Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364945
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123364945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: D. L., nar. XX.X.XXXX, X. XXXX/
XX, XXX XX P., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so sídlom adrese One Fleet Place 1 EC4P
4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej
organizačnej zložky E. F. CS K., organizačná zložka so sídlom na adrese P. XA, XXX XX P. - mestská
časť T. R., S.: XX XXX XXX, proti žalovaným: X./ P. Z., nar. XX.X.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., X./ D.
Z., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX, Q. XXX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení JUDr. Stanislav Lampart,
advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 420 202, v konaní o

zaplatenie 23.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 5C/42/2023-158 zo dňa 24.6.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , t. j. vo výrokoch I., III.

II. Žalobcovi proti žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa( ďalej len súd prvej inštancie ) rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 23.000,- eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 23.000,- eur od 2.7.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 % s

tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalovanej v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
(ďalej aj „upomínací súd“), domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 23.000,- eur s prísl.
a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že v októbri 2020 ho žalovaný v 1. rade požiadal
o poskytnutie pôžičky vo výške 18.000,- eur. Pôžička mala slúžiť na osobné účely žalovaných v 1. a 2.rade. V zmysle dohody poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade sumu 18.000,- eur v nasledovných
platbách: 1. dňa 8.10.2020 sumu 4.500,- eur, 2. dňa 10.10.2020 sumu 4.500,- eur, 3. dňa 16.10.2020
sumu 4.500,- eur, 4. dňa 19.10.2020 sumu 4.500,- eur. Žalovaný v 1. rade žalobcovi sľúbil, že pôžičku

vráti do konca januára 2021. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Následne žalovaný v 1. rade požiadal
žalobcu o poskytnutie ďalších pôžičiek, a to (1.) dňa 10.12.2020 o poskytnutie sumy 20.000,- eur, ktoré
mu boli v rovnaký deň aj poskytnuté v hotovosti, a (2.) dňa 17.12.2020 požiadal o poskytnutie sumy
5.800,- eur, ktoré mu boli tiež v tento deň aj poskytnuté, a to prevodom na účet žalovanej v 2. rade. Dňa
10.2.2021 bola žalobcovi vrátená finančná čiastka vo výške 5.800,- eur, transakcia bola vykonaná z účtu

žalovanej v 2. rade a v reakcii na opakované výzvy žalobcu, uhradil žalovaný v 1. rade sumu 15.000,-
eur v máji 2021 v hotovosti, ktorú sumu odovzdal žalobcovi známy žalovaného v 1. rade. Zvyšná časť
pôžičky, ktorá mala byť do 1.7.2021 vrátená, predstavovala sumu vo výške 23.000,- eur, táto nebola
do dňa pojednávania vrátená. Od začiatku roka 2023 žalovaní so žalobcom nekomunikujú. Žalobca
sa snažil spor vyriešiť mimosúdnou cestou a preto prostredníctvom právneho zástupcu doručil obom
žalovaným (zvlášť) predžalobnú výzvu, na ktorú ani jeden nereagoval.

3. Upomínací súd vydal dňa 10.8.2023 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1238/2023, ktorým návrhu žalobcu
v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podali odpor žalovaní v 1. a 2. rade.

5. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore namietal žalovanú istinu, aj náhradu trov konania. Uviedol,
že žalobca ho niekedy v lete 2020 oslovil, aby mu zrealizoval stavebné práce na jeho nehnuteľnosti.
Odmietol z dôvodu, že v tom čase pracoval v Nemecku, nemal toľko voľného času a ani finančne by sa
mu to nevyplatilo. Nakoniec ho žalobca uprosil s tým, že mu uhradí všetky náklady, aby nebol stratový,

lebo mu to nemá kto zrealizovať. Práce u žalobcu realizoval vo svojom turnusovom voľne, na úkor svojej
rodiny. Na nehnuteľnosti žalobcu vykonal a vyfakturoval práce v celkovej sume 31.160,- eur. Ako SZČO
má všetky príjmy a výdavky riadne účtovne zaevidované. V októbri 2020 žalobcu v žiadnom prípade
nepožiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 18.000,- eur a už vôbec nie, aby ich zrealizoval v štyroch
splátkach. Tieto finančné prostriedky boli odmenou za vykonanú prácu na jeho nehnuteľnosti v S. pri E..

Suma 18.000,- eur teda bola čiastočnou úhradou za ním zrealizované stavebné práce na nehnuteľnosti
žalobcu. Doplatok mal žalobca vyplatiť žalovanému po vystavení faktúr, k čomu do dnešného dňa
nedošlo a to z toho dôvodu, že žalobca odmietol prevziať faktúry, ktoré mu osobne priniesol, zavrel
mu dvere pred nosom. Faktúry mu zaslal poštou. Uznáva, že mu žalobca poskytol pôžičku vo výške
5.800,- eur, ktorú sumu mu previedol na účet, ktorý v tom čase spolu s manželkou používali, avšak on

mu rovnakú sumu aj z tohto účtu vrátil. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom pôžičky vo výške 20.000,-
eur, tak tu namieta výšku. Potvrdil, že žalobca mu poskytol hotovostnú pôžičku, avšak len vo výške
15.000,- eur, ktoré mu vrátil, a to prostredníctvom kamaráta, ktorý ich žalobcovi v hotovosti odniesol.
Nerozumie požiadavke žalobcu, ale vrátil finančné prostriedky podľa jeho požiadavky. Nie je si vedomý,
aby žalobcovi dlhoval finančné prostriedky. Opak je pravdou.

6. Žalovaná v 2. rade v odpore uviedla, že namieta žalovanú istinu aj náhradu trov konania. Ďalej
uviedla, že so žalobcom sa nikdy osobne nestretla, manžel u neho ako SZČO vykonával stavebné
práce na jeho nehnuteľnosti v S. pri E.. Nemala vedomosť o žiadnej pôžičke, ktorú by bol žalobca
poskytol jej manželovi. Finančné prostriedky, ktoré boli vložené žalobcom na účet vedený na jej meno,

manžel ako účtovná jednotka priznal vo svojom daňovom priznaní za rok 2020. Žalobca ju telefonicky
kontaktoval s tým, že to nie sú úhrady za vykonané práce na jeho nehnuteľnosti, ale „pôžička“ a že
žiada jej okamžité splatenie, ináč si ich vymôže legálnou, alebo nelegálnou cestou. Dňa 30.10.2022
prišiel žalobca pred ich rozostavanú nehnuteľnosť. Potvrdzuje, že po neohlásenej návšteve žalobcu
komunikáciu so žalobcom ukončila a požiadala manžela, aby urýchlene vyriešil túto situáciu. Ten sa po

ceste z práce z Nemecka zastavil u žalobcu pred jeho nehnuteľnosťou v S. pri E., ale žalobca odmietol
komunikáciu, ako aj prevzatie faktúr za vykonané dielo na jeho nehnuteľnosti. Zdôraznila, že ani ona ani
jej manžel nikdy so žalobcom neuzatvorili a nepodpísali žiadnu zmluvu o pôžičke.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, oboznámením listinných

dôkazov predložených sporovými stranami a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný v 1. rade vykonával v rokoch 2018 - 2020 stavebné práce na stavbe rodinného domu
žalobcu, nachádzajúcom sa v S. pri E..9. Z potvrdení o vkladoch hotovosti, predložených žalobcom, súd zistil, že žalobca na účet žalovanej
v 2. rade (podľa vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade je tento účet síce vedený na meno žalovanej v 2.

rade, avšak je to spoločný účet oboch žalovaných) vložil sumu 18.000,- eur v nasledovných platbách: 1.
dňa 8.10.2020 sumu 4.500,- eur, 2. dňa 10.10.2020 sumu 4.500,- eur, 3. dňa 16.10.2020 sumu 4.500,-
eur, 4. dňa 19.10.2020 sumu 4.500,- eur. Pri všetkých týchto platbách žalobca popísal transakciu ako:
„pôžička“. Žalobca tvrdí, že uvedené sumy zaslal na daný účet z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa v
októbri 2020 obrátil na neho s prosbou o poskytnutie pôžičky - finančných prostriedkov potrebných na

stavbu rodinného domu v K. s tým, že si vybavuje hypotéku, a keď dostane peniaze, túto pôžičku mu
z tej hypotéky vyplatí. Žalovaný v 1. rade naproti tomu tvrdí, že uvedené sumy boli odmenou za práce
na stavbe rodinného domu žalobcu, tieto riadne zaevidoval v účtovníctve, odmietol tvrdenie žalobcu, že
by išlo o poskytnutie pôžičky.

10. V konaní nebolo sporné to, že koncom roka 2020 sa žalovaný v 1. rade obrátil na žalobcu s

požiadavkou o poskytnutie pôžičky - peňažných prostriedkov na nákup materiálu na stavbu rodinného
domu, ako ani to, že žalobca mu za tým účelom finančné prostriedky požičal, a to v dvoch čiastkach.
Sporným bolo tvrdenie sporových strán ohľadom pôžičky poskytnutej žalobcom v hotovosti, nakoľko
žalobca tvrdil, že žalovanému požičal v hotovosti 20.000,- eur a 5.800,- eur prevodom na účet, naproti
tomu žalovaný trval na tom, že žalobca mu požičal v hotovosti len sumu 15.000,- eur, požičanú sumu

5.800,- eur nerozporoval. Nesporným bolo to, že sumy 15.000,- eur a 5.800,- eur žalovaný žalobcovi
vrátil, a to sumu 5.800,- eur prevodom na jeho účet, zo spoločného účet žalovaných, dňa 10.2.2021 a
sumu 15.000,- eur v hotovosti, prostredníctvom p. O., v máji 2021.

11. Z peňažného denníka, predloženého žalovaným v 1. rade plynie, že žalovaný v 1. rade zaevidoval

dňa 8.10.2020 príjem od žalobcu na bankový účet v sume 917,- eur, dňa 10.10.2020 príjem na bankový
účet v sume 4.500,- eur, dňa 16.10.2020 príjem dvoch platieb na bankový účet v sumách 3.800,- eur a
700,- eur a dňa 19.10.2020 taktiež príjem dvoch platieb na bankový účet v sumách 1.800,- eur a 2.700,-
eur.

12. Z výpisu správ z aplikácie WhatsApp, predloženej žalobcom (č.l. 110 a nasl.) súd zistil, že medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehala rozsiahla komunikácia, v ktorej sa, okrem iného, uvádza:

Žalobca dňa 8.10.2020 oznamuje žalovanému: prvých 4.500,- už máte na účte, na čo mu žalovaný
odpovedá: Naozaj ďakujem pekne.

Následne dňa 10.10.2020 žalobca oznamuje žalovanému (o 10.00 hod.): druhých 4.500 vložených, na
čo žalovaný obratom (o 10.01 hod.) odpovedá: Ďakujem D., len neviem, ako Vám to odplatím.
Žalobca reaguje: Stačí, keď to vrátite?. Dňa 16.10.2020 žalobca píše žalovanému: poslaných, na čo
žalovaný odpovedá: Ďakujem pekne.
Podobne dňa 19.10.2020 žalovaný uvádza: Ďalších 4.500 odoslaných a pokračuje: Bystro, tu by sme sa

zastavili, a ak by ste potrebovali aj tých ďalších 2.000, tak dajte vedieť, zatiaľ máte 4 x 4.500 = 18.000.
Na uvedené oznámenie reaguje žalovaný, ktorý píše žalobcovi: Zdravím D., som Vám naozaj veľmi
vďačný, že ste nám pomohol so stavbou, lebo bez Vás by som sa do toho pustil až po vybavení hypotéky.
Je to moja chyba, že som mal dlh voči VšZP, preto musím čakať za tým vymazaním, lebo nechcem
riskovať, aby kvôli tomu sme mali problém s hypotékou. Zdalo sa mi, že sa obávate o peniaze, ktoré

ste mi požičal, viem, že je to veľká suma, ale naozaj sa nemusíte báť. Keď vybavíme tu hypotéku, tak
Vám ich osobne prinesiem tak, ako sme sa dohodli. Držte palce, verím, že to nebude dlho trvať. Banky
majú otvorené, tak dúfam, že nás do nich pustia. Tým, že som zaplatil zálohy za materiál, ktorý som
ešte nemusel objednať, som sa dostal do problému, preto som Vás včera poprosil ešte o jednu finančnú
injekciu (v správe emotikon, pozn. súdu). Tajne som dúfal, že mi ešte s tým pomôžete, ale je to len moja

chyba. Preto mám teraz hlavu v smútku .... Napriek tomu si veľmi vážim to, čo ste pre mňa urobili. P..
V ďalšej správe zo dňa 17.12.2020 žalovaný píše žalobcovi: Zdravím D., niektoré veci som poriešil, ale
jedna mi ostala. Keby nebol koniec roku, tak by nebol problém z ich strany počkať, ale tým, že zajtra
končia tento rok, tak buď to do zajtra vyplatím a budem to mať za dohodnutú cenu, alebo mi vystavia
faktúru a bude ma to stať možno aj o 2.500 viac a asi ma budú aj naháňať ... Chcel by som sa vyhnúť

tomu, hlavne teraz pred vybavovaním hypotéky, ale neviem to teraz tak narýchlo vyriešiť. Síce viem
si zobrať spotrebiteľský úver, ktorý mi TB ponúka asi podľa obratu na účte, že vraj do 10 minút, ale
teraz pred vybavením hypotéky to nemôžem, lebo by som si pravdepodobne skomplikoval situáciu. Ide
o sumu 5800. Naozaj neviem čo mám robiť. D., veľmi vás prosím, skúste mi s tým pomôcť. P.Žalovaný odpovedá: Zdravím P., a túto sumu by ste vedeli kedy vrátiť?
Žalovaný: Aj bez hypotéky v januári, ale verím, že tú hypotéku dostanem.
Na to žalobca reaguje: Ak mi sľúbite, že mi v januári aj bez hypotéky vrátite tých 5.800, tak vám ich

viem poslať na účet.
Žalovaný: Sľubujem, že vám tých 5800 aj bez hypotéky vrátim, ale budem sa snažiť Vám vrátiť v januári
všetko.
Žalobca v správe zo dňa 27.1.2021: Zdravím P.. Rád by som sa opýtal, že kedy asi môžem počítať s
vrátením peňazí. Je už pomaly koniec januára a vy sa neozývate... je nejaký problém s hypotékou?

Verím, že ste ju dostali a všetkých 43.800 eur mi môžete vrátiť. Ďakujem.
Žalovaný dňa 10.2.2021: ... S tou pôžičkou ešte sám neviem ako to bude, ale ma to poriadne vytáča. Tie
ich postupy sú otrasné, najprv postav, potom ti dáme peniaze. ... Katastrofaaaa Ale nejako to budem
musieť urobiť ...
Žalovaný dňa 23.7.2021: Zdravím D., vybavujem ...
Žalobca dňa 23.7.2021: Dobrý deň P., myslím, že času na vybavovanie ste mali dosť veľa, samé

sľuby, že sa ozvete, v štvrtok si myslíte, že je streda a mnoho ďalších výhovoriek. Môj pohár trpezlivosti
pretiekol. Teraz prídu už len moje riešenia. Dám vypracovať zmluvu, ktorú mi podpíšete.
Žalovaný reaguje: Zdravím D., zajtra Vám zavolám a nehnevajte sa. Mal by som tú pôžičku dostať, len to
nejde behom dňa. Nevenoval som sa tomu hneď, keď som prišiel domov, lebo som mal v dome potopu
a bola to naozaj katastrofa. Musel som všetko poizolovať, aby som mal pokoj s vodou.

Nasleduje veľa správ, ktoré adresuje žalobca žalovanému v 1. rade, na ktoré však žalovaný nereaguje,
napriek tomu, že ho žalobca o to dôrazne žiada.
Správa žalovaného zo dňa 23.12.2022: Zdravím D., dnes si sadnem ku papierom a všetko Vám pošlem.
Prajem pekné Vianoce.

13. Žalobca sa snažil spor vyriešiť mimosúdnou cestou a preto prostredníctvom právneho zástupcu
doručil obom žalovaným (zvlášť) predžalobnú výzvu, na ktorú ani jeden nereagoval.

14. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 491 ods. 1,2,3, § 657,
§ 559 ods. 1, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. a § 143, § 145, 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. V danom prípade nebolo sporným (strany to nenamietali), resp. aj z listinných dôkazov (z potvrdení
o vkladoch hotovosti v peňažnom ústave) je zrejmé, že žalobca realizoval na účet žalovanej v 2. rade v
mesiaci október 2020 štyri peňažné vklady po 4.500,- eur, t.j. celkom 18.000,- eur. V každom potvrdení

o vklade je žalobcom uvedený popis transakcie: „Pôžička“.

16. Naproti tomu sporným bolo to, či peňažné prostriedky vložené na účet žalovanej v 2. rade v sume
18.000,- eur predstavovali odmenu za práce zrealizované žalovaným v 1. rade na rodinnom dome
žalobcu, ako to tvrdili žalovaní v 1. a 2. rade, alebo boli poskytnuté na základe dohody žalobcu so

žalovaným v 1. rade o poskytnutí pôžičky na stavbu rodinného domu žalovaných v 1. a 2. rade, a to do
času, kým žalovaní získajú hypotéku, ktorú si v tom čase vybavovali.

17. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je

reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje okrem uzavretia zmluvy aj ďalší úkon, a
to odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

18. Vzhľadom na diametrálne odlišne tvrdenia sporových strán sa súd v prvom rade zaoberal skutočným

právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom na (spoločný) účet žalovaných v sume
18.000,- eur, ako aj sporným tvrdením sporových strán ohľadom výšky pôžičky poskytnutej žalobcom v
hotovosti, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovanému požičal v hotovosti 20.000,- eur, naproti tomu žalovaný
tvrdil, že žalobca mu požičal v hotovosti len 15.000,- eur, ktorú sumu žalobcovi v celom rozsahu vrátil.

19. Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ale aj v ich
vzájomnej súvislosti, dospel súd prvej inštancie k záveru, že vyššie uvedenú sumu 18.000,- eur,
vloženú na účet žalovanej v 2. rade, poskytol žalobca žalovanému v 1. rade titulom zmluvy o pôžičke,
uzavretej v ústnej forme po tom, čo sa žalovaný v 1. rade obrátil na žalobcu s prosbou o poskytnutiepôžičky z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky na stavbu rodinného domu, a to do času, kým
vybaví hypotéku. K uvedenému záveru dospel súd najmä (avšak nielen) z prepisu správ WhatApp-ovej
komunikácie žalobcu so žalovaným v 1. rade, z ktorej vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce pravdivosti

tvrdení žalobcu, ale aj z následného a vôbec z celkového správania sa žalovaných v 1. a 2. rade a ich
postoja k nespočetným požiadavkám žalobcu na vrátenie požičaných súm.

20. Súd má za to, že z celkového kontextu komunikácie žalobcu a žalovaného v 1. rade, najmä zo správ,
ktoré súd doslovne citoval v bode 26. tohto rozsudku, jednoznačne plynie, že peňažné prostriedky,

ktoré vložil žalobca na účet žalovanej v 2. rade, boli poskytnuté žalovanému v 1. rade presne za tým
účelom, aký je popísaný v potvrdení o vklade hotovosti, t.j. poskytnutie pôžičky, na základe dojednania
žalobcu so žalovaným v 1. rade. Súd neuveril tvrdeniu žalovaných, že sumy 4 x 4.500,- eur predstavovali
odmenu za práce, ktoré mal vykonať žalovaný na stavbe rodinného domu žalobcu, nakoľko bolo by
v rozpore s princípmi formálnej logiky, že by žalovaný v 1. rade po prijatí odmeny za vykonanú prácu
reagoval na pripísanie peňazí na účet slovami: Ďakujem D., len neviem, ako Vám to odplatím. resp.

Som Vám naozaj vďačný, že ste nám pomohol so stavbou, lebo bez Vás by som sa do toho pustil až
po vybavení hypotéky. ...Zdalo sa mi, že sa obávate o peniaze, ktoré ste mi požičal, viem, že je to veľká
suma, ale naozaj sa nemusíte báť ... či: Veľmi si vážim to, čo ste pre mňa urobil, P..

21. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade nerozporoval tvrdenie žalobcu o

poskytnutí pôžičky v sume 15.000,- eur a 5.800,- eur, avšak zároveň uviedol, že tieto finančné čiastky
boli žalobcovi v celom rozsahu vrátené, a to suma 5.800,- eur mu bola zaslaná dňa 10.2.2021 prevodom
z účtu žalovanej v 2. rade na účet žalobcu a sumu 15.000,- eur doručil žalobcovi prostredníctvom pána
O. v máji 2021. Tým mala byť jeho pôžička v celom rozsahu vrátená, žalobcovi nemal ostať nič dlžný.
Uvedené tvrdenie však vyznieva nelogicky vo vzťahu k skutočnosti, že aj po tomto dátume žalobca

žalovanému v 1. rade viackrát (a mnohokrát) pripomínal prostredníctvom správ, že konečný dátum
splatenia dlhu je 1.7.2021, žiadal a opakovane vyzýval žalovaného, aby ho kontaktoval, na ktoré správy
žalobcu žalovaný v 1. rade buď v podstate vôbec nereagoval, resp. reagoval len maximálne stručne,
napr. dňa 23.7.2021 v správe uviedol: Zdravím D., vybavujem .... resp. v správe zo dňa: 24.7.2021:
Zdravím D., zajtra Vám zavolám a nehnevajte sa. Mal by som tú pôžičku dostať, len to nejde behom

dňa..., a v správe zo dňa 23.12.2022: Zdravím D., dnes si sadnem ku papierom a všetko vám pošlem.
Uvedené reakcie žalovaného v 1. rade len potvrdzujú to, že žalovaný si bol skutočne vedomý toho,
že má ešte voči žalobcovi dlh. Navyše súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal, že mnohokrát vyzýval
žalovaného v 1. rade či už na vrátenie pôžičky, alebo dôrazne ho žiadal, aby ho kontaktoval za účelom
dojednania vrátenia pôžičky a vo svojich správach aj viackrát uviedol konkrétnu sumu pôžičky, ktorú

požadujevrátiť.Žalovanýv1.radesavšakvuvedenejWhatApp-povejkomunikáciianirazneohradilproti
požiadavkám žalobcu, ani raz nenamietal, že mu nie je nič dlžný a taktiež nikdy nenamietal žalobcom
špecifikované sumy, ktoré mal byť dlžný žalobcovi titulom nesplatenej pôžičky. Potom úplne nelogicky,
dokonca až klamlivo vyznievajú tvrdenia žalovaného v 1. rade v konaní pred súdom, že po máji 2021
už žalobcovi nedlžil nič.

22. Súd preto tvrdenia žalovaného v 1. rade považoval za účelové, tendenčné a nevierohodné, v snahe
zneužiťkonaniežalobcu (ktorýmuvdobrejviereposkytolpôžičkulennazáklade konsenzuálnejzmluvy,
bez jej spísania v písomnej forme) dúfajúc, že dostane žalobcu do dôkaznej núdze a vyhne sa tak
plneniu svojich záväzkov, ktoré má voči žalobcovi.

23.Naprotitomusúdvyhodnotiltvrdeniažalobcuakosúladnéspredloženýmidôkazmi,ktorésinavzájom
neodporujú, vzájomne sa dopĺňajú a poskytujú súdu dostatočný záver o pravdivosti ním tvrdených
skutočností. Preto súd, považujúc tvrdenia žalovaného v 1. rade za tendenčné, účelové a nevierohodné,
uveril žalobcovi aj v tom smere, že poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku v sume 20.000,- eur, a že

žalovaný mu z nej vrátil iba sumu 15.000,- eur. Preto je potrebné, podľa názoru súdu, žalobe, ktorou
sa žalobca domáha voči žalovanému v 1. rade zaplatenia aj zvyšnej časti požičanej sumy, t.j. 5.000,-
eur, v tejto časti vyhovieť.

24.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostítedadospelsúdkzáveru,žežalobcaposkytolžalovanému

v 1. rade titulom pôžičky sumu 43.800,- eur, z ktorej mu žalovaný v 1. rade vrátil iba sumu 20.800,- eur
a sumu 23.000,- eur mu v dojednanom čase nevrátil. Preto súd má za to, že žalobca podal žalobu voči
žalovanému v 1. rade v celom rozsahu dôvodne a opodstatnene.25. Len pre úplnosť súd dodáva, že v tomto konaní neskúmal rozsah prác vykonaných žalovaným na
dome žalobcu a ani primeranosť odmeny vyplatenej žalobcom za ich realizáciu, nakoľko uvedená otázka
nie je pre prejednávanú vec, ktorej predmetom je návrh na zaplatenie dlžnej sumy 23.000,- eur z titulu

pôžičky, relevantná. Rovnako je irelevantnou skutočnosť, že žalovaný zahrnul žalobcom poskytnuté
peňažné prostriedky do svojho účtovníctva, ak v tomto konaní mal súd preukázané, že sumu 18.000,-
eur (4 x 4.500,- eur) poskytol žalobca žalovanému v 1. rade titulom pôžičky na stavbu rodinného domu
žalovaných v 1. a 2. rade.

26. Žalobca podal žalobu aj voči žalovanej v 2. rade, manželke žalovaného v 1. rade, nakoľko ona je
majiteľkou účtu, na ktorý žalobca vložil finančnú hotovosť vo výške 18.000,- eur (4 x 4.500,- eur) titulom
zmluvy o pôžičke peňazí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaná v 2. rade sa bránila
proti žalobe tým, že žalobcu nepozná, nikdy s ním neuzatvárala žiadnu zmluvu. Konštatovala, že účet,
na ktorý bola pripísaná suma 18.000,- eur je ich spoločným účtom, teda jej a žalovaného v 1. rade. Účet
bol síce vedený na jej meno, napriek tomu s účtom disponoval aj jej manžel. Namietala svoju pasívnu

legitimáciu v tomto spore.

27. Je nesporné, že vzájomná komunikácia, ohľadom stavebných prác, ako aj uzatvorenia zmluvy o
pôžičke, prebiehala výlučne medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Ako už bolo vyššie uvedené, v
danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu o pôžičke ústnou

formou, resp. konkludentným spôsobom. Na jej základe žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi číslo účtu,
na ktorý mu má žalobca vložiť peňažné prostriedky, pričom označil aj majiteľa tohto účtu - žalovanú v 2.
rade. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majiteľom tohto účtu síce bola manželka žalovaného v
1. rade, ale jednalo sa o spoločný účet oboch žalovaných, ku ktorému mali obaja dispozičné oprávnenia.

28. V konaní mal teda súd preukázané, že zmluvu o pôžičke uzavrel so žalobcom len žalovaný v 1. rade.
Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by túto zmluvu uzavreli obaja žalovaní ako manželia za trvania
manželstva. Záväzky jedného z manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nie sú predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka plynie, že
bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je

potrebný súhlas oboch manželov. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov. Ak teda zmluvu o pôžičke uzavrel
ako dlžník iba žalovaný v 1. rade, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len dlžník, t.j. ten z manželov,
ktorý zmluvu uzavrel, teda v danej veci žalovaný v 1. rade. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/143/2008 zo dňa 29.1.2009).

29. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd
skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho

vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.
zn. 6Co/110/2017). Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

30. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav má súd za to, že žalovaná v 2. rade nie je v tomto
konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uvedené vyplýva zo zistenia, že zmluvu o pôžičke
uzatvoril so žalobcom len žalovaný v 1. rade, preto len žalovaný v 1. rade ako dlžník zo zmluvy o pôžičke
je povinný zostatok pôžičky vrátiť. V prejednávanej veci je nesporné, že finančné prostriedky vo výške
18.000,- eur boli poukázané na bankový účet vedený na meno žalovanej v 2. rade, avšak dispozičné

právo nakladať s finančnými prostriedkami na ňom vedenými mali obaja žalovaní.

31. Poukazujúc na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaná v 2. rade nie je vo veci pasívne
legitimovaným subjektom, a preto žalobu voči nej z tohto dôvodu zamietol.

32. Súd tak dospel k záveru, že nárok žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovanému v 1. rade zaplatenia
sumy 23.000,- eur z titulu nesplatnej pôžičky, je plne dôvodný a zákonný, a preto uložil žalovanému
zaplatiť uvedenú sumu žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa 2.7.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky(dňa 1.7.2021). Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, v ktorej
výške si ho žalobca aj správne uplatnil. Súd preto uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania tak, ako si ho uplatnil žalobca, a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Zároveň súd žalobu, podanú voči žalovanej v 2. rade, zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie v tomto konaní.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu

úspešnému žalobcovi proti žalovanému v 1. rade. Taktiež priznal náhradu žalovanej v 2. rade proti
žalobcovi, ktorá v prvoinštančnom konaní bola úspešná.

35. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie a to včas žalovaný v 1. rade, ktorý podal
odvolanie proti výrokom rozsudku I. a proti výroku III. Uviedol, že má za to, že žaloba, ako bola
podaná, je skutkovo i právne nedôvodná a tvrdenia v nej uvedené nie sú preukázané. Poukázal na svoje

výpovede na súde na pojednávaniach dňa 02.04.2004 a 23.05.2004, kde do detailov uviedol jeho vzťah
so žalobcom a všetky okolnosti, na ktorých v celom rozsahu trvá. Má za to, že v žalobe si žalobca uplatnil
sumu z dvoch nárokov jednak zo sumy 18 000 eur, ktorú mu vyplatil za vykonané práce a jednak zo
sumy 20 000 eur, ktoré mu údajne požičal. Odôvodnenie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru nemá
žiadnu logiku a z celého konania súd vybral iba skutočnosti, ktoré svedčia, hoci aj nepriamo v prospech

žalobcu,alejehotvrdeniamiadôkazmisanezaoberalatotoneodôvodnil,pričomaninezohľadnilčasové
súvislosti a súčasne argumentuje vecami, ktoré v tomto čase neboli nijak aktuálne. Uviedol, že v nijakom
prípade nešlo o pôžičku , pokiaľ sa týka štyroch častí 4500 eur, pretože aj túto sumu 18 000 eur riadne
zaúčtoval a započítal na čiastočnú úhradu ním vystavených faktúr. Uviedol, že predložil súdu relevantné
doklady, daňové priznanie, peňažný denník za rok 2027 s čím sa súd nijako nezaoberal a tieto písomné

dokladynezohľadnil aužlenztohtodôvodujerozhodnutiesúdunezákonnéprejehonepreskúmateľnosť
a pre nedostatok dôvodov . Uviedol, že je pravdou, že až koncom roka 2020 požiadal žalobcu o pôžičku,
avšak nie pravdou, že mu mal žalobca poskytnúť sumu 20 000 eur ako to uvádza, ale iba sumu 15 000
eur, na ktorú nebol vystavený žiaden doklad. Sumu 15 000 eur prevzal a tak isto túto pôžičku vrátil cestou
svojho známeho pána O. a ďalšiu pôžičku vo výške 5800 eur, ktorú taktiež vrátil na účet žalobcu. Iba

toto boli 2 pôžičky, na ktorých sa dohodli a ktoré riadne vrátil. Žiadnu inú pôžičku nemal. Uviedol, že na
rodinnom dome žalobcu v S. pri E. vykonával stavebné práce v rozsahu takmer 3 mesiace a malo sa
jednať zhruba o 57 dní a okrem vykonanej práce mal aj ďalšie vysoké výdavky súvisiace s ubytovaním,
cestovaním, nákupom materiálu a preto všetko fakturoval ešte pred úhradami od žalobcu po 4 krát 4500
eur a to faktúrami 1/2020 na sumu 7800 eur, 2/2002 na sumu 8 300 eur, 3/2020 na sumu 2500, 4/2020

na sumu 7200 a 5/2020 na sumu 5360 eur. Uviedol, že vo faktúrach sú detailne uvádzané jednotlivé
práce vykonané pre žalobcu. V ďalšom sa opätovne vyjadroval v tom zmysle, že ak by takúto sumu
nepovažoval za úhradu faktúr, tieto faktúry by si riadne uplatňoval v riadnom konaní a nebol by tak
nečinný a pohľadávku by istotne žaloval. Poukázal, že vzhľadom na to, že sa so žalobcom poznal a
potreboval finančnú hotovosť pri stavbe rodinného domu požičal si od žalobcu sumu 15 000 eur a dňa

10.12.2020 a 17.12. sumu 5800 eur, pričom znovu zopakoval, že to boli iba tieto 2 pôžičky, ktoré mu
žalobca poskytol. Spochybnil aj skutočnosť, že súd vychádzal iba z komunikácie predloženej žalobcom,
ktorej hodnovernosť a neoprávnenosť spochybňuje. Má za to, že súd, ak ho zaviazal na zaplatenie aj
úroku z omeškania na čas od 02.07.2021, vychádzal iba z tvrdenia žalobcu o údajnej splatnosti a žiaden
relevantný dôkaz žalobca nepredložil a keďže nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke, nemohla

byť ani dohodnutá splatnosť. Má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a z opatrnosti namietal
aj premlčanie žalovanej sumy, ktorá bola na súde uplatnená až 11.08.2023. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % , alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

36. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v prevyšujúcej zamietavej časti ( vo výroku II. ) a ani
proti výroku o trovách konania ( výroku IV. ) žalobca nepodal, odvolanie nepodala ani žalovaná v 2.
rade.

37. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal , že žalovaný namieta v odvolaní
najskôr priamo a potom s odkazom na konkrétne ustanovenia CSP iba 2 odvolacie dôvody, pre ktoré
odvolanie podáva, a týmito súd viazaný. Má však žalobca za to ,že všetky ďalšie vytknuté vady
prvoinštančného rozhodnutia nemožno považovať za riadne definované odvolacie dôvody v súlade s§ 363 CSP. Žalobca opätovne poukázal na mailovú komunikáciu a na skutočnosť, že pred skončením
prác na rodinnom dome žalobcu, žalovaný komunikoval so žalobcom, že chce požičať sumu 20 000 eur,
pričom pôžička bola dohodnutá bezúročne a odpustenie platby za posledné práce malo predstavovať

akúsi odmenu žalobcu za poskytnutie pôžičky. Žalobca nakoniec požičal žalovanému sumu 18 000 eur
v dvoch splátkach 4 krát 4500 eur, pričom každý bankový prevod bol označený poznámkou pôžička.
Žalobca a žalovaný v tom čase, teda v čase poskytnutia pôžičky, jasne komunikovali povahu peňažného
prevodu a teda, že ide o požičané peniaze, ktoré je potrebné vrátiť. Ďalej uviedol, že po krátkom
čase žalovaný zavolal žalobcovi a prosil ho o ďalšiu pôžičku vo výške 20 000 eur s tým, že mu stojí

stavba, nemôže sa pohnúť, opäť sľuboval vybavenie hypotéky a žalobca mu tak požičal sumu 20 000
eur, čo žalovaný rozporuje a tvrdí, že išlo iba o pôžičku vo výške 15 000 eur. Tretia pôžička bola vo
výške 5800 eur, pričom túto aj túto potvrdzuje komunikácia v aplikácii WhatsApp. Žalobca uviedol, že je
nespornou skutočnosťou, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 5800 eur, prevodom na účet dňa 10.02.2021
a sumu 15 000 eur prostredníctvom svojho priateľa, ktorý v máji 2021 ju odovzdal žalobcovi osobne.
Uviedol že žalovaný ako dôkaz predložil faktúry daňového priznania peňažný denník, s ktorými sa však

prvoinštančný súd riadne vysporiadal, pričom daňové priznania, faktúry a peňažný denník preukazovali
argument žalovaného a to, že pôžičku vo výške 18 000 eur, zahrnul do svojho účtovníctva. S tým
sa však súd prvej inštancie vyporiadal v bode 51 rozsudku. Žalobca poukázal, že žalovaný je síce
živnostník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, ale číslo faktúr ani faktúry samotné nie sú uvedené v
žiadnom daňovom systéme a z daňového priznania možno jedine určiť, že žalovaný zdanil príjem

v určitej výšky, ale nie na základe, ktorých faktúr boli jednotlivé platby uhradené ani kto ich uhradil.
Žalovaný je živnostník ,ktorý vedie jednoduché účtovnictvo a faktúry a ani ich čísla, nie sú vedené
v žiadnom daňovom systéme. Faktúry ako aj peňažný denník sú tak dokumentom, ktorý je možné
časom meniť a antidatovať keďže ich evidencia nikde inde ako u žalovaného nejestvuje. Taktiež žalobca
poukázal, že argument žalovaného o prácach vykonávaných na dome žalobcu od začiatku konania

považoval žalobca za tendenčný s úmyslom odpútať pozornosť od tvrdenia dôkazov relevantných pre
preukázanie predmetu tohto sporu, ktorými je poskytnutie pôžičky a následne jej nesplatenie. Žalovaný
nikde žalobcu nevyzval, aby uhradil akúkoľvek splatnú pohľadávku z titulu prác na jeho dome. Trvá na
tom, že žalovaný nedisponuje pohľadávkov z titulu prác na dome žalobcu, ale najmä, že predmetná
otázka nie je relevantná pre toto konanie a preto nie je potrebné ju skúmať. Má za to, že uzatvorenie

zmluvy bolo preukázané predloženými dôkazmi a to najmä prepisom komunikácii medzi žalobcom a
žalovaným, výpoveďou žalobcu a žalovaného, potvrdením o platbe , vrátane poznámky pri platbách v
znení pôžičke a predžalobnej výzvy, či vypracovaná dohoda o urovnaní. Žalobca opätovne zdôraznil,
že žiadne faktúry v októbri roku 2010 neexistovali, neboli žalobcovi doručené a tieto videl prvýkrát až
na pojednávaní. Pokiaľ sa týka spochybnenia hodnovernosti a neoprávnenosti komunikácie predloženej

súdu žalobcom, ako námietku žalovaného túto námietku v priebehu prvoinštančného konania žalovaný
nevzniesol ani raz, je oneskorená a žalobca žiadal súd, aby na ňu neprihliadal. Žalovanému musí byť
zrejmé, že správy predložené súdu neboli nijako upravené, pretože sú totožné so znením aj jeho aplikácii
WhatsApp. Čo sa týka námietky premlčania aj úrokom z omeškania, s citovanej komunikácie žalobcu
a žalovaného vyplýva, že dohodnutý termín splatenia pôžičky bol 01.07.2021, pričom na uvedený vzťah

sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá neuplynula pred
podaním žaloby, preto túto námietku žalobcu považuje za irelevantnú. Ak žalovaný namieta aj úroky z
omeškania z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným jasne vyplýva deň, ktorý bol určený za posledný
deň splatnosti a to 1.7.2021. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

38. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zopakoval svoje odvolacie dôvody.

39. Taktiež k uvedenému sa vyjadril aj žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojich tvrdeniach, a doplnil, že
celý obsah vyjadrenia žalovaného považuje za účelový a nesúvisiaci .

40. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 134 CSP
( Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba "CSP“, platný od 01.07.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP ( a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.41.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

42. Odvolací súd poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základným inštitútov civilného procesu
a aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových

poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. V ustanovení § 185 CSP bol zavedený princíp
formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnom pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy , vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v takom rozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôkaz
sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu,

a jej presun bezvýhradne na strane sporu .

43. Podľa § 185 CSP súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná .

44. V danom prípade preto platí princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať
na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany
sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. Aj v čase odvolacieho konania preto súd vychádzal

z uvedených ustanovení CSP.

45. Čo sa týka samotného odôvodnenia súdneho rozhodnutia aj k tomu odvolací súd poznamenáva,
že každé súdne rozhodnutie má podať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti

takémuto uplatneniu . Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo
sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ,je potom jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami , argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku

z 29.04.1993, nález ÚS 2 410/06 atď.).

46. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a táto
norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP.). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom

prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v odvolacom konaní
preskúmava (II. ÚS 78/05).

47. Odvolací súd pripomína, že podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), (zmluva o pôžičke)

zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z tohto ustanovenia OZ možno
vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú :

a) určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),

b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy,
c) dočasnosť zmluvného vzťahu,
d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze a úhrn požičaných veci, najmä suma požičaných peňazí
sa nazýva istinou. Naopak za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie doby
splatnosti pôžičky. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy . To znamená,že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku
právneho vzťahu pôžičky.

48. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma, avšak v záujme právnej istoty účastníkov
zmluvy o pôžičke možno odporučiť písomnú formu zmluvy . Ďalej je potrebné uviesť, že v prípade peňazí
sa za typický spôsob nepriameho odovzdania považuje bezhotovostný prevod peňazí na účet dlžníka .

49. Medzi základné povinnosti dlžníka potom patrí povinnosť vrátiť vec

a) toho istého druhu (istinu),
b) v tom istom množstve,
c) v tej istej akosti
d) v dohodnutom čase.
Ak je však predmet pôžičky deliteľný, čo je typické prípade požičania určitej sumy peňazí možno vrátiť
pôžičku po častiach v zmysle § 566 OZ alebo v splátkach v zmysle § 565 OZ, v prípade plnenia dlhu v

splátkach je potrebné vopred dohodnúť výšku a splatnosť jednotlivých splátok.

50. Najznámejším druhom pôžičky je peňažná pôžička. V prípade peňažnej pôžičky je dlžník povinný
vrátiť požičanú peňažnú sumu. Predmet záväzku veriteľa a dlžníka je vymedzený tak, že je rovnakého
druhu. Z toho vyplýva, že predmetom záväzku veriteľa musí byť tá istá peňažná suma. Vzhľadom na to,

že aj v tomto prípade ide o reálnu zmluvu je potrebné presne rozoznávať
a) záväzok veriteľa vyplatiť požičanú peňažnú sumu;
b) splnenia tohto záväzku;
c) záväzok dlžníka vrátiť požičanú peňažnú sumu;
d) splnenie záväzku dlžníka.

51. Ak dlžník nevráti, ak dlžník nevráti veriteľovi predmet pôžičky včas, môže si svoje právo uplatniť na
súde žalobou o vrátenie pôžičky . Veriteľ však môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak
vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi.

52. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom
uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a že žalovaný nesplatil dlh
riadne a včas. Na veriteľovi tak spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá
zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Ak veriteľ nemôže túto skutočnosť preukázať
písomnou zmluvou o pôžičke, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Ak

tieto skutočnosti sú preukázané potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Zaviazanie dlžníka na plnenie
súdom bude tak závisieť od úspechu dokazovania.

53. Na druhej strane i v prípade existencie dôkazov preukazujúcich poskytnutie pôžičky, môže dlžník
v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku, avšak dôkazné bremeno o existencii právnej

skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti , spočíva na dlžníkovi. V prípade,
ak by veriteľ (žalobca) neuniesol bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí
rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech .

54. V tomto konaní však bolo preukázané, že časť spornej sumy pôžičky bola prevedená z účtu veriteľa

na účet dlžníka, pričom za situácie, keď suma prevedená na účet dlžníka by nepredstavovala pôžičku
od veriteľa a žiadny iný právny dôvod tohto plnenia nebol v tomto súdnom konaní preukázaný, bolo by
potrebné vziať do úvahy možno právnu kvalifikáciu rozhodných skutočnosti ako bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 ods. 1 OZ. O takúto situáciu však nejde. Taktiež bolo dostatočne preukázané poskytnutie
ďalšej časti pôžičky a jej nevrátenie v dohodnutom rozsahu. Odvolací súd nemá ani pochybnosti o

dohodnutom čase vrátenia poskytnutej pôžičky a preto námietky žalovaného v 1. rade sú v tomto smere
nedôvodné.

55. Súčasne odvolací súd poukazuje, že ak by dlžník spore tvrdil, že pôžičku riadne vrátil, spočíva na
ňom dôkazné bremeno, že skutočne došlo k vráteniu pôžičky.

56. Odvolací súd konštatuje , že týmito ustanoveniami OZ sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
dôsledne riadil .Jeho rozhodnutie spĺňa atribúty jasnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia , čo dozdôvodnenia existencie samotného základu nároku na vrátenie poskytnutej pôžičky ako aj jej doposiaľ
nevrátenej časti. Žalovaný v 1. rade žiadnym hodnoverným spôsobom nárok žalobcu nevyvrátil.

57. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a návrhu žalobcu aj správne právne posúdil. Aj samotné odôvodnenie písomného
vyhotoveniarozsudkunapadnutéhoodvolanímzodpovedákritériámstanovenýmust.§220ods.2 CSP.

58. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1,2 CSP správnosť týchto dôvodov a
podstatných bodoch na ne odkazuje.

59. Odvolací súd záverom uvádza, že preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného v 1. rade, avšak
konštatuje, že tieto nemajú priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto odvolací

súd ich ani bližšie všetky neodôvodňuje.

60. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania a aj
ten považuje za vecne správny. V odvolacom konaní mal úspech žalobca a žalovaný v 1. rade úspech
nemal, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal

žalobcovi proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

61. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).