Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123297862
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6123297862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: A. B. C., D.: XX XXX XXX, C.

C. B. XX, E., F. G. H. I. C., advokát, so sídlom B. J. K. XX, XXX XX B., D. : XX XXX XXX proti žalovanému:
F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom : F. C. B.,
E. F. : L. XXXXX, E., D. : XX XXX XXX, právne zastúpený : M. H. N. M. F., C., D. : XX XXX XXX, C. C.
E. O. XX, XXX XX E., o zaplatenie 1 200 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške X XXX P.. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril
so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o budúcej zmluve v zmysle ktorej odkúpi od žalovaného XXX
urnových boxov v urnovej stene na cintoríne v Q. Q. K. N., R. S.. V zmysle článku V. bodu 1. Zmluvy
je žalovaný povinný zdržať sa ponúkania na predaj a predávať urnové boxy, ktoré ostali vo vlastníctve
žalovaného do doby, kým všetky urnové boxy predá žalobca. V prípade porušenia tejto povinnosti má
žalovaný v zmysle článku V. bod 5 Zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu 600 Eur za predaj/ponúkanie na
predaj každého jedného urnového boxu. Žalovaný porušil túto zmluvnú povinnosť a predal v roku 2022

dva urnové boxy tretím osobám. Žalobca vystavil faktúru vo výške X XXX P. za to, že žalovaný predal
dva urnové boxy na cintoríne v Q. Q. K. N., ulica S. t.j. 600 Eur za každý jeden urnový box, ktorý žalovaný
predal tretím osobám. Z pripojenej fotky, ktorá bola vyhotovená krátko pred podaním žalobného návrhu
je zrejmé, že žalovaný nielenže predal dva boxy, ale možno predal aj ďalšie dva, za ktoré si žalobca
zatiaľ zmluvnú pokutu nevyúčtoval. Z pripojenej fotky je tiež zrejmé, že žalovaný inzeruje urnové boxy
v rozpore s dojednanou zmluvou.

2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX A. XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X XXX P.. Zároveň žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený
žalobcom rozporuje, čo do právneho základu, čo do istiny, a čo do príslušenstva. Nárok ako celok
neuznáva, nakoľko z predloženej zmluvy nie je možné nárok odvodiť z nižšie uvedených dôvodov.

Uviedol, že tieto nedostatky namieta. Uviedol, že povinnosť, ku ktorej ho T. C. Q. Q. vydaným
platobným rozkazom zaviazal nemá zákonnú oporu, nárok je priznaný v rozpore s právnym hodnotením
predloženého dôkazu zo strany žalobcu od ktorého odvodzuje svoj nárok. Uviedol, že je nevyhnutné
v konaní právne analyzovať právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi na základe predloženého dôkazuvznikol, či zmluvný vzťah bol platne uzavretý, či z neho vyplývajú povinnosti pre účastníkov tejto
zmluvy a v konečnom dôsledku uskutočnené právne hodnotenie v rozhodujúcom rozsahu vplýva na
posúdenie toho, či nárok priznaný súdom bol priznaný zákonne alebo nie. Žalovaný má za to, že vydaný

platobný rozkaz je vydaný v rozpore so zákonom a preto podal odpor a žiadal pokračovať v konaní
na príslušnom súde. Uviedol, že v zmysle podaného návrhu žalobca argumentuje zmluvou o budúcej
zmluve zo dňa 29.04.2020. Táto zmluva však v prílohách absentuje, čo znemožňuje žalovanému sa
k tvrdenej skutočnosti a dokumentu vyjadriť. Preto žalovaný si vyhradil právo po predložení dokumentu
zo strany žalobcu sa k nemu vyjadriť. Uviedol, že nevie posúdiť z akého dokumentu vyplýva tvrdenie

žalobcom v návrhu uvedené „v zmysle ktorej odkúpi od žalovaného XXX urnových miest“. Uviedol, že
ak existuje nejaký dokument, ktorý tento pojem, resp. ujednanie obsahuje, treba dokument podrobiť
analýze jeho platnosti. Majúc na zreteli, že zmluva o budúcej zmluve má obsahovať 5 obligatórnych
ustanovení, tak sa javí byť potrebným tento údajne podpísaný dokument po jeho predložení podrobiť
právnej analýze a vyvodiť z jeho obsahu a formy právny záver. Do času jeho predloženia to však
žalovaný v rámci vecného odôvodnenia odporu učiniť nevie. Podľa zákona má zmluva o budúcej zmluve

obsahovať 5 podstatných náležitosti a to, kto predáva, komu predáva, čo predáva, za koľko predáva
a dokedy bude uzavretá riadna zmluva. Uviedol, že ak podľa identifikácie vzťahu žalobcom sa jednalo
o zmluvu o budúcej zmluve , tak na tento typ zmluvy je potrebné aplikovať ust. § 50a Občianskeho
zákonníka. Toto ustanovenie obsahuje požiadavku na identifikovanie obdobia“ do kedy bude uzavretá
riadna zmluva“ Tento obligatórny údaj v popísanom skutkovom vymedzení žalobného návrhu však

uvedený nie je a preto žalovaný hodnotí tvrdenie žalobcu za nepreukázané a neunesenie dôkazného
bremena. Samotný žalobca v návrhu uvádza budúci čas „ odkúpi“. To znamená, že sám potvrdzuje, že
sa to malo stať v budúcnosti a teda prevod vlastníctva podľa neho nenastal. Uviedol, že tento bolo možné
uskutočniť do jedného roka od uzavretia riadnej zmluvy, čo sa taktiež na uvedený počet miest nestalo.
Ak požiadavka na nahradenie vôle žalobcu a žalovaného nebola podaná na súde do jedného roka, tak

zmluvný vzťah zanikol a účastníci boli vyviazaní z povinností stanovených v zmluve o budúcej zmluve.
Uviedol, že závery bude možné ustáliť po predložení dokumentu zo strany žalobcu, na ktorý sa v obsahu
návrhu odvoláva. Uviedol, že uvedené skutočnosti priamo potom implikujú záver, že o uplatnenom
nároku žalobcu nie je možné rozhodnúť do času, než bude dokument zo dňa XX.XX.XXXX čo do
obsahu objasnený a to hlavne čo sa týka článku V. bod. 1 zmluvy o budúcej zmluve. Nemôže vzniknúť

právny nárok na sankciu z neplatného dokumentu. Uviedol, že z opatrnosti riadneho odôvodnenia
odporu je nutné venovať sa aj tomu, či inzercia spôsobuje záver, že žalovaný odpredáva urnové miesta.
Uviedol, že ani toto tvrdenie žalobca ničím nedokázal a opätovne zostal iba v rovine tvrdenia, ktoré
nepretavil do preukázania. Takýto vágny dôkaz je ďalším dôvodom na podanie odporu. Uviedol, že
v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu je potrebné venovať sa aj vystavenej faktúre. Táto vo svojom

popise čo do dôvodu vystavenia vymedzuje zmluvy XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Uviedol, že ak bola
k žalobnému návrhu pripojená príloha, tak to bola zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, L. zmluva o budúcej
zmluve, ktorá nikdy nebola čo do rozsahu XXX urnových miest dotiahnutá do riadneho zmluvného
záväzku a riadna zmluva nikdy nevznikla . Uviedol, že nemôže z takejto zmluvy vzniknúť sankcia za
porušenie ustanovení uvedených v zmluve o budúcej zmluve. Uvedená zmluva je nejasným zmluvným

dokumentom aj v tom, že síce sa hovorí o zmluve o budúcej zmluve, ale túto podpisujú „dlžník a veriteľ“.
I toto svedčí o tom, že pravdepodobne sa jednalo o iný zmluvný typ a nie o zmluvu o budúcej zmluve. Ak
zmluva o budúcej zmluve nebola zavŕšená riadnou zmluvou, tak z nej nemôžu plynúť žiadne dôsledky
a ani sankcie. Ak by sme zobrali do úvahy, že išlo o pôžičku, tak potom nie je dohodnutý termín vrátenia
pôžičky, čo znamená, že prvým dňom po poskytnutí pôžičky začala plynúť premlčacia lehota žalobcovi,

tak potom je nárok z titulu pôžičky premlčaný. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný predáva urnové
miesta nezodpovedá pravde. Uviedol, že žalovaný nemá vedomosť, žeby zmluvu o budúcej zmluve
zo dňa XX.XX.XXXX podpísal a preto je potrebné, aby žalobca dokument, na ktorý sa odvoláva a od
ktorého odvodzuje svoj nárok predložil.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto
ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.

5. K podanému odporu sa dňa XX.XX.XXXX U. žalobca, pričom uviedol, že žalobca pri podaní návrhu
o zaplatenie X XXX P. s príslušenstvom podal v prílohe aj zmluvu o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX,

L. je predpoklad, že aj žalovaný by mal mať tento dokument, nakoľko ho s určitosťou podpísal. Žalobca
v prílohe č. 1 doložil Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že žalovaný v odpore
uvádza, že nemá vedomosť, že by takúto zmluvu (Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 29.04.2020)
podpísal. Žalovaný už na osobnom stretnutí, počas pokusu o mimosúdnu dohodu žalobcu a žalovanéhodňa XX.XX.XXXX, ktoré sa uskutočnilo u právneho zástupcu žalovaného argumentoval tým, že takúto
zmluvu nepodpísal. Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 29.04.2020 je podpísaná osobne žalovaným
a zmluva bola podpísaná priamo pred konateľom žalobcu a to N. C.. V prípade, že žalovaný už v roku

XXXX tvrdil, že zmluvu nepodpísal, tak mal možnosť od roku XXXX až do súčasnosti o tomto informovať
príslušné štátne orgány za účelom zistenia skutočného stavu.

6. Následne sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva
na argumentácii uvedenej v podanom odpore, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nemá oporu

v žiadnom dokumente vytvorenom slobodne a vážne prejavenou vôľou účastníkov tohto právneho
úkonu. Uviedol, že zotrváva na tom, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nemôže
byť podkladom pre právne hodnotenie tohto prípadu, základy stanovené v podanom žalobnom návrhu
ako argumenty, z ktorých žalobca odvodzuje svoj právny nárok nemôžu byť súdom vyhodnotené ako
dokument,zktoréhobysaprávnynárokodvíjal.Právnyúkonuktoréhoabsentujezákladnánáležitosť,t.j.
prejav zodpovedajúci podpisu osoby, ktorá ho prejavila musí byť vyhotovený danou osobou v opačnom

prípade takýto dokument je neplatný. Žalovaný je fyzická osoba – podnikateľ a jediný kto je oprávnený za
tentosubjektpodpisovaťježalovaný.Podpisnazmluveobudúcejkúpnejzmluveniejepravýmpodpisom
žalovaného a preto ho namieta. Uviedol, že ak by žalovaný pripustil (čo však nepripúšťa), že dokument
by súd posúdil za platný, takto uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve trpí vážnymi nedostatkami,
nakoľko uzavretý právny úkon nie je určitý. Nie je nikde v zmluve vymedzené, ktoré boxy sú predmetom

predaja a ktoré zostávajú vo vlastníctve žalovaného. Celkovo kolumbárium predstavuje 120 boxov.
Žalobca si zakúpil a do dnešného dňa zaplatil 84 boxov. Ak teda zaplatil 84 boxov a odstúpenie od
zmluvy nie je možné od neplatného právneho úkonu, tak žalovaný nemal možnosť zmluvu zneplatniť
alebo od nej odstúpiť, i keď by žalobca za ďalšie boxy nezaplatil. Nepochybné však je, že žalobca ani
žalovaný nikdy nestanovili, ktoré boxy sú predané a ktoré nie, čo spôsobuje takú neplatnosť daného

úkonu,žetátoneplatnosťznemožňujevychádzaťzospochybňovanéhodokumentu,t.j.zmluvyobudúcej
kúpnej zmluve. Ďalšou skutočnosťou, ktorá je rozhodná pre posúdenie tejto veci je údajný predaj
urnových boxov žalovaným. Uviedol, že daný predaj tvrdí žalobca, čo však zostalo iba v pozícii tvrdenia
a nevyplýva odpredaj ani z predložených príloh žaloby. Žalobca zámerne nepredložil zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve do konania a zámerne navodzuje stav údajného predaja urnových boxov hoci žalovaný

takto nikdy neučinil. Nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že žalobca stavia svoj nárok na neplatnom
dokumente a tú skutočnosť, že žalobca sa ani neriadil údajne podpísanou zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve. Nikdy doteraz nedoplatil 21 urnových boxov, nikdy nespochybňoval vystavenú faktúru na 84
boxov, ktorú vlastnoručne podpísal a prevzal. To znamená, že stotožnil sa so všetkými účtovnými
operáciami zodpovedajúcimi zaúčtovaniu XX XXX P. a až do času podania žaloby nikdy nerozporoval

uskutočnený zápočet. Tým potvrdil, že zakúpil iba 84 boxov za podmienky, že by bol podpis žalovaného
na danom dokumente zo dňa XX.XX.XXXX pravý. Uviedol, že žalovaný od začiatku konania a v každom
svojom podaní uvádza, že žiadnu listinu – zmluvu o budúcej kúpnej zmluve vlastnoručne nepodpísal
z čoho je nutné ustáliť záver, že listina nie je podpísaná žalovaným. Uviedol, že to, že žalobca vo
vyjadrení tvrdí, že žalovaný by týmto dokumentom mal disponovať, nakoľko tento dokument podpísal,

nie je rozhodujúce pre rozhodnutie v tejto veci, lebo dôkazné bremeno má žalobca. Na neexistujúcu
skutočnosť nie je možné produkovať dôkaz. Práve naopak, je to iniciátor žaloby, ktorý musí svoj nárok
preukázať. Pasivita žalobcu v tomto smere unesenia dôkazov má vždy dopad na posúdenie veci
súdom. V konečnom dôsledku neprodukovanie dôkazov na takej úrovni, ktoré by viedli k jednoznačnému
záveru, vždy môže postihnúť iba žalobcu a to pre neunesenie dôkazného bremena v tvrdenia žalobe

uvedených. Uviedol, že ak žalobca naďalej v konaní bude zotrvávať na tom, že podpis žalovaného je
na ním predloženej listine, tak toto musí dokázať, nie je možné touto povinnosťou zaviazať žalovaného.
Žalovaný tvrdí, že podpis na zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je jeho podpisom. Uviedol, že toto
stanovisko prezentuje žalovaný od prvopočiatku, čo vyplývaj aj z tvrdenia žalobcu, ktorý vo svojom
podaní zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že už pred podaním žaloby pri mimosúdnom rokovaní bolo zo

strany žalovaného jednoznačne uvedené, že žalovaný predmetnú listinu – zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve nepodpísal a podpis nachádzajúci sa na predmetnej listine nie je podpisom žalovaného.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na dňa XX.XX.XXXX M. A. XX.XX.XXXX, na ktoré
predvolal právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, ktorí sa

na pojednávanie ustanovili. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd preto pojednával a napokon aj
rozhodol v prítomnosti sporových strán.8. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu.
Uviedol, že k celej tejto veci došlo tak, že žalovaný ponúkol žalobcovi výborný obchodný plán ako zarobiť
financie a ponúkol mu odpredaj urnových boxov, ktoré staval na cintoríne v Radvani v Banskej Bystrici.

Žalobca dôvodil, že keď si odkúpia viacej urnových boxov naraz za väčšiu cenu, tak on už ďalej urnové
boxy, dokým žalobca nepredá všetky urnové boxy, ktoré zakúpi nebude ďalej predávať. Na základe
tohto v podstate nalákal žalobcu, aby realizoval tento obchod a do zmluvy sa uviedla aj zmluvná pokuta,
v prípade, že by nedodržal žalovaný tento svoj záväzok a ponúkal tieto urnové boxy, ktoré mu ešte
ostali v Banskej Bystrici, alebo ktoré by staval ďalej na tomto cintoríne, ktoré by ponúkal na predaj.

NakoľkobolfebruárrokuXXXXažalovanýpotrebovaldosťrýchlofinancie,taknástojilnačonajrýchlejšie
zrealizovanie tohto obchodu, ale žalobca ešte nemal pridelenú kartičku IČ DPH, takže tento obchod
mal byť zrealizovaný, kde by bola kúpna cena jednej urny s DPH, ale nakoľko žalobca ešte nemal IČ
DPH, tak realizoval tento obchod na základe zmluvy o pôžičke z toho titulu, že žalovaný tie peniaze
súrne potreboval a tieto peniaze boli žalobcom zaplatené. Po podpise zmluvy o pôžičke následne bola
podpísaná aj zmluva o budúcej zmluve, o budúcej kúpnej zmluve, kde už bolo konštatované v článku

4, bod 3 tejto zmluvy, že budúci kupujúci sa stáva výlučným vlastníkom 105 boxov obojstrannej urnovej
steny momentom pripísania prvej časti kúpnej ceny na bankový účet budúceho predávajúceho. Takže
na základe tohto sa stal žalobca vlastníkom týchto urnových miest. Potom nastal problém, že žalovaný
si dal vyplatiť prvú časť kúpnej ceny vo výške XX XXX P. na svoj osobný bankový účet, čo v podstate
o tejto vedomosti, na aký bankový účet táto prvá časť kúpnej ceny ide žalobca nemal vedomosť a žiadal

žalovaného, aby keďže mu vyplatili XX XXX eur prvú časť kúpnej ceny im vystavil riadne faktúru s DPH,
kde v postate bola predajná cena urnového boxu XXX P. s DPH. Žalovaný však túto faktúru, nevie
zakéhodôvoduvobdobímesiacovfebruáražaprílXXXXnevystavil,ajnazákladeopakovanýchžiadostí
žalobcu, ale túto faktúru vystavil až X.XX.XXXX, čo sa v podstate jednalo o faktúru č. XXXXXXX, kde
je dátum vystavenia X.XX.XXXX a kde už nemohlo byť účtované v zmysle účtovných pravidiel DPH,

nakoľko mesiac kedy sa realizoval obchod bol apríl XXXX a tu sa bavíme o decembri XXXX, takže
bola táto faktúra vystavená bez DPH s prenesením daňovej povinnosti. Po realizovaní tohto obchodu
sa stalo, že žalovaný začal stavať druhú urnovú stenu a v tejto urnovej stene ponúkať na predaj urny,
čím v podstate znižoval alebo kazil obchod žalobcu a dochádzalo k tomu, že niektoré obchody, ktoré
mal žalobca dohodnuté so zákazníkmi tak neboli zrealizované alebo napríklad žalobca predával urny

okolo X XXX, X XXX P. za kus, ale žalovaný to predával za cenu okolo 999 alebo XXXX P.. Predával to
tým spôsobom, že ponúkal to na predaj v inzertnom časopise Brezňansko-Bystricko a na základe tejto
skutočnosti v podstate veľa klientov sa rozhodlo, že nekúpi tie urnové boxy od žalobcu. Takže v podstate
nazákladetohtoporušilustanoveniazmluvyneponúkaťurnovéboxydodoby,dokýmvšetkyurnovéboxy
žalobca nepredá, čo bola vlastne hlavná podmienka zmluvy a hlavná podmienka realizovania obchodu.

Uviedol, že tam boli dve zmluvy, jedna Zmluva o pôžičke z XX.X.XXXX a zmluva, ktorá sa nazývala
Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, tá bola z XX.X.XXXX. Takže tam boli v podstate dve zmluvy a uplatňujú
sizmluvnúpokutu,ktoráboladohodnutápísomneajetovčlánku5bod1až5,kdejedohodnutázmluvná
pokuta. Uviedol, že si uplatňujú nárok zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že v predmetnom vyjadrení pozoroval dva zmluvné alebo
dva nejaké právne úkony s odlišnými dátumami s totožným obsahom a zároveň dnešným nahliadnutím
zistili, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej je uplatnený nárok zo dňa XX.X.XXXX H.
tak ako spomínajú vo svojich vyjadreniach opatrená podpisom, ktorý nikdy žalovaný neučil. Samotná
skutočnosť toho, že tento podpis nepatrí žalovanému, bola namietaná vo všetkých podaniach a až

na základe ich vznesenej námietky strana žalobcu záhadne príde so zmluvou, ktorá má byť XX.X.
a s podpisom, ktorý nie je podpis žalovaného. Uviedol, že žalobca nárok uplatňoval podľa zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX a v návrhu, ktorý podal ako základný nárok v upomínacom konaní argumentuje zmluvou,
ktorámásfalšovanúposlednústranuaterazzistil,žetátoposlednástranajeúčelovoopatrenáposlednou
stranou z údajne nejakej zmluvy o pôžičke. Uviedol, že aj slepý musí vidieť, že nesedí posledná strana

ani naviazaním sa bodov, ani naviazaním sa slovného výkladu vety, teda evidentne tu niekto mal snahu
sa ako to prezentujú vo všetkých ich podaniach falšovať túto listinu. Uviedol, že nech žalobca vysvetlí,
čo ho viedlo predložiť listinu, kde sa snažil dať podpis žalovaného namiesto listiny, ktorá v skutočnosti
bola podpísaná v zadnej strane s iným obsahom. Uviedol, že to je to, na čo reaguje, XX.X. G. o pôžičke,
prečo tam žalobca dal 10.2., keď v návrhu tvrdí, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola z XX.X.XXXX.

Uviedol, že nikdy takáto zmluva o budúcej kúpnej zmluve žalovaným podpísaná nebola, nikdy zmluva
o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala článok 5, kde by zmluvné ujednania o pokutách boli dohodnuté
a žalovaným podpísané.10. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že v spise je v tej prvej kópii administratívna chyba, kde
posledná strana č. 4 bola omylom prefotená zo zmluvy o pôžičke, ale v spise je aj správna fotokópia
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo sa presvedčili nahliadnutím do spisu v tom ďalšom doložení, kde

už je celá fotokópia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve správna zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že toto bola
len administratívna chyba, ktorá sa dala vykonzultovať, to ani oni nemali vedomosť o tom, že tam to
je takto. Uviedol, že, keď mal právny zástupca žalovaného takúto vedomosť, že tá zmluva, tam niečo
nesedí, tak sa mohol obrátiť, poslali by mu kópiu správnu. Uviedol, že si myslí, že v rámci roku XXXX,
keď bolo nejaké stretnutie sporových strán tak sa predkladala správna kópia zmluvy. Takže v spise je

správna kópia zmluvy, ale tá druhá z XX.X.XXXX L. asi nejakým spôsobom omylom doložili tú zmluvu
o pôžičke štvrtú stranu, nikto nič nechcel falšovať.

11. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že je pozoruhodné ako právny zástupca žalobcu vysvetlil
údajnú administratívnu chybu. Uviedol, že pred podaním tejto žaloby bolo stretnutie v jeho kancelárii
za jeho prítomnosti a prítomnosti ďalších účastníkov zo strany žalobcu, pričom je pozoruhodné, že to

napísal vo všetkých vyjadreniach, a že sa to dozvedá právny zástupca žalobcu teraz. V jeho kancelárii
bolo povedané, že nikdy žalovaný takúto zmluvu nepodpísal a to bol dôvod, kedy bola snaha preukázať,
lebo chcel, aby preukázali takúto zmluvu o podpise, ktorá by takúto sankciu mala zachytenú. Do
dnešného dňa ani súdu nebola predložená zmluva, nie to elektronickým zaručeným podpisom, ale
bude žiadať, aby bola predložená zmluva, kde sa bude dať verifikovať skutočnosť zámerného podľa ich

názoru a názoru žalovaného z informácií, ktoré boli po danom skutku, po stretnutí u neho v kancelárii,
pred podaním žalobného návrhu, že žalovaný rozporoval podpísanie takejto zmluvy a požadoval,
aby bola takáto zmluva jemu predložená. Preto nemôže byť pravdou to čo tvrdí právny zástupca
žalobcu, že došlo k administratívnemu omylu, pretože takýto omyl za takejto situácie sa dá ťažko iba
predpokladať. Uviedol, že druhá vec je, že ak to aj takto spravili a podali návrh, je podaný v roku

XXXX, to stretnutie u neho bolo dva roky naspäť. To stretnutie u neho bolo z jeho strany za prítomnosti
žalovaného rozporované, čo do samotného podpisu zmluvy a podľa žalovaného takto sa snažili sanovať
nedostatok podpisu, ktorý na predmetom právnom úkone absentuje. Teda druhá vec je to, že nikde
právny zástupca žalobcu ani žalobca nekonštatuje skutočnosť, že sa zaoberal prečo bolo pre neho tak
dôležité, aby na tejto listine bol podpis skutočný podpis žalovaného. Toto nerozporujú. Uviedol, že sa

pýta kto vyhotovil podpis na zmluve zo dňa XX.X. ktorú žalobca pripojil následne po jeho vyjadrení, kde
uvedenéskutočnostirázneodmietaakdeuvedenéskutočnostipísomnedokumentuje.Pretonemôžebyť
pravdou, to čo sa tvrdí, že došlo k administratívnej chybe. Stanovisko žalovaného je také, že bola snaha
navodiť záver, že takúto zmluvu podpísal, že si nevšimne, že štvrtá strana je zámerne priložená nejakou
kópiou z inej zmluvy a tým chcú iba stanoviť podklad zo zmluvy XX.X.XXXX, s ktorým už v roku XXXX

argumentujú v poslednej predžalobnej výzve, že chcú zaplatiť XX XXX P., L. XX XXX P. chceli zmluvnú
pokutu za tento popísaný žalobcom obchod, i keď to obchod v skutočnosti nebol, pretože on okrem
toho podpisu namieta aj skutočnosť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Uviedol, že si myslí, že poznajúc
ust. Občianskeho zákonníka § 50a, poznajúc ust. § 289 Obchodného zákonníka sú stanovené špecifiká
zmluvy o budúcej zmluve alebo náležitosti a v rámci týchto náležitostí je potrebné si jednoznačne

uvedomiť, že či takáto zmluva už keď odhliadne od toho podpisu odhliadne od tej záverečnej strany,
spĺňa podmienky na to, aby z nej bolo možné vyvodzovať vlastníctvo. Bolo možné vyvodzovať zmluvnú
pokutu. Teda zmluva o budúcej zmluve by mala obsahovať kto predáva, čo predáva, komu predáva, za
koľko predáva a veľmi dôležitú podľa neho veľmi dôležitú obligatórnu náležitosť dokedy bude uzavretá
riadna zmluva. Takáto zmluva, keďže nebola v rozsahu časového obdobia jedného roku od výzvy do

dnešného dňa nebola uskutočnená žiadna výzva podľa Obchodného zákonníka, do dnešného dňa nikto
nerealizoval to, že chce, aby takáto zmluva bola podpísaná ako riadna. S výnimkou toho, že v roku
XXXX v decembri zo strany žalobcu prišiel návrh kúpnej zmluvy, kde si dal podmienku práve stanovenú
v bode 5, že ak nepredá žalobca, tak budú prichádzať do úvahy sankcie. Túto zmluvu ako následok tejto
zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy žalovaný odmietol podpísať, pretože nedošlo k splneniu podmienok,

ktoré boli povedané na začiatku. Poskytnú 60 000 Eur, nikdy neposkytli. Zoberú XXX R. miest do záruky,
do záruky, do ručenia, nie do prechodu vlastníckeho práva. Samotné ustanovenia tejto zmluvy o budúcej
zmluve okrem toho, čo už povedal, že prečo ju namieta sú absolútne rozporné, vzájomne si odporujú.
Uviedol, že keď si napríklad prečítame prechod vlastníckeho práva, keď si prečítame predaj urnových
boxov XXX B., nikdy ich nezaplatili. Uviedol, že tvrdí, že ak sa má posudzovať takto napísaný návrh

a vychádzajúc z dokumentu, ktorý je neplatný, tak potom takýto návrh nemá priestor pre zákonný úspech
v pojednávaní pred súdom a v prípade, že súd by vyhodnotil jeho prednes ako nie opodstatnený, tak sa
bude venovať ďalším záležitostiam o konštatovanej zmluve o pôžičke, o splnení tejto zmluvy o pôžičke.
Zmluva o pôžičke si vyžaduje presun financií, to je základná náležitosť, inak zmluva o pôžičke nevznikne.Nikdy nebolo posunutých XX XXX P. žalovanému. Práve táto okolnosť bude predmetom jeho prednesu
po tom, keď sa súd vysporiada s týmito formálnymi nedostatkami a s tým, že podpis bol sfalšovaný,
zámerne pripojená posledná strana a touto bolo ako sanované až na základe ich písomného podania, že

posledná strana uplatneného úkonu alebo úkonu, z ktorého odvodzuje svoj nárok žalobca je nepatriaca
k tomuto dokumentu. Preto žiadal, aby súd v prvom rade sa s týmto vysporiadal, potom bude rozvíjať
veci týkajúce sa údajnej pôžičky.

12. Na to právny zástupca žalobca uviedol, že čo sa týka v spise prvej zmluvy o budúcej zmluve tam

došlo k administratívnej chybe, druhá zmluva v spise o budúcej kúpnej zmluve je už správna. Uviedol,
že nevie prečo žalovaný hovoril, že je to pozoruhodné, skôr je pozoruhodné to, že keď sa jedná o takúto
vysokúsumuakojeXXXXXP.M.XXXXXEuramalinejakévnútornévedomostiotom,žebymohlodôjsť
k falšovaniu zmluvy, to už zákon káže, mohli podať trestné oznámenie. Takže k žiadnym falšovaniam
zmluvy nedošlo nikdy, ani k falšovaniu podpisu. Uviedol, že v spise je správna zmluva o budúcej kúpnej
zmluve, tá druhá.

13. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je dôvodné reagovať na prednes právneho
zástupcu žalobcu, pretože tak ako uviedol vychádzal z dokumentu, ktorý bol pripojený do spisu a tento
dokument má tie nedostatky, ktoré spomenul a s týmito je potrebné sa vysporiadať, už aj s prihliadnutím
na to, že sám žalobca má dôkazné bremeno, sám žalobca je ten, ktorý dlhodobo vedel o tom, že takáto

skutočnosť dlhodobo, minimálne dva roky, že uvedený podpis je spochybňovaný, toto neučinil, neuniesol
dôkazné bremeno a k dnešnému dňu, kedy sa koná tento súd tak nie je žiadny dôkaz o tom, že je to
podpis žalovaného. A teda je neunesené dôkazné bremeno.

14.Popredbežnomprávnomposúdenívecisúdom,právnyzástupcažalobcuuviedol,žedokladázmluvu

o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX s úradne overeným podpisom žalovaného, kde je už v tejto zmluve
o pôžičke jasne špecifikovaná vôľa zmluvných strán v článku 3, kde je jasne uvedené, že dlžník sa
zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu, v tomto prípade vo výške XXX P. za každý dlžníkom predaný urnový
box, ktorý predá tretím osobám skôr ako predá tretím osobám XXX R. boxov veriteľ v tomto prípade, čo
je v tomto prípade žalobca. Takže už z tohto je zrejmá vôľa strán, že pri tomto obchode bola dohodnutá

zmluvná pokuta. V prípade, že by žalovaný začal urnové boxy predávať, ktoré mu tam ostali alebo ktoré
stavia.Takžeužajtupritomtoúkonetobolodohodnuté.Uviedol,ženesúhlasístým,žezmluvaobudúcej
zmluve môže byť posudzovaná ako neplatná, nakoľko je z nej jasné a zrejmé v zmysle Občianskeho
zákonníka kto ju uzatvára, aký je predmet tejto zmluvy, aká je jej cena a už aj pri komentároch
k Obchodnému zákonníku je rozdiel, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa

Obchodného zákonníka a táto podmienka 50a, že dokedy musí byť zmluva uzatvorená, dokedy musí
byť kúpna zmluva uzatvorená v podstate súdy ju neakceptujú a dal do pozornosti ten článok zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X., kde sa píše, že budúci kupujúci sa stáva výlučným vlastníkom
105 boxov obojstrannej urnovej steny momentom pripísania prvej časti kúpnej ceny na bankový účet
budúceho predávajúceho. Je to článok 4, bod 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X. Takže

v podstate žalovaný sa zaviazal dva krát k zmluvnej pokute, ak poruší svoje povinnosti a ani raz to
nedodržal. Uviedol, že žalobcovi tento obchod a predaj urien sa snažil sťažiť a pokaziť.

15. Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že na pojednávaní predložená zmluva z XX.X.XXXX
o pôžičke, že tento dokument nie je podstatný pre rozhodnutie tohto sporu a to z dvoch dôvodov. Prvý

dôvod je ten, že súd už precizoval koncentráciu konania. Žalovaný ako taký do dnešného dňa s takouto
informáciou týkajúcou sa zmluvy o pôžičke v takomto znení predloženom neuvažoval. Pretože má za
to, že zmluva o pôžičke je zmluva o pôžičke a zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá je identifikovaná
v žalobnom návrhu je zo dňa XX.X.XXXX. Teda ak si chce uplatňovať nejaké nároky z titulu zmluvy
o pôžičke, tak to je potrebné v samostatnom konaní a v tomto konaní táto zmluva o pôžičke je podľa

neho právne irelevantná vzhľadom na zvolený postup popísanie skutkového stavu v pôvodnom podaní
návrhu na súd. Teda ten sa týka zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Ak si ju uplatní v novom konaní z iného
právneho titulu nech sa páči, budú sa venovať potom ustanoveniam, ktoré tu precizoval právny zástupca
žalovaného a s tým, že minimálne na čo poukáže, tu je návrh na XXX P. zmluvnú pokutu za urnový
box, tu je návrh XXX P., teda minimálne sme v posúdení čo s nárokom. Minimálne sme v rozhodnutí, či

pripustiť takýto návrh a či vôbec bol daný, čo sa dokumentuje predložením tejto listiny, podľa neho nič.
Pretože nič tomu procesne nepredchádzalo. Teda z tohto dôvodu mal za to, koncentrácia, nezmenený
návrh, nedôvodnosť zaoberať sa zmluvou o pôžičke, lebo je uplatnený nárok z iného právneho titulu,toto sú dôvody podľa neho, pre ktoré nie je možné prihliadať na obsah tejto zmluvy a ak chce žalobca
si uplatniť z iného právneho titulu, nech si ho uplatní, ale musí k tomu urobiť procesný postup.

16. Na to prestúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že toto konanie začalo ako upomínacie
konanie, kde v podstate je zásada hospodárnosti ten hlavný prvok a teda nebol to ten klasický
obchodný návrh, pričom už podkladom tohto upomínacieho konania, podkladom návrhu bola faktúra č.
XXXXXXXXXX, ktorá je aj v spise zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 1 200 eur, kde je uvedené, že žalobca
si fakturuje u žalovaného platbu na základe porušenia zmluvnej povinnosti vo výške X XXX P. G. dva

kusy už predaných urnových boxov na cintoríne v Q. Q.. Túto platbu je žalovaný povinný zaplatiť na
základe porušenia zmluvných povinností plynúcich zo zmlúv uzatvorených dňa 10.2.2020 a XX.X.XXXX,
takže v podstate už tu bola tá zmluva spomenutá. A ako nepredpokladá, že by žalovaný takúto zmluvu
o pôžičke s ňou nedisponoval. Teraz tu tá zmluva v tej faktúre prvotnej je.

17. Na to predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že opätovne poukazuje na to, že ak

právny zástupca žalobcu odkázal na fa XXXXXXXXXX, tak táto faktúra bola tvorená XX.XX.XXXX,
kde je uvedená listina z XX.XX.XXXX, uviedol, že je to tá listina, ktorú uviedol, ako prvú v podanom
návrhu, tam sa vôbec neuvažuje o zmluve o pôžičke. Uviedol, že keď sa súd oboznámi s prvým
podkladomnazákladektoréhotodával,takdávaldvezmluvyXX.XX.XXXX,ktorúpripojilaXX.XX.XXXX,
L. nepochybne zavádzal už v tomto prípade, keď aj súdu potom predložil listinu, kde sa snažil navodiť

podpis žalovaného, ktorý zodpovedá iba zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ale toto učinil vo vzťahu k listine
zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Uviedol, že explicitný dôkaz je v spise. Podklad pre uplatnenie nároku.
Takže takto kamuflujú pojmy a takto zavádzajú súd.

18. Následne súd nariadil výsluch žalobcu na návrh žalovaného. V rámci výsluchu žalobca uviedol,

že obidve zmluvy podpísal priamo pred ním žalovaný, videl to. Uviedol, veď prvý podpis je ako na tej
prvej zmluve, na tej druhej. Obidve zmluvy podpísal žalovaný, aj zmluvu o pôžičke, aj zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy. Je evidentné, že to podpísal menom Siráň. To musí vidieť aj slepý. On má tie
kvačky. On to podpisoval priamo pred ním, bol pri tom. On nepotreboval peniaze, chcel žalovanému
pomôcť. Dostal 40 000 Eur prvú splátku, vyvolával mu kedy už bude zmluva. Uviedol, že nikto iný nebol

pri podpise zmluvy. Prišiel do kancelárie, dal zmluvu. Nikto iný prítomný nebol. Videl, že tento druhý
podpis, pamätá si, že sa nepodpísal tak ako sa on podpisuje, je to evidentne jeho podpis. On by neriešil
takéto veci. Je to evidentné, že ide o podpis jednej osoby. Prišiel za žalovaným, túto zmluvu mu predložil
a bol pri podpise zmluvy. Videl na vlastné oči, že tento podpis nie je ten, ktorým sa on podpisuje. Uviedol,
že ako spoločníci, on, p. S., F. Q. sa dohodli, že idú do toho spoločne. Videl v tom zárobok, videl, že

žalovaný to predáva lacnejšie. Mal za to, že keď by sa to kupovalo ako celok, tak cena XXX P. bola
výhodná.Dohodlisaústnenapodmienkach,keďsapredajúich,môžestavaťďalšie,ďalšiuurnovústenu,
môžeponúkaťnapredaj.Niktobydotohonedalpeniazestým,žebyčakal,čisaichrozpredajú.Nečakal,
že to dôjde až do takejto roviny. Mohli sa rozpredať urnové miesta na ich urnovej stene a bol by svätý
pokoj. Nič tomu nenasvedčovalo, že takýto konflikt vzíde. Dohodli sa, že obchoďák to bude predávať.

Dal mu províziu XX P.. Žalovaný mal v Banskej Bystrici predajňu, tam sa spisovali všetky zmluvy. Keď
sa predala urna poslali peniaze na účet. S obchoďákom bol dohodnutý tak, aby tam nemusel chodiť
pravidelne, dal mu províziu XX P.. S. problém nastal vtedy, keď brat žalovaný z predajne odišiel, obchod
zrušil a on si na tom istom mieste o 3 mesiace otvoril predajňu. Do mesiaca začal urny stavať. Toto
sa udialo február, marec XXXX. Uviedol, že sa dohodli ako rozumní ľudia. On peniaze nepotreboval,

žalovaný potreboval XX XXX P.. F. návrh ostatným spoločníkom, oni s tým súhlasili. Žalovaný súhlasil, že
sa nemôže nič rozpredávať, nič stavať. Inak by nikto nevložil do toho peniaze. Žalovaný vtedy potreboval
peniaze, on by súhlasil so všetkým. Uviedol, že sa o zmluvy nestaral, pripravoval ich p. E.- právny
zástupca žalobcu. Toto už riešil aj p. Q., aj p. S.. On priniesol žalovanému zmluvy na podpis a pred
ním ich podpisoval, bol pri tom. Žalovaný tlačil, aby boli podpísané tie zmluvy, lebo potreboval peniaze.

On čakal iba na zmluvy. On toto neriešil. Prišli zmluvy, tak to dal podpísať no a podpísal. Čo sa týka
tej druhej zmluvy, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vie, že je to jeho podpis. Uviedol, že
čo sa týka dátumovo prvú zmluvu podpísal dňa XX.X a druhú zmluvu podpísal dňa XX.X. Je to tam
napísané. Prvá je zmluva o pôžičke a druhá je zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Uviedol, že uvedené
zmluvy boli podpísané v dátumoch, ktoré sú uvedené na zmluve. Uviedol, že sú dve zmluvy. Obidve

pred ním podpísal. Uviedol, že zmluvu podpísal, videl, že je to iný podpis, on to neriešil. Grafológ by
to aj tak zistil, že je to jeho podpis. Neriešil to, boli urny. Urny sa začali predávať. Uviedol, že podklady
pre súd pripravoval p. Q., S., ale väčšinou p. Q., on to neriešil. Uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku, suma
za urnové miesta bola dohodnutá vo výške XX XXX C. A.. Pokiaľ ide o pôžičku bolo dohodnuté, ženajskôr sa mu poskytne XX XXX P., lebo nemal XX XXX P., bola tam nejaká dohoda, že sa mu vyplatia
neskôr. Potom peniaze už boli na účte, ale keď právny zástupca žalobcu povedal, že žalovaný porušil
zmluvu, aby sa mu neposielali tieto peniaze, tak potom už nebola suma XX XXX P. mu poslaná. Čo bol

problém, čo nevedel, že žalovaný si nechal poslať túto sumu na svoj súkromný účet. Tie urny čo začali
predávať už mohli byť predané, dnes tu nemuseli sedieť. Problém bol, že sa so žalovaným pohádali.
Pokiaľ ide o peniaze poskytnuté z titulu pôžičky, bolo to nastavené tak, že keď žalobca zarobí peniaze,
tak potom sa žalovanému dajú. Tie peniaze už mal. Nevie presne, kedy to bolo dohodnuté. Nikto nechcel
nikoho oklamať. Potom nastal tento konflikt, peniaze už boli k dispozícii, boli na účte. Právny zástupca

žalobcu a p. Q. odporučil, aby mu tým, že porušil zmluvu tieto peniaze neposielali. Zmluvu porušil, lebo
začal inzerovať do novín Bystricko a potom si otvoril tam predajňu. Pokiaľ ide o dokumentovanie, že by
žalovaný predal nejaký box uviedol, že ich urnová stena je hneď vedľa postavil novú. On mal na starosti
predaj urnových miest a keď vidí, že na druhej urnovej stene sú predané miesta, tak je zrejmé, že ich
predal. Pokiaľ ide o to, či niečím, nejakým dôkazom disponuje o tom, že by ich predal, uviedol, že keď
je napísané rodina tá a tá, máte za to, že daroval takéto miesto? Uviedol, že má fotografie, odfotené.

19. K výsluchu žalobcu sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že dôvodom prečo nebola
zaplatená druhá časť pôžičky vo výške XX XXX P. alebo kúpnej ceny bola tá skutočnosť, že žalovaný
nebol schopný vystaviť faktúru, ktorú potrebovali ako žalobcovia do účtovníctva, aby si aj na tento
mesiac, keď peniaze odchádzali a keď sa peniaze reálne platili, tak uplatnili DPH. Preto, nakoľko to podľa

účtovných pravidiel nebolo možné, tak sa to DPH neuplatňovalo a urny sa predávali bez DPH. Takže
dôvodom, prečo nebolo tých 20 000 Eur zaplatených bolo to, že stále nemali faktúru od žalovaného, aj
keď tú faktúru pýtali. Uviedol, že faktúra bola vystavená až XX.XX.XXXX a doložil ju do spisu.

20. Následne súd na návrh žalovaného nariadil výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu

o pôžičke, čakal XX XXX P., tak ako to bolo napísané, tá prvá zmluva čo bola. Táto suma XX XXX
P. nebola vyplatená. Malo to byť zaplatené do roku XXXX, v decembri XXXX. Keďže pôžička nebola
zaplatená do dvanásteho mesiaca XXXX, tak sa sťahoval do nového miesta v Banskej Bystrici. Pokiaľ
bol ešte na starom mieste, tak inzeroval, tak ako uviedol právny zástupca. Všetky peniaze, ktoré sa
vyzbierali, išli pre žalobcu. Tým pádom vybudovali ďalšiu stenu do novembra XXXX. U. roku XXXX

U. letných mesiacoch piaty, šiesty mesiac táto stena bola ukončená. To je na margo toho, kedy sa
začali predávať urnové miesta. Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, bola
mu podaná na podpis, ale keďže mu neprišli peniaze, tak to nepodpísal. Neprišlo mu tých ďalších
XX XXX P., tak ju nepodpísal. Táto zmluva ostala v kancelárii nepodpísaná. Zmluvu na podpis mu
predložil Q.. Uviedol, že na origináli zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, nie

je jeho podpis. Uviedol, že vo februári, možno v januári XXXX F. urnové boxy na predaj pre žalobcu.
Urnové boxy ponúkal iným osobám, iba na rozšírenie firmy kde potrebovali peniaze a týkalo sa to tých
XX XXX P.. Uviedol, že mal ešte jedného kupujúceho, ktorý by okrem žalobcu bol schopný a ochotný
kúpiť urnové boxy, ktorému to núkal, on by to vzal, ale keďže žalobca je jeho brat, tak ho uprednostnil.
Uviedol, že na Zmluve o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX je jeho podpis. Na otázku PZ žalobcu, či keď

podpisovali Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, si prečítal článok 3, bod 6, v ktorom sa hovorí, že
dlžník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý dlžníkom predaný urnový box,
ktorý predá tretím osobám skôr ako predá tretím osobám 105 urnových boxov veriteľ uviedol, že si
to prečítal, ale si to započítali. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v rámci obchodných jednaní
pred uzatvorením zmluvy ponúkal alebo sľúbil žalobcovi, že keď od neho kúpi urnové boxy, tak už na

mieste v Banskej Bystrici, cintorín Radvaň nebudete ponúkať a predávať ďalšie urny, aby mu tak nekazili
obchod? Žalovaný uviedol, že do času riadneho uhradenia sumy XX XXX P. titulom pôžičky.

21. K výsluchu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že poukazuje na to,
že zmluva o pôžičke tak, ako už uvádzal je iný právny úkon, ktorý sa tu hodnotí a pokiaľ sa vzťahujú

otázky týkajúce sa tejto veci na zmluvu o pôžičke, tak aj v tejto zmluve o pôžičke je stále limitujúcim
ten údajný dohovor o tých miestach do doby riadneho vrátenia pôžičky veriteľovi, teda článok 3 ods. 5
dlžník sa zaväzuje od momentu podpísania tejto zmluvy do doby riadneho vrátenia pôžičky veriteľovi
a pôžička veriteľovi bola započítaná v decembri 2020, teda v článku 5 ods. 1 sa taktiež hovorí alebo
do doby, dokým dlžník nezaplatí celkovo finančnú pôžičku veriteľovi. Teda to znamená, že vždy je to

limitujúce vrátením pôžičky, čo v danom prípade sa stalo zápočtom v decembri 2020.

22. Následne bola vypočutá ako svedok M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, E., ktorá uviedla,
že u žalovaného je zamestnaná ako ekonómka. Konateľa žalobcu, N. C. pozná, pretože to je jeho brat.Uviedla, že u žalovaného pracuje 12 rokov. Uviedla, že zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo
dňa XX.X.XXXX v účtovníctve vedenú nemá. Uviedla, že túto zmluvu videla a túto zmluvu určite videla
aj predtým. Uviedla, že zmluva nebola podpísaná. Zároveň uviedla, že sa dlhodobo liečila z ťažkej

choroby a preto si nie na všetko spomína. Riešila najmä veci, ktoré sa týkali faktúr a úhrad. Predtým
bola na materskej a do kolobehu sa dostala až keď už bolo potrebné riešiť vysporiadanie platby za
urnové miesta, ktoré sa odpredávali. Riešila vystavovanie faktúr. Uvedené bolo v roku XXXX. Uviedla,
že si myslí, že sa to všetko doriešovalo v decembri 2020. Uviedla, že žalovaný je fyzická osoba, tým
pádom môže aj súkromný účet používať, ale firemné účty má dva. Uviedla, že keď príde platba od

partnera, ktorý je platcom DPH faktúry sa vystavujú pred platením alebo sa vystavuje preddavková
faktúra. A potom keď prídu peniaze vystavuje sa ostrá faktúra, pričom ostrá faktúra sa vystavuje do
15 dní. Uviedla, že k predaju urnových miest, urnových boxov v Banskej Bystrici, nemala vedomosť
o nejakej zmluvnej dokumentácii. Uviedla, že v období január až marec XXXX pracovala u žalovaného,
robila mu účtovníctvo robila účtovníctvo iba externe, lebo bola na materskej. Uviedla, že faktúru, ktorá
je založená v spise č. XXXXXXX U. M. X.XX.XXXX, hoci finančná platba prišla skôr vo februári 2020,

lebo táto platba bola definovaná ako pôžička, nie ako vyplatenie urien, až neskôr bolo dohodnuté,
že tieto peniaze, ktoré prišli ako pôžička budú použité na úhradu urien. Na základe toho sa vystavila
faktúra a urobilo sa započítanie pohľadávok. Uviedla, že si nepamätá, kedy to bolo dohodnuté. Niekedy
v decembri XXXX. Uviedla, že si nepamätá kto ďalší tam bol. Boli tam nejakí páni s pánom N. C.,
ale nepamätá si kto to bol. F. N. C. jej dohodol stretnutie pravdepodobne s pánom Q., tak ako hovorí

žalobca. Stretli sa na parkovisku v Martine. Na tom parkovisku sa dohodlo, že tých XX XXX P. sa použije
na zápočet, že budú slúžiť ako úhrada urien a tým pádom nebude vracať pôžičku tých XX XXX P..
Vystavila sa faktúra na 40 000 Eur a započítala sa s tou pôžičkou. Uviedla, že to bolo dohodnuté niekedy
v novembri alebo v decembri. Muselo to byť v novembri, keď už X.XX.XXXX vystavila faktúru. Uviedla,
že žalovaný v roku XXXX Q. dlho platcom DPH, mal IČ DPH. Uviedla, že faktúra XXXXXXX vystavená

za predaj 84 urnových boxov bola vystavená bez DPH z dôvodu montáže a prenosu daňovej povinnosti,
prenáša sa tam DPH. Uviedla, že vo faktúre je montáž a dodanie urien v obojstrannej urnovej stene
na cintoríne v Banskej Bystrici. Uviedla, že túto faktúru majú riadne v účtovníctve. Uviedla, že mala
na starosti iba vystaviť faktúry, nie žiadne zmluvy. Uviedla, že v e-maili sa riešilo akým štýlom budú
fakturovať urny, ich počet, v akej hodnote. Uviedla, že nevie či prílohou tohto e-mailu bola kúpna zmluva.

Uviedla, že nevie či žalovaný niekedy podpísal zmluvu, ktorej predmetom by bola sankcia za to, že by
predal urnové miesta v Banskej Bystrici. Uviedla, že takúto zmluvu podpísanú nikdy nevidela. Uviedla,
že nevie koľko urnových boxov je momentálne predaných na urnovej stene v Banskej Bystrici. Uviedla,
že nevie či sa predávali, nepredávali urnové miesta. Uviedla, že vždy keď, ale predávajú konečnému
spotrebiteľovi vždy sa predáva s DPH. Keď by to bolo firme nastáva tam prenos DPH, keď je s montážou.

23. Súd následne vykonal listinné dôkazy, Pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide
o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na č.l. 6-9 súdneho spisu, tu došlo k administratívnej chybe a tá
zmluva je ktorá bola následne predložená zo dňa 29.4.2020, tá je aj následne v spise a taktiež je citovaná
vo faktúre, ktorou odôvodnili návrh na začatie tohto konania. Právny zástupca žalovaného k uvedenému

dôkazu sa vyjadril tak, že opätovne zotrváva na svojej pôvodnej argumentácii, ktorou je to, že je to
vytvorený dokument účelovo, ktorý je súdu predložený s úmyslom podľa nich zrejmým, ale nebude ho
prezentovať, že trestno-právnym úmyslom, pretože toto je len dohad žalovaného a uviedol, že tvrdia,
že tento dokument ani vo faktúre, ktorá bola vystavená pod č. XXXXXXX nebol ináč situovaný ako je
v spise, teda so zámerne použitým listom z inej zmluvy, kde sa nachádzal originálny podpis žalovaného.

Uviedol, že je to pre nich neakceptovateľné.

24. Pokiaľ ide o faktúru č.l. XX, faktúra č. XXXXXXXXXX, právny zástupca žalovaného uviedol, že
namietatútofaktúručodoopodstatnenosti.Žiadnehoporušeniasanedopustili.Právnyzástupcažalobcu
uviedol,žekfaktúreč.XXXXXXXXXXchceuviesť,žedošlokporušeniuprávnejpovinnostinazákladevo

faktúre uvedených zmlúv a to zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX M. G. G. A. XX.X.XXXX. Uviedol, že je
toho názoru, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaného a v súvislosti aj s fotodokumentáciou,
ktorá je v spise, ktorá dokazuje predaj urnových boxov. Právny zástupca žalovaného uviedol, že namieta
záver prijatý právnym zástupcom žalobcu ohľadom toho, že fotodokumentácia v spise je dôkazom
predaja urnových boxov. Uviedol, že toto dôkaz o takejto skutočnosti nie je.

25. K listinnému dôkazu na č.l. XX-XX zmluva o budúcej kúpnej zmluve, sa právny zástupca žalovaného
vyjadril tak, že tento listinný dôkaz až na ich namietanie v písomnom podaní v rámci podaného odporu
a následne v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu bol namietaný samotný podpis. Listinu namietajúako neplatnú, podpis zámerne udelený v záujme žalobcu, kedy si myslia, že to spĺňa podmienky trestno-
právnej zodpovednosti a nie platnosti právneho úkonu.

26. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa § 124 ods. 1 CSP každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Aj v zmysle rozhodnutia J. C. K. C.. XXXXX XX/XXXX B.
úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď úkon nebol správne označený. Hlavným podkladom
podania žalobcu a tejto žaloby je faktúra č. XXXXXXXXXX G. A. XX.XX.XXXX, kde v popise faktúry
od žalobcu je uvedené: fakturujeme Vám platbu na základe porušenia zmluvnej povinnosti vo výške X

XXX P. za dva kusy predaných urnových boxov na cintoríne v Banskej Bystrici-Radvaň, ul. Cintorínska.
Túto platbu ste povinný zaplatiť na základe porušenia zmluvných povinností plynúcich Vám zo zmlúv
uzatvorených dňa XX.X.XXXX M. A. XX.X.XXXX. V tejto faktúre sú uvedené zmluvy, ale nie je uvedený
ich názov. Je teda podľa obsahu a popisu predmetu faktúry zrejmé, že žalobca fakturuje na základe
zmluvy a dvoch zmlúv zo dňa XX.X. a zo dňa XX.X.XXXX a následne je logické, že žalobca mal úmysel
k návrhu doložil aj fotokópiu zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, ktorá

je nazvaná ako zmluva o pôžičke a aj fotokópiu zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa XX.X.XXXX nazvaná ako Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. V elektronickom podaní žalobcu však
administratívnou chybou žalobcu boli doložené prvé tri strany zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a štvrtá
strana zmluvy o pôžičke. Žalobca si teda v zmysle uvedenej faktúry uplatnil zmluvnú pokutu v tomto
konaní podľa obsahu popisu faktúry č. XXXXXXXXXX G. A. XX.XX.XXXX, t.j. podľa zmluvy zo dňa XX.X.

a zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Právny zástupca žalobcu uviedol, že rozširuje návrh o to, že si opierajú
tento nárok aj na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.2.2020 a túto zmluvu na minulom pojednávaní
doložili do spisu krátkou cestou. Na základe uvedeného súd nepripustil zmenu žaloby nakoľko mal
za to, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o tejto zmenenej žalobe.
V tomto štádiu, v štádiu záverečných rečí nie je priestor na zmenu žaloby. Na to právny zástupca žalobcu

ďalej uviedol, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX je uvedené, ktorá bola podkladom tohto návrhu na základe
čoho si žalobca uplatňuje nárok. Žalovaný len samotným jeho tvrdením, že podpis na zmluve zo dňa
XX.X.XXXX nie je podpisom žalovaného, neuniesol bremeno tvrdenia. Nakoľko táto povinnosť nastane
u žalovaného, keďže to v tomto prípade tvrdí a táto povinnosť dokázať, že to nie je jeho podpis zaťažuje
jeho, tak v zmysle § 150 a nasl. CSP. Ak žalovaný tvrdí, že popis na zmluve zo dňa XX.X.XXXX nie je

jeho, tak okrem tvrdenia žalovaného to nijako ináč žalovaný nepodložil. Dokonca nepodal ani žiadne
oznámenie príslušným orgánom za viac ako dva roky, ktoré by mali prípadný nie podpis žalovaného
na zmluve zo dňa XX.X.XXXX, U. ktorom sa jedná o niekoľko desiatok tisíc eur vyšetriť. V zmysle
komentáru k CSP od autorov O. a V. a kol. strana sporu má povinnosť tvrdiť úplne a to je teda doplnením
logickej povinnosti tvrdiť pravdivo. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru

sporu. Uviedol, že už len tým, že žalovaný tvrdí, že podpis na zmluve zo dňa XX.X.XXXX nie je jeho
podpisom a nijako to nedokázal alebo nepreukázal súdu, že to nie je jeho podpis, takže už len táto
skutočnosť mala mať za následok prehru tohto sporu, nakoľko to nijak inak ako svojím vyhlásením pred
súdom žalovaný nepreukázal. Uviedol, že žalovaný sa v zmluve zo dňa XX.X.XXXX v článku 3. bod
6. zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý žalovaným predaný urnový box, ktorý

predá tretím osobám skôr, ako predá tretím osobám 105 urnových boxov celkovo žalobca. Na zmluve
zo dňa XX.X.XXXX je podpis žalovaného úradne overený dňa XX.X.XXXX J. E. W. U. E.. Žalovaný na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že tento podpis je jeho, čo sa týka zmluvy zo dňa XX.X. Žalovaný
sa v zmluve zo dňa XX.X.XXXX v článku 5. bod 1. a 5. zaviazal, že všetky urnové boxy aj v ďalších
urnových stenách, ktoré sú na cintoríne na S. R. U. Q. Q. časť Radvaň na parcele č. XXX/X U. kat. úz.

N., ktoré teraz stavia alebo ktoré postaví v budúcnosti a nadobudne ich do vlastníctva alebo ich postaví
pre tretie osoby nebude ponúkať na predaj a predávať, až do doby dokým budúci kupujúci nepredá
všetkých 105 urnových boxov tretím osobám, resp. do doby, dokým nebude tento predaj tretím osobám
kupujúcim riadne ukončený. V bode 5. zmluvy je za toto porušenie určená sankcia pre žalovaného vo
výške XXX P. za predaj alebo ponuku na predaj čo i len jedného urnového boxu. Z obidvoch zmlúv zo

dňa 10.2 aj zo zmluvy zo dňa XX.X.XXXX je zjavná jasná a nepochybná prejavená vôľa zmluvných strán
v tom, že v prípade ponuky na predaj alebo predaju urnových boxov tretím osobám žalovaný na cintoríne
na Cintorínskej ulici v Banskej Bystrici je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sankciu za predaj alebo
ponuku na predaj každého jednotlivého urnového boxu. Uviedol, že žalovaný tvrdí, že v zmluve zo dňa
XX.X.XXXX chýba ustanovenie o identifikovaní obdobia podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Súd by

mal vykladať právny úkon v prospech jeho platnosti. Preferencia výkladu právneho úkonu v prospech
jeho platnosti je v zmysle nálezu W. C. G. dňa X.X.XXXX C.. D. XXX/XXXX. Žalobca tým popiera nielen
jazykové vyjadrenie zmluvy, ale aj zhodne prejavenú vôľu a zhodného úmyslu obidvoch strán zmluvy
dokonca v obidvoch zmluvách zo dňa XX.X M. XX.X.XXXX určiť takúto sankciu. Úkon uzatvoreniazmluvy musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z predložených
zmlúv je nepochybné, že predmetom obidvoch zmlúv je urnová stena a predmetom aj obidvoch zmlúv
je zmluvná pokuta za predčasný predaj urnových boxov žalovaným predtým ako 105 urnových boxov

predá samotný žalobca. Uviedol, že podľa nálezu W. C. XXX/XXXX základným princípom výkladu zmlúv
je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti,
ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká
prax, kde všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne komfortná a je v rozpore

s princípmi právneho štátu, podľa článku I. Ústavy SR. Uviedol, že aj podľa rozhodnutia W. C. K. W. XXX/
XXXX prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúcich k extrémne nespravodlivému záveru,
potom znamená porušenie základných práv. Spravodlivosť je totiž kritérium ukladajúcim každému
všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdnej právnej veci, ktoré nebude možné
vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných
ustanovení. W. C. považuje za samozrejmé a určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych,

tedanakonkrétnychzisteniachzaloženýchrozmerochkaždejsúdomprejednávanejveci.Mnohéprípady
aj špecifické okolnosti môžu byť skomplikované a netypické. To však nezbavuje všeobecné súdy urobiť
všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia. Uviedol, že uplatnením sudcovskej koncentrácie na prvom
pojednávaní pred tým ako bol prednesený predbežný názor súdu na túto vec je do určitej miery nad
užívanie sudcovskej koncentrácie, nakoľko nemali na základe toho predbežného názoru súdu nejakú

účinnú možnosť ďalšej obrany. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom
spájajú.Právnyúkonmožnopovažovaťzaurčitývtedy,akjehoobsahniejevnútornerozpornýasúčasne
jeho predmet jasne určený. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne
rozporný. Jasné vnútorné určenie za ponuku a predaj urnových boxov žalovaným bolo v tom, že sa

zmluvné strany dohodli, že žalovaný nemôže predať alebo ponúknuť na predaj urnový box skôr ako
105 urnových boxov predá žalobca. Je zrejmé aj z výpovede N. C., brata žalovaného na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX aj zo zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, M. G. G. G. A. XX.X.XXXX, ktorú považujú za
platnú a podpis žalovaného na nej považujú tak isto za jeho podpis, nakoľko nijako nepreukázal svoje
tvrdenie, že to nie je jeho podpis, vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred

jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností a určitosti obsahu či predmetu
právneho úkonu tento bude neplatný len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím
interpretačných pravidiel stanových v § 35 a v § 266 Obchodného zákonníka. Uviedol, že v podstate
už pred uzatváraním obidvoch zmlúv aj z XX.X.XXXX, M. G. XX.X.XXXX Q. jasne, verbálne daná
ponuka žalovaného v tom, že on tie urny ďalej nebude predávať, dokým tie urny si žalovaní nepredajú

sami. To bol aj podklad prečo tie urny žalobca kupoval vo väčšom množstve v podstate za 40 000
Eur a potom aj vyššiu sumu. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu a nie
naopak. Takže aj na základe akéhosi predbežného posúdenia súdu sú toho názoru, že v zmysle tohto
by, aj keď môže mať nejakú formálnu chybu zmluva zo dňa XX.X.XXXX ako to tvrdí žalovaný, tak na

základe tohto by ten formálny nedostatok súd nemal brať do úvahy. Ak totiž možno tieto nedostatky
tak odstrániť, súd sa zameral na jedinú skutočnosť, že v zmluve nie je uvedený dátum uzatvorenia
riadnej kúpnej zmluvy, čo je prehnaná formalistická požiadavka a je ústavne neakceptovateľná. Úlohou
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov
totiž táto úloha nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy, ale v poskytovaní

súdnej ochrany účastníkom občianskeho-súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na
zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej
preferencie výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu. Na záver uviedol, že zmluva
o budúcej kúpnej zmluve sa uzatvára v tom prípade, ak napríklad predmet zmluvy ešte nie je postavený.
V dobe uzatvárania zmluvy zo dňa XX.X M. G. G. A. XX.X.XXXX už bol predmet zmlúv urnové boxy

v Banskej Bystrici na Cintorínskej ulici už tieto boxy boli reálne postavené. A v podstate sa tieto urnové
boxy mohli hneď predávať tretím osobám. Teda ak súd vo svojom predbežnom vyjadrení k žalobe
naznačuje, že zmluva s názvom Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX by nemusela
byť podľa názoru súdu platná ako zmluva s názvom Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, tak žalovaný
argumentuje obsahom zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, kde v článku I. je špecifikovaný predmet zmluvy.

Žalovaný už vybudoval obojstrannú urnovú stenu na S. R. U. Q. Q., teda v čase podpisu zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX L. predmet už existuje a teda nečaká sa na to, kedy bude postavený, aby bol
obsahový dôvod pre ktorý je potrebné uzatvárať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V článku 4. bod 3.
je výslovne uvedené: budúci kupujúci sa stáva výlučným vlastníkom 105 boxov obojstrannej urnovejsteny momentom pripísania prvej časti kúpnej ceny, t.j. XX XXX P., ktoré boli prevedené na bankový
účet žalovaného, ktorý si on určil, čo žalovaný nespochybnil na pojednávaní, že týchto XX XXX P. prvá
časť kúpnej ceny mu bola prevedená na bankový účet budúceho predávajúceho, čo v čase podpisu

tejto zmluvy táto skutočnosť nastala. Uviedol, že je logické podľa obsahu zmluvy zo dňa 29.4.2020, že
ide o kúpnu zmluvu medzi aj keď označeným budúcim kupujúcim žalobcom a budúcim predávajúcim –
žalovaným, no podľa obsahu zmluvy ide o kupujúceho – žalobcu a predávajúceho – žalovaného. Takže
už aj v tomto je vyslovená vôľa strán, že žalovaný niečo predáva a kupujúci niečo už v tom okamihu
kupuje. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen

podľaichjazykovéhovyjadrenia,alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil.Aktátovôľanieje
v rozpore s jazykovým prejavom, teda v zmysle tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak si žalobca
a žalovaný v zmluve zo dňa XX.X.XXXX U. K. X. Q. X. určili ich jasnú zrejmú vôľu, že zaplatením prvej
časti kúpnej ceny, t.j. XX XXX P. sa stáva hneď žalobca výlučným vlastníkom XXX boxov, tak sa podľa
obsahu právneho úkonu jedná jednoznačne o kúpu XXX urnových boxov. Teda zmluva o budúcej kúpnej
zmluve aj keď sa tak v hlavičke nazýva je podľa obsahu kúpna zmluva, čo v podstate korešponduje aj

s vôľou strán.

27. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného prednesu uviedol, že ako konštatoval
na pojednávaní XX.XX.XXXX zotrváva na všetkých argumentoch, konštatovaniach a právnych
hodnoteniach, ktoré učinil v písomných podaniach ako vyjadrenie v rámci odporu a vyjadrenia v rámci

k stanovisku žalobcu k podanému odporu. Uviedol, že v tomto prípade argumentácia, ktorá je zvolená zo
strany právneho zástupcu žalobcu by mala byť vo všetkých tých konštatovaných rozhodnutiach zobratá
na zreteľ vo vzťahu ku nimi doteraz prezentovaným skutkovým a právnym okolnostiam. Uviedol, že nie
je možné, aby sme sa my zamerali na nejaké právne hodnotenie, keď nám to nesedí so skutkovým
stavom, ktorý má byť pravdivo opísaný v podanej žalobe. Práve tento pravdivý opis je základom

právneho hodnotenia celej veci do budúcna. Teda ak tu došlo k nejakým nováciám toho právneho stavu
a skutkového stavu tak stotožňuje sa s tým, že postup súdu o nepripustení rozšírenia žaloby z dôvodu
zmluvy z XX.X.XXXX je absolútne správny. Uviedol, že doteraz sa neprodukovali dôkazy, ktoré by bolo
možné použiť vo vzťahu k zmluve o pôžičke. Zmluva o pôžičke je prvotný úkon, ktorý tu bol medzi
účastníkmi podpísaný, ale ani tento úkon nebol dodržaný v takom rozsahu, ako bolo dohodnuté, pretože

jedna časť tej pôžičky poskytnutá nebola a pokiaľ právny zástupca žalobcu konštatuje, že je potrebné
vychádzať z toho, že článok IV. ods. 3 teda strany č. X zmluvy z XX.X.XXXX čo naďalej trvajú na tom,
že táto zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola predložená súdu v stave podľa stanoviska žalovaného
zámerne po zmenenom, len pre účely toho, že žalobca sa chce obohatiť o XX XXX P., čo sú dohodnuté
zmluvné pokuty za urnové boxy. Podľa strany žalovaného nepostačí vysvetlenie administratívna chyba.

Na tomto je postavený celý úkon uplatnenia nároku a vôbec nie je prijateľný argument, že takýto
dokument je potrebné považovať za platný, lebo ak by nebol platný, žalovaný je povinný podať trestné
oznámenie. Uviedol, že jeho predpoklad a tvrdenie, ktoré je tu uvedené, že jeho podpis na danej zmluve
nie je, je rozhodujúce aj pre platnosť daných dohodnutých podmienok, prípadne zmluvných pokút.
Ale tu je stav taký, že zmluva o pôžičke v článku III. ods. 3 hovorí: V prípade, že dlžník ako budúci

predávajúci prevedie vlastnícke práva v budúcnosti na veriteľa. V prípade, že prevedie teda evidentne
je tu zmluva o pôžičke a v prípade, že prevedie by mala nasledovať zmluva o budúcej kúpnej zmluve,
ktorá by toto mala reflektovať v časovom postupe. Áno je potrebné podpísať zmluvu o budúcej zmluve,
aby tie vlastnícke práva prešli. Teda nie je možné vychádzať zo zmluvy o pôžičke, ktorá nikde prevod
vlastníckych práv nekonštatuje. Tu sa hovorí, že v prípade, že prevedie obdobne v článku II. ods. 4 sa

hovorí: V prípade, že dlžník ako budúci predávajúci postúpi vlastnícke práva k XXX urnovým boxom
v cene podľa bodu 3. tohto článku veriteľ ako budúci kupujúci tieto práva nadobudne veriteľ. V prípade,
teda evidentne to má nejakú postupnosť. Poskytli sa finančné prostriedky, nie v objeme, ktoré bolo
dohodnuté a preto tam nastal problém aj pri podpisovaní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, lebo neprišli
dohodnuté finančné prostriedky. Preto žalovaný odmietol podpísať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.

Uviedol, že chce poukázať ešte na jednu vec, ktorá toto nejakým spôsobom potvrdzuje je skutočnosť
údajne platnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v článku IV. ods. 3 sa hovorí: budúci kupujúci sa stáva
výlučným vlastníkom 105 boxov obojstrannej urnovej steny momentom pripísania prvej časti kúpnej
ceny na bankový účet budúceho predávajúceho alebo momentom započítania pohľadávok. Teda aj
v tejto zmluve sa uvažuje o tom, že tá zmluva o pôžičke bola poskytnutá. To znamená, že táto zmluva

bola veľmi dôležitá pre stranu žalobcu na to, aby mohol platiť proces, ktorý mal nastať prevod ku 105
urnovým miestam, ale toto sa nikdy nestalo. Uviedol, že prvotný náznak a prejav vo vzťahu k podpisu
bol daný písomne niekoľko rokov dozadu. Osobne sa potom stretli v jeho kancelárii právny zástupca
žalobcu, žalobca, žalovaný, on, kedy opätovne osobne bolo oznámené strane toto nie je náš podpis,teda ak išlo im o prezentované na tomto súde stanoviska, že jednoznačne to je podpis žalovaného, tak
potom by sa tu jednalo o podvod. To znamená, že ak žalovaný mal dávať návrh pre trestné stíhanie
nejakej neznámej osoby orgánom činným v trestnom konaní, prečo to neurobili oni. Uviedol, že im

išlo o peniaze, nie žalovanému. Teda podvod by mal byť spáchaný na nejakej inej strane. Prečo teda
nepodali trestné oznámenie oni. Uviedol, že je toho názoru, že musí rešpektovať podmienky zákonne
nastavené pre platnosti nejakých právnych úkonov. Ak zákon v § 50a hovorí o podstatných náležitostiach
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, tak si myslí, že výkladom nevie akých pravidiel, nevie akej inštitúcie
by sa rozšírila vôľa účastníkov, keď neurčia podstatnú esenciálnu zložku platnosti toho úkonu, do kedy

sa uzavrie riadna zmluva. Aký výklad W. C. môže toto nahradiť, veď to je vôľa strán, tie strany sú
právne spôsobilé a neznalosť práva, že to tam neuviedli je na ich ťarchu. Uviedol, že nie je možné,
aby sa takto extenzívne vykladal obsah nejakého dokumentu len pre to, že strany si neurčia a nesplnia
zákonnú povinnosť vymedzenia platnosti právneho úkonu tak, ako si to zákon vyžaduje. Takúto náhradu
a takýto výklad žiaden súd nemôže urobiť, aby tým nahradil vôľu zúčastnených strán. K tej otázke
vystavenia faktúry a konštatovania v zmysle zmlúv uzatvorených XX.X.XXXX M. XX.X.XXXX, absolútne

neplatný právny úkon nezaväzujúci žalovaného. Zmluva zo dňa XX.X.XXXX, zmluva, ktorá rieši úplne
iný právny úkon a to poskytnutie alebo platenie nejakých zmluvných pokút, pretože nikdy nenastal ten
stav, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Prihliadnuc na jeho argumentáciu, ktorú
uviedol na predchádzajúcom pojednávaní, na argumentáciu, ktorú uviedol písomne má za to, že daný
návrh nespĺňa náležitosti na to, aby v zmysle predložených podkladov bolo možné ustáliť povinnosť

žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle vystavenej faktúry s koncovým číslom 0014 zo dňa
XX.XX.XXXX. F. žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. A žiadal priznať náhradu trov konania pre
prípad úspechu.

28. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sa tak

nazýva je uvedené v článku IV. bod 3 budúci kupujúci sa stáva výlučným vlastníkom XXX boxov
obojstrannej urnovej steny momentom pripísania prvej časti kúpnej ceny na bankový účet budúceho
predávajúceho a toto je tá časť alebo momentom započítania pohľadávok. V tomto prípade ide
o alternatívu v tom zmysle, že je to logická alternatíva a má sa za to, čo je jasné a deklarované v zmluve
a vôľa strán, že čo nastane skôr a skôr nastala tá skutočnosť, že žalobca zaplatil prvú časť kúpnej

ceny vo výške XX XXX P., čo je v tomto nesporné a tak isto nemôže byť nesporné, že už na základe
tohto žalobca nadobudol reálne vlastníctvo k urnovým boxom, nakoľko to môžu aj ďalej preukázať. Tieto
urnové boxy už žalobca ďalej predával na predaj tretím osobám za účelom toho, aby v podstate dosiahol
čo najrýchlejšiu návratnosť svojej investície. Taktiež súhlasil s tým, že sú určité direktívne ustanovenia
ten § 50a, ale nemôže byť ničím nahradená vôľa zmluvných strán a vôľa zmluvných strán bola v podstate

uzatvoriť tú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve takto. Uviedol, že v návrhu bola podaná faktúra a k tejto
faktúre bolo, uviedol, že nemali po zistení skutkového stavu v spise zo dňa XX.XX.XXXX, keď na
pojednávaní zistil ako právny zástupca žalobcu, tak si pozreli tú časť, keď sa podával samotný návrh na
Okresný súd do Banskej Bystrice a vôľa žalobcu tam bolo, nieže skĺbiť dve zmluvy do jednej, ale práve
naopak doložiť všetky zmluvy. To znamená aj z XX.X M. G. XX.X. a administratívnou chybou, keď sa to

skenovalo a posielalo do toho elektronického registra proste tri strany z toho asi pravdepodobne určite
ich chybou ako právneho zástupcu vypadli. Takže nebol tam dôvod niečo falšovať a úmysel bol podať
a doložiť súdu obidve zmluvy jasne logicky. Lebo však sú spomínané vo faktúre, ktorá je predmetom
tohto konania.

29. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sú to záverečné prednesy a zotrváva iba na tom, čo povedal
a pravdepodobne právny zástupca žalobcu opomenul skutočnosť, ktorú na začiatku vyjadrenia k článku
IV. ods. 3 povedal vychádzajúc z toho, že tento úkon je neplatný. Uviedol, že nemožno vyvodzovať
dôsledky z neplatného právneho úkonu, nemožno tu praktizovať preukazovanie skutočnosti, ktorá sa
nestala, tzv. negatívna teória tu preukazovaná nemôže byť zo strany žalovaného. Teda tvrdí, že tento

dokument je dokumentom pre účely tohto konania falšovaný a už nech sa s tým vysporiada súd.

30. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä
so : zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. X-X súdneho spisu), podacím lístkom
(č.l. XX -XX súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l. XX súdneho spisu), faktúrou č. XXXXXXXXXX (č.l.

XX súdneho spisu), zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX-XX súdneho spisu).

31. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd návrh žalovaného na vypočutie účtovníčky žalobcu ako svedka
zamietol, nakoľko považoval vykonanie tohto dôkazu za nedôvodný a nehospodárny vzhľadom k tomu,že uvedená osoba nebola podľa výpovede strán sporu osobne prítomná pri podpise zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2020. Zároveň žalobca nevedel uvedenú osobu na pojednávaní
špecifikovať, aj keď o návrhu žalovaného vedel z jeho vyjadrenia, teda ešte pred nariadením termínu

pojednávania. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na vypočutie p. S. ako spoločníka žalobcu ako
svedka, nakoľko považoval vykonanie tohto dôkazu za nedôvodný, nehospodárny a neúčelný, nakoľko
navrhnutý svedok je spoločníkom žalobcu a vo veci bol ako strana sporu vypočutý konateľ žalobcu
p. N. C., ktorý je zároveň tiež spoločníkom žalobcu. Zároveň súd pri tomto návrhu uplatnil zásady
sudcovskej koncentrácie, nakoľko žalobca mohol navrhnúť vykonanie tohto dôkazu skôr. Navrhol ho na

začiatku pojednávania pred jeho otvorením, teda ho nenavrhol na skutočnosti, ktoré by vyšli najavo až
na pojednávaní. Rovnako súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov Zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.X.XXXX a faktúry č. XXXXXXX, nakoľko pri tomto návrhu uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie,
nakoľko žalobca mohol navrhnúť vykonanie týchto listinných dôkazov skôr. Nešlo pritom o skutočnosti,
ktoré vyšli najavo až na pojednávaní, nakoľko zmluvu o pôžičke ako aj predmetnú faktúru ako prvý
spomínal v konaní právny zástupca žalobcu a to pri svojom prvom prednese. A súd zamietol návrh

žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorému mal byť podrobený podpis žalovaného na
Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na
hodnotu predmetu sporu považoval súd za nehospodárne a neúčelné. Súd pri tomto návrhu uplatnil
zásadu sudcovskej koncentrácie, nakoľko žalobca mohol navrhnúť vykonanie tohto dôkazu skôr, keďže
žalovaný od začiatku namietal pravosť svojho podpisu na predmetnej zmluve a teda nešlo o skutočnosť,

ktorá by vyšla najavo až na pojednávaní.

32. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 289 Obchodného zákonníka, ods. 1 zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna
alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený
aspoň všeobecným spôsobom. Ods. 2 Zmluva vyžaduje písomnú formu.

34. Podľa § 263 Obchodného zákonníka, ods. 1 strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273
ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324,
340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods.

1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725,
729, 743 a 771c. Ods. 2 Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákazníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákazníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

38. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

39. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Ods. 2., zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ods. 3 ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).40. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
vcelomrozsahuzamietol.Súd,takakotopožadovalajprávnyzástupcažalobcuprisvojomrozhodovaní,

vychádzal z obsahu žalobného návrhu, ktorý podal žalobca v rámci upomínacieho konania na Okresnom
súde Banská Bystrica, v rámci ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 29.04.2020, kde zároveň citoval článok V. bod. 5 tejto zmluvy,
ktorý obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške XXX, P. za predaj/ponúkanie na predaj každého
jedného urnového boxu, pričom výslovne uviedol, že žalovaný porušil túto zmluvnú povinnosť a predal

v roku XXXX A. urnové boxy tretím osobám, pričom žalobca vystavil faktúru vo výške X XXX P., G.
to že žalovaný predal v roku XXXX A. urnové boxy tretím osobám, t.j. XXX P. G. každý jeden urnový
box. Rovnako vychádzal z obsahu vyjadrenia žalobcu na č.l. 34 súdneho spisu. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že už pri prvom prednese právneho zástupcu žalobcu, súdu nebolo s ohľadom na
obsah prednesu právneho zástupcu žalobcu zrejmé, z akého titulu resp. titulov si žalobca uplatňuje
svoj nárok, a preto právneho zástupcu žalobcu vyzval, aby uvedené súdu ozrejmil a upresnil, s tým,

že na výslovnú otázku súdu, z ktorej zmluvy si žalobca uplatňuje svoj nárok (keďže žalobca vo svojom
prednese uvádzal jednak zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa XX.XX.XXXX), právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že si uplatňuje nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX – viď č.l. 74 súdneho spisu. Súd
uvádza,žežalobcazačalmeniťsvojeskutkovétvrdeniaohľadomuplatnenéhonárokuažpopredbežnom

právnom posúdení danej veci súdom. Pričom neurobil ani návrh na zmenu žaloby, tento urobil až v rámci
záverečných prednesov, kedy súd nepripustil zmenu žaloby, najmä s ohľadom na štádium konania ako
aj na tú skutočnosť, že výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe. Súd zároveň uvádza, že kým podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, jednak, ktorá je na č.l. X-
X C. spisu ako aj na č.l. XX-XX súdneho spisu (pričom ide o tú istú zmluvu) je dojednanie o zmluvnej

pokute obsiahnuté v ustanovení čl. V. bod. 5 (tak ako je to uvedené v žalobnom návrhu), pričom
zmluvná pokuta mala byť podľa predmetných dokumentov dojednaná vo výške XXX,- P. za jedno, tam
uvedené porušenie predmetnej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke dojednanie o zmluvnej pokute
podľa tvrdenia strán sporu malo byť uvedené v čl. III. bod. 6. a to vo výške XXX P. za jedno porušenie
zmluvnýchpovinností.Pričompodľafaktúryč.XXXXXXXXXXbolažalovanémufakturovanásumaXXXX

P. G. predaj 2 ks predaných urnových boxov, teda 600 Eur za jedno porušenie zmluvných povinností.
Vzhľadom k uvedenému neobstojí argumentácia právneho zástupcu žalobcu, že predmetnou faktúrou
bolo účtované jednak porušenie zmluvných povinností podľa zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX M.
aj podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko sú to dva rôzne právne úkony – dve
zmluvy, teda dva rôzne právne tituly, ktorými každým samostatne mala byť dojednaná zmluvná pokuta

v rôznej výške (jednak XXX P. za jedno porušenie zmluvy a jednak XXX P. G. jedno porušenie zmluvy)
hoci za totožné prípadné porušenie zmluvy. Preto v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaným,
by mal žalobca zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX nárok na zmluvnú pokutu vo výške X XXX P.
za predaj 2 kusov urnových boxov a zároveň zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
by mal nárok na ďalších X XXX P., L. C. XXXX P. (faktúrou si však žalobca účtoval iba X XXX P.).

Súd ďalej uvádza, že podľa zhodných skutkových tvrdení strán sporu dojednaná výška zmluvnej pokuty
v zmysle zmluvy o pôžičke bola iná – XXX P. za jedno porušenie zmluvy, kým podľa zmluvy o budúcej
zmluve mala byť vo výške XXX P. za jedno porušenie zmluvných povinností (tak ako to bolo účtované
aj vo faktúre č. XXXXXXXXXX). F. sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že
predloženou faktúrou č.XXXXXXXXXX bola fakturovaná zmluvná pokuta v zmysle zmluvy, ktorá je na

č.l. 6-9 súdneho spisu, a ktorá má poslednú stranu z inej zmluvy s dátumom XX.XX.XXXX, čo zhodne so
žalovaným nakoniec tvrdil aj žalobca a na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
(pričom ide o jednu a tú istú zmluvu), ale rozhodne nie na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako iniciátor sporu nesie dôkazné
bremeno, a teda on musí preukázať svoje tvrdenia a svoj nárok relevantnými dôkazmi. V tomto smere,

mal súd za to, že žalobca svoje tvrdenie, že faktúrou č.XXXXXXXXXX bola fakturovaná zmluvná pokuta
aj zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX neuniesol, a teda nepreukázal.

41. Súd mal za to, že zo strany žalobcu išlo len o účelové tvrdenie, keď argumentoval, že došlo
k administratívnej chybe, keď bola zmluva (na č.l. 6-9 súdneho spisu) doložená do súdneho spisu, tak,

že jej poslednú stranu tvorila posledná strana zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Rovnako išlo
o účelové tvrdenie že došlo k nesprávnemu naskenovaniu zmlúv, a že žalobca mal v úmysle doložiť
do spisu aj zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ako aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd mal za to, že žalobca po predbežnomprávnom posúdení začal účelovo meniť svoju argumentáciu, svoje skutkové tvrdenia, pričom uvedené
vyplýva aj zo skutočnosti, že právny zástupca žalobcu riešil za žalobcu uvedené zmluvy podľa zhodného
tvrdenia strán sporu, a najmä podľa vyjadrenia žalobcu v rámci výsluchu, ešte pred podaním žaloby,

t.j. v čase keď mali byť uvedené zmluvy uzavreté. Teda aj v čase podania žalobného návrhu v rámci
upomínacieho konania musel dobre vedieť z akého titulu si žalobca chcel uplatniť svoj nárok, a keď
by si ho chcel uplatniť tak, ako to začal tvrdiť najmä v záverečnej reči, v zmysle zmluvy o pôžičke
zo dňa XX.XX.XXXX, rovno by to v uvedenom návrhu uviedol a rovnako by to uviedol aj vo svojom
vyjadrení na č.l. 34 súdneho spisu a následne vo svojom prvom prednese, keď sa ho na to súd vyslovene

dotazoval – viď č.l. 74, pričom by ako dôkaz k návrhu na začatie konania rovno doložil aj zmluvu
o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Súd uplatnil v rámci dôkazov, a to pokiaľ išlo o zmluvu o pôžičke zo
dňa XX.XX.XXXX ako aj pri faktúre č. XXXXXXX zásadu sudcovskej koncentrácie. Súd mal za to, že
nešlo o novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo až v priebehu pojednávania. Prvým, kto otvoril problematiku
zmluvy o pôžičke bol priamo žalobca a to hneď v úvode pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX hoci
predtým, ani v žalobnom návrhu ani vo vyjadrení na č.l. XX súdneho spisu uvedené vôbec nespomínal.

Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že uvedené mal možnosť žalobca uplatniť už v rámci svojho
žalobného návrhu, či vyjadrenia k odporu, nič mu v tom nebránilo.

42. To, že faktúrou č. XXXXXXXXXX bola fakturovaná zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o budúcej
kúpnejzmluve(uvedenánač.l.6-9súdnehospisu),naktorejbolavymenenáposlednástranasdátumom

XX.XX.XXXX a jednak zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (K. C. spisu), pričom ide o totožnú zmluvu, a teda
nie zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, tak ako to tvrdí žalobca nasvedčuje aj skutočnosť, že
predmetná faktúra bola vystavená až v decembri XXXX, L. po stretnutí sporových strán u právneho
zástupcu žalovaného, na ktorom podľa zhodného tvrdenia strán sporu, žalovaný poprel svoj podpis na
zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá mu bola na tomto stretnutí predložená

a ktorá je na č.l. XX-XX súdneho spisu.

43. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že tak podľa výpovede žalobcu
ako aj žalovaného, žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške XX XXX,-P. v zmysle zmluvy
o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, hoci podľa jej písomného znenia mal poskytnúť až XX XXX P. (pričom

zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou – vzniká odovzdaním peňazí pričom došlo k odovzdaniu podľa
zhodného tvrdenia žalobcu a žalovaného sumy XX XXX P.), s tým že podľa výpovede žalobcu, výpovede
žalovaného ako aj svedka, táto pôžička bola zo strany žalovaného žalobcovi vrátená vzájomným
zápočtom, ktorý bol realizovaný v decembri 2020, čím k tomuto dátumu zanikol hlavný záväzok zo
zmluvy o pôžičke a teda zanikol aj záväzok akcesorický – dojednanie o zmluvnej pokute, pretože tento

trval iba do doby vrátenia pôžičky, k čomu došlo podľa výpovede svedka, ako aj žalobcu a žalovaného,
ako bolo uvedené už vyššie vzájomným zápočtom, a teda v decembri XXXX. Vzhľadom k uvedenému
v roku 2022 už nemohlo dôjsť k vzniku nároku na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvných
povinností uvedených v tejto zmluve o pôžičke, nakoľko zánikom hlavného záväzku, zanikol aj záväzok
akcesorický, a teda žalobcovi už z tejto zmluvy o pôžičke nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu.

44. Nakoľko súd nemal preukázané, že si žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty aj zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX (keďže svoje tvrdenie, že si ho uplatnil
vďaka tomu, že uvedené vyplýva z faktúry č.XXXXXXXXXX žalobca nepreukázal), a nakoľko súd návrh
na zmenu žaloby ohľadom uvedeného nepripustil, súd sa ďalej zaoberal problematikou uplatneného

nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 29.04.2020.

45. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, C. v rámci predbežnej otázky riešil otázku jej platnosti. Súd uvedenú
zmluvu posudzoval podľa ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 289 a nasl.

Obchodného zákonníka a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 289 ods. 1 OBCHZ, zmluvou
o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu
zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Podľa odseku 2, zmluva
vyžadujepísomnúformu.Zuvedenéhojezrejmé,žepodstatnýmináležitosťamizmluvyobudúcejzmluvy
sú a) záväzok uzavrieť budúcu zmluvu, b) lehota na uzavretie zmluvy, c) určenie predmetu budúcej

zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu na č.l. 35-36 súdneho spisu, táto neobsahuje lehotu dokedy má byť budúca
zmluva uzavretá, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluvy podľa § 289 Obchodného
zákonníka. Pričom podľa ust § 263 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto
časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, §
321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444,
458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597,

§ 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, §
711, 720, 725, 729, 743 a 771c. Podľa odseku 2, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

46. Z uvedeného je teda zrejmé, že na to, aby zmluva o budúcej zmluve bola platná musí mať všetky
podstatné náležitosti uvedené v zákone a zároveň musí mať písomnú formu. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Keďže zmluva uvedená na č.l. 35-36 súdneho spisu
v rozpore so zákonom neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, ktoré sú uvedené v
§ 289 Obchodného zákonníka, je absolútne neplatná.

47.Pokiaľideotvrdeniežalobcu,žesúdvzáujmezachovaniaplatnostitejtozmluvybyjumalposudzovať
ako kúpnu zmluvu, nakoľko uvedené zodpovedá vôli strán, súd sa s uvedenou argumentáciou
nestotožnil, nakoľko výslovne z obsahu zmluvy vyplýva, napr. podľa článku I. bod. X budúci predávajúci
bude predávať budúcemu kupujúcemu, t.j. bude predávať v budúcnosti obojstrannú urnovú stenu za

podmienok dohodnutých v budúcej kúpnej zmluve. Ďalej podľa článku II. bod 1. obojstrannú urnovú
stenu tvorí celkovo 120 urnových boxov, no budúci predávajúci bude predávať budúcemu kupujúcemu
kúpnou zmluvou celkovo 105 urnových boxov, t.j. podľa výslovného znenia zmluvy ich bude predávať
inou zmluvou a to kúpnou zmluvou. Ďalej je uvedené, že budúca kúpna cena za predávaných XXX
urnových boxov bola stanovená dohodou zmluvný strán vo výške XX XXX P.. Opäť nie kúpna cena,

ale budúca kúpna cena. Z obsahu zmluvy uvedenej na č.l. XX-XX nie je možné vyvodiť, že zmluvné
strany a teda strany sporu mali v úmysle (podľa ich vôle) uzavrieť touto zmluvou rovno kúpnu zmluvu
a teda by sa mala táto zmluva vykladať ako kúpna zmluva. Súd zároveň uvádza, že podľa § 409
Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a

kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka je určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet
kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť
kúpnu cenu. Súd mal za to, že i keď by sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že
podľa vôle zmluvných strán, je možné túto zmluvu posudzovať ako kúpnu zmluvu, čo sa súd nestotožnil,

zmluva na č.l. 35- 36 súdneho spisu, nie je s ohľadom na predmet kúpy, dostatočne určitá. Nie je
zrejmé ktorých konkrétne XXX urnových boxov zo XXX urnových boxov by sa mal predaj týkať, pričom
podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Vzhľadom k uvedenému i keď
by mal súd za to, že úmyslom strán bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, čo vzhľadom na obsah zmluvy súd

preukázané nemal, táto zmluva by bola absolútne neplatná pre jej neurčitosť pokiaľ ide o predmet kúpy.
Súd sa zaoberal aj otázkou, či nebolo úmyslom strán uzavrieť nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2
Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhoúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Súd
mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že podľa vôle strán mala byť uzavretá takáto nepomenovaná

zmluva, zároveň s ohľadom na neurčitosť (je neurčité, ktorých konkrétnych XXX urnových boxov zo XXX
urnových boxov sa týka) takáto zmluva by nebola považovaná za uzavretú.

48. Podľa ust. § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva o budúcej kúpnej zmluve vyžaduje písomnú
formu. Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení

uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže predpis ustanovuje inak. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný od začiatku spochybňoval svoj podpis na zmluve

uvedenej na č.l. 35-36 súdneho spisu. Pričom v tomto prípade nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorý
musí preukázať, že uvedenú zmluvu podpísal žalovaný. Žalobca však neprodukoval žiaden dôkaz o tom,
žeby žalovaný uvedenú zmluvu skutočne podpísal. Pokiaľ ide výsluch žalobcu a žalovaného tento
dôkaz navrhol žalovaný. Aj keď žalobca tvrdil, že žalovaný pred ním podpísal uvedenú zmluvu, súd tútovýpoveď nepovažoval za hodnovernú, aj s ohľadom na podpis žalovaného na tejto zmluve, ktorý sa
nezhoduje s podpisom na zmluve na č.l. 6-9 súdneho spisu, kde posledná strana tejto zmluvy- č.l. 9
súdneho spisu je pôvodne zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podľa výpovede žalovaného

sám vlastnoručne žalovaný podpísal, čo žalobca nespochybnil. t.z. medzi stranami je nesporné, že na
č.l. 9 súdneho spisu je vlastnoručný podpis žalovaného, pričom tento sa nezhoduje s podpisom na
zmluve na č.l. XX – XX, konkrétne s podpisom žalovaného na č. l. 36 súdneho spisu. Aj zo svedeckej
výpovede M. F. je zrejmé, že táto síce zmluvu o budúcej kúpnej zmluve videla, ale nebola podpísaná.
Súduvádza,ženiejemožnépreukazovaťnegatívnuskutočnosťatedavtomtoprípadenenesiedôkazné

bremeno žalovaný, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpísal, ale naopak nesie dôkazné bremeno
žalobca, ktorý musí preukázať, že túto zmluvu žalovaný vlastnoručne podpísal. Túto dôkaznú povinnosť
má žalobca aj ako iniciátor sporu. Pokiaľ ide o žalobcu tento navrhol na preukázanie, že zmluvu na
č.l. XX-XX podpísal žalovaný znalecké dokazovanie, súd však uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie,
nakoľko mal za to, že žalobca mohol uplatniť tento dôkaz už skôr, keďže žalovaný od začiatku konania,
ale aj predtým na rokovaní v roku 2021 spochybnil svoj podpis na predmetnej zmluve, tvrdil, že

uvedenú zmluvu nepodpísal. Zároveň súd tento dôkaz zamietol, nakoľko mal za to, že s ohľadom na
hodnotu predmetu konania by bolo znalecké dokazovanie nehospodárne. Keďže nebolo preukázané,
žeby žalovaný uvedenú zmluvu podpísal, nie je zachovaná písomná forma právneho úkonu – zmluvy
o budúcej kúpnej zmluvy a preto je táto zmluva neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor so zákonom - § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného

zákonníka.

49. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že ak mala byť zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
uzavretá podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka s čím sa súd nestotožňuje jednak podľa § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka a aj podľa zmluvy uvedenej na č.l. 35 -36, kde pod názvom zmluvy –

Zmluvaobudúcejkúpnejzmluvejeuvedené,žejeuzavretá,podľa§289anasl.Obchodnéhozákonníka,
podľa ktorého účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa
však dohodnúť na jej podstatných náležitostiach, súd uvádza že i pri takejto zmluve sa musia dohodnúť
zmluvné strany na dobe do ktorej uzavrú riadnu zmluvu, čo v zmluve uvedenej na č. l. XX -XX uvedené
nie je. Ak by teda bola táto zmluva uzavretá podľa uvedeného ustanovenia, táto zmluva je neurčitá

a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zároveň aj v tomto prípade sa podľa
zákona vyžaduje písomná forma, a ak ju zmluva nemá, je absolútne neplatná, pretože podľa § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

50. Vzhľadom k uvedenému, nakoľko mal súd za to, že zmluva na č.l. XX -XX H. absolútne neplatným
právnym úkonom, t.j. akoby nebol, z takéhoto právneho úkonu nevznikajú žiadne právne následky,
nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Takáto zmluva je neplatná ex tunc, t,j, od svojho počiatku, pričom
na takúto neplatnosť súd prihliada ex offo. Keďže je absolútne neplatná, je neplatné aj dojednanie
o zmluvnej pokute a teda žalobca nemá voči žalovanému nárok na jej zaplatenie a súd ju žalobcovi

nemôže priznať. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute má za cieľ zabezpečovať riadne splnenie
hlavného záväzku, záväzok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute má vo vzťahu k zabezpečovanému
záväzku povahu akcesorického záväzku. Ak zmluvnou pokutou zabezpečovaný záväzok nevnikol, z
dôvodu neplatnosti zmluvy, dohoda o zmluvnej pokute sa stáva bezpredmetnou keďže k splneniu
odkladacej podmienky, od ktorého závisel vznik záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu (porušenie hlavného

záväzku) už nemôže dôjsť.

51. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej
pokute je jej písomná forma (§544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo
preukázané, žeby zmluvu na č.l. 35 -36 podpísal žalovaný, nie je táto podmienka splnená. A teda aj

samotné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.

52. Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané ani samotné porušenie
zmluvnej povinnosti, v dôsledku ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
(predaj 2 ks urnových boxov), ktorú od začiatku žalovaný rozporoval. Z výpovede žalobcu nebola táto

skutočnosť preukázaná žiadnym spôsobom, uviedol, len že má o tejto skutočnosti fotodokumentáciu,
avšak túto nepredložil, doložil len fotografiu na č.l. 12 súdneho spisu, ktorá však uvedené nepreukazuje.
Je tam síce uvedené že výstavbu kolumbária realizuje žalovaný a v prípade záujmu o hrobové miesto
má záujemca kontaktovať obchodného zástupcu a jeho telefónne číslo, avšak uvedená fotografianepreukazuje samotný predaj hrobových miest, ktorý sám žalovaný rozporoval. Pokiaľ ide o hrobové
miesta zobrazené na fotografii, nie je zrejmé či boli predané, a hlavne nie je zrejmé kedy tieto mali byť
predané (aj s ohľadom na to, že fotografia mala byť podľa žalobcu vyhotovená v apríli XXXX). Súdu

nebolozrejméani,oktorúurnovústenuide.Pokiaľideosvedkyňu,ktorávšakbolanavrhnutážalovaným,
táto o predaji hrobových miest nemala vedomosť. V tomto prípade však nesie dôkazné bremeno žalobca
ako nositeľ sporu, ktorý svoj nárok nepreukázal.

53. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena svoj nárok nepreukázal, neuniesol

dôkazné bremeno, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

54. Nakoľko žalovaný uplatnil námietku nepríslušnosti, súd sa vysporiadaval aj s touto námietkou a to
ešte pred nariadením pojednávania. Nakoľko mal súd za to, že je nedôvodná podľa § 42 CSP súd
na ňu neprihliadal. Súd na námietku neprihliadal, nakoľko mal za to, že podľa § 22 CSP, vzhľadom
k tomu, že ide o obchodno-právny spor, je na konanie príslušný T. C. X.. Zároveň vychádzal už aj

z ustálenej rozhodovacej činnosti J. C. C. N. sp. zn.X J., X J. ako aj z rozhodnutia B. C. U. X. – sp.
zn. XX J., podľa ktorých základným princípom je okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na
konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Ak nie je v prechodných ustanoveniach
upravenéinak,jepotrebné,abysúdyajnakonaniazačatéaprebiehajúcepodľapredchádzajúcejprávnej
úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. V súlade s princípom

okamžitejaplikovateľnostiprocesnýchpredpisov bolopotompotrebnénovúprávnuúpravuaplikovaťina
konanie začaté do XX.XX.XXXX, Pričom uvedené platí aj na upomínacie konanie, ktoré tvorí s konaním
pred Okresným súdom Žilina jeden celok.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu
Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).