Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/149/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202490
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1323202490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka
– C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Juchovou, so sídlom
Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 53 000 501 a otec – E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D.,
zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 308 504 36,
o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní

otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40P/87/2023-158 zo dňa 26.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť matke prispievať na
výživumaloletéhoA.od31.5.2023sumou250eurmesačnevždydo15dňatohoktoréhomesiacavopred

k rukám otca. Výrokom II. určil zročné výživné za obdobie od 31.5.2023 do 31.3.2024 vo výške 1.180 eur
s tým, že tento nedoplatok uložil matke zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným
výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Bratislava III, č.k.38P/149/2019-60 zo dňa 28.11.2019 v časti určenia vyživovacej
povinnosti matke k maloletému A.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok IV.).

2.
Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 26, § 62 ods. 2, 4, 5,
§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a § 116, § 121 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

3.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodovania súdu

o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého ako aj na strane rodičov. Konštatoval, že od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého A. uplynulo cca 3,5 roka, keď od tejto doby
nepochybne došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého a to aj z dôvodu, že tento v septembri 2023
nastúpil na strednú školu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že k zmene pomerov došlo aj na strane obochrodičov, keď otec v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom zarábal 1.750 eur mesačne netto,
pričom v súčasnej dobe poberá mzdu vo výške cca 1.400 eur netto. Maloletý býva s otcom v tom
istom rodinnom dome ako v čase posledného rozhodovania o výživnom, pričom otec už neplatí splátky

hypotéky za tento rodinný dom. Pokiaľ ide o matku maloletého, tak táto v čase pôvodného rozhodovania
súdu o výživnom poberala príjem vo výške cca 350 eur mesačne netto a v súčasnosti poberá príjem
cca 1.000 eur mesačne netto. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že základná podmienka
pre zmenu pôvodného rozsudku – zmena pomerov na strane účastníkov konania o výživnom bola
splnená. Ďalej zdôraznil, že pri rozhodovaní o novej výške výživného boli skúmané aj odôvodnené

potreby maloletého. Uviedol, že pri určení odôvodnených potrieb maloletého nie je možné niektoré
položky (strava, ošatenie, škola, lekár) exaktne určiť, avšak je potrebné a nevyhnutné vychádzať iba
z odhadu týchto výdavkov. Za celkové náklady maloletého za mesiac súd považoval sumu 660 eur
mesačne, vychádzajúc z potrieb maloletého, na ktoré mali obaja rodičia rozdielne názory z hľadiska ich
výšky.Priurčenínovejvýškyvýživnéhosúdvychádzalzpríjmovobidvochrodičovazohľadnilajmetodiku
Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, keď pre maloletého vo veku 16 rokov určuje

metodika pri jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča výšku výživného 24% z čistého príjmu.
Ďalej uviedol, že pri aplikácii metodiky MS SR je potrebné vychádzať z § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
amajetkovýchpomerov.Inýmislovami,priaplikáciimetodikybysúdnemalvypočítaťibavýživnézpríjmu
povinného rodiča, ale taktiež treba vychádzať aj z príjmu oprávneného rodiča, teda toho, ktorý výživné

prijíma. Pri takomto spôsobe aplikácie metodiky by mal otec na výživu maloletého prispievať sumou cca
336 eur mesačne a matka sumou cca 240 eur mesačne. Súčet týchto súm, podľa súdu prvej inštancie
nepokrýva celú súdom vypočítanú odôvodnenú potrebu maloletého na výživu za mesiac, teda 660 eur,
ale iba sumu 586 eur. V tejto súvislosti však zdôraznil, že metodika výpočtu výživného nie je právne
záväzná, nemusí teda presne matematicky zohľadňovať sumu výživného, ktorá je podľa nej vypočítaná.

Prvoinštančný súd tiež zohľadnil skutočnosť, že otec na maloletého poberá rodinné prídavky a spolu
s maloletým bývajú v rodinnom dome, ktorý je v BSM obidvoch rodičov, pričom matka maloletého nemá
zo spoluvlastníckeho podielu ohľadne tohto domu žiadny reálny úžitok. Pri určení výšky výživného
súd prvej inštancie prihliadal aj na to, že matka sa v poslednej dobe s maloletým stretáva častejšie
a kupuje mu stravu a ošatenie. Za týchto okolností považoval výživné vo výške 250 eur mesačne za

primerané, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého ako aj majetkovým pomerom oboch
rodičov. Bola zohľadnená aj potencionalita príjmov matky, na ktorú poukazoval otec maloletého. Na
základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že matka, vzhľadom na svoje
vzdelanie a prostredie, v ktorom pracuje dosahuje primeraný príjem a nemožno od nej spravodlivo
požadovať, aby zarobila viac. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné

oprávnenej osoby súd neprihliadal len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný
(potencionálne) mohol mať, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (viď. rozsudok Krajského súdu
Prešov č.k.: 8CoP/3/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, č.k. 3Cdo/236/2018). Pri výpočte

výšky zročného výživného súd zohľadnil skutočnosť, že matka prispieva na maloletého od decembra
2023 dobrovoľne sumou 180 eur mesačne, a preto zročné výživné za obdobie od 1.6.2023 do 31.3.2024
v sume 1.180 eur súd povolil matke, vzhľadom na jej príjem, splácať v mesačných splátkach po 100
eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
postupom podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

4.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď mal za to, že prvoinštančný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne považoval rozhodnutie za nesprávne
a nepreskúmateľné. Namietal, že boli nedostatočne skúmané odôvodnené potreby maloletého ako
aj zárobkové, majetkové možnosti a schopnosti rodičov a v dôsledku týchto skutočností dospel
k nesprávnym zisteniam. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnenými
výdavkami maloletého, vzhľadom na jeho pribúdajúci vek, neúmernú infláciu a množstvo mimoškolských

aktivít (bicyklovanie, turistika, programovanie). Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa vyvíja a rastie,
tak otec má zvýšené náklady na jeho obuv, ošatenie a najmä na stravu. Taktiež aj výška vreckového,
ktoré matka maloletému platí (cca do 20 eur mesačne) nepostačuje maloletému na jeho potreby. Tento si
z vreckového zabezpečuje desiatu, pitný režim, čo však predstavujú výdavky v takejto výške na dennejbáze. Pokiaľ ide o potencionalitu príjmu matky, tak súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie,
ale iba konštatoval, že matka vzhľadom na svoje vzdelanie a prostredie, v ktorom pracuje dosahuje
primeraný príjem a nemožno od nej spravodlivo očakávať, aby zarobila viac. Namietal, že v tejto časti

nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za riadne odôvodnené, pretože bolo porušené
základné právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že každé jedno zákonné
a správne rozhodnutie by malo byť založené na správnych skutkových zisteniach, čo v predmetnej
veci nenastalo. Poukázal ďalej na to, že nebol zo strany súdu prvej inštancie zohľadnený nepomer
jeho poklesu príjmu a zvýšenia príjmu matky, keď u neho bol tento znížený zo sumy 1.750 eur na

sumu 1.400 eur mesačne a u matky maloletého zo sumy 358 eur na sumu 1.000 eur, od posledného
rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval na predmetnú vec metodiku Ministerstva
spravodlivosti SR pre výpočet výživného, tak uviedol, že táto má odporúčací charakter. Za tohto stavu
je preto nelogické, aby súd na jednej strane nezobral do úvahy údaje zverejňované Štatistickým úradom
SR, ktoré ako sám uviedol, nereflektujú konkrétnu osobu a aj napriek uvedenému zohľadnil metodiku
MS SR, ktorá rovnako nemôže reflektovať tú, ktorú situáciu a konkrétnu osobu. Nesúhlasil taktiež

so záverom súdu, že matka sa s maloletým stretáva častejšie, kupuje mu stravu a ošatenie, pretože
takéto konštatovanie sa nezakladá na pravde a ani nevyplýva z vykonaného dokazovania. Matka sa
s maloletým po rozvode stretávala sporadicky raz za niekoľko mesiacov, pričom za posledný rok sa
situácia zmenila a matka sa s maloletým stretáva aj dvakrát do mesiaca, a to na pár hodín bez prespatia.
Podľa jeho názoru matka má možnosti, schopnosti a majetkové pomery na to, aby sa vo väčšej miere

podieľala na vyživovacej povinnosti k maloletému. Poukázal na to, že je bezpodielovým spoluvlastníkom
rodinného domu, v ktorom žije s maloletým po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Znamená
to, že na ňom je starostlivosť o dom, ktorý patrí do BSM, a teda aj o pozemky, ktorých je výlučnou
vlastníčkou matka maloletého. V závere svojho odvolania ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2

Zákona o rodine a okrem toho aj na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou
zákonnou povinnosťou, avšak rozsah v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla
odlišný. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia budú vzhľadom na vyššie uvedené kritériá plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa
a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov, to znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť
približne rovnaká. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že tento zohľadnil aj potencionalitu príjmov matky
nepovažoval za správne. V tejto súvislosti uviedol, že takéto konštatovanie nezodpovedá realite, ani
vzdelaniu a odborným znalostiam matky. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s matkou
deklarovaným príjmom administratívnej pracovníčky na základnej škole vo výške 1.000 eur, avšak

priemerný mesačný plat človeka na pozícii administratívnej pracovníčky na základnej škole sa môže
pohybovať až do výšky 1.800 eur. Mal za to, že každý z rodičov má možnosť si hľadať také zamestnanie,
ktoré zodpovedá jeho schopnostiam, praxi a najmä vzdelaniu. V prípade matky prvoinštančný súd
neskúmal reálne možnosti a schopnosti matky uplatniť sa na trhu práce a dosiahnuť vyšší príjem. Taktiež
sa nevysporiadal s majetkovými pomermi rodičov, keď na jednej strane súd konštatoval, že zohľadnil

skutočnosť, že on ako otec spolu s maloletým dieťaťom bývajú v rodinnom dome, ktorý je v BSM
obidvoch rodičov, pričom matka maloletého nemá zo spoluvlastníckeho podielu v tomto dome žiadny
reálnyúžitok,avšaknezobraldoúvahymajetkovépomerymatky.Matkajevlastníčkoudvojizbovéhobytu
na F. G. H. I. a bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v D., súp. č. XXX postaveného na parc.
č.456/90zapísanéhonaLVč.XXXvedenéhoOkresnýmúradomSenec,katastrálnyodbor,okresSenec,

obec D., ktorý je predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM. Matka je výlučnou vlastníčkou
pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený a priľahlého pozemku, na ktorom je záhrada. Ďalej
namietal, že nebolo prihliadnuté na jeho vyjadrenia o tom, že matka sa zo spoločného domu odsťahovala
dobrovoľne, zrekonštruovala si dvojizbový byt, pričom prístup do domu má stále, nakoľko má ovládač
od brány, kľúčik od bráničky aj od domu. Matka takýmto spôsobom navýšila svoje výdavky o 220 eur,

ktoré však nemôžu byť na ťarchu rodičovi starajúceho sa o maloleté dieťa ako aj nehnuteľnosť patriacu
do BSM. Mal za to, že súd prvej inštancie by mal prihliadať v prvom rade na záujmy maloletého dieťaťa,
pričom zvýšenie výživného v minimálnej výške považoval za nedostatočné, a preto žiadal rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného zmeniť tak, aby matka bola zaviazaná prispievať na
výživu maloletého sumou 550 eur mesačne od podania návrhu. Súčasne požadoval, aby zročné výživné

bola matka povinná uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5.K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s jeho tvrdeniami nesúhlasí. Postup súdu prvej inštancie
považuje za procesne ako aj vecne správny. Taktiež odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku bolo dostatočne odôvodnené a presvedčivé, a preto boli naplnené všetky

atribúty práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný
súd k úplnému a správnemu zisteniu skutkového stavu, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a výsledky vykonaného dokazovania v jeho vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel
tak k správnym skutkovým záverom. Taktiež zo strany súdu prvej inštancie boli správne a úplne
preskúmané jej schopnosti a možnosti platiť výživné, dostatočným spôsobom sa vysporiadal s jej

majetkovými pomermi a správne vyhodnotil jej potencionalitu príjmov, aj s ohľadom na odôvodnené
potreby maloletého. Ďalej mala za to, že zvýšenie výživného na maloletého je dôvodné, čo v konaní
pred súdom prvej inštancie nebolo ani sporné. Pokiaľ ide o výšku výživného tak sa plne stotožňuje
so zvýšeným výživným ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Takto určenú výšku výživného
považuje za spravodlivú a vychádzajúcu z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Stotožňuje sa
taktiež s výškou odôvodnených nákladov na maloletého A. v sume 660 eur mesačne, z toho 300 eur

na stravu, ošatenie a obuv 50 eur, náklady na školu 50 eur, náklady na lekársku starostlivosť 20 eur,
náklady na vreckové 80 eur, náklady na bývanie 143 eur a náklady na mobil vo výške 18 eur, tak ako
ich ustanovil prvoinštančný súd. Taktiež mala za to, že zo strany súdu prvej inštancie bolo pri určení
výšky výživného prihliadané na skutočnosť, že maloletý býva v rodinnom dome patriacom do BSM
oboch rodičov (pozemok je vo výlučnom vlastníctve matky), pričom matka nemá zo spoluvlastníckeho

podielu na dome a vlastníctva pozemku žiaden úžitok. V súvislosti s ňou poskytovaným vreckovým
maloletému vo výške 20 eur uviedla, že táto suma nemá pokrývať náklady na desiatu a pitný režim, ale
je uhrádzaná nad rámec výživného a môže ho použiť napríklad na kúpu zmrzliny alebo na návštevu kina
alebo kúpenie kofoly. Pokiaľ ide o jej príjem vo výške cca 1.000 eur mesačne, tak tento považuje za
primeraný pre pracovníčku pracujúcu v pozícii administratívna pracovníčka v školstve. Uviedla, že má

stabilnézamestnanienaZákladnejškoleJ.XX,XXXXXI.,pričomvýškajejpríjmuzodpovedáajspôsobu
jej života. Uviedla, že žije skromne v jednoizbovom byte, plní si svoje záväzky a v žiadnom prípade nežije
nad svoje pomery. Nemá drahé auto, nechodí na drahé dovolenky, za 5 rokov bola na dovolenke len raz,
atominulýrokvletesmaloletýmA..Taktiežsinekupujedrahéveciaaninepestuježiadnedrahékoníčky.
V rámci svojich možností a schopností prispieva na výživu maloletého. Vzhľadom na opakované útoky

otca na jej potenciálny príjem poukázala na skutočnosť, že je to práve otec, u ktorého sa príjem znížil,
pričom nie sú jej známe dôvody ukončenia jeho pracovného pomeru, teda nemá informácie, či otcovi
bola daná výpoveď, prípadne, či výpoveď podal samotný otec, resp., či otec neodišiel z dobre plateného
miesta po dohode so zamestnávateľom. Konštatovala, že napriek zníženému príjmu otca je jeho príjem
v čistom v sume 1.400 eur, t.j. stále vyšší ako má ona. Ďalej uviedla, že zo strany súdu prvej inštancie

nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantným právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práv na spravodlivý proces. Poukázala
taktiež na to, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo iba k minimálnemu zvýšeniu výšky výživného,

pretože posledne bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.11.2019, č.k. 38P/149/2019
stanovená výška výživného 110 eur mesačne, pričom týmto rozhodnutím bola určená vo výške 250 eur,
teda došlo k zvýšeniu výživného o 127%, čo nemožno považovať za minimálne zvýšenie výživného.
Taktiež mala za to, že príjmy a výdavky otca ako aj matky boli v konaní jednoznačne dostatočne
preukázané a v podstate správne bolo aplikované aj metodické usmernenie MS SR, v zmysle ktorého pri

štandardných prípadoch ako je aj tento, je pre 16-ročného maloletého ustanovená vyživovacia povinnosť
povinného rodiča vo výške 24% z čistého príjmu rodiča. Prvoinštančný súd sa dostatočne venoval
aj odôvodneným potrebám maloletého, ktoré podrobne rozobral v bode 48 napadnutého rozsudku.
V závere svojho vyjadrenia k odvolaniu otca uviedla, že je vlastníčkou jednoizbového bytu na F. G. H. I.,
v ktorom žije. V tejto súvislosti poukázala na to, že vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami,

pričom platenie výživného je len jednou z nich. Zdôraznila, že na výživu maloletého A. dlhodobo (od jej
odsťahovania zo spoločnej domácnosti) prispieva aj tým, že otec s maloletým užívajú nehnuteľnosť –
rodinný dom a všetky hnuteľné veci, ktoré sú v bezpodielovom vlastníctve manželov ako aj pozemky
k domu prislúchajúce, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti považuje
výživné určené súdom prvej inštancie za spravodlivé. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

6.Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné na maloletého na sumu 280 eur mesačne, avšak zdôraznil,
že jeho návrh má len odporúčací charakter, pričom posúdenie dôkazov ako aj samotné rozhodnutie je
v plnej kompetencii súdu, a preto v tomto konaní nie je z jeho strany rozhodnutie súdu rozporované. Mal

za to, že súd prvej inštancie v celom konaní prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletého a výšku
výživného v sume 250 eur určil s ohľadom na opodstatnené náklady vynaložené na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb maloletého.

7.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8.
Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého tento dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti

s danou vecou i správne vyložil, je dôvodné sa stotožniť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
to s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Za tohto stavu odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a v dostatočnom rozsahu zdôvodnené
písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

9.
Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zvýšenie výživného
matke pre maloletého zo sumy 110 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne s účinnosťou od podania

návrhu, t.j. od 31.5.2023. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o čiastočnom
zvýšení výživného matky pre maloletého. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody
otca uvedené v odvolaní bolo posúdiť, či došlo k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, a teda či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého v rozsahu 250 eur
mesačne, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti nedostatočne zvýšeného výživného pre maloletého

určeného súdom prvej inštancie. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať
ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí
ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto
zmena pomerov preukázaná, či na strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený
záver súdu pre zvýšenie výživného, resp. zníženie výživného. V danom prípade nebolo sporné, že od

posledného rozhodovania o výživnom vo vzťahu k oprávnenému nastala zmena pomerov na jeho strane
odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
k veci uviesť, že v danom prípade boli splnené podmienky pre čiastočné zvýšenie výživného, keď
rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť.
Je nepochybné, že od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie, takmer 5

rokov, a teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého, kedy prirodzene vzrástli jeho potreby na bežné životné náklady ako aj štúdium. S odkazom
na zákonné ustanovenia citované vyššie je základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu (ktoré nie je schopné samo sa živiť) vyhodnotenie jeho výdavkov. Výdavkyna dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Iba základné bežné potreby
dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičov

dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky a pod.

10.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa
otcom v odvolaní namietaných skutočností je dostatočne, správne skutkovo a právne zdôvodnené a

zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov a
zároveň sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre

rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu otca na čiastočné zvýšenie vyhovel. Napadnutý rozsudok

tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

11.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

13.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14.
Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

15.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami

bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu,
schopnostíživiťsasám,schopnostístaraťsaosebaapodobne.Vovšeobecnostimožnozaodôvodnené
(opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou,
ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou,kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako
sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených

potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane
oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám.

16.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na

svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto

oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

17.
Podstatou odvolacej argumentácie otca boli okrem nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, najmä
jeho výhrady voči nedostatkom v skutkových zisteniach súdu ako aj v právnom posúdení veci, keď otec
považuje výšku zvýšeného výživného určenú prvoinštančným súdom za nezodpovedajúcu možnostiam
a schopnostiam matky.

18.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu podaného odvolania ako aj celého spisového
materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
postačujúcom pre rozhodnutie vo veci, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali korigovať napadnuté rozhodnutie. V danom prípade porovnaním
a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na maloletého v čase posledného
rozhodovania súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (č.k. 38P/149/2019-60 zo dňa
28.11.2019 v časti výroku o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletému) a v čase vydania
napadnutého rozsudku, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že od roku

2019 nepochybne nastali viaceré zmeny v pomeroch účastníkov konania, náklady na výživu a výchovu
maloletého vzrástli, maloletý začal od septembra 2023 navštevovať strednú školu a taktiež došlo
k zmene pomerov aj na strane oboch rodičov maloletého.

19.

Základomprehodnotenieschopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťu
je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný
príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či
je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na

dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada
potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. Pokiaľ ide o matku maloletého
tak mzdy administratívnych zamestnancov v školstve za pohybujú v rozmedzí od 965 eur do 1.878 eur,

čo v podstate zodpovedá príjmu matku maloletého, pretože podľa potvrdenia zo Základnej školy v I.
jej priemerný mesačný príjem za obdobie od novembra 2022 do októbra 2023 predstavoval 927,40 eur
mesačne. Bolo zistené, že matka má úplné stredné vzdelanie všeobecné ukončené maturitou, pričom
je všeobecne známe, že mzdy v Bratislave sú iné ako v iných mestách na Slovensku.20.
Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo k podstatnej

zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a povinných rodičov od ostatnej
úpravy rodičovských práv a povinností vyššie uvedeným rozsudkom. Po preskúmaní pomerov na
strane účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi
pomermi možno konštatovať, že porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie
výšky výživného v čase posledného rozhodovania súdu a v čase vydania napadnutého rozsudku

dospel odvolací súd k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného bol čiastočne
dôvodný a súdom prvej inštancie zvýšené výživné na sumu 250 eur zodpovedá súčasným schopnostiam
a možnostiam matky a zároveň je ho možné považovať za primerané aj s poukazom na odôvodnené
potreby maloletého A.. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca tieto odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné, keď v odvolaní neboli z jeho strany uvedené také skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie
nevykonal alebo nesprávne vyhodnotil a ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny

napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke otca, že určená výška výživného nezodpovedá
potencionalite príjmu matky, odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce
kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V danom prípade
súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie možností a schopností matky ako
povinnej, preskúmal jej majetkové pomery, z ktorých vyplýva, že výška zvýšeného výživného je správna

a zodpovedá jeho výsledkom a najmä súčasným možnostiam a schopnostiam matky z hľadiska jej
dosahovaného príjmu.

21.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene
pomerov na strane účastníkov konania, čo odôvodňuje čiastočné zvýšenie výživného. Od posledného
rozhodnutia o výživnom vydaného v novembri 2019 je maloletý vo vyššom veku, v septembri 2023
nastúpil do 1. ročníka strednej školy (zatiaľ čo v čase posledného rozhodovania súdu navštevoval
základnú školu), ktorá skutočnosť samotná je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR považovaná

za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá v zásade odôvodňuje zvýšenie výživného (ak to možnosti
a schopnosti rodiča dovoľujú), keďže nepochybne s tým súvisí nárast nákladov na výživu maloletého
dieťaťa. V prejednávanej veci má maloletý zvýšené výdavky aj v súvislosti s voľnočasovými aktivitami,
ktorým sa venuje. V neposlednom rade je potrebné tiež uviesť, že sa zmenili podstatným spôsobom
aj pomery na strane rodičov maloletého, keď u otca došlo k zníženiu jeho príjmu oproti roku 2019 (z

1.750 eur na 1.400 eur mesačne), naopak u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu oproti roku 2019, kedy
poberala 358 eur mesačne a toho času poberá príjem vo výške 1.000 eur netto. Žiadnemu z rodičov
ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Skutočnosť, že súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu,
ale iba čiastočne, reflektuje zistenia súdu ohľadom zárobkových schopností a majetkových pomerov
oboch rodičov, zohľadňuje fakt, že u oboch rodičov došlo k zmene pomerov, avšak zvýšenie výživného

matke zodpovedá jej súčasným možnostiam.

22.
Takto určené výživné zodpovedá zároveň ustálenej rozhodovacej praxi tunajšieho krajského súdu,
v zmysle ktorej výživné sa stanovuje v rozsahu od 20%-30% z priemerného čistého mesačného

príjmu povinného na všetky výživou odkázané osoby s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu,
čo v danom prípade predstavuje u otca pri jeho príjme cca 1.400 eur rozmedzie od 280-420 eur na
jeho vyživovaciu povinnosť, v tomto prípade na maloletého A. a u matky pri jej príjme 1.000 eur je
toto rozmedzie od 200-300 eur na jej vyživovaciu povinnosť. Na zdôraznenie správnosti súdom určenej
výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú

úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom
na všetky okolnosti prípadu, žiada sa dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je
však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende,
pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku

maloletého A. predstavuje primerané výživné cca 20%-30% z priemerného čistého mesačného príjmu
povinného rodiča, čo v danej veci pri čistom príjme matky vo výške cca 1.000 eur zodpovedá práve
sume určenej súdom.23.
Rovnako aj dlh na zročnom výživnom otcovi za obdobie od 31.5.2023 do 31.3.2024 vo výške 1.180 eur
bol určený správne a správne ho prvoinštančný súd povolil matke zaplatiť otcovi v mesačných splátkach

po 100 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok, keď takýto spôsob platenia zročného
výživného považoval odvolací súd za primeraný, vzhľadom na jeho výšku.

24.
Za tohto stavu odvolací súd nepovažoval námietky otca za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozhodnutia, a preto bol napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti
potvrdený ako vecne správny, a to aj v časti zročného výživného (ohľadom ktorého otec neuviedol
žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciou, s ktorou by bolo potrebné sa osobitne vysporiadať) spolu
s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania. Súčasne bolo rozhodnuté podľa §
52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

25.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre
pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

26.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).