Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203778
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824203778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté deti:
A. B., nar. X.X.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov, matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX/X, G., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Daša Taschová, advokátka, so sídlom M. Mišíka
I. 2752/4A, Prievidza a otec: H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X. XXXX XXXX/XXX, E. J. K.,
adresa na doručovanie E. X, E. J. K., o návrhu otca o zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté
deti a o zmenu úpravy styku s maloletými deťmi a o vzájomnom návrhu matky o zvýšenie vyživovacej

povinnosti otca voči obom maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 12P/75/2024-300 zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/75/2024-300 zo dňa 5. decembra 2024 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom, A., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX a o zmenu úpravy jeho styku s

maloletými deťmi A. a C., zamietol.
Výrokom II. zmenil výrok II. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/44/2018-328 zo dňa 13.9.2019
tak, že s účinnosťou od 31.7.2024 zvýšil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy
250 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 300
Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky mesačne vždy vopred, najneskôr do
15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.
Podľa výroku III. nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.7.2024 do vyhlásenia rozhodnutia u

maloletého A. vo výške 503,20 Eur a u maloletej C. vo výške 503,20 Eur povolil otcovi zaplatiť do 6
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletých detí.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 12.7.2024 podaný návrh otca, ktorým žiadal
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti na sumu

36,83 Eur mesačne na každé z maloletých detí a zmeniť úpravu jeho styku s maloletými deťmi tak, že
bude môcť sa s deťmi stretávať aj mimo G., a to v E. J. K. po dohode s matkou minimálne jeden víkend
v mesiaci s tým, že s písomným súhlasom matky mu bude dovolené s deťmi vycestovať na dovolenku
alebo výlety, a to aj mimo územia Slovenskej republiky a jeho zdôvodnenie.3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol obsah písomného vyjadrenia matky,
v ktorom žiadala návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti a o zmenu úpravy styku zamietnuť

a po vykonanom dokazovaní určiť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého A. mesačne sumu 350
Eur a na výživu maloletej C. mesačne sumu 300 Eur k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 20. dňa
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výživné poskytuje a stretávanie sa otca s maloletými deťmi ponechať
podľa pôvodného rozhodnutia súdu, ako aj na odôvodnenie jej návrhu.

4. Okresný súd poukázal na rozsah vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní, a to
vypočutím oboch rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisu: osobitne
návrh č.l. 1-5, zmluva o nájme bytu č.l. 6-10, protokol o výsledku kontroly č.l. 11-17, prílohy č.l. 18-21,
doklady o platbách otca adresované matke č.l. 22-26, doklady o rôznych platbách otca v prospech
syna B. č.l. 27-29, doklad týkajúci sa neplatenia leasingu a následného odobratia auta otcovi č.l. 30,
doklad č.l. 31, komunikácia medzi rodičmi maloletých detí č.l. 32-53, lustrácie zo strany súdu č.l. 55,

lustrácie spisov č.l. 56-60, výpis z Obchodného registra spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV s.r.o. č.l.
70, výpis zo Živnostenského registra na matku č.l. 71-72, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G.
č.l. 83, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na matku č.l. 84, potvrdenie o poberaní rodinných
prídavkov matkou č.l. 86-88, potvrdenie o poberaní náhradného výživného za roky 2022-2024 matkou
č.l. 89-94, správa ÚPSVaR Spišská Nová Ves na otca č.l. 95, vyjadrenie matky č.l. 97-100, trestný

rozkaz tunajšieho súdu č.k. 3T/18/2020-140 zo dňa 23.3.2020 č.l. 102, náklady dokladované matkou
na maloleté deti č.l. 103, náklady o voľnočasových aktivitách detí č.l. 104-105, náklady na tanečnú
školu č.l. 106, pokladničný doklad č.l. 107, doklady ohľadne platieb životného poistenia a hypoték zo
strany matky č.l. 108-109, ďalšie doklady matky o nákladoch na povinné zmluvné poistenie vozidla,
diaľničnú známku č.l. 110, oznámenie ukončenia poistenej udalosti zo strany matky č.l. 111, výzva na

zaplatenie nedoplatku na daň č.l. 111 rub, poistenie nehnuteľnosti zo strany matky č.l. 112, rozhodnutie
Mesta Prievidza o vyrubení poplatku za komunálny odpad č.l. 112 rub, vyúčtovanie SVB u matky
za rok 2022 č.l. 113, rozhodnutie Mesta Prievidza ohľadne vyrubenia dane z nehnuteľnosti č.l. 114,
mzdový list matky č.l. 115, daňové priznanie matky za rok 2023 č.l. 116-120, správa Sociálnej poisťovne
pobočka Spišská Nová Ves na otca č.l. 123, správa kolízneho opatrovníka č.l. 124, správa Okresného

dopravného inšpektorátu (ďalej len „ODI“) Spišská Nová Ves na otca č.l. 125, správa ODI Prievidza na
matku č.l. 126, evidenčná karta č.l. 127, záznam z prvého informatívneho stretnutia rodičov č.l. 131-132,
vyjadrenie otca spolu s prílohami č.l. 137-157, daňové priznanie spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV
s.r.o. za rok 2019 č.l. 158-173, daňové priznanie spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV s.r.o. za rok za rok
2020 č.l. 174-189, daňové priznanie spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV s.r.o. za rok 2021 č.l. 190-205,

daňové priznanie spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV s.r.o. za rok 2022 č.l. 206-222, daňové priznanie
spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV s.r.o. za rok 2023 č.l. 223-239, mzdový list otca za rok 2023 č.l.
240, účtovná závierka spoločnosti D. L. B. s.r.o. č.l. 242, daňové priznanie matky ako fyzickej osoby č.l.
245-249, pokladničné doklady č.l. 251, písomnosti z trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/18/2020
č.l. 263, oznámenie z Okresného súdu Rožňava č.l. 266, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves

č.k. 4P/150/2022-31 zo dňa 4.10.2022 č.l. 268, kúpna zmluva č.l. 271, vrátane dodatku č. 1 č.l. 271-277,
písomnosti doručené z Krajského súdu v Košiciach vedené pod sp.zn. 2T/98/2023 na Okresnom súde
Rožňava č.l. 280-294, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 18P/44/2018 a po vykonanom dokazovaní za
aplikácie § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

5. Okresný súd mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/44/2018-328 zo
dňa 13.9.2019 boli maloleté deti A. a C., zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi bola určená počnúc dňom 17.9.2018
vyživovacia povinnosť na maloletého A. vo výške 250 Eur mesačne a na maloletú C. vo výške 200 Eur

mesačne, ktoré výživné uložil otcovi poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa
výživné poskytuje, vopred. Otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť k rukám matky zameškané výživné
od 17.9.2018 do vyhlásenia rozhodnutia v celkovej výške 5.609,99 Eur do 31.12.2019. Bol upravený
styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený s deťmi sa stretávať v poslednom týždni kalendárneho
mesiaca, vždy v sobotu, v čase od 9,30 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí a v

nedeľu, v čase od 9,30 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky maloletých detí, s tým, že styk bude
prebiehať v Meste G. a matka je povinná v stanovenom čase otcovi styk s maloletými deťmi umožniť,
maloleté deti na styk s otcom pripraviť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2019.6. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s
maloletými deťmi tak, že bude môcť sa s deťmi stretávať aj mimo G., a to v E. J. K. po dohode s
matkou minimálne jeden víkend v mesiaci s tým, že s písomným súhlasom matky mu bude dovolené

s deťmi vycestovať na dovolenku alebo výlety, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, upresnený
tak, že styk bude upravený vždy v posledný týždeň kalendárneho mesiaca od piatku 14,00 hod. do
nedele 21,00 hod. s tým, že po maloleté deti si príde do miesta bydliska matky maloletých detí a na
tomto mieste maloleté deti matke aj odovzdá, počas letných prázdnin každý rok od 1.8. do 30.8., je
nedôvodný. Považoval za potrebné uviesť, že otec už takmer rok nebol so svojimi maloletými deťmi v

osobnom kontakte, pričom vzhľadom na správanie sa otca k matke detí v minulosti (keď jej dokonca
v ich prítomnosti a v prítomnosti jeho ďalšej rodiny fyzicky ublížil), sa vzťah detí k otcovi zhoršil. Aj z
výpovedí maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom mal preukázané, že nemajú v súčasnosti o otca
záujem, nie sú s ním už dlhší čas v žiadnom kontakte, zablokovali si ho aj na sociálnych sieťach a
nemajú žiaden záujem sa s ním stretávať. Tento stav pretrváva už dlhší čas, čo otec nijako neriešil
napriek tomu, že matka otcovi v styku s maloletými deťmi nebránila (hoci to otec tvrdil, nijako to v

priebehu konania nepreukázal a ani nepreukazoval). Okresný súd preto považoval za nelogické, že
hoci sa otec s maloletými deťmi nestretáva ani v rozsahu súdom mu upravenom styku, žiada rozšíriť
rozsah svojho styku s oboma svojimi maloletými deťmi. Podľa okresného súdu je potrebné, aby sa vzťah
medzi mal. deťmi a ich otcom predovšetkým zlepšil, aby deti mali záujem sa so svojím otcom stretávať
aspoň v rozsahu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, aby sa otec o svoje deti začal viac zaujímať,

vrátane riadneho plnenia si svojej vyživovacej povinnosti. Okresný súd dal za pravdu matke v tom, že
vzhľadom na agresívne správanie otca voči nej v minulosti, skutočnosť, že otec je trestne stíhaný za
závažný úmyselný trestný čin a takisto vzhľadom na jeho vyjadrenia v minulosti, že chce odísť z územia
Slovenskej republiky, možno mať dôvodnú obavu, či otcom navrhovaná zmena úpravy jeho styku s
maloletými deťmi by plnila svoj účel, resp. či by bola v najlepšom záujme maloletých detí, a preto, podľa

okresného súdu, aj z týchto dôvodov nemožno v súčasnosti, za existujúceho stavu, uvažovať o rozšírení
styku otca s maloletými deťmi a ani o tom, že by otec každý druhý, resp. štvrtý týždeň v mesiaci od
piatku do nedele a jeden celý mesiac v lete mal obe deti nepretržite vo svojej domácnosti a v mieste
svojho bydliska v E. J. K. im v neprítomnosti matky poskytoval osobnú starostlivosť.

7. Z vyššie uvedených dôvodov, prihliadajúc aj vzhľadom na vek oboch maloletých detí, na nimi
prejavenú vôľu, návrh otca na zmenu úpravy styku ako nedôvodný zamietol, majúc za to, že doterajšia
úprava styku je dostatočná.

8. Pokiaľ otec nestretávanie sa s deťmi v predchádzajúcom období zdôvodňoval nedostatkom financií,

ťažkosťami s dopravou z dôvodu vzdialenosti jeho bydliska od bydliska detí, tým, že mu matka v
stretávaní sa s deťmi mala brániť, okresný súd túto obranu, rovnako, ako aj matka detí, považoval za
účelovú už aj z toho dôvodu, že na pojednávaní upravil otec svoj návrh ohľadne svojho styku s deťmi
tak, že si každý druhý týždeň v mesiaci príde po deti do miesta ich bydliska a na tom istom mieste mal.
deti matke aj následne po skončení styku odovzdá. Napokon, otec sa s deťmi v minulosti v G. stretával,

pričom do miesta ich bydliska pricestoval na luxusnom motorovom vozidle alebo ho za deťmi priviezla
jeho priateľka (tieto tvrdenia matky nijako otec v priebehu konania nenamietal).

9. Okresný súd poukázal na to, že pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti
dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo
povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V prípade, ak súd
zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu,
ktorá zodpovedá kritériám ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, vždy sa prihliadne na vývoj
životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom tak, ako to vyplýva z Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine). Pre posúdenie schopností, možností rodičov v
zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadnemajetkové pomery, ale reálne zárobkové a majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním,
množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností.

10. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel okresný súd k záveru, že návrh otca o zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je nedôvodný, naopak, vzhľadom na uplynutie viac ako 5
rokov od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči obom maloletým deťom je potrebné,
s ohľadom na zmenu pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, zvýšiť otcovi jeho vyživovaciu
povinnosť voči obom maloletým deťom, a to v rozsahu navrhnutým matkou.

11. Okresný súd skonštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom
sú deti o viac ako 5 rokov staršie, a teda aj náklady na ich základné potreby (strava, oblečenie, hygiena,
voľnočasové aktivity) v čase poslednej úpravy výživného boli nižšie, než sú v súčasnosti.
V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletý A. navštevoval základnú školu a mal.
C. materskú školu. V súčasnosti je maloletý A. žiakom druhého ročníka strednej školy a maloletá

C. žiačkou 4. ročníka základnej školy. U oboch maloletých detí sa takisto podstatne zvýšili náklady
na zdravotnú starostlivosť, keďže obe začali navštevovať pre problémy s chrupom aj zubára, resp.
čeľustného ortopéda.
Kým v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom boli pravidelné
priemerné mesačné náklady u maloletého A. vo výške 322 Eur a u maloletej C. vo výške 226 Eur, v

súčasnosti sú pravidelné priemerné mesačné náklady u maloletého A. vo výške 820 Eur a u maloletej
C. vo výške 500 Eur. Okrem vyššie uvedených nákladov u maloletých detí je potrebné zohľadniť aj
ďalšie ich nepravidelné náklady, predovšetkým súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými
aktivitami.

12. Okresný súd mal za zistené, že od poslednej úpravy výživného rodičom ďalšia vyživovacia povinnosť
nepribudla. Matka okrem dvoch spoločných maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec
má stále vyživovaciu povinnosť k synovi B.. Ani majetkové pomery rodičov sa od času poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým nezmenili. Otec je naďalej nemajetný a matka je výlučnou
vlastníčkou bytu.

13. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom otec v mieste nového
bydliska zakladal prevádzku v rámci svojich podnikateľských aktivít a aj napriek tomu, že už v tom
čase mal možnosti a schopnosti mať príjem vyšší, vychádzal v tom čase súd z potencionálneho príjmu
otca vo výške 1.000 Eur mesačne, príjem ktorý v tom čase dosahovala aj matka, ktorá sa v tom čase

venovala tým istým podnikateľským aktivitám ako otec. Odvtedy uplynula doba viac ako 6 rokov, pričom
otec deklaruje i v súčasnosti príjem vo výške asi 1.000 Eur mesačne, ktorý dosahuje z vykonávania
rôzneho druhu prác. Keďže otec je zdravý, manuálne zručný a dokáže si privyrábať rôznymi pracovnými
aktivitami, navyše podniká v tom istom odbore ako matka (spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom
aj konateľom mala za rok 2019 výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 38.569 Eur a v roku

2021 vo výške 25.000 Eur) a nemusí, na rozdiel od matky zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým
deťom, pričom matka si v súčasnosti dokáže mesačne zadovážiť sumu asi 1.500 Eur (aj s tringeltami),
je podľa názoru okresného súdu v možnostiach a schopnostiach otca mať pravidelný mesačný príjem
minimálne vo výške 2.000 Eur netto. Otec nielenže sa s maloletými deťmi nestretáva, ale neplní si ani
riadne súdom mu určenú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, z ktorého dôvodu bol aj trestne stíhaný

a i v súčasnosti je exekučne riešený.

14. Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom sa príjem matky
v podstate nezmenil. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca a aj v súčasnosti je v
možnostiach a schopnostiach matky mať príjem vo výške asi 1.500 Eur mesačne netto spolu aj s

„tringeltami“ (odseky 2., 19. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Tak, ako v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, i v súčasnosti zabezpečuje výlučnú osobnú
starostlivosť maloletým, jej starostlivosť je príkladná, v rámci svojich možností im zabezpečuje všetko
potrebné.

15. Vzhľadom na vývoj životných nákladov od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči
maloletej, mal okresný súd za zrejmé, že náklady u oboch rodičov na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu
sa zvýšili.Súčasné mesačné náklady u matky pozostávajú z: inkaso - 1/3 - ina 83 Eur, elektrika 16 Eur, úvery
v celkovej sume splátok 364,46 Eur (č.l. 108-109), telefón 60 Eur, oblečenie, obuv 50 Eur, dôchodkové
sporenie 115 Eur, čistiace prostriedky a hygiena 40 Eur, daň z nehnuteľnosti - nedoplatok - 38 Eur - 3

Eurá, komunálny odpad - 219 Eur ročne - 20 Eur mesačne, pohonné hmoty 50 Eur, diaľničná známka 60
Eur ročne, povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla 200 Eur ročne - 16 Eur mesačne,
zubár 150 Eur ročne - 13 Eur mesačne a nedoplatok vyúčtovanie za r. 2023 473 Eur - 40 Eur mesačne,
spolu náklady predstavujú sumu cca 800 Eur.
U otca sú náklady vo výške cca 1.020 Eur mesačne, a to bývanie vo výške 525 Eur (zmluva o nájme

bytu vrátane dodatku), strava 300 Eur, mobilný telefón 25 Eur, hygienické potreby 40 Eur, oblečenie si
nekupuje žiadne, výživné syna B. je povinný platiť mesačne v sumu 130 Eur.
Rodičia si svoje náklady vzájomne nenamietali.

16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, prihliadajúc na majetkové pomery oboch rodičov,
súčasný príjem matky a potencionálny príjem otca, na zdravotné problémy maloletých detí, a s tým

súvisiace zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, tiež na predpokladané nevyhnutné mesačné
výdavky rodičov, ovplyvnené aj vývojom životných nákladov, spojených s bývaním, stravovaním,
hygienou, oblečením, nákladmi na telefón a internet, pričom na nákladoch v domácnosti otca by sa
čiastočne mala podieľať aj otcova priateľka (v domácnosti otca sa zdržuje v priemere 15 dní v mesiaci),
tiež na všetky odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa podstatne zvýšili predovšetkým z dôvodu

ich vyššieho veku a takisto nástupom maloletej C. do základnej školy a malotého A. na strednú školu,
berúc do úvahy, že matka zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť maloletým deťom sama, ktorá
starostlivosť ešte čiastočne vyvažuje, najmä u dcéry, jej vyživovaciu povinnosť a tiež na to, že rodičom
od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, na
to, že potreby maloletých sú čiastočne kryté aj poberaním prídavku na deti a vyplácaním daňového

bonusu matke, považoval okresný súd za primerané zvýšiť otcovi, počnúc dňom 31.7.2024 (podaním
vzájomného návrhu matky na súd), jeho vyživovaciu povinnosť u maloletého A. zo sumy 250 Eur
mesačne na sumu 350 Eur mesačne a u maloletej C. zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 300 Eur
mesačne, ktoré výživné bude otec platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa
kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

17. Okresný súd skonštatoval, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom dlhodobo
riadne neplní, a teda nad rámec súdom mu určenej výšky výživného na maloleté deti, logicky
neprispieval. Keďže zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. zo sumy 250 Eur mesačne
na sumu 350 Eur mesačne od 31.7.2024 (o 100 Eur mesačne) a voči maloletej C. zo sumy 200

Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne od 31.7.2024 (o 100 Eur mesačne) a tieto sumy mu uložil
platiť vopred, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné
poskytuje, vznikol otcovi ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia nedoplatok na výživnom u maloletého A.
za obdobie od 31.7.2024 do 31.12.2024 vo výške 503,20 Eur (pomerná časť za jeden deň mesiaca júl
2024 vo výške 3,20 Eur + 100 Eur za každý mesiac od augusta 2024 do decembra 2024) a u maloletej

C. za obdobie od 31.7.2024 do 31.12.2024 vo výške 503,20 Eur (pomerná časť za jeden deň mesiaca
júl 2024 vo výške 3,20 Eur + 100 Eur za každý mesiac od augusta 2024 do decembra 2024), ktorý
nedoplatok povolil otcovi, vychádzajúc z jeho výšky a súčasných jeho predpokladaných príjmových a
výdavkových pomerov, zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 232 ods.
3 Civilného sporového poriadku).

18. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal, že

rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení, keď neboli zohľadnené jeho majetkové a finančné
pomery, ktoré zdokladoval a preukázal. Pokiaľ okresný súd zopakoval, že s matkou maloletých detí
podnikajú v rovnakej oblasti, ide o nepravdivú informáciu. Živnosť má síce rovnaký názov, avšak
obaja podnikajú v rozdielnych oblastiach. Matka maloletých predlžuje vlasy, kde sa cena za zákazníka
pohybuje od 300 Eur vyššie, otec strihá mužov, kde sa cena za zákazníka pohybuje od 10 - 15 Eur,

trvanie takého strihu je okolo jednej hodiny/osoba. Jeho firma sa síce volá PREDĹŽENIE VLASOV
s.r.o., ale vlasy nepredlžuje, strihá len mužov. Matka zavádza o neplatení výživného, a tiež o vzťahu s
deťmi. Maloletý A. prestal komunikovať, keď otec podal žiadosť o zníženie výživného a s maloletou C.
je v kontakte, stretávajú sa a komunikujú. S otcom je šťastná, nejaví známky toho, že by sa kontaktu sním stránila. Stretávanie sa s deťmi v G. nie je časté práve kvôli jeho finančnej situácii, a na základe
ktorej vyjadril, že by deti vedel vyzdvihovať v G., ak by im bolo umožnené ísť s ním do E. J. K. raz do
mesiaca. Túto možnosť zabezpečila a zabezpečuje jeho priateľka. Sociálne pracovníčky boli u neho

doma (podnájom), videli ako žije, žiaden luxus ani vysoký životný štandard. Nerozumie, ako môže súd
s jeho príjmom cca 1.000 Eur mesačne požadovať sumu 450 Eur ako vyživovaciu povinnosť, nie to ešte
nové rozhodnutie, kde zvýšil výživné o 100 Eur na každé maloleté dieťa, dokopy 650 Eur, keď len nájom
ho stojí 525 Eur mesačne. V E. J. K. sa nevenuje fotografovaniu ani iným činnostiam, privyrába si bočne
u známeho ako zvárač alebo upratuje bytovky, a ak má v mesiaci obe zákazky, príjem sa vyšplhá na

maximum 1.200 Eur. Všade je vedený ako dlžník, pohľadávky nemá ako splácať, a napriek tomu okresný
súd dospel k záveru, že financie má a nechce dať. Žiadal o prehodnotenie a zrušenie napadnutého
rozsudku a o vydanie nového rozhodnutia, kde budú zohľadnené ním predložené dôkazy a správne
posúdené skutočnosti. Trval na návrhu o zníženie výživného na sumu 37,53 Eur na jedno nezaopatrené
dieťa, teda 75,06 Eur na obe deti.

20. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 305 spisu), ktorý zotrval
na svojich písomných a ústnych vyjadreniach prezentovaných na prvoinštančnom súde. Uviedol, že
zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

21. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení nesúhlasila s tvrdeniami otca v

odvolaní a rozhodnutie okresného súdu považovala za vecne správne a riadne odôvodnené. Poukázala
na to, že otcom maloletých detí nebolo popreté, že podniká od mája 2020, t.j. necelých 5 rokov. Pokiaľ
sa otcovi nedarí, je na jeho uvážení a rozhodnutí, aby posúdil svoje možnosti a schopnosti, a to čo do
predmetu podnikania, ako aj miesta podnikania. K tvrdeniu, že ,,zavádza“ čo do neplatenia výživného,
zopakovala, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní a ani si neplnil, a ak tvrdí, že plnil, mal možnosť

to preukázať. Matka nepopiera, že maloletému A. otec nejaké finančné prostriedky dal, tieto však boli
použité maloletým na ,,s otcom dohodnutý účel“ bez predchádzajúceho oznámenia alebo dohody s
matkou. Tvrdenie otca, že sa pravidelne stretáva s maloletou C. považovala za zavádzajúce, pretože
sa stretávajú sporadicky, a to z dôvodu ako otec tvrdí, že cesta je pre neho časovo a finančne náročná.
Matka maloletých nikdy styku otca s deťmi nebránila, a to ani mimo súdom určeného času. Otec sa

však stretol s deťmi asi 2 alebo 3 krát za rok, vždy doviezol maloletých buď v luxusnom aute alebo s
priateľkounajejaute,apretotvrdenia,ženemáfinancienacestudoG.,sútiežzavádzajúce.Vzdialenosť
bydliska otca, ktorý sa na základe vlastného rozhodnutia odsťahoval, nemôže byť na ťarchu maloletých
detí. Podľa prejaveného záujmu otca podieľať sa na výchove detí, by mu jeho cesta nemala brániť v
styku s deťmi. Mala za to, že je dôležitá dôvera a vzťah maloletých detí k otcovi. Matka s prihliadnutím

na prebiehajúce trestné konanie voči otcovi dôveru k nemu nemá. Jeho správanie je nestabilné,
je výbušný, niekedy agresívny. Podľa matky okresný súd postupoval správne, keď posudzoval nie
otcom deklarovaný a tvrdený príjem, ale vychádzal z potencionálneho príjmu otca, z jeho možností
a schopností, ktoré opakovane aj v predchádzajúcom konaní tvrdil a poukazoval na svoje praktické
zručnosti. Otec maloletých má širokú možnosť uplatniť sa na trhu práce, vzhľadom na jeho širokú prax

vo viacerých odboroch. Nakoľko nemá v E. J. K. žiadne záväzky, má možnosť uplatniť sa na trhu práce
aj mimo uvedeného regiónu, za prácou vycestovať, prípadne sa zamestnať v prevádzke, ktorá má
možnosťzabezpečiťpreotcadostatočnýpríjemnato,abysimoholplniťsvojusúdomurčenúvyživovaciu
povinnosť. Považovala za nepochybné, že náklady oboch maloletých detí sa od roku 2019, kedy bola
naposledy určovaná vyživovacia povinnosť, zvýšili. Nárast nákladov, ktoré matka preukázala, vyplýva už

len zo skutočnosti, že od ostatného rozhodovania ubehlo 5 rokov. V čase ostatného rozhodnutia chodila
C. do škôlky a maloletý A. do základnej školy. T.č. je maloletý A. študentom 3. ročníka SOS služieb
a maloletá C. žiačkou 4. ročníka základnej školy. Mesačné výdavky na maloletého matka preukázala
v sume 800 Eur, ktoré otcom namietané neboli. Mesačné výdavky na maloletú C. preukázala v sume
cca 500 Eur, a tieto otcom tiež neboli namietané. Maloleté deti majú aj jednorazové zvýšené výdavky,

či už na školské výlety, exkurzie, letné tábory počas prázdnin, keď matka musí pracovať alebo na
mimoškolskú činnosť, čo hradí výlučne matka. Matka sa osobne stará o dve maloleté deti, čo má vplyv
aj na jej možnosti dosahovať vyšší príjem, ktorý počas choroby detí prirodzene klesá. Navrhla rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

22. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom písomnom
stanovisku.

23. Do momentu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),
prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to

otcom maloletých detí a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3: 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.15CoP/27/2025-316
zo dňa 2.4.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 2.4.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho

boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie
bolo odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu, ktorého podstatou bola námietka
nezohľadneniavšetkýchotcompredloženýchdôkazovojehomajetkovýchafinančnýchpomeroch,atým

nesprávny skutkový záver, v dôsledku čoho bolo vyvodené nesprávne právne posúdenie jeho návrhu
na zníženie vyživovacej povinnosti, ako aj nesúhlas s posúdením jeho vzťahu s deťmi, keď stretávanie
sa s deťmi v mieste ich bydliska nie je časté práve v dôsledku jeho finančnej situácie.

27. Pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie matky, a kolízneho

opatrovníka, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle
podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo
postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu
a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by

mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023
č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

28. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2

CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením, na ktoré odôvodnenie
v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a
ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne
vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože
ak rozsudok krajského súdu a okresného súdu tvoria organickú jednotu, tak je postačujúce na tieto

vecne správne závery okresného súdu len odkázať. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil
skutočný stav veci, ktorý bol dostačujúcim pre jeho vyslovený záver, premietnutý tak vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, ako aj v jeho odôvodnení, a preto odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo
doplneniu dokazovania. Krajský súd má za to, že okresný súd dôsledne vykonal dokazovanie k tomu,
aby zistil skutočný stav veci, ktorý sa potom stal aj základom pre jeho vecne správne rozhodnutie,

z ktorého dostatočne zisteného stavu preto vychádzal aj odvolací súd. K úplnosti zistenia skutočného
stavu veci, vykonaného dokazovania, krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní pred
okresným súdom zo dňa 5.12.2024, na ktorom prítomní účastníci, t.j. matka a otec maloletých detí, ako
aj kolízny opatrovník nenavrhli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a otec v závere uviedol, že ...,,
viac k veci nemá čo uviesť“.

29. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam otca prezentovanými
v odvolaní za rešpektovania § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.

30. Tak ako aj okresný súd, aj krajský súd mal za preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté

o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č.k. 18P/44/2018-328 zo dňa 13.9.20192, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky, s oprávnením matky maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach, s určením vyživovacej povinnosti otcovi na maloletého A. v sume 250 Eur mesačne a namaloletú C. v sume 200 Eur mesačne počnúc dňom 17.9.2018, s úpravou styku otca s maloletými deťmi
v mieste bydliska matky za prítomnosti matky, a to v poslednom týždni kalendárneho mesiaca v dňoch
sobota od 9,30 hod. do 16,00 hod. a nedeľa od 9,30 hod. do 16,00 hod. Matke bola uložená povinnosť

maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk mu umožniť.

31. Od uvedeného posledného súdneho rozhodnutia podľa vykonaného dokazovania dospel okresný
súd k vecne správnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle ust. § 26, § 78 ods.
1 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Bolo

zistené, že stretávanie otca s maloletými deťmi sa už rok takmer nerealizuje, otec nevyužíva termíny
stretnutí, na ktoré bol podľa súdom určenej úpravy oprávnený. Pri posudzovaní rozsahu úpravy styku
otca s maloletými deťmi bol primárne vzatý do úvahy najlepší záujem maloletých detí, ktoré v rámci
pohovoru pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že s otcom nie sú dlhší čas v kontakte, aktuálne nechcú
rozšírenie styku a vylúčili styk v E. J. K. a aj kolízny opatrovník s ohľadom na záujem maloletých
detí a zistenie, že matka nebráni realizácii doposiaľ upraveného styku, odporučil ponechať pôvodnú

úpravu styku. Ak otec maloletých detí má úprimne záujem o svoje maloleté deti, tak je práve z jeho
strany potrebné, aby vyvinul svoje úsilie k tomu, aby sa vzájomný vzťah s A. zmenil, aby eliminoval
obavu maloletej C. s prípadným pobytom v E. J. K.. Je teda na otcovi, aby svojim správaním riešil
a vyriešil znovuvybudovanie vzťahu s deťmi tak, aby sa v jeho prítomnosti cítili bezpečne, a to aj
za pochopenia a rešpektovania ich potrieb. Odvolací súd dospel k záveru, že na tento čas a pre

nepretrhnutie vzťahu otca s maloletými deťmi je pôvodne upravený rozsah styku otca s maloletými deťmi
dostatočný a primeraný a nebol zistený žiaden relevantný dôvod, aby došlo k zmene úpravy styku otca
s maloletými deťmi tak, ako to navrhoval, a preto pokiaľ okresný súd časťou výroku I. rozsudku návrh
otca na zmenu úpravy styku zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.

32. Vo vzťahu odvolaním otca napadnutej časti výroku I. a k časti výroku II. rozsudku okresného
súdu, ktorými bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a s účinnosťou od 31.7.2024 zvýšená
vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne a na
maloletú C. zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne krajský súd poukazuje na ust. § 78
ods.1,§78ods.3Zákonaorodinevspojenís§121CMP,naktoréodkázalajokresnýsúd,podľaktorých

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia je preukázanie, že došlo k zmene pomerov v rámci rozhodovania o výživnom,
a to v takej miere, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom nezodpovedá odôvodneným potrebám

nezaopatrených maloletých detí a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

33. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným, potrebným a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal s vykonanými dôkazmi, pričom správne prihliadol na záujem maloletých detí
a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pri rozhodovaní vo veci po vykonanom dokazovaní

okresný súd vyjadril odôvodnenosť výdavkov na maloleté deti v odseku 51. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým vyhodnotením sa krajský súd stotožňuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Okresný
súd bral do úvahy existenciu zmeny pomerov na strane maloletých detí a súčasne, čo zdôrazňuje krajský
súd, prihliadol na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného na maloleté deti a na skutočnosť,
že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorej intenzita zodpovedá veku maloletých detí, avšak

nemožno opomenúť, že túto osobnú starostlivosť matka zabezpečuje (vek maloletých detí 16 a 10
rokov).

34. Krajský súd k odvolacím dôvodom otca maloletých detí spočívajúcich v tom, že nie je v jeho
majetkových a finančných možnostiach platiť zvýšené výživné, zvýrazňuje to, že o výške vyživovacej

povinnosti naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 18P/44/2018
zo dňa 13.9.2019, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca maloletých detí, a to na výživu
maloletého A. vo výške 250 Eur mesačne a na výživu maloletej C. vo výške 200 Eur mesačne počnúc
dňom 17.8.2018. Od tohto rozsudku až do napadnutého rozsudku okresného súdu odvolaním otca
maloletých detí nebola vykonaná úprava výživného, t.j. cca približne po dobu 6 rokov, od ktorej doby

v pomeroch maloletých detí došlo k zmene. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného, už sama doba od poslednej
úpravy výživného na maloleté deti (rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 18P/44/2018 zo dňa
13.9.2019), a to doba 6 rokov bola opodstatňujúca na zvýšenie výživného.35. Odvolací súd uvádza, že „nová“ úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča (t.j. zvýšenie
výživného) je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané,
že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie

o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám
nezaopatrených maloletých detí. Ako bolo uvedené krajským súdom, od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti rodičov voči maloletým deťom A. a C. uplynula dlhšia doba a už táto skutočnosť sama o sebe
bola relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu
nezaopatrených detí, pretože vývoj životných nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb maloletých

v časovom horizonte 6 rokov sa zvýšila, ktorú bol okresný súd povinný zohľadniť, k čomu za aplikácie
ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj napadnutým rozsudkom došlo.

36. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že sa objektívne zvýšili náklady primerane veku
maloletých, keď A. je študentom II. ročníka strednej školy a C. je žiačkou 4. ročníka základnej školy.
Náklady, ktoré ako dôvodné ustálil okresný súd u maloletého A. v sume 820 Eur a u maloletej C.

v sume 500 Eur, výšku ktorých otec nenamietal, predstavujú všetky výdavky potrebné na uspokojenie
potrieb detí, pričom medzi základné patria bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky a záujmové
krúžky, ako aj nepravidelné náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.

37. Za rešpektovania ust. § 62 ods. 2 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval,
že u rodičov nedošlo k výraznej zmene pomerov. Mesačný príjem matky predstavuje sumu cca 1.500
Eur netto aj s ,, tringeltami“, mesačné náklady, ktoré okresný súd popísal v odseku 7. odôvodnenia sú
vo výške 800 Eur, výšku ktorých otec nenamietal. K času rozhodnutia okresného súdu príjem otca
oproti pôvodnému rozhodnutiu, kde bolo vychádzané z potencionálneho príjmu cca 1.000 Eur, otec

tvrdil príjem z barbeshopu a z drobných prác, ktoré vykonáva rovnako v sume 1.000 Eur, poukazoval
podľa predložených daňových priznaní na výsledky hospodárenia spoločnosti PREDĹŽENIE VLASOV
s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, ako aj mesačné náklady v sume 1.200 Eur, podrobne
popísané v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré matka nespochybnila.

38. Podľa vykonaného dokazovania, právnych záverov vyjadrených okresným súdom v odsekoch 54.
a 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku, však bolo preukázané za aplikácie ustanovenia § 75 ods.
1 Zákona o rodine, že sú dané schopnosti, možnosti povinného, a to otca maloletých detí na plnenie
zvýšenej vyživovacej povinnosti, pokiaľ okresný súd zobral do úvahy to, že otec je zdravý, manuálne
zručný, dokáže si privyrobiť rôznymi aktivitami, podniká v rovnakom odbore ako matka a nevynakladá

osobnú starostlivosť o maloleté deti, teda môže dosahovať pravidelný mesačný príjem minimálne vo
výške 2.000 Eur. Neobstála námietka otca v odvolaní o nesprávnom závere okresného súdu o tom,
že môže dosahovať príjem ako matka, ak obaja podnikajú v rovnakej oblasti, pretože podnikajú
rozdielne, a to tak, že matka predlžuje vlasy a otec strihá mužov, kde sú ceny odlišné a otec vlasy
nepredlžuje. Aj odvolací súd z údajov z výpisu zo živnostenského registra matky (č.l. 71-72 spisu)

a z výpisu z obchodného registra otca (č.l. 70 spisu), mal zistený o.i. zapísaný totožný údaj predmetu
podnikania, a to ...,,Pánske, dámske a detské kaderníctvo“, z čoho nepochybne vyplýva, že otec má
možnosť/ oprávnenie podnikať v celom rozsahu tohto zapísaného predmetu činnosti, a ak podniká
len v časti tohto zapísaného predmetu, t.j. pánske kaderníctvo/barbershop, išlo len o jeho voľbu, ktorej
dôsledok spočívajúci v tvrdení nedosahovania adekvátneho príjmu nie je možné vykladať na ťarchu

výživou odkázaných detí. Predsa otec si musí byť vedomý toho, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom a úmerne tejto povinnosti je povinný vyvíjať patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si
adekvátny príjem. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne, tak súd
v takomto prípade vychádza z potencionáleho príjmu otca tak, ako tomu bolo v danom prípade. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,

že pri určení výživného nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové pomery povinného, ale jeho reálne
zárobkové možnosti, dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných pracovných
skúseností a pod.. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného
rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča,
ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t.j. prihliada k jeho zjavne nevyužitým

schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity (práve takáto
situácia v súdenej veci nastala). Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim
záujmy oprávneného, teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré súreálnedané(prednosťpredprincípomfakticity),aleajtie,ktorébyzaurčitýchpodmienokmohliexistovať.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade,
ak sa zistí nedostatočne vyvinutá aktivita z hľadiska dosahovania príjmu. Z uvedeného preto okresný

súd postupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu zvýšil naposledy určené výživné na
maloletého A. na sumu 350 Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 250 Eur mesačne, ktoré zvýšené
výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí pri potencionálnom možnom príjme otca,
ktorý by mohol dosahovať, ak by bola z jeho strany vyvinutá dostatočná snaha, úsilie k dosahovaniu
vyššieho príjmu.

39. K zákonnosti postupu okresného súdu, a to pri ustaľovaní pomerov otca maloletých detí ako
povinného subjektu pri potencionálnom príjme otca krajský súd poukazuje na záver vyjadrený
v rozhodnutí NS SR sp.zn. 5Cdo 14/2021, podľa ktorého princíp potencionality príjmov nevyžaduje
detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd vymedzuje
fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa.

40. Ďalej sa zvýrazňuje, že ak okresný súd výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti zohľadnil
a premietol v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi maloletých detí, tak aj tento postup okresného
súdu je potrebné hodnotiť ako správne právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že
maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť

aj príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Nebolo sporné ani to, že to bola/-je matka, ktorá
zabezpečovala/-čuje všetky výdavky a potreby maloletých detí.

41. V súvislosti s odvolaním otca krajský súd uvádza, že pri určovaní výšky výživného bolo potrebné
prihliadnuť aj na to, že otec sa s maloletými deťmi pravidelne nestretáva, na osobnej starostlivosti

nijakým spôsobom neparticipuje, naposledy určené výživné neplatí (náhradné výživné), a preto nie je
prípustné, aby matka, ktorá vykonáva každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti bez akejkoľvek
súčinnosti zo strany druhého rodiča, a to otca maloletých detí, a to bez ohľadu na to, aké dôvody a aká
situácia otca maloletých detí viedla k tomu, že sa s maloletými nestretáva, znášala prevažnú väčšinu
nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí.

42. Po preskúmaní spisového materiálu, podaní a vyjadrení rodičov, kolízneho opatrovníka odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I. o zamietnutí
návrhu otca na zníženie výživného a v napadnutom výroku II., ktorým návrhu matky na zvýšenie
výživného vyhovel a ktorým sa zmenila posledná úprava výživného pre maloleté deti výrokom II.

rozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.18P/44/2018-328zodňa13.9.2029,jevecneaprávnesprávne.

43. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa stotožnil s okresným súdom určenou výškou zvýšeného
výživného, potom ako vecne správny potvrdil aj napadnutý výrok III. o zameškanom výživnom.

44. Zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím v neprospech otca, ako to on vníma, ale
je to rozhodnutie v prospech a v záujme maloletých detí, čo je prvoradé hľadisko, ktorým sa odvolací
súd riadil pri posudzovaní danej veci.

45.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli
zistené dôvody postupu podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.