Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-45C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222200998
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222200998.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: ENTE spol. s.r.o.,

IČO: 31656030, so sídlom Bernolákova 25, Košice, zast. JUDr. Tomáš Turcsányi, IČO: 50489674, so
sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00691135, so sídlom Trieda SNP
48/A, Košice, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez parcelu č.
XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 1475 m2, nachádzajúca sa v k.ú.
A., obec: B. – C., okres: B. D., evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor, a cez parcelu č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti

2521 m2, nachádzajúca sa v k.ú. A., obec: B. – C., okres: B. D., evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom na
zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky p.č. XXXX/XXX a XXXX/XX číslo
geometrického plánu 63/2023 zo dňa 15.02.2024 vyhotoveného Lenkou Fonyiovou – Geo Terra, ktorý
tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozsudku, a to v prospech vlastníka stavby so súpisným č. 2147, druh
stavby: iná budova, popis stavby: skladová hala s prístavbou, umiestnenej na parcele č. XXXX/XX,
k.ú. A., obec: B. – C., okres: B. D., evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice,

katastrálny odbor.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 26.000,-
Eur, to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.02.2022 bol súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena,
ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o veľkosti 1475 m2, nachádzajúca sa v k.ú. A., obec: B. – C., E.: B. D., evidovaná
na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a cez parcelu č. XXXX/XXX,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 2521 m2, nachádzajúca sa v k.ú. A., obec: B.
– C., okres: B. D., evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor,
v prospech vlastníka stavby so súpisným č. 2147, druh stavby: iná budova, popis stavby: skladová hala
s prístavbou, umiestnenej na parcele č. XXXX/XX, k.ú. A., obec: B. – C., okres: B. D., evidovaná na LV
č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, ako aj náhrady trov konania. Žalobca
odôvodnil žalobu tým, že je výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na F. G. H. B. umiestnenej
na parcele č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v k.ú. A. D., súpisné č. XXXX, druh stavby: iná budova, popis

stavby: skladová hala s prístavbou, evidovaná na LV č. XXXXX, pričom je výlučným vlastníkom tejto
stavby už od roku 2002. Žalobca mal so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 2009000472 zo dňa
04.06.2009, ktorej predmetom bol prenájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného, a to konkrétne parciel
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX nachádzajúcich sa v k.ú. A. D.,evidovaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX. Tieto pozemky žalobca využíva na podnikateľské účely,
nakoľko je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na trhu od roku 1992, pričom na daných priestoroch
vykonáva podnikateľskú činnosť už od roku 1996. Vyššie špecifikované pozemky má v nájme od

01.09.1996, kedy ich mal pôvodne prenajaté od spoločnosti Hutné stavby a.s., následne od Výrobného
družstva Stavopol, následne od roku 2001 pomerne od žalovaného a Výrobného družstva Stavopol a od
roku 2009 až do dňa 31.01.2022 už len od žalovaného. Žalobca tu už po dobu 25 rokov podniká v oblasti
stavebníctva a predaja stavebného materiálu.
Dňa 15.10.2021 žalobca obdŕžal od žalovaného výpoveď z nájmu predmetných pozemkov, pričom

výpovedná doba začala plynúť dňa 01.11.2021 a uplynula dňa 31.01.2022. Žalobca z tohto úkonu
žalovaného ostal zaskočený, nakoľko sa so žalovaným snažil po dlhú dobu, a to už niekoľko rokov,
dohodnúť na podmienkach úpravy a predĺženia nájmu predmetných pozemkov, no žalovaný pristúpil
k výpovedi jednostranne bez bližšieho vyjadrenia. Takto spôsobil žalobcovi značné komplikácie pri
výkone podnikateľskej činnosti, ktorý tieto pozemky využíval už dlhodobo ako skladové priestory. Aj
po ukončení nájmu sa snažil žalobca riešiť vzniknutú situáciu, preto žalovanému zaslal podanie dňa

14.12.2021, následne dňa 13.01.2022, no bez odozvy.
Žalobca je teda vlastníkom stavby na parcele č. XXXX/XX, súpisné č. XXXX, v k.ú. A. D., evidovanej
n LV č. XXXXX, kde má umiestnené niektoré zo svojich skladových zásob stavebného ako aj iného
materiálu a príslušenstva. Táto stavba má 3 samostatné a oddelené časti s troma samostatnými
vchodmi/bránami umiestnenými na západnej strane (jedna brána) a severnej strane (dve brány).Táto

budova je využívaná vstupmi z viacerých vchodov, a to z dôvodu využiteľnosti celej podlahovej plochy
budovy, na ktorej sú umiestnené jej tri samostatné časti, ktoré nie sú nijako prepojené. Preto pre riadne
využitie budovy je nevyhnutné mať prístup ku všetkým trom častiam. Zákazníci žalobcu sú obslúžení
v častiach nachádzajúcich sa pred týmito vchodmi, prípadne na priľahlých častiach parciel č. XXXX/XX
I. J. XXXX/XXX, preto sú tieto využívané aj na nakladanie stavebného materiálu na nákladné, ako aj

osobné motorové vozidlá zákazníkov, a to ručne alebo pomocou vysokozdvižných vozíkov.
Vzhľadom na výpoveď z nájmu zo strany žalovaného takto žalobca od 01.02.2022 nemá zabezpečený
žiadenprávnyvzťahnavstupaleboprístupkjehobudoveanemátaktiežzabezpečenýanižiadenprávny
vzťah na prejazd osobnými a nákladnými vozidlami alebo prechod pešo, či státie cez priľahlé pozemky,
z ktorých by sa do budovy v jeho vlastníctve dalo dostať. Žalobca zdôraznil, že parcela č. XXXX/XXX

je prístupovou parcelou k budove žalobcu z miestnej komunikácie, teda prechod a prejazd cez túto
parcelu je nevyhnutný na riadne využitie budovy žalobcu, resp. na výkon podnikateľskej činnosti, prístup
zamestnancov žalobcu a jeho klientov k jeho budove.
Žalobca má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), nakoľko je vlastníkom stavby, ku

ktorej žiada prístup, a súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku, pričom pod týmto pojmom treba
rozumieť aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, a napokon prístup
k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť ináč.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalobca žiada zriadiť vecné bremeno „in rem“
spočívajúce v práce cesty cez priľahlý pozemok, a to v prospech vlastníka stavby so súpisným č.

XXXX umiestnenej na parcele č. XXXX/XX, konkrétne cez pozemky parcely č. XXXX/XX I. J. XXXX/
XXX tak, že bude zachované aj pre prípadných právnych nástupcov žalobcu. Čo sa týka rozsahu
zaťaženia pozemkov vo vlastníctve žalovaného, žalobca má za to, že tieto budú musieť byť zaťažené
v značnom rozsahu vzhľadom na umiestnenie troch vchodov/brán do budovy. Pre prípad, ak by sa zistil,
že tieto parcely nemajú byť celé zaťažené, žalobca navrhol vyhotoviť geometrický plán na vymedzenie

presnej trasy prechodu a prejazdu. Súčasne, čo sa týka odplaty za zriadené vecné bremeno, túto
tiež navrhol stanoviť znaleckým dokazovaním, pričom akceptuje povinnosť uhradiť odplatu za zriadené
vecné bremeno.

2.Dňa03.03.2022bolažalobasprílohamidoručenážalovanému,abysavzmysle§167ods.2zákonač.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) písomne vyjadril
k žalobe. Žalovaný sa však nevyjadril, preto súd vytýčil termín pojednávania na deň 17.05.2022, na
ktorý predvolal strany sporu. Až dňa 10.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom
uviedol, že obsahom vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ je právo cesty cez priľahlý pozemok, čo
je zabezpečenie práva na prístup vlastníka k stavbe, čomu zodpovedá právo prechodu peši, prípadne,

ak je to potrebné, aj právo prejazdu motorovými vozidlami. Nie je dôležité to, na aké účely stavba
slúži (na bývanie alebo podnikanie). Nevyhnutná cesta slúži pre potreby vlastníka stavby a príslušníkov
jeho domácnosti a príležitostné návštevy. Na iný účel slúžiť nemôže, pričom súd je povinný prihliadnuť
na to, aby bol v čo najmenšom rozsahu. Je treba mať na zreteli, že ide o vážny zásah do právavlastníka pozemku, a preto je treba vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo
cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena práva cesty vznikla
vlastníkovi zaťaženého pozemku.

Súd takto pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena musí zvážiť nasledovné: nevyhnutná cesta môže
viesť iba cez pozemok a nesmie viesť cez susednú stavbu; zriadenie nevyhnutnej cesty je ultima ratio,
keď stavebník nemôže prístup k stavbe zabezpečiť inak; ak je k stavbe možný prístup z viacerých
pozemkov, je potrebné zvážiť a zdôvodniť, cez ktorý z nich bude nevyhnutná cesta vedená; pokiaľ
vlastník pozemku nevyhnutnú cestu iba trpí, príp. udelí s užívaním obyčajný súhlas, nie je to na prekážku

zriadenia nevyhnutnej cesty; nevyhnutú cestu treba trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku
čo najmenej obťažovala; ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe,
nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať; pokiaľ vlastník pozemku ponúka vlastníkovi stavby
odpredaj pozemku za trhovú cenu, nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť; vecné bremeno nevyhnutnej
cesty možno zriadiť len za odplatu.
Žalovaný následne uviedol, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena na parcelách č. XXXX/XX

I. XXXX/XXX v rozsahu celej výmery, pričom dôvod uvádzaný žalobcom týkajúci sa troch vchodov do
budovyvjehovlastníctveneobstojí,nakoľkovecnébremenomôžebyťsúdomzriadenélenvnevyhnutnej
miere. Ďalej uviedol, že celá stavba je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom mu nič nebráni, aby
v rámci stavebných úprav tieto jednotlivé časti navzájom prepojil. Podľa žalovaného nie je nevyhnutné,
aby stavba mala tri vchody, a najmä aby ku každému bol zriadený samostatný vstup sa samostatným

vecným bremenom práva cesty. V prípade nezáujmu žalobcu o stavebné úpravy, nemôže byť jeho
neochota kladená na ťarchu žalovaného ako vlastníka priľahlých pozemkov. Žalovaný vyjadril nesúhlas
aj s rozsahom obsahového vymedzenia vecného bremena, ktoré žalobca požaduje zriadiť, a to na
účely prístupu k stavbe prejazdom osobnými a nákladnými vozidlami, prechodom pešo, nakladaním
stavebného materiálu ručne alebo pomocou vysokozdvižných vozíkov na žalovaných pozemkoch

a taktiež na zabezpečenie plochy na státie pre obslúženie klientov na žalovaných pozemkoch. Vecné
bremeno v zmysle § 151o ods. 3. OZ sa týka zriadenia vecného bremena výlučne ako práva cesty
cez priľahlý pozemok, ktoré v sebe zahŕňa právo prechodu peši a v prípade, ak by takéto právo
nepostačovalokzabezpečeniuprávacestykstavbe,jemožnéhorozšíriťajoprávoprejazdumotorovými
vozidlami. Žalovaný má za to, že zákon jasne definuje rozsahu vecného bremena, konkrétne práva

cesty. Podľa žalovaného záujmom žalobcu je zriadenie vecného bremena v rozsahu celých parciel,
a to za tým účelom, aby na nich mohol skladovať stavebný materiál. V prípade parcely č. XXXX/XXX
sa jedná o parcelu, ktorá sa rozprestiera nielen medzi stavbou a miestnou cestou F., ale aj severne
a západne od stavby. O tom záujme žalobcu má podľa žalovaného svedčiť aj fakt, že naďalej bez
právneho dôvodu užíva okolité pozemky vo vlastníctve žalovaného, a to aj po uplynutí výpovednej

lehoty 3 mesiacov a ďalších 3 mesiacov po jej uplynutí. Takto v tejto súvislosti žalovaný navrhol
vykonať obhliadku dotknutých nehnuteľností za účelom zistenia rozsahu a potreby užívania žalovaných
pozemkov žalobcom.

3. Na pojednávaní konanom dňa 17.05.2022 strany vyjadrili záujem o mimosúdne vyriešenie sporu

vzhľadomnato,žežalovanýprejavilzáujemoodkúpeniestavbyvovlastníctvežalobcu.Súdpretoodročil
pojednávanie na deň 20.09.2022. Na danom pojednávaní strany následne zhodne navrhli odročenie
pojednávania, a preto súd v zmysle § 163 CSP prerušil konanie na obdobie 6 mesiacov z dôvodu
mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu.

4. Nakoľko mimosúdne rokovania medzi stranami neboli úspešné, súd rozhodol o pokračovaní v konaní
a nariadil termín pojednávania na deň 09.05.2023. Strany tu zotrvali na svojich návrhoch na vykonanie
obhliadky na mieste samom, ako aj na vykonaní znaleckého dokazovania. Takto dňa 25.07.2023 bola
vykonaná obhliadka nehnuteľností na F. G. XXXX, B.. Tu bolo zistené, že stavba so súpisným č.
2147 vo vlastníctve žalobcu je väčšia skladová hala zo severnej časti s prístavbou, okolo ktorej sa

rozprestiera dvor, na ktorých bol rozložený stavebný materiál. Zo severnej a čiastočne zo západnej
časti sa nachádzala zeleň, resp. prístup z parcely č. XXXX/XXX bol vo vyvýšenej časti, z ktorej sa
schádza na dvor. Z východnej časti bolo vidno, že dvor je obklopený strmými svahmi a je výškovo na
inej úrovni než okolitý terén. Stavba sa skladá z hlavného objektu (objekt č. 1), ktorého steny sú tvorené
betónovými panelmi, pričom aj vizuálne bolo zrejmé, že tento objekt je vyšší než ostatné objekty zrejme

tvoriace prístavbu. Vo vnútri sa nachádzal zložený stavebný materiál rôzneho druhu. Objekt č. 3 bol
zrekonštruovaný, pričom sa v ňom tiež nachádzali stavebné materiály rôzneho charakteru. V objekte č.
2 sa nachádzalo niekoľko miestnosti, pričom v najväčšej sa opäť nachádzal stavebný materiál. Žalobca
tu zdôraznil, že sa okolo stavby pohybujú nielen osobné autá, ale aj dodávky a nákladné autá, ktorémajú problém otočiť sa. V tejto súvislosti súdu predložil návrh možného rozsahu vecného bremena (na
č.l. 210 súdneho spisu).

5. Žalovaný doručil súdu dňa 23.08.2023 vyjadrenie k náčrtu žalobcu, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s návrhom žalobcu, aby vecné bremeno bolo zriadené aj južne a východne od stavby so súpisným č.
2147, nakoľko by sa dotklo aj parcely č. XXXX/XX, ktorá nie je predmetom tohto konania, a preto tento
rozsah nepovažuje za účelný a nevyhnutný pre zabezpečenie prístupu k stavbe v zmysle § 151o ods.
3 OZ.

6. Následne súd pristúpil k ustanoveniu geodeta na vyhotovenie geometrického plánu, ktorého návrh
bol zaslaný aj stranám sporu na vyjadrenie.
Žalovaný dňa 09.01.2024 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zameraním vecného
bremena na pozemky s parcelným č. XXXX/XX I. J. XXXX/X, nakoľko tieto neboli predmetom žaloby.
Tiež nesúhlasil so zameraním vecného bremena vo východnej a južnej časti od stavby vo vlastníctve

žalobcu tak, ako to uviedol aj v skoršom vyjadrení. Napokon vyjadril nesúhlas so zriadením vecného
bremena, ktoré by sa týkalo parcely č. XXXX/XXX, nakoľko táto je verejne dostupná.
Dňa30.01.2024bolosúdudoručenévyjadreniežalobcuknávrhugeometrickéhoplánu,vktoromuviedol,
že uznáva argumentáciu žalovaného týkajúceho sa parciel č. XXXX/XX I. J. XXXX/X a navrhol zmeniť
geometrický plán tak, aby vecné bremeno nezasiahlo do týchto parciel, ktoré nie sú ani predmetom

konania. V ostatnej časti zotrval na skoršom návrhu na zriadenie vecného bremena tak, ako ho
predniesol v rámci obhliadky nehnuteľností. Zdôraznil, že z dôvodu existencie troch vchodov je dôvodné
zriadiť vecné bremeno v tam uvedenom rozsahu. V prípade objektu č. 1 sa jedná o odlišný objekt
než je to v prípade objektov č. 2 a 3, ktoré sú pripojené k tejto stavbe. V súvislosti so zriadením
vecného bremena z východnej a južnej strany budovy argumentoval tým, že v prípade potreby dostať sa

k vchodu č. 2 a 3 je potom nevyhnutné obísť budovu žalobcu z východnej a južnej strany, aby sa potom
mohli dostať k východu. Takéto usporiadanie je podľa žalobcu nevyhnutné na to, aby bolo žalobcovi,
jeho klientom a dodávateľom umožnené riadne užívanie budovy, ktoré by žalovaného v konečnom
dôsledku neobmedzilo a nezaťažovalo žalovaného neprimeraným spôsobom. V súvislosti s námietkou
žalovaného ohľadom zriadenia vecného bremena na parcele č. XXXX/XXX žalobca uviedol, že toto

je nevyhnutné, aby v budúcnosti nebolo možné zo strany žalovaného akokoľvek obmedzovať žalobcu
v užívaní je stavby, nakoľko sa prípade tejto parcely jedná o prístupovú cestu k hlavnej komunikácii.
Žalobca tiež zdôraznil, že bude akceptovať povinnosť vyplatenia náhrady v prípade zriadenia vecného
bremena.

7. V ďalšom priebehu konania bolo nevyhnutné aj v zmysle návrhu strán sporu ustanoviť znalca
na určenie výšky odplaty za zriaďované vecné bremeno. Takto bol dňa 26.08.2024 doručený súdu
znalecký posudok č. 30/2024 vypracovaný znalcom Ing. arch. Ľubošom Gallom, v ktorom bola určená
jednorazová náhrada za vecné bremeno v zmysle geometrického plánu č. 63/2023 zo dňa 15.02.2024
vyhotoveného Lenkou Fonyiovou – Geo Terra, a to vo výške 33.500,- Eur. Žalovaný sa k predmetnému

znaleckému posudku nevyjadril, no žalobca dňa 26.09.2024 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom vzniesol
rad námietok voči správnosti znaleckého posudku. Dňa 28.10.2024 bolo súdu doručené Doplnenie
a podanie vysvetlenia k znaleckému posudku č. 30/2024 (znalecký úkon č. 40/2024), v ktorom znalec
stanovil novú výšku odplaty za vecné bremeno, a to vo výške 26.000,- Eur. K predmetnému doplneniu
sa žalovaný opäť nevyjadril. Vyjadril sa však žalobca, a to podaním doručeným súdu dňa 13.11.2024,

v ktorom uviedol, že súhlasí s takto určenou výškou odplaty za vecné bremeno.

8. Dňa 11.02.2025 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Žalobca
tu zdôraznil, že medzi stranami naďalej nedošlo k žiadnej dohode, a to aj napriek početnej snahe
žalobcu o kontakt so žalovaným, pričom už skoro rok sú pozemky pôvodne v nájme žalobcu vypratané.

Nebolo možné ich však reálne vypratať do uplynutia výpovednej lehoty z nájomnej zmluvy, no až
do momentu riadneho vypratania žalobca riadne platil nájom v zmysle pôvodných podmienok podľa
nájomnej zmluvy, aby na ich strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Poukázal predovšetkým na
výsledky dokazovania, hlavne na vykonanie obhliadky na mieste samom, z ktorého vyplynulo, že
podľa stavby - technického usporiadania je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno v rozsahu určenom

geometrickým plánom č. 63/2023, a to aj s poukazom na potrebu manévrovania väčších vozidiel okolo
stavby č. 2147. Tiež žiadal zaviazať na úhradu odplaty za zriadené vecné bremeno podľa výsledkov
znaleckého dokazovania a priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný na
pojednávaní zotrval na svojich námietkach týkajúcich sa rozsahu zriaďovaného vecného bremena, a tov časti, ktorá prechádza cez parcelu č. XXXX/XXX, resp. aj v časti týkajúcej sa východnej a južnej časti
stavby. Nakoľko by súd zreje nezriadil vecné bremeno v rozsahu celých parciel, ako to bolo uvedené
v žalobcom petite, mal za to, že žalovanému patrí plný nárok na náhradu trov konania.

9. V priebehu konania strany produkovali aj listinné dôkazy, a to: katastrálna mapa pozemkov vo
vlastníctve K. B. L. G. M. L., výpis z LV č. XXXXX k.ú. A. D., tabuľka – platby mestu za nájom
priestorov v r. 2001 – 2021 + daň z nehnuteľností, Nájomná zmluva č. 2009000472 zo dňa 04.06.2009
– výpoveď zo dňa 07.09.2021, elektronická správa od žalobcu zo dňa 11.08.2021, elektronická správa

od žalobcu zo dňa 22.03.2021, elektronická správa od žalobcu zo dňa 07.12.2020, zápisnica zo
stretnutia so spoločnosťou ENTE zo dňa 23.11.2020, elektronická správa od žalobcu zo dňa 20.11.2020,
elektronická správa od žalobcu zo dňa 02.11.2020, elektronická správa od žalobcu zo dňa 19.10.2020,
elektronická správa od žalobcu zo dňa 13.10.2020, elektronická správa od žalobcu zo dňa 10.07.2020,
elektronická správa od žalobcu zo dňa 14.05.2020, Žiadosť o úpravu nájomnej zmluvy č. 2009000472
dodatkomč.1zodňa17.04.2019,VyjadreniesakVašejvýpovediNájomnejzmluvy.Žiadosťopredĺženie

lehoty na vypratanie prenajatých priestorov zo dňa 14.12.2021, Opätovná žiadosť o vyjadrenie sa
k Vašej výpovedi Nájomnej zmluvy. Opätovná žiadosť o predĺženie lehoty na vypratanie prenajatých
priestorov. Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.01.2022, potvrdenie
o zrealizovaní transakcie zo dňa 12.01.2022, výpis z LV č. XXXXX k.ú. A. D., výpis z LV č. XXXXX
k.ú. A. D., čiastočný výpis z LV č. XXXXX k.ú. A. D., Opätovná žiadosť o vyjadrenie sa k odkúpeniu

nehnuteľnosti a k poskytnutiu informácie ohľadne znaleckého posudku Ing. Jána Moravského zo
dňa 08.09.2022, Opätovná žiadosť o vyjadrenie sa k odkúpeniu nehnuteľnosti zo dňa 15.07.2022,
Opätovná žiadosť (štvrtá) o vyjadrenie sa k odkúpeniu nehnuteľnosti a k poskytnutiu informácie ohľadne
znaleckého posudku Ing. Jána Moravského zo dňa 12.01.2023, Opätovná žiadosť (tretia) o vyjadrenie
sa k odkúpeniu a k poskytnutiu informácie ohľadne znaleckého posudku Ing. Jána Moravského zo dňa

28.10.2022, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Z LV č. XXXXX k.ú. A. D. súd konštatuje, že na predmetnom liste vlastníctva sú evidované
nehnuteľnosti – stavby, to skl.hala s prístavbou so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, ktoré
sú vlastníctve žalobcu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží

stavba 2147 je evidovaný na LV č. XXXXX.

11. Z LV č. XXXXX k.ú. A. D. súd konštatuje, že na predmetnom liste vlastníctva sú evidované
nehnuteľnosti – parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1475 m2 s parcelným
č. XXXX/XX, ktoré sú vlastníctve žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Z početných

zápisov v časti Ťarchy „C“ vyplýva, že cez dotknuté nehnuteľnosti boli zriadené početné vecné bremená
v prospech tretích osôb.

12. Z LV č. XXXXX k.ú. A. D. súd konštatuje, že na predmetnom liste vlastníctva sú evidované
nehnuteľnosti – parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2288 m2 s parcelným č.

XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 27 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2521
s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2 s parcelným č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 538 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, ktoré sú vo vlastníctve vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1/1. Zo zápisov v časti Ťarchy „C“ vyplýva, že cez dotknuté nehnuteľnosti boli zriadené vecné
bremená v prospech tretích osôb.

13. Z katastrálnej mapy pozemkov vo vlastníctve Mesta Košice skutočne užívanými ENTE spol.s.r.o. súd
konštatuje, že stavba so súpisným č. XXXX stojaca na parcele č. XXXX/XX je celá obklopená parcelou

č. XXXX/XX, pri ktorej sa nachádza parcela č. XXXX/XXX, cez ktorú vedie cesta k hlavnej komunikácii,
a to F. G., B..

14. Z listu – Nájomná zmluva č. 2009000472 zo dňa 04.06.2009 – výpoveď zo dňa 07.09.2021 súd
konštatuje, že žalobca mal nájomnou zmluvou č. 2009000472 zo dňa 04.06.2009 prenajaté pozemky

s parcelnými č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX v k.ú. A. o celkovej
výmere 5603 m2, ktoré využíval za účelom uskladnenia a následného predaja stavebných materiálov na
F. J. XX. Žalovaný v zmysle čl. VI bodu 2 druhej odrážky vyššie uvedenej nájomnej zmluvy dal výpoveďz nájmu. Žalovaný tiež upozornil žalobcu, že je povinný predmet nájmu vypratať a uviesť pozemky do
pôvodného stavu k 31.12.2021.

15. Z listu – Vyjadrenie sa k Vašej výpovedi Nájomnej zmluvy. Žiadosť o predĺženie lehoty na vypratanie
prenajatých priestorov zo dňa 14.12.2021 súd konštatuje, že žalobca upozornil, že výpovedná lehota
z nájmu sa v skutočností skončí dňa 31.01.2022 a nie dňa 21.12.2021, ako to uviedol žalovaný vo
výpovedi. Žalobca tu vyjadril ľútosť nad skončením nájomného vzťahu, ktorý trval už niekoľko rokov
a žalobca sa snažil jednať so žalovaným ohľadom podmienok predĺženia nájmu. Žalobca tiež upozornil

žalovaného na to, že nie je reálne vypratať dané pozemky do uplynutia výpovednej lehoty z dôvodu
početných stavebných materiálov, potreby nájsť náhradné pozemky, ako aj z dôvodu, že predajňa
žalobcu sa nachádza v priamom susedstve prenajatých plôch na parcele č. XXXX/XX, na ktorej je
umiestnená stavba so súpisným č. XXXX. Danou výpoveďou bol do značnej mieri sťažený výkon
podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý po dobu cca. 25 rokov pôsobí na prenajatých parcelách. Žalobca
vtejtosúvislostinavrholstretnutieamožnosťzriadeniavecnéhobremenakstavbesosúpisnýmč.XXXX.

16. Z listu - Opätovná žiadosť o vyjadrenie sa k Vašej výpovedi Nájomnej zmluvy. Opätovná žiadosť
o predĺženie lehoty na vypratanie prenajatých priestorov. Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 13.01.2022 súd konštatuje, že žalobca opätovne upozornil na vzniknutú
situáciu po výpovedi nájomnej zmluvy a žiadal o bezodkladné zriadenie vecného bremena k stavbe

so súpisným č. XXXX, ako aj o stretnutie s predstaviteľmi žalovaného. Žalobca opätovne upozornil na
to, že nie je v jeho silách vypratať a dať do pôvodného stavu prenajaté nehnuteľnosti, a preto žiadal
o poskytnutie dodatočnej lehoty, resp. o zváženie možnosti uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na dobu
určitú do 31.12.2022. Súčasne dal na vedomie, že na účel žalovaného zaslal platu nájomného.

17. Z elektronických správ zaslaných žalobcom osobe s označením B. N., pravdepodobne
zamestnankyňa žalovaného, súd konštatuje, že žalobca zaslal správy týkajúce sa plánovaných stretnutí
so žalovaným, podmienok nájmu, a pod. dňa 14.05.2020, 10.07.2020, 13.10.2020, 19.10.2020,
02.11.2020, 20.11.2020, 07.12.2020, 22.03.2021, 11.08.2021, 11.08.2021.

18. Z listu – Opätovná žiadosť o vyjadrenie sa k odkúpeniu nehnuteľnosti a k poskytnutiu informácie
ohľadomznaleckéhoposudkuIng.JánaMoravskéhozodňa08.09.2022súdkonštatuje,žestranyjednali
o možnosti odkúpenia stavby so súpisným č XXXX žalovaným, ktorý inicioval vyhotovenie znaleckého
posudku Ing. Jánom Moravským ohľadom určenia ceny stavby. Žalobca znalcovi poskytol súčinnosť,
no v ďalšom už nebol informovaný o výsledku znaleckého dokazovania. Žalobca tu tiež poukázal na

prebiehajúce súdne konania o zriadenie vecného bremena, resp. prejavil ochotu jednať so žalovaným.
Súčasne žiadal o stretnutie s predstaviteľmi žalovaného. Žalobca zasielal žalovanému niekoľko listov
s obdobným obsahom, a to dňa 15.07.2022, 28.10.2022 a dňa 12.01.2023.

19. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

20. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

21. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

22. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

23. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.24. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

25. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil(ďalejlen„vlastníkstavby“).Pokiaľbyodstráneniestavbyneboloúčelné,prikážejusúdzanáhradu
dovlastníctvavlastníkovipozemku,pokiaľstýmvlastníkpozemkusúhlasí.Súdmôžeusporiadaťpomery

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

26. Predmetom tohto konania bolo zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu, ktorý je vlastníkom
stavby so súpisným č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom je žalovaný, pričom
vecné bremeno malo v zmysle návrhu žalobcu prechádzať cez parcely č. XXXX/XX I. J. XXXX/XXX,

ktoré sú tiež vo vlastníctve žalovaného. Súd predmetnú žalobu posúdil ako žalobu v zmysle § 151o
ods. 3 OZ, nakoľko mal za to, že v priebehu konania nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že by sa
v prípade stavby so súpisným č. XXXX, vo vlastníctve žalobcu, malo jednať o neoprávnenú stavbu
v zmysle § 135c OZ. Neoprávnená stavba je totiž taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku
bez toho, aby vlastník stavby mal k jeho postaveniu občianskoprávne oprávnenie, ktoré môže vyplývať

aj z obligačného právneho úkonu, napr. nájomnej zmluvy. V danom prípade mal žalobca pôvodne
v nájme aj pozemok s parcelným č. XXXX/XX, na ktorom je postavená stavba so súpisným č. XXXX,
preto sa zjavne nemohlo v danom prípade jednať o žalobu na vypratanie neoprávnenej stavby. Toto
v konečnom dôsledku nebolo medzi stranami sporné. A napokon platí, že predpokladom zriadenia práva
cesty súdom podľa § 151o ods. 3 OZ nie je, aby stavba nestála na cudzom pozemku. Z predmetného

ustanovenia nevyplýva, že by sa postupu podľa tohto ustanovenia mohol domáhať iba vlastník stavby,
ktorý je súčasne vlastníkom stavbou zastavaného pozemku, alebo ktorý má k jeho užívaniu iný právny
dôvod (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 4450/2007). Žalobca teda žiadal
o zriadenie vecného bremena z dôvodu riadneho využitia stavby č. XXXX v jeho vlastníctve, ktoré
slúži na podnikateľské účely, skladovanie stavebného materiálu, a to už po dobu niekoľkých dekád,

pričom v blízkosti stavby sa nachádzajú aj ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré tiež slúžia
rovnakému účelu. Žalobca v konaní poukázal na to, že pozemky pod stavbou č. XXXX, ako aj okolité
pozemky mal po niekoľko desaťročí v nájme a tiež ich využíval na výkon podnikateľskej činnosti.
K ukončeniu nájomného vzťahu pritom došlo náhle a jednostranne rozhodnutím žalovaného, ktorý
vypovedal nájomnú zmluvu č. 2009000472 zo dňa 04.06.2009, a to výpoveďou zo dňa 07.09.2021. Preto

pre riadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti potreboval žalobca zabezpečiť prístup k stavbe č.
XXXX, no po početnej snahe o riešenie situácie bol pre nečinnosť žalovaného nútený obrátiť sa na súd
so žalobou o zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ.

27. V prípade vecných bremien, ktorých konkrétnu úpravu môžeme nájsť v ustanoveniach § 151n

a nasl. OZ (rovnako ako v prípade záložného práva a zádržného práva) ide o vecná práva k cudzím
veciam (iura in re aliena). Pojem „vecné bremeno“ možno chápať jednak fakticky v objektívnom zmysle
ako právny inštitút, a jednak v zmysle subjektívnom ako povinnosť (či oprávnenie) určitého subjektu.
Pojem „vecné bremeno“ sa používa aj na označenie právneho vzťahu. Vecné bremená v tomto ponímaní
možno charakterizovať ako vzťah, resp. súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci

alebo plnšieho uspokojenia individuálnych potrieb fyzickej či právnickej osoby určité opakujúce sa alebo
trvajúce možnosti realizácie úžitkovej hodnoty cudzej veci, pričom na druhej strane (z pohľadu druhého
účastníka vzťahu) opakovane alebo trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej
veci. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú absolútne subjektívne práva. Vecné bremeno ako
vecné právo k cudzej veci možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne

obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom,
že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať
(facere). Z dikcie ustanovenia § 151n ods. 1 a 2 vyplýva, že vecné bremená môžu obmedziť iba
vlastníka vecí nehnuteľných. Vecné bremeno je spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti
alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom

vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho
práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo
oprávneného subjektu – právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter (opakujúce sa plnenia). Obsahom vecnéhobremena teda nemôžu byť práva, v prípade ktorých nejde o opakujúci sa výkon, a ani jednorazové
činnosti (BARICOVÁ, J. § 151n Vymedzenie pojmu; náklady na zachovanie a opravy zaťaženej veci. In:
ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1355).

28. Situácia opísaná v ustanovení § 151o ods. 3 OZ vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho
práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku, pričom jej zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok.
Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa tohto ustanovenia možno za troch podmienok, a to: vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť

inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. V danom prípade nebolo sporné, že
vlastník stavby (žalobca) nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, pričom priľahlým pozemkom sa
nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na
zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho
v práve cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste,
miestnej či účelovej komunikácii), priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby

môže k verejne komunikácii dostať (BARICOVÁ, J. § 151o Vznik vecného bremena. In: ŠTEVČEK, M.
a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1394). V tejto súvislosti žalobca
navrhol zriadiť vecné bremeno aj na parcele č XXXX/XXX, ktorá tvorí prístupovú cestu k ulici Popradská.
Síce pôvodne navrhol zriadiť vecné bremeno v rozsahu celej parcely, no aj vzhľadom na ďalší priebeh
konania, námietky žalovaného ohľadom rozsahu takto zriaďovaného vecného bremena a výsledkov

obhliadky na mieste samom bolo zjavné, že tento návrh je potrebné revidovať a zriadiť vecné bremeno
len v časti, a to na zabezpečenie prístupu k hlavnej komunikácii. Žalovaný sa v tejto súvislosti bránil
námietkou, že vôbec nie je potrebné zriaďovať vecné bremeno na parcele č. XXXX/XXX, nakoľko táto
je verejne prístupná. Súd je však toho názoru, že táto námietka neobstojí a to vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu o nevyhnutnosti zabezpečenia prístupu vlastníka stavby k hlavnej komunikácii,

ako aj vzhľadom na to, že žalovaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti zrejme bežne nakladá s touto
parcelou, veď napokon táto bola aj predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy č. 2009000472 zo dňa
04.06.2009. Súd má za to, že v prípade nezriadenia vecného bremena v predmetnej časti by nedošlo
k naplneniu účelu tohto inštitútu a žalobca by naďalej ostal v neistote vo vzťahu k riadnemu prístupu
k hlavnej komunikácii, ktorej by mohlo byť v budúcnosti bránené v závislosti od dispozičného úkonu

žalovaného ako vlastníka tejto nehnuteľnosti. Súd preto považoval za dôvodné zabezpečiť prístupu
zriadením vecného bremena v nevyhnutnej časti k hlavnej komunikácii cez parcelu č. XXXX/XXX. Je
pravdou, že rozsah zriaďovaného vecného bremena v pôvodne navrhnutom rozsahu celej parcely č.
XXXX/XXX by zjavne bol zasiahol neprimeraným spôsobom do práv žalovaného ako vlastníka pozemku,
no rozsah vyznačený na geometrickom pláne č. 63/2023 zodpovedá riadnemu prístupu tak, aby vlastník

pozemku nebol nadmieru obmedzený. Jediný argument žalovaného v tejto súvislosti súd vyhodnotil ako
nerelevantný a zriadil vecné bremeno v časti parcely č. XXXX/XXX tak, ako je uvedené aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku s poukazom na znázornenie v geometrickom pláne č. 63/2023.

29. V súvislosti s ďalšou podmienkou zriadenia vecného bremena, a to že prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak, nebolo pochýb, že k stavbe č. XXXX nie je možné sa dostať iným spôsobom,
než ako je vyznačené aj v geometrickom pláne č. 63/2023. Tu súd poukazuje predovšetkým na výsledky
obhliadky, podľa ktorých zo severnej a čiastočne zo západnej časti sa nachádzala zeleň, resp. prístup
z parcely č. XXXX/XXX bol vo vyvýšenej časti, z ktorej sa schádza na dvor a z východnej časti bolo jasne
viditeľné, že dvor je obklopený strmými svahmi a je výškovo na inej úrovni než okolitý terén. Takto bolo

zrejmé, že z inej časti, príp. cez iné parcely, nie je možné reálne zabezpečiť prístup k stavbe. Je potrebné
zdôrazniť, že túto skutočnosť strany nerozporovali a nebolo ani navrhnuté dokazovanie v tejto súvislosti.
Aj z tohto dôvodu súd považoval za nevyhnutné zriadiť vecné bremeno aj cez parcelu č. XXXX/XXX,
ktorá tvorí jedinú priechodnú cestu od hlavnej komunikácie ulice F. k stavbe žalobcu.

30. Napokon poslednou podmienkou zriadenia vecného bremena je podmienka, v zmysle ktorej
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Tu je potrebné poukázať na to, že takéto
okolnosti neboli stranami tvrdené a neboli ani zistené v priebehu konania. Práve naopak, žalobca
jasne a zrozumiteľne opísal to, ako už niekoľko dekád vykonáva podnikateľskú činnosť na daných
nehnuteľnostiach, pričom v zmysle nájomnej zmluvy č. 2009000472 zo dňa 04.06.2009 mohol využívať

pozemky okolo stavby č. XXXX, ktorá sa skladá z hlavnej budovy a z prístavby, ktorá sa skladá z dvoch
častí a má osobitné vchody. Žalovaný v tejto súvislosti vo vyjadrení zo dňa 10.05.2022 namietol rozsah
zriaďovaného vecného bremena aj k dvom vchodom prístavby s tým, že podľa neho nie je nevyhnutné,
aby bol zabezpečený prístup aj k týmto vchodom, veď napokon žalobcovi nebráni nič v stavebnýchúpravách. Žalobca v tejto súvislosti poukázal v rámci obhliadky dňa 25.07.2023 na stavby - technické
riešenie budovy č. XXXX, kde hlavná budova (budova č. 1) bola od ostatných oddelená naskladanými
betónovými panelmi (fotka budovy na č.l. 211 súdneho spisu), má inú konštrukciu a výšku stropu,

zatiaľ čo prístavba má iné stavby - technické riešenie, zjavne nižší strop a zrejme aj preto iné vchody.
Je potrebné zdôrazniť, že osobitné dokazovanie nebolo stranami v tejto súvislosti navrhnuté a súd
vychádzal predovšetkým z výsledkov obhliadky na mieste samom. Tiež bolo zistené, že skladovanie
stavebného materiálu sa týka nielen hlavnej budovy, ale aj prístavby, a teda je nevyhnutné zabezpečiť
prístup aj k tejto časti s tým, že zákazníkom prichádzajúcim často krát veľkými autami sa tu nakladá

tovar a je nevyhnutné vytvoriť priestor na manipuláciu s tovarom, a napokon aj na manévrovanie autami.
V tejto súvislosti bolo žalobcom navrhnuté to, aby vecné bremeno viedlo okolo stavby č. XXXX, a teda aj
vrámcivýchodnejajužnejčastibudovy,čovšaknamietolžalovaný.Vchádzajúczoskutočnostízistených
na obhliadke však má súd za to, že sa jedná o efektívny spôsobom riešenia využitia stavby č. XXXX,
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je predaj stavebného
materiálu, ktorý bude v mnohých prípadoch rozmerný a prepravovaný aj nákladnými autami, dodávkami,

ako na to poukázal aj žalobca, pričom manévrovanie na dvore okolo stavby č. XXXX, t.j. na parcele č.
XXXX/XX zo západnej časti, sa v rámci obhliadky nejavil ako efektívny spôsob na vykonávanie takýchto
úkonov v prípade väčšieho nákladu a dokonca nákladnými autami veľkých rozmerov. O to viac, že sám
žalobca v rámci obhliadky uviedol, že tento systém manévrovania funguje pri obsluhe zákazníkov už 25
rokov. Súd preto vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie vecného bremena aj v rozsahu týkajúcom sa

východnej a južnej časti ako dôvodný a dokonca potrebný na riadne využitie stavby č. XXXX. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na fakt, že sa nejedná a rodinný dom, príp. inú jednoduchú alebo rozmermi menšiu
stavbu, ale o sklad stavebného materiálu, ktorý slúži na podnikateľské účely žalobcu, podnikateľa. Preto
je zrejmé, že ani rozsah zriaďovaného vecného bremena nebude rovnaký ako v prípade, ak by súd
zriaďoval vecné bremeno na zabezpečenie prístupu k rodinnému domu. Pre rozsah zriaďovaného práva

je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania, preto cestu možno
zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne
sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.
Súd na strane druhej nezistil na strane žalovaného ako vlastníka stavby prípadnú existenciu závažnej
ujmy v prípade zriadenia vecného bremena vo vyššie uvedenom rozsahu. Žalovaný v tejto súvislosti

argumentovalvšeobecnelentým,ževecnébremenomábyťsúdomzriadenélenvnevyhnutnejmiere,no
pri svojich námietkach nekonkretizoval to, akým spôsobom by mal byť nadmieru obmedzený, príp. aká
ujma by mu hrozila. Takto súd vyhodnotil námietky žalovaného ako veľmi všeobecné a oproti tvrdeniam
žalobcu ako nepreukázané.

31. V súvislosti so zriadením vecného bremena súd rozhodoval aj o výške odplaty za zriaďované vecné
bremeno. Aj keď z § 151o ods. 3 OZ explicitne nevyplýva to, že sa vecné bremeno zriaďuje za odplatu,
rozhodovacoupraxousúdovvšakboloustálené,žezriadiťvecnébremenoprávacestypodľa§151oods.
3 OZ možno za podmienok tam uvedených len za náhradu, a to bez ohľadu na to, že uvedené zákonné
ustanovenie hovorí o možnosti zriadenia vecného bremena, nie však o poskytnutí náhrady. Tiež bude

platiť, že na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka
pozemku, pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty súd
určí a prizná aj bez osobitného návrhu (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo
2283/2013). Tak to bolo aj v danom prípade, nakoľko žalobný návrh žalobcu neobsahoval osobitný výrok
týkajúci sa povinnosti zaplatiť odplatu za zriaďované vecné bremeno. Pozornosti súdu však neušlo, že

už v samotnej žalobe žalobca rátal s budúcou povinnosťou zaplatiť odplatu za vecné bremeno a v tejto
súvislosti navrhol aj vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky tejto odplaty. Súd
návrhu vyhovel a napokon doplneným znaleckým posudkom č. 30/2024 (znalecký úkon č. 40/2024) bola
určená výška odplaty v sume 26.000,- Eur, ktorú strany nenamietali, resp. vyslovene akceptovali. Súd
preto žalobcovi v súvislosti so zriadeným vecným bremenom uložil aj povinnosť zaplatenia tejto odplaty

v paričnej lehote 30 dní, ktorú súd považoval vzhľadom na výšku odplaty za primeranú.

32. V súvislosti s otázkou náhrady trov konania súd vychádzal predovšetkým z § 255 ods. 1 CSP,
teda uplatnil zásadu úspechu v konaní, nakoľko žalobe žalobcu vyhovel. Je pravdou, že v priebehu
konania došlo k zúženiu navrhovaného rozsahu vecného bremena, no s takouto možnosťou rátal aj sám

žalobca a to už v žalobe, pričom súd neúspech žalobcu vyhodnotil len ako nepatrný. Súd dodáva, že
úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, a to hlavne vtedy, ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý malplný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j.
každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak

mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/215/2010). V danom prípade súd vyhovel žalobe, ktorej
predmetom bolo zriadenie vecného bremena, a aj keď došlo k zúženiu rozsahu zriaďovaného vecného
bremena, súd mal za to, že sa jedná o nepatrný rozdiel oproti žalobnému návrhu, ktorý objektívne
ani nebolo možné vyčísliť. Tiež je pravdou, že žaloba o zriadenie vecného bremena podľa § 151o

ods. 3 OZ je osobitným typom žaloby, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/1274/2003), pričom
bude pre ňu typické i to, že žiadna zo sporových strán nepríde v čase rozhodnutia vo veci o žiadnu
majetkovú hodnotu. Aj v tomto prípade súd rozhodol na strane jednej o zriadení vecného bremena
v prospech žalobcu ako vlastníka stavby č. XXXX, no súčasne ho zaviazal na zaplatenie primeranej
odplaty žalovanému. Napokon súd bral zreteľ na fakt, že žalobca sa početnými elektronickými správami

a listami snažil vzniknutú situáciu riešiť ešte pred podaním žaloby, resp. po to, čo žalovaný prejavil
záujem o odkúpenie stavby č. XXXX aj v priebehu konania a bol naklonený mimosúdnemu riešeniu veci.
Na strane druhej bolo v konaní preukázané, že žalovaný nejavil prakticky žiadny záujem o riešenie tejto
situácie, až na prejavenie záujmu o kúpu stavby č. XXXX. Je vysoký predpoklad, že v prípade, ak by
existovala aktívna komunikácia aj zo strany žalovaného, mohlo dôjsť k dohode medzi stranami v čase

pred podaním žaloby, príp. v priebehu konania. Vyhodnotiac tieto okolnosti súd napokon priznal nárok
na náhradu trov konania žalobcovi tak, ako je to uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.