Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201533
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201533.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Slovenská plavba a prístavy a.s.,
so sídlom Horárska 12, 815 24 Bratislava, IČO: 35 705 671, právne zastúpená advokátkou: JUDr.
Michaela Töröková, so sídlom Ulica 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30 848 679, proti žalovanej:
Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, právne zastúpená
advokátskou kanceláriou: BADUCCI Legal s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872

900, o preskúmanie zákonnosti 1. Faktúry OF22022509 zo dňa 01.09.2022, 2. Faktúry OF 3 2022 228
zo dňa 12.09.2022, 3. Faktúry OF 2 2022 574 zo dňa 13.09.2022, 4. Faktúry OF 2 2022 575 zo dňa
13.09.2022, 5. Faktúry OF 2 2022 576 zo dňa 13.09.2022, 6. Faktúry OF 3 2022 255 zo dňa 28.09.2022,
7. Faktúry OF 2 2022 651 zo dňa 12.10.2022, 8. Faktúry OF 2 2022 652 zo dňa 12.10.2022, 9. Faktúry
OF 2 2022 653 zo dňa 12.10.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 6S/243/2022-107 zo dňa 2. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyuznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.6S/243/2022-107
zo dňa 2. marca 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a správneho súdneho konania
1. Žalovaná, ktorá vyberá poplatky na základe zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVP“) a na základe Sadzobníka vyberania úhrad za používanie

verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, účinného od 1. augusta 2022 (ďalej len
„Sadzobník“) vydaného na základe ZoVP, vystavila a doručila žalobkyni tieto faktúry (č. OF 2 2022
509 zo dňa 1. septembra 2022, č. OF 3 2022 228 zo dňa 12. septembra 2022, č. OF 2 2022 574 zo
dňa 13. septembra 2022, č. OF 2 2022 575 zo dňa 13. septembra 2022, č. OF 2 2022 576 zo dňa
13. septembra 2022, č. OF 3 2022 255 zo dňa 28. septembra 2022, č. OF 2 2022 651 zo dňa 12.
októbra 2022, č. OF 2 2022 652 zo dňa 12. októbra 2022 a č. OF 2 2022 653 zo dňa 12. októbra

2022; ďalej spolu len ako „faktúry“) za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy a za denný/mesačný
pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby a plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu
Komárno a Bratislava.
2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti faktúr ako individuálnych správnych aktov vydaných žalovanou a žiadala, aby
ich správny súd zrušil.

3. Žalobkyňa v žalobe namietala, že medzi ňou a žalovaným neexistuje žiadny súkromnoprávny vzťah a
poplatky vyberá žalovaná na základe zákona - § 5 ods. 14 ZoVP. Z toho dôvodu faktúry, bez ohľadu na
ich formu, predstavujú podľa žalobkyne individuálne správne akty, ktoré zaväzujú žalobkyňu, a ktoré sú
výsledkom aplikácie práva zo strany žalovanej v rámci výkonu jej zákonom zverenej pôsobnosti v oblasti
verejnej správy, a to v oblasti vnútrozemskej plavby a prístavov. Žalovaná je podľa žalobkyne právnickou
osobou, ktorej ZoVP zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy - vyberanie úhrady za používanie verejných
prístavov, a teda spadá pod legálnu definíciu orgánu verejnej správy zakotvenú v § 4 písm. d) SSP.Žalovaná je právnická osoba založená podľa § 6 ods. 1 ZoVP, okrem iného, aj na účely vyberania úhrad
za používanie verejných prístavov, čo vyplýva z § 6 ods. 2 písm. d) ZoVP. Žalované faktúry sú podľa
názoru žalobkyne ako rozhodnutia tak po formálnej ako aj obsahovej stránke nezákonné.

4. Správny súd uznesením č. k. 6S/243/2022-107 zo dňa 2. marca 2023 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) správnu žalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) odmietol.
5. Správny súd so všeobecným odkazom na § 7 SSP konštatoval, že vystavené faktúry nepodliehajú
súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím/opatrením

správneho orgánu v zmysle SSP a nemôže nimi dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych
práv a povinností účastníkov administratívneho konania, pričom vystaveniu napadnutých faktúr žiadne
administratívne konanie nepredchádzalo. Konanie, ktorého výsledkom bolo vystavenie faktúr, je
osobitný druh konania, v ktorom žalovaný v rámci jednej zo svojich kompetencií (§6 ods. 2 písm. d)
ZoVP) vyberá úhrady za používanie verejných prístavov. Podľa názoru správneho súdu, konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutých faktúr, nemožno považovať za administratívne konanie v zmysle §

3 ods. 1 písm. a) SSP a žalobkyňu za účastníčku takéhoto administratívneho konania, ako to vyžaduje
§ 178 ods. 1 SSP.
6. Podľa § 5 ods. 14 ZoVP, používanie verejných prístavov podlieha úhrade, pričom v rámci zákonom
vymedzenej pôsobnosti, žalovaná v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) ZoVP, vyberá úhrady za používanie
verejných prístavov. Výška týchto úhrad je stanovená Sadzobníkmi vyberania úhrad za používanie

verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, ktoré v zmysle § 38 písm. p) ZoVP
schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V zmysle
uvedeného, úprava výšky úhrad za používanie prístavov je podľa správneho súdu plne v kompetencii
žalovanej.
7. Žalovaná podľa správneho súdu nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, orgánom

záujmovej samosprávy a ani právnickou osobou, ktorej by zákon zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Nevydáva žiadne rozhodnutia a ani iné správne akty v oblasti verejnej správy. Je zaradená Štatistickým
úradomSlovenskejrepublikyvzmysleNariadeniaESA2010použitímmetodikyESA2010medziverejné
nefinančné korporácie a nie medzi subjekty verejnej správy. Vydaním Sadzobníka žalovaná vykonáva

svoju podnikateľskú činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri. Povinnosť
používania verejných prístavov konkrétnym spôsobom, ktorý je spoplatnený v zmysle Sadzobníka,
nie je žiadnemu užívateľovi verejného prístavu direktívne uložená, ale je na ich úvahe, či budú svoju
podnikateľskú činnosť vykonávať v prístavoch, ktorých prevádzkovateľom je žalovaná alebo nie.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

8. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že
podanie bolo nezákonne odmietnuté [§ 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP]. Žiadala napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Sťažovateľka poukazuje na to, že žalovaná je akciovou spoločnosťou, ktorej ZoVP zveril pôsobnosť
v oblasti verejnej správy, vrátane ukladania povinností platiť úhradu podľa § 5 ods. 14 ZoVP.
Žalovaná nemá špeciálne zákonom stanovené procesné pravidlá na realizáciu svojej právomoci. Podľa
sťažovateľky žalovaná vystavuje faktúry v rámci výkonu jej pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a nie

na zmluvnom základe. Z tohto dôvodu je sťažovateľka v právnom vzťahu so žalovanou podriadeným
subjektom a plnenie z tohto vzťahu môže žalovaná vynucovať na základe zákonom zverenej právomoci.
10. Podľa sťažovateľky sú faktúry vydávané žalovanou individuálne správne akty, pričom za kľúčové
považuje, že vzťah medzi nimi je založený normou verejného práva zakotvenou v § 5 ods. 14 ZoVP.
Podľa nej neobstojí argumentácia správneho súdu, že žalovaná je Štatistickým úradom SR zaradená

medzi verejné nefinančné korporácie, pretože žalovaná v niektorých vzťahoch môže vystupovať
ako súkromnoprávny subjekt a v iných ako verejnoprávny subjekt. Vyberanie úhrad podľa názoru
sťažovateľky nepredstavuje vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovanej, ale ide o plnenie zákonom
zverenej právomoci v oblasti verejnej správy.
11. Sťažovateľka tiež zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje relevantné

vysvetlenie, prečo správny súd považoval žalobu za neprípustnú. Neobsahuje úvahu súdu, z ktorej by
bolo zrejmé, ako súd posúdil povahu faktúr, právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou a skutočnosť,
že žalovaná má zverenú pôsobnosť v oblasti verejnej správy.12. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že vystavovanie faktúr z jej strany, ako
podnikateľského subjektu, nespadá pod súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, keďže
· nie je správnym orgánom v zmysle definície zakotvenej SSP a Správnym poriadkom,

· vystavovanie faktúr nie je výsledkom žiadneho administratívneho konania,
· vystavené faktúry nepredstavujú správne akty a opatrenia vydávané správnym orgánom, ale ide o
účtovné doklady vystavené v zmysle príslušných daňových predpisov.
13. Žalovaná zastáva názor, že nie je subjektom, ktorému by bola zákonom zverená pôsobnosť v oblasti
verejnej správy a nenapĺňa definíciu orgánu verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP a ani § 1 ods. 2

Správneho poriadku. Nevydáva žiadne rozhodnutia, opatrenia alebo iné správne akty v oblasti verejnej
správy. Uvedené podľa žalovanej vyplýva aj z § 37 ZoVP, ktorý taxatívne stanovuje, ktoré subjekty sú
orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy, pričom žalovaná medzi nich nie je zaradená.
Vystavovanie faktúr je podľa jej názoru plnením zákonných povinností ako podnikateľskému subjektu
(ktoré vykonáva za účelom dosahovania zisku), ktoré jej vyplývajú z príslušných daňových predpisov.
Výklad sťažovateľky považuje za svojvoľný a absurdný, ktorý nemá oporu v znení právnych predpisov

a ani v judikatúre.
14. Administratívne konanie je podľa žalovanej procesne formalizovaný postup pri vydávaní správnych
aktov,keďjemožnorozoznaťjehozačiatok,priebehaukončenie,prípadneiúčastníkov.Jehovýsledkom
nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typický jeho bezprostredný faktický výkon.
Vystavovanie faktúr žalovanou nenapĺňa ani jeden z pojmových znakov administratívneho konania,

keď nie je uskutočnené orgánom verejnej správy, ale podnikateľským subjektom v rámci výkonu svojej
podnikateľskej činnosti, nie je realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy, právny vzťah
medzi sťažovateľkou a žalovanou nie je založený normou verejného práva a nejde o vzťah nadriadenosti
a podriadenosti, vystavením faktúr dochádza k vzniku súkromnoprávneho vzťahu, ktorého obsahom je
umožnenie užívania verejných prístavov.

15. Žalovaná poukázala na Zmluvu č. 2/2008/PP o úhradách za používanie prístavov určených
pre verejnú potrebu plavidlami, uzatvorenú medzi sťažovateľkou a žalovanou, predmetom ktorej je
dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov. Táto zmluva podľa žalovanej preukazuje, že
medzi sťažovateľkou a žalovanou existuje súkromnoprávny vzťah, na základe ktorého dochádza s
ohľadom na znenie aktuálneho Sadzobníka k vystavovaniu faktúr. Doplnila, že Sadzobník, na základe,

ktorého dochádza k vystavovaniu faktúr má charakter cenníka/všeobecných obchodných podmienok,
pričom konkrétne využitie verejných prístavov, ktoré je spoplatnené, je na dobrovoľnosti. Faktickým a
dobrovoľným užívaním verejných prístavov subjekt tento Sadzobník akceptuje a zaväzuje sa uhrádzať
za užívanie verejných prístavov príslušnú úhradu. Ak by aj neexistovala medzi sťažovateľkou a
žalovanou zmluva, je nepochybné, že dochádza k uzavretiu zmluvy akceptovaním Sadzobníka, a to

konkrétnym faktickým užívaním verejných prístavov zo strany sťažovateľky. Žalovaná preto nepostupuje
autoritatívne a neurčuje žalobkyni povinnosť využívať verejné prístavy a v nadväznosti na to povinnosť
uhradiť ním určenú sumu ako úhradu za používanie verejných prístavov. Sťažovateľka faktickým
užívaním verejných prístavov na základe svojho slobodného rozhodnutia vstupuje so žalovanou do
odplatného zmluvného vzťahu. Sťažovateľka nie je podriadeným a žalovaná jej nadriadeným orgánom,

ktorý by mal mocenské postavenie zo zákona.
16. Sťažovateľka reagovala na vyjadrenie žalovanej, ktorá podľa jej názoru ničím nespochybnila
skutočnosť, že ZoVP je normou verejného práva a právne záväzný výsledok aplikácie zákonom zverenej
pôsobnosti žalovanej na základe § 5 ods. 14 ZoVP je podľa sťažovateľky preskúmateľný v správnom
súdnictve. Podľa jej názoru z daňových predpisov nevyplýva, že by žalovaná v prípade výberu úhrady

za používanie verejných prístavov mala vystavovať faktúry. Celý právny vzťah podľa sťažovateľky riadi
zákon, a preto podľa jej názoru nie je zrejmé, ako by medzi nimi mohol vzniknúť súkromnoprávny
vzťah.Podľavyjadreniasťažovateľkysadzobníkneakceptovalaaverejnýprístavneužíva,čojezobsahu
správnej žaloby aj kasačnej sťažnosti zrejmé a z uvedeného dôvodu aj považuje faktúry za nezákonné.
Ak žalovaná poukazovala na zmluvu č. 2/2008/Pp, ktorá má preukazovať súkromnoprávny vzťah medzi

sťažovateľkou a žalovanou, podľa sťažovateľky táto nezakladá žiaden súkromnoprávny vzťah, ale
predstavuje dohodu o fakturácii. Sťažovateľka tvrdí, že faktúry napadnuté žalobou neboli vystavené
na úhradu za používanie prístavov plavidlami a účtované podľa cenníka tvoriaceho prílohu zmluvy, z
čoho je zrejmé, že zmluva nijako nesúvisí s predmetom správnej žaloby. Uvedené podľa sťažovateľky
potvrdzuje aj to, že žalovaná účtuje poplatky v zmysle zákona a Sadzobníka (nie na základe zmluvy).

Poukázala na to, že dohoda o fakturácii skončila podľa článku 2 bod 1 zmluvy, keďže nebola zaplatená
úhrada v lehote splatnosti faktúry, ešte v roku 2008.
17. Sťažovateľka poukazuje na to, že fakticky verejné prístavy neužíva, ale užíva výlučne svoj vlastný
majetok. Užíva v územnom obvode verejného prístavu pozemky vo vlastníctve žalovanej titulomuzatvorených nájomných zmlúv a platí za užívanie pozemkov žalovanej nájomné. Preto podľa jej názoru
nie je daný zákonný predpoklad na to, aby žalovaná ukladala sťažovateľke povinnosť platiť svojvoľne
určené poplatky. Doplnila, že umožnenie používania verejných prístavov vyplýva priamo zo zákona a

nie je predmetom podnikania žalovanej, pričom takúto činnosť nemá žalovaná zapísanú v obchodnom
registri.
18. Žalovaná v duplike doplnila, že sťažovateľka svoju činnosť situuje do verejného prístavu Bratislava
a tento prístav pri svojej činnosti užíva, pričom faktickým užívaním verejného prístavu dochádza zo
strany sťažovateľky k akceptácii Sadzobníka, a preto aj faktúry vystavované na základe Sadzobníka

za konkrétny spôsob využitia verejného prístavu sú zákonné a sú vystavované v súlade s daňovými
predpismi. Zopakovala, že záväzkový vzťah založený zmluvou č. 2/2008/Pp nepochybne predstavuje
súkromnoprávny vzťah, keď k jeho uzavretiu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti pristúpili oba
subjekty. Z obsahu napadnutých faktúr nepochybne vyplýva, že tieto boli vystavené buď na základe
zmluvy a aktuálneho Sadzobníka, respektíve na základe samostatných objednávok sťažovateľky.
Žalovaná takto vystavovala faktúry aj v minulosti a sťažovateľka nikdy nespochybňovala vo faktúrach

odkaz na zmluvu číslo 2/2008/Pp, faktúry riadne uhrádzala. K súčasnej účelovej argumentácii a
obštrukčnému konaniu sťažovateľka pristúpila len z toho dôvodu, že nesúhlasí so zvýšením úhrad za
užívanie verejných prístavov v zmysle aktuálneho Sadzobníka. Žalovaná je toho názoru, že v správnom
súdnictve neprináleží správnemu súdu skúmať platnosť a ani trvanie zmluvného vzťahu založeného
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

III. Právne posúdenie kasačného súdu
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť žalobkyne bola podaná včas (§ 443 a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

20. Kasačný súd sa prednostne zameral na sťažovateľkinu námietku zmätočnosti napadnutého
uznesenia spočívajúcu v jeho nedostatočnom odôvodnení v miere porušujúcej právo sťažovateľky na
spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].
21. Vychádzajúc z napadnutého uznesenia kasačný súd konštatuje, že správny súd napadnutým
uznesením odmietol správnu žalobu z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení

s § 7 SSP. Na druhej strane však musí dať za pravdu sťažovateľke, že v napadnutom uznesení
absentuje odôvodnenie úvahy správneho súdu o dôvode neprípustnosti správnej žaloby, keď správny
súd neuviedol, ktorú z viacerých výluk z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. a) až h) SSP
v danej veci identifikoval ako dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
22. Vyžadovanie dôsledného označenia a skúmania jednotlivých dôvodov neprípustnosti správnej

žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) až h) SSP pritom nie je samoúčelné. Jednotlivé
skutkové podstaty výluk z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. a) až h) SSP totiž vymedzujú
aj konkrétne podmienky, kedy ich možno uplatniť, ktorých splnenie musí správny súd preskúmať a
odôvodniť. Z toho dôvodu je napr. pri opatreniach organizačnej povahy potrebné zvažovať, či ide alebo
nejdeorozhodnutiaoprávachfyzickýchaprávnickýchosôb[§7písm.b)SSP],privšeobecnezáväznom

právnom predpise je potrebné skúmať, či jeho prieskum SSP alebo osobitné predpisy pripúšťajú [§ 7
písm. c) SSP] alebo pri rozhodnutiach procesnej povahy je potrebné skúmať ich potenciál spôsobiť ujmu
na právach [§ 7 písm. e) SSP].
23. Podľa názoru kasačného súdu je odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu chaotické
tiež v tom smere, že správny súd po obsahovej stránke argumentácie v zásade lavíruje medzi dvoma,

resp. troma nepomenovanými a v zásade nekombinovateľnými dôvodmi neprípustnosti, a to bez
riadneho preskúmania všetkých podmienok ich naplnenia. V argumentácii správneho súdu možno nájsť
po obsahovej stránke indície uplatnenia § 7 písm. b) SSP (podľa ktorého síce žalovaný má postavenie
orgánu verejnej správy, ale jeho rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia o právach - body 16 a 32
napadnutého uznesenia), resp. § 7 písm. e) SSP (rozhodnutia predbežnej povahy nespôsobujúce ujmu

na základných právach - bod 26 napadnutého uznesenia) či § 7 písm. d) SSP (podľa ktorého správne
súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory, teda spory medzi subjektami, z ktorých ani jeden nekoná
ako orgán verejnej správy - body 31, 32 a 34).
24. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú d) súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

25. Podľa § 18 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 ak správny súd zistí, že nie je vecne,
miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny
súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.26. Kasačný súd, reflektujúc podstatu tvrdení správneho súdu, neprehliadol skutočnosť, že žalovaná
bola ako akciová spoločnosť založená štátom za účelom napr. zabezpečenia a vykonávania prevádzky
verejných prístavov, prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov či vyberania

úhrad za používanie verejných prístavov (§ 6 ods. 2 ZoVP). V rámci uvedených úloh spravuje majetok
štátu alebo svoj vlastný majetok - pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch (§ 6 ods. 2 a 3 ZoVP),
za ktorých používanie vyberá úhrady (§ 5 ods. 14 ZoVP). Vyberanie úhrad v zmysle ZoVP môže byť
posúdené ako finančná kompenzácia za užívanie majetku žalovanej alebo majetku štátu v správe
žalovanej. Inými slovami ide o nakladanie s týmto majetkom. Pri takomto vzťahu sa kasačnému súdu

javí, že medzi užívateľom verejného prístavu a žalovanou vzniká záväzkový vzťah súkromnoprávneho
charakteru. Ide o vzťah, v ktorom sa jeho účastníci nachádzajú v rovnocennom postavení. Vyberanie
úhrad na základe zákona a Sadzobníka potom nie je dôkazom o nadradenom postavení či realizácii
verejnej moci, ale špecifickým znakom takýchto súkromnoprávnych vzťahov, kde dochádza k nakladaniu
s majetkom štátu, ktoré si v záujme hospodárneho a účelného nakladania s majetkom štátu vyžadujú
zákonnú úpravu a určité korektívy, ako je v tomto prípade napr. stanovenie výšky úhrad ministerstvom

v Sadzobníku.
27. Vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru kasačného súdu indikujú dôvod neprípustnosti
správnej žaloby podľa § 7 písm. d) SSP. Ako však už zo samotného znenia predmetného ustanovenia
vyplýva,ideokompetenčnúvýlukuodôvodnenúvecnoupríslušnosťouinejčastivšeobecnéhosúdnictva.
Preto, v prípade, ak správny súd zistí dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 7 písm. d) SSP,

podanú žalobu nemôže odmietnuť postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ale z dôvodu existencie
vecnej príslušnosti inej vetvy všeobecného súdnictva vec postupuje civilnému súdu (mutatis mutandis
BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. beck, 2018, str. 126). Odmietnutie žaloby zo strany správneho súdu v prípade, ak je
daná vecná príslušnosť civilného súdnictva, by mohlo byť posúdené ako odmietnutie spravodlivosti -

denegatio iustitiae, ktoré porušuje právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
28.Kasačnýsúdsiuvedomuje,žesprávnysúdvtuprerokúvanejvecirozhodovalnazákladeSSPvznení
účinnom do 30. júna 2023, v ktorom absentovalo ustanovenie explicitne upravujúce procesný postup
pre postúpenie veci správneho súdu inému ako správnemu súdu. V tejto súvislosti však už kasačný súd
judikoval, že správny súd je v takýchto prípadoch povinný vzniknutú situáciu riešiť výkladom alebo použiť

analógiu a posúdiť vec podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „CSP“). Správny
súd preto v prípade zistenia nedostatku svojej vecnej príslušnosti [z dôvodu, že predmetom sporu je
súkromnoprávna vec, o ktorej môže rozhodnúť len civilný súd - § 7 písm. d) SSP] má rozhodnúť o

postúpení veci s odkazom na § 25 SSP v spojení s § 40 a § 43 CSP, podľa ktorých súd postupuje vec
bez rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžk 29/2017 zo dňa 25.
apríla 2018).
29. Kasačný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nenachádza žiadna
argumentácia správneho súdu, prečo vyššie uvedený postup nevyužil.

30. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že napadnuté uznesenie je nedostatočne
odôvodnené v miere porušujúcej právo sťažovateľky na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].
Keďže kasačný súd identifikoval vadu zmätočnosti, ktorá odôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia
správneho súdu, ďalšou argumentáciou sťažovateľky sa nezaoberal. Úlohou správneho súdu v ďalšom
konaní bude opätovne sa predmetnou vecou zaoberať a svoje právne závery riadne odôvodniť. V

prípade, ak správny súd identifikuje v danej veci dôvod kompetenčnej výluky vo vzťahu žalovaným
faktúram podľa § 7 písm. d) SSP, svoje závery náležite odôvodní a bude postupovať spôsobom
predvídaným procesným predpisom - vec postúpi príslušnému civilnému súdu na rozhodnutie (bod 28
tohto uznesenia).
IV. Záver

31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľky/
žalobkyne bola dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu je nedostatočne odôvodnené v miere
zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Kasačný súd preto
postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec vrátil Správnemu
súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho súdnictva

zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie
konanie.32. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v bode
30 tohto uznesenia, pričom správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§
469 SSP).

33. V ďalšom konaní, avšak za podmienky meritórneho rozhodnutia o správnej žalobe, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.