičmi, starými
rodičmi a ďalšou rodinou, preto návrh navrhovateľa zamietol.

99. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

100. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade o
výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov
trovy konania znáša sám, nejde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s 357 písm. o) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).