Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/183/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1120217267.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou

v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania C. XXX/XXX, XXX XX D., IČO: 33 065
438 právne zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská 49,
Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica 841 06, IČO: 47 245 042 proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441,
právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava
o zaplatenie 24 325,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24.325,77 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 12.07.2020

do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, to
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100 % trov konania o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24.325,77 EUR s úrokom
z omeškania, titulom neoprávneného krátenia poistného plnenia. Predmetné neoprávnené krátenie
poistného plnenia malo vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného pri posudzovaní (šetrení) škodovej

udalosti zo dňa 02.09.2019, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle
VOLVO - EČV E. XXX F. a to tak, že pri jazde namoknutou lesnou cestou sa mu v zákrute zosunul
vlek, ktorý ho následne stiahol aj s naloženým nákladom (drevom) na bok. Žalovaný ukončil šetrenie
predmetnej škodovej udalosti dňa 26.06.2020 (č. l. 40 - 41) a to tak, že žalobcovi poskytol preddavok
na poistné plnenie v sume vo výške 12 782,06 eura s tým, že v oznámení o poistnom plnení zo
dňa 26.06.2020 žalobcovi uviedol, že mu znižuje poistné plnenie o 50 % z faktúry č. 7603227 z
dôvodu neprivolania polície, ďalej, že mu nepriznáva poistné plnenie za opravu spočívajúcu vo výmene

reproduktora VO 20382033 z dôvodu, že nebolo preukázané poškodenie v zápise o obhliadke ako
aj, že mu nepriznáva poistné plnenie z faktúry č.20/2020 za opravu vykonanú spoločnosťou M + Z
spol. s r. o., pretože táto obchodná spoločnosť nemá zapísaný predmet činnosti podnikania - „opravy
hydraulických rúk“, a preto mu priznal náklad za vykonanú prácu rozpočtom. Zároveň žalovaný žalobcovi
nepriznal vyprostenie a manipuláciu s vozidlom, nakoľko nebolo kryté poistením (faktúra č. 219810726
vystavená obchodnou spoločnosťou ČESMSAD Slovakia o. z.). Ďalej žalovaný priznal žalobcovi odťah
v zmysle Zmluvných dojednaní v sume vo výške vo výške 1,49 eur s DPH (1,24 bez DPH). Žalovaný

vyplatil žalobcovi doplatok poistného plnenia v sume vo výške 10 189,28 eura. Po vykonaní dokazovania
bolo vo veci rozhodnuté tak, že Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
33Cb/183/2020-186 zo dňa 27.04.2023 výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške
24.325,77 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 12.07.2020 do zaplatenia a paušálnej náhradynákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Cob/19/2023 - 224 zo dňa 21. septembra 2023 rozhodol
o odvolaní žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku tak, že prvoinštančný rozsudok zrušil a vec
vrátiltunajšiemusúdunaďalšiekonanie.Vrámciodôvodneniauviedolnasledovnéskutočnosti.Odvolací
súd konštatoval, že predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému a to v sume

vo výške 24 325,77 eura s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný mu krátil poistné plnenie o
50 %, z dôvodu porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej poistnej zmluvy a to tým, že v
rozpore s touto zmluvou, neoznámil polícii dopravnú nehodu v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody
na poistenom motorovom vozidle. Poukázal na to, že žalovaný poistnú udalosť likvidoval čiastočným
plnením - vyplatením poistného plnenia žalobcovi v sume vo výške 22 971,34 eura (čl. 40 - 41), pričom
vychádzal z preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom

motorovom vozidle, ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH s tým, že po odpočítaní
spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom
plnení, ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume vo výške 24 325,77 eura. Odvolací súd mal
za to, že žalovaný tým, že žalobcovi čiastočne plnil na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, jedná sa
o poistnú udalosť. V konaní považoval za nesporné, že dňa 02.09.2019 došlo k poistnej udalosti v

čase platnosti poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorového vozidla a že jej následkom došlo
k poškodeniu tohto motorového vozidla, pričom sa následne zaoberal spornými skutočnosťami medzi
sporovými stranami a to: a) okolnosťami vzniku škody b) oprávnenosťou a primeranosťou krátenia
poistného plnenia. K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade sa jednalo o dopravnú nehodu
a nie o škodovú udalosť, ako to tvrdil žalobca, a preto bol ako poistený v zmysle uzatvorenej poistnej

zmluvy povinný privolať políciu, odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
nie je možné ustáliť ako došlo k predmetnej poistnej udalosti. V konaní považoval za nesporné, že polícia
túto udalosť nešetrila, za sporné ale mal, či žalovaný políciu k tejto skutočne udalosti volal (žalovaný v
konaní síce tvrdil, že políciu volal, avšak táto údajne odmietla prísť na miesto udalosti z dôvodu, že sa
nejedná o dopravnú nehodu), o tomto svojom tvrdení však nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz.

Na základe uvedeného mal odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade
nejednalo o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť, za nepodložený žiadnym hodnoverným dôkazom
a konštatoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými na prijatie
tohto záveru, keďže vychádzal iba s tvrdení žalobcu. Odvolací súd ustálil, že v novom konaní bude
úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v tomto smere a potom následne vyhodnotiť, kde sa

presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ak áno, na akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú
komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1 citovaného zákona) a až potom sa zaoberať či sa jednalo o dopravnú
nehodu alebo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a následne vyhodnotiť oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Zároveň

dodal, že zistenie a následné vyhodnotenie týchto všetkých skutočností je nevyhnutné pre správne
právneposúdeniepredmetnejveci.Odvolacísúdsavyjadrilajknámietkežalovaného,žežalobcaporušil
svoju povinnosť, keď neprivolal k poistnej udalosti políciu, a preto žalobcovi ako poistenému oprávnene
znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % v zmysle ustanovenia Článku VI Povinnosti poisteného bodu
14. Zmluvných dojednaní, pričom uviedol, že zmluvné dojednania stanovujú, že poistený je povinný

nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda. Mal za to, že zo zmluvných dojednaní
vyplýva, že žalovaný túto povinnosť stanovil všeobecne pre dopravnú nehodu. Odvolací súd následne
hodnotil postup žalobcu po vzniku poistnej udalosti, pričom mu vyčítal, že nezabezpečil privolanie polície
a následné šetrenie príčin vzniku poistnej udalosti políciou. Mal za to, že žalobca znemožnil objektívne
zistenie, ako došlo k poistnej udalosti a dostal sa tak celkovo do dôkaznej núdze. Vo vzťahu k vyššie

uvedenému odvolací súd uviedol, že poistné podmienky žalovaného zakotvujú jeho právo primerane
krátiť poistné plnenie, neurčujú však pravidlá ani zásady ani iné kritériá pre tento postup. Preto je
potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v OZ. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo
vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy

znížiťpodľatoho,akývplyvmalototoporušenienarozsahjehopovinnostiplniť.Povyhodnotenívšetkých
skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie sa vysporiadať, či krátenie poistného plnenia vo výške 50
% bolo oprávnené a ak bolo, či bolo primerané.3. Dňa 19.12.2023 žalobca doručil súdu podanie označené ako vyjadrenie k uzneseniu odvolacieho
súdu. Podotkol, že zo štyroch samostatných dôvodov krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného,
ktoré prvostupňový súd všetky posúdil ako nezákonné, sa odvolanie žalovaného a tým aj odvolacie

rozhodnutie týkalo „len“ jedného z týchto dôvodov krátenia poistného plnenia a to zníženia poistného
plnenia o 50 %, z dôvodu neprivolania polície. Žalobca uviedol, že krajský súd v odvolacom rozhodnutí
žiada, aby prvostupňový súd doplnil dokazovanie v tom smere, kde presne sa poistná udalosť stala.
Ozrejmil, že predmetná škodová udalosť sa stala v lese, pričom ako má vyplývať z už založených
fotografií z predmetnej nehody v súdnom spise, tak žiadna stavba cesty sa na danom mieste

nenachádza. Žalobca presné miesto označil podľa verejne prístupnej aplikácie E.. Ďalej sa nestotožnil
so skutkovými závermi odvolacieho súdu o neprivolaní polície, pričom uviedol, že políciu riadne volal,
pričom nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že polícia a ani žalovaný (riadne) danú udalosť nešetrili. Na
rozdiel od odvolacieho súdu mal za to, že postupoval presne podľa Článku VI (Povinnosti poisteného)
bod 1 Zmluvných dojednaní, keď celú udalosť a vzniknutú škodu riadne fotograficky zdokumentoval,
škodovú udalosť oznámil žalovanému, vyhotovené fotografie odovzdal žalovanému a umožnil mu

vykonať aj všetky obhliadky na nákladnom vozidle, ktoré žalovaný chcel vykonať a aj vykonal a súčasne
celý proces následnej opravy žalobca vopred vždy riadne odkomunikoval so žalovaným. Žalobca
nerozporoval záver krajského súdu, že „žalobca v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol procesnú
dôkaznú povinnosť“ (bod 32) k svojmu tvrdeniu o privolaní polície, avšak má to byť predovšetkým
žalovaný koho zaťažuje dôkazné bremeno pri jeho tvrdeniach na základe ktorých krátil žalobcovi

poistné plnenie a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/203/2018. Podľa názoru žalobcu nie je zlučiteľné s princípmi
všeobecnej spravodlivosti, aby na jednej strane poisťovňa (žalovaný) mohla šetriť poistnú udalosť bez
časového obmedzenia a svoje dôvody krátenia poistného plnenia nemusela nijako preukazovať a na
strane druhej, aby mal poistený (žalobca) dôkazne vyvracať nepodložené skutkové tvrdenia poisťovne,

na základe ktorých skrátila poistné plnenie a to dokonca až v čase, kedy už predmetný dôkaz, ktorý by
poistený žalobca mohol na svoju obranu predložiť už z dôvodu uplynutia času podľa právnych prepisov
neexistuje.

4. Na základe záverov uvedených v kasačnom uznesení, súd považoval za nevyhnutné v konaní ustáliť

kde sa presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej
premávke) a ak áno, na akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1
cestného zákona). Žalobca, v podaní doručenom súdu dňa 19.12.2023, označil presné miesto, v ktorom
došlo k poistnej udalosti. Súd na základe údajov z katastra nehnuteľností zistil, že k poistnej udalosti
došlo v katastrálnom území obce Hnilčík. Následne súd, postupom podľa § 190 CSP, vyzval obec Hnilčík

na oznámenie, či ,,lesnú“ cestu nachádzajúcu sa v katastri obce Hnilčík par. č. 520/1, obec vedie ako
miestnu cestu resp. účelovú cestu podľa § 4b resp. § 22 zákona č. 135/1961 Zb.. Obec Hnilčík podaním
(č.l.261),doručenýmdňa25.04.2024,súduoznámila,žeparceluč.520/1vedieakolesnúcestu,nevedie
ju ako miestnu ani účelovú komunikáciu.

5. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 19. 09. 2024 pojednávanie. Na pojednávaní sa sporové strany
vyjadrili, že prichádza do úvahy uzatvorenie súdneho zmieru. Zároveň ich súd oboznámil s predbežným
právnymposúdenímatiežoznámenímobceHnilčík.Pojednávanieboloodročenézaúčelomposkytnutia
priestoru sporovým stranám na mimosúdnu dohodu alebo uzatvorenie zmieru.

6. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 21. 10. 2024 pojednávanie. Na pojednávaní sa sporové strany
vyjadrili, že k zmierlivému vyriešeniu sporu medzi stranami nedošlo. Zástupca žalobcu sa vyjadril, že
sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení. S ohľadom na doplnenie dokazovania má byť
zrejmé, že žalobca nemal povinnosť privolať políciu. Žalovaný teda nemal preukázať dôvod krátenia
poistného plnenia. Odkázal na vyjadrenie, ktoré krátkou cestou založil do spisu a ktoré bolo obratom

doručené právnemu zástupcovi žalovaného. Zástupca žalovaného sa vyjadril, že navrhuje žalobu
zamietnuť, trval na svojej procesnej obrane. Mal za to, že krátenie bolo s ohľadom na celý skutkový stav
primerané. Poukázal na článok 6 bod 4 zmluvných dojednaní – s odkazom naň mal za to, že žalobca
bol povinný privolať políciu. Ďalej uviedol, že zo špecifikácie parcely predloženej žalobcom nemá byť
možné prezumovať, že práve tam došlo k predmetnej udalosti. Tiež sa vyjadril, že ak nešlo o dopravnú

nehodu potom trvá na tom, že zariadenie bolo použité ako pracovný nástroj a teda sa jedná o výluku z
poistenia.Následnesúdzosumarizoval,ktoréskutkovétvrdeniapovažujezaspornéaktorézanesporné.
Ďalej oboznámil podľa ustanovenia § 204 CSP, že dokazovanie listinami nevykoná, nakoľko odpisy
listín boli protistrane v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený. V rámcizáverečných návrhov sa zástupcovia sporových strán pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

7. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
ktoré sú založené v spise a ich obsah nebol spochybnený. V rámci dokazovania na pojednávaniach boli
vykonané prednesy strán.

8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

16. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Podľa § 795 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,OZ“) povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej
zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

18. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

22. Podľa čl. VI ods. 1 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel vystupujúcich z leasingu
a pre motorové vozidlá MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt
585) (ďalej len ,,zmluvné dojednania“) okrem povinností uložených v Občianskom zákonníku a VPP je
poistený povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníkapoisťovne (napr. likvidátor). To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických
alebo iných vážnych dôvodov alebo na to, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval. V
týchtoprípadochjepoistenýpovinnýzabezpečiťdostatočnédôkazyorozsahuapríčinepoistnejudalosti,

napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom,
svedectvom tretím osôb, a pod.

23. Podľa čl. VI ods. 3 zmluvných dojednaní poistený je povinný bezodkladne poisťovni oznámiť vznik
akejkoľvek poistnej udalosti najneskôr do 15 pracovných dní od vzniku poistnej udalosti, zároveň však

najneskôr do 3 pracovných dní, odkedy sa o nej dozvedel.

24. Podľa čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú
nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok
minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom
MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť

prešetriť,tjkrádežMV,lúpežMV,poškodeniealebozničenieMVinakakopridopravnejnehode.Uvedené
platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.

25. Podľa čl. VIII ods. 1 zmluvných dojednaní za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu
poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na

uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v
rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej
spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou
udalosťou.

26. Podľa čl. VIII ods. 6 zmluvných dojednaní ak došlo k poškodeniu vozidla, za ktoré je
poisťovňa povinná plniť, odchylne od VPP a OPP sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s
prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu
poškodeného vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu nesmú presiahnuť u osobných vozidiel,
s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg a úžitkových MV s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg a užitočnou

nosnosťou ložnej plochy do 1.000 kg, 20 Sk/km, u úžitkových a nákladných MV, s celkovou hmotnosťou
nad 3.500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy nad 1.000 kg s maximálnym počtom miest na
sedenie 3 (podľa údajov v technickom preukaze vozidla), 45 Sk /km, pričom sa hradia aj náklady
spojené s prevádzkou diaľnice (nehradí sa diaľničná nálepka). Pred uskutočnením prepravy je potrebné
toto bezpodmienečne s poisťovňou dohodnúť na infolinke 0800 120 000, resp. na príslušnom tel. č.

dispečingu poisťovne. Poisťovňa hradí aj prepravu posádky havarovaného MV vlakom II. triedy resp.
autobusom do miesta bydliska.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 35/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len ,,cestný zákon“) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného

významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové
komunikácie.

28. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo

komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

29. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ,,zákon o cestnej premávke“)
cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a
účelových komunikácií1) (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

31. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba b) sa
poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektoromzo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

32. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného
vozidlapodvplyvomalkoholualeboinejnávykovejlátkyalebosaodmietolpodrobiťvyšetreniunazistenie
ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

33. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla
škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú
nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

34. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca a žalovaný spolu uzavreli
poistnú zmluvu č. 6596843208. Zároveň bolo nesporné, že počas jej trvania došlo k poistnej udalosti, pri

ktorejdošlokpoškodeniupoistenéhonákladnéhovozidlaG.H.E.XXXF..Medzistranamibolnespornýaj
priebeh (opis) poistnej udalosti, tak ako bol uvedený v žalobe. Sporným medzi stranami bolo oprávnenie
žalovaného krátiť žalobcovi poistné plnenie a to s ohľadom na žalovaným tvrdenú povinnosť žalobcu
privolať k miestu poistnej udalosti políciu. Spornými rovnako ostalo aj čiastočné krátenie poistného
plneniavovzťahuknepriznaniuvýmenyreproduktora,priznanieopravyhydraulickejrukypodľarozpočtu

(nie podľa faktúry), nepriznaniu nákladov za vyprostenie vozidla a kráteniu nákladov na odtiahnutie do
servisu.

35. S ohľadom na procesný priebeh konania, považuje súd za nutné úvodom odôvodnenia konštatovať
nasledovné skutočnosti. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 389 CSP (ako

tomu bolo v prejednávanom konaní) a vec mu vráti na ďalšie konanie, je súd prvej inštancie viazaný
záväzným právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Pre konanie po
zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti súdu prvej
inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Predmetná námietka súvisí s tzv. kasačnou
(inštančnou) záväznosťou rozhodnutia vyššieho súdu pre súd, ktorému sa vracia na ďalšie konanie.

Pokiaľ má fungovať justičný systém, musí byť táto viazanosť reflektovaná len bezpodmienečným
rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. Len výnimočne sa táto viazanosť právnym názorom
neuplatní napríklad v prípade zmeny v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj
zrušovaného rozhodnutia, alebo v prípade zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom
rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím odvolacieho súdu; nie je tiež vylúčené, že súd prvej

inštancie rozhodne inak aj z dôvodu zásadného judikatórneho posunu reflektujúc niektoré rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva alebo ústavného súdu alebo
dovolacieho súdu v otázke, ktorá v čase rozhodovania dovolacieho súdu nebola celkom uspokojivo
vyriešená. „Viazanosť právnym názorom vyjadreným v kasačnom rozhodnutí inštančne vyššieho súdu ...
vyplýva zo zmyslu kasácie v právnom poriadku“ (k tomu viď publikáciu Bobek, Kühn a kol.: Judikatura a

právní argumentace, Vydavatelství Auditorium, Praha, 2013, str. 104). Viazanosť súdu nižšieho stupňa
právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zároveň vykonaním ústavného princípu práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou (NS SR 3Cdo/77/2017).

36. V čase od rozhodnutia odvolacieho súdu po vydanie tohto rozsudku nenastala žiadna skutočnosť,

ktorá by umožňovala súdu odkloniť sa od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Nedošlo k
(pre rozhodnutie) podstatnej zmene právnej úpravy a ani k zásadnému judikatórnemu posunu, ktorý
by bol aplikovateľný na prejednávanú vec. Podľa názoru súdu nenastali ani také zmeny v skutkových
zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali
neuplatnenie viazanosti právnym názorom vyjadreným v kasačnom rozhodnutí. Súd sa z uvedených

dôvodov cíti v plnej miere viazaný právnymi názormi uvedenými v uznesení odvolacieho súdu č. k.
6Cob/19/2023 - 224 zo dňa 21. septembra 2023.

37. Súd dáva do pozornosti sporovým stranám, že rozsah sporu (krátenie poistného plnenia žalovaným)
bol určený oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 (č. l. 40) a to s ohľadom na skutočnosť,

že dôvody, pre ktoré žalovaný krátil poistné plnenie nemožno dodatočne meniť resp. dopĺňať - § 797
ods. 4 OZ. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov zakladá povinnosť špecifikácie dôvodov, ktoré
viedli k postoju poisťovne, jednak tak, aby spĺňali všeobecný parameter zrozumiteľnosti a určitosti,
a potom tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, čím bude preukazné, že poisťovňa splnilapovinnosť odôvodniť svoje stanovisko. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená, že poisťovňa môže
oprávnenosťzamietnutiadôvodiťibazávermi,ktorésúuvedenévstanoviskupoistnému,resp.inejosobe
s právom na poistné plnenie. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené

dôvody poisťovne sa nebude prihliadať, a to ani v rozmere prípadného súdneho konania.

38. Primárny dôvodom na krátenie poistného plnenia až v rozsahu 50 % bola žalovaným tvrdená
skutočnosť, že žalobca nemal k poistnej udalosti privolať políciu. Žalovaný ustálil, že žalobca mal
povinnosť k poistnej udalosti privolať políciu na základe, pre ich zmluvných vzťah záväzného, čl. VI

ods. 4 zmluvných dojednaní. Žalobca v rámci konania tvrdil, že políciu volal, avšak tá na miesto údajne
odmietla prísť, čo však žalobca (s ohľadom na odstup času) nevedel preukázať výpisom volaných
čísiel. Na základe kasačného rozhodnutia a naň nadväzujúceho vykonaného dokazovania, žalobca
svoju argumentáciu upravil v tom zmysle, že privolať políciu nebol povinný. Žalovaný trval na dôvodnosti
krátenia plnenia pre neprivolanie polície. Súd má za to, že pre posúdenie, či žalobca mal právnu
povinnosť k poistnej udalosti privolať políciu bolo v prvom rade nevyhnutné ustáliť presné miesto

dopravnej nehody. Na základe určenia miesta nehody bolo následne nutné vyhodnotiť, či k poistnej
udalostidošlovcestnejpremávkeavprípadekladnéhozisteniaurčiťajdruhcesty.Uvedenénepochybne
vyplýva aj z kasačného rozhodnutia, ktorým je súd bez viazaný a bol povinný vykonať dokazovanie
v popísanom smere.

39. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.12.2023 (č. l. 241) a v jeho prílohe určil presné miesto,
v ktorom došlo k poistnej udalosti. Súd doručil vyjadrenie dňa 30.04.2024 žalovanému na vedomie,
pričom žalovaný určenie miesta poistnej udalosti v relevantnej lehote nespochybnil. Z podania vyplýva,
že k poistnej udalosti došlo v katastrálnom území obce Hnilčík. Zároveň z katastrálnej mapy bolo
evidentné, že sa jednalo o zalesnenú oblasť mimo zastaveného územia obce. Následne bolo nutné

vyhodnotiť charakter cesty, na ktorej nastala poistná udalosť, teda či sa jednalo o pozemnú komunikáciu
(z povahy veci sa mohlo jednať jedine miestnu cestu alebo účelovú cestu) alebo sa jednalo o ,,cestu“,
ktorá nie je súčasťou pozemných komunikácii. Na základe prezentovaných skutočností bola požiadaná
obec Hnilčík (ako subjekt, ktorý vykonáva vo vzťahu k miestnym cestám a účelovým cestám prenesený
výkon štátnej správy - § 3 ods. 2 cestného zákona) v zmysle § 190 CSP o splnenie informačnej

povinnosti, konkrétne oznámenia, či predmetnú cestu vedie ako miestnu cestu alebo účelovú cestu. I.
C. súd informovala, že predmetnú cestu nevedie ako miestnu ani účelovú cestu. Podľa názoru súdu,
je z opísaného doplnenia dokazovania, nevyhnutné vyvodiť nasledovné právne závery. Je preukázané,
že miesto vzniku poistnej udalosti (lesná cesta) nie je pozemnou komunikáciou v zmysle § 1 ods.
2 cestného zákona. Zo zákona o cestnej premávke (§ 2 ods. 1) vyplýva, že cestnou premávkou sa

rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a
chodcami. Totožný zákon následne definuje, že dopravnou nehodou a škodovou udalosťou sú len
udalosti v cestnej premávke. V prejednávanom konaní však bolo zistené, že poistná udalosť nevznikla
v cestnej premávke (nevznikla na pozemnej komunikácii) a teda nemožno vyhodnotiť spornú poistnú
udalosť ako dopravnú nehodu a ani ako škodovú udalosť v zmysle zákona o cestnej premávke.

Na predmetnú poistnú udalosť sa teda nevzťahovali ustanovenia zákona o cestnej premávke (nešlo
o dopravnú nehodu) a polícia nebola povinná túto udalosť šetriť ako dopravnú nehodu a teda na miesto
ani neprišla (pokiaľ by súd prijal tvrdenie žalobcu o tom, že sa políciu pokúsil privolať), ak nemala
podozrenie, že by bol spáchaný trestný čin. Predmetné zistenia súd následne aplikoval aj na zmluvné
povinnosti žalobcu. Podľa citovaných zmluvných dojednaní bol žalobca povinný nahlásiť polícii každú

dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca
10-násobok minimálnej mzdy. Vzhľadom na skutočnosť, že poistná udalosť nikdy nenaplnila zákonnú
definíciu dopravnej nehody, žalobca nikdy nemal povinnosť (v zmysle prvej vety čl. VI ods. 4 zmluvných
dojednaní) nahlásiť poistnú udalosť polícii. Na základe tohto zistenia je nevyhnutné vyhodnotiť krátenie
poistného plnenia z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody polícii ako neoprávnené. Žalovaný sa

pokúsil brániť aj poukazovaním na druhú vetu čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní, ktorá taktiež prikazuje
poistenému k poistnej udalosti privolať políciu. Súd má však za to, že ani predmetné ustanovenie
zmluvných dojednaní nemožno aplikovať na prejednávaný spor, pretože sa týka poškodenia (zničenia)
motorového vozidla trestnou činnosťou (priestupkom), ktorú je polícia povinná šetriť – krádež, lúpež.
Polícia však spornú poistnú udalosť nebola povinná šetriť, keďže nebola spôsobená úmyselne treťou

osobou a nebolo odôvodnené ani podozrenie zo spáchania trestného činu. Súd konštatuje, že žalobca
neporušil žiadne ustanovenie čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní a krátenie poistného plnenia bolo zo
strany žalovaného neoprávnené.40. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že ak poistná udalosť nebola
dopravnou nehodou, potom bolo poistené vozidlo použité ako pracovný stroj a jedná sa o výluku
z poistenia, tak súd sa s touto obranou nestotožňuje. Súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 797

ods. 4 OZ. Je nesporné, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení ako dôvod krátenia plnenia,
použitie poisteného vozidla ako stroja neuviedol. V zmysle vyššie uvedených právnych záverov, súd
poukazuje na nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov neplnenia a na to, že na neskôr uvedené
dôvody poisťovne súd nemôže prihliadať. Nad rámec uvedeného možno poukázať aj na skutočnosť, že
predmetná procesná obrana je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z opisu priebehu vzniku poistnej

udalosti (ktorý žalovaný nespochybnil) ako aj z doloženej fotodokumentácie je zjavné, že poistené
vozidlo v čase poistnej udalosti už bolo naložené drevom a vykonávalo prepravu nákladu. Obrana
žalovaného, by mohla byť relevantná jedine v prípade, že by k poistnej udalosti došlo počas obsluhy
hydraulickej ruky, ktorá je namontovaná na vozidle. Žalovaný sa na poslednom pojednávaní pokúsil
spochybniť aj pravdivosť žalobcovho tvrdenia o lokalizácií miesta poistnej udalosti. Súd vyhodnotil toto
popretie skutkového tvrdenia ako neúčinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP, pretože žalovaný neuviedol

o spornej skutočnosti vlastné tvrdenie, ktoré by tvrdenie žalobcu vyvracalo. Súd zároveň poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný mal tvrdenie žalobcu o mieste poistnej udalosti k dispozícii už od 30.04.2024,
pričom prvýkrát ho spochybnil až na pojednávaní konanom dňa 21.10.2024. Takýto pokus o uplatnenie
prostriedku procesnej obrany nemožno vyhodnotiť ako urobený včas, pretože žalovaný ho mohol urobiť
podstatne skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania - § 153 ods.

1 CSP, pričom ani neuviedol vlastnú verziu skutkových okolností. Súd, by preto na tento prostriedok
procesnej obrany žalovaného (v prípade jeho účinnosti) neprihliadol - § 153 ods. 2 CSP.

41. Čo sa týka zvyšného krátenia poistného plnenia, konkrétne vo vzťahu k nepriznaniu výmeny
reproduktora, priznaniu opravy hydraulickej ruky podľa rozpočtu (nie podľa faktúry), nepriznaniu

nákladov za vyprostenie vozidla a kráteniu nákladov na odtiahnutie do servisu, tak súd podotýka, že
predchádzajúce právne posúdenie súdu prvej inštancie nebolo žalovaným napadnuté v rámci podaného
odvolania.Zároveňodvolacísúdnevytkolpôvodnémuprvoinštančnémurozsudkužiadnevadyvovzťahu
k právnemu posúdeniu zostávajúcich dôvodov na krátenie poistného plnenia. Na základe uvedených
skutočností, súd opätovne uvádza nasledovné právne posúdenie. K obrane týkajúcej sa krátenia Fa

20/2020 spoločnosti M + Z s.r.o. o sumu 1.050 eur – ako rozdielu medzi účtovanou a priznanou
normohodinou za prácu na hydraulickej ruke (žalovaná v oznámení uviedla, že spoločnosť M + Z s.r.o.
nemá v OR zapísaný predmet činnosti – oprava hydraulických rúk): z listiny označenej ako „poverenie
na servis“ má súd za preukázané, že spoločnosť M + Z, spol. s r.o., ktorá vykonala opravu hydraulickej
ruky na poškodenom nákladnom vozidle, je zástupcom výrobcu hydraulických žeriavov Palfinger pre

SlovenskúrepublikuavykonávaservisnavšetkytypyhydraulickýchžeriavovPalfinger,vrátanePalfinger
– Episoln. Z Fa 20/2020 spoločnosti M + Z s.r.o. je zrejmé, že spoločnosť fakturovala žalobcovi za
opravu vozidla sumu celkovo 10.821,17 eur, pričom fakturovala prácu v počte hodín 90 v sume 20 eur/
hodina – bez DPH. Súd vyhodnotil obranu žalovaného za nedôvodnú. Z dokladu – poverenie na servis
– je zrejmé, že výrobca hydraulických rúk poveril výkonom servisu uvedenú spoločnosť. Skutočnosť,

že spoločnosť M + Z s.r.o. nemá zapísaný predmet podnikania „oprava hydraulických rúk“ neznamená,
že spoločnosť nie je oprávnená vykonávať ich servis/opravu. Spoločnosť má (a aj v čase opravy mala)
zapísaný predmet podnikania: Údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Je
zrejmé, že tento predmet podnikania zahŕňa aj opravu hydraulickej ruky (tj „nemotorickej časti vozidla“).
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia o sumu 1.050 eur ako nedôvodné.

Žalobca žalovanému preukázal náklady na opravu vykonanú spoločnosťou M + Z s.r.o., žalovaný neurčil
opravovňu,vktorejsamáopravavykonať(podľaZmluvnýchdojednaní–článokVIIIodsek4poisťovňasi
vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak sa oprava nevykoná v takto
určenej opravovaní – poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni) -
nenastal teda žiaden dôvod na to, aby žalovaný priznal len náklady vypočítané kalkulačným programom

(Zmluvné dojednania neumožňujú určiť poistné plnenie kalkulačným programom).

42. K obrane týkajúcej sa odťahu vozidla, keď žalovaný krátil plnenie o 454,61 Eur: žalovaný uviedol, že
nepriznáva vyprostenie a manipuláciu s vozidlom – nie je kryté poistením. Za odťah priznala sumu za
km 1,24 eur bez DPH. Z faktúry spoločnosti ČESMAD Slovakia, o.z. vyplýva, že spoločnosť fakturovala

za km odťahu sumu 1,5 eur bez DPH. Rovnako je z faktúry zrejmé, že ČESMAD fakturoval za práce
vyslobodzovacieho špeciálu – naloženie a zloženie a fakturoval mýto a práce mechanika. Z vyššie
citovaných ustanovení Zmluvných dojednaní (na ktoré sa odvoláva žalovaný) je zrejmé, že poisťovňa
je povinná hradiť aj náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanejopravovane na území SR, schopnej opravu vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu tohto
nákladného vozidla (nesporné, že sa jednalo o vozidlo s hmotnosťou nad 3.500 kg) podľa Zmluvných
dojednanípredstavujúsumu45SK/km(tj1,50Eur/km).Jetedazrejmé,žekráteniesumyzakmprepravy

bolo nedôvodné. Spoločnosť CESMAD účtovala za km odťahu 1,50 Eur, čo je v zmysle Zmluvných
dojednanímaximálnemožnásumazakmodťahuvozidla.Čosatýkanákladovspojenýchsmanipuláciou
vozidla pred/po odťahu: Je nedôvodné krátenie v tejto časti. Zmluvné dojednania, ktoré sa vzťahujú
na túto poistnou udalosť a ktoré do spisu žalovaný založil – neuvádzajú, že sa poistenému nepriznáva
vyprostenie a manipulácia s vozidlom na mieste nehody (udalosti). Ďalej ČESMAD účtoval mýto. Výšku

uplatneného mýta žalovaný nesporoval. Súd sa preto nezaoberal účtovanou položkou (výška mýta sa
odvíja od kategórie vozidla, emisnej triedy, počtu náprav za prejazdenú vzdialenosť po vymedzenom
úseku cesty). Nakoľko je zrejmé, že sa jedná o náklad spojený s prevádzkou diaľnice (nejedná sa o
diaľničnú známku) – v zmysle Zmluvných dojednaní bol žalovaný povinný hradiť aj uvedenú položku.
Nad rámec k uvedenej obrane žalovaného súd uvádza: že je oboznámený s viacerými Zmluvnými
dojednaniami žalovaného pre rôzne typy poistenia, v spise sa nachádzajú Zmluvné dojednania pre

havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré sa vzťahovali na poistnú zmluvu v čase leasingu
predmetného nákladného vozidla a ktoré limity poistného plnenia, na ktoré odkazuje Oznámenie o
poistnom plnení obsahujú (článok IX. Odsek 10 – ktorý limituje plnenie za odťah na sumu 1,24 eur bez
DPH a ktoré uvádza, že do poistného plnenia sa nezarátavajú náklady spojené s vyprostením vozidla
po dopravnej nehode). Keďže sa však na túto poistnou udalosť vzťahujú Zmluvné dojednania založené

žalovaným podaním doručeným súdu 20.4. 2023 súd dospel k záveru, že Oznámenie o poistnom plnení
odkazom na Zmluvné dojednania vzťahujúce sa k predchádzajúcej poistnej zmluve, sú v tejto časti
zmätočné. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný bol za odťah povinný uhradiť
fakturovanú sumu a jeho obrana je v tomto smere nedôvodná.

43. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu za opravu výmeny reproduktora súd
uvádza: je síce v oznámení o poistnom plnení uvedené, že „táto položka je nepreukázaná“. Z výpočtu
výšky plnenia je však zrejmé, že žalovaný o túto položku poistné plnenie nekrátil. Súd sa preto ďalej
týmto tvrdením obsiahnutým v oznámení o poistnom plnení a argumentáciou žalobcu k tejto položke
nezaoberal.

44. Súd sa zaoberal aj uplatneným úrokom z omeškania a paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 24.325,77 eur
od12.7.2020dozaplatenia.Súdpriznalžalobcovivočižalovanémuúrokzomeškaniazosumy24.325,77
eur vo výške 9,00% ročne, a to za obdobie, ako žalobca požadoval. Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej

udalosti 26.6.2020, tj bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný sa
teda dostal do omeškania 12.7. 2020 – tak, ako žalobca požaduje. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z
omeškania je stanovená podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013
Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Sadzba je určená
ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov. V rozhodnom období bola výška

zákonných úrokov z omeškania 9%, súd preto priznal žalobcovi úrok v uvedenej výške. Žalobca si ďalej
uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to vo výške 1 x 40 Eur. Podľa
ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka platí: ,,Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ S ohľadom na uvedené súd žalobcovi
priznal paušálnu náhradu nákladov za uplatnenie jednej pohľadávky (tj v sume 40 Eur).

45. Súd na záver dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

46. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.47. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal v konaní plný procesný úspech, na základe čoho mu súd priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

48. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch

vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.