Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201354
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824201354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenému: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11Csp/50/2024-33 zo dňa 28. októbra 2024
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11Csp/50/2024-60 zo dňa 16. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že, cit.:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená v
zmluve na str. 1 v znení: „ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 04., v časti v znení: „V prípade, ak bude dlžník
v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v časti,

v znení: „V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.
v časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej

do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasneDohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť

dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného

vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 06., v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi

všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku
dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia
veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,

trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 13., o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú: „dve

tretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená

podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okrasného súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný poskytol
žalobcovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.2.2008 úver vo výške 14.000,- Sk, ktorý sa žalobca

zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 13.360,- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 27.360,-
Sk, v 12 mesačných splátkach po 2.280,- Sk. V závere zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako ja s obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj

podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strane zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom uvádzané podmienky
v zmluve o úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodov ako ich žalobca uviedol. Zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané, boli zakomponované do úverových podmienok na vopred

pripravenom tlačive, pričom ich žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca ako spotrebiteľ
mal na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal
vyjednávaciu pozíciu. Ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zhoršujú jeho postavenie v záväzkovom
vzťahu so žalovaným.

4. Čo sa týka zmluvnej podmienky v znení „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. “ žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy, obsahom plnomocenstiev a súhlasil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úvere, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností
snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie
nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto

zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym
orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať
súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo
vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ

už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov
súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly
vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 4

v znení: „V prípade ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto
omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý
jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej
vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej

splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky,
prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu
plateniapodľapôvodnéhosplátkovéhokalendára.Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov

a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, súd prvej inštancie
uviedol, že zmluvná pokuta vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že
predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda
o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré žalobca nepodpísal. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o
zmluvnej pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybne nebola
individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti žalobcu
ovplyvniť jeho obsah. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda
umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej

výške. Za neurčitú súd považoval zmluvnú podmienku ohľadom platby 60,- Sk za každú zaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných
podmienok, čo by mohli viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri
nezávažnom alebo tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil
za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/79/2022-58 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/7/2023-101 zo dňa 27.4.2023.

6. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod
5. v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako
formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením

dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi
dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve
zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ
doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu kdátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj
súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom
zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník

súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky
aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej
kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej
neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať.

Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí
úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených
veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie
v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uplatnené nároky uplatňuje z

neprijateľných zmluvných podmienok, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje legitimitu a opodstatnenosť inštitútu
Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v Občianskom zákonníku, avšak nie je možné prehliadnuť
ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektivita pri vyhodnotení výšky dlhu, ale výška dlhu
väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za existencie nebezpečenstva, že
sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú

skutočnosť musí brať súd ohľad. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy (bod
5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere) spôsobuje, v rozpore s požiadavkou
dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd ju preto vyhlásil
za neprijateľnú.

7. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 6.
v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo
v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to
najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené

náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ V
tomto prípade ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady
spojenésjejuplatnením.Nákladyuvedenédemonštratívnevpredmetnejzmluvnejpodmienkeumožňuje
navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do
rozporu s § 121 od. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Zmluvné

ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

8. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod
13. v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako

svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, súd prvej inštancie poukázal na to, že
dojednanie poplatku v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere za úkony
bližšie nešpecifikované je ustanovením nejasným a neúmerne vysokým. Poplatok nie je dostatočne

špecifikovaný, nie je uvedené, aké náklady mal žalovaný s vypracovaním a uzavretím zmluvy, aké
mal náklady na administratívu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, keďže toto ustanovenie
je neurčité, nesprávne a klamlivé. Ako súčasť formulára zmluvy nebola táto zmluvná podmienka
individuálne dojednaná a svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia nastrane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, za akým
účelom veriteľ túto odplatu požaduje. Predmetná zmluvná podmienka v rozpore s požiadavkou dobrej

viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi sa
na základe tejto odplaty poplatku nedostáva reálne protiplnenie ( rozsudok Okresného súdu Prešov
sp.zn. 24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022). Poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné, nakoľko ak veriteľ od dlžníka požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým dlžníka a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu

o cene. Pri preverovaní úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery veriteľ postupuje vo
vlastnomekonomickomzáujmeminimalizovaťnevymožiteľnosťvlastnýchpohľadávok.Spotrebiteľ,resp.
dlžník dôvodne a v dobrej viere očakáva, že veriteľ mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru
poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatokbeztoho,abyveriteľdlžníkoviakospotrebiteľovi
poskytoval skutočné protiplnenie (na porovnanie rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe

sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010).

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod
17. v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okrasného
súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu.“ súd poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve
možno pripustiť len v prípade, že by garantovala stranám sporu spravodlivé konanie a rovnaké
zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Možnosť

výberu je len zdanlivá, nakoľko rozhodcovská doložka, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh
na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanierozhodcovskémuorgánu,ktorýsisámzvolilavylúčiť

taksúd,ktorýbybolinakpríslušný.Nazákladetejtorozhodcovskejdoložkyspotrebiteľeštepredvznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, nie je možné považovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za súladnú so zákonom. Súd

má za to, že rozhodcovská doložka v znení, ako bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto
takáto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 262 ods. 2 CSP.

11. Súd prvej inštancie zistil, že nerozhodol o celom predmete sporu, preto postupom podľa § 255 CSP,
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16. decembra, č.k. 11Csp/50/2024-60 rozhodol cit.: „I. Súd u r č u j e,

že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaúveru,bod19.,vznení:„Obidvezmluvnéstranysadohodlivzmysle§262ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 22.02.2008, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 20., v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek
tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho
ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“12. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku
uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 19. v znení: „Obidve zmluvné strany

sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovaťObchodnýmzákonníkom.“KzmluvnejpodmienketýkajúcejsavýlučnejaplikácieObchodného
zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou
- § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č.
102/2014Z.z.súčinnosťouod1.4.2015.Ideozmluvnúpodmienku,ktoránepochybnespôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje
použitie Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava
v Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z
omeškania. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu
SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje
prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založenépreddňomúčinnostidanejprávnejnormy.Zároveňvšaksúdprvejinštanciepoukázalajna§54
ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením.
Všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci
nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho práva.
Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, a teda možno

dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, ktorá ju
predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa.
Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou
napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto v tejto
časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určil právoplatnými rozsudkami za

neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022).

13. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod
20. v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, 11Csp/50/2024

18 že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované
za právne relevantné.“ Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť
dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej
zmluvy na spotrebiteľa. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov,

nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u
spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si
zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných

návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený
od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná
podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Okremtoho,Občianskyzákonníkúčinnýod1.1.2008vust.§53ods.4písm.l)zaneprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k

dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
citované zákonné ustanovenia súd žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovel a vyhlásil žalobcom uvádzané
zmluvné podmienky pod bodom č. 19 a 20 za neprijateľné zmluvné podmienky.

14. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o tomto nároku bolo rozhodnuté rozsudkom č.k.
11Csp/50/2024-33 zo dňa 28.10.2024.

15.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýzdôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc,
že žalobca podal žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, určenie právnej skutočnosti ak to vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva domáhať
sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, zároveň uviedol, že zo žiadneho osobitného predpisudomáhať sa takéhoto určenia nevyplýva. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 22.2.2008 uhradil v celom rozsahu dňa 4.3.2009. Rozhodnutie
o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán

a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. v prípade
platnosti zmluvy na plnenie zmluvy jednou zo sporových strán. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená
a záväzok žalobcu zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva ani povinnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 9.3.2018, ktorý žalobu zamietol, a v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že niet dôvodu na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom spore, ak zmluvný vzťah medzi stranami je ukončený plnením a súd nevyhovel žalobe
o plnenie, ktoré súvisí s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to vyplýva z ust. § 299 CSP. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, zároveň si

uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

22. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.23. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom

prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1)

25. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo

možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa

považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky

vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

26. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne
postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť

s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III. ÚS 124/2020 z 15.4.2020, ktorým odmietol

ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.1.2019, vyslovil právny názor cit.: „26. Obiter dictum ústavný súd na podporu záverov v napadnutom
rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) a na
doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať, aby nekalé (neprijateľné)

podmienky spotrebiteľov nezaväzovali. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že čl. 6 ods. 1 má kogentnú
povahu. Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica ako celok
predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii, najmä na zvýšenie
životnej úrovne a kvality života v celej Európskej únii (uznesenia Súdneho dvora C-76/10, bod 50).
Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana, ktorú smernica

zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(rozsudok Súdneho dvora C-40/08, bod 52). Podstata noriem verejného poriadku spočíva okrem iného
v tom, že na nich musí súd trvať vždy za každých okolností. Ak má preto súd predmetom konania
napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite

záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem
právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom
vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči
spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musív zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak
by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach
C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Uvedený rozsudok prispel k odstráneniu pochybnosti

o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky
z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo
obmedzovať (body 72 a 73). Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy
(napr. C-374/14, bod 95, tiež C-34/13, bod 42). Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej
podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú

vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne
uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Členským štátom patri procesná
autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13 (pozri v tomto
zmysle rozsudok C-377/14, bod 50, tiež rozsudok C-34/13, body 52 a 53, ako aj citovanú judikatúru). Ak
spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd

ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá

negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu

spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na
žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa
§ 301 Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa.
Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok.
V prípade individuálneho sporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti

o jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení
konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje
pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj
základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa (napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,

právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má
aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).“

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.8.2022 konštatoval,

cit.: „K námietkam nevykonateľnosti rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach platných do dňa 4. októbra 2012 dovolací súd
zdôrazňuje, že i keď dovolateľka v priebehu konania poukázala na to, že uvedené zmluvné podmienky
platili len do uvedeného dátumu a predložila súdu všeobecné podmienky platné od 21. septembra 2012,
v obsahu výrokoch rozsudku boli zmluvné podmienky, ktoré vyhlásil za neplatné jasne identifikované,

čo je rozhodujúce, t. j. účelom rozsudku je dosiahnutie nepoužívania neprijateľných podmienok ako
takých, bez ohľadu na to akých zmlúv sú súčasťou, v akom konkrétnom dokumente sú uvedené, kedy
boli vydané, ako dlho majú platiť, rozhodujúci je ich neprijateľný obsah. Pokiaľ i je v rozsudku uvedené,
že sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok žalovanej platných do dňa 4. októbra 2012, nič to
nemení na tom, že obsah týchto podmienok je neprijateľný, tým neplatný a ďalej sa používať nemôže, t.

j. nemôže byť súčasťou neskorších podmienok, resp. zmlúv a pod.. Zjednodušene povedané, zmyslom
a účelom rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho jednotlivých výrokov bolo vyhlásenie zmluvných
podmienok s obsahom v nich definovaných za neplatné, bez možnosti ich ďalej používať. Z rovnakého
záveru vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, že uvedením zmluvných úverových podmienok vo výroku
rozhodnutia dochádza k ich špecifikácií a uvedenie rozsahu, v akom tieto úverové zmluvné podmienky

sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

29.Spoukazomnauvedenéprávneustanoveniaacitovanújudikatúruaprincípprávnejistotyvyplývajúci
z čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aktuálnej právnej úpravysa spotrebiteľ domnievajúci sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v ním uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluve môže bez ďalšieho (predovšetkým bez potreby naliehavého právneho záujmu, či uplatňovania
iných práv, ktorých uplatnenie by malo svoj základ v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky)

domáhať voči dodávateľovi ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 53 ods. 1, 4 a 5, Občianskeho zákonníka,
§ 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 CSP..
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem spotrebiteľov na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho,

aby ho bolo potrebné osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z citovaného §
3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

30. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať namietajúcu nedôvodnosť žaloby za
neopodstatnenú odvolaciu námietku. Slovenská republika sa zaviazala zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej

zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

31. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio
legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke
dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne
zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo
vzťahu uplatňovaného nároku žalobcu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd
nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol

vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

33. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom
postupom podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).