Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124219648
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124219648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: HASSO SLOVENSKO
spol. s r.o., IČO: 31 668 534, so sídlom Hlavná 45, Košice, zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík
s.r.o., IČO: 50 560 611, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: polpet s.r.o., IČO: 48 070 581,
so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, zast.: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 082 881, so

sídlom Františkánska 5, Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 25. novembra 2024, č.k. 75C/34/2024-95

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť strpieť a umožniť v prospech žalobcu právo

prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami všetkého druhu do maximálnej prípustnej hmotnosti
vozidla 3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti prejazdu a to cez parcelu registra „C“ katastra
nehnuteľností č. 778 o výmere 1009 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa
v kat. úz. A. B., obec C. - A. B., D. C. E., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX v katastri nehnuteľností
vedeným Okresným úradom Košice - katastrálnym odborom a to v rozsahu nevyhnutnom pre účely
prístupu k nehnuteľnosti žalobcu - parcele registra „C“ katastra nehnuteľností č. 777 o výmere 850 m2,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a k stavbe dom - dom meštiansky, F. G. XX, C. so súp.
č. XX, postavenej na parcele registra „C“ katastra nehnuteľností č. 777 nachádzajúcom sa v kat. úz.
A. B., obec C. - A. B., okres C. E. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, ako aj v rozsahu nevyhnutnom pre účely ich
prevádzky, zásobovania, správy a riadneho užívania, opráv a údržby a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/20/2020 (I. výrok) a vyslovil, že o nároku

na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v konaní vo veci samej vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 34C/20/2020 (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu založenom na tých skutočnostiach, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A. B., obec C. - A. B., okres C. E., zapísaných na LV č.
XXXX ako parcela registra „C“ č. 777 o výmere 850 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a

stavba dom - dom meštiansky na ul. G. XX so súp. č. XX, ktorá je postavená na parcele registra „C“ č.
777 ako vlastník B1 v časti B listu vlastníctva v podiele 1/1 k celku. Žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A. B., obec C. - A. B., okres C. E., zapísaných na LV č.
XXX, ako parcela registra „C“ č. 778 o výmere 1009 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a stavba - dom meštiansky, F. G. XX A. A.. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ č. 778
ako vlastník pod B1 zapísaný v časti B listu vlastníctva v podiele 1/1 k celku. Žalobca dňa 2.10.1997

uzavrel ako oprávnený z vecného bremena s povinnými z vecného bremena a to H. I. a G. D. Zmluvu
o zriadení vecného bremena (ďalej len „zmluva“, ktorou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce vpráve prechodu cez podjazd v prospech žalobcu, ktorý podjazd je súčasťou zaťažených nehnuteľností
a to domu so A.. J. XX, ktorého pôvodnými vlastníkmi boli povinní z vecného bremena H. I. a G.
D., v súčasnosti je jeho vlastníkom žalovaný. Predmetná zmluva o zriadení vecného bremena bola

zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. V - 5/98 v.z. 241/98 a vecné bremeno je zapísané na
LV č. XXX pre kat. úz. A. B., obec C. - A. B., okres C. E. V zmysle predmetnej zmluvy bol oprávnený
z vecného bremena povinný znášať primerané náklady na udržiavanie podjazdu a to podľa miery
spoluužívania, a preto sa žalobca nikdy nebránil v takto zmluvne stanovenom rozsahu ani podieľať
na nákladoch na opravu a riadne zabezpečenie zjazdnosti a schodnosti podjazdu v rámci zaťaženej

nehnuteľnosti. Od uzavretia predmetnej zmluvy dobrovoľne a nerušene užíval nehnuteľnosť zaťaženú
vecným bremenom tak v rozsahu prechodu peši ako aj prejazdu motorovými vozidlami, keďže iný
prístup motorovými vozidlami k svojim nehnuteľnostiam nemá a tento je možný len cez priľahlý pozemok
žalovaného.Žalobcavsúčasnostipodnikávoblastiobchodnýchakancelárskychpriestorovaoprávnené
nehnuteľnosti slúžia k tomuto podnikateľskému účelu a nachádza sa v nich aj reštaurácia „CENTRAL
PUB“, pre ktorú je nevyhnutné denné zásobovanie pre nájomcu. Od uzavretia predmetnej zmluvy bolo

právo prejazdu rešpektované tak zo strany predchádzajúcich vlastníkov zaťažených nehnuteľností ako
aj samotným žalovaným ako novým vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti a nikto z 3 uvedených subjektov
proti prejazdu motorovými vozidlami nič nenamietal. Minimálne od zriadenia vecného bremena tak bola
danáexistenciaprávnehodôvodu,zktorejbolžalobcavdobrejviereamalobjektívnezato,žemupatríaj
právo prejazdu vozidlami spôsobilé byť obsahom vecného bremena, pričom počnúc od 2.10.1997, teda

od uzavretia predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena, až do nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaného, jeho právny predchodca ako povinný výkon tohto práva trpel a počas celej doby nerušenej
držby práva ho rešpektoval a taktiež aj žalovaný donedávna počas obdobia vyše dvoch rokov toto
právo strpel a nevzniesol voči nemu žiadne výhrady. Až v roku 2019, približne dva roky po nadobudnutí
vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam žalovaným, vznikol medzi stranami spor v otázke

pešieho prechodu i prejazdu motorovými vozidlami. Žalovaný sa v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 19C/39/2019 domáhal zrušenia vecného bremena z dôvodov údajného zneužívania tohto
práva žalobcom. Súčasne žalovaný zamkol kovovú bránu nachádzajúcu sa v predmetnom podjazde,
čím mu zamedzil výkonu práv, dovtedy ním nerušene vykonávaných cca 22 rokov. Preto sa domáhal
súdnej ochrany prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené

uznesením sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020 (v totožnom znení, ako navrhol v tomto návrhu),
pričom mu bolo uložené, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia podal žalobu
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním. Predmetnú žalobu
podalakonanieonejjevedenépodsp.zn.34C/20/2020.Žalovanývsnahedosiahnuťzániknariadeného
neodkladného opatrenia podal dva návrhy na jeho zrušenie, v ktorých oboch prípadoch bol neúspešný

(uznesenie bývalého Okresného súdu Košice I sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.11.2020 a uznesenie
sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.3.2024). Nakoľko žalovaný nerešpektoval uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia, musel iniciovať nútený výkon povinností žalovaného uložených mu uznesením
v rámci exekúcie, ktoré exekučné konanie bolo vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica sp.
zn. 30Ek/1170/2020 a súdnou exekútorkou K. L. K. pod sp. zn. 375EX 372/20, pričom exekúcia

bola ukončená vymožením splnenia povinností žalovaného uložených mu uznesením. Žalovaný využil
formuláciu vo výroku I. uznesenia sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020 a zobral žalobu späť v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/39/2019 a s poukazom na formuláciu výroku I. uznesenia
sp. zn. 39C/3/2020 zamkol bránu v predmetnom podjazde s tým, že považuje neodkladné opatrenie
nariadené uznesením sp. zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020 za zaniknuté, nakoľko bolo právoplatne skončené

konanievedenépodsp.zn.19C/39/2019.Vsúčasnostiježalovanýochotnýposkytnúťžalobcoviiba kľúč
na účely nevyhnutného pešieho prechodu v nevyhnutných prípadoch s tým, že toto rozhodnutie môže
žalovaný kedykoľvek zmeniť a nevzťahuje sa na jeho nájomcov, ktorí užívajú oprávnené nehnuteľnosti.
Žalovaný mu výslovne uviedol, že nemá právny titul na užívanie podjazdu a podľa neho neodkladné
opatrenie nariadené uznesením sp. zn. 39C/3/2020 zaniklo právoplatným skončením konania sp. zn.

19C/39/2019. S týmto názorom žalovaného však nesúhlasí, nakoľko síce bolo neodkladné opatrenie
sp. zn. 39C/3/2020 nariadené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C/39/2019,
no zároveň mu bola výrokom II. predmetného uznesenia uložená povinnosť podať žalobu o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, ktorú povinnosť si plnil a túto
žalobu podal, pričom konanie o nej sa vedie pod sp. zn. 34C/20/2020 a toto konanie nie je doposiaľ

právoplatne skončené. Podľa žalobcu tak začatím konania vo veci samej zaniká z procesného hľadiska
rozdiel medzi neodkladným opatrením nariadeným pred a počas konania, pokiaľ ide o jeho zánik
alebo zrušenie. Kolíziu výroku I. a II. uznesenia sp. zn. 39C/3/2020 je potrebné vykladať vzhľadom na
význam a účel ochrany poskytnutej v tomto prípade, keď súd uložením povinnosti podať žalobu vo vecisamej neodkladné opatrenie viaže aj na trvanie predmetného sporu, teda že neodkladné opatrenie má
trvať dovtedy, kým trvá aspoň jedno z konaní vedených pod sp.zn. 19C/39/2019 (o zrušenie vecného
bremena) alebo pod sp. zn. 34C/20/2020, na ktoré je predmetné neodkladné opatrenie naviazané a

nakoľko konanie pod sp. zn. 34C/20/2020 nie je doposiaľ právoplatne skončené, trvá podľa neho aj
neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020. Preto v prípade, že
súd dospeje k záveru, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp.zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020
trvá, navrhol, aby súd toto konanie zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230
CSP), a v prípade opačného názoru súdu, navrhol nariadiť ním žiadané neodkladné opatrenie.

3. Naliehavý právny záujem na vydaní (tohto) neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podniká v
oblasti prenájmu obchodných priestorov a kancelárskych priestorov a oprávnené nehnuteľnosti slúžia
tomuto podnikateľskému účelu, nakoľko sa v nich nachádza okrem iného aj reštaurácia „CENTRAL
PUB“, kde je nevyhnutné denné zásobovanie pre nájomcu. Uviedol, že nemá iný prístup motorovými
vozidlami do dvora nachádzajúceho sa v rámci vyššie špecifikovaných oprávnených nehnuteľností a

tento je možný iba cez predmetný podjazd a priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného. Zároveň nevie
zabezpečiť ani peší prístup pre svojich nájomcov v dvornej (zadnej) časti svojej stavby nachádzajúcej
sa v rámci oprávnených nehnuteľností bez toho, aby títo museli chodiť cez prevádzku iného nájomcu
- reštaurácie „CENTRAL PUB“. Rovnako uvedená reštaurácia je nútená realizovať zásobovanie
priestormi určenými pre zákazníkov, čo značne sťažuje prevádzku uvedeného nájomcu. Mal za to,

že bez nariadenia neodkladného opatrenia je daná obava, že do času meritórneho rozhodnutia vo
veci pod sp. zn. 34C/20/2020 o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bude prístup k
oprávneným nehnuteľnostiam dlhodobo zamedzený, čím bude ohrozený aj účel a zmysel ich užívania
na podnikateľské účely - komerčný prenájom oprávnených nehnuteľností a teda hrozí aj faktická ujma
na jeho právach v podobe straty príjmov z podnikateľskej činnosti (vznik škody resp. iná nenapraviteľná

ujma v podobe straty reputácie v oblasti prenájmu nehnuteľností na komerčné účely). Nariadením
neodkladného opatrenia pritom nevznikne žiadna ujma žalovanému, keďže by ním bol potvrdený právny
stav, ktorý trvá takmer 30 rokov.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,2 ,§ 329 ods.

1 prvá veta, § 330 ods. 1a 2, § 333 a § 336 CSP. V prvom rade konštatoval, že neodkladné opatrenie
nariadené uznesením bývalého Okresného súdu Košice I sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020, ktoré
bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C/39/2019, zaniklo,
nakoľko konanie (o zrušenie vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena) bolo
právoplatne zastavené uznesením zo dňa 6.3.2024 právoplatným dňa 23.9.2024. Nestotožnil sa teda s

argumentáciou žalobcu, že uznesenie sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020 naďalej trvá, aj keď v zmysle
jeho výroku II. bolo viazané na podanie žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ktorú žalobu žalobca aj podal a konanie o nej je vedené pod sp. zn. 34C/20/2020 a doposiaľ nie je
právoplatne skončené. Tu akcentoval, že z ust. § 333 CSP jednoznačne vyplýva, že uplynutím času,
na ktoré bolo neodkladné opatrenie vymedzené, zaniká ex lege, bez toho, aby súd o tom rozhodoval.

Z procesného hľadiska potom ustálil, že právoplatné uznesenie sp.zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020, ktorým
súd uložil žalobcovi podať žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,
nepredstavuje prekážku res iudicata. Následne majúc za to, že neodkladné opatrenie nariadené
uznesením sp.zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020 uplynutím času (ex lege) zaniklo, v ďalšom sa zaoberal tým,
či sú dané dôvody na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia ako podaného po začatí konania

na Okresnom súde Košice I vo veci samej pod sp. zn. 34C/20/2020 (o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu) a dospel k záveru že tieto sú dané a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný, pretože medzi stranami sporu je potrebné upraviť pomery a to až do doby právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

5. Konštatoval, že žalobca v konaní dostatočne osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúťochrananeodkladnýmopatrením.Žalobcapreukázalvlastníckeprávožalovanéhokpozemku,
cez ktorý sa domáha práva prechodu a prejazdu k pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. V
konaní osvedčil aj skutkové tvrdenie o tom, že po dobu 22 rokov (od roku 1997 až do mesiaca október
2019) mal zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam tak peši aj motorovými vozidlami na základe

Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi ním a právnymi predchodcami žalovaného. Mal
osvedčené aj to, že žalobca má jediný prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený cez nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný mu bráni k prístupu k nim osadením a zamknutím brány.6. Za situácie, keď doposiaľ nie je právoplatne skončené konanie sp. zn. 34C/20/2020 (o určenie
práva zodpovedajúceho zo vecnému bremenu vydržaním zo strany žalobcu) a zároveň, keď je zrejmé,
že žalobca nemá inú možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti tak peši ako aj motorovými vozidlami

a to vzhľadom na nezhody medzi stranami sporu ohľadom prechodu a prejazdu cez pozemok vo
vlastníctve žalovaného, uzavrel, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
Zamedzením prístupu k nehnuteľnostiam, v ktorých žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť dochádza
k bezprostredne hroziacej ujme vo forme možného vzniku škody žalobcovi v podobe straty príjmov z
podnikateľskej činnosti (prenájom nehnuteľností, ktoré má žalobca v predmete podnikania). Konaním

žalovaného bolo zasiahnuté do pokojného a trvalého stavu ohľadom práva prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaného a preto za konštatovania splnenia podmienok uvedených v ust. § 326 CSP,
vyhodnotiacnávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakodôvodný,tomutovcelomrozsahu
vyhovel a jeho trvanie vymedzil do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde
Košice pod sp. zn. 34C/20/2020 (o určenie práva zodpovedajúceho zo vecnému bremenu vydržaním).

7. O trovách konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval, konštatujúc, že o nich bude rozhodnuté
v rozhodnutí vo veci samej (o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého
vydržaním).

8. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný a to z odvolacích dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f) až h) CSP. Predovšetkým v ňom akcentoval, že žalobca zamlčal podstatné skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení kamuflovaním skutkového a právneho stavu,
ktorým sa snaží navodiť dojem pokojného užívania a zásahu žalovaného do práv žalobcu. Uviedol, že
v rovnaký deň, ako mu bolo doručené napadnuté uznesenie, mu bolo doručené aj upovedomenie o
začatí exekúcie sp. zn. 196EX 759/24 zo dňa 26.11.2024 na základe poverenia na vykonanie exekúcie

vydaného Okresným súdom Banská Bystrica č. 6124404276 zo dňa 18.11.2024, v zmysle ktorého bol
ako povinný upovedomený o začatí exekúcie na: a) nepeňažné plnenie, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť strpieť a umožniť v prospech žalobcu právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami
všetkého druhu do maximálnej prípustnej hmotnosti vozidla 3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti
prejazdu a to cez parcelu registra „C“ katastra nehnuteľností č. 778 o výmere 1009 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa v kat. území A. B., obec C. – A. B., D. C. E., zapísanú na
LV č. XXX v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Košice – katastrálnym odborom a to v
rozsahu nevyhnutnom pre účely prístupu k nehnuteľnosti žalobcu – parcele registra „C“ č. 777 o výmere
850 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a k stavbe dom meštiansky, ulica G. XX, C., so
A.. J. XX, postavenej na parcele registra „C“ č. 777 nachádzajúcom sa v kat. úz. A. B., obec C. – A. B.,

okres C. E., zapísanom na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Košice –
katastrálnym odborom, ako aj v rozsahu nevyhnutnom pre účely ich prevádzky, zásobovania, správy a
riadneho užívania, opráv a údržby, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 19C/39/2019, b) peňažné plnenie na trovy exekúcie oprávneného vo výške
159,69 Eur. Návrh na začatie exekučného konania teda žalobca podal v tom istom čase, ako podal

návrh na nariadenie (tohto) neodkladného opatrenia, pričom je zrejmé, že tieto sa týkajú tej istej veci
medzi tými istými účastníkmi konania. Žalobca pritom exekučné konanie inicioval na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I sp.zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020, keď však exekučnému súdu zamlčal, že
došlo k zastaveniu konania sp.zn. 19C/39/2019. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku právoplatne
rozhodnutejveciapreprípad,žeby(aj)odvolacísúddospelknázoru(zastávanéhožalovaným),žedošlo

k zániku uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020, v takom prípade
z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania vzniesol námietku litispendencie v zmysle § 159 CSP,
pretože začatie exekučného konania na nepeňažné plnenie, ktorého obsahom sú totožné povinnosti,
ako mu boli uložené uznesením v zmysle skoršieho rozhodnutia, bráni tomu, aby súd konal vo veci
návrhu žalobcu na nariadenie (tohto) neodkladného opatrenia s totožným obsahom.

9. Uviedol, že je nesporné, že medzi žalobcom a právnymi predchodcami žalovaného k uzavretiu zmluvy
o vecnom bremene, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020
bolo voči žalovanému nariadené neodkladné opatrenie a že sa opakovane pokúšal o zrušenie tohto
neodkladného opatrenia. Zdôraznil však, že žalobca zamlčal jeho protiprávne konanie po nariadení

neodkladného opatrenia, ktoré vyústilo do platného zániku vecného bremena na základe zmluvy o
vecnom bremene. V zmysle čl. II zmluvy mal totiž žalobca povinnosť uhrádzať odplatu za užívanie
zmluvnezriadenéhovecnéhobremena,avšakzdôvodu,žezačiatkomroka2021sadostaldoomeškania
súhradounájomného,žalovanývsúladesčl.IIzmluvuvypovedal.PlatnosťtejtovýpovedesanazákladežalobyžalobcustalapredmetomkonaniavedenéhonaMestskomsúdeKošicepodsp.zn.30Cb/91/2021,
ktorý rozsudkom zo dňa 25.1.2023 žalobu o neplatnosť výpovede zmluvy zamietol, a Krajský súd v
Košiciach tento rozsudok potvrdil, čím oba súdy potvrdili, že dňom uplynutia výpovednej lehoty zaniklo

vecné bremeno žalobcu v zmysle zmluvy. Poukazujúc na uvedené tak vyslovil, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je prostriedkom, akým si žalobca vynucuje trvanie zmluvného vzťahu, ktorý
platne zanikol na základe protiprávneho konania žalobcu. Tu potom zdôraznil, že ak platí, že z bezprávia
resp. z protiprávneho konania nevzniká právo, musí nevyhnute platiť, že žalobca nemôže s úspechom
preukázať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého zánik spôsobil sám svojím protiprávnym konaním, o to

viac, ak táto protiprávnosť konania žalobcu bola potvrdená v súdnom konaní.

10. Ďalej uviedol, že voči žalovanému existovalo neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Košice I sp. zn. 39C/3/2020 zo dňa 26.2.2020. V zmysle výroku I tohto uznesenia
malo neodkladné opatrenie trvať až „do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn.: 19C/39/2019“. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 19C/39/2019

dňa 6.3.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/66/2024 zo dňa 8.7.2024,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2024, došlo k právoplatnému skončeniu konania vedeného na
Mestskom súde Košice (predtým Okresný súd Košice I) pod sp. zn. 19C/39/2019. Keďže uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 39C/3/2020 zaniklo a predtým v roku 2021 zaniklo vecné
bremeno zriadené na základe zmluvy, žalobca od septembra 2024 nemal žiaden hmotnoprávny a ani

procesný nárok na to, aby mohol užívať akékoľvek nehnuteľnosti žalovaného, a preto žalovaný (ani)
nemohol zasiahnuť do neexistujúcich práv žalobcu. Napriek tomu sa však dobrovoľne rozhodol umožniť
žalobcovi prechod peši cez jeho nehnuteľnosti, keď za tým účelom odovzdal žalobcovi kľúč od kovovej
brány k podchodu dňa 11. a opakovane dňa 18. októbra 2024. Na základe odovzdaného kľúča mal a aj
v súčasnosti má žalobca možnosť bezodplatného prechodu peši cez podchod v jeho vlastníctve. Odo

dňa odovzdania kľúča žalobcovi k bráne žalobca a zrejme aj jeho nájomcovia túto možnosť aj aktívne
využívajú.Dokazujútovideozáznamyzbezpečnostnejkameryumiestenejvprechode,ktorépreukazujú,
že nájomcovia žalobcu najmä Central Pub, po celú dobu aktívne využívali prechod peši cez podchod. I
napriek tomu, že žalovaný má výhrady k tomu, aby tretie osoby vyžívali jeho podchod, žalobcovi, resp.
jeho nájomcom, bol od októbra 2024 tolerovaný prechod peši cez podchod v jeho vlastníctve. Zároveň,

odkazujúc na fotografiu priloženú k odvolaniu, uviedol, že žalobca, resp. jeho nájomcovia začiatkom
novembra 2024 zabrali časť jeho pozemku vo dvore na Hlavnej 82 bez jeho súhlasu tým, že si tam zložili
stoličky, najpravdepodobnejšie z letnej záhrady nájomcu Central Pub, majúc tak za to, že žalobca a jeho
nájomcovia zneužívajú možnosť prechodu cez jeho podchod na to, aby si na jeho pozemku uskladňovali
svoj hnuteľný majetok.

11. Odhliadnuc od uvedeného poukázal aj na rozporuplnú argumentáciu žalobcu, keď na jednej strane
tvrdí, že mu naďalej patrí právo zo zmluvne zriadeného vecného bremena, no zároveň tvrdí, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v totožnom rozsahu vydržal (v konaní vedenom na Mestskom súde
Košice pod sp. zn. 34C/20/2020). Bez ohľadu na to, že zmluvne zriadené vecné bremeno hmotnoprávne

vylučujevydržanievecnéhobremena,zdôraznil,že takátoargumentáciažalobcupodstatnýmspôsobom
oslabuje hodnovernosť jeho tvrdení, pretože žalobca nemôže hodnoverne tvrdiť a osvedčiť, že mu môžu
svedčať práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré nadobudol ich zriadením na základe zmluvy a
súčasne tvrdiť, že ich v rovnakom rozsahu vydržal.

12. K žalobcom tvrdenej údajnej nemožnosti prístupu k nehnuteľnostiam dodal, že dobrovoľným
odovzdaním kľúča má žalobca zabezpečený nerušený prechod peši cez jeho podchod. A pokiaľ ide
o nájomcov, žalobca (ani) netvrdí, že jeho nájomcovia prístup nemajú. Pokiaľ žalobca tvrdí, že majú
nižší komfort, pretože musia prejsť peši cez prevádzku iného nájomcu, dal do pozornosti, že mu nie je
známe žiadne hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zriadiť vecné bremeno len preto, aby

maloprávnenýzvecnéhobremenaväčšíkomfort,vovzťahukuktorémutvrdeniupoukázalnaanalogickú
aplikáciu § 151o ods. 3 OZ, ktorý zriadenie vecného bremena súdom viaže na podmienku, že „prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“. Bez akýchkoľvek pochybností preto možno konštatovať,
že tak žalobca ako aj jeho nájomcovia majú prístup k nehnuteľnostiam žalobcu jednak na základe
vstupu z G. F. J. XX prostredníctvom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a taktiež na základe kľúča,

ktorý odovzdal žalobcovi. Tu zdôraznil, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, ako žalobca spravuje
svoje nehnuteľnosti, ako ich vnútorne usporiada, komu ich prenajme a podobne. Faktom však je, že
žalobca má prístup k svojim nehnuteľnostiam minimálne cez vchod na G. F. XX. Samotná skutočnosť,
že z dôvodu prenájmu nehnuteľností prevádzke Central Pub došlo k zníženiu komfortu jeho ostatnýchnájomcov, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Pokladá za neprípustné, aby z tohto dôvodu dochádzalo
k zásahu a oslabovaniu jeho vlastníckych práv. V súvislosti s podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia - existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov zdôraznil tiež to, že žalobca sa domáha

uloženia povinnosti prechodu peši, no tomuto prechodu peši z jeho strany nebolo bránené, čo žalobca
vo svojom návrhu zamlčal, resp. po podaní návrhu tento návrh žiadnym spôsobom nekorigoval v tom
duchu, aby uvedené súdu vysvetlil.

13. V neposlednom rade poukázal aj na to, že vymedzenú dĺžku trvania neodkladného opatrenia (do

právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 34C/20/2020, ktoré aktuálne je prerušené
do právoplatného skončenia dovolacieho konania v inej veci) považuje za neprimerane dlhú, ktorá
podstatným spôsobom zasahuje a obmedzuje jeho vlastnícke právo.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil, alternatívne aby
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, a

žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a priznal mu
tiež náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil výhrady voči obvineniam žalovaného o vnútornej
rozpornosti jeho tvrdení, keď na jednej strane podal voči žalovanému návrh na exekúciu a súčasne

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že (tento) svoj postup náležite vysvetlil
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s dôrazom na to, že nariadiť neodkladné
opatrenie navrhoval iba za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že skoršie neodkladné opatrenie
nariadené uznesením sp. zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020 zaniklo právoplatným skončením konania pod sp.
zn. 19C/39/2019, keď sám naďalej zastáva opačný názor, a to, že skoršie neodkladné opatrenie naďalej

trvá do právoplatného skončenia konania sp.zn. 34C/20/2020, z ktorého dôvodu inicioval na podklade
uznesenia 39C/3/2020 návrh na vykonanie exekúcie.

16. K úvahám žalovaného o prípadnej litispendencii poukázal na to, že pokiaľ by platilo, že neodkladné
opatrenie nariadené uznesením sp.zn. 39C/3/2020 zaniklo, exekučné konanie by potom malo byť

zastavené kvôli neexistencii vykonateľného exekučného titulu. V opačnom prípade pokiaľ nariadené
neodkladné opatrenie naďalej trvá, malo by dôjsť k zastaveniu tohto konania pre prekážku rei iudicatae,
ako na to poukazoval.

17. Ohradil sa aj k tvrdeniu žalovaného o zamlčaní konania vedeného Mestským súdom Košice pod sp.

zn. 30Cb/91/2021, na ktoré (predsa) poukázal v bode 29. svojho návrhu.

18. K tvrdeniam žalovaného, že právo prejazdu motorovými vozidlami nepreukázal, poznamenal, že
práve táto otázka je predmetom sporu v konaní o určenie vecného bremena pod sp.zn. 34C/20/2020,
dodajúc, že v uvedenom konaní tvrdí a preukazuje nerušený výkon práva prechodu peši ako i prejazd

motorovými vozidlami. Naopak nepreukázaná ostala skutočnosť tvrdená žalovaným, spočívajúca v
údajnom rušení výkonu tohto práva zo strany žalovaného resp. jeho právnych predchodcov. Uviedol,
že v spore sp. zn. 34C/20/2020 sa domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v tam
uvedenom rozsahu pešieho prechodu i prechodu motorovými vozidlami primárne na základe k návrhu
priloženej zmluvy zriadení vecného bremena z 2. októbra 1997, čo však žalovaný popiera, a to obzvlášť

pokiaľ ide o prejazd motorových vozidiel (medzi stranami je spor o výklad obsahu predmetnej zmluvy),
pričom eventuálne, ak by mu tieto práva nemali vyplývať v ním tvrdenom rozsahu z tejto zmluvy (ako to
tvrdí žalovaný), žiada určiť existenciu týchto jeho práv v dôsledku ich vydržania. A pokiaľ ide o otázku
existencie zmluvy resp. otázku jej zániku v dôsledku výpovede podanej žalovaným, táto je predmetom
sporu pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 30Cb/91/2021, ktorý je aktuálne v štádiu dovolacieho

konania.

19. Za pravdivé označil tvrdenia žalovaného, že prejavil ochotu odovzdať mu jeden kus kľúča od dverí na
výlučne peší prechod cez podjazd, avšak ako vyplýva aj z oboch žalovaným predložených preberacích
protokolov a z listu advokáta žalovaného z 10.10.2024, žalovaný mu takto poskytol kľúč výlučne na účely

nevyhnutného pešieho prechodu jeho samotného v nevyhnutných prípadoch s výslovným upozornením,
že toto rozhodnutie žalovaného môže byť kedykoľvek zmenené a že sa nevzťahuje na jeho nájomcov,
ktorí užívajú oprávnené nehnuteľnosti zdôrazňujúc žalovaným, že v súčasnosti nemá žiaden právny
titul na užívanie podjazdu a že predtým nariadené neodkladné opatrenie zaniklo. Žalovaný pritom veľmidobre vie, že jeho budova je užívaná takmer výlučne jeho nájomcami a na zásobovanie ich prevádzky
títo potrebujú prechádzať cez podjazd žalovaného. Keď sa tak však nájomcovia, osobitne k tomu ním
splnomocnení pokúsili konať, konateľ žalovaného im 15.10.2024 fyzicky pod na tlakom odňal jediný

kus kľúča, ktorý oprávnene mu odovzdal 11.10.2024. Z rovnakých dôvodov žalovaným deklarovaných
obmedzení aj vo vzťahu k následnému odovzdaniu ďalšieho ks kľúča od dvierok dňa 18.10.2024 je
zrejmé, že ani tento nemôžu ani len na peší prechod využívať jeho nájomcovia, pretože by im bol
okamžite žalovaným odňatý - rovnako, ako predtým poskytnutý 1 ks kľúča. Vždy, keď sa o to pokúsili,
žalovaný to zdokumentoval (viď ním predložené fotografie) a ihneď ústne zamedzil a zakázal prechod

osobám, ktoré sa snažili v jeho prospech využiť dvierka na peší prechod a zabránil im v používaní
dvierok pod hrozbou odňatia kľúča, čo preukazuje k vyjadreniu predloženým čestným vyhlásením p.
H. M., konateľa jeho nájomcu (spoločnosti Green mark sk s.r.o.). Zároveň po celý čas až do 3.2.2025
(kedy došlo k odovzdaniu kľúčov k veľkej bráne v podjazde) nemohol nikto na jeho strane (vrátane
jeho samotného) podjazd užívať v rozsahu stanovenom uznesením, vrátane zásobovania a prejazdu
motorovými vozidlami. Je teda zrejmé, že žalovaným tvrdené poskytnutie kľúča od dvierok výlučne

pre účely pešieho prechodu samotného žalobcu, výlučne v nevyhnutných prípadoch a s výhradou,
že kedykoľvek môže byť takýto peší prechod oprávnenému svojvoľne povinným zamedzený, čo sa
už aj reálne udialo, nemožno v žiadnom prípade považovať za takú skutočnosť, ktorá by bránila
nariadeniu neodkladného opatrenia. Práve neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením je
zárukou, že žalovaný mu a jeho nájomcom nebude môcť (bez hroziacej sankcie) celkom svojvoľne brániť

prechádzať cez predmetný podjazd k svojim nehnuteľnostiam, ku ktorým iný prístup nemá. Osobitne
pritom zdôraznil, že tak, ako tomu bolo v prípade uznesenia 39C/3/2020, ani uznesenie vydané v tomto
konaní žalovaný dobrovoľne neplnil a kľúče od brány v podjazde na prejazd motorovými vozidlami mu
odovzdal až dňa 3.2.2025.

20. V dôsledku nemožnosti používať podjazd, si nateraz voči nemu jeho nájomcovia uplatnili zľavu
z nájomného a hrozí aj odchod nájomcov, pretože ich podnikateľská činnosť je v prípade nemožnosti
užívania podjazdu značne obmedzená. K fotografii predloženej žalovaným, na ktorej sú zachytené
stoličky nachádzajúce na dvore žalovaného, podotkol, že tie sa tam nachádzali cca 40 minút a teda
tam neboli v žiadnom prípade uskladnené.

21. Poskytnutie kľúča od dvierok výlučne pre účely pešieho prechodu pre neho samotného, výlučne
v nevyhnutných prípadoch a s výhradou, že kedykoľvek môže byť takýto peší prechod oprávnene mu
svojvoľne povinným zamedzený, pričom pri najbližšej príležitosti žalovaný takto odovzdaný kľúč fyzicky
žalobcovi odňal, nie je možné považovať za nerušené umožnenie prechodu cez podjazd žalobcovi zo

strany žalovaného. Bez uznesením nariadeného neodkladného opatrenia bude v plnej miere odkázaný
na svojvôľu žalovaného, ktorý preukázal, že kedykoľvek si tak zmyslí, prístup mu zamedzí a kľúče mu
odníme.

22. Pokiaľ žalovaný poukázal, že (žalobca) má prístup i z G. F., účelovo opomenul, že jeho budova je

dlhodobo stavebne členená tak, že cez prednú časť sa nedajú preniesť do zadnej časti väčšie predmety,
resp. zásobovanie kuchyne reštaurácie je extrémne sťažené bez historicky využívaného podjazdu za
týmto účelom; že na skladovanie mnohých zásob slúži dvor žalobcu, ku ktorému nie je iný prístup
motorovými vozidlami, okrem predmetného podjazdu.

23. Podotkol, že v prípade, ak by nemal možnosť prechodu peši a motorovými vozidlami cez podjazd,
musel by nevyhnutne investovať rozsiahle finančné prostriedky do dlhodobej kompletnej prestavby
oprávnených nehnuteľností a úplne zrušiť dlhoročné nájomné vzťahy, čím by mu vznikla značná
škoda. Doterajší spôsob užívania oprávnených nehnuteľností a dlhodobo existujúce nájomné vzťahy v
týchto nehnuteľnostiach boli pritom založené na dlhodobom rešpektovaní výkonu práv prechodu peši i

motorovými vozidlami zo strany žalobcu a jeho nájomcov vlastníkmi zaťažených nehnuteľností .

24. Pritom otázka, či tieto práva žalobcu existujú i dnes a prípadne v akom obsahu a rozsahu, závisí
od výsledku konania vedeného pod sp. zn. 34C/20/2020. Bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia
hrozí, že v dôsledku zamedzenia prístupu cez podjazd, bude nútený na dlhší čas ukončiť podnikateľskú

činnosť v oprávnených nehnuteľnostiach a vynaložiť významné investície na ním neželanú prestavbu
oprávnených nehnuteľností a to všetko napriek tomu, že napokon konajúci súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 34C/20/2020 určí existenciu jeho práva či už pešieho prechodu alebo prejazdu motorovými
vozidlami cez podjazd, práve v čom spočíva potreba dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov.25. Zdôraznil, že v danom prípade sa vôbec nedomáha zriadenia vecného bremena práva cesty v
zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako sa to snaží nepravdivo vylíčiť žalovaný. Domáha

sa poskytnutia dočasnej ochrany právam nerušene vykonávaným viac než 22 rokov v situácii, keď
je existencia týchto práv zo strany žalovaného učinená spornou, pričom o nej rozhoduje súd v
prebiehajúcom spore sp. zn. 34C/20/2020 a žalovaný opakovane pristúpil k obmedzeniu resp. bráneniu
výkonu týchto práv. V tomto kontexte a s poukazom na mimoriadny význam výkonu týchto práv pre
samotnú podstatu jeho podnikateľskej činnosti (spočívajúcej v prenájme priestorov v rámci oprávnených

nehnuteľností vrátane možnosti prechodu peši a motorovými vozidlami cez predmetný podjazd) je
neodkladné opatrenie nariadené uznesením jediným vhodným a nevyhnutne potrebným prostriedkom
pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami až do právoplatného rozhodnutia konajúceho súdu o
existencii a rozsahu týchto práv (konanie sp. zn. 34C/20/2020).

26.Malzato,žespoľahlivoosvedčil,žebeznariadenianeodkladnéhoopatreniamužalovanýopakovane

bráni a obmedzuje ho v prechode cez podjazd. Preto v prípade, že sa odvolací súd stotožní so závermi
súdu prvej inštancie o tom, že bez ohľadu na výrok II. uznesenia 39C/3/2020, neodkladné opatrenie
nariadené týmto uznesením zaniklo, avšak súčasne naďalej prebiehajú súdne konania o sporoch medzi
stranami týkajúcich sa samotnej existencie a rozsahu jeho práv prechádzať cez predmetný podjazd, je
nepochybne daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tak, aby bol zachovaný status

quo, teda stav, podľa ktorého sa oprávnene správal od roku 1997 a čomu prispôsobil stavebné riešenie
a obchodné využitie svojich nehnuteľností.

27. S ohľadom na uvedené v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu, a v prípade, ak odvolací súd
dospeje k názoru o tom, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp.zn. 39C/3/2020 naďalej trvá,

aby uznesenie zmenil tak, že konanie zastaví pre prekážku veci rozsúdenej; a v prípade, ak sa odvolací
súd stotožní so súdom prvej inštancie, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením 39C/3/2020
zaniklo právoplatným skončením konania vedeného pod sp.zn. 19C/39/2019, aby odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne.

28. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu prípisom zo dňa 11.2.2025 predložil záväzné stanovisko C.
H. N. C. zo dňa 15.12.2008, zn. C./XXX-XX/XXXX/G.,C., O., ktoré ako uviedol obdržal dňa 10.2.2025,
a z neho dal do pozornosti najmä bod 10. na strane 2 v zmysle ktorého „Príprava obnovy podľa tejto
prípravnej dokumentácie kultúrnej pamiatky G. XX P. C. je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového
fondu prípustná podľa § 32 odseku 10 pamiatkového zákona pri dodržaní nasledujúcich požiadaviek:

10. Odstrániť okenný otvor a výplň nového hlavného schodiska vo východnom závere stredného traktu
uličného krídla domu. Obnoviť vstupné otvory polkruhovo zaklenuté v 1. a 2. osi al. a 2.NP východnej
dvorovej fasády západného uličného krídla domu a okenných a dverných otvorov a ich výplní v 1.-3.
osi 1. a 2.NP južnej fasády severného dvorového krídla domu. Fasády architektonicky zjednotiť do
historického výrazu z konca 19. storočia.", a tiež znenie uvedené na strane 6 Záväzného stanoviska:

Z doterajších poznatkov je zrejmé, že by bolo žiadúce obnoviť na 1. NP v 2. osi prejazd (nie sú
známe a zistené jeho tvar a veľkosť), končiaci v strednom trakte vo dvore a architektonizáciu parteru
vo forme drevených výkladcov." Poukazujúc na uvedené zdôraznil, že žalobca žiadal C. H. N. C.
o záväzné stanovisko k prípravnej dokumentácii obnovy pamiatkovému architektonicko-historickému
výskumu kultúrnej pamiatky G. XX, C., pričom samotný C. H. N. C. žalobcovi odporúčal, aby obnovil

prejazdzHlavnejulice.Žalobcavkonanívovecisamejvedenejpodsp.zn.34C/20/2020tvrdí,ževydržal
právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu. Vyššie uvedené Záväzné stanovisko
však svedčí aj o tom, že u žalobcu nemohla byť splnená podmienka dobromyseľnosti pri vydržaní ním
tvrdeného práva. Okrem uvedeného žalovaný predložil archívnu fotografiu vyhotovenú v tridsiatych
rokoch 20. storočia, ktorá zachytáva Hlavnú 81-87 v Košiciach, ktorú obdržal 10.2.2025. Vyznačená časť

na Archívnej fotografii svedčí o tom, že na uvedenom mieste existovala možnosť prechodu a prejazdu.
Teda prechod a prejazd do budovy G. XX, C. bol možný nielen z podchodu vo vlastníctve žalovaného,
ale aj z miesta vyznačeného na Archívnej fotografii. Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o možnosti
žalobcu vybudovať resp. obnoviť prechod a prejazd k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu s prístupom
priamo z Hlavnej ulice tak ako existoval už v minulosti.

29. Následne vo vyjadrení doručenom dňa 21.2.2025 žalovaný uviedol, že uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia mu bolo doručené dňa 28.11.2024. Do toho okamihu dobrovoľne umožňoval
žalobcovi peší prechod cez podjazd v jeho vlastníctve. Dokazujú to nielen odovzdávacie protokoly kukľúču od brány, ale aj list z 10.10.2024, čo len potvrdzuje to, že žalobca v čase podania návrhu vedel,
že mu dobrovoľne umožňoval prechod peši. Nebola teda splnená podmienka bezodkladnej potreby
upraviť pomery medzi sporovými stranami. Pokiaľ žalobca predložil e-mail zo dňa 15.10.2024, z ktorého

vyplýva, že mu odobral kľúč od brány, uvedené potvrdil, avšak dodal, že obratom e-mailom toho istého
dňa informoval právneho zástupcu žalobcu, že k uvedenému došlo z dôvodu podozrenia, že došlo k
neoprávnenémuvyhotoveniukópieodovzdanéhokľúčaavyzvalžalobcu,abysizdôvoduvýmenyzámku
prišiel prevziať nový kľúč od kovovej brány. Žalobca si nový kľúč prevzal 18.10.2024, čo preukázal
odovzdávacím protokolom z 18.10.2024, priloženým k odvolaniu. Tvrdenie žalobcu, že dobrovoľne

neplnil povinnosti nariadené neodkladným opatrením je preto tvrdením vytrhnutým z kontextu. Po
doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia otvoril bránu, takže žalobca mal ničím a nikým
nerušenú možnosť využívať nehnuteľnosť. Prechod sa nachádza na ul. G. XX, C. A. A.. J. XX. V čase
od 1. decembra do 31. decembra 2024 sa v Košiciach konali vianočné trhy. S tým súvisel aj zvýšený
pohyb osôb v blízkosti tejto nehnuteľnosti ako aj umiestnenie dočasných zábran znemožňujúcich pohyb
vozidiel v tejto časti Hlavnej ulice. Právny zástupca žalobcu e-mailom zo dňa 6.12.2024 ho požiadal o

uzavretie oboch brán z dôvodu bezpečnosti. Mesto Košice pristúpilo k odstráneniu dočasných zábran
znemožňujúcich pohyb vozidiel po Hlavnej ulici v prvej polovici januára 2025. Po odstránení týchto
zábran žalobca 15.1.2025 požiadal o odovzdanie kľúča k veľkej bráne, ktorá by umožňovala prejazd
motorovými vozidlami. E-mailom zo dňa 16.1.2025 informoval žalobcu, že je pripravený mu odovzdať
tento kľúč. Žalobcovi od 16.1.2025 trvalo viac ako dva týždne, pokiaľ si prevzal kľúč od veľkej brány, ktorý

mu umožňuje prejazd motorovými vozidlami. Žalobca si kľúč nakoniec prevzal až dňa 3.2.2025 (protokol
z 3.2.2025). Už len táto skutočnosť sama spochybňuje naliehavosť jeho potreby prejazdu motorovými
vozidlami. Žalobca zároveň bez akejkoľvek opory v texte uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
začal požadovať, aby mu odovzdal 2 kusy kľúčov od oboch brán. I napriek tomu, že spochybňuje
oprávnenosť tejto požiadavky, žalobcovi vyhovel a odovzdal mu dva kľúče od veľkej brány a požiadal ho,

aby si vyhotovil kópiu kľúča od malej brány, ktorá mu umožňuje prechod peši. S poukazom na uvedené
naďalej zotrváva na tom, že neexistujú podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný
dobrovoľne a bez predchádzajúcej vedomosti o procesných krokoch žalobcu umožňoval žalobcovi
prechod peši cez jeho nehnuteľnosť. Žalovaný vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tieto skutočnosti zamlčal alebo ich vytrhol z kontextu. V tomto spôsobe argumentácie pokračuje aj

vo vyjadrení k odvolaniu. Žalovaný preto naďalej zotrváva na dôvodnosti svojho odvolania a navrhuje
odvolaním napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenie zrušiť.

30. Žalobca vo vyjadrení doručenom dňa 4.3.2025 k prípisu žalovaného uviedol, že žalovaný v ňom
v podstate tvrdí, že sa má dobrovoľne vzdať práv k jeho nehnuteľnosti, ktoré dobromyseľne nadobudol

buď zo zmluvy alebo vydržaním, o ktorých právach žalovaný veľmi dobre vedel, keď predmetné
nehnuteľnosti v roku 2019 kupoval. Od ich nadobudnutia sa však všemožne snaží zamedziť mu
užívať predmetný podjazd. Požiadavka žalovaného je však neadekvátna, pretože niet spravodlivého
dôvodu, pre ktorý by sa mal dobrovoľne vzdať svojich dobromyseľne nadobudnutých práv a namiesto
toho investovať významné finančné prostriedky do archeologického, architektonicko-historického a

umelecko-historického výskumu, projektových dokumentácií a stavebných prác, narušiť celý, dlhé roky
budovaný a fungujúci systém právnych vzťahov, súvisiacich s dlhoročným užívaním jeho nehnuteľností,
vrátane nájomných zmlúv, pracovných zmlúv apod., a to všetko len preto, že žalovaný by bol radšej, ak
by si vybudoval podjazd k zadnej časti jeho nehnuteľností a dvoru cez vlastnú stavbu. Navyše uvedené
procesy by trvali niekoľko rokov, avšak z ním v konaní uvádzaných dôvodov nevyhnutne potrebuje

prechod cez podjazd bezodkladne, v opačnom prípade mu hrozí vznik značnej a ťažko reparovateľnej
ujmy na jeho právach. Prechod cez podjazd je pre neho nevyhnutný aj v kontexte protipožiarnych
predpisov, pretože momentálne neexistuje k dvorovej časti jeho nehnuteľností iný vhodný prístup
na tieto účely. Práve so zohľadnením jeho práva prechodu a prejazdu cez predmetný podjazd boli
priestory v jeho nehnuteľnostiach aj skolaudované. Žalovaný kúpou nehnuteľností vstúpil do existujúcich

právnych vzťahov týkajúcich sa týchto nehnuteľností, od počiatku ich však odmieta rešpektovať. Z ním
predloženého záväzného stanoviska C. H. N. C. vyplýva iba to, že súhlasil s určitou dokumentáciou
týkajúcou sa obnovy nehnuteľnosti a prezentoval v ňom bez konkrétneho zdôvodnenia svoj názor, že
by bolo žiadúce obnoviť prejazd, ktorého veľkosť a tvar však známe a zistené neboli. Ide teda iba o
nezáväzné odporúčanie, ktoré nemá žiadny dopad na právne vzťahy medzi stranami k predmetnému

podjazdu. Zdôraznil však, že pokiaľ aj mal v roku 2008 žiadať o stanovisko ku komplexnej obnove
vlastnej nehnuteľnosti, uvedené nie je spôsobilé preukázať žalovaným tvrdený záver o absencii jeho
dobromyseľnosti pri užívaní podjazdu žalovaného. O stanovisko žiadal bez akéhokoľvek súvisu s jeho
právami k tomuto podjazdu. Od počiatku sporov medzi stranami tvrdí a preukazuje, že podjazd užíval vtvrdenom rozsahu na prechod peši a prejazd motorovými vozidlami od roku 1997, čo je viac ako 10 rokov
odvydaniažalovanýmpredloženéhostanoviska.Jetedazrejmé,žeakákoľvekskutočnosť,ktorá nastala
v roku 2008, by nastala až po uplynutí jeho dobromyseľnej a nikým nerušenej držby resp. výkonu práv k

podjazdu žalovaného. Ani z predloženej archívnej fotografie nevyplývajú žalovaným tvrdené skutočnosti
o údajnej existencii podjazdu v rámci jeho (žalobcových) nehnuteľností, a aj keby, nemali by žiadny
súvis s predmetom tohto sporu.

31. Poprel tiež skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že v minulosti prechádzal cez jeho stavbu podjazd

do jeho dvorovej časti. Naopak, v minulosti predstavovali zrejme stavby žalobcu a žalovaného jednu
stavbu, ktorá bola časom rozdelená na dve časti do vlastníctva rôznych subjektov. O uvedenom
svedčí nielen fasáda oboch stavieb (identicky riešené okenné otvory), ale aj ich prepojenosť pivničnými
priestormi, ktorá pretrvala až do dnešného dňa. Je preto nelogické, aby mala jedna stavba dva
podjazdy do dvora vedľa seba. Do jeho stavby vchádzala pasáž (chodba), z ktorej bol vchod do stavby
(nevchádzalo sa teda priamo z Hlavnej ulice), avšak táto chodba vôbec nepokračovala až do dvorovej

časti (nebol ňou možný prechod z G. F. do dvora). Poukazujúc na výkres E. B. obsahujúci čelný pohľad
na jeho stavbu (budova označená nápisom „O. Q.“) predložený v stavebnom konaní v roku 1971 je
zrejmé, že z Hlavnej ulice neexistoval v roku 1971 žiaden podjazd v rámci jeho stavby.

32. K podanému vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o odovzdanie kľúčov od dvierok na peší

prechod (nie kľúčov od celej brány v podjazde), z dôkazov predložených oboma stranami (najmä listov
advokáta žalovaného z 10.10.2024 a 15.10.2024, čestného vyhlásenia konateľa nájomcu žalobcu a
preberacíchprotokolovpredloženýchžalovaným)jezrejmé,žetietokľúčemuodovzdalžalovanývýlučne
na účely pešieho prechodu, výlučne pre prípady havarijných situácií s výslovným upozornením, že toto
rozhodnutie žalovaného môže byť kedykoľvek zmenené a že sa nevzťahuje na nájomcov žalobcu, ktorí

užívajú oprávnené nehnuteľnosti. Vždy keď sa žalobca resp. nájomcovia v prospech žalobcu snažili
prejsť cez podjazd, žalovaný im v tom bránil. Jeden kus kľúča, aj to iba od dvierok na peší prechod,
síce žalovaný žalobcovi odovzdal, tento kľúč však žalobca a nájomcovia prakticky nemohli používať
na prechod cez podjazd s výnimkou prípadnej havarijnej situácie. V žiadnom prípade teda nemožno
súhlasiťsdezintepretáciouuvedenýchskutočností zostranyžalovaného,vzmyslektorejsasnaží vylíčiť

skutkový stav tak, že žalovaný azda dobrovoľne umožňoval žalobcovi prechod cez predmetný podjazd
v takom rozsahu, na také účely a takým spôsobom, ako sa toho domáha v tomto spore.

33. To, že pri odňatí kľúčov žalovaný účelovo písomne oznámil údajné podozrenie z vyhotovenia kópie
kľúča, nemení nič na tom, ako podmieňoval použitie kľúča žalovaný už v predchádzajúcej písomnej

komunikácii, preberacích protokoloch a najmä ústne resp. osobne na mieste vždy, keď sa žalobca
resp. nájomcovia v jeho prospech snažili cez podchod prejsť. V skutočnosti išlo o kľúč, ktorý nebolo
možné duplikovať bez bezpečnostnej karty v držbe žalovaného, preto argument žalovaného o údajnom
podozrení z neoprávneného vyhotovenia kópie kľúča sa javí byť účelový – v snahe zamaskovať
skutočnosť, že pán H. mu odňal kľúč svojvoľne pri bežnom prechode na účely spojené s bežným

užívaním stavby žalobcu.

34. Pokiaľ ide o otvorenie brány v podjazde v období po doručení neodkladného opatrenia, žalovaný v
tejto súvislosti zavádza. Bránu žalovaný otvoril výlučne pre svoje vlastné potreby na obdobie konania
vianočných trhov na Hlavnej ulici, pretože dvor používal na účely zásobovania ním prevádzkovaného

stánku na vianočných trhoch. Ihneď po ukončení vianočných trhov koncom decembra žalovaný pristúpil
k opätovnému uzamknutiu brány v podjazde.

35. Je teda zrejmé, že otvorenie brány v podjazde v krátkom časovom období počas decembra 2024
nebol zo strany žalovaného akt plnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pretože v

opačnom prípade by žalovaný bránu nezamkol, alebo ak by ju zamkol, tak by žalobcovi odovzdal kľúče
od nej tak, aby mohol žalobca cez podjazd prechádzať v súlade s neodkladným opatrením. To sa
však nestalo. E-mailom zo 6.12.2024 žalobca prostredníctvom svojho advokáta navrhol žalovanému,
aby došlo z bezpečnostných dôvodov k uzamknutiu podjazdu a odovzdaniu mu kľúčov od brány, čím
síce sledoval ochranu majetku jeho i žalovaného, ale trval na tom, aby mal prechod cez podjazd

plne umožnený v súlade s neodkladným opatrením. Na tento e-mail žalobcu zo 6.12.2024 však
žalovaný neodpovedal a kľúče žalobcovi neodovzdal. Žalovaný teda po skončení vianočných trhov
zamkol bránu v podjazde, kľúče v rozsahu jeho povinností v zmysle výroku neodkladného opatrenia
mu neodovzdal, a na žiadosť o ich odovzdanie nijako nereagoval, a preto je zavádzajúcim a účelovýmtvrdením žalovaného, že žalovaný dobrovoľne neodkladné opatrenie plnil. K odovzdaniu kľúčov v
rozsahu neodkladného opatrenia došlo až na základe opätovných urgencií zo strany jeho advokáta z
15.1.2025. Žalovaný zavádza, aj pokiaľ tvrdí , že „žalobcovi od 16.1.2025 trvalo viac ako dva týždne,

pokiaľ si prevzal kľúč od veľkej brány“. Žalovaný totiž podmieňoval odovzdanie tohto kľúča podpísaním
ním formulovaného preberacieho protokolu obsahujúceho prehlásenia, s ktorými nesúhlasil. Požadoval
viac, a to aspoň 2 ks kľúča (išlo o kľúče, z ktorých sa nedali robiť kópie), keďže v rozsahu neodkladného
opatrenia využíva podjazd v prospech žalobcu viacero osôb.

36. Je zrejmé, že žalovaný neodkladné opatrenie dobrovoľne neplnil a v tomto spore sa snaží účelovo
a nečestným spôsobom dezinterpretovať jeho úprimné gesto dobrej vôle, keď navrhoval zatvorenie
brány za súčasného odovzdania mu kľúčov od nej, aby tak bol chránený v prvom rade majetok
žalovaného (žalobca má z dvora žalovaného do svojho dvora ešte jednu bránu a plot, preto je jeho
majetok o čosi viac chránený než majetok žalovaného). Žalovaný pristúpil k uzamknutiu brány, avšak
súčasne kľúče od nej mu neodovzdal a musel sa ich odovzdania opakovane domáhať prostredníctvom

svojho advokáta, pričom dokonca aj vtedy žalovaný odovzdanie neoprávnene podmieňoval podpísaním
rôznych vyhlásení obsiahnutých v ním predformulovanom texte preberacieho protokolu. Takéto konanie
žalovaného rozhodne nemožno interpretovať tak, že žalovaný dobrovoľne plnil neodkladné opatrenie.

37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP ) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

38. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zastavenie konania odvolací súd konštatuje súdom prvej inštancie

správne vyhodnotenie, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením bývalého Okresného súdu
KošiceIsp.zn.39C/3/2020zodňa26.2.2020,ktorébolonariadenédoprávoplatnéhoskončeniakonania
vedeného pod sp. zn. 19C/39/2019, zaniklo, nakoľko predmetné konanie (pod sp. zn. 19C/39/2019) bolo
právoplatne zastavené dňa 23.9.2024. Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie totiž platí,
že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho zaniká ex lege; pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu (§

333 CSP). O zániku neodkladného opatrenia nevydáva súd osobitné rozhodnutie. Zánik jeho účinkov sa
viaže na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času. Uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia je súd viazaný, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal (§ 237 ods. 1 CSP).
To platí aj vo vzťahu k vymedzeniu časového úseku, uplynutím ktorého má byť neodkladné opatrenie
obmedzené.

39. Po zániku neodkladného opatrenia uplynutím času nezakladá pôvodné uznesenie o nariadení
neodkladnéhoopatreniaprocesnúprekážkupreprípadnýnovýnávrh,ktorýmbysanavrhovateľdomáhal
identickej procesnej ochrany, z procesného hľadiska preto súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že
právoplatné uznesenie sp.zn. 39C/3/2020 z 26.2.2020 nepredstavuje prekážku res iudicata.

40. Súčasne však zánikom neodkladného opatrenia nariadeného uznesením sp. zn. 39C/3/2020 zo
dňa 26.2.2020 zanikol aj exekučný titul, na základe ktorého bolo začaté exekučné konanie sp.zn.
196EX 759/24. Exekučné konanie vedené na základe neexistujúceho exekučného titulu je dôvodom
na zastavenie exekúcie a preto nebráni konaniu o tomto (novom) návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, čo vylučuje opodstatnenosť námietky žalovaného o existencii prekážky litispendencie.

41. Zhrnúc vyššie uvedené súd prvej inštancie po (správnom) konštatovaní, že pôvodné neodkladné
opatrenie zaniklo, správne konanie pre neexistenciu prekážky res iudicata nezastavil, a správne sa v
ďalšom zaoberal tým, či sú dané dôvody na nariadenie predmetného (nového) neodkladného opatrenia

ako podaného po začatí konania na Okresnom súde Košice I vo veci samej pod sp. zn. 34C/20/2020 (o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu).

42.Pokiaľvšakpredmetnémunávrhužalobcunariadenímneodkladnéhoopatreniavznenívyplývajúcom
z jeho výrokovej časti (výrok I.) vyhovel, jeho rozhodnutie je nesprávne, pretože pre nariadenie

neodkladného opatrenia neboli splnené základné zákonné predpoklady.

43. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.44. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

45. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

46. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

47. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne

48. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

49. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

50. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po začatí konania
na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 34C/20/2020.

51. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie

potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

52. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo

navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia
musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav
v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah
primeraný).

53.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

54. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať
pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový

poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.55. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

56. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok

vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než

pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

57. Pri posúdení, či je splnený predpoklad osvedčenia hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, je potrebné vychádzať z povahy a príslušnej právnej úpravy nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana.

58. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

59. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám

sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1
Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2
Občianskeho zákonníka).

60. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom
nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena
osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu

zriadeného vecného bremena.

61. Právnym titulom, od ktorého žalobca odvodzuje vznik vecného bremena je Zmluva o zriadení
vecného bremena zo dňa 2.10.1997, ktorú uzavrel žalobca ako oprávnený z vecného bremena s
povinnými z vecného bremena a to H. I. a G. D. a ktorou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v

práve prechodu cez podjazd v prospech žalobcu, ktorý podjazd je súčasťou zaťažených nehnuteľností
a to domu so A.. J. XX, ktorého pôvodnými vlastníkmi boli povinní z vecného bremena H. I. a G.
D., v súčasnosti je jeho vlastníkom žalovaný. Predmetná zmluva o zriadení vecného bremena bola
zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod J. P. - X/XX P. XXX/XX a vecné bremeno bolo zapísané na
LV č. XXX pre kat. úz. A. B., obec C. - A. B., okres C. E.

62. Zmluva o zriadení vecného bremena vzniká na základe konsenzu jej účastníkov a jej podstatnými
náležitosťami sú označenie účastníkov zmluvy, označenie dotknutých nehnuteľností (panujúcej azaťaženej), vymedzenie obsahu a rozsahu vecného bremena a určenie, či sa vecné bremeno zriaďuje
za odplatu alebo bezodplatne.

63. V posudzovanom prípade účastníci zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 2.10.1997 v
ustanovení článku II (predmet zmluvy) prejavili vôľu zriadiť vecné bremeno spočívajúceho v práve
prechodu cez podjazd, ktorý je súčasťou nehnuteľnosti – dom súpisné číslo XX, ktorého vlastníkmi sú
osoby povinné z vecného bremena. Toto právo sa vzťahuje na vlastníkov nehnuteľnosti – domu so
súpisným číslom XXX a parcely č. 777 a spočíva v ich práve prechodu cez uvedený podjazd na dvor,

ktorý je ich vlastníctvom a súčasťou parcely č. 777.

64. Pokiaľ žalobca tvrdenie, že mu z vecného bremena prináleží nielen právo prechodu, ale aj právo
prejazdu motorovými vozidlami, založil na tom, že účastníci zmluvy za prechod pokladali aj prejazd
motorovými vozidlami, dôkazom čoho je, že žalobcovi bolo právnymi predchodcami žalovaného po dobu
takmer 22 rokov umožnené vykonávať právo z vecného bremena aj na prejazd motorovými vozidlami,

uvedenéjebezprávnehovýznamu,pretožetakakoužsúdvyššieuviedol,vprípadenazákladepísomnej
zmluvy vzniknutých vecných bremien, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, obmedzenie
vlastníkazvecnéhobremenavyvolávaprávnedôsledkynielenpretoho,ktobolvlastníkomnehnuteľnosti
v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka, a preto z hľadiska právnej
istoty každého (ďalšieho) povinného z vecného bremena rozsah a obsah vecného bremena možno

posudzovať len z hľadiska jeho vymedzenia v právnom titule jeho vzniku, pričom v posudzovanom
prípade vecné bremeno spočíva (iba) v práve prechodu cez uvedený podjazd, vlastníkom ktorého je
aktuálne žalovaný.

65. Pokiaľ žalobca tvrdí, že cez sporný podjazd žalovaného má právo prechodu aj prejazdu (právnym

titulomZmluvyozriadenívecnéhobremenaz2.10.1997),ktorémuužvminulostivzniklovýkonompráva,
čím došlo k vydržaniu práva z vecného bremena, určenia ktorého sa domáha v konaní vo veci samej
pod sp.zn. 34C/20/2020, tu je potrebné poukázať na predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktoré sú totožné s predpokladmi nevyhnutými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri
splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený

subjekt nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania. Podmienky vydržania sú
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza
k vydržaniu. Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným) existencia právneho
dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom

právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom
vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou
podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom
určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný
v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k
nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku
všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom
predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva,

mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Odvolací súd tu poznamenáva, že pre
záver o vydržaní práva vecného bremena, obsahom ktorého by bolo aj právo prejazdu žalobcu cez
podjazd žalovaného nie je postačujúcim samo zistenie, že žalobca (prípadne aj so súhlasom dotknutého
vlastníka) parcelu využíval aj na prejazd k jeho nehnuteľnostiam. Cez cudzí pozemok môže totiž ten, kto
nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných právnych titulov. Sama skutočnosť,

že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
(prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného
práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
7/2008 zo 14.1.2010).

66. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy, pokiaľ žalobca uviedol, že právnym
dôvodom, na základe ktorého sa domáha určenia vecného bremena, je k návrhu predložená Zmluva
o zriadení vecného bremena z 2.10.1997, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca predloženýmidôkazmi a skutkovými tvrdeniami dostatočne neosvedčil, aby mu prináležalo právo z vecného bremena
spočívajúce (aj) v práve prejazdu motorovými vozidlami cez podjazd žalovaného, vo vzťahu ku ktorému
žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predmetná ochrana, ktorá predstavuje

jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

67. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu o poskytnutie ochrany právu z vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu peši cez podjazd žalovaného, žalobca síce osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,
v odvolacom konaní však ostalo neosvedčené protiprávne konanie žalovaného a nepreukázaná ostala

aj naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov strán.

68. Zo zhodných skutkových tvrdení ako i predložených dôkazov vyplýva, že žalobcovi bol dňa
11.10.2024 zo strany žalovaného odovzdaný kľúč od kovovej brány, na základe ktorého má žalobca
možnosť prechodu peši cez podjazd vo vlastníctve žalovaného a odo dňa odovzdania kľúča žalobca
(prípadne jeho nájomcovia) podjazd žalovaného aj aktívne využíva/jú (videozáznamy zo 14.10.2024,

7.11.2024, a 14.11.2024). A aj keď sa žalobca snažil poukázať, že prechod peši mu žalovaný umožňuje
len s výhradami a obmedzeniami, v odvolacom konaní žalobca neosvedčil, aby mu zo strany žalovaného
napriek týmto výhradám žalovaného bolo aj reálne (za)bránené vo výkone práva z vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu peši konaním a spôsobom vyžadujúcim si okamžitý zásah súdu
v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že kľúč od kovovej brány mu bol

najskôr poskytnutý, následne odňatý, žalovaný uvedené nepoprel, súčasne však ozrejmil, že k odobratiu
kľúča došlo z dôvodu podozrenia, že došlo k neoprávnenému vyhotoveniu kópie odovzdaného kľúča,
pričom následne vyzval žalobcu, aby si z dôvodu výmeny zámku prišiel prevziať nový kľúč od kovovej
brány,kčomuajdošloažalobcasinovýkľúčodžalovanéhoprevzaldňa18.10.2024,čobolopreukázané
odovzdávacím protokolom z 18.10.2024.

69. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré nastali po dátume vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a na
ktoré poukazuje žalobca (i žalovaný) je potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje v
rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie
relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je teda viazaný

skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny,
ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú
(následnú) absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania
uznesenia, a naopak.

70. Osobitný význam má však ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmaní vecnej
správnostiodvolanímnapadnutéhorozhodnutiaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajeajpre
odvolacísúdrelevantnýstavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie,čoznamená,žejevylúčené,
aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého
uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

71. V odvolacom konaní napokon nepreukázaná zostala aj naliehavá potreba neodkladnej úpravy
pomerov strán, pokiaľ žalobca túto dôvodil nevyhnutnosťou denného zásobovania prevádzok nájomcov
žalobcu prejazdom motorovými vozidlami za stavu, ak žalobca neosvedčil danosť nároku z vecného
bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami cez podjazd žalovaného. Za tohto stavu

existenciu naliehavosti na účely neodkladnej úpravy práv a povinností sporových strán nepreukazuje
a teda nárok na úpravu pomerov sporových strán neodkladným opatrením nezakladá ani tvrdenie, že
nájomca žalobcu - reštaurácia CENTRAL PUB - je nútená realizovať zásobovanie priestormi určenými
pre zákazníkov, čo značne sťažuje prevádzku uvedeného nájomcu.

72. V kontexte vyššie uvedeného je tak tvrdenie žalobcu o bezprostrednom ohrození účelu a zmyslu
užívania jeho nehnuteľností na podnikateľské účely - komerčný prenájom oprávnených nehnuteľností
- alebo hroziacej faktickej ujmy na právach žalobcu v podobe straty príjmov z podnikateľskej činnosti
(vzniku škody resp. inej nenapraviteľnej ujmy v podobe straty reputácie v oblasti prenájmu nehnuteľností
na komerčné účely) pre účely posudzovania osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán

sporu irelevantné, keďže nie je v príčinnej súvislosti s (prípadným) protiprávnym správaním žalovaného.73. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani
na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

74. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej
(§ 262 ods.1 CSP).

75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).