Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517203563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3517203563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Denisa Vékonyho a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
B., zastúpenej Občianskym Združením CSP Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a iné, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-6Csp/72/2017-186 zo dňa 14. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 79,56 eur
a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 100 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí, ktorý je preskúmavaný v odvolacom konaní) súd prvej
inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
79,60 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalobkyni priznal náhradu trov
konania vo výške 75 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva č. 8500094174 uzatvorená dňa 15.12.2014 a zmluva č.

8500094177 uzatvorená dňa 05.12.2014 sú neplatné, ďalej určenia, že úver zo spotrebiteľských zmlúv
č. 8500094174 uzatvorenej dňa 05.12.2014 a č. 8500094177 uzatvorenej dňa 05.12.2014 sú bezúročné
a bez poplatkov. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej
zmluvy č. 8500094174 uzatvorenej dňa 05.12.2014 vo výške 39,70 eur a zo zmluvy č. 8500094177
uzatvorenej dňa 05.12.2014 vo výške 39,79 eur a domáhala sa tiež zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur. V danej veci rozhodol súd prvej inštancie prvým rozsudkom č.
k. 6Csp/72/2017-108 zo dňa 22.08.2022 a výrokom I. určil, že úvery zo spotrebiteľských zmlúv č.

8500094174 zo dňa 05.12.2014 a č. 8500094177 zo dňa 05.12.2014 sú bezúročné a bez poplatkov,
výrokom II. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8500094174
uzavretej dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 39,77 eur a zo zmluvy č. 8500094177 zo
dňa 05.12.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 39,79 eur, výrokom III. uložil žalovanému povinnosťnahradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom IV. žalobu žalobkyne vo zvyšku zamietol a výrokom V. žalobkyni voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie rozhodol Krajský súd v Trenčíne

rozsudkom č. k. 5CoCsp/20/2023-133 zo dňa 20.09.2023 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III. a V. a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil, keď na účely posúdenia priemernej hodnoty RPMN v úverovej zmluve vychádzal z
údajov zverejnených Ministerstvom financií SR na webovom sídle ministerstva zo Súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 a mal vychádzať
zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok

2014. Súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie oprel o výšku priemernej hodnoty RPMN za 4. štvrťrok
2014, vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že rozhodnou hodnotou priemernej RPMN
malo byť 34,42 %, a pre uvedenie nesprávnej hodnoty priemernej RPMN, považoval úver za bezúročný
a bezpoplatkový, v súvislosti s čím rozhodol nesprávne aj o vydaní bezdôvodného obohatenia a o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. V nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu

a ním prijaté závery, súd prvej inštancie opätovne preskúmal dôvodnosť nárokov žalobkyne v zrušujúcej
časti.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43a ods. 1 až 3, § 43a
ods. 4 písm. a), b), § 43b ods. 1 až 3, § 43c ods. 1 až 4, § 44 ods. 1 až 3, § 45 ods. 1, 2, §

34, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 7 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500094177 a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094174. Žalobkyňa podpisovala žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru ako prvá, a to dňa 01.12.2014. Vychádzajúc z gramatického a

logickéhovýkladučlánku2ods.1zmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúvere,vzmyslektorého
zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, tak dlžníčkou v danom vzťahu mala byť
žalobkyňa, ktorá obe žiadosti podpisovala dňa 01.12.2014, t. j. skôr ako veriteľ (žalovaný). V danom
prípade zmluva mala nadobudnúť platnosť a účinnosť dňa 01.12.2014. V tomto čase však nesporne
nebolaschválenážalovaným.Zkontraktačnéhoprocesuuzatváraniazmlúvpodľa§44ods.1vyplýva,že

zmluva je uzatvorená okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Samotné
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere na strane jednej upravujú, že zmluva sa uzatvára na
predtlačenom formulári veriteľa, na strane druhej veriteľ zmluvu podpísal po podpísaní zmluvy až dňa
05.12.2016, v tento deň vystavil i oznámenie veriteľa o schválení zmluvy o revolvingovom úvere, teda
dňa 05.12.2014 prijal návrh na uzavretie zmluvy, avšak podľa veriteľa (žalovaného) a ním vytvorených

zmluvných dojednaní, zmluva nadobúda podľa čl. 2 ods. 1 „platnosť a účinnosť“ dňa 01.12.2014, teda
skôr, ako prebehla samotným kontraktačným procesom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedených záverov, veriteľ sa ani nestihol stať podľa § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka
stranou zmluvy, čo znamená, že ani jedna zmluva na základe žiadosti o schválení revolvingového úveru
nevznikla, ide o nulitný akt, ktorý nezaväzuje nikoho. Oznámenie o schválení revolvingového úveru

nemožno považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko podľa článku
2 ods. 2 veriteľ by mal zaslať dlžníkovi opätovne oznámenie o schválení úveru, čo sa nestalo, a s
poukazom na zmluvné dojednania formulované žalovaným na predtlačenom formulári ani stať nemohlo,
keďže to vylučujú zmluvné dojednania žalobcu v kontexte i ďalších ustanovení, ako napr. článok 7 ods.
1. Z uvedených článkov vyplýva povinnosť dlžníka spolu so žiadosťou predložiť veriteľovi i prílohy v

tomto článku uvedené, ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ by návrh na
uzavretie revolvingového úveru dával veriteľ dlžníkovi, tieto prílohy by musel žiadať, následne posúdiť a
dlžníkovi predložiť, na základe týchto ich veriteľ opätovne posúdiť, podľa článku 2 ods. 1 zaslať opätovne
formulár dlžníkovi a uzatvoriť zmluvu v kontexte ním stanovených zmluvných dojednaní. Tento proces
je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenia zmluvných dojednaní sú v rozpore

s Občianskym zákonníkom i dobrými mravmi. S poukazom na uvedené skutočnosti je nulitným aktom
samotná zmluva o revolvingovom úvere. Nakoľko z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
nevyplynuli žiadne účinky, ktoré by spôsobili vznik zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré boli predmetomposudzovania súdom, súd ďalej nepodroboval ani jednu zo zmlúv kontrole podľa zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.
Vychádzajúc z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase ku dňu 01.12.2014 spotrebiteľ,
t. j. žalobkyňa by mala mať právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v prípade
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Vzhľadom na to, že žalovaný konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, keď

sám v zmluvných dojednaniach stanovil kontraktačný proces uzatvárania zmlúv v rozpore so zákonom,
čo je podľa § 7 ods. 2 písm. a) nekalou obchodnou praktikou, a to aj v súvislosti s plnením záväzku
spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky, so žalobkyňou tiež uzatvoril dohody o zrážkach zo mzdy,
na základe ktorých pristúpil i k vykonávaniu zrážok zo mzdy, titulom nulitných aktov, ktorých nulitnosť
spôsobil sám žalovaný konajúc bez odbornej starostlivosti, ktorá je považovaná zákonom č. 250/2007 Z.
z. za nekalú praktiku, preto žalobkyňa má nárok na zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia.

Žalobkyňa preukázala, že žalovaný jej na účet poukázal s uvedením variabilného symbolu 8500094177
dňa 08.12.2014 sumu 1.350 eur a s uvedením variabilného symbolu 8500094174 dňa 08.12.2014 sumu
1.350 eur. Žalovaný nenamietal samotnú výšku uplatnených nárokov žalobkyne a nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by vyvrátili ich výšku, i prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa preukázala,
že titulom zmluvy č. 8500094177 boli žalovanému vykonané úhrady dňa 16.12.2014 v sume 81,99

eur, dňa 05.02.2015 v sume 81,99 eur, dňa 11.03.2015 v sume 81,99 eur, spolu vo výške 246 eur.
Zamestnávateľ žalobkyne vykonal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy v prospech spoločnosti Profi
Credit Slovakia, s. r .o. VS: 8500094177 zrážky zo mzdy za obdobie od 4/2015 do 12/2015 spolu vo
výške 737,91 eur a za obdobie od 1/2016 do 9/2016 vykonal zrážky zo mzdy spolu vo výške 278,78
eur. V októbri 2016 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 45,13 eur a vo februári 2017 zrážku vo výške

81,99 eur. Celkom v prospech žalovaného titulom zmluvy č 8500094177 bola uhradená suma 1.389,81
eur. Žalobkyňa preukázala, že titulom zmluvy č. 8500094174 boli žalovanému vykonané úhrady dňa
16.12.2014 v sume 81,99 eur, dňa 05.02.2015 v sume 81,99 eur, dňa 11.03.2015 v sume 81,99 ur,
spolu vo výške 246 eur. Zamestnávateľ žalobkyne vykonal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
v prospech spoločnosti Profi Credit Slovakia, s. r. o. VS: 8500094174 zrážky zo mzdy za obdobie od

4/2015 do 12/2015 spolu vo výške 737,91 eur, za obdobie od 1/2016 do 9/2016 vykonal zrážky zo
mzdy spolu vo výške 278,78 eur. V októbri 2016 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 45,13 eur a vo
februári 2017 zrážku vo výške 81,99 eur. Celkom v prospech žalovaného titulom zmluvy č. 8500094174
bola uhradená suma 1.389,81 eur. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
žalobkyňamánároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaodžalovanéhotitulomzmluvyč.8500094177

vo výške 39,81 eur a titulom zmluvy č. 8500094174 vo výške 39,80 eur, preto súd žalobkyni priznal
nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo bez právneho titulu plnením žalovanému nad
rámec z dôvodu nulitnosti aktov realizovaných medzi stranami sporu, celkom vo výške 79,60 eur.
Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom, súd žalobu v časti určenia, že zmluvy č. 8500094177 a zmluvy
č. 8500094174 sú bezúročné a bez poplatkov, zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu v časti určenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto dohoda nadväzuje na pôvodný nulitný akt, ktorým
bola zmluva o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu dodal, že
pokiaľ ide o uvedenie priemernej RPMN, táto bola uvedená v žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluve o revolvingovom úvere č. 8500094177, v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
ako aj v žiadosti o schválenie revolvingového úveru č. 8500094174 i v Oznámení veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi, vo výške zodpovedajúcej výške priemernej RPMN stanovenej Vyhláškou Ministerstva
financií SR č. 289/2010 Z. z. vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch za III. štvrťrok 2014, a to vo výške 36,30 %. Avšak táto hodnota je hodnotou
súčasne chybnou z dôvodu, že výška mesačných splátok sa v dôsledku premietnutia tejto do žiadosti na
poskytnutie revolvingového úveru/zmlúv o revolvingovom úvere, sa zvýšila pri každej jednotlivej splátke

o sumu odplaty za poskytovanie služieb, ktorá sa v konečnom dôsledku zvýšila o sumu odplaty vo
výške uvedenej v Oznámeniach veriteľa o schválení úveru dlžníkovi i zmlúv o revolvingových úveroch
o sumu 1.451,52 eur, a to pri každej potencionálnej zmluve. V prípade vzniku zmluvy by súd musel
pristúpiť k posúdeniu, či v dôsledku započítania údajov o odmene za služby, rovnako v prípade vzniku
dohôd o poskytnutí služby, do výšky a nákladov úverov pri uvedení odplaty za ďalšie služby 2,54 % zo

sumy schváleného úveru, robí zmluvy za bezúročné a bez poplatkové. V takom prípade by priemernú
RPMN súd posúdil ako uvedenú v rozpore s hodnotou uvedenou vo vyhláške Ministerstva financií SR
č. 289/2010 Z. z., nakoľko táto by predstavovala viac ako dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN
uvedenej v súhrnných informáciách o spotrebiteľských úveroch. V prípade uzatvorenia zmlúv v súlades ustanoveniam Občianskeho zákonníka, by zmluvy boli bezúročné a bez poplatkov a žalobkyňa by
mala i v tomto prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola vo veci úspešná v časti, v ktorej žiadala žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej
bezdôvodné obohatenie a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, zároveň súd nevyhovel
žalobevčasti,vktorejžalobkyňažiadalaurčiťzmluvyzabezúročnéabezpoplatkovaneplatnosťDohody

o zrážkach zo mzdy. V časti, v ktorej žalobu súd zamietol, zamietol riešiac otázku predbežnú vo vzťahu
k uplatneným nárokom v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia a v časti primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalobkyňa v zásade dosiahla žalobou sledovaný cieľ a možno konštatovať, že vo veci
bola neúspešná iba v nepatrnej časti. Z uvedeného dôvodu súd jej priznal náhradu trov konania vo výške
75 %.

5. Proti rozsudku, a to voči výrokom I., II. a IV., podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písmeno b), f) a h) CSP. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok I. tým, že nedošlo k
platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094174 a zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500094177. Súd odôvodnil rozhodnutie spôsobom, ktorý je založený na zavádzajúcej interpretácii
zmluvných ustanovení. V zmluvných dojednaniach sa neuvádza, že zmluva nadobúda platnosť a

účinnosť dňom podpisu dlžníka. Uvádza sa tam v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
že zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2 a veriteľa. Posúdenie súdu prvej inštancie odkazuje na nesprávne zistený skutkový
stav, kedy súd bez zákonného a vecného spôsobu pozmenil znenie príslušného ustanovenia zmluvy
a na základe toho urobil záver o neuzavretí zmluvy z dôvodu rozporu s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. Súd má zo zákona povinnosť vychádzať z toho, čo je preukázané a nie si preukázané
skutočnosti bez dôvodu upravovať. Súd prvej inštancie ohľadne neplatnosti zmlúv o revolvingovom
úvere dospel k nesprávnym záverom. Súd v napadnutom rozsudku prekročil žalobný návrh, ktorým sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 39,79 eur a 39,77 eur, ktorých súčet je 79,56 eur. Napriek tomu súd
priznal žalobcovi na zaplatenie sumu 79,60 eur. Odvolanie proti výroku II. žalovaný podáva z dôvodu

jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. Súd sa odvoláva na rozhodnutie o tom, že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere ani v jednom prípade z dôvodu porušenia § 44 Občianskeho zákonníka. Takýto
záver, hoci je konštatovaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia, ani nie je právne spôsobilým byť dôvodom pre vyhovenie návrhu o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn.6Cdo/127/2017,rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9Co/93/2019arozhodnutieKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/52/2022. Súd prvej inštancie si umelo vykonštruoval záver o porušení
§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., a to o porušení požiadavky na zachovanie odbornej
starostlivosti len preto, aby mohol rozhodovať o nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Okrem
faktu,žetútoskutočnosťanisúdneustálilvprvomzrušenomrozsudku,takjejodporujeto,žetakýtozáver

od uzavretia predmetných zmlúv do roku 2024 nebol prijatý žiadnym súdom. Súd porušenie odbornej
starostlivosti odôvodňuje na základe záveru, kedy sám nesprávne a v rozpore so zákonom vykladá
konkrétneustanoveniezmluvnýchdojednaní,pozmeniljehoznenieanazákladetakéhotopozmeneného
znenia dospel k záveru o porušení zákona. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodnili základ nároku pre finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol nič,

čím by zdôvodnil sumu 500 eur, preto je tento výrok nepreskúmateľným. Súdna prax konštantne k
rozhodovaniu o finančnom zadosťučinení vyžaduje, aby úvaha súdu sa opierala o celkom konkrétne a
preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp.
zn.3Cdo/25/2019)nesmiestaťnepreskúmateľnouľubovôľousúdu,vymykajúcousaakejkoľvekkontrole.
Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli

k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/171/2005 konštatoval,
že i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať
o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne závery súdu,
ktoré by konkretizovali a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnili záver, akým súd dospel k sume 500 eur.
Súd rozhodol o nároku na primerané finančné zadosťučinenie predčasne, pretože na rozhodnutie o

takomto nároku sa vyžaduje právoplatné rozhodnutie o porušení práva spotrebiteľa. Žiadne právoplatné
rozhodnutie dňa 14.08.2024 neexistovalo. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila a uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a má za to, že súd správnym právnym posúdením rozhodol vo veci tak, ako
je uvedené v rozsudku. Žalobkyňa zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a popiera

vyjadrenia žalovaného v jeho odvolaní. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 250/2007 Z. z.
a zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojom podaní nespochybnila žiadny

z odvolacích argumentov a dôvodov, ktoré uplatnil žalovaný v odvolaní proti rozsudku. Žalovaný na
podanom odvolaní trvá v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach
a žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. je potrebné podľa §
388 CSP zmeniť.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby odvolaním napadnutý
nebol,pretozostalorozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastiprávoplatnéarozhodnutímodvolacieho
súdu nedotknuté.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zaplatení bezdôvodného obohatenia vo výške 79,60
eur a o zaplatení primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur na tom právnom názore, že
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094177 a č. 8500094174 sú nulitné akty, nezaväzujúce nikoho,
nakoľko žalovaný v zmluvných dojednaniach stanovil kontrakčný proces uzatvárania zmlúv v rozpore
s ust. § 44 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

12. S vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie o nulitnosti zmlúv o revolvingovom
úvere sa odvolací súd nemohol stotožniť. Podľa čl. 2.1 (tretia veta) zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere, zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Vzhľadom na uvedené nemožno

dospieť k záveru, že kontrakčný proces týkajúci sa uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere upravený
v zmluvných dojednaniach je v rozpore s Občianskym zákonníkom, ako nesprávne ustálil súd prvej
inštancie, preto zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094177 a č. 8500094174 boli uzatvorené platne
dňa 05.12.2014, kedy boli zmluvy podpísané všetkými účastníkmi zmluvy. S poukazom na prijaté
závery je v prejednávanej veci potrebné posúdiť obsahové a zákonné náležitosti zmlúv o revolvingovom

úvere č. 8500094177 a č. 8500094174 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to ako predbežnú otázku v prípade ustálenia výšky
bezdôvodného obohatenia.

13. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 382 CSP vyzval žalobkyňu a žalovaného, aby sa vyjadrili

k možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až y), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to vo vzťahu k posúdeniu
zákonných náležitostí zmlúv o revolvingovom úvere, keď sa na predmetnú vec vzťahujú ustanovenia
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a z hľadiska posúdenia predmetnej
veci sú pre rozhodnutie významné.

14. Žalobkyňa a žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dvoch
zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500094174 zo dňa 05.12.2014 a č. 8500094177 zo dňa 05.12.2014,

určenia, že obidva úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ďalej sa žalobkyňa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný ako veriteľ a
žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 05.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094174, v zmysle
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur a žalobkyňa sa zaviazala splácať úver vmesačných splátkach po 47,43 eur, s úrokovou sadzbou 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN
26,10 % a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili v ten
istý deň 05.12.2014 druhú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094177, na základe ktorej žalovaný

poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 47,43 eur, s úrokovou sadzbou 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 %, RPMN
26,10 % a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Taktiež dňa 05.12.2014 žalovaný uzatvoril so
žalobkyňou Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500094174 a č. 8500094177. Žalobkyňa celkovo zaplatila
žalovanému titulom zmluvy o úvere č. 8500094174 sumu 1.389,77 eur a titulom zmluvy o úvere č.

8500094177 sumu 1.389,79 eur.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094174
zo dňa 05.12.2014 a č. 8500094177 zo dňa 05.12.2014 neobsahujú podstatnú obligatórnu náležitosť
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia revolvingových zmlúv, nakoľko v zmluvách o revolvingovom úvere je nesprávne
uvedená výška poskytnutého úveru. Z výpisu účtu vyplynulo, že žalobkyni ako dlžníkovi neboli reálne

poskytnuté revolvingové úvery vo výške 1.500 eur v zmysle zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500094174
a č. 8500094177, ale v obidvoch prípadoch bola žalobkyni poskytnutá len suma 1.350 eur, nakoľko
žalovaný ako veriteľ si sumu 150 eur započítal ako poplatok za poskytnutie každého revolvingového
úveru, resp. spracovateľský poplatok, ktorý bol uhradený z prostriedkov jedného, ako aj druhého
revolvingového úveru. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že na účely výkladu pojmu „celková

výška úveru“ obsiahnutého v čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere je potrebné vychádzať z výkladu
tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku z 21. apríla 2016 C-377/14
Ernst Georg Randlinger a Helena Randlingerová proti Finway a.s., ktorý riešil otázku, či tú časť úveru,
ktorá už v okamihu poskytnutia tohto úveru sa započítava na poplatky za poskytnutie úveru a nebola

tak daná spotrebiteľovi k dispozícii, možno zahrnúť do celkovej výšky úveru (a tým aj na účely výpočtu
RPMN). Súdny dvor Európskej únie vysvetlil, že celková výška úveru a celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom sa vzájomne vylučujú, a preto celková výška úveru nemôže zahrňovať sumy, ktoré
vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa (porovnaj rozsudok C-377/14 bod 85). Celkovávýška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícií spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným
úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Obdobne podľa vnútroštátnej judikatúry

poplatok za poskytnutie pôžičky má charakter odmeny poskytovateľovi služby spotrebiteľského úveru
a nemožno ho považovať za istinu úveru, keď svojou povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru
(porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/39/2012 a sp. zn. 6Sžo/21/2013). Ak v procese
uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru veriteľ
poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným spôsobom, mohol spotrebiteľa uviesť do omylu vo

vzťahukvýškeposkytovanéhoúveru,majúcimzanásledok,žespotrebiteľprijalrozhodnutieoobchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/21/2013).
Taktiež aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/287/2021 uviedol, že jednou z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona
o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov

spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ
je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa
súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky
poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

20. Odvolací súd má za to, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno
započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi, ale majú byť v skutočnosti plnením
dlžníka veriteľovi, a teda sú nákladmi úveru, patria do odplaty za úver, preto ich nemožno uvádzať v
rámci výšky poskytnutého úveru, a to aj s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z., v zmysle ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky

náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. V rámci vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500 eur
na základe zmluvy č. 8500094174 zo dňa 05.12.2014 a revolvingový úver vo výške 1.500 eur na
základe zmluvy č. 8500094177 zo dňa 05.12.2014 eur, pričom spracovateľský poplatok za každý

revolvingový úver bol zaplatený jednorazovo pri poskytnutí úveru. Pokiaľ je predmetom posúdenia
poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom
je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe
úverovej zmluvy. Žalovaný tak síce formálne poskytol žalobkyni 2 revolvingové úvery vo výške 1.500
eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatkov za poskytnutie revolvingových úverov s týmito

finančnými prostriedkami žalobkyňa nemohla disponovať a v skutočnosti jej boli ako úvery poskytnuté
sumy nižšie 1.350 eur, než boli deklarované v zmluvách o revolvingovom úvere. Žalovaný preto
nepreukázal, že sumy 1.500 eur boli v plnej výške dané k dispozícií žalobkyni, nakoľko predmetné výšky
revolvingového úveru uvedené v revolvingových zmluvách neboli nikdy zo strany žalovaného prevedené
na účet žalobkyni, ktorá s revolvingovými úvermi vo výške 1.500 eur nikdy nedisponovala. Navyše

v dôsledku navýšenia celkovej výšky úverov o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne
vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie
revolvingových úverov, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky
úverov, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021). Na základe uvedeného možno

konštatovať, že zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094174 zo dňa 05.12.2014 a č. 8500094177 zo
dňa 05.12.2014 nespĺňajú požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z, a to celkovej výšky úveru (neuvedenie či jej nesprávne uvedenie), do ktorej
bola zahrnutá aj časť nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, predstavujúca poplatok za poskytnutie
úveru, a teda revolvingové úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods.

1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy.

21. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený peňažný nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v
zmysle predložených výpisov z účtu titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094174 zo dňa

05.12.2014 žalovaný poukázal na účet žalobkyne sumu 1.350 eur a žalobkyňa titulom uvedenej zmluvy
zaplatila žalovanému celkovo sumu 1.389,77 eur. Titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094177
zo dňa 05.12.2014 žalovaný poukázal na účet žalobkyne sumu 1.350 eur a žalobkyňa titulom uvedenej
zmluvy zaplatila žalovanému celkovo sumu 1.389,79 eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnostisa revolvingové úvery, poskytnuté na základe zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500094174 a č.
8500094177, považujú za bezúročné a bez poplatkov, preto odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 39,77 eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500094174 a sumu 39,79 eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500094177, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 79,60 eur,
teda nad rámec žalobného petitu.

22. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 500 eur.

23. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., tento je
naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi,
resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Podmienka úspešného uplatnenia

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,
zakladajúca právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, je naplnená nielen vtedy, ak
súd vysloví porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa, ale aj vtedy, ak tak urobí vo forme konštatovania
porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej.

24. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

25. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie, keď napadnuté rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia
zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a tak nemôže byť podľa neho podkladom pre priznanie nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sú

splnené podmienky pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď žalobkyňa ako
spotrebiteľ uplatnila svoje práva v súdnom konaní, v ktorom bola úspešná, keď predmetné zmluvy
o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov a žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil. K úspešnému uplatnenia práva spotrebiteľom a k priznaniu finančného zadosťučinenia môže
dôjsť aj v jednom konaní, pričom nie je potrebné, aby konštatované porušenie práva bolo najskôr

právoplatné. Pokiaľ o tomto nároku bolo rozhodnuté v jednom konaní, takýto postup bol hospodárny
a tento nemá iné účinky, ako keby o tomto súd rozhodoval až po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom
konštatuje porušenie práva spotrebiteľa. A naviac, podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.
z., je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v

odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej, resp. ak spotrebiteľ tak urobí aj v rámci svojej obrany
proti dodávateľom uplatnenému nároku). Nevyžaduje sa, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 jednoznačne konštatoval, že jediným predpokladom,ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Odvolací súd

konštatuje, že pre úspešné uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie zákon o ochrane
spotrebiteľa vyžaduje splnenie tej podmienky, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. Túto podmienku žalobkyňa
splnila, keď si v tom istom konaní úspešne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu porušenia jej práv žalovaným, kedy odvolací súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť

revolvingových úverov, pretože zmluvy o revolvingovom úvere neobsahovali zákonom stanovené
obligatórne náležitosti a žalobkyňa preplatila revolvingové úvery celkovo o sumu 79,56 eur (39,77 eur
+ 39,79 eur). Oba nároky boli síce uplatnené v jednom konaní, avšak zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by v prípade nároku na finančné zadosťučinenie malo ísť až o následné konanie, t. j. o
konanie nadväzujúce na konanie, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení práva spotrebiteľa
alebo povinnosti zo strany dodávateľa, resp. o nároku spotrebiteľa z týchto dôvodov. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žalobkyňa splnila predpoklad, ktorý vyžaduje ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.

26. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla,
pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade

vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla.
Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla
vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ
nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti,
týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo

vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je
závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné
podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

27. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje súdom prvej
inštancie priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur za neprimeranú. Z hľadiska
výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí byť odôvodnenie priznanej výšky
presvedčivé, pretože výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení
výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyne,
ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu
jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho

prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti,
za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj
závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí
zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. Odvolací súd konštatuje,
že za daného stavu s ohľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany

sa žalobkyňa úspešne domohla v prejednávanej veci, je priznanie finančného zadosťučinenia plne
dôvodné. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila
len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 39,77 eur a vo výške
39,79 eur. Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie žalovaného a
následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných

negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami,
resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním
žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť
na iných alebo psychická záťaž a podobne. Ako už odvolací súd viac krát uviedol, nie sú pochybnosti
o tom, že spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané finančné

zadosťučinenie, to však neznamená, že jej patrí v takej výške ako sama požadovala. Pri určení výšky
priznaného zadosťučinenia odvolací súd prihliadal na všetky okolností prípadu a je toho názoru, že
primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 100 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od ďalšieho porušovaniapráv spotrebiteľov. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej
hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní revolvingových zmlúv

nedodržal zákonom predpísané náležitosti zmluvy a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobkyne celkovo
vo výške 79,56 eur. Aj s poukazom na nižšiu sumu bezdôvodného obohatenia je odvolacím súdom
priznané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur primerané.

28. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo

výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Ako už odvolací súd vyššie
uviedol, žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 4 samostatných nárokov, a to určenia neplatnosti
zmlúv o revolvingovom úvere, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingových úverov, vydania

bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa bola
v konaní úspešná v časti vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj v časti zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorá výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a teda v zmysle
ustálenej súdnej praxe rozlišujúcej čo je základné a čo je vedľajšie, už samotné priznanie nároku
posudzované čo do základu nároku, zakladá plnú úspešnosť žalobkyne aj v tejto časti žalobou

uplatneného nároku. Naopak žalobkyňa nebola úspešná vo zvyšných 2 nárokoch o určenie neplatnosti
zmlúv o revolvingovom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingových úverov (ktorý
zamietavý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie nebol ani odvolaním napadnutý). Procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný

úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho
žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Teda, pokiaľ bolo žalobe žalobkyne vyhovené v nárokoch o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom žaloba bola
zamietnutá v nároku o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti revolvingových úverov, nemožno konštatovať, že úspech žalobkyne v spore bol plný,

ale len čiastočný, v rozsahu 50 %, čomu korešponduje úspech žalovaného v spore rovnako v rozsahu 50
%. Potom z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania je odvolací súd tohto názoru, že je dôvodné
aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vysloviť, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).