Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/234/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123201966
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123201966.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Viery Markovej, v spore žalobcu: A.. E. F., nar. dňa XX.XX.XXXX,
trvalýpobytP.F.XXX,XXXXXP.F.,zastúpený:Mgr.IankoTroiak,advokátsosídlomDukelskýchhrdinov
34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO:
35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o vylúčenie

obchodného podielu z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č. k. B1-35Cb/14/2023-68 zo dňa 04.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/14/2023-68 zo dňa
04.06.2024 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, mení tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. B1-35Cb/14/2023-68 zo
dňa 04.06.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov súdneho konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca sa domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil obchodný podiel žalobcu v obchodnej spoločnosti KJD s.r.o. z
exekúcie postihnutím obchodného podielu v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Stodola,
PhD., exekútorský úrad, pod sp.zn. 433EX/272/20 v prospech žalovaného. Žalobca na pojednávaní
dňa 04.06.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že odpadol predmet konania, nakoľko

po upovedomení o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu sp. zn. 433EX/272/20 došlo k
zastaveniu exekúcie dňa 05.01.2024.
1.3. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového konania (ďalej aj „CSP“).
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odpadol predmet tohto konania, nakoľko žalobca vzal žalobu
späť z dôvodu, že bola zastavená exekúcia postihnutím obchodného podielu dňa 05.01.2024. Preto

konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Konštatoval, že žalovaný svojím konaním
zapríčinil, že žalobca musel brániť svoje práva v súdnom konaní, a preto by mal žalovaný znášať sankciu
v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi. Bolo by podľa neho v rozpore
s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť
zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje práva
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 263/2016 zo dňa 17.08.2016, sp. zn. IV. ÚS

178/2019 zo dňa 26.05.2020). Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca podal
žalobu na súd dôvodne, ako reakciu na správanie žalovaného, a preto zavinenie za zastavenie konaniamožno pričítať žalovanému. Vzhľadom na to priznal žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti
týkajúcej sa trov konania, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného konania neprizná a
žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h) CSP), keď súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Poukazoval na
to, že exekúcia bola ex lege zastavená z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného pod sp.
zn. 32 OdK/271/2023. Zastavením exekúcie vedenej voči povinnému v celom rozsahu odpadol dôvod
podanej žaloby o vylúčenie obchodného podielu z exekúcie, t. j. predmetnej žaloby, čo bolo dôvodom
pre zastavenie konania. Namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávne pričítal zavinenie za zastavenie
konania. Ako oprávnený v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stodolom PhD. pod

433EX 272/2020 nepodal návrh na zastavenie tejto exekúcie v celku, ani v časti jej vedenia postihnutím
obchodného podielu. K zastaveniu exekúcie ako celku došlo ex lege v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g)
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v spojení s § 167f ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „zákon o konkurze“) z dôvodu vyhláseného
konkurzu na majetok povinného (E. F., nar. XX.XX.XXXX) pod sp. zn. 32Odk/271/2023. Vyhlásenie

konkurzu na majetok povinného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 32Odk/271/2023 bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 247/2023 dňa 29.12.2023. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného je podľa
žalovaného skutočnosťou zakladajúcou zastavenie exekúcie zo zákona, tým je vylúčené, aby žalovaný
niesol procesnú zodpovednosť za zastavenie tohto konania o vylúčenie obchodného podielu z exekúcie.
Rovnako tak je podľa žalovaného nesprávny a nepreskúmateľný právny názor vyjadrený súdom prvej

inštancie, že žalobca podal žalobu dôvodne, keď súd prvej inštancie meritórne vôbec neprejednal vec.
2.1. Nakoľko žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania, ktoré nastalo
priamo zo zákona na základe konkurzu vyhláseného na návrh tretej osoby, súd prvej inštancie mal podľa
žalovaného rozhodnúť tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania neprizná.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v
súlade so zákonom. Mal za to, že nakoľko nijako nezavinil situáciu, že musel podať žalobu v tejto veci
a urobil tak na základe výzvy exekučného súdu, a ani situáciu, že bolo zastavené exekučné konanie, a
teda následne aj súdne konanie, bolo by podľa žalobcu nespravodlivé, aby musel znášať trovy konania,
či už prvoinštančného alebo aj odvolacieho. Žiadal odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuť

ako nedôvodné a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v napadnutej časti týkajúcej
sa trov konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej

inštancie v tejto napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia vo
výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. K námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síceaplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď žalovanému procesne pričítal zavinenie zastavenia konania a

v dôsledku toho priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným

postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku (III. ÚS 481/2015).

11. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného
práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska,

a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa
žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014 sp. zn. 7
M Cdo 1/2014). O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy

žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie
konania, na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách
žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pri zodpovedaní otázky,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania

toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je
dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou
žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. júla 2008 sp. zn. 3 M Cdo 3/2007). K procesnému zavineniu zastavenia
konania žalobcom dochádza vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá nebola podaná dôvodne, alebo bez

uvedenia dôvodu, bez neskoršieho správania sa žalovaného po podaní žaloby, v dôsledku ktorého
žalobca vezme žalobu späť.

12. Zavinenie za zastavenie konania tak môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane
žalovaného, ale tiež môže nastať situácia, kedy zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať ani

jednej zo sporových strán. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci. Žalobca podal predmetnú žalobu
o vylúčenie obchodného podielu z exekúcie na základe výzvy exekučného súdu, teda dôvodne, a túto
následne vzal späť po tom, ako došlo k zastavenie exekúcie, z ktorého dôvodu by už bolo konanie o
tejto jeho žalobe bezpredmetné. K späťvzatiu žaloby žalobcom potom nedošlo pre následné správanie
sa žalovaného, ktorý ako oprávnený v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stodolom

PhD., pod sp. zn. 433EX 272/2020 nepodal návrh na zastavenie tejto exekúcie v celku ani v časti
jej vedenia postihnutím obchodného podielu. K zastaveniu exekúcie, z ktorej vylúčenia obchodného
podielu sa žalobca na výzvu exekučného súdu domáhal, došlo ex lege v zmysle § 61n ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze, a to z dôvodu vyhláseného konkurzu
na majetok povinného E. F., nar. XX.XX.XXXX, syna žalobcu, vedeného pod sp. zn. 32Odk/271/2023.

Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného je skutočnosťou zakladajúcou zastavenie exekúcie zo
zákona, a žalovaný tak podľa odvolacieho súdu nemôže niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie
tohto konania o vylúčenie obchodného podielu z exekúcie. Rovnako tak procesne vzhľadom na vyššie
uvedené nezavinil zastavenie konania ani žalobca, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, a žiadnej zo

sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, priznalvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).