Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: G. C., narodená XX. U. XXXX, bytom v E. XXX XX, K. L. XX/
XX, právne zastúpená: JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom: Hviezdoslavova 3, 971 01
Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 11. júla 2021, číslo:
XXX XXX XXXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 19. januára 2023, č. k. 25Sa/6/2022-51, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. januára 2023, č.
k. 25Sa/6/2022-51 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovanej na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. januára 2023, č. k.

25Sa/6/2022-51 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zrušil napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. júla 2022, číslo: XXX XXX XXXX X spolu s rozhodnutím
žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. decembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X,
ktorým sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo
dňa 11. júla 2022, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým generálny riaditeľ žalovanej postupom podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003

Z.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
žalovanej. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č.
461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 16. mája 2005.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej preskúmal v
intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 až ods. 8, § 153 ods. 3 písm. a), § 153 ods. 5, ods. 8, § 195 ods. 1,
ods. 2 a ods. 4, § 196 ods. 1, ods. 3, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom

SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci vyhodnotil, že sporným medzi stranami zostáva určenie dátumu
vzniku invalidity. Pričom žalobkyňa sa prikláňa k znaleckému posudku Z.. N. č. 12/2009 zo dňa 01.novembra 2009, ktorý stanovil, že žalobkyňa je invalidná ku dňu 08. decembra 2004 (čo bol zároveň deň
zániku podporného obdobia), nakoľko predpokladal, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne
pre posudkové pomery, pričom mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ako

„MPSVZČ“) žalobkyne stanovil vo výške 50 %. Žalovaný sa prikláňa k znaleckému posudku Z.. O. zo
dňa 01. augusta 2013, ktorý stanovil dátum invalidity žalobkyne ku dňu 05. októbra 2009, čiže ku dňu jej
vyšetrenia u Z.. N., pričom Z.. O. sa stotožnil s MPSVZČ, ktorú stanovil Z.. N. vo výške 50 %. Krajský súd
skonštatoval, že MPSVZČ žalobkyne stanovená vo výške 50 % nie je v konaní sporná, nakoľko účastníci
konania (žalobkyňa ako aj žalovaný) s touto výškou MPSVZČ súhlasia a v tomto konaní ju nerozporovali.

4. Krajský súd zároveň dospel k záveru, že ani jeden zo znaleckých posudkov (Z.. N. a Z.. O.) nedáva
uspokojivú odpoveď na to, kedy došlo k zmene MPSVZČ, resp. nedávajú odpoveď na to, ako sa môže
choroba vyvíjať z medicínskeho hľadiska s ohľadom na to, kedy mohlo dôjsť k zmene v posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne a vzniku jej invalidity. Správny súd konštatuje, že nemožno vychádzať zo
stanovenia dátumu invalidity ku dňu 08. december 2004, ktorý stanovil vo svojom znaleckom posudku

Z.. N., nakoľko je pravdou, že stanovený dátum nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nie sú o tom
žiadne objektívne nálezy, ktoré by stanovovali dátum invalidity ku dňu 08. december 2004. Zároveň nie
je možné vychádzať ani zo znaleckého posudku Z.. O., ktorý stanovil vznik invalidity žalobkyne ku dňu
05. októbra 2009, a to na základe vyšetrenia, ktoré absolvovala u Z.. N., ktorý stanovil výšku MPSVZČ
na 50 %. Z.. O. sa síce stotožnil so stanovenou výškou MPSVZČ na 50 %, avšak nestotožnil sa so

záverom o stanovení dňa invalidity k 08. decembru 2004, nakoľko v období od 08. decembra 2004 do 05.
októbra 2009 neboli žiadne odborné nálezy, ktoré by odôvodňovali vznik invalidity žalobkyne s MPSVZČ
vo výške 50 %. Podľa správneho súdu nemôže ísť na ťarchu žalobkyne ako pacientky a ako osoby,
ktorá je riadne poistená a ktorá si svoje povinnosti ako pacientka plnila a chodila na vyšetrenia, ako aj na
odborné posúdenia u odborných posudkových lekárov žalovaného, že nie je dostatok lekárskych správ

a záznamov. Taktiež podľa správneho súdu nie je akceptovateľný dátum 05. október 2009, ktorý stanovil
Z.. O. za dátum vzniku invalidity žalobkyne, nakoľko zo žiadnych lekárskych posudkov a záznamov
nevyplýva, že v tento konkrétny deň nastala invalidita žalobkyne s MPSVZČ vo výške 50 %, kým do
tohto dátumu bola MPSVZČ stanovená posudkovými lekármi žalovaného v oveľa nižšej miere. MPSVZČ
žalobkyne bola posudkovými lekármi žalovaného pôvodne (v roku 2005, 2007) určená na 10 %, a to

len pre jej rozhodujúce postihnutie. Následne v roku 2009 bola MPSVZČ žalobkyne stanovená na 30
% a okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne,
pričom znaleckým posudkom Z.. N. č. 12/2009 zo dňa 01. novembra 2009 bola MPSVZČ stanovená
až na konečných 50 %. Ide o podstatnú zmenu z kvantitatívneho hľadiska (trojnásobný až päťnásobný
nárast), avšak z posudkov nie je zrejmé, odkedy nastal tento 50 % pokles schopnosti, teda či existoval aj

predtým, a ak nie, ktoré nové zmeny v zdravotnom stave podmienili zmenu poklesu a odkedy. Taktiež zo
žiadneho posudku nie je zrejmé, ako sa zdravotné ochorenie žalobkyne vyvíjalo vo vzťahu k zvýšeniu
MPSVZČ a vo vzťahu k otázke dátumu vzniku jej invalidity.

5. Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností skonštatoval, že napadnuté ako aj

prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2022 a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. decembra 2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
správneho orgánu na ďalšie konanie.

6. Krajský súd záverom uviedol, že v ďalšom konaní nie je potrebné skúmať aktuálny zdravotný
stav žalobkyne, najmä jeho zlepšenie po vykonanej operácii a rehabilitácii, pretože pre rozhodnutie
o jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005 je relevantná otázka dátumu vzniku
invalidity žalobkyne. Je zbytočné, aby zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovými lekármi
žalovaného, nakoľko tí už nemajú aktuálne čo posudzovať, pretože zdravotný stav žalobkyne sa už

aktuálne neposudzuje. Krajský súd je toho názoru, že v novom konaní je potrebné nové znalecké
dokazovanie, ktoré na základe existujúcej zdravotnej dokumentácie žalobkyne stanoví dátum, ku
ktorému sa žalobkyňa stala invalidná s ohľadom na medicínsky priebeh a vývoj jej ochorenia. Až po
posúdení tejto otázky a s prihliadnutím na ňu, opätovne prvostupňový správny orgán zaujme stanovisko,
k akému dátumu zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje invaliditu a rozhodne o žiadosti žalobkyne.

7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
8. Proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. januára 2023, č. k. 25Sa/6/2022-51
podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 13.

februára 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) tvrdiac,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu tvrdiac, že
posúdením zdravotného stavu na účely invalidity žalobkyne sa od roku 2005 zaoberajú posudkoví

lekári organizačných zložiek žalovanej na základe doložených odborných lekárskych nálezov a na
základe záverov súdnych znalcov. K znaleckému posudku súdneho znalca z odboru ortopédie Z.. S.
Z. zo dňa 29. mája 2009 uviedla, že MPSVZČ žalobkyne je 20 % so záverom, že ide o ľahký deficit
funkcie kolenných kĺbov, ktorý nepodmieňuje invaliditu. Žalovaná je toho názoru, že z uvedeného je
logické, že ak v roku 2009 žalobkyňa mala len ľahké funkčné obmedzenie kolenných kĺbov, nemohla
mať ťažké obmedzenie kolenných kĺbov v roku 2004, alebo v období pred rozhodnutím o priznaní

starobného dôchodku. S.. Z.. N., L.. v znaleckom posudku zo dňa 1. novembra 2009 skonštatoval, že
MPSVZČ je 50 %, z toho 45 % určil na poruchu funkcie obidvoch kolenných kĺbov a 5 % na ochorenie
chrbtice. Dátum vzniku určil na 8. decembra 2004, čo je deň skončenia podporného obdobia poberania
nemocenského. S.. Z.. N.Á., L.. zistil ťažký stupeň poškodenia funkcie kolenných kĺbov, ktoré v súlade so
zákonom podmieňuje invaliditu vlastným vyšetrením žalobkyne zo dňa 5. októbra 2009. Podľa žalovanej

v znaleckom posudku nezdôvodnil medicínsky dátum vzniku invalidity. Z uvedeného je zrejmé, že nálezy
dvoch súdnych znalcov sa nezhodujú v závažnosti poškodenia funkcie kolenných kĺbov v období pred
priznaním starobného dôchodku, preto bol o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne požiadaný tretí
súdny znalec Z.. S. O.. V náleze ním vypracovaného znaleckého posudku zo dňa 1. augusta 2013
skonštatoval, že u pacientky za dobu, kedy došlo k takému stavu, že MPSVZČ bola u nej vyššia ako 40

%, možno považovať dátum, kedy došlo k indikácii vykonania operácie pre implantáciu TEP oboch kolien
a takýmto dátumom je podľa Z.. O. 16. júl 2010, zrejmý z vyšetrenia žalobkyne. Pred týmto dátumom
sa nevyskytuje žiaden odborný lekársky nález, ktorý by spájal známky artrózy, funkčného poškodenia a
subjektívnych ťažkostí do takého celku, ktorý by predstavoval zhoršenie stavu s obmedzením pracovnej
schopnosti nad 40 %.

10. Vzhľadom na rozpor názorov súdnych znalcov S.. Z.. N. L.. a Z.. O., uložil krajský súd žalovanej
odstrániť tento rozpor pri stanovení dátumu vzniku invalidity vyžiadaním vyjadrenia k dátumu vzniku
invalidity súdnych znalcov. Obaja súdni znalci zotrvali na svojich záveroch. K tomuto žalovaná uviedla,
že posudkoví lekári organizačnej zložky žalovanej, dvaja súdni znalci v odbore zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie ortopédie, prísediaci ortopéd pri posúdení zdravotného stavu na účely invalidity, súhlasne
skonštatovali, že invalidita žalobkyne nevznikla pred rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, t.j.
pred 13. marcom 2009. Všetci sú odborní lekári, špecialisti vo svojom medicínskom odbore. K dátumu
vzniku invalidity pred rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku sa priklonil jedine súdny znalec S..
Z.. N., L.., a to bez akýchkoľvek medicínskych podkladov a argumentácií, len na základe úvah o ustálení

zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 8. decembra 2004. Pribratie ďalšieho znalca v tu prejednávanej
veci žalovaná nepovažuje za dôvodné riešenie, nakoľko jeho záver môže viesť k ďalším pochybnostiam
určenia dátumu vzniku invalidity.

11. Žalovaná v kasačnej sťažnosti poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. 1So 109/2003, judikát č. 9/2005, podľa ktorého výpovedná
hodnota znaleckého posudku nemá vyšší stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov
organizačných zložiek žalovanej. Posudkoví lekári sociálneho poistenia majú v konaní o dôchodkových
dávkach osobitný význam, pretože majú právomoci zverené zákonom. Žalovaná má za to, že jej
rozhodnutia napadnuté žalobkyňou, čo do nedostatkov, vytknutých jej následne aj krajským súdom,

obsahujú dostatok skutkových a právnych záverov a tieto nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené.

12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu
tak, že žalobu žalobkyne zamietne a žalobkyni neprizná náhradu trov konania. Zároveň žalovaná žiada

o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP.

III.13. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 28. februára 2023 s tým, že
námietky žalovanej uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené a dôvodné. V danom
prípade je vypracovanie nového znaleckého posudku namieste aj z dôvodu opakovaných odlišných

záverov posudkových lekárov, a rozdielnosti názorov znaleckých posudkov už vypracovaných v tu
prejednávanej veci. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec
právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej
ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.

14. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 10. marca 2023 na vedomie.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“),

po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti
(§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie
rozsudku a vrátenie veci Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. januára
2023, č. k. 25Sa/6/2022-51, ktorým krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a)
SSP zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. júla 2022, číslo: XXX XXX
XXXX X spolu s rozhodnutím žalovanej ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. decembra

2021, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11. júla 2022, číslo: XXX XXX XXXX X a ktorým generálny riaditeľ
žalovanej postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu
zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie žalovanej. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový
správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o

invalidný dôchodok zo 16. mája 2005.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok
na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, jednotlivé

percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

30.Podľa§196ods.3zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,organizačnázložka
Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

31. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj konanie
mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so zásadnými námietkami
uvedenými v žalobe žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.

32. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.33. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej
veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú
pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej

zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis.Zákonnosťpostupusprávnysúdskúmanazákladerovnakýchkritériíakozákonnosťrozhodnutí.

34. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je
invalidita poistenca, pričom za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti,

duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Mierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 citovaného zákona, určuje sa v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu
žalovaného mal preukázané, že žalobkyňa dňa 03. novembra 2003 utrpela pracovný úraz ľavého kolena
a dňa 20. júla 2004 utrpela obdobný pracovný úraz, a to zranenie zápästia pravej ruky, pravého kolena
a chrbtice. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16. mája 2005 požiadala o priznanie invalidného dôchodku,
pričom žiadala priznať invalidný dôchodok od dátumu nasledujúceho po uplynutí podpornej doby pre

účely nároku na nemocenské dávky, a teda odo dňa 08. decembra 2004. Na základe uvedenej žiadosti
bol posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola stanovená na 10 % a následne žalovaná
rozhodnutím zo dňa 22. augusta 2005 rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného
dôchodku zo dňa 16. mája 2005. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený
zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi žalovanej, pričom MPSVZČ bola stanovená identicky na

10 %. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sd/785/2005-53 zo dňa 12. februára 2007
rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. augusta 2005 a vrátení veci na ďalšie konanie
z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nebolo preskúmateľné a uložil povinnosť žalovanej odôvodniť,
prečo sa určité ochorenie žalobkyne považuje za rozhodujúce a následne prečo je MPSVZČ určená v
konkrétnej výške. Podľa krajského súdu nebolo postačujúce skonštatovanie jednou vetou, že žalobkyňa

má MPSVZČ vo výške 10 %.

36. Na to bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom posudkom zo dňa 05. septembra
2007 jej bola stanovená MPSVZČ vo výške 10 % a žalovaná rozhodnutím zo dňa 19. októbra 2007
zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16. mája 2005, nakoľko dospela

k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne
posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovými lekármi žalovanej, pričom MPSVZČ bola opätovne
stanovená na 10 %. Po podaní opravného prostriedku žalobkyne, rozhodol Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č. k. 18Sd/168/2007-46 zo dňa 02. februára 2009 o zrušení rozhodnutia zo dňa 19.
októbra 2007 a vrátení veci z dôvodu, že súd nepovažoval predmetné rozhodnutie za vecne správne

a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej nezodpovedalo zákonu, pričom uviedol, že
ani jeden z posudkov nezodpovedal otázku, prečo je žalobkyňa od 21. júla 2007 práceneschopná
a ako prihliadli posudkoví lekári na pretrvávajúcu aktivitu chorobného procesu a silné bolesti, ktoré
obmedzujú žalobkyňu vo výkone práce a ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepodmieňujú
priznanie invalidity. Tvrdenia posudkových lekárov boli podľa súdu rozporuplné a spôsobilé vyvolať

dojem neobjektívneho a nekomplexného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne.

37. Rozhodnutím zo dňa 17. augusta 2009 žalovaná rozhodla o priznaní starobného dôchodku
žalobkyni, a to odo dňa 13. marca 2009.

38. Dňa 30. júla 2009 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne a MPSVZČ bola stanovená vo
výške 30 %, pričom žalovaná na základe predmetného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne dňa
02. septembra 2009 rozhodla o zamietnutí jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Na základe
podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovýmilekármi žalovanej, pričom MPSVZČ bola opätovne stanovená na 30 %. Následne Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č. k. 15Sd/24/2010-46 zo dňa 13. septembra 2010 rozhodol o zrušení rozhodnutia zo
dňa 02. septembra 2009 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom súd uviedol,

že rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. septembra 2009 nielenže neodstránilo rozpory, spôsobujúce
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale tieto ešte viac prehĺbilo. Naďalej zostal neobjasnený rozpor, ktorý
súd nariadil odstrániť, spočívajúci v tom, že podľa záveru žalovanej žalobkyňa nie je invalidná, hoci
doposiaľ trvá viacročná pracovná neschopnosť žalobkyne. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa
nezaoberali riešením tohto rozporu a žalovaná v tomto smere nevykonala žiadne ďalšie dokazovanie.

Otázka dlhotrvajúcej práceneschopnosti z dôvodu zdravotných problémov nemôže byť bez ďalšieho
bezpredmetná vo vzťahu k posudzovaniu invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívala aj v otázke MPSVZČ. Pôvodne bola určená na 10 %, a to len
pre rozhodujúce postihnutie. Následne bola MPSVZČ stanovená na 30 %, pričom okrem rozhodujúceho
postihnutia bolo prihliadané aj na ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne. Ide o podstatnú zmenu z
kvantitatívneho hľadiska (trojnásobný nárast), avšak z posudkov nie je zrejmé, odkedy nastal tento 30 %

poklesschopnosti,tedačiexistovalajpredtým,aaknie,ktorénovézmenyvzdravotnomstavepodmienili
zmenupoklesuaodkedy.Súdpretouložilžalovanejpovinnosťdoplniťdokazovaniezaúčelomnáležitého
posúdenia zdravotného stavu žalobkyne so zameraním na zistenie príčin rozdielov v záveroch posudkov
znalcov a vysporiadaním sa s príčinami dlhotrvajúcej viacročnej práceneschopnosti žalobkyne.

39. Dňa 03. septembra 2013 bol posúdený zdravotný stav žalobkyne nanovo, pričom posudkový lekár
žalovanej stanovil vznik invalidity odo dňa 16. júla 2010 a MPSVZČ na 70 %, resp. odo dňa 25. júla 2011
na 75 %. Žalovaná však rozhodnutím zo dňa 02. októbra 2013 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný
dôchodok zo dňa 16. mája 2005. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený
zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej, pričom MPSVZČ bola stanovená na 65 %, a

to od 06. júla 2012. Na základe uvedeného zdravotného posúdenia žalovaná dňa 15. apríla 2014 vydala
zmenové rozhodnutie, pričom zmena nastala len v časti odôvodnenia ohľadne MPSVZČ, avšak výrokom
bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005 zamietnutá. Rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/97/2014-44 zo dňa 03. novembra 2014 bola zamietnutá žaloba žalobkyne,
ktorou žiadala preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí žalovanej, pričom predmetné rozhodnutia

žalovanej boli potvrdené ako zákonné a vecne správne. Na základe podaného odvolania zo strany
žalobkyne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10So/19/2015 zo dňa 17. februára 2016 zmenil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/97/2014-44 zo dňa 03. novembra 2014, a to tak, že rozhodnutie
žalovanej zo dňa 03. septembra 2013, ako aj rozhodnutie zo dňa 15. apríla 2014 zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia žalovanej boli nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Najvyšší súd SR konštatoval, že spornou zostala otázka dátumu vzniku invalidity žalobkyne,
keď jej zdravotný stav sa mal zhoršiť následkom pracovných úrazov, ktoré utrpela dňa 03. novembra
2003 a 20. júla 2004, odkedy sa stala práceneschopnou. V ďalšom konaní nebolo potrebné skúmať
aktuálny zdravotný stav žalobkyne, najmä jeho zlepšenie po vykonanej operácii a rehabilitácii, pretože
pre rozhodnutie o jej žiadosti o invalidný dôchodok zo 16. mája 2005 je relevantná otázka, či bola

invalidná v období do vzniku nároku na starobný dôchodok (t.j. do 13. marca 2009). Bolo teda zákonnou
povinnosťou žalovanej doplniť dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, vysporiadať sa s
námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa
Najvyššieho súdu SR nezodpovedalo skutočnosti konštatovanie Z.. O. o neexistencii odborného nálezu
z obdobia pred 16. júlom 2010, pretože ho vyvracia minimálne žalobkyňou v konaní predložený znalecký

posudok Z.. N. č. 12/2009, ktorý určil jej MPSVZČ na 50 %. Nie je opodstatnený názor žalovanej, ktorý
tento dôkaz ignoruje z dôvodu, že zadávateľom posudku bola žalobkyňa. Posudok vypracoval znalec a
relevantný odborník, preto ide o dôkaz ako každý iný a je potrebné sa s ním vysporiadať v intenciách
predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu.

40. V ďalšom štádiu konania v tu prejednávanej veci dňa 12. júla 2016 rozhodol prvostupňový správny
orgán o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005, a to z dôvodu, že
posudkom zo dňa 20. októbra 2016 bola stanovená MPSVZČ vo výške 30 %. Na základe odvolania
žalovaná rozhodnutím zo dňa 11. januára 2017 potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 12. júla 2016. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/6/2017-34 zo dňa 26. apríla

2018 bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou žiadala preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.
januára 2017. Na podklade rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/25/2018 zo dňa 31. júla 2019 bol
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/6/2017-34 zo dňa 26. apríla 2018 zrušený z dôvodu, že
súd sa predmetnou vecou dôsledne nezaoberal, nakoľko za účelom posúdenia zákonnosti rozhodnutiažalovanej bolo totiž potrebné zadovážiť si posudkový spis a preskúmať, či žalovaná mala k dispozícii
dostatočné podklady, odôvodňujúce vydanie napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný
dôchodok žalobkyne.

41. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/38/2019-23 zo dňa 14. novembra 2019
zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. januára 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 12. júla 2016 z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu. Súd konštatoval, že

znalecký posudok Z.. O. č. 9/2013 zo dňa 01. augusta 2013, rovnako ako znalecký posudok Z.. Z. zo
dňa 29. mája 2009 objednali správne orgány, pričom ani jeden zo súdnych znalcov neuviedol postup
podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V znaleckých posudkoch boli hodnotené lekárske
správy odborných lekárov od r. 2007 až 2010. Obaja znalci posúdili MPSVZČ miernejšie ako znalec
Z.. N.Á., ktorý stanovil MPSVZČ na 50 %. Posudkoví lekári v posudku zo dňa 18. januára 2007 určili
postihnutie ako obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch ľahkého stupňa podľa kapitoly XV, odd.

G, položka 52 písm. a), 10 % prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom za ochorenie uvedené
ako pseudoartróza tíbie stanovili rozmedzie MPSVZČ vo výške 30 - 50 %. V ďalšom posudku zo dňa
26. januára 2010 už je zdravotné postihnutie definované ako trvalé následky po vybraní menisku, pri
stredne ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48 písm. b), bez
uvedenia percentuálnej MPSVZČ. Dve operácie menisku pritom boli uskutočnené v roku 2004, čo

svedčí o zmätočnosti posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie žalovanej. Žalovaná sa nijako
nevysporiadala v posudku s námietkami, prečo žalobkyňa nebola hodnotená pod písm. c) podľa kapitoly
XV, odd. G, položka 48c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je rozpätie 30 - 45 %.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej teda nie je založené na komplexnom zhodnotení jej zdravotného
stavu a neodstránilo rozpory znaleckých posudkov Z.. N. a Z.. Z.. V novom konaní súd stanovil

povinnosť žalovanej zdôvodniť, či diagnostické závery lekárov - špecialistov majú dopad na MPSVZČ,
podľa akej položky v zmysle prílohy 4 k zákonu a v akej percentuálnej miere ustálila posúdenie a
úvahu, z akých dôvodov brala do úvahy len posudky posudkových lekárov, ktoré si objednali správne
orgány. Súd uložil povinnosť žalovanej nariadiť doplnenie znaleckého posudku Z.. O. o vyporiadanie a
posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách predchádzajúceho

rozhodnutia krajského súdu č. k. 15Sd/24/2010 zo dňa 13. septembra 2010.

42. Dňa 06. júna 2020 prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný
dôchodok zo dňa 16. mája 2005, a to z dôvodu, že posudkom zo dňa 19. mája 2020 bola stanovená
MPSVZČ vo výške 50 %, pričom dátum vzniku invalidity bol určený na 05. október 2009. Na základe

podaného odvolania žalovaná rozhodnutím zo dňa 23. novembra 2020 potvrdila uvedené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu. Na základe podanej žaloby zo strany žalobkyne, Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom č. k. 29Sa/1/2021 zo dňa 09. júna 2021 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
23. novembra 2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08. júna 2020 z
dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci a uviedol, že vzhľadom

k tomu, že znalec Z.. O. sa so stanovením dátumu vzniku invalidity Z.. N. nestotožnil s odôvodnením,
že podľa neho znalec môže mieru postihnutia stanoviť len od vlastného vyšetrenia, vznikol v zistení
podstatnej okolnosti potrebnej pre rozhodnutie vo veci závažný rozpor v záveroch znalcov, pričom
žalovaná sa tento rozpor žiadnym spôsobom nepokúsila odstrániť a bez ďalšieho sa priklonila iba k
záveru znalca Z.. O.Z.. Týmto žalovaná nedostatočne splnila úlohu, ktorú jej zadal pre ďalší postup

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/38/2019-23 zo dňa 14. novembra 2019 pre zistenie
vzniku invalidity. Odôvodnenie určenia dátumu uznania invalidity musí vychádzať z potrebných nálezov
odborných lekárskych vyšetrení. V záveroch znalcov Z.. O. a Z.. N. došlo k podstatnému rozporu, keď
uvedené lekárske nálezy Z.. O. nepovažoval za dostatočné pre posúdenie vzniku invalidity u žalobkyne,
avšak znalec Z.. N. z nich pri stanovení dátumu vzniku invalidity vychádzal. V ďalšom konaní súd stanovil

povinnosť žalovanej odstrániť tento rozpor vyžiadaním vyjadrenia menovaných znalcov k stanoveniu
dátumu vzniku invalidity u žalobkyne s ohľadom na konkrétne nálezy odborných lekárskych vyšetrení
a v prípade, ak k odstráneniu týchto rozporov v dokazovaní nedôjde, je možné prípadne vykonať aj
konfrontáciu týchto znalcov k zodpovedaniu tejto otázky.

43. Následne dňa 27. decembra 2021 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 70 a 71 zákona
o sociálnom poistení o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2005
s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného v
Prievidzi zo dňa 02. decembra 2021 bola žalobkyňa invalidná od 05. októbra 2009 podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Celkovo MPSVZČ bola stanovená vo výške 50 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá

percentuálnevyjadrenieMPSVZČadátumvznikuinvalidityjeobsahompripojenéhoodbornéhoposudku
o invalidite zo dňa 02. decembra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán poukázal na odpoveď Z.. N. zo dňa 17. septembra 2021, v
ktorej tento na dotaz správneho orgánu opakovane poukázal na svoj znalecký posudok z novembra
2009, kde je dokumentovaný anatomický a funkčný stav pohybového aparátu žalobkyne v čase

vyhotovenia znaleckého posudku, pričom uviedol, že „Odvtedy som pacientku nevidel, nemám inú
dokumentáciu ako je znalecký posudok. Fragmenty zdravotnej dokumentácie, ktoré ste mi poslala,
sú insuficientné pre posudkové hodnotenie. V súčasnosti nemám iné informácie ako sú uvedené
v znaleckom posudku.“, z čoho prvostupňový správny orgán usúdil, že trvá na pôvodnom dátume
invalidity, a to ku dňu 08. decembra 2004. Z.. O. sa vyjadril k dátumu vzniku invalidity v stanovisku zo
dňa 19. januára 2020, v ktorom na žiadosť Krajského súdu v Trenčíne o vysporiadanie a posúdenie

rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách rozhodnutia Krajského súdu
č. k. 15Sd/24/2010, pre prvostupňový správny orgán uviedol, že: „Znalecké posudky nie je možné
porovnať, nakoľko každý bol vypracovaný na iné otázky v inom časovom období a tak samozrejme
že každý má iné odpovede a závery. Ja som vypracoval posudok retrospektívne, v čase keď už pani
C. bola po implantácii TEP oboch kolien a tak som stav mohol posudzovať len na základe zdravotnej

dokumentácie z predchorobia, čo som aj urobil. Pri tomto posudzovaní som nemal k dispozícii znalecké
posudky uvedených znalcov, takže objektívne vyšetrenie ktoré vykonal znalec N. som nemohol brať
do úvahy ako objektívny nález. Závery znaleckého posudku Z.. S. Z. sú nepreskúmateľné, nakoľko
neuvádza akým spôsobom k záverom došiel, takže k tomuto posudku sa nedá zaujať stanovisko.
Znalecký posudok znalca N. možno akceptovať v rozsahu objektívneho nálezu ťažkostí, ktoré zistil

u poškodenej, ako aj ich posúdenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. teda záver, že celková miera
poklesu zárobkovej činnosti u pacientky v čase vyšetrenia bola 50%. Nie je však možné súhlasiť s tým,
že toto postihnutie bolo od 8. decembra 2014, nakoľko nie sú o tom žiadne objektívne nálezy a takýto
záver zo strany znalca nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený, takže je nepreskúmateľný. V prípade,
že by som mal k dispozícii objektívne vyšetrenie znalca N. a mohol ho zahrnúť do svojho znaleckého

posudku,potomsozáverom„žecelkovámierapoklesuzárobkovejčinnostiupacientkyvčasevyšetrenia
znalcom N. bola 50%“, by som súhlasil a aj súhlasím. Znalec môže túto mieru postihnutia stanoviť
len od vlastného vyšetrenia, teda od 5. októbra 2009, nakoľko pre obdobie od 8.decembra 2004 do 5.
októbra 2009 nie sú žiadne odborné nálezy, ktoré by túto mieru postihnutia zdôvodňovali, resp. znalec
N. v znaleckom posudku neuvádza žiadne objektívne skutočnosti na základe ktorých k takémuto nálezu

došiel a ani ja som v zdravotnej dokumentácii pacientky takéto záznamy nenašiel.“ Záverom Z.. O. dodal,
že „na základe preštudovania a akceptácie doplnených objektívnych skutočností možno konštatovať,
že u pacientky G. C. je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % odo dňa 5. októbra
2009.“ Na základe týchto rozdielnych stanovísk oboch znalcov, prvostupňový správny orgán požiadal o
konfrontáciu znaleckých posudkov oboch znalcov.

44. Podľa vyjadrenia Z.. N., doručeného pobočke žalovaného v Prievidzi dňa 09. novembra 2021,
znalecké ortopedické vyšetrenie bolo realizované dňa 05. októbra 2009. „Proces patogenézy pri
znaleckom vyšetrení prebiehal už podstatne dlhšie, pacientka bola liečená, bola práceneschopná, stav
bez zlepšenia. V čase môjho zostavenia znaleckého posudku som skonštatoval rozvinutý patogenetický

proces, ktorý sa vyvíjal niekoľko rokov skôr ako znalecké vyšetrenie. Prelomový termín pre toto
hodnotenie som považoval zánik podporného obdobia 8. decembra 2004, ktorý bol takto určený
Sociálnou poisťovňou. Prvý úraz bol dňa 3. novembra 2003, t. j. cca 14 mesiacov pred navrhovaným
termínom priznania invalidity. Predpokladal som, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu pre posudkové
pomery viac ako rok od úrazu, t. j. uvedený prelomový termín 08. december 2004.“ Zdôvodnenie

jeho znaleckého záveru podporuje aj nutnosť implantácie totálnej endoprotézy oboch kolien súčasne,
uskutočnenej dňa 25. júla 2011. Záverom uviedol, že „nakoľko podporné obdobie uplynulo 8. decembra
2004, týmto dňom podľa nižšie uvedeného zákona (pozn. súdu zákona o sociálnom poistení) pani G.
C. splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok.“

45. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na stanovisko Z.. O. zo dňa 19. októbra 2021, v ktorého
úvode je uvedené, že k žiadosti Krajského súdu v Trenčíne sa vyjadril dňa 19. januára 2020, kde
jasne zaujal stanovisko k predmetným znaleckým posudkom. Ďalej sa uvádza, že „prvou a základnou
podmienkou akceptovateľného znaleckého posudku je jeho preskúmateľnosť. To znamená, že každýjeden záver znaleckého posudku musí byť spätne preskúmateľný a argumentačne dokázateľný na
základe objektívnej skutočnosti a vedeckých poznatkov, pričom musí byť zrejmé na základe čoho znalec
dospel k svojím záverom. Takýto znalecký posudok musí byť verejne obhájiteľný.“ Z.. O. konštatoval, že

záver znaleckého posudku musí byť preskúmateľný a dokázateľný na základe objektívnych skutočností
a vedeckých poznatkov, závery nie je možné robiť na základe hypotetických predpokladov, musí byť
zrejmé, na základe čoho znalec dospel k svojím záverom. V obidvoch znaleckých posudkoch Z.. S. Z.,
ako aj S.. Z.. A. N. L.. nie je podľa Z.. O. zdôvodnené, na základe čoho je stanovený dátum vzniku
invalidity, teda posudok nie je podľa neho preskúmateľný. Zo súdnoznaleckého hľadiska v uvedenom

prípade na základe dostupnej dokumentácie nie je možné vyvodiť iný časový záver ako ten, ktorý uviedol
v posudku (t.j. po konfrontácii so znaleckým posudkom S.. Z.. N. za deň vzniku invalidity označil deň
5. október 2009). Záverom Z.. O. uviedol, že „trvám na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý
je jednoznačne preskúmateľný, nakoľko jasne uvádzam na základe čoho som stanovil dátum vzniku
invalidity u menovanej. Pokiaľ nebudú predložené znalcami objektívne dokumenty, na základe ktorých
dospeli k svojím záverom, ktoré sú rozdielne od mojich záverov, potom posudky sú nepreskúmateľné a

nemámkčomuzaujaťakékoľvekinéstanoviskoakosomuviedolvposudku,akoajvnáslednýchlistoch.“

46. Záverom prvostupňový správny orgán konštatoval, že na základe uvádzaných skutočností a
vyjadrenísaznalcovZ..O.aZ..N.vrámcivzájomnejkonfrontácievtuposudzovanejvecivypracovaných
znaleckých posudkov, zdravotný stav žalobkyne, ktorý podmieňoval pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o 50 %, vznikol až po uplatnení nároku na starobný dôchodok, t. j. po 13. marci 2009,
konkrétne 05. októbra 2009, odo dňa vyšetrenia znalcom Z.. N., nakoľko dátum ukončenia vyplácania
nemocenských dávok nie je relevantným medicínskym dôvodom na vznik invalidity. Dátum vzniku
invalidity určuje, odkedy dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podmieňuje vznik invalidity na základe
medicínskych kritérií (odborných nálezov). Do tohto dátumu bola MPSVZČ len 30 % a zdravotný stav

nepodmieňoval invaliditu.
47. Na základe podaného odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu,
generálny riaditeľ žalovanej prijal rozhodnutie zo dňa 11. júla 2022, ktorým podľa § 218 zákona o
sociálnom poistení odvolanie žalobkyne podané voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 27.
decembra 2021 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Prievidza dňa 17. februára 2022, ktorý odvolaniu nevyhovel
a postúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie
so sídlom v Nitre, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Na základe uvedeného
žalovaná konštatovala, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV - podporného

a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 48 - trvalé následky po vybratí menisku,
písmeno c) - pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
s MPSVZČ vo výške 45 %. Za iné ochorenia bola zvýšená MPSVZČ o 5 %, na celkových 50 %. V
odvolacom konaní bolo ustálené, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení s MPSVZČ vo výške 50 % a s dátumom vzniku invalidity od 05. októbra 2009. Po preskúmaní

veci dospela žalovaná k záveru, že žalobkyňa síce splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný
dôchodok, avšak v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila tretiu podmienku na vznik
nároku na invalidný dôchodok, pretože je odo dňa 13. marca 2009 poberateľkou starobného dôchodku
a podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia jej invalidita vznikla
až dňom 05. októbra 2009, t. j. po vzniku nároku na starobný dôchodok.

48. Kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že v tu prejednávanej veci ostáva
medzi stranami sporným určenie dátumu vzniku invalidity, kedy, ako uvádza aj krajský súd, sa žalobkyňa
prikláňa k znaleckému posudku Z.. N. č. 12/2009 zo dňa 01. novembra 2009, ktorý stanovil, že žalobkyňa
je invalidná ku dňu 08. december 2004 (čo bol zároveň deň zániku podporného obdobia). Žalovaná sa

prikláňa k znaleckému posudku Z.. O. zo dňa 01. augusta 2013, ktorý stanovil dátum invalidity žalobkyne
ku dňu 05. október 2009, čiže ku dňu jej vyšetrenia u Z.. N., pričom Z.. O. sa stotožnil s MPSVZČ, ktorú
stanovil Z.. N. vo výške 50 %.

49. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby bez pochybností

umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej
dávky. Správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný zadovážiť si potrebné podklady pre
rozhodnutievsúlades§195ods.1aods.2zákonač.461/2003Z.z.,akoajvykonaťdokazovaniapodľa§
196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavuveci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy,
ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

50. Žalovaná vydala v rokoch 2005 až 2022 sedem rozhodnutí, ktorými zamietla žiadosť o invalidný
dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa pri každom posúdení zdravotného stavu viacerými posudkovými
lekármi dosiahla rozdielnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to v rozmedzí od
10 % do 75 %, t.j. v rozmedzí nespĺňajúc minimálnu mieru pre posúdenie invalidity, alebo naopak síce
spĺňajúc MPSVZČ nad 40 %, ale v čase po priznaní starobného dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný

odo dňa 13. marca 2009. Preto v súlade s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/19/2015 zo dňa 17. februára 2016 pre
posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodujúce zhodnotiť jej zdravotný stav
pred vznikom nároku na starobný dôchodok. V tomto smere boli zo strany účastníkov zabezpečené tri
znalecké posudky ohľadom zdravotného stavu žalobkyne a početné množstvo odborných lekárskych
posudkov lekárov sociálneho zabezpečenia.

51. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. S. Z., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
ortopédia bol vypracovaný na žiadosť žalovanej dňa 29. mája 2009. Základná štruktúra znaleckého
posudku je z pohľadu formy vypracovaná v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“). Znalecký posudok

obsahuje lekárske správy, z ktorých znalec pri posudzovaní vychádzal, záverom odpovede na položené
otázky, ktorých znenie z textu znaleckého posudku nijako nevyplýva. Pod číslom 4 je zrejmá odpoveď:
Áno obmedzuje, obmedzenie hybnosti kolenných kĺbov. Funkčné obmedzenie je 20 %. Pod číslom 5
je odpoveď: Áno obmedzuje, obmedzenie hybnosti C a Th chrbtice. Funkčné obmedzenie je 10 %.
Odpovede znalca v posúdení MPSVZČ nekorešpondujú prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

52. Znalecký posudok vypracovaný znalcom S.. Z.. A. N., L.., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie ortopédia bol vypracovaný na objednávku žalobkyne dňa 1. novembra 2009. Zákonná štruktúra
dokumentu je dodržaná. Znalecký posudok obsahuje záver znalca z osobného vyšetrenia žalobkyne
uskutočneného dňa 5. októbra 2009, fotodokumentáciu, rtg. snímky, ktoré znalec dokladá vybranými

lekárskymi nálezmi a správami odborných lekárov. Konkrétne, na úvod stručný výňatok zo záznamu z
hospitalizácie z NsP Bojnice zo dňa 3. marca 2004 a z 28. marca 2004, následne tri lekárske správy
z neurologického vyšetrenia z januára 2004, 14. januára 2005 a 22. mája 2006, jedna lekárska správa
z ortopedickej kontroly z 11. júla 2007, a napokon dva lekárske záznamy z vyšetrenia žalobkyne v
algeziologickej ambulancii z 23. apríla 2007 a z 23. júna 2008. Miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je určená s odkazom na prílohu č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitolu XV, oddiel
G, položky č. 48 písm. c) - trvalé následky po vybraní menisku, pri ťažkej poruche funkcie kolenného
kĺbu a spolu so zvýšením MPSVZČ kvôli ochoreniu chrbtice vo výške 5 % vyhodnotená ako celková
MPSVZČ na 50 %. Ako dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok je stanovený na deň 8. decembra
2004, nakoľko v tento deň uplynulo podporné obdobie žalobkyne zo strany žalovanej.

53. Ako tretí v poradí, bol dňa 1. augusta 2013 vypracovaný znalecký posudok znalca Z.. S. O., z
odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu, na objednávku
žalobkyne. Úlohou znalca bolo vzhľadom na operáciu žalobkyne uskutočnenú dňa 25. júla 2011
(implantácia totálnych endoprotéz oboch kolien) zodpovedať, kedy spätne mohlo dôjsť k takému

zhoršeniu zdravotného stavu, že MPSVZČ u žalobkyne by bola vyššia ako 40 %, ale nižšia ako 70 %
a tiež, akou mierou na zhoršení zdravotného stavu participovalo ochorenie chrbtice. Znalecký posudok,
rovnako ako predchádzajúce dva, je štruktúrovaný v súlade so zákonom o znalcoch. Ako je z vyššie
uvedeného zrejmé, znalec Z.. S. O. ho vypracoval bez vedomostí o vyšetrení žalobkyne znalcom S.. Z..
N.Š., L.. dňa 5. októbra 2009 a jeho znaleckých záverov. Znalecký posudok obsahuje značné množstvo

lekárskych nálezov a správ žalobkyne od roku 2004 (každoročné ortopedické vyšetrenia počnúc rokom
2004 až 2011, záznamy z hospitalizácie z NsP Bojnice 2x v roku 2004 a následne z UNM v Martine
z júla 2011, početné neurologické aj algeziologické vyšetrenia z uvedeného obdobia). Záverom je
konštatované, že rozhodným dátumom pre stanovenie MPSVZČ nad 40 % je taký dátum, kedy došlo
k indikácii pre implantáciu totálnych endoprotéz oboch kolien a týmto je dátum 16. júl 2010, kedy je

v náleze z uvedeného dňa indikovaná operácia o rozsahu uvedenej implantácie totálnych endoprotéz
oboch kolien. S odkazom na vývoj riešenia tu prejednávanej veci, popísaný v bodoch 43, 44 a nasl.
tohto rozhodnutia, Z.. O. na dotaz o vysporiadanie a posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich
znaleckých posudkov, vyjadril svoj súhlas s dátumom vzniku invalidity žalobkyne ku dňu jej osobnéhovyšetrenia znalcom S.. Z.. N., L.. dňa 5. októbra 2009, nakoľko „znalec môže túto mieru postihnutia
stanoviť len od vlastného vyšetrenia, (v tomto prípade teda od 5. októbra 2009), nakoľko pre obdobie
od 8. decembra 2004 do 5. októbra 2009 nie sú žiadne odborné nálezy, ktoré by túto mieru postihnutia

zdôvodňovali,...“ Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola súhlasne
obomi znalcami odsúhlasená vo výške 50 % a ako bolo uvedené vyššie, nie je v konaní sporná.

54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po?vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej
sťažnosti vo vzťahu k?napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako

aj pripojeného posudkového spisu dospel k?záveru, že správne orgány postupovali správne, keď
na podklade oboch znaleckých posudkov vyhotovených znalcami S.. Z.. A. N., L.. a Z.. O., ich
vzájomnej konfrontácii a následne lekárskych posudkoch lekárov sociálneho poistenia na oboch
stupňoch vyhodnotili, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s
MPSVZČ 50 % s dátumom vzniku invalidity od 5. októbra 2009. Medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok žalobkyňa splnila. Avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa je poberateľkou starobného

dôchodku od 13. marca 2009, nesplnila zákonnú podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok v
zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
druhostupňový správny orgán aj v odvolacom konaní zamietol.

55. Kasačný súd súhlasne s posúdením tu prejednávanej veci krajským súdom konštatuje, že nemožno

vychádzať zo stanovenia dátumu invalidity ku dňu 08. december 2004, ktorý stanovil vo svojom
znaleckom posudku Z.. N., nakoľko je pravdou, že stanovený dátum nie je žiadnym spôsobom
zdôvodnený a nie sú o tom žiadne objektívne nálezy, ktoré by stanovovali dátum invalidity ku dňu 08.
december2004(svýnimkouúdajaoskončenípodpornéhoobdobia,ktorénijakýmspôsobommedicínsky
nezdôvodňuje dátum vzniku invalidity posudzovanej osoby). Zároveň však kasačný súd za žiadnych

okolností nemôže súhlasiť s?právnym názorom krajského súdu vysloveným v časti, že nie je možné
vychádzať ani zo znaleckého posudku Z.. O., ktorý stanovil vznik invalidity žalobkyne ku dňu 05. októbra
2009, a to na základe vyšetrenia, ktoré absolvovala u Z.. N., ktorý stanovil výšku MPSVZČ na 50
%. Podľa názoru kasačného súdu sú závery znalca Z.. O. vyjadrené v znaleckom posudku zo dňa
1. augusta 2013 a ním doplnené o vyjadrenie zo dňa 19. januára 2020 spolu s ďalším doplnením o

konfrontáciu so znaleckým posudkom Z.. N. zo dňa 19. októbra 2021 dostatočne presvedčivé, logické a
vzhľadom na individuálne okolnosti vývoja tu posudzovanej veci aj rozhodujúce. Znalecký posudok Z..
S. O. bol vyhotovený v čase, kedy žalobkyňa bola už poberateľkou starobného dôchodku a vyjadroval
sa k zdravotnému stavu žalobkyne so spätnosťou, vychádzajúc z predložených početných lekárskych
správ a posudkov a primárne bez informácií o existencii a obsahu záverov znaleckého posudku Z.. N., t.j.

aj ním uskutočneného osobného vyšetrenia žalobkyne dňa 5. októbra 2009. Bez medicínskych znalostí
je zrejmé, že uvedený znalecký posudok Z.. O. vychádza z podrobnejšej zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, počnúc momentom jej pracovných úrazov až po vykonanie implantácie totálnej endoprotézy
oboch kolien v roku 2011. Metodický prístup Z.. O. pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne podľa
názoru kasačného súdu korešponduje vývoju MPSVZČ žalobkyne v čase posudzovanom posudkovými

lekármi sociálneho poistenia a logickým a jednoznačným spôsobom dáva odpovede na položené otázky.

56. Najvyšší správny súd uvádza, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú

schopnosťobčanovposudzujeSociálnapoisťovňa predovšetkýmvoformelekárskejposudkovej
činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnejpobočkya?posudkovýlekársociálnehopoisteniaústredia(§153ods.5menovanéhozákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo

nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto miera poklesu
sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na

základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Pokiaľ je medzi závermi posudkových lekárov
zrejmý nesúlad, požiada Sociálna poisťovňa v posudzovanej veci o názor znalca, lekára z príslušného
odboru, aby svojimi odpoveďami akúkoľvek diskrepanciu v posudzovanom zdravotnom stave osoby
odstránil.Tentoznaleckýposudokjetedavkonanípredsprávnymsúdomkľúčovýmdôkazom,naktorýjesúd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz
na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v
ktorom sa posudzujúci znalec riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými

skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje znalecké závery
náležite odôvodní. Pokiaľ ide o hodnotenie konkrétneho znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú
odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide
o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s
ostatnými vykonanými dôkazmi.

57. Kasačný súd napokon dodáva, že rovnako nesúhlasí s názorom krajského súdu, že nie je
akceptovateľný dátum 05. október 2009, ktorý stanovil Z.. O. za dátum vzniku invalidity žalobkyne s
odôvodnením, že zo žiadnych lekárskych posudkov a záznamov nevyplýva, že v tento konkrétny deň
nastala invalidita žalobkyne s MPSVZČ vo výške 50 %, kým do tohto dátumu bola MPSVZČ stanovená
posudkovými lekármi žalovaného v oveľa nižšej miere. Z posudkového spisu žalovanej je evidentné,

že v posudzovanom roku 2009, bola MPSVZČ žalobkyne už posudzovaná aj posudkovými lekármi
Sociálnej poisťovne vo výške 30 %, pričom okrem rozhodujúceho postihnutia bolo prihliadané aj na
ďalšie zdravotné postihnutie žalobkyne. Je zrejmé, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne
spôsoboval postupom času pokles miery jej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. Z.. A. N. žalobkyňu
v uvedený deň osobne vyšetril, a na základe svojich odborných znalostí vyslovil záver o konkrétnej

MPSVZČ, ktorá, ako samotný krajský súd skonštatoval, nie je medzi účastníkmi sporná.

58. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na doplnené vyjadrenia znalcov, ktorí v tu
prejednávanej veci posudzovali zdravotný stav žalobkyne, a následné lekárske posudky posudkových
lekárov sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, u žalobkyne

nie je daný dôvod na priznanie invalidného dôchodku k dátumu, tak ako to požaduje žalobkyňa. Najvyšší
správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely
invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych a znaleckých posudkov, kde posudzuje
presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s?prihliadnutím na námietky

žiadateľa o invalidný dôchodok. O odbornej úrovni posudkových lekárov a znalcov nemal súd dôvod
pochybovať. Ich závery sú s prihliadnutím na doplnené vyjadrenia logické a?presvedčivo objasňujú
závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že
u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o?priznanie invalidného

dôchodku.

59. Návrh žalovanej na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd
(odhliadnuc od toho, že nebol vôbec odôvodnený) zamietol v súlade § 447 ods. 2 vety druhej SSP
v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie

rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa
„zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozsudku krajského súdu vo svojej podstate konzumované
právnymi účinkami rozhodnutia najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti.

60. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462

ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť
zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma
súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny
súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z.z., správne súdy

začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na
správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov.

61. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa
k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu
žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne
rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.62. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

63. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.