Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6117205682.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu 1/ O.. M. R., nar, XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. XXXX/XX, XXX XX T. T. a žalobkyne 2/ D. R., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. XXXX/XX, XXX XX T. T., obaja právne zastúpení JUDr. Idou Cabanovou,
advokátkou, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 005 787, proti žalovanému

EDYPLUS s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, právne zastúpenému
AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036,
o zrušenie zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Csp/61/2017- 877 zo dňa 25. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Csp/61/2017- 877 zo dňa 25. novembra 2022 z
r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté
o výške trov konania žalovaného.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2017
domáhali, aby súd zrušil záložné právo k pohľadávke záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ktorá zanikla, eventuálne, aby súd potvrdil, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, k. ú. T. T., obec T. T., okres T. T.: pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, výmera
XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XX m2, pozemok parc.
č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XXX m2, stavba rodinný dom č. s. XXXX na

parc. č. XXXX/XX evidovaný P. úradom v T. T., J. katastra T. T. za účelom zabezpečenia pohľadávky
záložného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zaniklo. Následne žalobcovia podaním zo dňa 21.07.2017
navrhli pripustenie zmeny žalobného návrhu, a to tak, že súd určí, že Zmluva o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2002, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna
zmluva zo dňa 15. 10. 2002 je neplatná; určí, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, k. ú. T. T., obec T. T., okres T. T.: pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, výmera XXX

m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XX m2, pozemok parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XXX m2, stavba rodinný dom č. s. XXXX na parc. č.
XXXX/XX evidovaný P. úradom v T. T., J. katastra T. T. za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. zaniklo. Podaním zo dňa 25.01.2018 žalobcovia opätovne navrhli,
aby konajúci súd pripustil zmenu žalobného návrhu, a to v nasledovnom znení novonavrhovaného
žalobného petitu: I. Súd určuje, že nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X, záhrady o

výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom so súpis. č. XXXX postavený na pozemkuregistra „C“ parc. č. XXXX/XX, nachádzajúce sa v okrese T. T., v obci T. T., v k. ú. T. T., zapísané v
katastri nehnuteľností vedenom Z. úradom T. T., katastrálny odbor na LV č. XXXX, nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovanej v zmysle W. o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

a Mandátnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2002, zapísanej do katastra nehnuteľností vedeného Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pod V XXXX/XXXX. II. Súd určuje, že
Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2002 je neplatná. Eventuálne, ak súd
posúdi, že zmluva ako celok nie je neplatná, ale obsahuje neprijateľné podmienky, aby súd určil, že
zmluvná podmienka uvedená v článku IV. bod 1, 3, 7, v článku V. bod 3 a v článku VII. bod 2, 4 sú

neplatné. III. Súd určuje, že Všeobecné obchodné podmienky vydané žalovanou s účinnosťou od 01.
08. 2022 sú neplatné. Súd určuje, že Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie hypotekárnych úverov fyzickým osobám účinné od 01. 03. 2002 sú neplatné. Eventuálne,
ak súd posúdi, že Všeobecné obchodné podmienky ako celok nie sú neplatné, ale obsahujú neprijateľné
podmienky, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 7. bod 7.6.1 a v článku 18. sú
neplatné. IV. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva

zo dňa 15. 10. 2002 je neplatná. Eventuálne, ak súd posúdi, že zmluva ako celok nie je neplatná, ale
obsahuje neprijateľné podmienky, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku VIII. bod 3,
5 je neplatná. Žalobcovia si taktiež uplatnili nárok na náhradu trov konania a žiadali o jeho priznanie v
rozsahu 100 %. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 žiadali žalobcovia, aby súd konanie o určenie
neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, všeobecných obchodných podmienok a zmluvy o zriadení

záložného práva a mandátnej zmluvy zastavil, pričom zotrvali na svojom žalobnom návrhu len v rozsahu
určenia, že predmetné nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Banská Bystrica nie sú zaťažené
záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.

3. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 11.07.2022 na návrh žalobcu pripustil zmenu

žalobného petitu tak, že nový petit žalobného návrhu znie: I. Súd určuje, že nehnuteľnosti: pozemok
registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, pozemok registra „C“, parcelné číslo
XXXX/XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/
XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený
na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, nachádzajúce sa v okrese T. T., v obci T. T., v

katastrálnom území T. T. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Z. úradom T. T., katastrálnym
odborom na LV číslo XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v zmysle zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa XX. 10. 2002 zapísanej do
katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV číslo
XXXX pod V XXXX/XXXX. II. W. v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

4. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.10.2002 právny predchodca žalovaného na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX poskytol úver žalobcom vo výške 61.408,75 Eur. Dňa 15.10.2002 žalobcovia
ako záložní dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom Zmluvou

o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1781, k. ú. Banská Bystrica, obec
Banská Bystrica, okres Banská Bystrica: pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, výmera
XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XX m2, pozemok
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy, výmera XXX m2, stavba rodinný dom č. s.
XXXX na parc. č. XXXX/XX, evidovaným Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor

(ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“), ktorých boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1. Vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech
Slovenskej sporiteľne, a.s. povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 17.10.2002 pod. č. k. V
XXXX/XX. Dňa 08.12.2014 bolo žalobcom doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 03.12.2014 v zmysle bodu 7.6.1 VOP, t.j. pre omeškanie so splatením splátky úveru. Ku

dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalovaného vyčíslil sumu na zaplatenie vo
výške 41.045,97 Eur a vyzval žalobcov na jej zaplatenie v lehote 15 dní od prevzatia tohto oznámenia
na určený banková účet. Dňa 12.12.2014 žalobca 1/ požiadal o splátkový kalendár splatiť celú dlžnú
sumu v piatich splátkach a pred tým ešte žalobkyňa 2/ požiadala právneho predchodcu žalovaného
o odklad zaplatenia omeškaných splátok s vysvetlením dočasnej platobnej neschopnosti žalobcom,

t.j. že uvedené je len dočasné a po preklenutí opísaných dôvodov v žiadosti budú žalobcovia opäť
schopní riadne a včas splácať úver v zmysle uvedenej zmluvy. Listom zo dňa 30.12.2014 právny
predchodca žalovaného doručil žalobcom Mimoriadne posúdenie žiadosti o odklad splatnosti - odpoveď,
kde zamietol aj splátkový kalendár aj odklad uhradenia úverovej pohľadávky. Dňa 23.02.2015 právnypredchodca žalovaného listom „ Naše číslo : XXXX/XXXX/XXXX, Vec : Oznámenie o výkone záložného
práva podľa § 151 l ods. l. zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník oznámil žalobcom, že začína
výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č.527/2002

Z .z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v platnom znení (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“, resp. „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Dňa
03.06.2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná spoločnosť,
a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií dražby predmetných nehnuteľností žalobcov. Dňa 07.06.2015
dražobník(Dražobnáspoločnosť,a.s.)vydalOznámenieodobrovoľnejdražbesdátumomkonania20.07

2015. Dražobník dňa 23.07.2015 v Oznámení o výsledku dražby konanej dňa 20.07.2015 uviedol, že
dražba bola neúspešná, nakoľko na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie. Znalecký posudok
pre účel výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vypracoval znalec Ing.
D. P.. Prvý odhad znalec vypracoval na sumu 100. 000,-- Eur zo dňa 09.04.2015. Dňa 15.7.2015
žalobcovia podali znalcovi návrh na opravu znaleckého posudku č. 29/2015. Znalec znalecký odhad
nehnuteľnosti opravil na sumu 125.000,-- Eur. Dňa 28.07.2015 uzavrel právny predchodca žalovaného

ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií opakovanej
dražby predmetných nehnuteľností žalobcov. Dňa 23.03.2016 dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.)
vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania 18.04.2016. Dražobník dňa 01.04.2016
v Oznámení o upustení od dražby dražobník uviedol, že upúšťa od výkonu dražby z dôvodu, že v
súvislosti s majetkom žalobcu 1/ ako vlastníkom predmetu dražby bola povolená reštrukturalizácia.

Dňa 23.06.2016 právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ vydal pre
dražobníka - spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti
predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby
nehnuteľností žalobcov. Objednávkou zo dňa 14.07.2016 si spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o.
objednala u znalca Ing. Mariána F. vypracovanie znaleckého posudku za účelom vykonania dobrovoľnej

dražby predmetných nehnuteľností žalobcov, ktorý znalecký posudok č. 83/2016 znalec vypracoval dňa
03.10.2016 na sumu 106.000,-- Eur. Dňa 07.08.2016 žalobca 1/ podal na Okresný úrad Banská Bystrica,
katastrálny odbor žiadosť o výmaz záložných práv k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX. Svoju žiadosť odôvodnil ustanovením § 155 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Dňa 26.09.2016 Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vykonal číslom zmeny XXXX/XXXX

na základe listiny č. Z 4485/2016 bol na LV č.XXXX v časti- Iné údaje vykonaný zápis uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica o ukončení reštrukturalizácie dlžníka č.k. IR 15/2015-231 zo dňa
21.7.2016, ktorým došlo k vymazaniu predmetnej ťarchy v častí C." na parc.čXXXX+ č.s.4007 na pare. č.
J. záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, IČO: 00151653 č.zm 1. V XXXX/
XXXX zo dňa 17.10.2002 - R Dňa 21.10.2016 Spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tomášikova

2742/17,91701 Trnava, IČO: 36 233 935 vydala v realitnom a dražobnom magazíne ISSN:1338-5100,
ročník:6, zo dňa 21.10.2016, inzerát s fotografiou rodinného domu žalobcov s oznamom o príprave
DRAŽBY rodinného domu na ul. Ľuda Z., súp.č. XXXX na parc.č.XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XX,
kat.územie T. T., okres T. T.. Dražba uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená na dátum 08.12.2016.
Dňa 14.11.2016 právny predchodca žalovaného podal na Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny

odbor Žiadosť o opravu zapísaním záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že právo
vymáhať pohľadávku stále trvá, a to z dôvodu, že ukončenie reštrukturalizačného konania dlžníka O..
M. R. nemá vplyv na existenciu pohľadávky. Dňa 20.02.2017 Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny
odbor Rozhodnutím č.k. X XXX/XXXX rozhodol, že opraví v k.ú. Banská Bystrica, na liste vlastníctva
č.XXXX v časti C - ťarchy : W. ťarchu: „ Na parc.č.XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XX + č. s. XXXX na

parcele č.XXXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve D. R.: Záložné právo pre pohľadávku Slovenskej
sporiteľne, a.s. Bratislava č. zml. V 4256/2002 zo dňa 17.10.2002- VZ1794/2002. Dňa 15.03.2017
podala žalobkyňa 2/ a dňa 17.03.2017 podal žalobca 1/ Odvolanie voči Rozhodnutiu Okresného úradu
Banská Bystrica, katastrálny odbor, č. k. X 292/2016 zo dňa 20.02.2017, kde v návrhu navrhli Správne
konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho tohto súdneho konania, a to až do jeho právoplatného

skončenia. Dňa 17.05.2017 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov konanie o
odvolaní proti Rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. k. X XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX prerušil do doby skončenia predbežnej otázky, ktorou je právoplatné skončenie
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod.č.XXCsp/XX/XXXX. Z aktuálneho
listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. T., na ktorom sú evidované dotknuté nehnuteľnosti vyplýva, že

žalobcovia sú ich bezpodielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu X/X. Na liste vlastníctva č.XXXX nie
je v časti C - ťarchy zapísaná žiadna ťarcha záložného práva pre pohľadávku žalovaného. K realizácií
dražby dotknutých nehnuteľnosti dražobníkom DUPOS dražobná, spol. s r.o. nedošlo.5. Z dôvodu, že predmetom tohto sporu je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. c)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie v prvom rade
skúmal, či žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie

vyslovil názor, že naliehavý právny záujem vo veci je daný, keďže v prípade vyhovujúceho výroku
rozsudku príslušný katastrálny odbor bude pokračovať v prerušenom konaní vo veci opätovného zápisu
vymazaného záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov
1/ a 2/. Súd prvej inštancie taktiež poznamenal, že je čiastočne namieste argumentácia žalovaného, že
záložné právo ako také vzniklo platne a doteraz nezaniklo ani jedným zo zákonom predpokladaných

dôvodov. Považoval za potrebné uviesť, že v dôsledku výlučne dôvodne vznesenej námietky premlčania
žalobcami však všeobecne platí, že premlčané právo nemožno priznať, preto záložné právo ako také
stráca svoju uhradzovaciu funkciu, a preto je namieste výrok súdneho rozhodnutia o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Súdne rozhodnutie o pozitívnom určovacom výroku v
prípade úspechu žalobcov v tomto konaní by predstavovalo podklad pre dotknuté doposiaľ prerušené
katastrálne konanie.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplýva, že
medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou
o hypotekárnom úvere č. XX.XX.XXXX, zo dňa 15.10.2002, predmetom ktorej bolo poskytnutie
hypotekárneho úveru žalobcom, ktorého zabezpečenie bolo realizované formou zriadenia záložného

práva k dotknutým nehnuteľnostiam v bezpodielom spoluvlastníctve manželov, a to na základe
v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa
15.10.2002. Predmetný zmluvný vzťah súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko
právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcami, ktorí sú fyzickými osobami -

nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia navrhovateľov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom ako i z účelu poskytnutého úveru).
Z uvedeného bola tak následne zrejmá nutnosť aplikácie príslušných ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách upravených v Občianskom zákonníku účinnom v čase vzniku predmetného záväzkovo
právneho vzťahu, keď sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodný

zákonník sa použije len tam, kde jeho úprava neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských
vzťahov.

7.Spoukazomnauvedenétaknámietkuvznesenúžalovanýmohľadnenesprávnehourčeniazákonného
sudcu, keď vec nemala byť podľa názoru žalovaného zaradená do „Csp“ senátu ako spor spotrebiteľský,

súd prvej inštancie považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú súd prvej
inštancie považoval aj námietku vznesenú v tejto súvislosti žalovaným ohľadne určenia miestnej
príslušnosti konajúceho súdu a poukázal na ustanovenie § 19 písm. d) CSP, ktoré pojednáva o osobitnej
miestnej príslušnosti konajúceho súdu, v obvode ktorého majú žalobcovia, ktorí sú spotrebiteľmi adresu
trvalého pobytu a jedná sa o spor spotrebiteľský, čo súd prvej inštancie mal v tomto konaní za náležite

preukázané.

8. Konštatoval, že predmetom tohoto konania bolo v zmysle súdom pripustenej zmeny žalobného návrhu
určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, nie sú zaťažené v
prospech žalovaného záložným právom, a to vzhľadom na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesli

žalobcovia.

9. K právnemu posúdeniu dôvodnosti a oprávnenosti samotného žalobného návrhu súd prvej inštancie
uviedol, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nie je z premlčania zo zákona
vylúčené a možnosť premlčania záložného práva vyplýva z § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho

zákonníka. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a tak ako platí všeobecne začína plynúť
odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát, t.j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že súdna prax pripustila, že záložný dlžník sa môže brániť proti právu

záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen
obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale takisto prostredníctvom žaloby o
určenie, že tu záložné právo nie je, napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom, ak je na
takomto určení naliehavý právny záujem (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 4/2019z 26.02.2020). Poukázal na to, že aj podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS
250/2011zodňa8.12.2011premlčaniupodliehazáložnéprávovtrojročnejpremlčacejdobe,ktorázačína
plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie

záložného práva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak teda záložný veriteľ neuplatnil v
premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má
to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne
domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku predaja zálohu). Záložné
právo v takomto prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej

pohľadávky. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej s poukazom na § 879 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uviedol, že podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2002 sa posudzuje nielen platnosť
vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 01.01.2003 vznikli.
Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z
predaja. Obsah tohto nároku, ktorý nepochybne vznikol pred 01.01.2003 sa nemohol zmeniť zmenou
právnych predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa

spôsob uspokojenia zo zálohu záložného veriteľa riadil počas celého trvania práva záložného veriteľa
domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záložného práva. Bolo
by z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa
nárokyúčastníkovzáložnejzmluvy,ktorévzniklizapredchádzajúcejprávnejúpravyriadilinovouprávnou
úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli. Uvedené konštatovanie ústavného súdu súd prvej

inštancie uviedol z dôvodu, že Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bola
medzi žalobcami ako záložnými dlžníkmi a zároveň záložcami a právnym predchodcom žalovaného ako
záložným veriteľom uzavretá dňa 15.10.2002, t.j. pred vznikom platnosti a účinnosti zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, t.j. do 31.12.2002.

11. Konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že žalobcovia uzavreli s právnym
predchodcom žalovaného Zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorá svojou povahou je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní taktiež nebolo sporné, že na
zabezpečenie pohľadávok právneho predchodcu žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy bola
uzavretázmluvaozáložnompráve.Zanespornépovažovalsúdprvejinštancieito,žežalovanýzdôvodu

neplatenia zročných splátok oznámil žalobcom mimoriadne zosplatnenie poskytnutého úveru ku dňu
03.12.2014avyzvalžalobcovnajehozaplatenievlehote15dníoddoručeniapísomnostiomimoriadnom
zosplatnení. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia uvedenú listinu prevzali dňa 08.12.2014 a dlžnú
sumu dobrovoľne neuhradili.

12. K námietke premlčania súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že v konaní samostatne
posudzuje premlčaciu dobu zabezpečovanej pohľadávky žalovaného proti žalobcom a samostatne
posudzuje premlčanie práva záložného veriteľa, t.j. žalovaného, domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
Tieto práva sú nepochybne dve samostatné a ich premlčanie plynie tiež samostatne na základe
samostatných skutočností a má samostatnú dĺžku premlčacej doby.

13. Súd prvej inštancie právne posudzoval premlčanie zabezpečovanej podľa § 53 ods. 9, § 103 a § 565
Občianskeho zákonníka, keď na tomto mieste mal za to, že je potreba riešiť otázku, ktorá neuhradená
splátka vyvolala splatnosť celého úveru. Čo sa týkalo samotného zosplatnenia celého úveru súd prvej
inštancie uviedol, že vyzýval stranu žalovaného cez právneho zástupcu na predloženie relevantných

dokladov, ktoré súdu doručené neboli. Súd prvej inštancie preto vychádzal z listín, a to: Mimoriadna
splatnosť a Prvá výzva pred zosplatnením úveru, z ktorých mohol posúdiť, že úver bol nesporne
zosplatnený ku dňu 03.12.2014. Výzva pred zosplatnením bola datovaná dátumom 16.08.2014, keď je
konštatované zo strany žalovaného, že ku dňu 16.08.2014 sú žalobcovia v omeškaní so sumou 3.813,56
Eur, čo v prepočte zodpovedá už viac ako siedmim neuhradeným splátkam. Pri aplikácii dotknutých

ustanovení Občianskeho zákonníka a pri aplikácii tej právnej normy, ktorá hovorí, že ktorá splátka
vyvolala zosplatnenie a že od splatnosti tejto splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie sa ráta premlčacia
doba, mal súd prvej inštancie z týchto listinných dôkazov za náležite preukázané, že to bola práve
splátka zo dňa 10.08.2014, ktorá vyvolala zosplatnenie tohto úveru a podľa ústavnej judikatúry, ako
aj podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka bolo potrebné posudzovať túto splátku ako tú,

ktorá vyvolala zosplatnenie a od ktorej následne narátaval premlčaciu dobu zabezpečovanej pohľadávky
v dĺžke troch rokov. Súd prvej inštancie potom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti
celého dlhu (predčasného zosplatnenia úveru) vyhlásenej ku dňu 03.12.2014, bola práve splátka splatná
dňa 10.08.2014, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania a ktorú neuhradili riadne a včas. Súdprvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka potom vychádzal
z toho, že práve odo dňa splatnosti tejto splátky začala plynúť právnemu predchodcovi žalovaného,
resp. žalovanému premlčacia doba na uplatnenie jeho práva (§ 103 veta druhá Občianskeho

zákonníka). Premlčacia doba potom žalovanému uplynula dňa 10.08.2017. Právne významným pre súd
prvej inštancie tak bolo to, že od dátumu 10.08.2014 začala plynúť trojročná premlčacia doba veriteľovi
(žalovanému) na uplatnenie pohľadávky proti žalobcom na súde. Táto premlčacia doba uplynula ku
dňu 10.08.2017. Žalobcovia však podali žalobu na súd dňa 13.03.2017, t.j. v čase keď pohľadávka
žalovaného ešte premlčaná nebola. V konaní nebolo sporné, že právo z úverovej zmluvy žalovaný voči

žalobcom neuplatňoval v súdnom a ani inom konaní a do dnešného dňa ju eviduje ako pohľadávku
neuhradenú. S poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na žalobcami vznesenú námietku premlčania
súd prvej inštancie konštatoval, že premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky žalovaného márne
uplynula v priebehu tohto súdneho konania.

14. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že došlo k premlčaniu pohľadávky z úverovej zmluvy žalovaného

proti žalobcom, musí údajne byť premlčané aj záložné právo, súd opätovne uvádza a zdôraznil, že
premlčanie práva z úverovej zmluvy a premlčanie výkonu záložného práva predstavujú premlčanie
dvoch rôznych práv. Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, neznamená to
automaticky, že ju nie je možné uspokojiť zo zálohu (bližšie § 151j ods.2 Občianskeho zákonníka)
a v tomto smere je totiž správna aj argumentácia žalovaného, nakoľko uvedené ustanovenie priamo

umožňuje uspokojenie premlčanej pohľadávky zo zálohu.

15. Súd prvej inštancie po preskúmaní námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenej
žalobcami dospel k záveru, že právo žalovaného ako záložného veriteľa z predmetných zmlúv o
záložnom práve k nehnuteľnostiam premlčané nie je.

16. Konštatoval, že výkon záložného práva sa premlčuje v lehote troch rokov, odkedy sa mohlo vykonať
po prvýkrát. Čo sa týkalo zodpovedania otázky, odkedy sa mohlo vykonať po prvýkrát súd prvej inštancie
pristúpil k zadeleniu samotnej doby tak, že dňa 03.12.2014 bol zosplatnený úver. Takéto mimoriadne
zosplatnenie úveru bolo žalobcom nesporne doručené dňa 08.12.2014. Následne bola žalobcom zo

strany žalovaného ponechaná 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie zosplatneného dlhu, preto až
po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty počítanej od doručenia tohto zosplatnenia, súd prvej inštancie začal
počítať v rámci právneho posúdenia trojročnú premlčaciu dobu na výkon samotného záložného práva
alebo na premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, t.j. počnúc dňom
24.12.2014. K márnemu uplynutiu premlčacej doby výkonu záložného práva by tak mohlo dôjsť ku dňu

24.12.2017.

17. K prijatiu samotného záveru, či výkon záložného práva v danom prípade premlčaný je súd prvej
inštancie považoval za potrebné v prvom rade prijať záver o tom, či nenastali skutočnosti, ktoré riadne
plynutie premlčacej doby prerušili. K premlčaniu záložného práva môže dôjsť iba v prípade, ak v

premlčacej dobe nezačal záložný veriteľ s výkonom záložného práva (bližšie sp.zn. II. ÚS 250/2011).

18. Súd prvej inštancie považoval za dôležité zistenie, či v čase od 24.12.2014 do 24.12.2017 žalovaný
ako veriteľ uplatnil práva zo záložnej zmluvy, teda začal s výkonom záložného práva a realizoval tak
uhradzovaciu funkciu záložného práva.

19. Zo zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie zistil, že listom zo dňa 23.02.2015 žalovaný
oznámil v súlade s § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, že pristupuje k výkonu záložného práva
predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie o vykonaní dobrovoľnej
dražby doručoval žalobcom. Dňa 03.06.2015 uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ

a spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. ako dražobník Zmluvu o realizácií dražby predmetných
nehnuteľností žalobcov. Dňa 07.06.2015 dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.) vydal Oznámenie o
dobrovoľnej dražbe s dátumom konania 20.07.2015, ktorá však bola neúspešná. Dňa 28.07.2015
uzavrel právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ a spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. ako
dražobník Zmluvu o realizácií opakovanej dražby predmetných nehnuteľností žalobcov. Dňa 23.03.2016

dražobník (Dražobná spoločnosť, a.s.) vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania
18.04.2016, ktoré doručoval žalobcom. Dražobník však následne upustil od výkonu dražby z dôvodu,
že v súvislosti s majetkom žalobcu 1/ ako vlastníkom predmetu dražby bola povolená reštrukturalizácia.
Žalovaný ďalej s výkonom záložného práva riadne pokračoval prostredníctvom ďalšieho dražobníkaDUPOS dražobná, spol. s r.o., ktorý plánovanú dražbu na deň 08.12.2016 zrealizovať nemohol, nakoľko
dňa 26.09.2016 Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vykonal pod číslom zmeny XXXX/
XXXX na základe listiny č. Z XXXX/XXXX, a to na LV č.XXXX v časti- Iné údaje bol vykonaný zápis

uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o ukončení reštrukturalizácie dlžníka č.k. IR XX/XXXX-
XXX zo dňa 21.07.2016, ktorým došlo k vymazaniu predmetnej ťarchy v častí C. na parc.č.XXXX/X,
XXXX/XXX, XXXX/XX + č.s. XXXX na parc. č. XXXX/XX záložné právo pre pohľadávku Slovenskej
sporiteľne, a.s. Bratislava, IČO: 00151653 č.zm 1. V XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2002 - R K opätovnému
zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností však nedošlo, nakoľko Z. úrad, katastrálny odbor

síce Rozhodnutím č. k. X XXX/XXXX rozhodol, že opraví v k.ú. T. T., na liste vlastníctva č.XXXX v
časti C - ťarchy: W. ťarchu: „Na parc.č.XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XX + č.s. XXXX na parcele č.XXXX/
XX v bezpodielovom spoluvlastníctve D. R.: Záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s.
Bratislava č.zml. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX- R toto rozhodnutie právoplatné však nie je, a to
z dôvodu prerušenia predmetného konania do právoplatného skončenia tohto súdneho konania.

20. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka došlo k prerušeniu
premlčacej doby výkonu záložného práva, a to až samotným podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražby dražobníkovi a súčasne nariadením dražby na konkrétne nehnuteľnosti. Samotné oznámenie
o dobrovoľnej dražbe v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa názoru prvej inštancie
súdu ešte neprerušuje premlčaciu dobu. Až podanie návrhu na vykonanie dražby, a následne

nariadenie konkrétnej dražby podľa názoru súdu predstavuje krok k riadnej realizácii výkonu záložného
práva žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval, že prerušenie premlčacej doby v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka predpokladá uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu a
riadne pokračovanie v začatom konaní. Vzhľadom na povahu záložného práva a rôzne spôsoby jeho
výkonu a rôznu zákonnú úpravu, v prípade dobrovoľnej dražby sa neuplatňuje právo na súde a ani

na žiadnom inom orgáne, ale postupom upraveným priamo v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a záložné právo sa vykonáva na konkrétnej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa koná na zmluvnom
základe medzi navrhovateľom a dražobníkom. Preto až samotným kolom dražby dochádza k riadnemu
pokračovaniu výkonu záložného práva.

21. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, ako veriteľ pokračoval v realizácii záložného práva,
pretoževdražbeohľadompredmetnýchnehnuteľnostípokračovaldo01.04.2016,kedyupustiloddražby
z dôvodu, uvedenom v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Dôvodom
upustenia od dražby tak bola skutočnosť, kedy na majetok vlastníka predmetu dražby bola povolená

reštrukturalizácia, resp. v súvislosti s ním a v tejto súvislosti bolo ako dôkaz vykonané súdne
rozhodnutie - povolenie reštrukturalizácie zo dňa 23.12.2015 na subjekt Ing. M. R. - MEDIACOM,
zverejnenévObchodnomvestníku246/15.Súdprvejinštancienamargouvedenéhovšakpoukazázalna
ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré stanovuje, že reštrukturalizačným
plánom, zostáva nedotknuté právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči

spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. V konaní bolo nesporné, že dlžníkom zo Zmluvy o
hypotekárnom úvere bola takisto žalobkyňa 2/, pričom jej záväzok reštrukturalizáciou žalobcu 1/ nebol
žiadnym spôsobom dotknutý a súd prvej inštancie takisto považoval za potrebné poukázať na inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa nesporne dotknuté nehnuteľnosti nachádzali a

ktorých dražbu žiadnym spôsobom reštrukturalizácia žalobcu 1/ nevylučovala.

22. Následne ako zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, vo výkone záložného práva žalovaný
pokračoval aj prostredníctvom činnosti v poradí druhého dražobníka, avšak vzhľadom na tú skutočnosť,
že došlo k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností, ďalšie pokračovanie vo výkone záložného

práva je pre žalovaného nerealizovateľné. Žalovanému tak v dôsledku toho, že na liste vlastníctva nie je
opätovne zapísané záložné právo v prospech žalovaného, resp. ako bolo pôvodne zapísané v prospech
jeho právneho predchodcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zapísaným
na XX. Podľa, objektívne bez akéhokoľvek jeho zavinenia nie je umožnené, hoci v trojročnej premlčacej
dobe ako veriteľ preukázateľne riadne začal s výkonom záložného práva, t.j. aby v uplatnení svojho

práva zo záložnej zmluvy mohol aj riadne pokračovať.

23. Podľa názoru súdu prvej inštancie zistený skutkový stav a prerušené katastrálne konanie o
znovuzapísanie záložného práva do katastra nehnuteľností, bez opätovného zápisu ktorého vovykonávaní záložného práva pokračovať objektívne nemožno, nakoľko poukazom na ustanovenie §
151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká až zápisom do katastra
nehnuteľností, nie je možné vyhodnotiť ako stratu možnosti žalovaného domáhať sa uspokojenia zo

zálohu výkonom záložného práva, pretože tento výkon by mal byť údajne premlčaný.

24. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov dôvodná nie je, a
pretojuvcelomrozsahuzamietol.Súdprvejinštancienazáverdodal,žežalobcoviasapodanoužalobou
od počiatku bránili výkonu záložného práva žalovaného, ktoré zaťažovalo ich spoločné nehnuteľnosti,

argumentujúc jednak premlčanie zabezpečenej pohľadávky a následne aj premlčanie samotného
výkonu záložného práva. V čase samotného podania žalobného návrhu konajúcemu súdu, pohľadávka,
ako ani výkon záložného práva na jej uspokojenie premlčané nepochybne neboli. K premlčaniu
pohľadávky došlo až v priebehu tohto súdneho konania, čo však samo o sebe bez ďalšieho neznamená
to, že malo dôjsť aj k premlčaniu výkonu záložného práva, a to obzvlášť nie za situácie, keď žalovaný
preukázateľne s výkonom záložného práva riadne a včas začal, v jeho výkone aj riadne pokračoval,

avšak jeho ďalšia realizácia bola žalovanému objektívne znemožnená vzhľadom na konanie žalobcov
voči katastru nehnuteľností, z ktorého neoprávnene dosiahli výmaz riadne zapísaného záložného
práva, a k opätovnému zápisu ktorého právoplatne do dnes nedošlo z dôvodu prerušenia dotknutého
katastrálneho konania až do právoplatného skončenia tohto súdneho konania.

25. Za takto zisteného skutkového stavu veci a prijatého právneho posúdenia žalobcami uplatneného
žalobného návrhu súd prvej inštancie vzhliadol procesnú obranu žalovaného ako účinnú a relevantnú,
ktorej zamietnutím žalobného návrhu v celom rozsahu súd priznal náležitú právnu ochranu.

26. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade bolo

predmetom konania určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcov v konaní tak
predstavuje 0 % a úspech žalovaného predstavuje 100 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní
úspešného žalovaného patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej
inštancie preto náhradu trov konania priznal žalovanému.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia
1/ a 2/. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vyjadrili svoj nesúhlas s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že výkon

záložného práva nie je premlčaný. Poukázali na to, že právne posúdenie súdom prvej inštancie uvedené
v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku si právne odporuje s právnym posúdením súdu prvej
inštancie uvedeným v odsekoch 57. a 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedli, že v ods. 48.
odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie pripúšťa citovaný nález ústavného súdu, kde sa konštatuje,
že bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť,

aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy riadili novou
právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli. Uvedené konštatovanie ústavného
súdu súd prvej inštancie uvádza z dôvodu, že Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiambolauzavretámedzižalobcamiakozáložnýmidlžníkmiazároveňzáložcamiaprávnym
predchodcomžalovanéhoakozáložnýmveriteľomdňa15.10.2002,t.j.predvznikomplatnostiaúčinnosti

zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, t.j. do 31.12.2002 a na druhej strane v ods. 57. a
58. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie pripúšťa, že výkon záložného práva bol riadne uplatnený
zo strany právneho predchodcu žalovaného dňom podania návrhu na vykonanie dražby v súlade so
zákonom číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účinného až dňom 1.1.2003. Uviedli, že počas
konania pred súdom prvej inštancie poukazovali na skutočnosť, že s právnym predchodcom žalovaného

uzavreli dňa 15.10.2022 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvu o zriadení záložného práva k
hnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. T. T., obec T. T., okres T. T., evidovaným Okresným
úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, ktorých boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X-ina k celku v režime BSM, v ktorej si dohodli presné spôsoby
výkonu záložného práva. S poukazom na § 879 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ústavný súd Slovenskej

republiky uviedol, že podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2002 sa posudzuje nielen platnosť
vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 01.01.2003, t.j. bolo by
zhľadiskarešpektovaniazákladnýchprincípovprávnehoštátuneakceptovateľnépripustiť,abysanároky
účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy (platnej do 31.12.2002)riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli, t.j. ustanoveniami zákona
číslo527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,účinnéhoaždňom1.1.2003.Súdprvejinštancieajnapriek
tomu posúdil dražby začaté právnym predchodcom v zmysle zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách, účinného až dňom 01.01.2003 za platné, t.j. za riadne uplatnenie si výkonu záložného práva
zo strany záložného veriteľa s čím žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili, keďže na ich výkon záložného práva sa
malvzťahovaťprávnyrežimplatnýdo31.12.2002,kedyzákonodobrovoľnýchdražbáchnebolúčinný,t.j.
podľa dohodnutých pravidiel v Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zo dňa 15.10.2002.
Poukázali na to, že v článku VI. ods. 1 a 2 záložnej zmluvy sa s právnym predchodcom dohodli, výkon

záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľností ako predmetu záložného práva, a to buď priamym
predajom alebo iným vhodným spôsobom. Za iný vhodný spôsob predaja predmetu záložného práva si
zmluvné strany dohodol, výhradne len priamy predaj tretej osobe alebo vyhlásenie verejnej obchodnej
súťaže podľa § 281 Obchodného zákonníka. Iný spôsob výkonu záložného práva medzi nimi dohodnutý
nikdy nebol. Z uvedených dôvodov mali za to, že k platnému a riadnemu začatiu výkonu záložného
práva mohlo zo strany právneho predchodcu žalovaného dôjsť len na základe a spôsobu dohodnutého

v článku VI. ods. 1a 2 záložnej zmluvy a nie výkonom dobrovoľnej dražby. Poukázali na skutočnosť, že
právny predchodca žalovaného odo dňa 24.12.2014 do 24.12.2017 a ani potom nikdy neurobil proti nim
a ani iným osobám nijaký právny úkon, ktorým by začal výkon záložného práva priamym predajom tretej
osobe a ani nevyhlásil verejnú obchodnú súťaž podľa § 281 Obchodného zákonníka, a preto zo strany
žalobcu nemohlo dôjsť k začatiu a následnej realizácii výkonu záložného práva. Právne úkony na začatie

výkonu záložného práva formou dobrovoľných dražieb podľa zákona č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, účinného až dňom 1.1.2003 považovali absolútne neplatné právne úkony.

28. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej v odvolaní nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že právny predchodca
žalovaného nemohol vykonávať výkon záložného práva z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na

majetok žalobcu 1/ a následne z dôvodu výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností. Uviedli, že
právny predchodca žalovaného si do reštrukturalizačného konania vyhláseného na majetok žalobcu 1/
neprihlásili splatnú pohľadávku proti žalobcovi 1/ v zákonnej lehote. Následne žalobcovia 1/ a 2/ podali
na Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor v dobrej viere, že záložné právo zaniklo, návrh
na výmaz záložného práva. Správny orgán výmaz záložného práva vykonal. Okresný úrad, katastrálny

odbor Rozhodnutím č. k. X XXX/XXXX rozhodol, že opraví v k. ú. T. Bystrica, na liste vlastníctva č.XXXX
v časti C - ťarchy: W. ťarchu: „Na parc.č.XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XX + č. s. XXXX na parcele č.XXXX/
XX v bezpodielovom spoluvlastníctve D. R.: Záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s.
Bratislava č.zml. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX- R a odvolací orgán v odvolacom konaní číslo
konania Xo X/XXXX-X zo dňa 17.5.2017 rozhodol, že odvolacie konanie prerušuje do doby skončenia

súdneho konania XXCsp/XX/XXXX vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica. Žalobcovia 1/ a 2/
poukázali na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného toto rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica, odboru opravných prostriedkov nenapadol v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov v
zmysle správneho poriadku a ani právny predchodca žalovaného nepodal proti tomuto rozhodnutiu
správnu žalobu v zmysle § 177 Správneho súdneho poriadku ak výmaz záložného považovali za

nezákonný tak, ako tvrdil žalovaný pred súdom prvej inštancie. Poukázali na to, že žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie opakovane poukazoval na nezákonnosť výmazu záložného práva z katastra
nehnuteľností vykonaný Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom ako správnym
orgánom, ale okrem odvolania v tejto veci nič iné právny predchodca žalovaného neurobil a zotrvával
tak v neaktívnom stave čo sa týka ochrany jeho práv ohľadne výkonu záložného práva. Na uvedené

skutočnosti poukazovali počas konania pred súdom prvej inštancie. Vyslovili názor, že aj po výmaze
záložného práva z katastra nehnuteľností vykonaného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym
odborom ako správnym orgánom mohol právny predchodca žalovaného uskutočniť začatie výkonu
záložného práva v súlade s článkom VI. ods. 1 a 2 záložnej zmluvy, t.j. priamym predajom, priamym
predajomtretejosobealebovyhlásenímverejnejobchodnejsúťažepodľa§281Obchodnéhozákonníka,

nakoľko podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Žalobcovia 1/ a 2/ vyslovili názor, že právny predchodca žalovaného mohol začať
výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľností tretej osobe aj keď na liste vlastníctva číslo T.
pre katastrálne územie Banská Bystrica bola vyznačená plomba o oprave chyby v katastrálnom operáte
pod číslo X 292/2016. Katastrálne konanie o vklade vlastníckeho práva v prospech tretej osoby by

tak bolo v zmysle Katastrálneho zákona prerušené až do vybavenia zápisov predchádzajúcich tomuto
katastrálnemu konaniu o vklade vlastníckeho práva z dôvodu priameho predaja zálohov tretej osobe,
t.j. aj do vybavenia katastrálneho konania číslo X XXX/XXXX, čím by došlo k riadnemu a včasnému
uplatneniu si výkonu záložného práva zo strany právneho predchodcu žalovaného. Žiadali, aby odvolacísúd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že ich žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie a odvolacím súdom proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % .

29. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcov v

rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa v predmetnom konaní po zmene žaloby

domáhali určenia, že nehnuteľnosti - pozemok registra „C“, parcelné čísloXXXzáhrady o výmere XXXX/
XXXXX/XX,2, pozemok registra „C“, parcelné číslo 2XXX/XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere
XX m2, pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo T.0, nachádzajúce
sa v okrese Banská Bystrica, v obci Banská Bystrica, v katastrálnom území Banská Bystrica zapísané

v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV
číslo XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v zmysle zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 15.10.2002 zapísanej do katastra
nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV číslo XXXX
pod V XXXX/XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 15.10.2002 Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava

(právny predchodca žalovaného) na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX poskytol žalobcom 1/ a
2/ úver. Dňa 15.10.2002 žalobcovia 1/ a 2/ s právnym predchodcom žalovaného uzavreli Zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Banská Bystrica, obec
Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu žalovaného Správou katastra Banská Bystrica dňa

17.10.2002 pod č. V XXXX/XX. Dňa 23.02.2015 právny predchodca žalovaného žalobcom 1/ a 2/
Oznámením o výkone záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámil, že začína
výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v platnom znení. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že dňa 20.07.2015 bolo neúspešne vykonané 1. kolo a

2. kolo dobrovoľnej dražby spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a.s., Guduličova 3, Bratislava. Ďalej
uviedli, že na majetok žalobcu 1/ bola Okresným súdom Banská Bystrica povolená reštrukturalizácia
rozhodnutím publikovaným v Obchodnom vestníku č. 246 dňa 23.12.2015 a rozhodnutím publikovaným
v Obchodnom vestníku č. 144 dňa 27.07.2016 bol potvrdený reštrukturalizačný plán. Následne dňa
07.08.2016 žalobca 1/ podal na Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor žiadosť o výmaz

záložných práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor
na základe žiadosti žalobcu 1/ vymazal záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného z
dôvodu, že si neprihlásil pohľadávku riadne a včas do reštrukturalizačného konania. Dňa 21.10.2016
spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tomášikova 2742/17, Trnava vydala inzerát s fotografiou

rodinného domu vo vlastníctve žalobcov o príprave dražby rodinného domu s tým, že dražba bola
stanovená na deň 08.12.2016. Dňa 14.11.2016 právny predchodca žalovaného zaslal Okresnému
úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor žiadosť o opravu zapísaním záložného práva do katastra
nehnuteľností. Žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu konania podaním zo dňa 25.01.2018 podali návrh na zmenu
žaloby, v ktorej súčasne vzniesli námietku premlčania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia

zo zálohu.

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.33. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť
rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný

v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným
dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

34. Citované ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je potrebné chápať aj z hľadiska práv strán sporu na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003 uviedol, že „že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“

35. Podľa § 114 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a
reštrukturalizácii“), účinkom začatia reštrukturalizačného konania je, že pre zabezpečenú pohľadávku,

ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone
zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi.

36. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu
v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje

pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

37. Podľa § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, plánom zostávajú nedotknuté práva

veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka,
ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku
tretích osôb.

38. Odvolací súd vo vzťahu k zabezpečovaciemu právu poukazuje predovšetkým na účinky začatia

reštrukturalizačného konania podľa ustanovenia § 114 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje
prihláškou nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci
dlžníkovi. Uvedené zákonné obmedzenie sa vzťahuje len na tie zabezpečovacie práva, ktoré
zabezpečujú pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou podľa § 120 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V reštrukturalizácii si prihláškou uplatňujú pohľadávky veritelia
reštrukturalizačného dlžníka, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného
konania v Obchodnom vestníku. Ak si veriteľ svoju pohľadávku voči reštrukturalizačnému dlžníkovi
neprihlási prihláškou, zanikne v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu jeho právo takúto
pohľadávku proti dlžníkovi vymáhať.

39. Účinky zverejnenia reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku podľa ustanovenia § 155
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v podobe zániku práva vymáhať pohľadávky voči
reštrukturalizačnému dlžníkovi a v podobe zániku riadne a včas neprihlásených zabezpečovacích práv
viaznúcich na majetku reštrukturalizačného dlžníka sa vzťahujú len na tie pohľadávky a zabezpečovacie

práva, ktoré je možné prihláškou prihlásiť v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia o potvrdení
reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nedochádza k zániku zabezpečovacích práv
zriadených na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ak je zabezpečovacím právom zabezpečenápohľadávka tretej osoby odlišnej od reštrukturalizačného dlžníka. (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019).

40. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí nedostatočným spôsobom vysporiadal s účinkami začatia reštrukturalizačného konania na
majetok žalobcu 1/, ako aj s účinkami zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu
v Obchodnom vestníku podľa § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko na
majetok žalobcu 1/ ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva v prospech

žalovaného bola povolená reštrukturalizácia. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na
znenie ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a mal za nesporné, že dlžníkom
zo zmluvy o hypotekárnom úvere bola aj žalobkyňa 2/ a konštatoval, že záväzok žalobkyne 2/ nebol
reštrukturalizáciou žalobcu 1/ žiadnym spôsobom dotknutý, pričom poukázal na inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa nesporne dotknuté nehnuteľnosti nachádzali a ktorých dražbu
žiadnym spôsobom reštrukturalizácia žalobcu 1/ nevylučovala. Súd prvej inštancie sa však dostatočným

spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo
zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcami
1/ a 2/ boli zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne žalobcu 1/ v celosti alebo nie. Odvolací súd z
priloženého spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor zistil, že v tomto sa nachádza
aj reštrukturalizačný plán žalobcu 1/, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva

č.T. k.ú. Banská Bystrica, na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného boli zapísané
do majetku žalobcu 1/ v celosti, t.j. nešlo o zápis uvedených nehnuteľností len v podiele pripadajúcom
na žalobcu 1/.

41. Nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s účinkami začatia reštrukturalizačného

konanianamajetokžalobcu1/,akoajsúčinkamizverejneniauzneseniaopotvrdeníreštrukturalizačného
plánu v Obchodnom vestníku podľa § 155 ods. 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a následného
zániku zabezpečovacieho práva žalovaného viaznúceho na majetku reštrukturalizačného dlžníka -
žalobcu 1/ v spojení so žalobkyňou 2/, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto napadnutej časti nedáva odpovede, či v danom prípade nastali účinky podľa § 155 ods. 2 a 4

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a či z tohto dôvodu došlo k zániku zabezpečovacieho práva na
majetku vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľný, a to je dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

42. Z dôvodu, že nedostatok, alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné

procesnépochybeniesúduspočívajúcevporušeníprávanaspravodlivýproces,odvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi
účinky začatia reštrukturalizačného konania na majetok žalobcu 1/, ako aj zverejnenia uznesenia o
potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku v súlade s § 155 ods. 2 a 4 zákona o

konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ tak, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené
a preskúmateľné v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

43. Až následne, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danom prípade nenastali účinky
zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, súd prvej

inštancie posúdi dôvodnosť námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenej žalobcami 1/ a 2/,
pričom posúdi, či došlo k výkonu dražby v súlade s dohodnutým spôsobom jeho výkonu v zmluve o
zriadení záložného práva s poukazom prechodné ustanovenie § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka a
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011.

44. Vzhľadom na to, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej
doby v prípade, ak počas jej plynutia uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, odvolací
súd na záver dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že k prerušeniu plynutia premlčacej doby na
uplatnenie práva na výkon záložného práva môže dôjsť len tým, že si veriteľ uplatní svoje právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu. Skutočnosť, že došlo k prerušeniu katastrálneho konania o

znovuzapísanie záložného práva do katastra nehnuteľností však podľa názoru odvolacieho súdu nie je
možné považovať za uplatnenie práva u iného príslušného orgánu, ako to má na mysli ustanovenie §
112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatneniapo dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

45. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP.

46. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods.
3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).