Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 3, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200373
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1623200373.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX C. D., E., F.
G. XXX, H., 2/ E. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, I., oboch zastúpených: A. J. K., L., K.
K. I. X, E., za účasti ostatných účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so
sídlom Búdková 36, Bratislava, 2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, 3/ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Bratislava, so

sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2023 domáhali, aby im súd potvrdil

vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu, a to v prospech
navrhovateľa 1/ v spoluvlastníckom podiele 1 k podielu E. B. a v prospech navrhovateľa 2/
v spoluvlastníckom podiele 1 k podielu E. B., pričom dňom nadobudnutia ich vlastníckeho práva je
deň 6.7.1944, ktorý je odvodený od ich právneho predchodcu, nebohého A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, ktorý bol ku dňu smrti vlastníkom celého spoluvlastníckeho
podielu E. B. na predmetných nehnuteľnostiach, s tým, že dňom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva

vydržanímjedeň6.7.1944.KonkrétnesajednaloonehnuteľnostievidovanéOkresnýmúradomMalacky,
katastrálnym odborom pre k. ú. M.: a/ na liste vlastníctva č. XX v spoluvlastníckom podiele 1, a to parcely
registra „E“, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 4 m2 a parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere
201 m2, b/ na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1, a to parcelu registra „E“, parc.
č. XXXX/X – orná pôda o výmere 617 m2, c/ na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele
1/1, a to parcely registra „C“, parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere 16 366 m2 a parc. č. XXXXX –

orná pôda o výmere 3378 m2, d/ na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 35/28572, a to
parcelu registra „C“, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 28 572 m2, e/ na liste vlastníctva č.
XXXX v spoluvlastníckom podiele 1638/5571, a to parcelu registra „C“, parc. č. XXXXX – ostatná plocha
o výmere 5571 m2, f/ na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/518, a to parcelu registra
„C“, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3881 m2, parcely registra „E“, parc. č.
XXXX/X – ostatná plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere 193 m2, parc.

č. XXXX/XXX – ostatná plocha o výmere 93 m2, parc. č. XXXX/X – lesný pozemok o výmere 200 m2,
parc. č. XXXX/XXX – lesný pozemok o výmere 709 m2 a parc. č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere
1 701 m2, g/ na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/518, a to parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/X – lesný pozemok o výmere 2 910 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere
149 314 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 4 726 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok
o výmere 449 919 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 33 996 m2, parc. č. XXXXX/X –

lesný pozemok o výmere 97 445 m2, parc. č. XXXXX – lesný pozemok o výmere 6 071 m2, parc. č.
XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 2 051 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 382 036m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 290 466 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok
o výmere 1 759 m2 a parc. č. XXXXX – lesný pozemok o výmere 2 595 m2.

2. V návrhu uviedli, že sú rodinnými príslušníkmi, pričom sú priamymi potomkami N. B. a L. B., obaja
naposledy bytom M. XX, ktorí boli rodičmi pôvodného účastníka 1/ E. B. (ďalej len „E. B.“) a jeho brata
A. B.. A. B. bol starým otcom navrhovateľa 1/ a prastarým otcom navrhovateľa 2/. A. B. mal so svojou
manželkou N. dvoch synov: D. B., ktorý bol otcom navrhovateľa 1/ a O. B., ktorý je starým otcom
navrhovateľa 2/. E. B. bol synom prastarých rodičov navrhovateľa 1/ N. a L. B.. Narodil sa XX.XX.XXXX

P.M.aako28ročnýbezdetnývdovecsarozhodolemigrovaťdoAmeriky.StaršíbratA.B.mutedazaplatil
cestu do Ameriky a E. nasadol na loď z Rotterdamu a dňa 16.7.1912 doplával do New Yorku v USA, čo
je zároveň posledná zmienka o ňom. Nakoľko E. B. už nemal v úmysle vrátiť sa domov, požiadal svojho
staršieho brata A., aby sa tu doma postaral o ich otca N., ktorý mal v tom čase 60 rokov, a tiež o rodinný
majetok, keďže má dvoch synov D. a O., ktorí mu s obrábaním rodinného majetku môžu pomôcť. Jeho
brat A. mu teda prisľúbil, že o otca i rodinný majetok sa spolu so svojimi synmi bude starať, otca dochová

a polia a lesy budú riadne obrábať a obhospodarovať. E. B. teda svojmu bratovi A. zanechal všetok svoj
majetok, na ktorý by mal dedičský nárok po svojom otcovi, a vycestoval do Ameriky, pritom výslovne
svojmu bratovi uviedol, že mu zanecháva celý B. majetok, aby sa oň staral a obhospodaroval ho spolu
so svojimi dvoma synmi, keďže on sám deti nemal a aby sa za to A. postaral o ich otca. E. otec N. zomrel
XX.X.XXXXapojehosmrtivdedičskomkonaníboljehomajetokrozdelenýmedziobochjehosynov,teda

A. a E., pričom každý z nich zdedil polovicu otcovho majetku, o čom svedčia zápisy v pozemnoknižných
vložkách č. XXX, XXXX, XXXX L. XXXX pre k. ú. M.. Už v tom čase sa však do pozemkovej knihy
zaviedla pri E. mene poznámka „nezvestný“, keďže jeho pobyt v tom čase nebol známy. Jeho brat
však nemal o ňom žiadne informácie, nevedel ani či žije, avšak nevedel preukázať ani to, že nežije,
preto E. zdedil po otcovi zákonný podiel, nakoľko v tom čase ani nebolo možné vyhlásiť ho za mŕtveho.

K vyhláseniu E. B. za mŕtveho prišlo až rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.6.2020 sp. zn.
8P/40/2019, pričom za deň úmrtia sa považuje deň vyhlásenia rozsudku, t.j. 30.6.2020. Faktom teda
ostáva, že predtým ako E. B. odišiel do Ameriky, jasne sa vyjadril, že sa už nevráti a prenecháva svojmu
bratovi A. B. a jeho deťom celý majetok, ktorý ich otec N. a jeho predkova nadobudli. Po tom, čo E. B.
odišiel do Ameriky, o ňom nikto z rodiny navrhovateľov nič viac nepočul, nikto z rodiny od neho nedostal

žiadnu správu, takže sa ani nedozvedeli, či E. B. ešte žije, či sa do Ameriky dostal, skrátka nič. Jeho
brat A. B. bol teda po celý zbytok svojho života oprávnene presvedčený, že celý majetok, teda všetky
pozemky a celé hospodárstvo, o ktoré sa výlučne on sám so svojimi deťmi staral a výlučne on sám
s deťmi obrábal ako svoj vlastný majetok, teda patrí vlastnícky výhradne jemu, keďže jeho brat E. pred
odchodom do Ameriky mu sám prenechal svoj podiel na rodinnom majetku a za to ho požiadal, aby sa

postaral o ich otca N. a o celý B. majetok, nakoľko jeho brat nemal v úmysle sa z Ameriky už nikdy vrátiť.
A. B. sa v presvedčení a v dobrej viere, že celý B. majetok patrí výlučne jemu a jeho rodine, keďže mu ho
jeho brat prenechal a tak ako o svoj vlastný majetok sa oň celé tie roky staral. Rodinný majetok sa pritom
nikdy nerozdelil a zostal v starostlivosti a osobnom užívaní rodiny A. B. a jeho synov D. a O., ktorí ho
obrábali až do roku 1952, keď tento majetok, resp. väčšia časť z neho, prešiel do spoločného užívania

JRD M.. O tom, že rodinný majetok sa skutočne nikdy nerozdelil, svedčia i zápisy v pozemnoknižných
vložkáchanáslednevlistochvlastníctva,kdesúakospoluvlastnícitakmervždyevidovaníE.B.aniektorí
z navrhovateľov, prípadne i obaja navrhovatelia (ak by neprišlo k pozemkovým úpravám, bolo by tomu
tak na všetkých listoch vlastníctva, keďže majetok zdedili pôvodne dvaja bratia A. a E., a to rovným
dielom – viď zápisy v príslušných pozemnoknižných vložkách). Okrem toho, po celý ten čas výhradne A.

B. a jeho rodina z tohto majetku odvádzali všetky povinné dane a odvody. Pozemky, ktoré najneskôr od
roku 1912 obrábal A. B. s rodinou, boli pôvodne evidované v pozemnoknižných vložkách č. XXX, XXXX,
XXXX L. XXXX pre k. ú. M., kde ako vlastník bol pôvodne zapísaný otec E. B. N. B.. Následne po jeho
smrti v roku 1927 boli ako vlastníci v spomínaných pozemnoknižných vložkách evidovaní jeho synovia A.
aE.,každývspoluvlastníckompodielerovnajúcomsa1pripadajúcejnapodielichotca.Popozemkových

úpravách (komasácii) v obci M. sú na meno E. B. v súčasnosti evidované pozemky na listoch vlastníctva
č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX L. XXXX pre k. ú. M.. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľný
majetok, na ktorom osobne pracoval a pomáhal pri jeho obrábaní a obhospodarovaní aj navrhovateľ 1/
a ktorý po celé generácie obrábali predkovia navrhovateľov, je doposiaľ evidovaný na E. B. ako vlastníka
a správu nad ním vykonáva Slovenský pozemkový fond, o čom svedčí aj zápis na listoch vlastníctva,

navrhovatelia sú nútení podať tento návrh, aby dosiahli zosúladenie faktického stavu vlastníckych práv
so stavom právnym, ktorý je evidovaný na spomínaných listoch vlastníctva. Z tohto dôvodu predložili
na preukázanie svojich tvrdení čestné vyhlásenia navrhovateľa 1/ a dvoch svedkov – jeho rovesníkov,
ktorí si pamätajú obdobie pred založením JRD v obci M. a ktoré preukazujú, že predkovia navrhovateľovskutočne dlhé roky nerušenie a v dobrej viere užívali a obrábali ako svoj vlastný majetok pozemky,
ktoré sú v súčasnosti po pozemkových úpravách zapísané na vyššie uvedených listoch vlastníctva.
Rovnako navrhovatelia požiadali Obec M. o vydanie potvrdenia, že táto nemá výhrady k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním v príslušných spoluvlastníckych podieloch v prospech navrhovateľov
k predmetným pozemkom. Podľa navrhovateľov ich právny predchodca A. B. nerušene a dobromyseľne
užíval celý rodinný majetok od roku 1912 až do založenia JRD v obci M. v roku1952. Tento právny
stavzaloženýreálnymužívaním,jednoznačneprejavenýdlhodobou,nepretržitou,výlučnouanerušenou
držbou a užívaním vyššie popísaných nehnuteľností, sa žiadnym spôsobom nezmenil až do roku

1952, teda počas nasledujúcich 43 rokov. Uvedenej skutočnosti zodpovedá tvrdenie, že vlastníctvo
navrhovateľov a ich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam bolo verejne rešpektované, uznávané
a nikým nerušené a vyvracajú to najmä listinné dôkazy a vyhlásenia svedkov, ktorí deklarujú faktický
stav nadobudnutia a dlhodobej nepretržitej a nerušenej držby predmetných nehnuteľností právnymi
predchodcami navrhovateľov. Navrhovateľ, svedkovia i obec M. potvrdili rozhodné skutočnosti pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z uvedeného vyplýva, že A. B. s nehnuteľnosťami

patriacimi do rodinného majetku oprávnene disponoval. K počiatku oprávnenej držby došlo najneskôr
6.7.1912, kedy jeho brat E. nastúpil na loď do Ameriky a všetok svoj majetok tu zanechal práve
svojmu bratovi A.. V roku 1912, kedy E. B. vycestoval do USA, platilo na území Slovenska uhorské
obyčajové právo, v zmysle ktorého pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa vyžadovalo
nielen dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľnosti, ale aj pokojná, ničím nerušená a nenapádaná, teda

všeobecne akceptovaná držba v trvaní 32 rokov. Vydržanie bolo teda i podľa uhorského obyčajového
práva právnym inštitútom, ktorý umožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo
pozemkovej knihy, a to aj proti jej vlastníkovi, ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný. Právny predchodca
navrhovateľov A. B. teda najneskôr k 6.7.1944 splnil zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním. Keďže v roku 1912 začala pôvodnému vlastníkovi

plynúť 32 ročná vydržacia lehota nepretržitej oprávnenej a dobromyseľnej držby, ničím, ani inými tretími
osobami nenarušovanej, ani spochybňovanej, týmto boli splnené podmienky vydržania. Podľa tzv.
stredného občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb.) sa vyžadovala zákonná lehota 10 rokov pre
vydržanie vlastníckeho práva. Od 1.1.1951 vstúpil tento Občiansky zákonník do platnosti, z čoho možno
usúdiť, že ak by aj zo strany A. B. z akéhokoľvek dôvodu neboli splnené podmienky dobromyseľnej,

pokojnej a nepretržitej držby v trvaní 32 rokov podľa uhorského obyčajového práva, najneskôr ku dňu
1.1.1951 u neho boli splnené podmienky dobromyseľnej, pokojnej a nepretržitej držby v trvaní 10 rokov
v zmysle stredného Občianskeho zákonníka.

3. Z čestného vyhlásenia Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, K., vyhotoveného 15.2.2023, vyplýva,

že má vedomosť o tom, že v čase pred založením JRD v obci M. v roku 1952 rodina jeho rovesníka A.
B., ktorý v súčasnosti žije v Kanade, obrábala majetok, ktorý bol v tom čase v ich nerušenom užívaní
a vlastníctve. O rodinný majetok sa v tom čase starali a obhospodarovali ho bratia D. B. a O. B. spolu
s ich rodinami. Vie o tom, že sa starali o celý B. majetok aj po ich strýkovi E. B., ktorý ešte pred prvou
svetovou vojnou emigroval do Ameriky a odvtedy o ňom nikto viac nič nepočul, nedostali o ňom žiadnu

správu, ani nevedeli či ešte žije alebo nie. Dokonca nevedeli ani to, či sa do Ameriky dostal živý a zdravý.
V tom čase sa hovorilo, že ich strýko E. celý svoj majetok pred odchodom do Ameriky zanechal svojmu
bratovi A. a jeho rodine. O celý majetok, ktorý je v súčasnosti evidovaný vo vlastníctve E. B., sa po
celý čas starala a obrábala ho ako svoj vlastný majetok v dobrej viere rodina jeho brata A. B.. Podľa
informácií, ktoré má k dispozícii, sa v súčasnosti jedná o nehnuteľnosti – parcely zapísané na listoch

vlastníctva č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX L. XXXX.

4. E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/XX, M., vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 31.1.2023 uviedol
rovnaké skutočnosti ako Q. R..

5. Navrhovateľ 1/ vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 20.2.2023 na úvod vyhlásil, že o skutočnostiach
uvedených v tomto vyhlásení má vedomosť z vlastných zážitkov a skúseností, ako aj z rozprávania
jeho rodičov a starých rodičov. Uviedol, že jeho rodina po viacero generácií obrábala, obhospodarovala
a riadne sa starala o pôdu, ktorá bola považovaná za rodinný majetok rodiny B. minimálne po dobu 150
rokov, a to až do založenia JRD v M. v roku 1952. Uviedol, že jeho pradedo N. B. zomrel XX.X.XXXX ako

75 ročný, naposledy býval v M. XX. Jeho manželkou bola L. B.. Mali spolu dvoch synov, A. B. a E. B..
A. B. (starý otec navrhovateľa 1/), sa narodil XX.X.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. So svojou manželkou
N. mali dvoch synov, D. B. (otca navrhovateľa 1/) a O. B. (starého otca navrhovateľa 2/). Jeho otec
D. B. sa narodil XX.X.XXXX a zomrel XX.X.XXXX. Oženil sa s I., rodenou H.. D. B. aktívne pracovalna celom rodinnom majetku už ako 12 ročný a to až do svojej smrti. Po sobáši v roku 1925 sa jeho
rodičia nasťahovali k N. B. na adresu M. XX, kde sa o neho starali až do jeho smrti v roku 1927. D.
a I. si tiež zobrali na starosť a zodpovednosť obrábanie celého rodinného majetku, teda všetkej pôdy,

ktorú dovtedy obrábal N. B. so svojim synom A. B., a tiež s D. a O. B.. Jeho rodičia D. a I. B. mali
päť detí, z ktorých tri zomreli ako maloleté a jeho mladší brat L. ako 18 ročný pri autonehode v roku
1963 ako bezdetný. Jediným ich preživším potomkom, a teda i jediným dedičom majetku po rodičoch
zostal navrhovateľ 1/. O. B. mal so svojou manželkou jedinú dcéru E. B., ktorá zomrela X.X.XXXX,
pričom mala jediného syna, navrhovateľa 2/, ktorý je tak jediným dedičom všetkého majetku po O. B..

E. B. bol synom jeho prastarých rodičov N. a L. B., a teda bratom jeho starého otca A.. Narodil sa
30.11.1884 v M. a ako 28 ročný bezdetný vdovec sa rozhodol emigrovať do Ameriky. Starší brat A.
B. mu teda zaplatil cestu do Ameriky a E. nasadol na loď z Rotterdamu a dňa 16.7.1912 doplával do
New Yorku v USA. E. už nemal v úmysle vrátiť sa domov, preto požiadal brata A., aby sa tu doma
postaral o ich otca N., ktorý mal v tom čase 60 rokov, a tiež o rodinný majetok, keďže má dvoch synov
D. a O., ktorí mu s obrábaním rodinného majetku môžu pomôcť. Jeho brat A. mu teda prisľúbil, že

o otca i rodinný majetok sa spolu so svojimi synmi bude starať, otca dochová a polia a lesy budú riadne
obrábať a obhospodarovať. E. B. teda svojmu bratovi A. zanechal všetok svoj majetok, na ktorý by mal
dedičský nárok po svojom otcovi, a vycestoval do Ameriky, pritom výslovne svojmu bratovi uviedol, že
mu zanecháva celý B. majetok, aby sa oň staral a obhospodaroval ho spolu so svojimi dvoma synmi,
keďže on sám deti nemal a aby sa za to A. postaral o ich otca. E. otec N. zomrel XX.X.XXXX a po jeho

smrti v dedičskom konaní bol jeho majetok rozdelený medzi oboch jeho synov, teda A. a E., pričom každý
z nich zdedil polovicu otcovho majetku. Už v tom čase sa však do pozemkovej knihy zaviedla pri E. mene
poznámka „nezvestný“, keďže jeho pobyt v tom čase nebol známy. Predtým, ako E. odišiel do Ameriky,
jasne sa vyjadril, že sa už nevráti a prenecháva bratovi a jeho rodine celý majetok, ktorý ich otec N.
a jeho predkovia nahonobili. Po tom, čo E. odišiel do Ameriky, o ňom nikto z rodiny nič viac nepočul, jeho

starý otec A. a ani otec N. od neho nedostali žiadnu správu. Jeho starý otec teda ani nevedel, či jeho
brat E. ešte žije, či sa do Ameriky dostal, skrátka nič. Starý otec to teda bral ako samozrejmosť, že keď
mu E. ešte pred odchodom do Ameriky zveril, aby sa staral o celý B. majetok, tento patrí výlučne jemu
a jeho rodine, keďže mu ho jeho brat prenechal, a teda ako o svoj vlastný majetok sa oň celé tie roky aj
staral. Rodinný majetok sa pritom nikdy nerozdelil a zostal v starostlivosti a obrábaní rodiny A. B. a jeho

synov D. a O., ktorí ho obrábali až do roku 1952, keď tento majetok, resp. väčšia časť z neho, prešiel do
spoločného užívania JRD M.. Okrem toho má vedomosť aj o tom, že jeho starý otec A. spolu so svojimi
synmi z tohto majetku odvádzali všetky povinné dane a odvody. E. po odchode do Ameriky, teda od roku
1912, nikdy na pozemku nepracoval a ani sa oň nezaujímal. Keď sa JRD M. v 90-tych rokoch rozpadlo,
pôvodní majitelia pozemkov, ktoré boli užívané v družstve, resp. ich dedičia, sa snažili svoje majetky

dostať naspäť do svojho vlastníctva, čo sa stalo i v jeho rodine. Druhá polovica celkového rodinného
majetku je však doposiaľ oficiálne vedená a vlastnícky evidovaná na E. B., ktorý však bol už v čase
prejednania dedičstva po jeho otcovi N. v roku 1927 nezvestný. E. B. bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho
Okresným súdom v Malackách dňom 30.6.2020. Pozemky evidované na jeho meno sú v súčasnosti po
komasácii, ktorá v obci M. v minulosti prebiehala, zapísané na listoch vlastníctva č. XX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1 pozemkov – parciel
registra „E“, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 4 m2 a parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere 201

m2. Vo vzťahu k nemu je na liste vlastníctva evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu ku
všetkým nehnuteľnostiam.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1 pozemku parcela

registra „E“, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 617 m2. Vo vzťahu k nemu je na liste vlastníctva
evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu ku všetkým nehnuteľnostiam.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako výlučný vlastník pozemkov parciel registra „C“, parc. č. XXXXX –

orná pôda o výmere 16 366 m2 a parc. č. XXXXX – orná pôda o výmere 3 378 m2. Vo vzťahu k nemu
je na liste vlastníctva evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu ku všetkým parcelám tohto
listu vlastníctva.9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 35/28572 pozemku
parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 28 572 m2.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1638/5571 pozemku
parcela registra „C“, parc. č. XXXXX – ostatná plocha o výmere 5 571 m2. Vo vzťahu k nemu je na
liste vlastníctva evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu ku všetkým parcelám tohto listu

vlastníctva.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu
narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1/518 pozemkov –
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 881 m2, parciel registra
„E“, parc. č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere 193

m2, parc. č. XXXX/XXX – ostatná plocha o výmere 93 m2, parc. č. XXXX/X – lesný pozemok o výmere
200 m2, parc. č. XXXX/XXX – lesný pozemok o výmere 709 m2 a parc. č. XXXX/X – ostatná plocha
o výmere 1 701 m2.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. M. vyplýva, že E. B. (bez uvedenia dátumu

narodenia a bydliska) je vedený ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1/518 pozemkov –
parciel registra „C“, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 2 910 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný
pozemok o výmere 149 314 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 4 726 m2, parc. č. XXXXX/
X – lesný pozemok o výmere 449 919 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 33 996 m2,
parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 97 445 m2, parc. č. XXXXX – lesný pozemok o výmere

6 071 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 2 051 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok
o výmere 382 036 m2, parc. č. XXXXX/X – lesný pozemok o výmere 290 466 m2, parc. č. XXXXX/X –
lesný pozemok o výmere 1 759 m2 a parc. č. XXXXX – lesný pozemok o výmere 2 595 m2.

13. Z rodného listu A. B. mal súd preukázané, že sa narodil dňa XX.X.XXXX, rodičom N. B. a L. T., keď

miestom jeho narodenia bol M. XX. Z úmrtného listu A. B. vyplýva, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX.

14. Z rodného listu E. B. mal súd preukázané, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX, rodičom N. B. a L.
T., keď miestom jeho narodenia bol M. XX. Zo zoznamu pasažierov – cudzích štátnych príslušníkov,
vyhotoveného pre potreby emigračných úradov USA v meste príjazdu, vyplýva, že E. B. nastúpil

dňa 6.7.1912 na loď Noordam, ktorá vyplávala z Rotterdamu a dňa 16.7.1912 priplávala do New
Yorku. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 30.6.2020 č.k. 8P/40/2019-25, ktorý nadobudol
právoplatnosť 17.7.2020, bol nezvestný E. B. vyhlásený za mŕtveho, pričom za deň jeho úmrtia sa
považuje deň vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. 30.6.2020. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa
5.12.2022 č.k. 34D/47/2021-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.12.2022, potvrdil, že dedičstvo po

E. B. pripadlo titulom odúmrti Slovenskej republike. V rámci dedičského konania boli po E. B. prejednané
jeho spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva vedených pre k. ú.
M., a to č. XX, XXXX, XXXX, XXXX L. XXXX.

15. Podľa § 359a C.m.p., konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

16. Podľa § 359c ods. 1 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

17. Podľa § 359c ods. 2 C.m.p., účastníkom konania je
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.18. Konanie o potvrdenie vydržania patrí medzi tie mimosporové konania, ktorých účastníkom je ten,
koho C.m.p. za účastníka označuje (§ 7 ods. 1 C.m.p.). V zmysle § 359c ods. 2 písm. b/ C.m.p. je
účastníkom konania o potvrdenie vydržania taktiež ten, kto má v čase začatia konania o potvrdenie

vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení
vydržania týka. V danom prípade bol v čase začatia konania dňa 21.2.2023 na príslušných listoch
vlastníctva zapísaný ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností E. B.. Keďže
E. B., ktorý bol v návrhu označený ako účastník, v čase začatia konania už nežil, súd uznesením
zo dňa 10.9.2024 č.k. 4Vyd/1/2023-116, konanie voči nemu zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.9.2024. Súd je toho názoru, že ak osoba, ktorá má v čase začatia konania
o potvrdenie vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie
o potvrdení vydržania týka, už v čase začatia konania nežije, je potrebné za účastníka konania v zmysle
§ 359c ods. 2 písm. b/ C.m.p. považovať jej právneho nástupcu (k tomu porovnaj uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne z 23.1.2024 sp. zn. 16Co/11/2023). Z uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa
5.12.2022 č.k. 34D/47/2021-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.12.2022, súd zistil, že dedičstvo

po E. B. nenadobudol žiaden dedič, a preto v zmysle § 462 Občianskeho zákonníka pripadlo titulom
odúmrti Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že univerzálnym právnym nástupcom E. B. je Slovenská
republika, súd uznesením zo dňa 25.11.2024 č.k. 4Vyd/1/2023-122 v zmysle § 10 ods. 1 C.m.p.
pribral do konania ako účastníka Slovenskú republiku, za ktorú bude v tomto konaní konať Okresný
úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

26.11.2024.

19. Podľa § 359d ods. 1 C.m.p., konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

20. Podľa § 359d ods. 2 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

21. Podľa § 359d ods. 3 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným
účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.

22. Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne

podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

23. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

24. Podľa § 359e ods. 3 C.m.p., o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

25. Podľa § 359f ods. 1 C.m.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

26. Podľa úpravy v C.m.p. pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz; účelom prvej
fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa teda ich

bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli
splnené. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanievyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ
osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.

27. Vydržanie za platnosti obyčajového uhorského práva, ako aj za platnosti Občianskeho zákonníka
z roku 1950 (zákona č. 141/1950 Zb.) umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
mimo pozemkovej knihy, a to aj proti jej vlastníkovi, ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný. Podľa
obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne

v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene a nie v mene iného, ani nie ako nájomník (podľa
vtedy platných predpisov), prípadne ako požívateľ alebo ako jej užívateľ. Vydržanie sa prerušilo, keď
sa pozemnoknižný vlastník v súdnom spore úspešne domohol proti držiteľovi vydania nehnuteľnosti,
ako aj vtedy, keď v priebehu vydržania bola nehnuteľnosť v pozemkovej knihe prepísaná na základe
odplatného prevodu na iného; vydržanie sa v takomto prípade neprerušilo, ak nový pozemnoknižný
vlastník vedel, že doba vydržania plynie, alebo nevedel o tom iba z hrubej nedbalosti. Vlastnícke právo

k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel
o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo
vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá;
opak sa musel dokázať. Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval
aj Občiansky zákonník z roku 1950 v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením §

145. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol
nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba
medzi manželmi a u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, akými boli napr.
základné prostriedky zverené socialistickým organizáciám do správy a určené na to, aby ich tieto
organizácie trvalo užívali; oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je
oprávnená. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel
vtom,žeobyčajovéprávoplatnénaSlovenskudo31.12.1950vyžadovalodobromyseľnosťprinastúpení
dodržby,kýmpodľaObčianskehozákonníkazroku1950bolapotrebnápočasceléhopriebehuvydržacej
doby (viď Správu o rozhodovaní súdov vo veciach vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 30.3.1982,

prejednanú a schválenú občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR - Cpj 69/83, uverejnenú
tiež v Zborníku IV Najvyššieho súdu ČSSR, strany 162-163).

28. V danom prípade navrhovatelia tvrdili, že E. B. pred odchodom do Ameriky v roku 1912, keďže sa už
nemal v úmysle vrátiť, zanechal svojmu bratovi A. B. všetok svoj majetok, na ktorý by mal dedičský nárok

po otcovi N. B., aby sa oň staral a obhospodaroval ho so svojimi synmi a za to sa mal A. B. postarať
o ich otca N. B.. Podľa navrhovateľov bol A. B. vzhľadom na to celý zbytok svojho života oprávnene
presvedčený,žecelýmajetok,oktorýsavýlučneonsámsosvojimideťmistaralavýlučneonsámsdeťmi
obrábal ako svoj vlastný majetok, vlastnícky patrí výhradne jemu. A. B. nerušene a dobromyseľne užíval
celý rodinný majetok od roku 1912 až do založenia JRD v obci M. v roku 1952. Predmetné nehnuteľnosti

- pozemky boli pôvodne evidované v pozemnoknižných vložkách č. XXX, XXXX, XXXX L. XXXX pre
k. ú. M., kde ako vlastník bol pôvodne zapísaný N. B.. Následne po jeho smrti v roku 1927 boli ako
vlastníci v spomínaných pozemnoknižných vložkách evidovaní A. B. a E. B., každý v spoluvlastníckom
podiele rovnajúcom sa 1 pripadajúcej na podiel ich otca. Po pozemkových úpravách (komasácii) v obci
M. sú na meno E. B. v súčasnosti evidované pozemky na listoch vlastníctva č. XX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX L. XXXX pre k. ú. M.. Navrhovatelia mali za to, že k počiatku oprávnenej držby
A. B. došlo najneskôr 6.7.1912, kedy jeho brat E. nastúpil na loď do Ameriky a všetok svoj majetok
mu tu zanechal. Boli toho názoru, že ich právny predchodca A. B. najneskôr k 6.7.1944 splnil zákonné
podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním, keďže v roku
1912 mu začala plynúť 32 ročná vydržacia lehota nepretržitej oprávnenej a dobromyseľnej držby, ničím,

ani inými osobami nenarušovanej, ani spochybňovanej.

29. V prvom rade je potrebné uviesť, že tvrdenie navrhovateľov o tom, že E. B. pri odchode do Ameriky
v roku 1912 A. B. „zanechal všetok svoj majetok, na ktorý by mal dedičský nárok po otcovi N. B.“,
nebolo v konaní hodnoverné osvedčené, keďže súdu bolo v tomto smere doložené len čestné vyhlásenie

navrhovateľa 1/, ktorý však vtedy ešte nežil a mal sa o tom dozvedieť len z rozprávania svojich rodičov
a starých rodičov a taktiež zvyšné dve čestné vyhlásenia rovesníkov navrhovateľa 1/ sa opierali len o to,
že v tom čase (viac ako 30 rokov neskôr) sa „o tom v dedine hovorilo“. Uvedené tvrdenia navrhovateľov
sú navyše v priamom rozpore so skutočnosťou, že E. B. dedil po svojom otcovi N. B., a to rovným dielomspolusA.B.(ktomuporovnajzápisytýkajúcesatohtodedeniavpozemnoknižnýchvložkáchdoložených
navrhovateľmi). Je však treba zdôrazniť, že aj keby navrhovatelia riadne osvedčili toto svoje tvrdenie, ich
návrhu by nebolo možné vyhovieť, keďže u A. B. by aj tak neboli splnené podmienky pre nadobudnutie

predmetných nehnuteľností vydržaním podľa vtedy platného uhorského obyčajového práva. E. B. totiž
v roku 1912, kedy emigroval do Ameriky a mal zanechať A. B. predmetného nehnuteľnosti, ešte nebol
ich vlastníkom. V tom čase bol ich vlastníkom jeho otec N. B., o čom nepochybne mal vedomosť aj jeho
syn A. B.. Pokiaľ teda A. B. následne tieto pozemky užíval (obhospodaroval), zjavne ich nemal v držbe
ako svoje, teda neužíval ich vo svojom mene ako to vyžadovalo uhorské obyčajové právo v prípade

vydržania, ale v mene N. B.. Z čestného vyhlásenia navrhovateľa 1/ navyše vyplýva, že tieto pozemky
obhospodaroval minimálne do roku 1925 aj samotný N. B.. Za týchto okolností možno konštatovať, že
A. B. nemohol byť pri nastúpení do držby v roku 1912 dobromyseľný v tom, že mu predmetné pozemky
vlastnícky patria. Nebola teda splnená základná podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva A. B.
k týmto pozemkom titulom vydržania podľa uhorského obyčajového práva. Po smrti N. B. v roku 1927
A. B. a E. B. zdedili každý jednu polovicu jeho majetku, keďže sa nevedelo, čo sa stalo s E. B. a A. B.

nevedel preukázať, že už nežije. Za tohto stavu nemohol byť A. B. vo vzťahu k pozemkom, ktoré zdedil
E. B., dobromyseľný, že mu tieto vlastnícky patria. Samotné ich následné pokojné a nerušené užívanie
(obhospodarovanie) bez splnenia podmienky dobromyseľnosti nemohlo viesť k vydržaniu vlastníckeho
práva, a to ani podľa právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951,
keďže tento pre vydržanie vyžadoval dobromyseľnosť držiteľa po celú 10 ročnú vydržaciu dobu, čiže

v tomto smere bol ešte prísnejší ako uhorské obyčajové právo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno
uzavrieť, že A. B. vlastnícke právo k pozemkom, ktoré navrhovatelia uvádzajú v petite svojho návrhu,
vydržaním nenadobudol.

30. Navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam vo svoj prospech, avšak v rozpore s tým uvádzali len také skutkové tvrdenia, v zmysle
ktorých vlastnícke právo k nim mal vydržaním nadobudnúť A. B.. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že ak by aj A. B. v minulosti nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním,
potom by jeho právni nástupcovia mohli po ňom nadobudnúť vlastnícke právo dedením, nie však tiež
vydržaním. V konaní o potvrdení vydržania možno iba započítať oprávnenú držbu právneho predchodcu

navrhovateľa, samotné originárne nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním však musí byť spojené
s navrhovateľom, nie s jeho právnym predchodcom. Konanie o potvrdenie vydržania totiž nie je konaním
potvrdzujúcim vydržanie práva právnych predchodcov navrhovateľa v minulosti (k tomu porovnaj napr.
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.2.2023 sp. zn. 5Co/16/2023 a uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne z 21.5.2024 sp. zn. 8Co/25/2024).

31. So zreteľom na to, že navrhovatelia v návrhu neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia v zmysle § 359f
ods. 1 C.m.p., súd návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam podľa § 359e ods. 2 C.m.p. ako nedôvodný zamietol.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu nárok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 363, 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).