Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010967
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010967.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Skačanoch, trvale bytom A. XX, C. D., trestne stíhaného pre prečin neoprávneného nakladania s
odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na neverejnom zasadnutí
dňa 25.3.2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.

20T/42/2023 zo dňa 19.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.„) zrušuje sa napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného A. B., nar.XX.X.XXXX v Skačanoch, trvale
bytom A. XX, C. D., vedená na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 20T/42/2023 zo dňa 19.9.2024,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1
Trestného zákona účinného do 05.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v dobe od 04.10.2021 do 19.10.2021, v intraviláne obce Skačany
na susediace pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území obce A., parcelného čísla XXX/X,

zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela registra ,,C" na liste vlastníctva č. XXX ako orná pôda
v bezpodielovom vlastníctve manželov (ďalej iba BSM) A. B. a jeho manželky E. B., parcelného čísla
XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela registra ,,C" na liste vlastníctva č. XXXX ako
orná pôda vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p.,
so sídlom Banská Štiavnica, parcelného čísla XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela
registra ,,C" na liste vlastníctva č. XXX ako záhrada v BSM A. B. a jeho manželky E. B., parcelného

čísla XXX/X zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela registra ,,C", ktorý je totožný s pozemkom
zapísanom v katastri nehnuteľností ako parcela registra ,,E" č. XXX/X, zapísaná na liste vlastníctva č.
XXX ako zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve E. F. a parcelného čísla XXX/X, zapísaného v
katastri nehnuteľností ako parcela registra ,,C" na liste vlastníctva č. XXX ako orná pôda vo vlastníctve
obce Skačany so sídlom A. XXX, bol na pokyn obžalovaného navezený a rozhrnutý na ploche 321 m2
odpad, konkrétne, podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015

Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, odpad zaradený pod katalógové číslo 170904, čo sú
zmiešané stavebné odpady zo stavieb a demolácii iné ako uvedené v 170901, 170902 a 170903 v
objeme (množstve) 293 m3, o hmotnosti 351,6 tony, kedy tento odpad uložil na inom mieste ako na
mieste na to určenom a konal tak bez udelenia súhlasu podľa § 97 zákona č. 79/2015 Z. z., čím
svojim konaním porušil ustanovenie § 12 ods. 1, § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a teda neoprávnene nakladal

s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v rozsahu 25.420,32 €, pričom
táto suma predstavuje rozsah nákladov potrebných na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia
neoprávnene uložených odpadov a uvedenie životného prostredia do predošlého stavu,

postupuje Okresnému úradu Trenčín, Odboru starostlivosti o životné prostredie, na prejednanie ako
priestupku, pretože konanie obžalovaného nie je trestným činom, ale by mohlo byť posúdené ako

priestupok podľa § 115 ods. 1 písm. b) a s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/30/2023 zo dňa 28.05.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1

Trestného zákona účinného do 05.08.2024, a to na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Za to bol odsúdený podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 56 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 800,-€ (osemsto eur).

Pre prípad že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému
podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný prostredníctvom obhajcu ihneď po

jeho vyhlásení do zápisnice z hlavného pojednávania podal proti nemu odvolanie proti výrokom o vine a
treste. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na výrokovú časť rozsudku okresného súdu a ďalej
uviedol nasledovne :

„1. Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2024 podáva Obžalovaný A. B.

prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu v zákonnej, pätnásťdňovej lehote odvolanie, ktorým žiada,
aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, napadnutý rozsudok podľa § 258 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku zrušil a vo veci v zmysle ustanovenia § 259 odsek 3 Trestného poriadku sám
rozsudkomrozhodoltak,žeObžalovanéhospodobžalobyOkresnéhoprokurátoravPartizánskomsp.zn.
Pv XXX/XX/XXXX-62 zo dňa 18. decembra 2023 podľa § 285 písmeno a), písmeno b) a písmeno c)

Trestného poriadku oslobodí.
2. Týmto odvolaním napadnutý Rozsudok napáda Obžalovaný čo do výroku o vine, o treste a
Odpor smeruje proti všetkým výrokom Rozsudku, pričom jeho zrušenie odôvodňujeme tým, že sú tu
pochybnosti o správnosti výroku o vine, nakoľko vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach
vo veci samej nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že Obžalovaný spáchal Skutok, kladený mu

obžalobou za vinu a že Skutok kladený Obžalovanému za vinu je trestným činom.
3. Podľa nášho názoru orgány činné v trestnom konaní počas prípravného konania nezabezpečili
takú dôkaznú situáciu, ktorá by umožnila uznať Obžalovaného vinným zo spáchania skutku kladeného
Obžalovanému za vinu.
4. Najzákladnejším predpokladom vydania spravodlivého rozsudku je náležité – úplné a správne

zistenie skutku, kladeného v obžalobe za vinu. Tento základný predpoklad však v priebehu trestného
stíhania nebol splnený, nakoľko orgány činné v trestnom konaní ani počas prípravného konania ani
v priebehu konania pred súdom nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá by odôvodňovala vydanie
odsudzujúceho rozsudku v tejto trestnej veci.
5. Výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní podľa nášho názoru nevyznievajú

jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa
mohol vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že Obžalovaný
spáchal Skutok kladený mu za vinu. V prípravnom konaní sa policajný orgán nevyrovnal sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a tieto zistenia sú pre vyslovenie mojej viny nedostatočné
a neúplné.

6. V prvom rade je nutné uviesť, že v popise Skutku absentuje akákoľvek protiprávnosť.
7. V popise Skutku je ďalej uvedené, že stavebný odpad sa má nachádzať aj na pozemkoch KN-C číslo
XXX/X vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., na
parcele KN-E číslo XXX/X vo vlastníctve E. F. a na parcele KN-C číslo XXX/X, pričom takéto tvrdenie je v
absolútnom rozpore s realitou, suť pozostávajúca takmer výlučne z nepálenej tehly sa nachádza výlučne

na pozemkoch vo vlastníctve Obvineného, pričom ide o pozemky KN-C číslo XXX/X a číslo XXX/X, na
iných pozemkoch sa žiadna suť nenachádza. Uvedené skutočnosti nepochybne vyplývajú aj z výpovedí
svedkov, vypočutých v tejto veci, taktiež aj z výpovede splnomocnenej zástupkyne Okresného úradu
Partizánske, Odboru starostlivosti o životné prostredie (Ing. Ľubomíry Mišútovej).
8. Ďalej je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že z výpovede uvedenej svedkyne – zástupkyne

Okresného úradu Partizánske, Odboru starostlivosti o životné prostredie vyplýva, že škoda nebolaspôsobená žiadna a táto ani spôsobená pravdepodobne nebude, nakoľko je pôvodca odpadu známy a
odpad sa nachádza na jeho pozemku.
9. Z obsahu Znaleckého posudku číslo 30/2022 vypracovaného znalkyňou Ing. Jaroslavou Gažovou

okrem iného vyplýva, že „... uložením týchto odpadov teda ich druhu v obci Skačany nedošlo k
negatívnemu vplyvu na životné prostredie, jeho poškodeniu alebo ohrozeniu alebo k vzniku ekologickej
ujmy, nakoľko išlo o odpady prírodného pôvodu alebo také, ktoré nie sú škodlivé pre životné prostredie,
nakoľko nereagujú s okolitým prostredím ani vplyvom poveternostných podmienok ich uložením priamo
na trávnatom pozemku.“

10. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ani len nemohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej
podstaty prečinu Neoprávneného nakladania s odpadmi.
11. Podľa ustanovenia § 302 ods. 1 Trestného zákona, kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v
malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.
12. V popise Skutku je okrem iného uvedené, že „...čím tento odpad uložil na inom mieste ako na mieste

na to určenom a týmto konaním porušil ustanovenia § 12 odsek 1, § 13 písmeno a) zákona č. 79/2015
Z.z. o odpadoch.
13. Je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že nie každé porušenie Zákona o odpadoch je bez
ďalšieho trestným činom, musí byť splnená aj zákonná požiadavka nebezpečnosti konania pred
spoločnosť (resp. v minulosti ako materiálny znak trestného činu).

14. Porušenie zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Zákon o odpadoch“) má
teda spočívať v porušení § 12 odsek 1, § 13 písmeno a) Zákona o odpadoch.
15. Podľa článku II ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

16. Inak povedané, porušenie Zákona o odpadoch, konkrétne § 12 odsek 1 a § 13 písmeno a) má
spočívať v takom konaní, že Obvinený uložil stavebný odpad na inom mieste, ako na mieste na to
určenom.
17. Zo zákona o odpadoch však nevyplýva, že parcely KN-C číslo XXX/X a KN-C číslo XXX/X nie sú
takým miestom, na ktorých by nebolo možné ukladať stavebný materiál, pričom je nesporné, že ani

nejde o odpad podľa Zákona o odpadoch. Nie je uvedené a ani odôvodnené, z akého dôvodu uvedené
pozemkynemôžuslúžiťnauloženiesutezrodinnéhodomu,ktorýbolodstránenýpredviacakosiedmymi
rokmi.
18. Dávam do pozornosti, že nejde o pozemky, ktorý by podliehali lesnému pôdnemu fondu resp.
poľnohospodárskemupôdnemufondu,ideopozemky,ktorésúvsúkromnom(individuálnom)vlastníctve

Obvineného (spoločne s manželkou v režime BSM), a ukladanie odpadu na týchto pozemkoch nie je
zakázané Zákonom o odpadoch.
19. Okrem už uvedeného, v popise Skutku nie je uvedené, aká škoda vznikla na životnom prostredí.
20.VsúvislostisoZnaleckýmposudkomznalkyneG.H.I.jepotrebnéuviesť,ženespĺňaanilenzákladné
náležitosti pre tento druh úkonu – znaleckého posudku, z jeho obsahu absolútne nie je možné zistiť,

akým spôsobom dospela k objemom, ako vypočítala predmetný objem údajného odpadu.
21. S týmto je potom spojená aj absolútne nesprávnosť výpočtu akejsi škody vo výške 25 420,32 EUR, a
táto skutočnosť má potom vplyv aj na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku (odhliadnuc od skutočnosti,
že ani len nejde o trestný čin).
22. Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a

jednotlivcov, pričom by nemalo suplovať (nahrádzať) iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom
primárne určené na ochranu spoločenských záujmov či hodnôt (napríklad ochrana vlastníckeho práva je
doménou občianskeho práva, ktoré nielen definuje vlastnícke právo ale aj stanovuje spôsob ochrany –
napríkladurčovaciežaloby).Štátbymalrešpektovaťautonómnuvôľustránvsúkromnompráve(čonieje
zakázané je dovolené), mal by dôsledne vyžadovať, aby práve jednotlivci dbali na svoje práva a záujmy

a chránili si ich, pričom štát by mal dať jednoznačne najavo, že trestné právo neslúži na to, aby štát
prostriedkamitrestnéhoprávapomáhaltomuúčastníkovisúkromnoprávnehovzťahu,ktorýcelkomhrubo
zanedbal vlastnú ochranu svojich práv, teda, ktorý nedodržal ani minimálnu povinnú, či obvyklú mieru
opatrnosti (tu sa princíp ultima ratio prechádza do konceptu miery opatrnosti poškodeného). Jednotlivci
nemôžu spoliehať na to, že štát a trestné právo je tu na to, aby dohliadali na súkromnoprávne vzťahy

a naprávali rizikové konanie poškodeného.
23. V tomto smere je nutné spomenúť a poznať aj judikatúru Českej republiky, ktorá má veľmi dobre
rozpracovaný koncept princípu ultima ratio v rozhodovacej činnosti a ktorá celkom zjavne ovplyvňuje
aj aplikačnú prax v Slovenskej republike.v tomto smre je nutné uviesť, že často sa namieta, že ide ojudikatúru cudzieho štátu a preto je možné ju ignorovať, respektíve vôbec na ňu nereagovať ak je použitá
argumentácia predmetnou judikatúrou napríklad v sťažnosti, či odvolaní.
24. Tu treba pripomenúť existenciu komparatívneho výkladu práva, teda formy výkladu práva, ktorý

vychádza z toho, že ak má iný štát rovnakú alebo veľmi podobnú právnu úpravu ako má Slovenská
republika a ak už určitú problémovú otázku rozhodol (vyriešil) v tomto inom štáte súd, prípadne ide o
judikatúru, je možné vziať toto rozhodnutie do úvahy a vychádzať z jeho argumentačnej záväznosti.
Vzhľadom k uvedenému je možné v rozhodnutí aj vyslovene odkázať na takúto zahraničnú judikatúru
(a to nielen na českú, často citovaná je aj napríklad nemecká). Ak teda obvinený, či poškodený

namieta v opravnom prostriedku a k svojej argumentácii použije aj rozhodnutie cudzieho štátu (spravidla
Ústavného súdu a Najvyššieho súdu) je nutné na takéto cudzie rozhodnutie reagovať a napríklad
vysvetliť prečo sa na posudzovaný prípad nevzťahuje (napríklad ide o odlišné skutkové okolnosti),
respektíve prečo s ním orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku nesúhlasí a musí vyložiť dôvody,
prečo sa tak stalo.
25. Ústavný súd Českej republiky aplikoval princíp ultima ratio pri rôznych trestných činov hlavne

majetkovej povahy, napríklad pri trestnom čine sprenevery, podvodu, neoprávneného zásahu do práva k
bytu,činebytovémupriestoruaprincípultimarationeustálerozširuje.Pritomprincípultimaratiopriraďuje
vedľa formálnych znakov skutkovej podstaty. Princíp ultima ratio – zásada subsidiarity trestnej represie
má teda aj interpretačný význam, napomáha vyložiť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu
podľa ich zmyslu (skutočného obsahu) a rovnako tak pomáha odlíšiť trestné činy od deliktov, ktoré by

nemali byť považované za trestné činy (osobitne keď by malo ísť o priestupky, či správne delikty) napriek
tomu, že zdanlivo naplňajú znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov.
26. Ďalej si dovoľujem poukázať na podstatný obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.
januára 2014, sp. zn. 4To/90/2013, z obsahu ktorého nepochybne vyplýva nasledovné:
Odvolací súd tieto skutočnosti uvádza aj preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide

o poslednú a najkrajnejšiu možnosť, ktorú je nevyhnutné brať do úvahy v rámci materiálnej stránky
trestného činu), pričom podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok
a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len
tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli
vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultima

ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch
musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, s vedomím, že princíp
ultima ratio má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné
využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne
dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom

činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či
obchodných vzťahov a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej
činnosti (princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR, napríklad nález
I. ÚS 402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z
13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).“

27. Dovoľujeme si poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tz 22/1967
alebo 7Tz/61/1967, z obsahu ktorých vyplýva, že ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti
smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v
prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie
skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.

28. Zásada „In dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad
aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok
rímskeho práva, je ako táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný
proces zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je totiž natoľko významná, že je priamo (expressis
verbis) zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.

29. Policajný orgán z uvedeného dôvodu podľa nášho názoru nekonal dôsledne v súlade s ustanovením
§ 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorého Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
a nevykonal dôkazy tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci.30. Podľa nášho názoru teda orgány činné v trestnom konaní dostatočne nezistili skutkový stav veci,
vykonané dokazovanie je nedostatočné a neúplné a doposiaľ zistený skutkový stav a stav dôkazov
nemôžu byť dostatočným podkladom pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré považujem za

vydané predčasné, bez náležitého a úplného zistenia skutkového stavu veci. Orgány činné v trestnom
konaní v priebehu vyšetrovania nepostupovali podľa môjho názoru v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 2,
3, 4, 6 a 10 Trestného poriadku, dôsledne a v súlade so zásadou oficiality nepreverili všetky podozrenia
o možnom spáchaní trestného činu, nepostupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, pričom dôkazy obstarávajú

z úradnej povinnosti.
31. Podľa názoru obhajoby výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred prvostupňovým súdom
nevyznievajú jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver,
že Obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu. V konaní pred prvostupňovým súdom sa súd
nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a tieto zistenia sú pre vyslovenie

viny nedostatočné a neúplné.
32. Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, v konaní pred prvostupňovým súdom podľa
nášho názoru nebolo preukázané, že sa stal skutok kladený Obžalovanému za vinu, nakoľko vina
Obžalovaného nebola preukázaná nad všetky pochybnosti tak, aby bolo možné vysloviť jednoznačný a
ničím nespochybniteľný záver, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Z dôvodu závažných

pochybnosti o správnosti skutkových zistení a teda z dôvodu absencie ničím nespochybniteľných tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, ktoré by svedčili o vine Obžalovaného za skutok popísaný v
obžalobe je potrebné vysloviť záver, že spáchanie uvedeného skutku nebolo preukázané a preto je
dôvodné, aby súd Obžalovaného A. B. podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodil a to aj s poukazom na zásadu „In dubio pro reo.“

33. R III/1966: „Uplatnenie revízneho princípu v podstate znamená, že súd druhého stupňa musí
preskúmať napadnuté rozhodnutie, či zodpovedá ustanoveniam o rozsudku, a že musí preskúmať
konanie od začiatku trestného stíhania až do vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa.“
34. R IV/1967: „Rozsah preskúmavacej povinnosti v zmysle § 254 ods. 1 TP nie je obmedzený
tým, že obvinený výslovne namieta nesprávnosť len niektorého výroku napadnutého rozsudku. Na

podnet odvolania obvineného musí odvolací súd preskúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého
rozhodnutia, proti ktorým môže obvinený inak podať odvolanie.“
35. R 31/1963: „Povinnosť zisťovať objektívnu pravdu, teda postupovať tak, aby bol v trestnom konaní
zistený skutočný stav veci, je podľa Trestného poriadku povinnosťou aj krajského súdu ako súdu
odvolacieho. Táto povinnosť platí aj vtedy, keď odvolací súd rozhoduje iba na podklade odvolania

obžalovaného a došetrenie veci by bolo v neprospech obžalovaného, lebo zákaz reformatio in peius
podľa § 264 ods. 2 TP sa vzťahuje iba na trest, a aj to len za predpokladu, že pri došetrení nevyšli najavo
také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok prísnejšie posúdenie konania obžalovaného.“
36. Vzhľadom na uvedené preto Obžalovaný E. C. prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu žiada,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 258 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

zrušil a vo veci v zmysle ustanovenia § 259 ods. 3 Trestného poriadku sám rozsudkom rozhodol tak,
že Obžalovaného E. C. spod obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp.zn. Pv 865/02 podľa
§ 226 písm. c) Trestného poriadku oslobodí, resp. rozsudok zruší a vec vráti Súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.
37. Z vyššie uvedených dôvodov, Okresný súd v Prievidzi pri vydaní týmto odvolaním napadnutého

Rozsudku vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko Skutok kladený Obžalovanému
za vinu sa nestal a aj keby sa stal, tento Skutok nie je trestným činom, a preto Obžalovaný žiada, aby
bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu podľa § 285 písmeno a), písmeno b) a písmeno c) Trestného
poriadku.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach,
odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec postúpiť na prejednanie
priestupku, keďže tak mal už urobiť okresný súd.Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (ďalej aj zákon o odpadoch) každý je povinný
nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z

rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s
nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

Podľa § 12 ods. 6 zákona o odpadoch fyzické osoby nemôžu nakladať a inak zaobchádzať s iným
ako s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých

stavieb22a) a z drobných stavieb,22b) okrem zaobchádzania podľa § 63 ods. 1 a § 72. Na fyzickú osobu,
ktorá nakladá so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo z drobných stavieb sa vzťahuje
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e). Fyzická osoba nesmie nakladať alebo inak zaobchádzať so stavebným
odpadom z jednoduchých stavieb alebo drobných stavieb s obsahom azbestu.

Podľa § 13 písm. a) zákona o odpadoch zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako
na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe
oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5, § 38 ods. 1 písm. a) a d), §

49 písm. a) a b), § 72 a § 135h ods. 4 a 5 ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo
zneškodnenie sám.
Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú
súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie.

Podľa § 115 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch priestupku sa dopustí ten, kto nakladá alebo inak
zaobchádza s odpadmi v rozpore s týmto zákonom [§ 12 ods. 1].

Podľa § 115 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch priestupku sa dopustí ten, kto nakladá s iným ako
komunálnym odpadom v rozpore s § 12 ods. 6.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak
urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný

skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na
neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je

zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
Z podaného odvolania obžalovaného vyplývajú námietky obhajoby o nepreukázaní spáchania skutku
obžalovaným pre nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a že skutok
kladený obžalovanému za vinu nie je trestným činom. Z takto formulovaných odvolacích dôvodov
odvolací súd usúdil, že obhajoba sa domáha zrušenia rozsudku okresného súdu s poukazom na § 321

ods. 1 písm. b) a d) Tr. por. S uvedenou argumentáciou obhajoby sa odvolací súd čiastočne stotožnil.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonanýchdôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či

ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich

logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že okresný súd dospel k iným výsledkom hodnotenia vykonaných

dôkazov ako sa domáhal odvolateľ, ale ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných
dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim
skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu
vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa

názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané
vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný
súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie
však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo na podklade
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní správne ustálené, že obžalovaný nakladal so stavebným
odpadom v rozpore so zákonom o odpadoch, keď neuložil stavebný odpad na miesto určené týmto
zákonom, resp. rozhodnutím správneho orgánu vydaným na základe tohto zákona.

Uvedené skutkové zistenia okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dal

riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym skutkovým záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal
obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania. Preto sa odvolací súd nezistiac skutočnosti, ktoré by mohli
viesťkodôvodnenémuzáveruoporušeníustanovenia§2ods.12Tr.por.okresnýmsúdomprihodnotení
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, nestotožnil s názorom obhajoby o danosti v odvolaní
namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd však považuje za dôvodnú námietku obžalovaného, že skutok uvedený v skutkovej vete
napadnutého rozsudku nie je trestným činom. Právny rámec pre nakladanie so stavebným odpadom
fyzickou osobou (nepodnikateľom) upravuje prioritne § 12 ods. 1 a ods. 6 v spojení s § 14 ods. 1
písm. e) zákona o odpadoch. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je fyzická osoba povinná sa

zbaviť stavebného odpadu (§ 2 ods. 1 zákona o odpadoch) z jednoduchých alebo drobných stavieb
len tak, že ho odovzdá osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom podľa zákona o odpadoch.
Výnimku z uvedeného upravuje § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, podľa ktorého možno stavebný
odpad so súhlasom príslušného správneho orgánu (okresného úradu, odboru starostlivosti o životné
prostredie v sídle kraja podľa § 107 písm. t) zákona o odpadoch) využiť na spätné zasypávanie

v zmysle § 3 ods. 20 zákona o odpadoch, t.j. aj na navážku a uloženie stavebného materiálu pri
terénnych úpravách. Z uvedeného výkladu tak možno vyvodiť jednoznačné pochybenie obžalovaného,
ktorý stavebný odpad využil na preukázané teréne úpravy (navážku a vyrovnanie pozemku) v zmysle
skutkovej vety napadnutého rozsudku bez vyžiadania si a udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s)
zákona o odpadoch. Obžalovaný tým priamo porušil zmienené ustanovenie § 97 ods. 1 písm. s) zákona

o odpadoch, pričom konal aj v rozpore s § 12 ods. 1 v spojení s 13 písm. a) zákona o odpadoch, keď
neuložil stavebný odpad na miesto určené zákonom, resp. rozhodnutím správneho orgánu vydaným na
základe zákona. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s konštatovaním okresného súdu v odôvodnenínapadnutého rozsudku považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 131 ods. 2 Tr. zák. sa za nakladanie
s odpadom považuje aj ukladanie odpadov.

Podľa názoru odvolacieho súdu však stíhaný skutok nemožno automaticky posudzovať ako prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na § 115 zákona
o odpadoch, ktorý upravuje administratívnu zodpovednosť za priestupky pri porušení povinností na
úseku nakladania s odpadmi, okrem danosti formálnych znakov je potrebné posúdiť aj konkrétne
okolnosti prípadu vyjadrujúce závažnosť takéhoto konania z materiálnej stránky, t.j. danosť materiálneho

znaku prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonných podmienok významných pre ustálenie záveru,
či konanie obžalovaného je neoprávneným nakladaním s odpadmi v trestnoprávnom zmysle, je
nevyhnutné skúmať okolnosti a priebeh spáchania činu, pohnútku páchateľa, mieru zavinenia, správanie
a spôsob života páchateľa pred spáchaním a po spáchaní činu, ako aj to, či sa jednalo o ojedinelý

skutok alebo opakovaný čin a celkové okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, vrátane miery akou sa
konanie páchateľa v prejednávanom prípade priblížilo k vzniku nebezpečenstva pre životné prostredie.
Odvolací súd na základe posúdenia všetkých zistených okolností prípadu na rozdiel od okresného
súdu dospel k právnemu záveru, podľa ktorého dokazovaním ustálený skutok síce spĺňa formálne
znaky trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba a pre ktorý bol následne uznaný za vinného

napadnutým rozsudkom, avšak absentuje materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona. Podľa
názoru krajského súdu okresný súd nedostatočne v dôvodoch napadnutého rozsudku vyhodnotil, že
konanie obžalovaného smerovalo len k vyrovnaniu terénu na jeho pozemku, pričom terénnymi úpravami
v úplne minimálnom rozsahu zasiahol susedné pozemky. Za podstatnú okolnosť odvolací súd však
považuje, že konaním obžalovaného nedošlo a ani nemohlo dôjsť čo i len k ohrozeniu životného

prostredia. Za daných okolností odvolací súd v konaní obžalovaného, ktorý doteraz viedol riadny život,
vzhliadol len administratívne pochybenie spočívajúce v nevyžiadaní si súhlasu podľa § 79 ods. 1 písm.
s) zákona o odpadoch.

Vzhľadom k uvedenému čin popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku nie je možné

z materiálneho hľadiska právne posúdiť ako prečin, pre ktorý bola podaná obžaloba, ale ani ako iný
trestný čin uvedený v Trestnom zákone. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu môže ísť o konanie,
ktoré by mal príslušný správny orgán prejednať ako priestupok, pretože vykazuje znaky priestupku podľa
§ 115 ods. 1 písm. b) a s) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Preto odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na
podklade správne zisteného skutkového stavu okresným súdom, ktorý ustálil všetky podstatné okolnosti
rozhodné pre posúdenie otázky viny, sám rozhodol podľa § 280 ods. 2 Tr. por. tak, že trestnú
vec obžalovaného postúpil príslušnému orgánu na prejednanie ako možného priestupku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.