Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124282364
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124282364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 490,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/60/2024 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 490,06
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 490,06 Eur od 02.04.2024 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
2. Východiskovo súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 24.08.2023 došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. OPEL Astra ev. č. A. a k vzniku

spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev. č. A. povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Zo zmluvy o nájme č. 126/2024 zo dňa 30.01.2024 vyplynulo, že žalobca ako prenajímateľ
poskytol poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo Citroen C4 ev. č. B. a nájom bol dohodnutý
na dobu od 30.01.2024 do 12.02.2024 za dohodnutý zmluvný nájom 47 Eur/deň spolu s poplatkom za
pristavenie a prevzatie vozidla 50 Eur (č.l. 7). Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla k tejto
nájomnej zmluve bolo osobné motorové vozidlo prevzaté poškodeným dňa 31.01.2024 a 17C/60/2024
odovzdané dňa 12.02.2023. Faktúrou č.01742024 zo dňa 13.02.2024 žalobca vyúčtoval poškodenému

(TORATRANS s.r.o.) prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 126/2024 sumu 708,06 Eur
so splatnosťou 28.02.2024 (č.l. 8). Poškodený v písomnom čestnom prehlásení z 13.02.2024 uviedol,
že z dôvodu poistnej udalosti zo dňa 24.08.2023 mal prenajaté náhradné motorové vozidlo Citroen C4
ev. č. ZA B. po dobu od 30.01.2024 do 12.02.2024, jeho vozilo bolo v autoservise a po dobu prenájmu
nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu
zabezpečenia podnikateľskej činnosti (č.l.94). Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z
autoservisuFINAL-CDs.r.o.Žilinazodňa13.02.2024,vyplýva,žepoškodenévozidlopopoistnejudalosti

č. 9534252107 zo dňa 24.08.2023 bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 30.01.2024 a po
ukončení opravy 9.02.2024 a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 9.02.2024 bolo poškodené
vozidlo odovzdané držiteľovi dňa 13.02.2024. Z vyjadrenia k oprave FINAL CD (e-mail komunikácie čl.
87) vyplýva, že vozidlo bolo dovezené v stredu 30.01.2024 v poobedných hodinách a na druhý deň pozistení poškodení následne objednali potrebné náhradné diely, ktoré boli dodané v piatok 20.02.2024
vozidlo sa dostalo na prípravu pred lakovaním v utorok 6.02.2024, kde sa vozidlo prichystalo, následne
lakovalo a sušilo. Do karosárskej dielne na skladanie sa dostalo vo štvrtok 8.02.2024 na poskladanie a

umývanie. Na druhý deň 9.02.2024 , keď bolo vozidlo skontrolované bola vystavená faktúra a zaslaná
do poisťovne. Tiež nebolo sporné, že Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú dňa 13.02.2024 (č.l. 9)
uzavrel žalobca ako postupník a poškodený ako postupca, bola postúpená pohľadávka poškodeného vo
výške 708,06 Eur vrátane DPH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. a
ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej

súvislosti so škodou zo dňa 24.08.2023 na vozidle zn. Opel Astra ev. č. A. XXXXXX. Podľa bodu 4.
zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata
za postúpenie pohľadávky je vo výške 708,06 Eur, ktorá zodpovedná faktúre č. 01742024 vystavenej
žalobcomakoprenajímateľompostupcoviakonájomcovináhradnéhomotorovéhovozidlaCitroenC4ev.
č. B.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradného vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom žalobca si

bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (bod 5. zmluvy). Postupca
(poškodený) listom zo dňa 13.02.2024 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a uplatnil nárok
na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 24.08.2023 z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 708,06 Eur a žiadal túto
zaplatiť na bankový účet spoločnosti žalobcu (č.l. 10). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa

§ 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a z
týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa
15.03.2024 vyplýva, že žalobcovi bolo oznámené ukončenie šetrenia poistnej zmluvy dňa 15.03.2024
a predložil výpočet výšky poistného plnenia v sume 218 Eur (- 470,06 Eur neprimerané náklady na
náhradné vozidlo - 10 dni, - 20 Eur neprimerané náklady na náhradné vozidlo - pristavenie vozidla.) -

náhrada nákladov na použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 4
dní, priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na 17C/60/2024
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi
zo strany poisťovne. Prenájom vozidla priznaný vo výške 30 Eur s DPH. Z potvrdenia C. D. okresný

súd zistil, že žalovaným dňa 18.03.2024 bola uhradená platba v sume 218 Eur (č.l. 12). Z daného
oznámenia vyplynulo, že žalovaný nepriznal tzv. neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške
470,06 Eur 10 dní a - 20 Eur neprimerané náklady na náhradné vozidlo - pristavenie vozidla spolu
v sume 490,06 (pričom odpočítanú sumu 20 Eur žalovaný ďalej nerozporoval). Z listinných dôkazov
predložených žalovaným súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť FINAL-CD s.r.o. Žilina faktúrou č.

22450249 zo dňa 9.02.2024 na sumu 1.976,70 Eur so splatnosťou 23.02.2024 vystavenej na meno
odberateľa (TORATRANS s.r.o.) vyúčtovala zákazku na opravu vozidla Astra ev. č. A.. Žalovaný -
poisťovňa listom zo dňa 9.02.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9534252107, na základe ktorého
predkladá výpočet výšky plnenia a na základe predložených dokladov (faktúra za opravu vozidla č.
22450249) na účet FINAL-CD spol. s r.o. poukazuje sumu 1.976,70 Eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 442 ods. 1, § 427 ods. 2, § 443, § 524
ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 1, § 2 písm. d/, f/ s g/, § 4 ods. 1,
ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie,
ktorú považoval za nedôvodnú. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
na postúpenie pohľadávky, pohľadávka žalobcu na úhradu faktúry za nájom č. 01742024 zo dňa
13.02.2024 a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v čase vykonania

započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko neboli
splatné, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok. K tejto argumentácii
žalovaného súd prvej inštancie poznamenal, že postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy o
postúpení, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V danej veci uplatneného

nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1
Zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu prešiel
z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvorili dňa 13.02.2024. Predmetom zmluvy tak bolapohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení zo dňa 13.02.2024 pohľadávky
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie

pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V
danom prípade išlo odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu
práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie.
Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na
jej uplatnenie. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený

bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

5. V závere súd prvej inštancie uzatvoril, že žalobca v konaní preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo 14 dní a za uvedené
časové obdobie prenajímateľ vystavil faktúru na sumu 708,06 Eur z titulu dojednaného nájomného
vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva,

že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh
zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Je nepochybné, že poškodený
sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené

vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného. Právny nástupca
poškodeného (žalobca) potom na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatňoval v konaní
žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.
právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné
vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu) mu bol vnútený, a to

škodovou udalosťou, ktorú zavinil poistenec žalovanej. Práve preto nemožno nepriaznivosť tohto stavu
umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním (napr. ďalšími požiadavkami na rýchlosť
opravy, hľadania iných alternatív dopravy, krátením nájomného za prenajaté náhradné vozidlo a pod.).
Je potrebné totiž prihliadnuť na to, že už samotné poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou
ako poistnou udalosťou je pre poškodeného záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Nebolo by

preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny
za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona. Vychádzajúc z
vyššie uvedených skutkových zistení a úvah, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je právne dôvodné
priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 490,06 Eur, a preto návrhu v časti tejto istiny

vyhovel.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Žalovaná namietala, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne legitimovaný.

Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s výhradami žalovaného
a s jeho odkazmi na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Žalovaná argumentovala, že postupcovi
vzhľadom na skutočnosť, že náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla mu nevznikli (tieto
žalobcovi ako prenajímateľovi neuhradil), nevznikla postupcovi (poškodenému) reálne ani pohľadávka
voči žalovanému. Ak by si poškodený priamo žiadal plnenie od žalovaného, musel by preukázať úhradu

faktúry za prenájom. Faktúra za prenájom zo strany poškodeného uhradená nebola, preto ani postupca
zatiaľ nemá voči žalovanému pohľadávku, s ktorou môže disponovať. Žalovaná ďalej vyslovila názor,
že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci
oba nároky majú pôvod v tej istej škodovej udalosti, tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj

samotný okamih, kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Podľa žalovanej nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká až momentom úhrady nájomného za prenájom
náhradného vozidla. Keďže k úhrade nákladov nedošlo, nevzniká poškodenému ani pohľadávka voči
žalovanej. Ďalej žalovaná namietala prenájom po ukončení opravy a úhrade faktúry za opravu zo strany
žalovaného. Žalovaná sa nestotožnila s argumentáciou súdu prvej inštancie, keď priznal žalobcovi nárok

vo výške 141,- Eur za tri dni prenájmu, ktoré vznikli po tom, čo motorové vozidlo bolo dňa 09.02.2024 už
opravené, a taktiež žalovaná v ten deň, t.j. 09.02.2024, uhradila v prospech servisu aj faktúru za opravu.
Poškodený teda mal byť servisom dňa 09.02.2024 vyzvaný, aby si prevzal opravené vozidlo. V závere
žalovaná namietala neprimerane dlhý prenájom vzhľadom na rozsah poškodenia, pričom poukázala najudikátR7/1992,podľaktoréhomožnonákladynazapočítanienáhradnéhovozidlavynaloženévnutnom
a účelnom rozsahu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa poukázala, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne, má zato, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožňuje s
názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako vecne správne. Podľa žalobkyne súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal
spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán

sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami
žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovanej
nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Vo vzťahu k týmto námietkam
a danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne poukazuje na skutočnosti a argumentáciu uvedenú
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom právne otázky aktívnej vecnej legitimácie ako aj
inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené.

Žalovanou namietané skutočnosti sú bez významu pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku,
ba práve naopak, úvahy žalovanej považuje za absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jej tvrdení
by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade faktúry za
prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana žalovanej je zároveň v
rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sama žalovaná, tak ako je uvedené v žalobe,

postúpenú pohľadávku žalobkyni čiastočne splnila a až následne v priebehu konania spochybňuje
aktívnu legitimáciu na strane žalobkyne a nedôvodnosť započítania. Z uvedeného je zrejmé, že
predmetné námietky žalovanej sú účelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia. Má za to, že v danom
prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení,

a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, je žaloba
skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom práva. Vyššie uvedený
postup je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky k úhrade nájomného došlo započítaním. K otázke vzniku práva žalobkyne žalobkyňa

poukázala na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich
vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva
žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa

sa plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie
považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne. Uvedené závery sú
v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za
neopodstatnené a zavádzajúce, nakoľko súd sa podľa názoru žalobkyne podrobne vysporiadal so

všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že
sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené
vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom
jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla

len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Žalobkyňa má za
to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu
náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Postup
autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako
pričítaťpoškodenému,ktorýbolobjektívnepocelúdobuzotrvaniajehomotorovéhovozidlavautoservise

vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody
na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Deň ukončenia opravy nemožno
považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má

aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho
listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je
podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Autorizovanýservis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla,
tútozasielarovnopoisťovniaopravenémotorovévozidlovydávapoškodenémudoručenímkrycieholistu
od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a

odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Podľa žalobkyne by bolo aj v rozpore s
dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového
vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom
na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k
splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť

jeho užívanie. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaná opiera svoju procesnú obranu v jej písomných
podaniach v súčasnosti považuje žalobkyňa za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označený nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na aktuálne Rozsudky Krajského súdu v Žiline,
a to zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 a 6Co/77/2023, zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 11Co/67/2024
a 7Co/51/2024, zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a 9Co/107/2023, a ďalej poukázala na
rozhodnutia krajských súdov. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. V odvolacej replike žalovaná namietala, že posúdenie, či náklady za nájom náhradného vozidla boli
nutné a účelné, závisí vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3MCdo 3/2015). Výška náhrady škody, a tomu zodpovedajúce plnenie, nie
je totiž dané čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno

o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady škody vyššej než
je obvykle potrebná, leží na žalujúcej strane, a nie na žalovanej strane (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25Cdo 3911/2007). Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe
do poskytnutia plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy,
existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje, akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné

a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Žalovaná zopakovala, že faktúru za opravu
uhradila už v deň jej vystavenia, čiže v kontexte na žalobcom predostreté rozsudky odvolacích súdov
už poškodený po 09.02.2024 nebol oprávnený užívať náhradné vozidlo. A ak ho užíval, ide o ťarchu
poškodeného.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku

o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

11. V prejednávanom spore bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu

predchodcovi žalobkyne) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového
vozidla do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom
(poisteným), alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať. Ďalšou
spornou skutočnosťou bol žalovanou tvrdený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

12. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

13. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
(len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.
Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplývapriamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť
plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v
pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie

vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo
po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej
praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno
poškodenémuanipričítaťporušenievšeobecnejprevenčnejpovinnosti(§415OZ),t.j.povinnostisprávať
sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).

14. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu

(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou

a uplatňovanou škodou.

15. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade
spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak

protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba

za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.

16. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen
škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to

v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.

17. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové
vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo
v servise od 30.01.2024 do 12.02.2024, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené.
Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebypríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťou(dopravnou

nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla
z autoservisu je zrejmé, že autoservisom bolo vozidlo poškodenému odovzdané dňa 13.02.2024 po
doručení krycieho listu zo strany poisťovne a dňa 12.02.2024 (pondelok) t.j. bezodkladne po tom, ako
bol poškodený v prvý pracovný deň informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla poškodený

náhradné vozidlo vrátil. Nie je preto objektívne možné ani spravodlivé pričítať poškodenému na ťarchu
skoršie vystavenie, resp. uhradenie faktúry, o ktorej poškodený ani len nemal vedomosť.

18. Odvolací súd k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie konštatuje, že
táto je nedôvodná. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej

inštancie, a teda, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 13.02.2024, ktorou súčasne
došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, došlo k vzniku škody vo výške nákladov na nájomné
za užívanie náhradného vozidla. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v danom
prípade malo dôjsť najskôr k úhrade a až potom k prípadnému postúpeniu a teda, že žalobca nemáaktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Odvolací súd v súlade s už v iných rozhodnutiach prezentovanými
právnymi názormi má za to, že tento výklad žalovaného nemá oporu v zákone a je len jeho prianím
s cieľom nemusieť plniť svoje záväzky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ako už v minulosti

tunajší súd vyslovil, že predmetný nárok poškodeného vznikol z povinného zmluvného poistenia voči
žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z., a ktorý si mohol voči žalovanému
ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie
upravuje ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané,

že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Dohoda, že ich vzájomné nároky, a to
nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa navzájom započítajú, je prejavom zmluvnej voľnosti strán, ktorý nie je v rozpore s
vecným záverom premisy preferovanej Ústavným súdom SR (napr. nález sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa
1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych úkonov v prospech ich platnosti, pričom (eventuálne)
konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má byť celkom výnimočným. Skutočnosť, že došlo k prevodu

právamedzižalobcomapoškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúryzapočítaním,nespôsobuje
rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Odvolací súd ďalej poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí
tunajšieho súdu sp.zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, s ktorým sa plne stotožňuje a poukazuje naň:
„Krajský súd konštatuje, že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému

postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu
právabybolomožnétrvaťnatom,abypoškodenýuhradilžalobcovisumuzanájomnáhradnéhovozidlaa
ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky
a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a

posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd vedome v danej
spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup
v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické,
ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa
pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,

aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z
konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.“ Odvolací
súd ďalej konštatuje, že právny poriadok Slovenskej republiky pri fyzických a právnických osobách (nie
orgánoch štátu) je ovládaný zásadou, čo nie je zakázané je dovolené.

19. Odvolací súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)