Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24T/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723010397
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5723010397.5

Uznesenie

Okresný súd Martin samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom dňa 09.04.2025 v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 281 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku a s použitím § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa

z a s t a v u j e

trestné stíhanie obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F. XX, G. D., pre prečin
nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1
písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

dňa 10.10.2013 ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby, pod ev. č. 910139, vypracoval na požiadanie H. I., nar.
XX.XX.XXXX, znalecký posudok č. 137/2013, ktorý slúžil ako podklad k zmluve o kontokorentnom G.
MICROúvere č. 2002/14/013/MU, uzatvorenej v Senci dňa 29.04.2014 medzi obchodnou spoločnosťou
G.C.J.,K.,IČO:31318916,aobchodnouspoločnosťouCJBLOCKSLOVAKIA,s.r.o.,IČO:46249699,

zastúpenou konateľom, poškodeným K. B., nar. XX.XX.XXXX, na kontokorentný úver vo výške 70 000 €
s variabilnou úrokovou sadzbou, ktorého druhotná návratnosť bola zabezpečená ručením poškodeným,
ako aj záložným právom zriadeným podľa zmluvy o zriadení práva k nehnuteľnosti č. 2002/14/013/MU-
ZZ-01, uzatvorenej v Senci dňa 29.04.2014 medzi obchodnou spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.
s., ako záložným veriteľom a H. I. a F. I., nar. XX.XX.XXXX, ako záložcami a vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre okres Martin, obec L., v katastrálne územie L.,

a ktorým ku dňu 10.12.2013 určil všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností v rozpore s ich reálnym
stavom vo výške 245 000 €, a to tak, že všeobecnú hodnotu bytu č. 1 vo vchode č. 1 na prvom
podlaží bytového domu so súp. č. XXX postaveného na parcele č. 1270/3 určil vo výške 51 553,99
€, všeobecnú hodnotu bytu č. 2 vo vchode č. 1 na prvom podlaží uvedeného bytového domu určil
vo výške 46 501,15 €, všeobecnú hodnotu bytu č. 4 M. M. N. 2 O. P. podlaží bytového domu určil
vo výške 29 092,21 € a všeobecnú hodnotu nedokončeného nebytového priestoru č. 12-5 vo vchode

č. 2 na treťom podlaží bytového domu určil vo výške 116 001,52 € a hodnotu pozemku, na ktorom
viaznu spoluvlastnícke podiely podľa veľkosti bytov s výmerou 128,6 m2 určil vo výške 1 580,49 €,
do znaleckého posudku doložil fotodokumentáciu zariadených bytov, ktoré sa v bytovom dome nikdy
nenachádzali, uviedol neadekvátny koeficient polohovej diferenciácie na uvedené byty a nebytový
priestor v porovnaní s dostupnými údajmi zverejnenými Národnou bankou Slovenska, ako aj odbornými
skúsenosťami Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, dôsledkom čoho boli určené

všeobecné hodnoty bytov a nebytového priestoru, ktoré nezodpovedajú definícii všeobecnej hodnoty a
ktoré nemožno zrovnať s údajmi o priemernej cene bývania zverejnenej Národnou bankou Slovenska,
a koeficient vplyvu vybavenia objektu na nebytový priestor zohľadňoval aj vybavenie, ktoré nie je
v projektovej dokumentácii vyznačené, čím poškodenému, ktorý následne ako ručiteľ bol povinný v
dôsledku neplnenia záväzku obchodnou spoločnosťou CJ BLOCK SLOVAKIA, s. r. o., a nemožnosti
uspokojenia obchodnej spoločnosti G. C. J., a. s., z hodnoty zálohu, ktorá bola nepravdivo určená, tento

splatiť, spôsobil škodu vo výške 82 225,77 €. o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala proti
obžalovanému obžalobu pre uvedený skutok.

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z
okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie
trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,

že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, je dostatočne
odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti

dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Podľa § 347 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ pri podávaní
znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy
inému spôsobí malú škodu tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu,

ktorej sa znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný
význam pre rozhodnutie, ktorého je znalecký posudok alebo tlmočnícky alebo prekladateľský úkon
podkladom, alebo ak takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona do premlčacej doby sa nezapočítava

a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo

b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Vo veci ide o trestné stíhanie pre prečin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest
odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, premlčacia doba je teda päť

rokov. Z obsahu spisu vyplýva, že obvinenie pre stíhaný trestný čin bolo obžalovanému vznesené
uznesením vyšetrovateľky OKP OR PZ v Martine ČVS:ORP-422/1-VYS-MT-2018 zo dňa 19.07.2022,
teda po uplynutí premlčacej doby. Zo spisu zároveň nevyplýva žiadna doba, ktorá by sa do premlčacej
doby pred vznesením tohto obvinenia nazapočítavala, ako ani žiaden dôvod, pre ktorý by sa premlčanie
prerušilo. Obžalovaný síce dňa 18.03.2015 spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 2 Trestného zákona, avšak Trestný zákon zaň ustanovuje trest miernejší ako trest, ktorý
stanovuje za trestný čin stíhaný v tejto veci.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnúúčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

V dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 došlo jednak k skráteniu premlčacích dôb
upravených Trestným zákonom pre premlčanie trestného stíhania jednotlivých druhov trestných činov,
jednak k zmene právnej kvalifikácie skutku stíhaného v tejto veci. Trestnosť stíhaného činu sa pritom
posudzuje podľa neskôr účinného zákona, ak je pre obžalovaného priaznivejší než zákon účinný v čase,
keď bol čin spáchaný. Súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania. V prípade skrátenia

premlčacích dôb zmenou zákona (či už zmenou ich trvania, alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona)
účinky prerušenia premlčania trestného stíhania zostávajú zachované iba vtedy, ak k dôvodom tohto
prerušenia došlo v skrátenej, a teda pre obžalovaného priaznivejšej premlčacej dobe. Rovnaký právny
názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa
28.11.2024.

Súd teda mal preukázané, že obžalovanému bolo obvinenie ako prvý úkon trestného stíhania,
ktorý spôsobuje prerušenie jeho premlčania, vznesené až po uplynutí (skrátenej, pre obžalovaného
priaznivejšej) premlčacej doby, trestnosť stíhaného činu teda zanikla v dôsledku premlčania trestného
stíhania, v ktorom nemožno pokračovať a musí byť zastavené. Súd ho preto mimo hlavného
pojednávania zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažnosť sa podáva Okresnému súdu Martin, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia.