Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204071
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8719204071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a

členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Martin Tomas, advokát,
so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43267408, proti žalovanému: D. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. C. XXX/XX, XXX XX H. I., o zaplatenie 955,10 eur s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C/14/2019-91 zo 6.3.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) domáhala
voči žalovanému zaplatenia 955,10 eur s prísl. a náhrady trov súdneho konania. So žalovaným
sú súrodencami a podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXX a špecifikovaných
pozemkov v C., ona v podiele 1 a žalovaný v podiele 3 k celku, zapísaných na LV č. XXX, obec a k. ú.
C.. Žalobkyňa vykonala výmenu strechy na hospodárskej budove v spoluvlastníctve strán sporu, pričom
strešná krytina ju stála 1.273,46 eur. Touto investíciou zhodnotila spoločné nehnuteľnosti, a keďže
žalovaný je jeho spoluvlastníkom v podiele 3, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie vo výške 3 zo

sumy 1.273,46 eur, teda v sume 955,10 eur. Žalovaný o zrealizovanej oprave strechy vedel od začiatku,
avšak uvedenú sumu odmieta uhradiť.

2. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(II).

3. Po skutkovej stránke mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú

podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX
a ďalších pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre okres B., obec C., k. ú. C.. Žalovaný je väčšinovým
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 3 k celku a žalobkyňa je ich podielovou spoluvlastníčkou
v1kcelku.Vkonanínebolosporné,žeprirodinnomdomesanachádzaajhospodárskabudova,naktorej
dala žalobkyňa vymeniť strešnú krytinu, že to bolo bez súhlasu žalovaného, a že práve z titulu výmeny
tejto strešnej krytiny (nákupu materiálu), ktorú hradila ona s manželom, sa domáha od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje 3 z uhradenej sumy 1.273,46 eur, teda sumy

zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach.4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, 3, § 451 ods.
1, 2, § 454 a § 456 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“).

5. Nárok uplatnený žalobou súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
sa zaoberal otázkou, či išlo alebo nešlo o nevyhnutné investície žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti.
Dospel k záveru, že investície neboli nevyhnutné, čo v konečnom dôsledku preukazuje aj fakt, že boli
vložené (pokiaľ ide o samotnú výmenu strešnej krytiny, aj keď materiál bol zakúpený skôr) až v máji

2018. Žalobkyňa sa s manželom mali dozvedieť o zlom stave strechy 8.8.2016, kedy ich na to upozornila
sestra strán sporu, t. č. nebohá p. E. A. J.. Na jej prosbu z tohto dňa išiel strechu skontrolovať p.
B., vypočutý svedok a manžel žalobkyne, a skonštatoval nevyhnutnosť výmeny strechy z dôvodu jej
prehnitia a havarijného stavu tak, ako to bolo zo strany žalobkyne v konaní prezentované viackrát. Sestra
strán sporu zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom podľa tvrdenia žalobkyne mala v úmysle po návrate z
nemocnice dať strechu opraviť. Od augusta 2016 do mája 2018, kedy sa výmena strechy realizovala,

ubehli takmer dva roky. Podľa súdu prvej inštancie teda ťažko možno v danom prípade hovoriť o
havarijnom stave strechy, teda stave, kedy by sa museli súrne realizovať nutné opravy, pri ktorom by
súhlas druhého, väčšinového spoluvlastníka nebol potrebný. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa v
konaní nepreukázala havarijný stav budovy tak, aby mohla vykonávať opravy na hospodárskej budove
bez súhlasu väčšinového spoluvlastníka, teda žalovaného. Ak takéto práce chcela vykonávať a ak bolo

zrejmé (s poukazom na mailovú komunikáciu medzi K. B. a žalovaným), že väčšinový spoluvlastník s
takýmito opravami nesúhlasí, resp. ich výslovne zakazuje, mala sa obrátiť na súd osobitnou žalobou.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, priestoru a času na to mala dostatok. Na uvedených záveroch nemôže
nič zmeniť ani výpoveď svedka L., ktorý vypovedal o zlom stave strechy, ktorý ju ale menil takmer po
dvoch rokoch od kedy, podľa tvrdenia žalobkyne a svedka B., mala byť strecha v havarijnom stave. Súd

prvej inštancie poukázal v rámci argumentácie aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 28CDo 3316/2009 zo dňa 17.2.2010, podľa ktorého pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o
ktorej majú spoluvlastníci podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodovať, je možné podriadiť aj
rozhodnutie o tom, aká investícia má byť do spoločnej nehnuteľnosti vynaložená. Súhlas alebo nesúhlas
môžespoluvlastníkvyjadriťústnealebovýslovne.Pokiaľneinvestujúcispoluvlastníksinvestíciousúhlasí

a tá je prevedená nákladom investujúceho spoluvlastníka, je neinvestujúci spoluvlastník povinný podľa
veľkosti svojho podielu na takto vynaložený náklad prispieť, lebo si tak plní povinnosť vyplývajúcu
z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak investujúci spoluvlastník vynaložil prostriedky na nie
nevyhnutné opravy a údržbu veci bez súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné obohatenie druhého
spoluvlastníka tým vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie 22CDo 1870/2007).

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, 262 ods. 1 CSP. Úspešný
žalovaný by mal nárok na 100 % náhradu trov konania, tento v záverečnej reči však výslovne uviedol,
že v prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a na
základetohonesprávneprávneposúdilvec(§365ods.1písm.h/CSP).Súdprvejinštanciesaabsolútne
nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou okrem iného aj
uvedenej hospodárskej budovy, na ktorej bola realizovaná nevyhnutná investícia až dňa 27.2.2017,
kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu v Poprade sp. zn. 20D/122/2016-142 zo dňa

23.2.2017 v dedičskej veci neb. E. A. J., sestry účastníkov konania. Teda až týmto dňom, t. j. 23.2.2017,
mala žalobkyňa súdom potvrdené dedičstvo po svojej nebohej sestre, neb. E. A. J.. Žalobkyňa do
smrti svojej sestry nebola podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Následne žalobkyňa
komunikovala prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu so žalovaným o nevyhnutnosti
výmeny strešnej krytiny na hospodárskej budove. Uvedené vyplýva z e-mailu zo dňa 30.8.2017, ktorý

sa nachádza v súdnom spise. Nevyhnutnosť opravy strešnej krytiny na hospodárskej budove podporili
svojimi výpoveďami jednak manžel žalobkyne p. F. B., ďalej svedok p. A. L., ktorý realizoval výmenu
strešnej krytiny ako i samotná žalobkyňa. Podľa žalobkyne v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že k výmene strešnej krytiny došlo z dôvodu jej havarijného stavu, ktorý si vyžadoval nevyhnutné
opravy, nakoľko strecha bola prehnitá, bola narušená statika celej budovy a v prípade nevykonania

potrebnej rekonštrukcie by bolo jediným riešením jej zbúranie. Manžel žalobkyne sa pri kontrole
väzby hospodárskej budovy dokonca prepadol na pôjde hospodárskej budovy prehnitým dreveným
stropom, no našťastie neutrpel vážne poranenia. Z týchto dôvodov došlo k výmene strešnej krytiny
zo strany žalobkyne, a to aj napriek tomu, že sa žalovaný odmietol podieľať na týchto opravách.Neuskutočnením tejto rekonštrukcie by došlo k znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti, čo by viedlo
až k zbúraniu tejto nehnuteľnosti, a tým aj k navýšeniu finančných prostriedkov na jej odstránenie.
V danom prípade sme toho názoru, že išlo o nevyhnutnú opravu a údržbu uvedenej stavby a teda

nebol potrebný súhlas druhého podielového spoluvlastníka, hoci o potrebe výmeny strešnej krytiny
bol žalovaný písomne (e-mailom) informovaný. Žalobkyňa uvádza, že tam, kde by išlo o vynaloženie
investícií bez dohody spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie na základe princípu majorizácie,
nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom, ktorý by sa opieral
o § 137 ods. 1 OZ, ale investujúci spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,

ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Pokiaľ by sa jednalo o investície na nutné opravy alebo údržbu,
výška bezdôvodného obohatenia by bola daná podielom na investícii zodpovedajúcom podielu na
spoločnej veci, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla vynaložením investície za
trvania spoluvlastníckeho vzťahu (NS ČR 22Cdo 599/99). Žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal dôsledne uvedenými vecnými a právnymi argumentmi žalobkyne, nedal odpoveď na otázky,
ktorémajúprevecvýznam,aktorýmibyboldostatočneobjasnenýskutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.

Z predložených dôkazov nevyplývajú závery, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže riadne
preukázala dôvodnosť uplatneného nároku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pôsobí
zmätočne a nepresvedčivo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu,
aby na základe vykonaného dokazovania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania a náhradu trov

právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu alternatívne, napádaný
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §

379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Právna úprava podielového spoluvlastníctva je v oblasti hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou
vecou primárne postavená na princípe kompromisu vyjadreného dohodou spoluvlastníkov. V prípade,
ak spoluvlastníci dohodu nedosiahnu, o hospodárení so spoločnou vecou sa rozhoduje podľa
väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu (tzv.
princíp majority). K hospodáreniu so spoločnou vecou nepochybne patrí aj vynakladanie investícii

do spoločnej veci. Ak by došlo k vynaloženiu investícií na spoločnú vec bez toho, aby tomu
predchádzala dohoda medzi spoluvlastníkmi či rozhodnutie spoluvlastníkov v súlade s princípom
majority, investujúcemu spoluvlastníkovi vzniká investujúcemu spoluvlastníkovi nárok voči ostatným
spoluvlastníkom z bezdôvodného obohatenia v tom prípade, ak by išlo o investíciu na nevyhnutné
opravy alebo údržbu. V takomto prípade povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká už počas

trvania spoluvlastníckeho vzťahu, a to samotným vynaložením investície. Pokiaľ by nešlo o investície
na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, potom by povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať
bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri jeho zrušení alebopredaji podielu, a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu zrušenia
spoluvlastníctva.

11. Na tomto mieste tiež odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe samotné splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom
v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť
ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na

procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky
navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na
ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

12. V súdenej veci bolo preukázanie nevyhnutnosti vynaložených investícií súčasťou dôkazného
bremena, ktoré zaťažovalo žalobkyňu, pričom však posúdenie toho, aké náklady vzťahujúce sa k
spoločnej veci možno považovať za náklady nevyhnutné na opravu alebo údržbu spoločnej veci musí
vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a povahy spoločnej veci. Súd musí pri posudzovaní

otázky nevyhnutnosti investície alebo opravy skúmať, či naozaj išlo o investíciu, ktorá nezniesla odklad
a vylučovala snahy o dosiahnutie dohody s ostatnými spoluvlastníkmi v primeranom časovom horizonte.
Z vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, vyplýva, že žalobkyňa sa o tvrdenej
potrebe opravy strechy na hospodárskej budove dozvedela od svojej sestry, toho času neb. E. A. J.
dňa 8.8.2016 (pojednávanie 22.11.2023), pričom k výmene strechy došlo až s odstupom takmer dvoch

rokov, v mesiaci máj 2018. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka obdobia, ktoré od zistenia potreby
opravy uplynulo do jej realizácie nesvedčí o tom, že by stav strechy hospodárskej budovy vyžadoval
okamžitú opravu aj bez súhlasu, resp. napriek výslovnému nesúhlasu majoritného spoluvlastníka. Na
uvedenom nič nemení ani obrana žalobkyne uvedená v jej odvolaní, v zmysle ktorej sa žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti stala až 23.2.2017 na základe dedenia nebohej

sestre. Žalobkyňa totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2023 sama uviedla, že ju pri
návšteve v I. sestra poprosila, aby v prípade, ak by neprežila, vymenila strechu žalobkyňa. Taktiež na
pojednávaní dňa 6.3.2024 žalobkyňa uviedla, že už v roku 2016 jej manžel s bratrancom B. F. robili
prípravu na opravu strechy. Z uvedeného vyplýva, že samotná absencia právneho vzťahu žalobkyne
k spornej nehnuteľnosti nemusela znamenať dôvod, pre ktorý k oprave strechy došlo až 21 mesiacov

po tom, ako sa žalobkyňa dozvedela, že strecha je v zlom stave. Napriek tomu, že od nadobudnutia
vedomosti žalobkyňou o potrebe opravy strechy do jej realizácie ubehlo takto dlhé obdobie, žalobkyňa
nepreukázala žiadnu komunikáciu so žalovaným, ohľadne zamýšľanej rekonštrukcie, okrem mailu zo
dňa 30.8.2017 (6 mesiacov po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou), ktorý predložil
v konaní ako dôkaz žalovaný. Ani v tejto komunikácii žalobkyňa neuvádza havarijný stav vyžadujúci

si nevyhnutnú opravu a iba neurčito, bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych informácií o zamýšľanej
oprave (okrem ceny) informuje majoritného spoluvlastníka o tom, že „dom si vyžaduje údržbu, a to
rekonštrukciu strechy a hospodárskej budovy“. Z takto uvedenej informácie nie je možné jednoznačne
ani odlíšiť, či má ísť o rekonštrukciu strechy celého rodinného domu, alebo len hospodárskej budovy,
resp. akú ďalšiu rekonštrukciu si vyžaduje hospodárska budova.

13. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nespochybňuje, že z hľadiska funkčnosti
hospodárskej budovy bola oprava strechy potrebná. Uvedené potvrdili svojimi výpoveďami manžel
žalobkyne F. B. aj svedok L., ktorý opravu realizoval. S ohľadom na spôsob využitia predmetnej
hospodárskej budovy (podľa fotodokumentácie a tvrdenia žalobkyne na pojednávaní dňa 6.3.2024

„odkladanie rôznych nástrojov“), z ktorého vyplýva, že táto neslúžila na bývanie ani na uspokojovanie
iných dôležitých potrieb spoluvlastníkov, ako aj s ohľadom na pomerne vágne preukázanie miery jej
poškodenia (tvrdenie svedka L. o „dosť dezolátnom stave“) nie je však možné jednoznačne uzavrieť,
že žalobkyňou vynaložená investícia bola natoľko nevyhnutná, aby ju bolo možné z tohto titulu
realizovať napriek nesúhlasu majoritného spoluvlastníka a následne si uplatniť voči spoluvlastníkovi

nárok z bezdôvodného obohatenia.

14. Za týchto okolností odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda že
žalobkyňa v konaní nepreukázala, že v prípade majoritným spoluvlastníkom neodsúhlasenej investíciedo spoločnej nehnuteľnosti išlo o nevyhnutnú opravu preto napadnutý rozsudok podľa § CSP potvrdil
ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
neúspešná a úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).