Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624202219.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: H. G., B..
XX.XX.XXXX, V. XXX/X, W. P., Č. G., zastúpenej splnomocneným zástupcom: G. G., B.. X.X.XXXX,
V. XXX/XX, X., proti odporcovi: NAFTA, a.s., Votrubova 1, Bratislava, IČO: 36 286 192, zastúpenému
advokátom JUDr. Emilom Molnárom, Záhradnícka 9, Bratislava, o vydanie neodkladného opatrenia,

na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 31C/138/2024-27, zo dňa
29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka doručila
súdu dňa 30.9.2024 návrh označený ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala
uloženia povinnosti vypratať pozemok parcela
č. XXXX/X, katastrálne územie I. a uviesť ho do pôvodného stavu a taktiež sa domáhala uloženia
povinnosti zdržať sa ďalšieho používania daného pozemku bez právneho titulu.

2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej ako pozemok
parcela č. XXXX/X, katastrálne územie I., zapísanej v katastri nehnuteľností s podielom 9/16 k celku.
Dňa 31.12.2023 skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi predchádzajúcou majiteľkou pozemku a
odporcom, ktorý pozemok využíval pre svoje podnikateľské účely - umiestnenie zariadenia zberného
uzla J.. Táto zmluva nebola navrhovateľkou ako novou majiteľkou nijako predĺžená a napriek tomu

odporca naďalej neoprávnene užíva jej pozemok. Bývalá majiteľka mala 86 rokov a v dobe podpisu
zmluvy bola psychicky chorá, liečila sa na onkologické ochorenie, pričom bola neoprávnene obvinená
z krádeže. Odporca na jej pozemku neťaží žiadne nerastné suroviny a neexistuje žiadna zákonná
povinnosť umožniť vstup na jej pozemok. Ako nová majiteľka sa odporcovi ozvala, ale neprejavil žiadnu
snahu riešiť situáciu a naďalej jej majetok užíva, preto žiadala vydať predbežné opatrenie, aby bolo
zamedzené ďalšiemu neoprávnenému užívaniu pozemku. Tvrdila, že odporca využil k podpisu zmluvy

bývalú majiteľku, ktorá nebola v mentálnom stave zmluvu pochopiť a za desať rokov užívania pozemku
jej zaplatil 325 eur, čo je v porovnaní s jeho výnosmi smiešne.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že dňa 28.4.2014 bola medzi odporcom a H. G., B.. XX.XX.XXXX,
uzatvorená nájomná zmluva (č. l. 7 spisu), ktorej predmetom bol nájom pozemku vedeného na liste

vlastníctvač.XXXX,parcelač.XXXX,podiel9/16,druhpozemku:trvalétrávnatéporasty,ovýmere2.158
m2, pričom predmetom nájmu bola iba časť nehnuteľnosti o výmere 572 m2, výmera záberu k podielu321,75 m2. Nájom mal trvať od 1.1.2014 do 31.12.2023, nájomné bolo stanovené na 321,75 eura,
ktoré odporca aj uhradil poštovým poukazom zo dňa 28.5.2014. Prenajímateľka zmluvou udelila súhlas
nájomcovi so zriaďovaním a umiestňovaním akýchkoľvek zariadení, stavieb, prípojok, potrebných, resp.

súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa Čl. II, bodu 2.3 zmluvy (na účel banskej činnosti a na účel
iných podporných a s tým súvisiacich činností) na predmete nájmu a nájomcovi udelila súhlas aj so
zriaďovaním a zápisom vecných bremien na takto zriadené zariadenia, stavby, prípojky na predmete
nájmu do katastra nehnuteľností (Čl. V, bod 5.1 zmluvy). Z verejne dostupného registra katastra
nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou parcely č.

XXXX/X, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území I., a to v podiele 9/16 k celku.

4. Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom vyplynulo, že dňa 5.8.2024 odporca na
e-mailovú žiadosť navrhovateľky uviedol, že sonda J. XX je už podpovrchovo zlikvidovaná a na sonde
nevykonáva žiadnu banskú a ani inú činnosť; v príprave je povrchová likvidácia nadzemnej časti objektu,
ktorá bude zahŕňať technickú a následne biologickú rekultiváciu, po ukončení ktorej bude pozemok

vrátený do pôvodného stavu (na poľnohospodárske využitie). Odporca taktiež oznámil, že súhlasí so
spätnýmvyplatenímnájmuododňa1.1.2024dočasuvráteniapozemkudopôvodnéhostavu,pričompre
stanovenie objektívnej ceny nájmu pozemku sa zaviazal zadať na svoje náklady vypracovať znalecký
posudok súdnemu znalcovi s tým, že po vzájomnom odsúhlasení objektívnej ceny nájmu pristúpia k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Navrhovateľka v následnej odpovedi uviedla, že nesúhlasí, aby sa na jej

pozemku nachádzali akékoľvek zariadenia odporcu a žiadala o ich odstránenie, deklarovala nezáujem o
prenájom pôdy za cenu ako pri pestovaní kukurice a žiadala, aby odporca okamžite opustil jej pozemok,
keďže vedel, že mu končí zmluva. Odporca v odpovedi na e-mail z dňa 23.8.2024 uviedol, že sonda už je
podpovrchovo zlikvidovaná a má už pripravenú projektovú dokumentáciu na likvidáciu obslužnej plochy
sondy s príslušenstvom. Informoval, že práce by mal ukončiť do 30.11.2024 a tiež že objednal znalecký

posudok pre stanovenie ceny nájmu. Navrhovateľka v odpovedi na uvedené uviedla, že ako majiteľka
má právo rozhodnúť komu a za akú cenu prenajme pozemok a s oznámeným riešením nesúhlasila.
Odporca v odpovedi zo dňa 30.8.2024 dal na vedomie, že z dôvodu zákonom predpokladaného
postupu vykonania zlikvidovania pozostatkov činnosti vie práce na likvidácii sondy ukončiť najneskôr do
30.11.2024, pričom znalecký posudok považuje za najobjektívnejšiu formu stanovenia ceny nájmu za

obdobie odo dňa 1.1.2024 do konca likvidácie.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh navrhovateľky označený ako návrh na nariadenie predbežného
opatrenia posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.
s. p.. Konštatoval, že navrhovateľka sa domáha, aby odporca niečo konal (vypratal pozemok), pričom

konkrétne nešpecifikovala, čo má odporca vypratať a tiež sa domáha, aby odporca niečo nekonal,
konkrétne, aby sa zdržal ďalšieho užívania pozemku. Dodal, že aj keď navrhovateľka neuviedla či je
štátnou občiankou Českej republiky ustálil, že má danú právomoc na prejednanie veci s poukazom na
nariadenie Rady (ES)
č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (čl. 2

ods. 1 a čl. 22 ods. 1), pričom dodal, že z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné usúdiť, že by vo veci bola daná právomoc iného orgánu ako súdu.

6. Ozrejmil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom
súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania sa strán, predovšetkým však k

ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik
ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho
nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez

ohľadu na jeho právoplatnosť. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa
ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená
obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom
vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho

nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia
bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie
samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred
jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenieznamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

hodnoverná.

7. Po posúdení tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel
k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a je potrebné ho
zamietnuť. Argumentoval, že navrhovateľka predovšetkým neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy

vzťahov s odporcom formou nariadenia neodkladného opatrenia, keď v návrhu opomenula uviesť
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia. Z tvrdení navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom mal byť ukončený nájomný vzťah ku
dňu 31.12.2023 uplynutím doby nájmu, teda pred pomerne dlhým obdobím desiatich mesiacov. Z
navrhovateľkou predloženej e-mailovej komunikácie vyplynulo, že odporca už odstránil podzemnú časť
sondy umiestnenej na pozemku navrhovateľky a následne vypracoval projekt rekultivácie pozemku,

pričom navrhovateľka nijako nepoprela tieto tvrdenia uvedené v listinnom dôkaze, ktorý sama s
návrhom predložila. Taktiež podľa následnej e-mailovej komunikácie zo dňa 23.8.2024 odporca oznámil
navrhovateľke, že už má pripravenú konkrétnu projektovú dokumentáciu na likvidáciu obslužnej plochy
sondy a jej príslušenstva, pričom podľa harmonogramu prác mali byť práce ukončené najneskôr dňa
30.11.2024, keď poukázal na nutnosť dodržania zákonom ustanoveného postupu. Odporca podľa e-

mailovej komunikácie súhlasil s tým, že navrhovateľke vyplatí za obdobie od skončenia nájmu do
ukončenia prác na rekultivácii, resp. likvidácii zariadení umiestnených na pozemku navrhovateľky
finančnú náhradu vo forme priemerného nájmu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že navrhovateľka
nepreukázala, že by jej hrozila aktuálne akákoľvek ujma vrátane ujmy finančnej, teda nepreukázala
potrebu zásahu formou okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu nariadením neodkladného

opatrenia. Dodal, že navrhovateľke samozrejme zostáva zachovaná možnosť podať žalobu, ktorou sa
bude vo veci samej domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia nemal za preukázané.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328

ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p. dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala bezodkladnosť a potrebu
navrhovaného neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C. s. p. podľa zásady úspechu v konaní. Nakoľko bol návrh navrhovateľky zamietnutý, odporca
mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. V danom
prípade však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade so zásadou hospodárnosti konania

preto odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Dôvodila, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli uvedené dôvody, pretože sa domnievala, že ako majiteľka nemusí

zdôvodňovať svoje rozhodnutie s pozemkom voľne nakladať, nakoľko odporca užíva jej pozemok bez
právneho titulu a preto očakávala, že súd uzná jej právo a rozhodne automaticky o vyprataní pozemku. K
záverusúduprvejinštancie,žesituácianiejenaliehavá,nakoľkoodskončenianájomnejzmluvyuplynulo
už 10 mesiacov považovala za potrebné ozrejmiť, že pozemok pôvodne vlastnila matka jej manžela
H. G., ktorá zomrela dňa 15.2.2024, pričom po jej úmrtí prebiehalo dedičské konanie trvajúce približne

6 mesiacov, po ktorých sa stala vlastníčkou predmetného pozemku, teda časové oneskorenie nie je
dôkazom nízkej naliehavosti, ale dôsledkom procesu dedenia. Doplnila, že je invalidnou dôchodkyňou
s minimálnym príjmom a jej manžel je dlhodobo nezamestnaný a vedený na úrade práce; ich finančná
situácia je mimoriadne nepriaznivá a preto plánujú pozemok predať, čo však znemožňuje prítomnosť
odporcu na pozemku.

10. Uviedla tiež, že pozemok sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže S. a je vedený ako „ostatná plocha“,
čo zvyšuje jeho hodnotu pre rekreačné účely, preto keby bol pozemok voľný, mohol by byť na predaj
s vyššou trhovou hodnotou, prítomnosť zariadenia odporcu však bráni jeho využitiu aj pre tieto účely,
čím sa výrazne znižuje jeho hodnota a možnosti predaja. Záverom zdôraznila, že odporca neoprávnene

užívajejpozemokod1.1.2024,kedyskončilaplatnosťnájomnejzmluvy,čímzasahujedojejvlastníckeho
práva a bráni jej slobodne nakladať so svojim majetkom, čo jej spôsobuje priamu ujmu a ďalšie čakanie
na konečné rozhodnutie by situáciu len zhoršilo a ohrozilo jej právo na pokojné užívanie majetku.
K odvolaniu pripojila darovaciu zmluvu medzi T. G. a navrhovateľkou zo dňa 1.8.2024, rozhodnutieČeskej správy sociálneho zabezpečenia vo veci žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa
24.11.2017, oznámenia o výške invalidného dôchodku navrhovateľky zo dňa 4.1.2021, 4.1.2022 a
11.3.2022, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 4D/110/2024, Dnot 18/2024, v konaní o

dedičstve po H. G. zo dňa 15.7.2024, potvrdenie Úradu práce ČR zo dňa 6.11.2024 o dobe vedenia
G. G. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR zo
dňa 14.10.2022 o priznaní nároku navrhovateľke na preukaz osoby so zdravotným postihnutím „ZŤP“
a fotografiu pozemku.

11. Odporca vo vyjadrení sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za
nedôvodný, keďže navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a stotožnil sa
s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Potvrdil, že vo vzťahu k predmetnému pozemku dňa 28.4.2014 s
právnou predchodkyňou navrhovateľky uzatvoril nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala na pozemku
vykonávať banskú činnosť a iné podporné a súvisiace činnosti, pričom podľa Čl. V bod 5.1 tejto zmluvy

disponoval súhlasom prenajímateľky so zriaďovaním a umiestňovaním akýchkoľvek stavieb, zariadení a
prípojok na predmete nájmu potrebných, resp. súvisiacich s činnosťou, na ktorú bol pozemok prenajatý.
Odmietol tvrdenia navrhovateľky, že neprejavil žiadnu snahu situáciu riešiť dohodou, keď od počiatku
komunikácie s navrhovateľkou zaujal k veci nanajvýš ústretový postoj v snahe urovnať vzniknutú
záležitosť zmierlivou cestou, pričom navrhovateľku okrem iného informoval, že sonda J. XX je už

podpovrchovozlikvidovanáanapozemkutakužnevykonávažiadnubanskúčiinúčinnosť,žezabezpečí
biologickú rekultiváciu pozemku v súlade s povinnosťou, ktorá mu vyplývala z nájomnej zmluvy, aby bolo
možné pozemok opätovne užívať na poľnohospodárske účely a spätne vyplatí navrhovateľke nájomné
za obdobie po zániku doby trvania nájmu podľa nájomnej zmluvy a nechá na svoje náklady vypracovať
znalecký posudok na určenie výšky nájomného. V súlade s avizovaným postupom už dňa 19.8.2024

objednal znalecké určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku a na základe tejto objednávky bol
dňa 3.9.2024 súdnym znalcom N.. T. Q., L.. vypracovaný znalecký posudok č. 41/2024, teda svojím
správaním nedal navrhovateľke žiadny dôvod na riešenie situácie súdnou cestou.

12. Dôrazne sa ohradil proti tvrdeniam navrhovateľky, že využil bývalú vlastníčku (jej údajnú nepriaznivú

situáciu) k podpisu nájomnej zmluvy za nevýhodných podmienok. Zdôraznil, že z povahy svojej činnosti
uzatvára desiatky až stovky nájomných a iných zmlúv s rôznymi subjektmi a neskúma majetkové,
osobné, sociálne či iné pomery prenajímateľov a ani pohnútky, ktoré ich vedú k uzatvoreniu zmluvy.
Podotkol, že totožné nájomné bolo dohodnuté pre všetky pozemky dotknuté realizáciou sondy J. XX
a jeho výška v tom čase niekoľkonásobne prevyšovala nájomné, ktoré bolo bežne poskytované za

prenájom poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske účely. Dodal, že žiadny z dôvodov uvedených
v odvolaní navrhovateľky neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôvodil, že vyvodzovať si
potenciálnevyužitiepozemkunarekreačnéúčelyzdruhupozemku„ostatnáplocha“jenesprávne,keďže
zmena účelu pozemku bola realizovaná v súvislosti s jeho činnosťou a podľa nájomnej zmluvy predošlá
vlastníčka súhlasila s jeho spätnou kvalifikáciou na pôvodný účel po skončení nájomnej zmluvy (bod

5.3 zmluvy). Navyše navrhovateľka žiadnou listinou neosvedčila svoj údajný zámer pozemok predať,
o to viac, že ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, kde dispozícia s pozemkom je limitovaná
právnou úpravou podielového spoluvlastníctva.

13. Záverom dodal, že pozemok už bol protokolárne odovzdaný jeho užívateľovi, ktorý na ňom

hospodári a nenachádza sa tak v držbe ani v užívaní odporcu; na pozemku sa nenachádzajú žiadne
podzemné inžinierske siete (potrubia ani káble), a nie je tak čo vypratávať. Poznamenal tiež, že
odhliadnuc od skutočnosti, že neboli a nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia,neodkladnéopatrenievnavrhovateľkouuvedenomzneníbybolovsúčasnostinevykonateľné.
Sumarizujúc uviedol, že navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej a naliehavej úpravy pomerov a teda neosvedčila predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia v predmetnom konaní. K vyjadreniu pripojil e-mailovú komunikáciu k prevereniu existencie
podzemných inžinierskych sietí na pozemku navrhovateľky zo dňa 5.12.2024, prehľad nájomných zmlúv
vrátane výšky dohodnutého nájmu na sonde J. XX, zápis o odovzdaní a prevzatí pozemkov po technickej
rekultivácii zo dňa 27.11.2024 a znalecký posudok N.. T. Q. L.., č. 41/2024.

14. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1

C. s. p.).

16. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení

C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany
sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená
exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie,
že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych
úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku
ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej

alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa: je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení.

22. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie, ako už
názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný
okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie totiž vyvolávajú nutnosť v záujme
právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by

nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým
stanoveným spôsobom.

23. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho
nenariadenímbysazhoršilapozíciajehonavrhovateľaalebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonaný

právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo
rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej
miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

24. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky poukazuje na skutočnosť,
že navrhovateľka sa domáhala neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi
vypratať špecifikovaný pozemok navrhovateľky, tento uviesť do pôvodného stavu a zdržať sa jehoďalšieho užívania bez platného právneho titulu, pričom na navrhovateľke spočívalo bremeno osvedčenia
potreby bezodkladnej úpravy vo vzťahu k takto formulovanému petitu.

25. V nadväznosti na uvedené a v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,
že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho prílohách ničím neosvedčila
potrebu naliehavej úpravy pomerov uložením navrhovaných povinností odporcovi, keď na osvedčenie
daného predpokladu na vydanie neodkladného opatrenia nepostačuje samotné tvrdenie navrhovateľky
o tom, že odporca užíva pozemok v jej spoluvlastníctve aj po skončení nájomnej zmluvy s jej právnou

predchodkyňou.

26. Sama navrhovateľka predložila e-mailovú dokumentáciu, z ktorej vyplynulo, že odporca síce
navrhovateľke, resp. jej právnej predchodkyni neodovzdal daný pozemok, avšak sonda J. XX je už
podpovrchovo zlikvidovaná, na pozemku sa nevykonáva žiadna banská ani iná činnosť, odporca
vykonáva kroky k rekultivácii pozemku, súhlasil so zaplatením sumy za užívanie pozemku od 1.1.2024

(teda za obdobie po skončení nájmu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 28.4.2014) a zaviazal sa
zabezpečiť znalecký posudok na určenie výšky tejto sumy; odporca tak už pred podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval v súlade s povinnosťami, ktorých uloženia sa
navrhovateľka domáhala.

27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že by jej hrozila akákoľvek
ujma vrátane ujmy finančnej, resp. že by sa zhoršila jej právna pozícia do takej miery, že by sa jej viac
neoplatilo uchádzať sa o ochranu svojich práv v prípadnom súdnom konaní, navyše za stavu, že odporca
už minimálne časť dotknutého pozemku po rekultivácii dňa 27.11.2024 odovzdal nájomcovi Pospo, s.r.o.
ako osvedčil vo svojom vyjadrení, ktorú skutočnosť navrhovateľka ničím nespochybnila.

28. Je potrebné dodať, že hoci navrhovateľka v podanom odvolaní predložila viaceré listinné dôkazy a
produkovala nové skutkové tvrdenia, pri posudzovaní naplnenia podmienok na vydanie neodkladného
opatrenia je odvolací súd viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2
C. s. p.), nemôže teda pri posúdení vychádzať z dodatočne doplnených a osvedčovaných podstatných

tvrdení, na vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie o podanom návrhu.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky
navrhovateľky v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi
priznal proti navrhovateľke plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).