Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252384
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120252384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XXX, D., Česká republika, právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: E. C. D., D., nar. XX.XX.XXXX, adresa
B. XXXX/XX, F., právne zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, Bratislava,

o zaplatenie 3.761,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne aj žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 30C/12/2020-241 zo dňa 13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. m e n í tak, že žalovaná
j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.175,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 146,04 eur od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.12.2019
do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.02.2020
do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.04.2020

do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.06.2020
do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.08.2020
do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.10.2020
do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.12.2020 do
zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.02.2021 do
zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.04.2021 do

zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.06.2021 do
zaplatenia, zo sumy 146,04 eur od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,35 eur od 21.08.2021 do
zaplatenia a vo zvyšku zamietnutie žaloby p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanej v rozsahu 68,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobkyni

sumy vo výške 3 761,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne:
- zo sumy 150,00 eur od 21.11.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.02.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.03.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.06.2020 do zaplatenia,- zo sumy 150,00 eur od 21.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.09.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.02.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 150,00 eur od 21.03.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.04.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.06.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 150,00 eur od 21.07.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 102,36 eura od 21.08.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní, odo dňa právoplatnosti

rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 517 ods.
2, § 853 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2020
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 600,- eur spolu s príslušenstvom titulom užívania spoločnej
veci žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a bránenie v užívaní žalobkyni, čo by

spoluvlastníčke nehnuteľnosti. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/10 z celku nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obec F., okres
Trnava evidovanej Okresným úradom Trnava na LV č. XXXXX ako pozemok, parc. reg. „C“ č. 4021/684,
Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2, pozemok, parc. reg. „C“ č. 402/824, Zastavaná plocha a
nádvorieovýmere202m2,stavba,rodinnýdomsgarážou,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuparcely

reg. „C“ č. 4021/824 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
o veľkosti podielu 57/100 z celku. Žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/10 z celku na nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorej účinky nastali povolením
vkladu príslušným okresným úradom, katastrálny odbor, do katastrálneho operátu dňa 30.10.2019.
Od 01.11.2019 do dnešného dňa t. j. do 27.02.2020 žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah jej

spoluvlastníckeho podielu, pričom bráni užívaniu nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti, žalobkyňa prostredníctvom
e-mailu dňa 17.11.2019 vyzvala žalovanú na náhradu vo forme peňažného plnenia za dobu, po ktorú
žalovaná obmedzuje žalobkyni nehnuteľnosť užívať. Žalobkyňa určila sumu náhrady vo výške 150,-
eur za každý mesiac užívania nehnuteľnosti. Suma peňažnej náhrady bola stanovená na základe

dvoch od seba nezávislých realitných kancelárií, ktoré stanovili cenu mesačného nájmu nehnuteľnosti
v rozmedzí od 1 450,- eur do 1 700,- eur. Žalobkyňa sa prostredníctvom tejto žaloby domáha od
žalovanej zaplatenia peňažnej náhrady za to, že nemôže užívať odo dňa 01.11.2019 do 26.02.2020
nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom žalovaná užíva nehnuteľnosť nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže nehnuteľnosť využíva výlučne žalovaná. Žalovaná aj

po výzve žalobkyne zo dňa 17.11.2019 si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhradiť žalobkyni
zodpovedajúcu náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, dostala sa žalovaná
do omeškania s plnením peňažného záväzku deň nasledujúci po dohodnutom dni splatnosti finančnej
náhrady. Žalobkyňa stanovila deň splatnosti vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý žalovaná
užívala nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa právo od žalovanej požadovať úroky

z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažnej náhrady. Dňa
05.02.2021 bola súdu doručená zmena - rozšírenie žaloby. K zmene žaloby žalobkyňa pripojila aj
Znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka č. 69/2020. Súd pripustil zmenu petitu uznesením na pojednávaní
dňa 04.10.2021 tak, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 3.761,35 eur spolu s úrokom z
omeškania: 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.11.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur

od 21.12.2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.01.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 173,- eur od 21.02.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.03.2020 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.04.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.05.2020
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.06.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,-eur od 21.07.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.08.2020 do zaplatenia, 5%
ročne zo sumy 173,- eur od 21.09.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.10.2020 do
zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.11.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur

od 21.12.2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.01.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 173,- eur od 21.02.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.03.2021 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.04.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.05.2021
do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,- eur od 21.06.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 173,-
eur od 21.07.2021 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 128,35 eur od 21.08.2021 do zaplatenia, a to

všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Voči platobnému rozkazu vydanému súdom podala
žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že na rodinnom dome spolu s pozemkom bola evidovaná ťarcha v
prospech B. B., G., a to záložné právo, ktoré bolo povolené na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnosti
V 4073/15 zo dňa 29.07.2015. Z e mailu správy zo dňa 11.11.2019 sa dozvedela, že bol prevedený
spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na žalobkyňu od D. D. vo veľkosti 1/10. Žalobkyňa vyzvala
žalovanú na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti. E mail správou zo dňa 17.11.2019 žalobkyňa žiadala

zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu vo výške 150,00 eur mesačne, keďže podľa názoru žalobkyne
sa cena nehnuteľností za prenájom pohybovala v rozpätí od 1 500,00 - 3 000,00 eur mesačne. Žalovaná
odmietla vstup žalobkyne do nehnuteľnosti, ktorú obývala, keďže išlo o jej obydlie. Keďže v rodinnom
dome býva od počiatku od jeho postavenia a býva v ňom aj so súhlasom D. D., rozhodne rodinný dom
je jej obydlím. Okrem toho pochybuje o skutočnom úmysle žalobkyne v dome bývať, keďže žalobkyňa

má trvalé bydlisko a býva v Českej republike. K darovacej zmluve žalovaná uviedla, že táto je uzavretá
bez predchádzajúceho písomného súhlasu B. B., čím došlo k porušeniu ustanovenia Čl. IV bodu 2 písm.
a) Záložnej zmluvy. Pre platné uzavretie Darovacej zmluvy sa požadoval predchádzajúci súhlas banky.
Žalovaná v odpore namietala dobré mravy v tom zmysle, že žalobkyňa bola presne zorientovaná v akej
situácii je žalovaná, mám za to, že jej požiadavka prispievať jej sumou vo výške 150,- eur mesačne

za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/10 je nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi a
ako taká nemôže požívať právnu ochranu. V rodinnom dome musela žalovaná zabezpečovať údržbu,
opravy, platiť dane, odvoz a likvidáciu odpadu, ktorý musí platiť každý bez ohľadu, či v dome býva alebo
nie. Žalobkyňa sa nepodieľa žiadnou platbou na týchto nákladoch.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka,
výsluchom znalkyne, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
špecifikovanými vyššie, znaleckými posudkami predloženými stranami sporu a zistil, že žalovaná a
brat žalobkyne D. D. boli manželia, počas trvania manželstva postavili rodinný dom. Z listu vlastníctva
č. XXXXX z 27.02.2020 (č. l. 9) súdu vyplýva, že na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený 14.03.2018 nadobudla žalovaná podiel v 57/100-
ín, pričom E. D. D. mal podiel na nehnuteľnosti vo výške 23/100 - ín, D. H. X/XX - I. (darovacia zmluva)
a žalobkyňa 1/10 - inu (darovacia zmluva). Ďalej z listu vlastníctva XXXXX mal súd za preukázané, že
E. D. D. daroval žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1/10-inu. Vklad povolený dňa 30.10.2019. Uznesením
Okresného súd Trnava č. k. 20C/105/2018 zo dňa 20.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave č. k. 10Co/80/2019 zo dňa 01.04.2019 bolo E. D. D. uložená povinnosť nevstupovať do
nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľke súd uložil povinnosť
podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Konanie sa viedlo
pod sp. zn. 17C/12/2019. Žalobkyňa e-mailom zo dňa 17.11.2019 oznámila žalovanej, že ak nová
spoluvlastníčka má nárok na náhradu za užívanie jej podielu na nehnuteľnosti. Cena prenájmu sa

pohybuje medzi 1 500,00 eur - 3 000,00 eur/ mes. preto vyzvala žalovanú na úhradu mesačného
nájomného z podielu žalobkyne, t. j. 150,00 eur mesačne vždy k 20. dňu daného mesiaca. O užívanie
nehnuteľnosti ju výslovne nepožiadala, predpokladala však, že jej to nebude umožnené, ako jej matke,
H. D.. Žalovaná e-mailom zo dňa 10.11.2019 žalobkyni oznámila, že jej nedáva súhlas so vstupom do
nehnuteľnosti (č. l. 11). Predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 23.07.2021

(č. l. 69), ktorej vklad bol povolený dňa 24.08.2021 (č. l. 58) za kúpnu cenu 365 000,00 eur, z toho 10
000,00 eur bola cena zariadenia vyplatená žalovanej. V prílohe č. 1 kúpnej zmluvy je špecifikované
zariadenie a vybavenie, ktoré sa nachádza v nehnuteľnosti. Okrem nábytku a zariadenia sa tam
uvádzajú aj napr. bodové svietidlá v celom dome, vypínače, batérie, sanita, dvere so zárubňami s
kovaním, vinylová podlaha, keramické obklady. V kuchyni aj vstavaná kuchynská linka s dresom vrátane

elektrospotrebičov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou od
30.10.2019 do 24.08.2021 na základe Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a D. D. - jej
bratom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bola 1/10 k celku. Veľkosť spoluvlastníckeho
podielu žalovanej bola 57/100 k celku. Žalovaná užívala nehnuteľnosť, mala tam svoje obydlie azároveň nedala súhlas žalobkyni s užívaním časti tejto nehnuteľnosti. Sporným v konaní bola výška
náhradyzanemožnosťužívaniaspoluvlastníckehopodielunanehnuteľnosti, obdobie,zaktorémápatriť
žalobkyni náhrada za nemožnosť užívania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a dobré mravy.

Žalovaná a E. D. D. ako bezpodieloví spoluvlastníci a po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
ako podieloví spoluvlastníci žili v nehnuteľnosti a užívali ju obaja celú bezodplatne. Z výsluchu svedka
mal súd za preukázané, že sa nijako vzájomne nevyporiadavali za vzájomné užívanie nehnuteľnosti (č.
l. 189 rub). Povinnosť uložená manželovi nevstupovať do nehnuteľnosti, nemohla darovaním časti jeho
spoluvlastníckeho podielu prejsť na žalobkyňu, nakoľko rozhodnutie súdu sa vzťahuje len k osobe E.

D. D.. Žalobkyni tak prináležalo právo ako podielovej spoluvlastníčke užívanie nehnuteľnosti v zmysle
§ 123 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie k dobrým mravom súd uviedol, že v zmysle § 39 OZ je neplatným taký právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Súd uvádza, že klasifikáciu dobrých mravov na základe komparatívnej analýzy možno rozdeliť

v zásade na 4 kategórie: kategóriu ochrany sexuálnej a rodinnej morálky; kategóriu zmlúv týkajúcich
sa spáchania trestného činu, deliktu, spôsobenia ujmy alebo narušenia právneho postavenia tretích
osôb; kategóriu zmlúv s neprípustným obmedzovaním slobody zmluvných strán a kategóriu zmlúv
ohrozujúcich verejnú sféru a výkon verejnej moci. Keď bývalý manžel žalovanej chcel previesť časť
svojho spoluvlastníckeho podielu, mohol tak urobiť, nakoľko každý si s predmetom svojho vlastníctva

môže disponovať ako sám uváži (§ 123 OZ). Navyše, svedok E. D. D., pred súdom vypovedal,
že išlo o odvďačenie sa za pomoc pri stavbe nehnuteľnosti, kedy bratovi poukázal finančnú čiastku
a na sestru (žalobkyňu) previedol 1/10 ako poďakovanie. Uvedené sa žalovanej nepodarilo nijakým
spôsobom spochybniť. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že bol z nehnuteľnosti vykázaný, nakoľko
rozhodnutie súdu sa vzťahovalo len na bývalého manžela žalovanej, ktorý pre svoje správanie voči

žalovanej musel byť vykázaný z nehnuteľnosti, nie však žalobkyňa. Súd tak vyhodnotil, že konanie
bývalého manžela žalovanej a darovanie 1/10 nehnuteľnosti k celku žalobkyni nemožno považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ohľadom platnosti darovacej zmluvy súd uviedol, že v záložnej
zmluve (č. l. 27 rub) sa strany nedohodli, že v prípade nedodržania podmienky písomného súhlasu
banky s prevodom nehnuteľnosti je právny úkon neplatný, banka sa tejto neplatnosti ani nedovolávala.

Z výsluchu svedka však súdu vyplynulo a ďalej nebolo žalovanou nijako spochybňované, že banka
súhlas ani nevyžadovala, stačila len vedomosť banky, nebol potrebný súhlas banky (zápisnica zo
dňa 25.11.2023, č. l. 189 rub). Súd uvádza, že ani prevodom vlastníctva sa nezmenili práva banky
vyplývajúce zo záložnej zmluvy voči predmetu zálohu. Banka svoju (prípadnú) pohľadávku mohla i
naďalej uspokojiť výkonom záložného práva v zmysle ustanovenia § 151h Občianskeho zákonníka

od nového spoluvlastníka. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že darovacia zmluva netrpí
žiadnou vadou neplatnosti. Žalovaná ďalej namietala, že priznanie nároku za obdobie od 03.11.2020
by bolo v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobkyňa súhlasila s predajom nehnuteľnosti.
Žalobkyňa uviedla vo výsluchu, že svoju časť mienila využívať až do predaja nehnuteľnosti (č. l. 169
rub), čo bolo jej právom. Z vykonaného dokazovania súd považuje za nesporné, že prvých kupujúcich

J. našla žalovaná, k uzatvoreniu neprišlo, nedostali úver. Následne rokovali o predaji s manželmi K.
(február 2021, Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti č. l. 151), nie L.. Po zmene realitnej kancelárie dňa
23.07.2021 došlo k odpredaju nehnuteľnosti manželom L.. Žalobkyňa poprela a žalovaná nepreukázala,
že by s kupujúcimi L. rokovali spoluvlastníci o predaji nehnuteľnosti už vo februári 2021. Zo spisu
vyplynulo, že vo februári 2021 sa viedli rokovania s manželmi K.. Do spisu neboli doložené žiadne

ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jednanie s L. vo februári 2021. Po predložení kúpnej zmluvy
žalobkyni v júli 2021 došlo následnej k jej uzatvoreniu. Nehnuteľnosť predávali štyria spoluvlastníci a
teda predaj musel byť výsledkom ich spoločnej dohody na celej kúpnej zmluve. Žalovaná netvrdila a
ani nepreukázala, že by práve žalobkyňa zmarila alebo marila svojou činnosťou alebo nečinnosťou
uzatvorenie kúpnej zmluvy už skôr. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobkyne od dňa nasledujúceho

po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu do predaja nehnuteľnosti považuje za dôvodný. Tento nárok
nemožno považovať za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. K výške uplatnenej peňažnej náhrady
za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (uplatnenej najmä rozšírením žaloby) súd uvádza, že
sa primárne zaoberal doloženými znaleckými posudkami predloženými stranami sporu. Znalec oslovený
žalobkyňou (Ing. Anton Fuzák) v Znaleckom posudku č. 67/2020 určil hodnotu nájmu celej nehnuteľnosti

za obdobie od 01.11.2019 do 23.08.2021, t. j. za 173,00 eur mesačne. Žalovaná predložila súdu
Znalecký posudok č. 279/2021 znalkyne Ing. Natálie Uherčíkovej, ktorý stanovoval hodnotu prenájmu
v rozhodnom období sumou 996,74 eura / mes. Súd však na žalovanou predložený znalecký posudok
nemohol prihliadať, nakoľko znalkyňa sa dopustila pri vypracovávaní posudku značných chýb, ktorésama pri výsluchu pripustila. Za najzávažnejšie súd považuje určenie percentuálnej korekcie vybavenia
domu (č. l. 202), stanovenie nesprávnej percentuálnej korekcie pri stave domu (č. l. 202) a zohľadnenie
ponuky č. 5, ktorá nie je bežným nájmom, keďže ide o nájom medzi dobrými známymi (ako vyplýva z

čestnéhovyhláseniač.l.198).Súdmázato,žeZnaleckýposudokč.279/2021obsahovalpochybeniapri
posudzovaní ponúk v nich obsiahnutých, a celkový výsledok bol ovplyvnený najmä 5. ponukou. Nakoľko
súdu nebol predložený žiadny ďalší znalecký posudok a ani nebolo vykonané žiadne ďalšie znalecké
dokazovanie, súd ako relevantný znalecký posudok považoval znalecký posudok Ing. Fuzáka. Žalovaná
adresovala námietky súdu voči tomuto Znaleckému posudku č. 67/2020, avšak jednoznačne sa jej

ich nepodarilo vyvrátiť predložením svojho súkromného znaleckého posudku, alebo iného (ďalšieho)
znaleckého posudku. Súd uvádza, že znalec žalobkyne jasne, zrozumiteľne a koncepčne spracoval
znalecký posudok, odpovedal na všetky relevantné otázky. Žalovaná nenavrhla ani výsluch znalca Ing.
Fuzáka, čím by teoreticky mohla odstrániť spornosť, ktorá bola predmetom jej námietok. Skutočnosti
uvádzané žalovanou (najmä v záverečnej reči - nájom obsahoval aj hodnotu energií, hodnotu poistenia
vo výške 266,00 eur ročne, hodnotu nákladov na údržbu, hodnotu dane z nájmu) ako výhrady voči

znaleckému posudku č. 67/2020 tak ostali v rovine tvrdení, bez preukázania vplyvu na konečnú výšku
nájmu (napr. výsluchom znalca, doplnením znaleckého posudku, ďalším znaleckým posudkom a pod.).
Navyše, žalovanou ani nebolo preukázané, že bežný nájom vyššie uvádzané elementy neobsahuje.
Znalec, Ing. Fuzák, navyše určil hodnotu prenájmu bez vnútorného zariadenia domu (č. l. 124), čo sa
žalovanej nepodarilo spochybniť. V neposlednom rade súd poukazuje aj na stanovenie trhovej ceny

nájmu, ktoré určili realitné kancelárie (č. l. 14, 15), pričom trhové ceny nájmu sa približujú k nájom
určeným Znaleckým posudkom č. 67/2020. Súd v zmysle záveru znaleckého posudku určil výšku
mesačnej náhrady za užívanie podielu žalovanej vo výške 173,00 eur / mesačne (1/10 -ina zo sumy 1
739,00 eur) za obdobie od 01.11.2019 do 30.07.2021 a za august pomerne 128,35 eura (173,00 eur :
31 x 23 dní), spolu 3 761,35 eura (173,00 eura x 21 mesiacov + 128,35 eura). Pretože v konaní bolo

preukázané, že žalobkyňa vyzvala dňa 17.11.2019 žalovanú na platenie sumy 150,00 eur mesačne od
novembra 2019 vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom žalobu následne rozšírila na sumu určenú znaleckým
posudkom, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené v I. výroku
rozsudku, nie však v časti rozšírenej žaloby, t. j. o 23,00 eur mesačne (t. j. 173,00 eur spolu), ale len zo
sumy 150,00 eur mesačne. V tejto časti a síce vo zvyšku príslušenstva súd vo výroku II. žalobu zamietol.

Žalovanej bolo rozšírenie žaloby doručené dňa 01.10.2021, preto sa žalovaná s platením sumy 173,00
eur za 1/10 nehnuteľnosti mohla dostať do omeškania až dňa 03.10.2021. Preto súd priznal úrok z
omeškanialenzosumy150,00eur,ktorúžalobkyňareálnepožadovala,asplatenímktorejbolažalovaná
v omeškaní. V danej veci bola žalobkyňa plne procesne úspešná podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže mala
plný úspech čo do istiny. Preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v
zmysle § 257 CSP.

6. Voči výroku I. a III. rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania.

7. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s jej námietkou,
že bola oprávnená užívať celú nehnuteľnosť bezodplatne. V konaní uviedla, že pri vyporiadaní BSM,
ktoré založilo jej podielové spoluvlastníctvo s E. D., už ako podieloví spoluvlastníci boli dohodnutí, že

budú užívať celú nehnuteľnosť bezodplatne. Túto skutočnosť potvrdil aj E. D., ktorý bol vypočutý ako
svedok. Keďže E. D. bol uznesením sp. zn: 20C/105/2018 vylúčený z užívania nehnuteľnosti, lebo
mu bola uložená povinnosť do domu nevstupovať, bola už len ona oprávnená užívať nehnuteľnosť.
Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 22Cdo/2624/2003 v tej súvislosti, že mala s E. D. uzavretú
konkludentnú dohodu, že môže nehnuteľnosť aj nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu užívať

bezodplatne. Po darovaní spoluvlastníckeho podielu žalobkyni, povinnosť strpieť jej právo užívať
nehnuteľnosť bezodplatne prešla na žalobkyňu a keďže darca bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti,
na žalobkyňu nemohlo prejsť ani právo užívať nehnuteľnosť, len holé spoluvlastníctvo. Ani záver súdu
prvej inštancie o tom, že žalobkyňa mala brániť žalovanej užívať nehnuteľnosť v celom rozsahu sa
nezakladá na pravde. Žalobkyňa mailom zo dňa 11.11.2019 oznámila, že žiada kľúče od nehnuteľnosti

na B. M. N. XXXX/XX O. F., z gramatického výkladu je tak zrejmé, že žiadala len kľúče od rodinného
domu, nikdy ju nevyzvala na to, že by chcela nehnuteľnosť užívať aj so záhradou. Súd jej teda nemal
priznať náhradu aj za užívanie záhrady. Žalobkyňa bez jej vyjadrenia dospela k záveru, že ju do domu
nevpustí. Nie je zrejmé ani to, odkedy chcela dom užívať, keď nestanovila lehotu na vydanie kľúčov,s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal, keď omeškania odvíjal od výzvy na zaplatenie nájomného.
Zopakovala, že skutočným úmyslom žalobkyne nebolo užívať časť rodinného domu, bola to len ďalšia
forma akou jej chcel E. D. ubližovať. S týmto rozporom s dobrými mravmi sa súd nijako nevysporiadal.

Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo znaleckého posudku č.
67/2020, kde bola stanovená cena nájmu vrátane energií. Predpokladá sa, že prenajímateľ hradí všetky
náklady, avšak žalobkyňa nálady na energie nikdy neplatila a pri svojom výsluchu potvrdila, že platila
len daň z nehnuteľnosti. Žalobkyni priznaná suma na základe uvedeného znaleckého posudku teda
predstavuje bezdôvodné obohatenie na jej strane. Takisto namietla, že znalecký posudok nereflektuje

na porovnávaciu metódu, ako boli v danom čase, aké nehnuteľnosti dostupné na trhu. Do ceny nájmu
nemala byť zahrnutá ani hodnota poistenia vo výške 266,- eur ročne a hodnotu nákladov na údržbu vo
výške 1.000,- eur, keďže žalobkyňa neplatila žiadne poistenie v rozhodnom období, ani neprispievala
na údržbu. To isté sa týka aj hodnoty dane z nájmu. Všetky tieto námietky uviedla žalobkyňa vo svojej
záverečnej reči, ale súd prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal. V bode 39. odôvodnenia navyše
súd uviedol, že žalovaná nepreukázala, že bežný nájom tieto elementy (zrejme poistenie, dane atď.)

neobsahuje. S týmto názorom sa nestotožňuje, lebo ak bežný nájom tieto elementy obsahuje, platí ich
prenajímateľ, ale žalovaná ich neplatila. Súd mal prihliadnuť aj na znalecký posudok Ing. Uherčíkovej
a inzerciu predloženú žalovanou. Súd prvej inštancie takisto nezdôvodnil ako ustálil rozsah obdobia za
užívanie nehnuteľnosti od 01.11.2019 do 23.08.2021, keď žalobkyňa žiadala kľúče od domu mailom zo
dňa 11.11.2019, ktorý žalobkyňa ani nevie, kedy jej bol doručený. Pokiaľ ide o koniec tohto obdobia,

od 03.11.2020 boli spoluvlastníci dohodnutí, že chcú dom predať, preto žalobkyňa nemohla mať žiaden
záujem na užívaní nehnuteľnosti a nemohla jej za to patriť ani náhrada. Poukázala na to, že bola
výlučnou vlastníčkou vnútorného vybavenia domu, bez ktorého by nebolo možné nehnuteľnosť prenajať,
takisto nebolo možné nehnuteľnosť prenajať v rozhodnom období, lebo spadalo do obdobia Covidu.
V rozsudku (bod 7.) je nesprávne uvedené, že žalovaná nedoručila súdu dupliku. Výrok o náhrade trov

namieta v súvislosti s výrokom I, ktorý považuje za nesprávny.

8. Voči výroku II. rozsudku v tej časti, kde súd nepriznal úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 508,99
eur od 03.10.2021 do zaplatenia podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 508,99 eur od 03.10.2021 do zaplatenia.

9. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí časti
žaloby v odseku 40. odôvodnenia svojho rozsudku, keď zjavne vychádzal z toho, že pred podaním

žaloby bola žalovaná žalobkyňou vyzvaná na plnenie náhrad vo výške 150,- € mesačne a na zvýšenú
časť náhrady (nad 150,- € mesačne) nebola osobitne vyzývaná. Súd prvej inštancie potom za výzvu
na plnenie správne považoval rozšírenie žaloby zo dňa 06.09.2021 doručené žalovanej 01.10.2021 s
právnym následkom splatnosti nasledujúci deň v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka
a vznikom omeškania dňa 03.10.2021. Za takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci

mal súd prvej inštancie priznať žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 508,99 € od
03.10.2021 do zaplatenia a zamietnuť úrok z omeškania z tejto sumy do 02.10.2021. Rozsudok súdu
prvej inštancie je z uvedených dôvodov nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd prvej inštancie síce správne zistil omeškanie žalovanej v časti žalovanej sumy 508,99 €
od 03.10.2021 avšak v rozpore s týmto zistením, z dôvodov nezistiteľných z odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku, nepriznal žalobkyni právo na úrok z omeškania zo sumy 508,99 € od 03.10.2021
do zaplatenia.

10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. za vecne správny. Podané odvolanie žalovaná opiera

predovšetkýmoskutkovétvrdeniaaprávnuargumentáciu,ktoréprvýkrátprednieslaažvzáverečnejreči.
Tieto skutkové tvrdenia tak celkom zjavne neboli prednesené včas, keď ich žalovaná mohla nepochybne
uplatniť skôr ako po 4 rokoch súdneho konania. Žalovaná počas konania ani netvrdila, že by medzi ňou
a D. D. existovala dohoda podielových spoluvlastníkov o bezodplatnom užívaní celých nehnuteľností.
Až v záverečnej reči uviedla, že existencia takejto dohody, o ktorej sa predtým nikdy nezmienila, by

mala vyplývať z vykonaného dokazovania, a to dohody o vyporiadananí BSM uzatvorenej medzi D.
D. a žalovanou, z výsluchu žalovanej a výsluchu D. D.. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva
existencia dohody podielových spoluvlastníkov o bezodplatnom užívaní celých nehnuteľností, ani v
spoločnom užívaní rodinného domu a pozemkov nemožno hľadať dohodu podielových spoluvlastníkovo spôsobe užívania spoločných nehnuteľností ako to účelovo robí žalovaná (naviac oneskorene až v
záverečnej reči), ale realizáciu práv a povinností manželov podľa Zákona o rodine, ktorí sú povinní
spolu žiť a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Žalovaná sa uchyľuje k absurdnej obrane, podľa

ktorej ňou tvrdená dohoda o užívaní nehnuteľností bola síce pre žalobkyňu záväzná, ale práva z tejto
dohody patrili len žalovanej a na žalobkyňu neprešlo žiadne právo, len povinnosť strpieť bezodplatné
užívanie celých nehnuteľností žalovanou. Inak povedané, žalovaná sa snaží tvrdiť, že pre žalobkyňu
povinnosti z ňou tvrdenej dohody platili a pre žalovanú žiadne povinnosti neplatili a mala len práva.
Ďalej možno konštatovať, že žalovaná začala namietať, že žalobkyňa sa nikdy nedomáhala užívania

pozemku parcelné číslo 4021/684, až vo svojej záverečnej reči. Ide naviac o skutkové tvrdenie účelové,
odporujúce postupu žalovanej počas konania. Tu možno poukázať i na znalecký posudok Ing. Natálie
Uherčíkovej číslo 279/2021, ktorý si objednala žalovaná a sama zadala znalkyni úlohu: „Stanovenie
výšky „obvyklého“ nájmu stavby – rodinného domu súp. č. XXXX P. M. B. N. XX O. F. vrátane pozemkov
zapísaných na LV č. XXXXX, kú. F., obec F., okres Trnava za obdobie od 01.09.2019 do 31.07.2021.“
Zároveň je potrebné poukázať i na súdom prvej inštancie vykonaný dôkaz, a to e-mail žalovanej zo dňa

10.11.2019 adresovaný žalobkyni, v ktorom rodinný dom na B. M. XX O. F. označila žalovaná za svoje
obydlie,pričomupozornilažalobkyňunatrestnoprávnenásledkyvstupudojejobydlia,atoajspoukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.01.2017, sp.zn. 2Tdo/50/2016, ktorého
rozhodnú časť odôvodnenia aj odcitovala, pričom súčasťou je i definícia obydlia, ktoré zahŕňa i susedné
pozemky patriace k stavbe, ak sú ako súčasť obydlia uzatvorené. Pokiaľ ide o námietky žalovanej k

postupu znalca a jeho záverom, je potrebné poukázať na to, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
(obvyklú) hodnotu nájmu spoločných nehnuteľností, a to vzhľadom na ustálenú súdnu prax, podľa
ktorej je výška náhrady podielového spoluvlastníka za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu určovaná zo všeobecnej hodnoty nájmu veci. Postup znalca bol správny,
pretože prenajímateľ pri ponuke nájmu musí zohľadňovať aj náklady na prenajímanú nehnuteľnosť,

ktorými sú aj daň z nehnuteľností, daň z príjmu, bežná údržba a opravy. Z hľadiska predmetu konania nie
je podstatné, kto tieto položky platil a či vôbec boli platené, pretože znalec svojím odborným odhadom
stanovuje najpravdepodobnejšiu výšku nájomného, ak by sa nehnuteľnosť prenajímala, pričom musí
zohľadniť i náklady, ktoré by pri prenájme vznikli. Celkom nedôvodnou je námietka žalovanej, že znalec
vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu spolu s energiami, keď znalec na str. 6 posudku uviedol „Všeobecná

hodnota nájmu stavby je zistená s predpokladom, že náklady na energie hradí prenajímateľ“, z čoho je
zrejmé, že vo všeobecnej hodnote nájmu nie sú energie zohľadnené, pretože ich nehradí nájomca ale
prenajímateľ. V znaleckom posudku stanovená všeobecná hodnota nájmu spoločných nehnuteľností
neobsahuje ani nájom hnuteľného majetku, ktorý sa v rodinnom dome nachádzal. V článku V. odvolania
žalovaná namietla, že súd priznal žalobkyni náhradu od 01.11.2019 napriek tomu, že žalobkyňa o vstup

požiadalaaže-mailomzodňa11.11.2019.Ktomutojepotrebnéuviesť,žeužvpodanejžalobežalobkyňa
tvrdila, že: „Od 01.11.2019 do dnešného dňa t.j. 27.02.2020 žalovaná užíva spoločnú vec na rozsah jej
spoluvlastníckeho podielu, pričom bráni užívaniu Nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom
Nehnuteľnosti.“ (článok I. bod 4. žaloby), pričom toto jej skutkové tvrdenie nebolo počas celého konania
pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej popreté. Len v záverečnej reči žalovaná uviedla, že

žalobkyňa požiadala o vstup do domu od 02.11.2019 (v podanom odvolaní túto žiadosť posúva na
11.11.2019). Absolútne nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie sa
„nijako“ nevysporiadal s jej námietkou, že od 03.11.2020 boli všetci spoluvlastníci dohodnutí na predaji
spoločných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa tejto obrane žalovanej podrobne venuje v odseku 38.
odôvodnenia svojho rozsudku.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, čo bolo
dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou aj žalovanou, a to so zameraním na posúdenie,čisúdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovýchzisteniamasprávneprávneposúdilnárokžalobkyne
na náhradu za „nadužívanie“ spoločných nehnuteľností.

13.Odvolacísúdvovecinariadilpojednávanienadeň26.03.2025azopakovaldokazovanievpotrebnom
rozsahu.

14. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady za „nadužívanie“ spoločných nehnuteľností
žalovanou, pričom v rozhodnom období bola od 01.11.2019 do 23.08.2021 podielovou spoluvlastníčkou
v rozsahu 1/10-ina. Odvolací súd poukazuje na to, že táto náhrada predstavuje náhradu vyjadrenú
v peňažnej forme za prisvojenie si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá

spoluvlastníckemu podielu užívajúceho spoluvlastníka. V zmysle § 137 ods. 1 OZ je zrejmé, že každý
spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu.
Ak existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi neumožňujú plnú realizáciu tohoto práva, hoci má na
nej záujem, prináleží mu za to zodpovedajúca náhrada.

19. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa nemohla nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve strán konania užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu 1/10-ina, hoci
mala záujem ich užívať, pričom žalovaná jej v ich užívaní bránila. Výšku náhrady za „nadužívanie“
nehnuteľností mal súd prvej inštancie za preukázanú zo znaleckého posudku č. 67/2020 Ing. Fuzáka.
Žalovaná v odvolaní namietala predovšetkým to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne

s jej námietkou, že bola oprávnená užívať celú nehnuteľnosť bezodplatne. Argumentovala tým, že pri
vyporiadaní BSM, ktoré založilo jej podielové spoluvlastníctvo s E. D., už ako podieloví spoluvlastníci
boli dohodnutí, že budú užívať celú nehnuteľnosť bezodplatne. Túto skutočnosť potvrdil aj E. D., ktorý
bol vypočutý ako svedok. Keďže E. D. bol uznesením sp. zn: 20C/105/2018 vylúčený z užívania
nehnuteľnosti, lebo mu bola uložená povinnosť do domu nevstupovať, bola už len ona oprávnená užívať

nehnuteľnosť. Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 22Cdo/2624/2003 v tej súvislosti, že mala s E.
D. uzavretú konkludentnú dohodu, že môže nehnuteľnosť aj nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu
užívať bezodplatne. Po darovaní spoluvlastníckeho podielu žalobkyni, povinnosť strpieť jej právo užívať
nehnuteľnosť bezodplatne prešla na žalobkyňu a keďže darca bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti, na
žalobkyňu nemohlo prejsť ani právo užívať nehnuteľnosť, len holé spoluvlastníctvo.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť aj na užívaní spoločnej veci v
inom pomere, než podľa spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nemusí ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú
náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania) vtedy, ak preukáže existenciu dohody o bezodplatnom

užívaní spoločnej nehnuteľnosti. (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.01.2007, sp. zn.
33Odo/778/2005) Podielový spoluvlastník môže byť v užívaní spoločnej veci obmedzený vzájomnou
dohodou podielových spoluvlastníkov, prípadne aj väčšinovým rozhodnutím spoluvlastníkov alebo
rozhodnutím súdu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
žalobkyňa so žalovanou uzavrela akúkoľvek dohodu o tom, že by žalovaná bola oprávnená užívať

nehnuteľnosti bezodplatne, a to aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, prípadne že by
žalobkyňu v užívaní obmedzili ostatní podieloví spoluvlastníci väčšinovým rozhodnutím (tu odvolací súd
okrajovo podotýka, že ani väčšinový spoluvlastník nemôže vlastným rozhodnutím proti vôli menšinového
spoluvlastníka vylúčiť právo na náhradu za to, že neužíva vec v rozsahu zodpovedajúcom jehospoluvlastníckeho podielu – por. rozhodnutie NS ČR, sp. zn.: 22Cdo/1499/2006). Pokiaľ by aj dohoda
o bezodplatnom užívaní celej nehnuteľnosti mala vyplynúť z dohody o vyporiadaní BSM s právnym
predchodcom žalobkyne – E. D. (bývalým manželom), prípadne ich ústnej či konkludentnej dohody

o užívaní nehnuteľností v čase, keď ich ešte vlastnila žalovaná a jej bývalý manžel v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, či následne jeho vyporiadaním v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej
bývalého manžela, vo vzťahu k žalobkyni by takáto dohoda bola irelevantná, pretože v zmysle čl. 11
ods. 1 prvé dve vety Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (Každý má
právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.),

právo spoluvlastníka užívať spoločnú vec, alebo jeho právo na náhradu za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva
spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu, pričom
iným ako zákonným spôsobom nemožno do tohto práva spoluvlastníka nijako zasahovať, ani jeho
právo obmedzovať. Preto akékoľvek dohody žalovanej s právnym predchodcom žalobkyne, ktorý
na ňu vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/10-ina previedol, majúce povahu

dohody o užívaní spoločnej veci neprechádzajú v rozsahu práv a povinností účastníka takejto dohody
na právnu nástupkyňu (žalobkyňu) automaticky, ani ju nijako nezaväzujú, ibaže by boli na ňu ako
na nadobúdateľku spoluvlastníckeho podielu výslovne prevedené, spolu s prevodom vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu, teda žalobkyňa by musela so vstupom do práv a povinností
účastníka dohody o užívaní spoločnej veci vyjadriť súhlas, čo v predmetnom konaní nebolo tvrdené,

ani preukazované. (por. napr. Z IV, str. 356 – Judikatúra vo veciach podielového spoluvlastníctva, Iura
Edition)

21. Pokiaľ ide o to, že právny predchodca žalobkyne bol rozhodnutím súdu vylúčený z užívania
nehnuteľností, tento zákaz, resp. obmedzenie sa vzťahuje výlučne na jeho osobu a nezasahuje, ani

nemôže nijako zasahovať do práv a povinností žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky, ktorá nebola
súdom vo výkone svojich práv nijako obmedzená. Samotné obmedzenie bývalého manžela žalovanej
v užívaní nehnuteľností súdom nemá nijaký dosah ani na možnosť nakladať s jeho spoluvlastníckym
podielom, ani nijako nezužuje obsah prevádzaného vlastníckeho práva na žalobkyňu na (žalovanou
použitý výraz) „holé“ spoluvlastníctvo. Právo vec užívať (ius utendi) je neoddeliteľnou súčasťou

vlastníckeho práva a súčasne jeho obsahom, nemožno ho od vlastníckeho práva oddeliť a samostatne
hopreviesť,činepreviesťnainúosobu(upraviteľnýjelenspôsobjehovyužitiaprostredníctvomprávnych
úkonov smerujúcich k nájmu, alebo výpožičke).

22. Ďalej žalovaná argumentovala tým, že žalobkyňa mailom zo dňa 11.11.2019 oznámila, že žiada

kľúče od nehnuteľnosti na B. M. N. XXXX/XX O. F., z gramatického výkladu je tak zrejmé, že žiadala
len kľúče od rodinného domu, nikdy ju nevyzvala na to, že by chcela nehnuteľnosť užívať aj so
záhradou, súd prvej inštancie jej teda nemal priznať náhradu aj za užívanie záhrady. Odvolací súd
mal z vykonaného dokazovania, a to mailovej komunikácie medzi stranami konania (č.l. 11 – 12) za
preukázané, že žalobkyňa oznámila žalovanej, že sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, žiadala

poskytnutie kľúčov od nehnuteľnosti a vyzvala žalovanú na zaplatenie „náhrady za užívanie jej podielu
na nehnuteľnosti“, z čoho je potrebné jednoznačne vyvodiť, že mala v úmysle užívať nehnuteľnosti
– teda dom aj s prislúchajúcimi pozemkami v celom rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Zo
samotného oznámenia žalobkyne, že sa stala spolumajiteľkou domu na B. M. N. XXXX/XX O. F.
nemožno vyvodzovať, že žalobkyňa mala v úmysle užívať len výlučne rodinný dom bez pozemkov

(záhrady), resp. že by nemala záujem užívať nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako k nim nadobudla
spoluvlastnícky podiel, alebo že by vyzývala žalovanú len na čiastočnú náhradu za „nadužívanie“
spoločnej veci, bez záhrady. Je nutné podotknúť, že skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že mala právo
v rozhodnom období užívať celú spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ako to
deklarovala v žalobe a takomto rozsahu žiada aj náhradu za nemožnosť užívať ho, neboli žalovanou

počas celého niekoľkoročného konania pred súdom prvej inštancie popreté, učinila tak až v záverečnej
reči, pričom v kontexte listinných dôkazov predložených samotnou žalovanou, a to najmä znaleckého
posudku Ing. Uherčíkovej (č. l. 80 – 103) je nepochybné, že bol vypracovaný za účelom stanovenia
„obvyklého“ nájmu domu vrátane pozemkov, odvolacia argumentácia žalovanej v tomto smere tak
vyznieva zmätočne a účelovo.

23. Následne žalovaná namietala, že skutočným úmyslom žalobkyne nebolo užívať časť rodinného
domu, bola to len ďalšia forma akou jej chcel E. D. ubližovať. S týmto rozporom s dobrými mravmi
sa súd nijako nevysporiadal. Odvolací súd mal po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, žeotázkou namietaného porušenia dobrých mravov sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 36. a 38.
odôvodnenia rozsudku, pričom so závermi súdu prvej inštancie nie je dôvod nesúhlasiť. Odvolací súd
súhlasí s tým, že aj právo na náhradu za nadužívanie spoločnej veci je právom, ktoré by sa mohlo

vykonávať v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie cit. pravidla potom spočíva v tom, že súd právo,
ktoré sa vykonáva v rozpore s dobrými mravmi, neprizná. Môže sa tak udiať ale iba vo výnimočných
situáciách, keď účastník občianskoprávneho vzťahu vykonáva svoje zákonom založené právo s cieľom
poškodiť druhého účastníka alebo spôsobiť mu neprijateľné dôsledky. O tento prípad však nepôjde,
ak sa právo vykonáva na účely dosiahnutia zmysluplných hospodárskych cieľov alebo uspokojenie

odôvodnených potrieb oprávneného. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaná počas konania netvrdila ani
nepreukázala, že by jej žalobkyňa osobne akokoľvek ubližovala, alebo sa voči nej dopustila agresívneho
fyzického či psychického násilia. Samotný záujem o výkon vlastníckeho práva v rozsahu užívania
spoločných nehnuteľností, prípadne žiadosť o peňažnú náhradu za nemožnosť užívania spoločnej veci
je výkonom práv podielového spoluvlastníka a prostriedkom na dosiahnutie ochrany práv podielového
spoluvlastníka, nejde o šikanózny výkon práva, ani výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná

musí vziať na zreteľ, že hoci predmetné nehnuteľnosti predstavovali pôvodne masu BSM patriacu jej a jej
bývalému manželovi, po zrušení a vyporiadaní BSM sa z vlastnej vôle stala podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, nie jej výlučnou vlastníčkou a je preto namieste akceptovať, že k nehnuteľnosti sa po
prevode spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/10 na žalobkyňu viažu aj práva žalobkyne vyplývajúce
z jej vlastníckeho práva, a to napriek tomu, že žalovaná nehnuteľnosti užívala ako svoje obydlie.

24. Ďalšia odvolacia argumentácia žalovanej smerovala k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne
vychádzal zo znaleckého posudku č. 67/2020, kde bola stanovená cena nájmu vrátane energií.
Predpokladá sa, že prenajímateľ hradí všetky náklady, avšak žalobkyňa nálady na energie nikdy
neplatila a pri svojom výsluchu potvrdila, že platila len daň z nehnuteľnosti. Žalobkyni priznaná suma

na základe uvedeného znaleckého posudku teda predstavuje bezdôvodné obohatenie na jej strane.
Takisto namietla, že znalecký posudok nereflektuje na porovnávaciu metódu, ako boli v danom čase,
aké nehnuteľnosti dostupné na trhu. Do ceny nájmu nemala byť zahrnutá ani hodnota poistenia vo
výške 266,- eur ročne a hodnotu nákladov na údržbu vo výške 1.000,- eur, keďže žalobkyňa neplatila
žiadne poistenie v rozhodnom období, ani neprispievala na údržbu. To isté sa týka aj hodnoty dane

z nájmu. Všetky tieto námietky uviedla žalobkyňa vo svojej záverečnej reči, ale súd prvej inštancie
sa s nimi nevysporiadal. Odvolací súd z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom č. 67/2020
(č. l. 39 – 45) zistil, že znalec Ing. Fuzák stanovil posudkom všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností
v rozhodnom období. Na strane 6 posudku sa znalec venoval výpočtu hodnoty nájmu stavby, kde
zohľadnil aj opotrebenie a technický stav stavby, stanovil základnú hodnotu nájmu vo výške 9.754,68

eur za rok, následne započítal výdaje spojené s užívaním stavby: daň z nehnuteľnosti vo výške 99,69
eur, poistenie vo výške 266,- eur, daň z nájmu 1.853,39 eur a náklady na údržbu 1.000,- eur, spolu
3.219,08 eur, čím stanovil výslednú všeobecnú hodnotu nájmu stavby 12.974,76 eur. Ako odvolací
súd uviedol vyššie, náhrada za neužívanie spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom predstavuje
náhradu vyjadrenú v peňažnej forme za prisvojenie si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než

zodpovedá spoluvlastníckemu podielu užívajúceho spoluvlastníka. Pokiaľ ide o vyjadrenie tejto hodnoty
v peňažnej forme, jej ohodnotenie formou znaleckého posudku vychádza zo stanovenia hodnoty nájmu
nehnuteľnosti,pretožetátohodnotasanajväčšmipribližujevyjadreniuhodnotynáhradyza„nadužívanie“
spoločnej nehnuteľnosti. To však neznamená, že hodnotu náhrady za neužívanie spoločnej veci
podielovým spoluvlastníkom a hodnotu nájomného možno stotožňovať. Podľa názoru odvolacieho

súdu je potrebné zohľadniť, že hodnota nájomného v sebe konzumuje aj náklady (položky), ktoré pri
užívaní spoločnej veci podielovými spoluvlastníkmi nie sú vynaložené, resp. neexistujú. Pri stanovení
hodnoty nájomného je len logické, že položky v podobe energií, dane z nehnuteľnosti, poistenia, dane
z nájmu a nákladov na údržbu je potrebné do tejto hodnoty započítať, nakoľko nájomné musí byť
odzrkadľovať protihodnotu nielen toho, že samotný prenajímateľ nehnuteľnosť neužíva a prenecháva

ju do užívania tretej osobe (nájomcovi), ale mala by pokryť prenajímateľovi aj náklady, ktoré vynaloží
na údržbu nehnuteľnosti a takisto náklady, ktoré s jej vlastníctvom súvisia. Naproti tomu, hodnota
náhrady za neužívanie spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom, musí predstavovať protihodnotu
toho, že podielový spoluvlastník nehnuteľnosť neužíva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
avšak navýšenie o náklady, z ktorých užívajúci spoluvlastník nemá žiaden prospech, prípadne nevznikli,

nemá žiadne opodstatnenie.

25. Pokiaľ ide položku predstavujúcu daň z nehnuteľnosti, na jej úhrade sa podieľala aj samotná
žalobkyňa (čo bolo v konaní nesporným), pričom povinnosť ju zaplatiť majú všetci podielovíspoluvlastníci spoločne, niet teda dôvodu, aby o túto hodnotu bola navýšená náhrada za neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by aj nastala situácia, že celú daň z nehnuteľnosti zaplatí len
jeden zo spoluvlastníkov, potom by mal nárok na refundáciu voči ostatným spoluvlastníkom v tej

časti úhrady, ktorá by pripadala na ostatných spoluvlastníkov, avšak išlo by o samostatný nárok,
nezlučiteľný s nárokom na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko povinnosť platiť
daň z nehnuteľnosti zaťažuje spoluvlastníkov bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť užívajú alebo nie.
Takúto položku teda podľa názoru odvolacieho súdu do hodnoty náhrady za „nadužívanie“ nehnuteľnosti
zahrnúť nemožno. Pokiaľ ide o hodnotu poistenia a dane z nájmu, z obsahu spisu nevyplýva, že by

takéto náklady vôbec vznikli, preto nie je ani možné pripočítať ich na ťarchu žalovanej titulom náhrady
za to, že užívala spoločnú nehnuteľnosť vo väčšej miere, než pripadalo na jej spoluvlastnícky podiel.
V časti položky nákladov na údržbu je potrebné konštatovať, že žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany uviedla, že ich znášala výlučne ona, nie je preto logické, ani spravodlivé, aby časť takýchto
nákladov (ktoré navyše hradila len ona sama) musela zaplatiť žalobkyni v rámci náhrady za neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti. Napokon odvolací súd upriamil svoju pozornosť na položku energií, o ktorých

žalovaná namietala, že ich žalobkyňa neplatila, ale navyše ich znalec aj nesprávne zahrnul do výšky
nájomného. Tu odvolací súd po preskúmaní znaleckého posudku konštatuje, že na str. 6 znalec uviedol,
že všeobecná hodnota nájmu je zistená s predpokladom, že náklady za energie hradí prenajímateľ.
Z uvedené je zrejmé, že položku energií do výpočtu nájomného znalec nezahrnul (keďže majú ísť
na ťarchu prenajímateľa, nie nájomcu), čomu zodpovedá aj rozpis samotných položiek pri výpočte

nájomného,kdesahodnotaenergiíneuvádza.Navyše,vzhľadomnato,žeodvolacísúddospelkzáveru,
že hodnote náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností zodpovedá len základná hodnota nájmu,
„očistená“ od položiek, ktoré odvolací súd uviedol vyššie, potom je úplne bez významu, či všeobecná
hodnota nájmu stavby túto položku obsahovala, alebo nie, lebo z hodnoty všeobecnej hodnoty nájmu
ani nebolo možné vychádzať.

26. Pokiaľ ide o samotnú metódu výpočtu nájomného použitú znalcom, odvolací súd zastáva názor, že
zvolená metóda je plne v kompetencii znalca, ktorú navyše riadne odôvodnil v časti II. bod 1. posudku
písm. a) – výber použitej metódy a spôsob výpočtu je možné riadne vyvodiť aj z časti II. bod 2, kde znalec
uvádza nielen metódu výpočtu, ale aj vyčíslenie jednotlivých použitých koeficientov pre výpočet nájmu.

Žalovaná navyše v odvolaní vôbec neuviedla, z akého dôvodu by metóda použitá znalcom mala byť
nesprávna, ani prečo by mala byť pre výpočet nájmu použitá výhradne porovnávacia metóda. Samotná
skutočnosť, že znalkyňa Ing. Uherčíková, ktorá vypracovala znalecký posudok predložený žalovanou,
tútometódupoužila,ešteneznamená,žeznalecIng.Fuzákpoužilneprípustnú,alebonesprávnumetódu
výpočtu nájmu a uvedené ani nijako nespochybňuje jeho závery.

27. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na znalecký posudok Ing.
Uherčíkovej a inzerciu predloženú žalovanou. Odvolací súd konštatuje, že za účelom posúdenia výšky
náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti mal súd k dispozícii dva znalecké posudky – Ing. Fuzáka
a Ing. Uherčíkovej, pričom obe strany predložili potvrdenia o trhovej cene nájmu z realitných kancelárií

a inzerciu ponúk nájmu v danej oblasti. Pri dokazovaní súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S prihliadnutím na to, že výška
náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti bola sporná, súd prvej inštancie správne zameral svoju
pozornosť na vyhodnotenie dokazovania po vzatí úvahy, že ohodnotenie takejto náhrady je otázkou
odbornou a strany konania predložili v konaní aj znalecké posudky za účelom stanovenia výšky. Bolo

preto nadbytočné zaoberať sa inzerciou nájmu nehnuteľností predloženou žalovanou, ktorá predstavuje
len subjektívne zadané ponuky nájmu prenajímateľmi, keď súd prvej inštancie mal k dispozícii znalecké
posudky vypracované odborne spôsobilými osobami. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Uherčíkovej
súd prvej inštancie po jej výsluchu starostlivo zvážil a riadne odôvodnil vyhodnotenie dokazovania jej
znaleckým posudkom, a to najmä v bode 39. odôvodnenia rozsudku, kde uviedol dôvody, prečo naň

nemohol prihliadnuť a aké pochybenia videl v postupe znalkyne, ktoré značne ovplyvnili jej stanovenú
výšku nájmu. Žalovaná tieto závery súdu prvej inštancie nijako osobitne nespochybnila, preto odvolací
súd ani nevidí dôvod sa od nich akokoľvek odchýliť.

28. Následne už odvolací súd upriamil svoju pozornosť na námietku žalovanej, že súd prvej inštancie

nesprávne ustálil rozsah obdobia za užívanie nehnuteľnosti od 01.11.2019 do 23.08.2021, keď
žalobkyňa žiadala kľúče od domu mailom zo dňa 11.11.2019, ktorý žalobkyňa ani nevie, kedy jej bol
doručený. Pokiaľ ide o koniec tohto obdobia, od 03.11.2020 boli spoluvlastníci dohodnutí, že chcú dom
predať, preto žalobkyňa nemohla mať žiaden záujem na užívaní nehnuteľnosti a nemohla jej za topatriť ani náhrada. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že samotná žalovaná
v reakcii na e-mail žalobkyne (č. l. 11) uviedla, že dňa 01.11.2019 obdržala oznámenie o tom, že sa stala
žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/10-ina, žiada o poskytnutie kľúčov

a chce nehnuteľnosti užívať od 02.11.2019. Súčasne uviedla, že súhlas na vstup do nehnuteľností
výslovne nedáva, keďže ide o jej obydlie. Žalobkyňa v reakcii na uvedené mailom zo dňa 17.11.2019
vyzvala žalovanú na náhradu za to, že žalovaná užíva aj jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti
od 01.11.2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná mala vedomosť o nadobudnutí spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti žalobkyňou už od 01.11.2019 a od tohto dňa mala vedomosť aj o jej záujme

nehnuteľnosti využívať, pričom jej výslovne odmietla udeliť súhlas na vstup do nehnuteľností, preto
súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobkyni patrí náhrada za neužívanie spoločnej
nehnuteľnosti už od 01.11.2019. Pokiaľ ide o dohodnutý predaj nehnuteľností, žalovaná nepreukázala,
že by žalobkyňa zmenila svoj zámer užívať svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v dôsledku ich
spoločného rozhodnutia nehnuteľnosti predať, alebo že by v dôsledku plánovaného predaja upustila od
záujmu nehnuteľnosti užívať. Spoločný dohodnutý zámer odpredať spoločné nehnuteľnosti nie je možné

vykladať tak, že od momentu takéhoto rozhodnutia podielový spoluvlastník automaticky stráca záujem
akokoľvek využívať spoločné nehnuteľnosti, preto ak súd prvej inštancie vyhodnotil trvanie rozhodného
obdobia až do dňa predchádzajúcemu povoleniu návrhu vklad vlastníctva nových vlastníkov spoločných
nehnuteľností (kupujúcich), jeho závery boli správne.

29. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej, že bola výlučnou vlastníčkou vnútorného vybavenia
domu, bez ktorého by nebolo možné nehnuteľnosť prenajať a takisto nebolo možné nehnuteľnosť
prenajať v rozhodnom období, lebo spadalo do obdobia Covidu, odvolací súd uvádza, že nie je
dôvodná. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, nájom a užívanie spoločnej nehnuteľnosti podielovými
spoluvlastníkmi nemožno stotožňovať, preto obmedzenia súvisiace s pandémiou, ako aj výlučné

vlastníctvo vybavenia domu žalovanou nemajú nijaký vplyv na možnosť a potencionálnu schopnosť
užívať spoločné nehnuteľnosti žalobkyňou.

30. Na záver žalovaná namietla, že v rozsudku (bod 7.) je nesprávne uvedené, že žalovaná nedoručila
súdu dupliku. Odvolací súd konštatuje, že po tom ako žalovaná podala odpor voči platobnému rozkazu,

v ktorom sa vyjadrila k žalobe, žalobkyňa do spisu zaslala vyjadrenie k odporu (repliku). Toto podanie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej (ako na č.l. 36) dňa 27.10.2020, na výzvu vyjadriť sa
k nemu v lehote 15 dní však nereagovala. Vo veci sa vyjadrila až podaním zo dňa 01.10.2021, a to
v reakcii na zmenu žaloby, ktorú do spisu doručila žalobkyňa. Konštatovanie súd prvej inštancie, že
žalovaná do spisu nedoručila dupliku, je správne.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vychádzajúc jednak zo skutkového stavu zisteného
súdomprvejinštancie,akoajskutočnostízistenýchzdokazovania,ktorévpotrebnomrozsahuzopakoval
sám uzatvára, že žalobkyňa preukázala svoj nárok na náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností
v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške základnej hodnoty nájmu za stavbu rodinného domu

stanovenej znalcom na 9.754,68 eur ročne a všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky vo výške 7.770,60
eur ročne podľa znaleckého posudku Ing. Fuzáka v rozhodnom období od 01.11.2019 do 23.08.2021.
Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd výpočtom z vyššie uvedených hodnôt dospel k sume
náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti vypočítanej zo základnej hodnoty nájmu za stavbu
rodinného domu mesačne vo výške 812,89 eur (9.754,68 eur / 12 mesiacov) a zo všeobecnej hodnoty

nájmu za pozemky vo výške 647,55 eur (str. 7 posudku Ing. Fuzáka), teda celkovo v sume 1.460,44 eur,
ktorú je potrebné pomerne rozdeliť tak, aby zodpovedala výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
1/10-ina – teda na sumu 146,04 eur mesačne (1.460,44 eur / 10). Po spočítaní náhrady za neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti vo výške 146,04 eur za mesiac za celé rozhodné obdobie (t.j. 146,04 eur x 21
mesiacov + pomerne v mesiaci august za 23 dní – 146,04 eur / 31 dní x 23 dní = 108,35 eur), odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie
tejto náhrady celkovo vo výške 3.175,19 eur a vo zvyšku uplatnenej istiny výrok súdu prvej inštancie
zamietajúci žalobu potvrdil.

32. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, obe strany v odvolaniach namietali nesprávnosť záverov súdu prvej

inštancie. Žalovaná uviedla, že nie je zrejmé, odkedy chcela žalobkyňa dom užívať, keď nestanovila
lehotu na vydanie kľúčov, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal, keď omeškanie odvíjal od výzvy
na zaplatenie nájomného. Žalobkyňa namietala v odvolaní, že súd prvej inštancie považoval správne
za výzvu na plnenie rozšírenie žaloby zo dňa 06.09.2021 doručené žalovanej 01.10.2021 s právnymnásledkom splatnosti nasledujúci deň, avšak potom mal súd prvej inštancie priznať žalobkyni úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 508,99 € od 03.10.2021 do zaplatenia a zamietnuť úrok z
omeškania z tejto sumy do 02.10.2021. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že si nemožno zamieňať

výzvu na vydanie kľúčov od nehnuteľnosti s výzvou na plnenie náhrady za neužívanie spoločnej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa mailom zo dňa 17.11.2019 vyzvala žalovanú na náhradu za neužívanie
spoločnej veci mesačne vo výške 150,- eur, a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná sa dostala
do omeškania s plnením náhrady za neužívanie spoločnej veci nasledujúci deň po tom ako uplynul deň
plnenia, teda počnúc 21.11.2019, za každý kalendárny mesiac samostatne, pričom omeškaná suma

činí 146,04 eur mesačne a za mesiac august 2021 pomerne 108,35 eur. Vzhľadom k tomu, že súd
priznal žalobkyni z uplatnenej sumy 173,- eur mesačne len sumu vo výške 146,04 eur mesačne, potom
bolo potrebné aj odvolaciu argumentáciu žalobkyne považovať za nedôvodnú. V zmysle uvedeného súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. aj v časti úroku z omeškania tak, že zaviazal
žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania výrok súdu prvej inštancie zamietajúci žalobu potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (ods. 1 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. (ods. 2)

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pomeru úspechu
strán v konaní. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia istiny vo výške 3.761,35 eur, pričom úspešná bol len

v časti 3.175,19 eur. Hrubý úspech žalobkyne predstavuje 84,42 % a neúspech 15,58 %, preto odvolací
súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68,84 % s tým, že nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť

iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).