Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/205/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0021201730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. E. XXX, zast.: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Košice, Južná trieda 28, proti
žalovaným: 1. F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G. XXXX/XX, 2. JRD Rakovec, družstvo, IČO: 52 518
167, Rakovec nad Ondavou 389, obaja zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 8. septembra 2023 č.k. 16C/27/2021-240

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

Návrh žalovaných na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:
I. Určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.10.2019 a Dodatok ku kúpnej zmluve č. H./XXXX zo
dňa 3.1.2020, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres B., ktoré sú zapísané na LV č.
XX, ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný pozemok vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/252 k celku na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod
č. k. H. zo dňa 20.2.2020-47/20, sú neplatné.
II. Určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 13.8.2020 a Dodatok ku kúpnej zmluve uzatvorený
dňa 4.2.2021 ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec C. D. E., okres B., ktoré sú zapísané na LV č.

XXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný pozemok
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/3600 k celku, na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený
pod č. k. H. zo dňa 5.2.2021-17/21, sú neplatné.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaných v
1. a 2. rade s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetných zmlúv,

majúc za to, že predmetnými zmluvami došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na spoločné
nehnuteľnosti, ktorého prevod je upravený osobitným právnym predpisom zákonom č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého pokiaľ vlastník podielu na spoločné nehnuteľnosti
prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkompodielov na spoločnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalobcovi ako členovi pozemkového spoločenstva
Lesy Rakovec - p.s. Rakovec nad Ondavou, ktorý hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej
súčasťou sú aj nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetmi

prevodu predmetných kúpnych zmlúv a dodatkom k nim, došlo k porušeniu zákona o pozemkových
spoločenstvách, nakoľko žalovaný v 1. rade ako vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti previedol
svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu bez toho, aby tento podiel ponúkol ostatným vlastníkom
podielov na spoločnej nehnuteľnosti, vyzval a zároveň sa dovolal neplatnosti právnych úkonov, a to
predmetných kúpnych zmlúv, ktoré uzatvorili žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade a ktorými žalovaný

v 2. rade nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely. Poukázal tiež na vyjadrenie žalovaných, ktorí
so žalobou nesúhlasili, keď jednak mali za to, že predmetné nehnuteľnosti v k.ú. C. D. E. zapísané na
LV č. XX a č. XXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, navyše išlo o prevod vlastníckeho práva na blízku
osobu a napokon, keď mali za to, že predmetná žaloba nie je procesne prípustnou žalobou. Súd vec
právne posúdil podľa § 137 CSP, príslušných ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách a tiež
podľa § 40a, § 116 a § 140 OZ, keď v prvom rade zhodnotil, že predmetná žaloba o neplatnosť kúpnych

zmlúv je žalobou o určenie právnej skutočnosti a zákon dáva žalobcovi ako podielovými spoluvlastníkmi
pri porušení jeho predkupného práva zákonnú ochranu proti tomu, kto jeho predkupné právo porušil,
a to buď tým, že sa môže domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy alebo aby mu bola vec ponúknutá
na kúpu, alebo mu predkupné právo zostáva zachované. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, a preto
oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z týchto nárokov uplatní. Keďže samotný zákon dáva v prípade

porušenia predkupného práva podielovému spoluvlastníkovi možnosť výberu ochrany, nemožno žalobu
o relatívnu neplatnosť zmluvy považovať za neprípustnú, keď osobitným predpisom je v tomto prípade
samotný § 40a OZ, ktorý takúto alternatívu umožňuje. Preto súd dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť
predmetných zmlúv je prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP.

3. K spornosti, či v prejednávanom prípade ide o spoločnú nehnuteľnosť uviedol, že zatiaľ čo žalobca
považuje predmetné nehnuteľnosti za spoločnú nehnuteľnosť, žalovaní tvrdili opak, za súčasného
tvrdenia, že ide iba o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, pre ktorý prípad povinnosť ponúknuť
podiel na predaj spoluvlastníkom v prípade, že tento prevádza svoj podiel na tretiu osobu, zo zákona
nevyplýva. Nie je sporné, že žalobca je členom pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s.

Rakovec nad Ondavou a že z predmetných LV č. XX a LV č.XXX pre k.ú. C. D. E. vyplýva, že na nich
nie je vyznačené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť; na LV č. XXX je uvedené, že ide o pozemok s lesným
porastom dočasne bez lesného porastu za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby a že
pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a na LV č. XX pre k.ú. C. D. E. nie je pridelený žiadny kód,
a teda ani taký, ktorý by pozemok identifikoval ako spoločnú nehnuteľnosť. Z odpovede Okresného

úradu Michalovce, katastrálny odbor a z odpovede Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný
odbor mal súd za to, že ani jeden z týchto úradov jednoznačne neuviedol, či predmetné nehnuteľnosti
predstavujú spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, keď navyše
Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor uviedol, že zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti plní iba
funkciu evidenčného orgánu pokiaľ ide o zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti, pričom nerozlišuje pri

zápise parciel do katastra, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že podstatnou pre posúdenie tejto otázky
je samotná zmluva o pozemkovom spoločenstve a stanovy pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec
– p.s. Rakovec nad Ondavou. Zhodnotiac obsah týchto listín mal za nepochybné, že tak zmluva ako
aj stanovy potvrdzujú, že predmetné nehnuteľnosti sú spoločnou nehnuteľnosťou. Navyše samotný

zákon o pozemkových spoločenstvách v § 8 ods. 1 vymedzuje, že spoločnou nehnuteľnosťou na
účely zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov, na
ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Zákon medzi tieto okrem iného považuje aj zákonný článok
XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých

urbarialistov. Pritom samotná zmluva o pozemkovom spoločenstve vo svojom článku III. vymedzuje,
že pozemkové spoločenstvo je zriadené za účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach
a vznikol na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov združených pod názvom Lesy Rakovec
– p.s. Rakovec nad Ondavou 323 a toto novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá všetky
známe záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení spoločenstva

a po zaregistrovaní spoločenstva. Aplikujúc preto § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. súd dospel
k záveru, že pozemkové spoločenstvo Lesy Rakovec, ktoré hospodári na pozemkoch, na ktoré sa
vzťahovali osobitné predpisy, hospodári na lesných pozemkoch, ktoré treba považovať za spoločnú
nehnuteľnosť. Navyše o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť ide podľa tohto osobitného zákona(§ 12) v tom prípade, ak o pozemkoch alebo pozemku patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno
na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený
pozemok. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu

v katastri nehnuteľnosti a oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou. Pri predmetných lesných pozemkoch, na ktorých hospodári pozemkové spoločenstvo
Lesy Rakovec, však nedošlo k oddeleniu a ani k rozhodnutiu spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok. Aj vzhľadom na uvedené je nepochybné, že nejde o
spoločneobhospodarovanúnehnuteľnosť,aleospoločnúnehnuteľnosť.Skutočnosť,ženapredmetných

listoch vlastníctva nie je poznámka o tom, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, resp. je tam informatívna
poznámka, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, nič nemení na tom, že bol na základe zmluvy o
pozemkovom spoločenstve a stanov o pozemkovom spoločenstve Lesy Rakovec preukázaný opak,
teda, že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Navyše, samotná spoločná nehnuteľnosť v zmysle zákona o
pozemkových spoločenstvách sa nestáva takouto nehnuteľnosťou na základe informatívnej poznámky
okresného úradu, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré vzniká na základe zmluvy

spoluvlastníkov, ktorí toto pozemkové spoločenstvo zakladajú, a ktorí týmto okamihom vkladajú svoje
spoluvlastnícke podiely do tejto spoločnej nehnuteľnosti a na základe toho im vzniká aj povinnosť v
zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách. V zmysle tohto ust., ak vlastník podielu
na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť
ostatným vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti a podiel možno ponúknuť prostredníctvom

výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, alebo v ich mene spoločenstvo podľa
odseku10,možnohopreviesťtretejosobe.Keďžepodielynanehnuteľnostiach,ktorépreviedlažalovaná
v 1. rade na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 23.10.2019 spolu s dodatkom k tejto kúpnej
zmluve zo dňa 3.1.2020, na LV č. XX, parcela č. XXXX o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný
pozemok, a to veľkosť spoluvlastníckeho podielu 4/252 k celku, a tiež kúpnou zmluvou uzatvorenou

dňa 13.8.2020 a dodatkom k nej zo dňa 4.2.2021, a to nehnuteľnosti zapísané na v k.ú. C. D. E. LV
č. XXX, parcela č. XXXX o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný pozemok, a to podiel 9/3600
k celku, sú spoločnou nehnuteľnosťou, na ktorej hospodári pozemkové spoločenstvo Lesy Rakovec,
ktorého členom je aj žalobca, mal súd za to, že žalobca sa oprávnene vo vzťahu k žalovanej v 1.
rade a žalovanému v 2. rade dovolal neplatnosti týchto kúpnych zmlúv, pretože bolo porušené jeho

predkupné právo na odkúpenie podielu od žalovanej v 1. rade, v zmysle zákona § 9 ods. 8 zákona
č. 97/2013 Z.z., ale aj v zmysle článku VIII. bod 1 stanov Lesy Rakovec, pozemkového spoločenstva
Rakovec nad Ondavou, ktoré boli prijaté pozemkovým spoločenstvom dňa 5.7.2014. V zmysle článku
VIII. bod 1 totiž predávajúci člen spoločenstva, čo je v tomto prípade žalovaná v 1. rade, je povinný svoj
spoluvlastnícky podiel so súhlasom výboru ponúknuť pri prevode členom, resp. členovi spoločenstva s

výnimkou prevodu darovaním blízkej osobe v zmysle Občianskeho zákonníka a v prípade nesplnenia
tejtopovinnostipredávajúcim,jeprevodpodielubezpredchádzajúcehosúhlasuvýboruneplatný.Vtomto
prípade bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade neponúkla ani v prípade jednej kúpnej zmluvy na predaj
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi, čo napokon nebolo v konaní
sporné. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca má predkupné právo na uvedené spoluvlastnícke podiely

žalovanej v 1. rade ako členky pozemkového spoločenstva, kúpne zmluvy, ktoré boli uzavreté bez toho,
aby žalovaná v 1. rade ponúkla na odpredaj tieto svoje podiely najprv žalobcovi, sú v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka neplatné.

4. Súd sa vysporiadal tiež s námietkou žalovaných o tom, že v prejednávanom prípade išlo o prevod

medzi blízkymi osobami, keď sa v kontexte uvedeného s argumentáciou žalovaných nestotožnil. Súd
síce pripustil, že rozhodovacia prax súdov vychádza z názoru, že analogickým použitím § 116 OZ možno
za osobu blízku právnickej osobe považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo
zamestnancom právnickej osoby alebo má k právnickej osobe obdobný vzťah, avšak spravidla ide
o prípady vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade, že takáto fyzická

osoba je jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom. V prejednávanej veci však o takýto prípad
nejde. Družstvo je čo do formy odlišnou obchodnou spoločnosťou, keď na rozdiel od spoločnosti
s ručením obmedzeným je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založených za účelom
podnikania alebo zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov a hoci
sa člen družstva podieľa na základnom imaní družstva svojim členským vkladom, členovia družstva za

záväzky družstva neručia. Hoci sa člen družstva podieľa na zisku, ide o jeden zo základných cieľov, za
ktorých sa družstvo zriaďuje a rovnako aj zabezpečenie hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
členovdružstvajeúčelomzaloženiadružstva,apretoposkytovaniebenefitovčlenovdružstvanadrámec
bežných činností tak, ako ich špecifikujú žalovaní, nie je právom vzťahu blízkej osoby ako to predpoklad᧠116 OZ. Takéto personálne a majetkové prepojenie osôb nemožno za použitia analógie kvalifikovať
ako vzťah obdobný rodinnému vzťahu v zmysle § 116 OZ a súčasne nezakladá stav, keď ujmu, ktorú by
utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu.

5. Napokon nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaných, ktorou namietali, že žalobca
nerešpektuje pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva,
a to za argumentácie bližšie podanej v bode 43. napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu všetkých

účelne vynaložených trov, o výške ktorých bude rozhodnuté v osobitnom uznesení. Súčasne osobitným
spôsobom ozrejmil dôvody, pre ktoré nevzhliadol dôvody hodné osobitého zreteľa, aké predpokladá §
257 CSP.

6. Proti rozsudku podali obaja žalovaní jedným podaním v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho
rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhli odvolaciemu

súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamieta. V prvom rade uviedli,
že predmetná nehnuteľnosť v k.ú. C. D. E., zapísaná na LV č. XXX, XX, XXXX, XXX, XXX, XXXX
nie je spoločnou nehnuteľnosťou, tak ako to vyplýva zo samotného LV, kde na LV č. XXX, XXXX,
XXX, XXXX pri spoločnej nehnuteľnosti je uvedený kód 1, čo znamená, že pozemok nie je spoločnou
nehnuteľnosťou a na LV č. XX a XXX nie je pridelený kód, ktorý by pozemok identifikoval ako

spoločnú nehnuteľnosť. Predmetné pozemky sú len obyčajnými nehnuteľnosťami v spoluvlastníctve,
na ktoré sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o vlastníctve nehnuteľnosti, resp. o spoluvlastníctve
podľa Občianskeho zákonníka. Nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo,
je spoločnou nehnuteľnosťou. Spoločná nehnuteľnosť predstavuje v minulosti vzniknutý substrát
pozemkov, na ktorý sa vzťahovali osobitné predpisy. Spoločnú nehnuteľnosť teda tvoria pozemky,

ktoré historicky boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctvo takýchto pozemkov neprešlo
z vlastníkov podielov na spoločné nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby so súčasným vyčlenením
príslušného pozemku so substrátu pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť a vlastníctvo k nim
bolo reštituované. Je možné založiť novú spoločnú nehnuteľnosť a spoločná nehnuteľnosť nemohla
a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani vznikom pozemkového

spoločenstva, pretože tu dochádza iba k vytvoreniu organizačného substrátu, v ktorom spoluvlastníci
realizujú svoje vlastnícke opatrenie, nie v zásahu do majetkových pomerov vlastníkov pozemkov. Okrem
toho súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaných ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď
žalovaní mali za to, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom na LV č. XX, a teda ani nie je obídeným
spoluvlastníkom, ktorému bolo alebo malo byť porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov.

Mali za to, že súd mal posudzovať spoločnú nehnuteľnosť na základe výpisov z pozemkovej knihy
týkajúcej sa LV č. XX, XXX, XXXX, XXXX v k.ú. C. D. E., výpisy z pozemnoknižných vložiek PKV
XXX, vložka XXX, PKV vložka, kde je evidovaná parcela EKN č. XXXX, v.č. XXX, v.č. XXX, na
ktorých sú evidované predmetné LV nehnuteľnosti, ktoré by mali tvoriť spoločnú nehnuteľnosť, na
základe vyjadrenia príslušného katastrálneho odboru, či existuje notárska zápisnica v zmysle zákona č.

180/1995 Z.z., ktorou mali byť osvedčení jednotliví podieloví spoluvlastníci, ktorí sa označili za údajných
podielových spoluvlastníkov s výškou ich spoluvlastníckych podielov, ktorou malo dôjsť k obnoveniu
urbárskej knihy, prílohy zápisnice, napríklad zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti,
v ktorom sú uvedené mená predchodcov, od ktorých odvodzujú svoje vlastníctvo, či došlo k uplatneniu
nároku k všetkým pôvodne evidovaným PKV parcelám zapísaným v KÚ, preskúmanie, či boli členovia

urbáru zapísaní v PKV alebo v urbárskej knihe, či došlo k obnoveniu spoločenstva a následnej
reštitúcii pozemkov. Ďalej mali za to, že pozemkové spoločenstvo nemožno automaticky považovať
za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Sb. N. SNR,
a preto ani jednotlivých súčasných členov pozemkového spoločenstva nemožno automaticky považovať
zaprávnychnástupcovpôvodnýchurbárnikov.Okremtohovovzťahukspornýmpozemkombymohloísť

podľa zákonného článku IX. z roku 1898 nie o nedielne podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva,
ale o urbariát ako celok, ktorému patrilo len spoločné užívanie sporných pozemkov. V ďalšom mali za to,
ževprípadenapadnutýchprevodovvlastníckehoprávamedzižalovanýmv1.radeažalovanýmv2.rade
nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu z dôvodu, že išlo o prevod medzi blízkymi
osobami. Mali za to, že v ich prípade na preukázanie blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej

v prípade právnickej a fyzickej osoby predložili dôkazy, uviedli skutočnosti, individualizovali okolnosti,
ktoré preukazujú existenciu takéhoto vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok, a to právo
člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom
členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený doorgánov družstva, ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je potrebná (prenájom strojov,
zabezpečenie právnej pomoci advokátom pri súdnych sporoch, dedičských sporoch, resp. s inými
právnymi problémami, pomoc pri aktivitách, atď.), ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností,

ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Členovia
družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného v 2. rade, potom je jednoznačne nutné aj
z tohto dôvodu ich vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb podľa § 116 OZ časť za
bodkočiarkou.Preukazovanieaktívnejpomocinadrozsahmedziosobami,ktorýchvzťahjeposudzovaný
z hľadiska naplnenia podmienky definovanej § 116 OZ časť za bodkočiarkou, nevyžaduje bezprostrednú

faktickúpomoc,resp.starostlivosť,ktorájevlastnáinýminštitútomsúkromnéhopráva(napr.dedičskému
oprávneniu v zmysle § 474 ods. 1 OZ, či prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 OZ, či starostlivosť
o spoločnú domácnosť alebo vzájomná odkázanosť výživou). Vzťah blízkych osôb žalovaných má
jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a povinnostiach vyplývajúcich
z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu umocňuje aktívna pomoc
žalovaného v 2. rade, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita, či kvantita takto poskytovanej vzájomnej

pomoci a kontaktov. Naďalej mali tiež za to, že predmetná žaloba nie je procesne prípustná žaloba,
pretože ust. § 40a OZ nemá výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej
neplatnosti v určených prípadoch. Z uvedeného dôvodu potom nebol naplnený predpoklad podľa §
137 písm. d) CSP. Okrem toho považovali napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, keď
súd v odôvodnení nedal odpovede na všetky námietky žalovaných, resp. sa nedostatočne vysporiadal

s ich argumentáciou a súčasne dostatočne nevykonal dokazovanie. Poukázali tiež na to, že v skutkovo
a právne obdobnej veci už podali dovolanie, na základe čoho navrhli, aby odvolací súd konanie prerušil
do rozhodnutia o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/87/2022.

7. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že podľa jeho názoru súd rozhodol správne, v súlade

so zákonom a judikatúrou, keď s dôvodmi odvolania sa nemožno stotožniť a ani súhlasiť. V prvom
rade nesúhlasil s vyjadrením odvolateľov o tom, že predmetom súdneho konania nie je spoločná
nehnuteľnosť, ale iba spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť, keď z výpisu pozemkového
spoločenstva Pozemkové spoločenstvo lesy Rákovec - p. s. Rakovec nad Ondavou jednoznačne
vyplýva, že pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú

nehnuteľnosti k.ú. C. D. E. zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX I. XXXX. Vychádzajúc
zo zákona o pozemkových spoločenstvách platí, že členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a)
až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, t. j. každý podielový spoluvlastník, ktorý je
zapísaný na predmetnom liste vlastníctva, ktoré je spoločnou nehnuteľnosťou; žalobca je zapísaný
ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX a tieto nehnuteľnosti teda patria do spoločnej nehnuteľnosti,

pretože žalobca je aj členom pozemkového spoločenstva. Okrem toho uvedené vyplýva zo samotnej
zmluvy o pozemkovom spoločenstve pokiaľ ide o jeho článok 3 bod 1 a tiež stanovy pozemkového
spoločenstva. Osobitnými predpismi v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách sú zákonný
článok XIX/1898, X/1913, XXIII/1913, keď novozaložené pozemkové spoločenstvo prebralo všetky
známe záväzky a práva doterajších urbaníkov, a teda prebralo záväzky aj podľa citovaných zákonov.

K otázke tvrdenej existencie blízkeho vzťahu podľa § 116 OZ medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade odkázal na koncepciu predkupného práva podľa § 140 OZ, keď podal opätovne argumentáciu
súvisiacu s pojmom blízkej osoby v zmysle účelu a výkladu § 116 OZ. Žalovaný v 1. rade nie je
zakladajúci člen družstva, nejde o dlhoročného člena družstva, nejde o člena družstva, ktorý sa stal
členom ako priamy nástupca najbližšieho rodinného príbuzného, ktorý bol takýmto členom, a teda

v žiadnom prípade nemožno hovoriť o vzťahu blízkosti medzi žalovanými, pretože vydané potvrdenie
o členstve je iba účelové. Preto vzťah medzi žalovanými je potrebné považovať iba za bežný, štandardný
vzťah medzi družstvom a členom družstva s určitými benefitmi, ktorých vzťah, minimálne v čase
uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy, nespĺňa a nemá také vlastnosti, ktoré vyžaduje zákon § 116 OZ na
to, aby bolo možné prijať záver o tom, že ide o vzťah blízkych osôb. Nie je splnená ani podmienka, žeby

žalovaný v 1. rade dôvodne pociťoval ujmu, ktorú by utrpel žalovaný v 2. rade ako ujmu vlastnú. V tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré sa stotožnili s vyslovenými
závermi súdov prvej inštancie, pokiaľ tieto vzťah medzi členom družstva a družstvom nepovažovali za
vzťah blízkej osoby v zmysle § 116 OZ, keď menovite označil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3Co/14/2022, sp. zn. 6Co/63/2022, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/210/2021, sp.

zn. 6Co/6/2023, a napokon rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/98/2023. Následne mal za
to,žežalobajeprocesneprípustnáasopačnýmnázoromavýkladomžalovaných sanemožnostotožniť.
V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/46/2013. Inštitút dovolania sa relatívnej
neplatnosti, ktorá sa uplatňuje v predmetnom konaní exituje už niekoľko desiatok rokov, keď tak Najvyššísúd SR, ako aj Ústavný súd SR majú ustálenú rozhodovaciu prax so záverom, že dovolávať sa relatívnej
neplatnosti je možné. Preto predmetná žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmlúv
o prevode, ktoré sa týkali prevodu spoluvlastníckeho podielu pri porušení predkupného práva v zmysle

§ 140 OZ, predstavuje procesne prípustnú žalobu. Pokiaľ v tejto súvislosti odvolatelia poukázali na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/218/2021, dovolací súd dovolanie v tejto veci odmietol z procesných
dôvodov a vôbec sa otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby nezaoberal. Zo všetkých uvedených
dôvodov mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo všetkých výrokoch a z toho dôvodu ho
žiadal ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolatelia v odvolacej replike zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a popreli všetky
tvrdenia vo vyjadrení žalobcu.

9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a zopakoval,
že s dôvodmi odvolania a vyjadreniami žalovaných sa nemožno stotožniť, a ani s nimi súhlasiť, nakoľko

sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou a ustálenou súdnou praxou. V otázke, či sa v prejednávanej
veci jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť odkázal tiež
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/125/2022 majúc za to, že ide o rozhodnutie
aplikovateľné aj v danej situácii, keď v tam prejednávanej veci odvolací súd zhodnotil, že spoločnou
nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť stáva okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne

založili spoluvlastníci a tam zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Súčasne
pripojil označené uznesenie Krajského súdu v Košiciach.

10. Žalovaný v 2. rade zaslal odvolaciemu súdu na vedomie rozhodnutie podstatné pre vec, a to
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, v ktorom dovolací súd

vyhovel dovolaniu JRD Rakovec, družstvo v spore o určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
keď v odôvodnení ohľadne blízkosti vzťahu družstva a člena družstva učinil záver, podľa ktorého
dovolací súd na rozdiel od súdov nižších inštancií považoval argumenty prednesené žalovaným v 2.
rade za dostatočné, aby dovolateľ bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade
považovaný za blízku osobu. Súčasťou podania učinil tiež označené uznesenie Najvyššieho súdu SR.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv (zo dňa 23.10.2019 a jej dodatku zo dňa
3.1.2020 a kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2020 a jej dodatku zo dňa 4.2.2021), keď žalobca ich neplatnosť
odvodzuje od tvrdenej okolnosti porušenia predkupného práva.

13. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal predovšetkým za to, že predmetná žaloba je žalobou
o určenie právnej skutočnosti a ako taká je prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP za argumentácie
bližšie podanej v napadnutom rozsudku.

14. Pretože odvolatelia urobili súčasťou odvolania tvrdenie, že predmetná žaloba nie je procesne

prípustnou žalobou, odvolací súd sa prvom rade zaoberal predmetnou odvolacou námietkou.

15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z právneho predpisu(najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo
všeobecnejrovine,akžalobcapreukázalnaurčeníprávnejskutočnostinaliehavýprávnyzáujem.Zmluvy
a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ).

Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného
sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). (Veľké komentáre, Števček a kol., 2016, Civilný sporový
poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, str. 505).

17. Z právnej úpravy Civilného sporového poriadku vyplýva, že zákonodarca zakotvil novú koncepciu
určovacích žalôb, keď rozlišuje klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) a žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. (Civilný sporový

poriadok, Komentár, Edmund Horváth – Andrea Andrášiová, Wolters Kluwer, 2015, str. 294).

18.Odvolacísúdjetohonázoru,žesamotnývýklad§137písm.d)CSPmusízodpovedaťzmysluaúčelu
tohto zákona, a teda nesmie byť príliš formalistický a nezohľadňujúci to, čo vysvetlil vo svojom náleze
aj Ústavný súd SR zo dňa 20.5.2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08, keď uviedol, že materiálny právny štát sa

nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva, či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý
predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom, ale keď podstata materiálneho
právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky
usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených
na účelových dôvodoch.

19. V prejednávanej veci si žalobca ako osoba oprávnená z predkupného práva uplatnil predmetnou
žalobou určenie relatívnej neplatnosti predmetných zmlúv, teda domáhal sa reparácie porušenia svojho
práva spôsobom predpokladaným v § 40a veta prvá OZ, v ktorom prípade vyhoveniu takejto žaloby
nastupuje postup príslušného okresného úradu podľa spomínaného § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona,

ktorývyznačístavpredtýmtoprávnymúkonom,čímdôjdekobnovevlastníckychvzťahovaktérovzmluvy
súčasne tvoriacich okruh strán tohto sporu (na strane žalovaných) a reparácia porušenia práva žalobcu
tak bude dosiahnutá.

20. Pokiaľ by sa žalobca v prípade tvrdeného porušenie zákonného predkupného práva, ktoré má

vecnoprávny charakter, nemohol domôcť reparácie porušenia svojho práva prostredníctvom predmetnej
žaloby, keď súčasne judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konštantná v názore o tom,
že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinností zo strany
spoluvlastníka ako povinného subjektu z predkupného práva na výber, či sa žalobou bude domáhať
vyslovene relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu podľa

§ 40a OZ alebo, či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi ako tretej osobe, aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, eventuálne sa domáhať nahradenia
prejavu vôle nadobúdateľa, záver o procesnej neprípustnosti predmetnej žaloby by predstavoval
reštriktívny výklad § 137 písm. d) CSP.

21. Aj keď rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky nebola v tejto otázke jednotná, v súčasnosti
už možno konštatovať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa výslovne zaoberal otázkou, či žaloba
o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je v zmysle § 137 písm.
d) CSP prípustným procesným prostriedkom, o čom svedčí uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/238/2022 zo dňa 24.1.2024, z ktorého vyplýva: 17.6. V danom prípade sa žalobca podanou

žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia predkupného práva. Využil teda jednu z hmotným právom
dovolených možností (viď bod 17.5.) domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva.
Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie

neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného
predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania,
ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právneúkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto
pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis,

resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z
osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V danom prípade sa dovolací súd
nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t.
j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť

v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu
o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané z textu právnej normy musí vyplývať
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v danom prípade nebolo naplnené. Podľa
dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu
ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka

(obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie
Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019 sp. zn. 9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave
z 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021 sp. zn.
10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť
podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si

uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol
formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok.
V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP „medzi osobitné predpisy podľa písm.
d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného vyplýva, že
ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne

predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti.
Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právne normy prijatý skôr celkom slovne
zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému poriadku.

22. Z uvedených dôvodov žalobca v konaní podal procesne prípustnú žalobu a odvolacia námietka

žalovaných v tejto časti nie je dôvodná.

23. Opodstatnenou ale bola odvolacia námietka v časti, v ktorej odvolatelia, na rozdiel od súdu, mali za
to, že medzi žalovanými v 1. a v 2. rade v oboch prípadoch kúpnych zmlúv išlo o prevod medzi blízkymi
osobami.

24. V konaní nebolo sporným, že vo vzťahu k obom zmluvám, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha,
išlo o prevod medzi členom družstva (žalovaná v 1. rade) a družstvom (žalovaný v 2. rade).

25.Súdprvejinštanciesícenastranejednejsprávnepoukázalnato,žezaosobublízkuprávnickejosobe

možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej
osobyaleboktorámákprávnickejosobeobdobnývzťahasúčasne,kebydôvodnepociťovalaujmu,ktorú
by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu, na strane druhej jeho záver o tom, že medzi žalovanými
ako členom družstva a družstvom neexistuje taký vzťah ako medzi blízkymi osobami v zmysle § 116
OZ, nie je správny.

26.Ajkeďzdoterajšejrozhodovacejpraxeidentickéhoodvolaciehosúduvprávneaskutkovoobdobných
veciach je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach opakovane konštatoval, že medzi žalovanými, ktorí sú vo
vzťahu: člen družstva a družstvo, nejde o vzťah blízkych osôb podľa Občianskeho zákonníka (napríklad
rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/210/2021, sp. zn. 6Co/6/2023, sp. zn. 6Co/87/2022

a sp. zn. 6Co/98/2022), odvolací súd musel reflektovať na to, že medzičasom k tejto otázke zaujal
právny názor dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/238/2022, ktorý rozhodoval o dovolaní
identického žalovaného v 2. rade podaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23.augusta
2022 sp. zn. 6Co/87/2022.

27. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022 o.i. vyplýva:
19. Ako ďalšou položenou otázkou sa najvyšší súd zaoberal tým, či v danom prípade prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako
družstvommožnoposudzovaťakoprevodmedziblízkymiosobamipodľa§140Občianskehozákonníka.20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 21. Blízkou

osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a § 117). 21.1. Iné osoby možno považovať za blízke
osoby ak medzi nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna
podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú

ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny.
Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito
osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako
vlastnúujmu.Záverotomjevecouposúdeniakonkrétnehoprípaduanedásazovšeobecniť.22.Otázkou
či právnická osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu sa judikatúra
najvyššieho súdu doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2011,

sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/235/2013) za takéto
nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku najvyšší súd neriešil; napadnuté rozhodnutie
krajského súdu zrušil pre nepreskúmateľnosť. Senátu 8C dovolacieho súdu je ale známe uznesenie
najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020 v odôvodnení ktorého sa zaoberal otázkou,
či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným (fyzickou osobou) existuje vzťah upravený

v § 130 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych osôb. Za použitia právnej komparatistiky
(viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/2192/2001) dospel k záveru,
že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že
väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že „právnickú osobu možno v súvislosti s prevodom
spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osobu“ (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. apríla

2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2021, sp. zn. 7Co/58/2021,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je vyjadrený aj v Katastrálnom bulletine č. 3/2016,
a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva

poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj judikatúra Najvyššieho
súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnaký názor (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 /R 53/2004/, rozsudok z 28. júna 2011, sp. zn.
21Cdo/4124/2010, rozsudok zo dňa 27. januára 2010, sp. zn. 29Cdo/4822/2008 a rozsudok zo dňa
29. apríla 2004, sp. zn. 22Cdo/1836/2003). Na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra (napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ,
J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 - 450. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj na doktrinálny názor plynúci z inej odbornej
literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 537).
Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2017, sp. zn.

4Co/696/2014. 23. Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v napadnutom rozhodnutí, súvisiace s
jeho interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať s poukazom na okolnosti danej veci
tak, že „...benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad zákonom určený rozsah sami o sebe
nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu“. Predmetné závery ale dovolací

súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom rade však uvádza, že v súvislosti s druhou
položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno právnickú osobu považovať pre účely prevodu
spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací
súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu
judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala. Dovolací súd sa takouto interpretáciu blízkej

osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu v celom rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného
dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach
právnickej osoby, resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá
Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú

vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania
v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej
osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti. Za analogického použitia § 116 Občianskeho
zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickúosobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až 23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby,
alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú
utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. 23.1. Nemožno súhlasiť s argumentami predostretými súdmi

nižších inštancií prečo nepovažovali v okolnostiach danej veci žalovaného 2/ (t. j. „družstvo“) za blízku
osobu. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/
„menovanébenefitynadzákonomurčenýrozsahsamiosebenezakladajúvzťahblízkejosoby“adôležité
je to „či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej osoby“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný

2/ na mysli „...právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť
prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi
nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného
2/“. Za ďalšie „členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/“, a preto je ich
vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov. 23.2. Dovolací súd naopak
na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené argumenty považuje za dostatočné

preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade považovaný za blízku
osobu. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania
alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Základné imanie
družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva (§ 223 ods.

1 Obchodného zákonníka). 23.3. Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo
zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje
cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru.
23.4. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah
žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach

vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje
majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich
vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita, resp. súdmi nižších inštancií deklarované „benefity“) je
podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo predmetný vzťah
vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej

veci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je
potrebné považovať za vzťah blízkych osôb.

28. Ako vyplýva z bodu 2. napadnutého rozsudku, žalovaní od začiatku argumentovali tým, že
družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené za účelom podnikania alebo

zabezpečovania hospodárskych, sociálnych a iných potrieb členov. Ako člen družstva má preto žalovaný
v 1. rade právo na podiel na zisku aj právo podieľať sa na riadení družstva prostredníctvom členskej
schôdze, právo byť volený do orgánov družstva. Žalovaný v 2. rade sa stará o svojich členov nad tento
rozsah určený zákonom a napríklad im poskytuje zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy,
bonus do výšky 20% základného nájmu, využitie strojných kapacít družstva a podobne, preto je podľa

žalovaných medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade prepojenie osobné, majetkové a iné ako medzi
osobami blízkymi a ako to vyžaduje § 116 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaných totiž v zmysle
§ 116, druhá veta Občianskeho zákonníka, osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú
tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala
ako ujmu vlastnú. Poukázali vo svojom vyjadrení na rozsudok KS v Bratislave zo dňa 17.6.2014 sp. zn.

5Co/235/2013 a rozsudok KS v Nitre zo dňa 28.5.2014 sp. zn. 5Co/145/2013, v ktorých je vyslovené, že
za analogického použitia ustanovenia § 116 OZ je možné dôvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe
je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej
osoby alebo, ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne táto pociťovala
ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.

29. Aj v prejednávanom prípade predmetná argumentácia žalovaných, tiež definícia a podstata družstva
ako formy právnickej osoby, účel, na ktorý sa družstvo zakladá, okolnosť, že družstvo vždy sleduje
cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru,
ďalej práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu, rovnako skutočnosť, že členský podiel člena

družstvapredstavujejehomajetkovúúčasťnamajetkudružstva,anapokonintenzitavzájomnéhovzťahu
medzi žalovanými (jeho kvantita či kvalita v podobe najmä práva na podiel na zisku, práva podieľať sa
na riadení družstva prostredníctvom členskej schôdze, právo byť volený do orgánov družstva, právo
na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, rôzne formy drobnej výpomoci a pod.) sú podľanázoru odvolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom na to, aby predmetný vzťah
vykazoval vzťah blízkych osôb.

30. Otázka, či v prejednávanom prípade išlo o prevod medzi blízkymi osobami, bola relevantnou pre
posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby, a to bez ohľadu na to, či išlo o spoločnú nehnuteľnosť
alebo „iba“ o nehnuteľnosť spoločne obhospodarovanú, pretože v oboch prípadoch okolnosť prevodu
vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami predstavuje výnimku z predkupného práva žalobcu.

31.Pokiaľsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie,ktorýmžalobevyhovel,na vyhodnotenínámietky
žalovaných o tom, že medzi žalovanými nejde o vzťah blízkych osôb v zmysle Občianskeho zákonníka,
nesprávne ako neopodstatnenej, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V prejednávanom prípade išlo o prevod medzi blízkymi osobami, kedy platí výnimka z tvrdeného
porušenia predkupného práva žalobcu. Odvolatelia potom opodstatnene uplatnili odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.

32. Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého
rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 388
CSP).

33. Odvolatelia súčasťou odvolania učinili tiež návrh na prerušenie konania do rozhodnutia o dovolaní
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/87/2022 majúc za to, že v označenom konaní,
ako v skutkovo a právne obdobnej veci, podali dovolanie, a preto právne otázky nastolené v dovolaní
budú mať zásadný dopad vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu ako nárokov z predkupného práva.
Pretože o podanom dovolaní bolo medzičasom rozhodnuté (práve spomínaným uznesením Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022), odpadol tvrdený dôvod návrhu na prerušenie konania. Z toho dôvodu
preto odvolací súd návrh žalovaných na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

34. Zmena napadnutého rozsudku si vyžiadala rozhodnutie o trovách celého konania (t. j.

prvoinštančného a odvolacieho konania) podľa § 396 ods. 2 CSP. Z hľadiska výsledku celého konania
žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im odvolací súd priznal proti žalobcovi náhradu
trov celého konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).