Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/169/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514222254
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7514222254.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu DART KOŠICE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom v Šemši
č. 229, v mene ktorého nároky uplatňuje spoločníčka A. B. C., bytom v D., E. F. G. XX, zastúpená JUDr.
Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská č. 4 proti žalovanému H. I., bytom v J.
K. G. XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 89,
o zaplatenie škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.4.2023
č.k. 14C/395/2014-390 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania tak, že žalobu zamieta.

A. B. C. je povinná nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v celom rozsahu.

A. B. C. je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,00
eur s 8,05% úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti nárok ohľadom úrokov z omeškania zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný ako spoločník žalobcu faktúrou
č.201001fakturovalžalovanémuvroku2010prenájomtlačiarenskéhostrojaSIATL33vsume20.468,00
eur s DPH. Ďalej vychádzal zo zistenia, že bývalý spoločník žalobcu A. B. L. v roku 2008 rovnako
fakturoval žalobcovi prenájom obdobného tlačiarenského stroja v sume 1.994,64 eura.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov
a listinných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

5. Súd sa zaoberal spornou otázkou vyplatenia vyfakturovanej sumy 20.468,00 eur s DPH na základe
predloženej faktúry žalovaným, vystavenej dňa 25.12.2010. Preukázal žalobca vznik žalovanej škody
vo výške 15.000,00 eur tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti vyfakturoval žalobcovi za prenájom

tlačiarenského stroja LC 33 za rok 2010 neprimeranú sumu vo výške 20.468,00 eur s DPH, čím
ako konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti podľa § 135a ods. 2
Obchodného zákonníka. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu o neprimerane vysokej cene prenájmu
za tlačiarenský stroj za rok 2010 z dôvodu žalobcom predloženej nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, žedňa 1.1.2008 bol totožný identický tlačiarenský stroj prenajatý v tom čase druhým spoločníkom A. B. L.
na obdobie jedného roka za cenu 60.000,00 Sk bez DPH, čo je suma 1.994,64 eura.

6. Súd sa ďalej zaoberal spornou skutočnosťou o vyplatení sumy 20.468,00 eur za prenájom
tlačiarenského stroja za rok 2010 a bol toho názoru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno
o tom, že došlo k vyplateniu spornej sumy 20.468,00 eur žalovanému za prenájom stroja. Uvedené
skutočnosti mal súd preukázané na základe predložených listinných dôkazov a to predložených
účtovných závierok žalobcu za rok 2014 a 2015, zoznam faktúr od 1.1.2020 do 26.6.2015, opisom

záznamu záväzkov žalobcu za rok 2010, z ktorého vyplýva účtovný prípad DF 10467 zo dňa 25.12.2010
za prenájom tlačiarenského stroja, výberom hotovosti žalovaným dňa 22.12.2010 vo výške 10.000,00
eur a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 30.12.2010 v sume 4.278,38 eura, ktorého účelom
bola úhrady faktúry 201001.

7. Súd bol toho názoru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne

relevantné dôkazy, ktoré by podľa procesného práva jednoznačne a s určitosťou vyvrátili uvádzané
tvrdenia žalobcu a súd sa nestotožnil s jeho tvrdeniami, že vystavená faktúra dňa 25.12.2010 bola
vystavená za prenájom tlačiarenského stroja za rok 2009 a 2010. Konštatoval, že žalovaný ako konateľ
nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov, jeho konanie malo za následok, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a žalobu zamietol.

10. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že
v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vznik jeho zodpovednosti ako konateľa

za škodu. Ako konateľ žalobcu vykonával svoju činnosť vždy s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere
a v súlade so záujmami spoločnosti a preto žalobcovi nevznikla žiadna škoda.

11. Ďalej uviedol, že od roku 2005 prenajímal žalobcovi tlačiarenský stroj SIAT L33 z dôvodu, že
spoločnosť stroj k predmetu svojej činnosti nevyhnutne potrebovala a sama takýto stroj nevlastnila.

Okrem neho žalobca rovnako prenajímal tlačiarenský stroj aj od druhého konateľa A. B. L.. Výška
nájomného bola určená dohodou medzi ním a vtedajším spoločníkom a konateľom A. B. L.. Poukázal
na to, že do konania predložil viaceré faktúry, ktorými ako fyzická osoba fakturoval nájom predmetného
tlačiarenského stroja a to v sume 273.700,00 Sk s DPH, 392.700,00 Sk s DPH, 365.330,00 Sk
s DPH, 460.000,00 Sk bez DPH a v sume 273.700,00 Sk, avšak súd prvej inštancie sa vôbec uvedenými

listinnými dôkazmi nezaoberal, ani sa k nim nevyjadril. Akceptoval iba žalobcom predloženú nájomnú
zmluvu zo dňa 1.1.2008, na základe ktorej bývalý konateľ A. B. L. prenajal žalobcovi tlačiarenský stroj za
cenu 60.000,00 Sk bez DPH. Trvá však na tom, že stroj vo vlastníctve A. B. L. nebol totožný so strojom
v jeho vlastníctve, nakoľko jeho stroj bol v najlepšej technickej kondícii. Bez jeho tlačiarenského stroja
by spoločnosť nebola schopná vyrábať a dodávať podstatné množstvo lepiacich pások s potlačou. A.

B. C. po smrti jej spoločníka A. B. L. v roku 2009 súhlasila s tým, aby sa v nájme tlačiarenského stroja
pokračovalo a taktiež bola s ňou dohodnutá aj výška nájmu za rok 2009 a 2010 v sume 17.200,00 eur
bez DPH. Trvá na tom, že faktúrou č. 201001 fakturoval nájom za dva roky, avšak vzhľadom na celkovú
situáciu spoločnosti, ktorá nastala po smrti spoločníka k jeho úhrade nikdy nedošlo. Trvá na tom, že
fakturovaná suma 20.468,00 eur s DPH za obdobie dvoch rokov nie je v neprimerane vysokej cene.

12. Aj keď súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení,
že došlo k vyplateniu spornej sumy 20.468,00 eur na základe tam uvedených listín, trvá na tom, že
k úhrade fakturovanej sumy nedošlo, pretože jednotlivé listiny, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nepreukazujú tú skutočnosť, že za nájom tlačiarenského stroja mu bola vyplatená

suma 20.468,00 eur.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.14. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom

podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

15. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní postupom podľa § 384 C.s.p. zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu a zároveň dokazovanie doplnil výsluchom strán sporu a jednotlivými listinnými
dôkazmi.

16. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní s tým, že škodu žalobcovi nespôsobil spočívajúcu v porušení
právnejpovinnostianehospodárnomnakladanívovzťahuksamotnejfakturáciiprenájmutlačiarenského
stroja. Písomnú zmluvu za rok 2009 neuzatváral s bývalým spoločníkom a za uvedený rok prenájom
tlačiarenského stroja ani nevyfakturoval a to z dôvodu úmrtia svojho spoločníka. Prenájom uvedeného
stroja za rok 2009 fakturoval až spolu s prenájmom tohto stroja za rok 2010. Ďalej uviedol, že poznal

účtovný doklad – pokladničný výdavkový, v rámci ktorého mal vyzdvihnúť z pokladne sumu 4.278,38
eura, avšak sa nepamätá, aby vyberal takúto sumu z pokladne. Sumu 10.000,00 eur, ktorú vybral dňa
22.12. jednalo sa o vrátenie pôžičky pre jeho brata, ktorý v minulosti ich obchodnej spoločnosti požičal
uvedené peniaze na nákup materiálu. Vo vzťahu k ostatným faktúram za uplynulé nájomné od roku
2005 všetky mu boli uhradené. Nevedel sa vyjadriť, za akým účelom bola vyplatená jeho bývalému

spoločníkovi A. B. L. v decembri 2005 suma 273.700,00 Sk a v decembri 2006 suma 357.000,00
Sk. Obdobné sumy za prenájom tlačiarenského stroja poberal v minulosti aj jeho bývalý spoločník.
Voči žalobcovi mal pohľadávku vo výške fakturovaného prenájmu, avšak po zlúčení s inou obchodnou
spoločnosťou nemal prístup k účtovným dokladom. Bol toho názoru, že ním poskytnutý prenájom
tlačiarenského stroja pomohol obchodnej spoločnosti ekonomicky prežiť. Je pravdou, že jeho bývalý

spoločník mal zmluvu na prenájom tlačiarenského stroja vo výške 60.000,00 Sk v roku 2008, avšak
jednalo sa o stroj, ktorý bol repasovaný a nebol v takej kvalite a kondícii ako jeho stroj. Prenájom jeho
stroja za predchádzajúce ročné obdobia bol v primeranej finančnej situácii ako fakturoval aj za roky
2009, 2010.

17. Žalobca na odvolacom pojednávaní trval na podanom žalobnom návrhu. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaný spornú faktúru vystavil dňa 25.12.2010 s tým, že sa jednalo o ročný nájom, nie nájom
za dva roky ako to prezentoval. Jej neb. manžel v roku 2008 prenajal rovnako obchodnej spoločnosti
tlačiarenský stroj za sumu 1.990,00 eur. K vyplateniu žalovaným fakturovanej sumy došlo, lebo
z účtovných dokladov nevyplýva, aby bola uvedená faktúra vedená v záväzkoch spoločnosti. Potvrdila

skutočnosť, že žalobcom prenajatý tlačiarenský stroj bol používaný v roku 2009, aj v roku 2010.

18.Ohľadomvyplateniasumy357.000,00SkA.B.L.dňa29.12.2006uviedol,žetobolozrejmézanákup
materiálu.Nebohýzakúpiltlačiarenskýstrojzasumu12.000,00eur,ktorýprenajalobchodnejspoločnosti
za sumu 2.000,00 eur, ktorú aj deklaroval. Poukázal na pokladničný doklad zo dňa 30.12.2010 na sumu

4.278,38eura,ktorúžalovanývybralzpokladnespoločnosti.Ďalejpoukázalnavýberhotovostižalovanej
dňa 22.12.2010 v sume 10.000,00 eur. Podľa jeho názoru, zrejme to bol dôvod, prečo žalobca vystavil
faktúru za prenájom tlačiarenského stroja dňa 25.12.2010.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno

považovať za správne, ak vychádza z názoru, že „žalobca preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla
tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti vyfakturoval žalobcovi za prenájom tlačiarenského stroja
neprimeranú sumu 20.468,00 eur“.

20. Uvedený skutkový záver nemožno považovať za správny a to jednak z dôvodu neúplného zistenia

skutkového stavu, ak súd neprihliadol na žalovaným predložené listinné dôkazy (faktúry za obdobie
rokov 2005, 2006, 2007 a 2008) a jednak z dôvodu, že prípadná škoda by mohla vzniknúť žalobcovi až
vyplatením fakturovanej sumy žalovanému za predpokladu, že žalovaný ako konateľ nevykonával svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

21. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách, skutočnostiach, ktorých prezradenietretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

22. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

23. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že

postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti.

24. Z citovaného zákonného ust. § 135a Obchodného zákonníka je zrejmé, že ak v konaní vedenom
proti konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným (ako žalovanému) je posudzované, či konateľ
spôsobilspoločnostiškoduporušenímpovinnostívykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, zaťažuje konateľa dôkazné bremeno iba
o tom, že (v konkrétnom prípade) konal, resp. vykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti. Vo vzťahu k ostatným predpokladom zodpovednosti
konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti – teda ohľadom vzniku škody, ako i príčinnej súvislosti medzi
škodou a protiprávnym konaním – zaťažuje dôkazné bremeno (ako i bremeno tvrdenia) žalobcu a nie

žalovaného konateľa.

25. Unesenie dôkazného bremena o tom, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti, predpokladá, že konateľ uvedie
okolnosti, z ktorých plynie, že v konkrétnom prípade postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere (teda že bude tvrdiť rozhodujúce skutočnosti) a ohľadom nich označí aj
dôkazy, ktorými majú byť tieto rozhodujúce skutočnosti preukázané. Z uvedeného vyplýva, že konateľ
má i bremeno tvrdenia ohľadom skutočností svedčiacich v prospech záveru, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.

26. Ak sa konateľovi nepodarí preukázať, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, stíha ho neúspech v spore (za predpokladu, že je preukázaný vznik
škody, jej výška i príčinná súvislosť medzi konaním konateľa a vznikom škody). Naproti tomu, ak sa
nepodarí preukázať vznik škody či príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, je
táto objektívna neistota pripočítaná na ťarchu žalobcu.

27. V pomeroch prejednávanej veci medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný faktúrou zo dňa
25.12.2010 vyfakturoval žalobcovi prenájom tlačiarenského stroja za rok 2010 v sume 20.468,00 eur
s DPH.

28. Vyfakturovanienájmuzaprenájomtlačiarenskéhostrojavovýške20.468,00euržalobcovijeotázkou
postupu žalovaného ako konateľa pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere, že koná v záujme spoločnosti , ohľadom ktorého nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
žalovaný, ktorý preto musí tvrdiť rozhodujúce skutočnosti.

29. Žalovaný za účelom preukázania tvrdenia, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme žalobcu tvrdil, že od roku 2005 prenajímal žalobcovi
tlačiarenský stroj L33 z dôvodu, že spoločnosť predmetný stroj k činnosti nevyhnutne potrebovala.
Okrem neho mal žalobca prenajatý tlačiarenský stroj aj od bývalého spoločníka a konateľa A. B. L., ktorý
ako fyzická osoba mal uzatvorené viaceré nájomné zmluvy. Výška nájomného bola určená dohodou

medzi ním ako konateľom a A. B. L., druhým konateľom žalobcu. Za účelom preukázania svojich
tvrdení predložil v konaní listinné dôkazy (ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil) a jednalo sa o faktúry
za prenájom tlačiarenského stroja a to faktúra zo dňa 30.9.2005 za prenájom v sume 273.700,00 Sk
v prepočte 7.634,60 eura, faktúra zo dňa 29.12.2006 na sumu 392.700,00 Sk v prepočte 13.035,25 eura,
faktúra zo dňa 17.12.2008, faktúra zo dňa 15.12.2007 na sumu 365.330,00 Sk v prepočte 10.190,53

eura a faktúra zo dňa 17.12.2008 na sumu 273.700,00 Sk, teda v prepočte 7.634,60 eura.

30. Žalobca spornou faktúrou zo dňa 25.12.2010 fakturoval žalobcovi za prenájom tlačiarenského stroja
sumu 20.468,00 eur (17.200,00 eur bez DPH) tvrdiac, že sa jednalo o prenájom tlačiarenského strojaza roky 2008 a 2009. Z vykonaného dokazovania v konaní pred odvolacím súdom je zrejmé (z výsluchu
A. B. C.), že prenajatý tlačiarenský stroj žalovaným bol používaný aj v roku 2009 a v roku 2010, pričom
prenájom stroja za rok 2009 fakturovaný osobitne nebol.

31. Za takejto dôkaznej situácie treba mať za to, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že fakturovaná suma
faktúrou zo dňa 25.12.2010 v sume 17.200,00 eur bez DPH bola za obdobie dvoch rokov 2009 a 2010.

32. Bývalý spoločník žalovaného A. B. L. prenajal obdobný tlačiarenský stroj v roku 2008 žalobcovi

za sumu 1.990,00 eur, ako to vyplynulo z predloženej faktúry, avšak za preukázané treba
považovať tvrdenie žalovaného, že rovnako aj A. B. L. mal uzatvorených niekoľko nájomných zmlúv
v predchádzajúcich obdobiach. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave je zrejmé, že v mesiaci december
2005 mal tento vyplatenú sumu 273.700,00 Sk a v decembri 2006 sumu 357.000,00 Sk, teda sumy
obdobné, aké mal vyplácané v uvedenom období za prenájom tlačiarenského stroja žalobca.

33. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný spolu s A. B. L. ako konatelia uzatvárali od roku 2005
ako fyzické osoby nájomné zmluvy so žalobcom po vzájomnej dohode a to po dôkladnom zvážení
a predvídateľných možností postupu a následkov súvisiacich s prenájmom, t.j. v súlade s vlastnými
všeobecnými znalosťami, skúsenosťami a zároveň prihliadali aj na záujmy spoločnosti.

34. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak žalovaný ako konateľ žalobcu v rokoch 2005 až 2008 so súhlasom
druhého konateľa A. B. L. prenajíme tlačiarenský stroj za obdobnú výšku nájomného, uvedenými
listinnými dôkazmi preukázal, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Neboli preto splnené podmienky pre zodpovednosť
žalovaného za škodu.

35. Keďže žalovaný postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere
v záujme spoločnosti, bez právneho významu bolo zistenie, či žalovanému bola, resp. nebola vyplatená
fakturovaná suma.

36. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v neúplnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd
postupom podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

37. Výrok o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

38. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).