Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206567
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6616206567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35
724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská
časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D.
E.. F. XX, štátny občan SR, zastúpeného Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, so
sídlom Staničná 1702/10, 924 01 Galanta a 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. J., K. XXX/X, štátny
občan SR, v konaní pôvodne o zaplatenie 29.271,17 Eur s prísl., po čiastočnom zastavení konania na

základe čiastočného späťvzatia žaloby o zapl. 13.231,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/154/2016-497 zo dňa 28. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobuzamietol(výrokI.).Otrováchkonaniaokresný
súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100
% do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne v žalobe označený žalobca
(ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s.) žalobou podanou voči žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) žiadal,
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 29.271,17 Eur s prísl.. Ako dôvod podania
žaloby v žalobe uviedol, že so žalovanými 1/ a 2/ uzatvoril dňa 19.04.2006 Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 15806314/461995004 (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“), na
základe ktorej poskytol žalovaným mimoriadny medziúver (ďalej v texte uvádzaný aj ako „úver“) vo
výške 28.214,84 Eur s úrokovou sadzbou mimoriadneho medziúveru 5,49 % p. a. uvedenou v článku

III. zmluvy, a to do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení s tým, že presná výška
stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy. Nakoľko
si žalovaní riadne a včas neplnili v zmluve stanovené mesačné splátky úveru, právny predchodca
žalobcuupozornilvýzvouzodňa10.12.2012písomnežalovanýchnanesplneniezáväzkovvyplývajúcich
z predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaní 1/ a 2/ si ani napriek výzve pôvodne v žalobe označeného
žalobcu svoje záväzky yyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere nesplnili, preto pôvodne v žalobe
označený žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy o úvere a vyhlásil okamžitú splatnosť mimoriadneho

medziúveru. Žalovaní 1/ a 2/ ani po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neuhradili (ani len čiastočne)
veriteľovi svoj záväzok voči nemu, ktorý predstavoval dlžnú istinu vo výške 29.271,17 Eur s riadnym
úrokom vo výške 5,49 % p. a. odo dňa 01.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 01.07.2013 do zaplatenia, preto si pôvodne v žalobe označený žalobca uplatnil voči
žalovaným nárok na zaplatenie dlžnej sumy podaním žaloby na súd.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že dňa 29.06.2016 vydal
platobný rozkaz č. k. 5C/154/2016, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy s
príslušenstvom. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný 1/ odpor, v ktorom uviedol, že v
roku 2006 si zobral stavebný úver v ČSOB stavebnej sporiteľni, a. s. vo výške 850.000,- Sk (cca 28.214,-
Eur), ktorý bez prerušenia splácal do roku 2013, kedy sa dostal do zložitej životnej situácie a zostal

takmer bez príjmu s nezaopatreným synom, ktorý mu bol zverený do výchovy (osobnej starostlivosti),
pričom matka syna v tom čase neprispievala na jeho výživu. Od toho času sa zamestnal len na dohodu
o vykonaní práce a jeho mesačný príjem je cca 140,- Eur, z čoho nie je v jeho silách uvedený úver
splácať. ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. pristúpila k výkonu zo zmluvy o zriadení záložného práva
vyplývajúceho záložného práva k záložným právom zabezpečenej nehnuteľnosti a v spolupráci s
dražobnou spoločnosťou vyhlásila konanie dražby dňa 19.09.2016 na nehnuteľnosť, ktorá bola

predmetom záložného práva.

1.3 Okresný súd v odsekoch 4. až 6. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku zhrnul obsah
vyjadrení žalobcu a žalovaného 1/, pričom uviedol, že žalovaní 1/ vzniesol tiež námietku premlčania
uplatneného nároku. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 15.10.2019, súd prvej

inštancie uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
16.040,07 Eur, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v podaní zo dňa 20.02.2019. Vo
vzťahu k sume, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca trval na
podanej žalobe ako aj na svojich písomných podaniach argumentujúc tým, že finančné prostriedky,
ktoré boli žalovaným 1/ a 2/ poskytnuté, neboli žalovanými do dňa konania pojednávania vrátené,

a preto sú tvrdenia žalovaného 1/ nedôvodné, rovnako ako je nedôvodná žalovaným 1/ vznesená
námietka premlčania, keďže úver bol vyhlásený za splatný dňa 31.05.2013 a žaloba bola doručená na
súd dňa 30.05.2016, čo podľa právneho zástupcu žalobcu znamená, že pohľadávka žalobcu nie je
premlčaná,atonielenvpremlčacejdobepodľaObchodnéhozákonníka,ale anivpremlčacejdobepodľa
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného 1/, že ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. ho

uviedla do omylu v tom zmysle, že stavebný úver mu nikdy nebol poskytnutý, žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného 1/ sú absolútne nedôvodné práve
z dôvodu konania žalovaného 1/, ktorý si neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o
úvere, pričom stavebný úver mu nemohol byť z dôvodu exekučnej blokácie poskytnutý. Pokiaľ žalovaný
1/ poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej zmluve o úvere, žalobca poukázal na

to, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Zdôraznil, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je oprávnením veriteľa v prípade, ak dlžník neplní
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/ o absolútnej neplatnosti
predmetnej zmluvy o úvere, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že argument o absolútnej neplatnosti ako takej je možné použiť v tom

prípade, ak určitý zmluvný typ alebo určitá zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti, čo nie je
tento prípad. Vo vyjadrení zo dňa 07. 09. 2020 žalobca uviedol, že „ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, t. j. ku dňu 31. 05. 2013 bola celková výška dlžnej pohľadávky 29. 271,17 Eur. Táto
suma predstavovala súčet istiny úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 28.214,83 Eur a neuhradených
splátok medziúveru vo výške 1.056,34 Eur. Ak by v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli

na účte stavebného sporenia nasporené voľné finančné prostriedky, tieto by boli započítané priamo na
istinu pohľadávky, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu samotnej istiny pohľadávky. Nakoľko boli a stále
sú nasporené finančné prostriedky na účte stavebného sporenia zablokované v prospech exekučných
konaní prebiehajúcich voči žalovanému 1/, nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k ich započítaniu na dlžnú
istinu pohľadávky, a preto bola táto ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru stále vo výške

žalovaným poskytnutého medziúveru. Neuhradené splátky vo výške 1.056,34 Eur predstavujú súčet
neuhradených splátok medziúveru, ktoré boli žalovaní povinní uhradiť do dňa vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. V zmysle zmluvy boli žalovaní povinní do 16. dňa v mesiaci uhradiť splátku medziúveru
vo výške 132,78 Eur. Z výpisu mimoriadneho medziúveru za rok 2013 vyplýva, že žalovaní boli
v omeškaní s úhradou piatich splátok medziúveru, t. j. splátok splatných v mesiacoch január, február,

marec, apríl a máj v roku 2013. V predmetnom výpise sú tieto splátky zúčtované ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, t. j. k 31. 05. 2013 a označené sú pojmom úrok. Z výpisu mimoriadneho
medziúveru za predchádzajúci kalendárny rok vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní s tromi splátkami
mimoriadneho medziúveru, ktoré boli zúčtované ku koncu kalendárneho roka. Súčtom omeškanýchsplátok medziúveru za rok 2012 a 2013 žalobca dospel ku sume uplatňovaných neuhradených splátok
medziúveru vo výške 1.056,34 Eur. Výťažok z dražby bol započítaný na istinu pohľadávky v dôsledku
čoho sa táto istina znížila o sumu 12.174,76 Eur“.

1.4 V podaní zo dňa 05.10.2020 pôvodne v žalobe označený žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 438/2020, uzatvorenej
dňa 11.09.2020 medzi pôvodne v žalobe označeným žalobcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r.
o., ktorou pôvodne v žalobe označený žalobca postúpil pohľadávku voči žalovaným na spoločnosť EOS

KSI Slovensko, s. r. o.. Uznesením č. k. 5C/154/2016 zo dňa 15.12.2020 okresný súd pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila ČSOB stavebná sporiteľňa,
a. s., Žižkova 11, Bratislava a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava (aktuálne podľa výpisu z OR Prievozská 2 - mestská časť Ružinov)
- ďalej v texte uvádzaná ako „žalobca“.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 497 zákona č.
513/1991Zb.,Obchodnéhozákonníka,§52ods.1,2,3,4a9,§565zákonač.40/1964Zb.,Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
Zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a ust.
§ 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj „Zákon o bankách“) a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ došlo dňa 19.04.2006 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 15806314/461995004, ktorá je svojim charakterom nepochybne
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky okresný

súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že postúpenie pohľadávky (cesia) je
všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa
tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý postúpením pohľadávky nadobúda pohľadávku s

príslušenstvom a s právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka,
je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky potrebné dodržiavať podmienky upravené v § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia nielen v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môžu byť iba také pohľadávky alebo ich časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy veriteľa adresovanej klientovi banky (dlžníkovi) po tom,

čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Tieto predpoklady postúpenia pohľadávky
banky sú zákonným predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017
z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, z ktorých

vyplýva, že nerešpektovanie zákonnej úpravy vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom a spôsobuje „nedostatok
prechodu“ žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.
Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie úveru a zároveň kvalifikovaná výzva dlžníkovi

upozorňujúca ho na nesplnenie si svojich zmluvných povinností s možnosťou okamžitého zosplatnenia
úveru a postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z úveru na iný subjekt. V nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu
úveru za dvoch podmienok: ak je zosplatnenie úveru dohodnuté v úverovej zmluve, čo žalobca
predložením zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok preukázal a druhou zákonnou podmienkou

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky úveru, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z listinného dôkazu „Výzva pred zosplatnením“ zo
dňa 10.12.2012 podľa okresného súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa rozhodol využiť svoje

právo na zosplatnenie úveru, pričom zároveň upozornil žalovaných 1/ a 2/ na možnosť zosplatnenia
úveru, ak v lehote do 16.12.2012 nedôjde k úhrade dlžných splátok úveru. Z uvedeného je podľa
okresného súdu zrejmé, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie úveru, je splátka splatná 11/2012.
Právo na zosplatnenie úveru mohol veriteľ uplatniť až po uplynutí 3 mesiacov do splatnosti najbližšejnasledujúcej splátky úveru, tzn. že v prípade omeškania so splátkou 11/2012 mohol veriteľ uplatniť
právo na zosplatnenie úveru najskôr v mesiaci marec 2013, t. j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky po uplynutí 3 mesiacov - december 2012, január 2013, február 2013, avšak veriteľ - právny

predchodca žalobcu tak učinil až dňa 04.05.2013, čo vyplýva z listinného dôkazu „Odstúpenie od
úverovej zmluvy“. Pokiaľ teda veriteľ zrealizoval právo zosplatnenia úveru až v mesiaci máj 2013,
nedošlo podľa okresného súdu k účinnému zosplatneniu úveru, čím došlo k porušeniu ust. § 53 ods.
9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že pri
súdom konštatovanej neúčinnosti zosplatnenia úveru, úver naďalej trvá („žalobca nepreukázal súdu

iný spôsob ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanými“), čo znamená, že nebola splnená zákonná
podmienka na postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z uvedeného
dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky banky nie je platným právnym úkonom, v
dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, pretože postúpenie pohľadávky banky
je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené okresný
súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore

spôsobenej neplatnosťou zosplatnenia úveru a z tohto dôvodu následnou neplatnosťou postúpenia
pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia,
nebola spôsobilá postúpenia podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti

rozsudku súdu prvej inštancie podáva v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). K tvrdeným nesprávnym právnym záverom súdu
prvej inštancie ohľadne neplatnosti zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiacou súdom
prvej inštancie konštatovanou neplatnosťou postúpenia pohľadávky, žalobca v odvolaní uviedol, že pri
plnenívsplátkachupravujeoprávnenieveriteľapožiadaťozosplatneniecelejpohľadávkyprenesplnenie

niektorej splátky ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v prípade spotrebiteľských sporov aj ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odcitoval žalobca v odvolaní ust. § 53 ods.
9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021
pod R 4, v zmysle odseku 12.7 odôvodnenia ktorého: „Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr

do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané právo veriteľa požadovať zaplatenie celej
pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak,
že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky“. Zdôraznil, že plnenie v
splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom.
Uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti splátok úveru v prípade neplnenia splátkového

kalendára dlžníkom je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku
úveru samostatne alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorázovo, ak je to
medzi zmluvnými stranami dohodnuté. To, či veriteľ k takémuto právnemu úkonu pristúpi, je len na
jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom

o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní
uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého posúdenia si veriteľ
môžeuplatniťprávopodľa§565Občianskehozákonníka,ibavpresnevymedzenomčasovomrozmedzí,
ktoré začína plynúť odoslaním výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (aj

keď nie explicitne) uviedol, že splátka, ktorá vyvolala zosplatenie úveru, je splátka úveru splatná
v novembri 2012, pričom veriteľ mohol uplatniť právo na zosplatnenie úveru po uplynutí troch mesiacov
od je splatnosti (december 2012, január 2013, február 2013), t. j. mohol zosplatniť úver výlučne v
mesiaci marec 2013. S uvedeným výkladom ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka
súdom prvej inštancie vyjadril žalobca v odvolaní nesúhlas a uviedol, že má za to, že takýto výklad

ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka by v praxi znamenal, že veriteľ by v období
medzi dvoma splátkami (t. j. v období 30, resp. 31 kalendárnych dní) bol povinný: vyhotoviť a zaslať
dlžníkovi výzvu pred zosplatnením úveru, po doručení (reálnom či fiktívnom) tejto výzvy dlžníkovi
(resp. do jeho dispozičnej sféry) nechať uplynúť lehotu 15 dní od upozornenia dlžníka na možnosťzosplatnenia úveru do samotného zosplatnenia úveru, tak ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a následne úver zosplatniť. Výklad príslušných ustanovení, tak ako si ich vyložil súd prvej
inštancie, je podľa žalobcu v praxi neuskutočniteľný a pre postupcu by znamenal nemožnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného žalobca v odvolaní uviedol, že považuje za
jednoznačne preukázané, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ uzavrel, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatným
právnym úkonom. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku nesprávneho

právneho záveru súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti uplatnenia práva postupcu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru boli nesprávne aj následné právne závery súdu prvej inštancie ohľadom
neplatného postúpenia pohľadávky pre nesplatnosť pohľadávky ku dňu jej postúpenia. Zdôraznil, že
pri postúpení pohľadávky boli dodržané všetky podmienky, ktoré ukladá ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto je žalobca v konaní aktívne
legitimovaný. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

SR, konkrétne na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/169/2020, ktorá pripúšťa, aby sa za výzvu podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách považovalo aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, „avšak
iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na plnenie“. V danom prípade niet podľa
žalobcu sporu, že odstúpenie od úverovej zmluvy takto zadefinovanú kvalitatívnu požiadavku spĺňa.
V závere odvolania žalobca uviedol, že nesprávny je právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore aj z toho dôvodu, že si súd prvej inštancie
protirečí s predtým vydaným uznesením zo dňa 15.12.2020 o pripustení zmeny na strane žalobcu.
Podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu je preukázanie prevodu alebo prechodu práva,
o ktoré v konaní ide, pričom sa podľa žalobcu nesmie v praxi stávať, že súd vyhovie návrhu na zmenu na
strane žalobcu a následne už s novým žalobcom žalobu zamietne pre nedostatok jeho aktívnej vecnej

legitimácie pre neplatné postúpenie pohľadávky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021 a zdôraznil, že táto otázka už bola súdom prvej inštancie vyriešená
dňa 15.12.2020, kedy súd prvej inštancie uznesením rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu.
Súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu a následne žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu zamietol, potom je záver súdu prvej inštancie uvedený v rozhodnutí o veci samej

nepreskúmateľný a je v rozpore s jeho predchádzajúcim záverom, čím súd prvej inštancie žalobcovi
nesprávnym procesným postupom podľa žalobcu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených
skutočností žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobcovi nebolo postupom súdu prvej
inštancie znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, pretože mal prístup ku všetkým
podaniam a listinám založeným v súdnom spise, ktoré mu súd prvej inštancie doručoval a ku ktorým

sa mal možnosť vyjadriť ako i mal možnosť vyjadriť sa na pojednávaniach konaných na súde prvej
inštancie. Z odvolania žalobcu podľa žalovaných nevyplýva, ktorým procesným postupom súdu prvej
inštancie malo byť žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Ilustratívny
výklad aplikácie zákona uvedený žalobcom v odvolaní je podľa žalovaných irelevantný. Žalobca si podľa
žalovaných nesprávne vyložil aplikáciu zákona, čo vyplýva aj z judikatúry. Súd prvej inštancie podľa

žalovaných presvedčivo odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok a svoj záver oprel o príslušnú právnu
normu, t. j. o ust. § 53 ods. 9 a o ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorom základe súd prvej
inštancie rozhodol s poukazom na žalobcom predložené dôkazy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
podľa žalovaných správne. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali tiež na to, že podľa
záverov súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, veriteľ využil

svoje právo podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Toto právo podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka si však veriteľ uplatnil až po splatnosti najbližšej splátky úveru, pričom takéto
uplatnenie práva na zosplatnenie úveru je v rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. V uvedenej
súvislosti žalovaní v odvolaní uviedli, že najbližšou nasledujúcou splátkou úveru bola splátka splatná
v marci 2013, tak ako uviedol súd prvej inštancie, pretože od omeškania splátky splatnej v mesiaci

11/2012, pre ktorú mal veriteľ právo mimoriadne zosplatniť úver, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
uplynuli tri mesiace. Za nesprávne označili žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu aj tvrdenia žalobcu
súvisiace s pripustením zmeny na strane žalobcu a uviedli, že súd prvej inštancie pripustil zmenu na
strane žalobcu na návrh žalobcu, ktorý ako dominus litis disponoval oprávnením navrhnúť zmenu nastrane žalobcu. Ku dňu rozhodnutia vo veci samej uznesenie zo dňa 15.12.2020 o zmene na strane
žalobcu už bolo právoplatné, pričom žalobca proti nemu nepodal odvolanie. V závere vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu žalovaní uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd vyhovel jeho
podanému odvolaniu, t. j. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné platné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej
strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa
ods.3,spotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu 31.05.2013 (zosplatnenie úveru), ak ide o
plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

10. Podľa ust. § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. novembra 2024,
ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté
do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto vzťahov sa posudzujú
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa ust. § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. novembra 2024,
ustanoveniami spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení
účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9
v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právobanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažná záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vzniká postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informácie o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov uplatnených žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. Z obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje
žalobu zamietajúce rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku ktorému

dospel po posúdení mimoriadneho zosplatnenia úveru ako neplatného a neúčinného právneho úkonu
a následnom posúdení postúpenia pohľadávky ako rozporného s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
a v dôsledku toho v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatného právneho úkonu, keďže
predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 438/2020 zo dňa 11.09.2020 bola
nesplatná (platne a účinne nezosplatnená) pohľadávka, na zaplatenie ktorej nárok si podaním žaloby

voči žalovaným uplatnil pôvodne v žalobe označený žalobca.

14. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odolaní v rámci
odvolacieho dôvodu uplatneného v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietal, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie najprv

uznesením č. k. 5C/154/2016 zo dňa 15. 12. 2020 pripustil zmenu na strane žalobcu a potom vo vzťahu
k predmetným uznesením zmenenému žalobcovi žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o návrhu na zmenu strany sporu na strane
žalobcu je procesným rozhodnutím, ktorým súd automaticky neprejudikuje záver o aktívnej legitimácii
žalobcu, ku ktorému môže dospieť len na základe aplikácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení,

na aplikáciu ktorých pri procesnom rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu nie je daný žiadny
zákonom daný priestor (súd v zmysle ust. § 80 CSP skúma len to, či „nastala právna skutočnosť, s ktorou
sa spája prechod lebo prevod práv a povinností, o ktorých sa koná“). Nemožno preto na jednej strane
vyhovenie návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu a na strane druhej zamietnutie
žaloby pre konštatovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie po aplikácii príslušných hmotnoprávnych

ustanovení (vecná legitimácia je stav yyplývajúci z hmotného práva) považovať za porušenie práva na
spravodlivýprocestak, akototvrdívodvolanížalobca;odvolacídôvoduplatnenýžalobcomvzmysleust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP nemožno preto považovať za uplatnený dôvodne. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd uvádza, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona

o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 pod č. 6/2022).

15. Rovnako za nedôvodnú považuje po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd aj odvolaciu

argumentáciu žalobcu prezentovanú žalobcom v odvolaní v rámci odvolacích dôvodov uplatnených
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP konštatujúc, že na daný právny vzťah sa v zmysle vyššie
citovaného ust. § 897y Občianskeho zákonníka vzťahujú ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, pretože do 31. októbra 2024 došlo zo strany veriteľa
k uplatneniu práva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024

(viď vyššie citovaný ods. 2 ust. § 897y Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje odvolací súd z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie za vecne správne a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. októbra 2024, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, na čo žalobca
sám poukázal v odvolaní v súvislosti s judikátom R 4, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021, hoci v ďalšom texte odvolania argumentovaltým, že takúto podmienku nie je možné v časovom intervale 30, resp. 31 dní (t. j. v časovom
úseku do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky úveru) zo strany veriteľa splniť. Ustanovenie §
565 Občianskeho zákonníka teda veriteľovi umožňuje uplatniť si voči dlžníkovi právo na zaplatenie

celej pohľadávky, resp. jej nezaplateného zvyšku, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení
dohodnutých splátok úveru. Veriteľ však môže toto svoje právo využiť až po opakovanom porušení
povinností plniť splátky úveru riadne a včas dlžníkom. V prípade, ak veriteľ svoje právo vyplývajúce
z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má závažné právne
následky. Keďže medzi pôvodne v žalobe označeným žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluva

spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné
zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, a to ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, upravujúce osobitné podmienky pre
možnosť veriteľa zosplatniť dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31. októbra 2024 (ďalej len ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide
o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a oznámenie veriteľa o zosplatnení dlhu, adresované dlžníkovi. Podmienkou
riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Ak Občiansky

zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takom prípade je možné
posúdiť,čiboladodržanázákonomstanovenáminimálnalehota trochmesiacovpreuplatnenietakéhoto
práva veriteľom. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní má zásadný

vplyv na plynutie premlčacej doby. Vychádzajúc z uvedeného, právny úkon akým je zosplatnenie
celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu
splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon
zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je
nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom

stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom
kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v ust. § 103 veta druhá a § 101 Občianskeho
zákonníka. V uvedenej súvislosti v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, konkrétne
s rozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/197/2022 a sp. zn. 5Cdo/188/2023, ktoré judikovali záver o nevyhnutnosti
konkretizácie nezaplatenej splátky už vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, odvolací

súd uvádza, že ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so
zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať
aj uvedenie tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že
využije právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z upozornenia realizovaného veriteľom v zmysle ust.

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí z logiky veci jasne vyplývať, zaplatením ktorej konkrétnej
splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru. Z obsahu výzvy zo dňa 10. 12. 2012 žalovaní
nemali možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie
úveru.Pôvodnevžalobeoznačenýžalobcaposkytolžalovanýminformáciuocelkovejvýškepohľadávky,
s ktorou sú žalovaní v omeškaní ku konkrétnemu dátumu, avšak neuviedol, konkrétnu splátku, pre

nezaplatenie ktorej mieni využiť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. V danom prípade
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie úveru nie je uvedená ani
v oznámení o zosplatnení úveru, záver súdu prvej inštancie o neúčinnosti a neplatnosti úveru je preto
správny, rovnako ako je vecne správny na to nadväzujúci záver súdu prvej inštancie o nedostatku
vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 438/2020,

uzatvorenej dňa 11.09.2020 pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože predmetom
postúpenia bola nesplatná pohľadávka.

16.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ut. §
255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalovaným preukázateľne žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.