Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 3, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202275
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8722202275.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX,

XXX XX F., právne zastúpená Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o. so sídlom Mnoheľova
830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654 proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený Mgr. Marcel Lesňák, advokát so sídlom Murgašova 87/6,
058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa vecné bremeno žalovanému spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti:
- bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí, vchod č. 38 v bytovom dome s. č. XXXX blok I.
- spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu s. č. XXXX
- spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/3409 na pozemku parcela registra C parcelné číslo
2993/586 o výmere 386 m2 – zastavaná plocha a nádvorie
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade
odbor katastrálny Poprad,
ktoré vzniklo zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
12.11.2007.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške
10.144,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11.08.2022 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil žalovanému
vecného bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľnosti bytu č. XX nachádzajúceho sa na
4. poschodí, vo vchode č. 38 bytového domu I. súp. č. XXXX v k. ú. F. zapísaného na liste

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F., obec F., zriadené na základe zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 12.11.2007, ktorého vklad bol povolený dňa 03.01.2008 Správou katastra v Poprade pod
V-5709/07. Žalobný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 19, na 4. poschodí
vo vchode E. 38 J. K. C. D. E. XXXX/XX L. F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F.,
ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej pod V-2932/05. Žalobkyňa uzatvorila dňa
12.112007 so žalovaným zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej Správa katastra Poprad
dňa 03.01.2008 povolila vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno na základe

uvedenej zmluvy spočívalo v práve doživotného užívania vyššie uvedenej nehnuteľnosti žalobkyne
vprospechžalovaného.Žalobkyňadňa13.07.2022podalanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
keďže žalovaný sa správal voči žalobkyni spôsobom, ktorý vylučoval ich ďalšie nažívanie v spoločnej
domácnosti. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 17C/51/2022 zo dňa 13.07.2022 rozhodol o zákazevstupu žalovaného do predmetného bytu, zákaze kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, osobne
alebo inými technickými prostriedkami a o zákaze približovania sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 30 m. Za danej situácie má žalobkyňa za to, že ďalšie trvanie vecného bremena spočívajúceho

v práve doživotného užívania bytu žalobkyne je neudržateľné vzhľadom na agresívne správanie sa
žalovaného a hrubo v rozpore s dobrými mravmi. Správanie žalovaného vyvrcholilo dňa 09.07.2022,
kedy žalobkyňu žalovaný fyzicky napadol, v dôsledku čoho bola na lekárskom ošetrení u obvodného
lekára. Táto zmena v správaní sa žalovaného spôsobuje hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, čo sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho trvania vecného bremena. Vo

vzťahu k náhrade za zrušenie vecného bremena žalobkyňa má za to, že súd by nemal žalovanému
priznať žiadnu náhradu, z dôvodu, že pri zriadení vecného bremena žalobkyňa ako povinná z vecného
bremena nepožadovala od žalovaného ako oprávneného žiadnu náhradu za jeho zriadenie a jednak
by súd mal prihliadnuť na to, z akého dôvodu bol podaný návrh na zrušenie vecného bremena, keď
priznanie akejkoľvek náhrady by bolo v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že z dôvodu postoja žalobkyne, ktorá ako náhradu za
zrušenie vecného bremena ponúkala žalovanému iba drevenú posteľ, žalovaný uvedené neakceptoval,
preto mimosúdne vyriešenie veci nebolo úspešné. Správanie, pre ktoré bol žalovaný priestupkovo
postihnutý, bolo zo strany žalobkyne vyprovokované za účelom dosiahnutia vylúčenia žalovaného
z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené správanie žalovaného žalobkyňa účelovo zveličuje,

aby mu nemusela uhradiť primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena. Nesúhlasil, aby bolo v
neprospech žalovaného zrušené vecné bremeno bez náhrady. Žalovaný investoval vlastné finančné
prostriedky do bytu žalobkyne ako aj jej rodiny počas spolužitia a predovšetkým aj do vybavenia bytu a
jeho rekonštrukcie. Uvedené skutočnosti žalobkyňa účelovo opomína. Na základe uvedeného žalovaný
nesúhlasil so žalobným návrhom ako je koncipovaný, a to predovšetkým z toho dôvodu, že podľa neho

by mala patriť žalovanému za zrušenie vecného bremena náhrada.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že zriadenie vecného bremena bolo rozhodnutím žalobkyne po tom
ako sa ich vzťah vyvinul do vzťahu harmonického. Povinná z vecného bremena vzhľadom na vzťah
k žalovanému v čase zriadenia vecného bremena toto zriadila bezodplatne. Správanie žalovaného sa

však zásadným spôsobom zmenilo. Žalovaný bagatelizuje svoje správanie.

4. Žalovaný v duplike v celom rozsahu poprel tvrdenia žalobkyne uvedené v replike. Žalobkyňa
účelovo opomína fakt, že v čase zriadenia vecného bremena žalovaný disponoval sumou finančných
prostriedkov, ktorú postupne investoval do zaťaženej nehnuteľnosti ako aj potrieb žalobkyne a jej rodiny.

Žalovaný žiadnym spôsobom svoje konanie nebagatelizuje. Dokazovanie nemožno obmedziť výlučne
len na správanie sa žalovaného, ale predmetný spor je potrebné posúdiť komplexne s ohľadom na
konanieobochstránsporuakoajsohľadomnaudalosti,ktorémupredchádzali.Žalovanýakooprávnený
z vecného bremena nemal žiadny dôvod negatívne meniť svoje správanie voči žalobkyni, keďže by
sa práve tým vystavil hrozbe podania žaloby. Práve žalobkyňa zmenila svoje správanie a vypočítavo

využila príležitosť, aby docielila odchod žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti ako aj zrušenie vecného
bremena.

5. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalobkyňa nepopiera,
že medzi ňou a žalovaným na začiatku boli vzťahy dobré. Vzťah možno definovať ako vzťah druh

a družka, čo vyústilo k zriadeniu vecného bremena pre žalovaného v roku 2008. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v poslednom období si žalovaný nevážil tento vzťah, fyzicky atakoval
žalobkyňu, bez ohľadu na to či je zriadené alebo nie vecné bremeno, je to konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Podstatné je, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie vecného bremena z dôvodu
správania sa žalovaného k nej, ktoré do nejakej doby tolerovala, ale po tom ako nastal fyzický útok, tak

správanie bolo už neakceptovateľné. Poukázal na rozhodnutia českých súdov, podľa ktorých nemožno
osobe, ktorá sa správa v rozpore s dobrými mravmi priznať náhradu za zrušenie vecného bremena.
Pričom nie je podstatné, či žalovaným boli alebo neboli vložené finančné prostriedky do predmetnej
nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tým, aby bola priznaná žalovanému náhrada za zrušenie vecného bremena
vzhľadom na správanie sa žalovaného.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa zoznámili a dohodli sa, že budú spolu bývať
asi od roku 2006. Žalovaný sa presťahoval z Brezna k nej. Mal jednoizbový služobný byt v Podbrezovej.
Keďže sa presťahoval k nej do Popradu, za týchto okolností zriadila vecné bremeno bezodplatne. Zozačiatku bolo spolužitie dobré, ku koncu bolo zlé, žalovaný urážal ju, aj jej deti, bol vulgárny. V súvislosti
s fyzickým napadnutím dňa 09.07.2022 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému
súd vyhovel. Hneď potom prišli policajti a žalovaný musel odísť. Odvtedy sa so žalovaným nekontaktuje.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil s tým, aby vecné bolo zrušené bezodplatne.
Uviedol, že ani existencia rozhodnutia o priestupku a teda dôkaz o negatívnom správaní sa
žalovaného voči žalobkyni, v žiadnom prípade nemôže odôvodniť nepriznanie náhrady za zrušenie
vecného bremena v akejkoľvek výške. Napriek tomu, že odplata za zriadenie vecného bremena

nebola dohodnutá, následne bol prefinancovaný určitý objem finančných prostriedkov žalovaného do
rekonštrukcie nehnuteľnosti a taktiež na potreby novej rodiny. Vo vzťahu k negatívnemu správaniu
žalovaného uviedol, že ide o ojedinelý exces žalovaného v rámci spoločného partnerského spolužitia,
ktoré zodpovedá bežnému typu správania sa v partnerskom vzťahu, kde vznikajú konflikty na jednej aj
druhej strane. Konflikty boli vzájomné. Bol názoru, že žalovanému prináleží vzhľadom na okolnosti veci
náhrada za zrušenie vecného bremena vo výške 24.576,- eur, vyčíslená podľa znaleckého posudku,

ktorá najlepšie reflektuje stav nehnuteľnosti a približne v tom čase musel žalovaný túto nehnuteľnosť
vypratať a musel si zabezpečiť vlastné bývanie.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa spoznali v roku 2005 na inzerát, následne sa
dohodli, že on príde bývať do Popradu. Predtým býval v Podbrezovej v podnikovom byte. Mal dobrú

prácu,robilpredáka,malvplánezvýšiťsikvalifikáciu,abymoholrobiťmajstra.Najskôržalobkyňachcela,
že idú kúpiť dom na Bacúchu, to je rodná obec jeho rodičov. Nakoniec dom na Bacúchu našli, asi po
mesiaci prišla žalobkyňa s tým, že najlepšie by bolo, keby on išiel bývať do Popradu. Pred jeho otcom
uviedla, že je to kvôli jej deťom a že mu zriadi vecné bremeno. Takže žalovaný dal výpoveď, prišiel
bývať do Popradu, žalobkyňa mu zohnala prácu v Tatravagónke Poprad. Vecné bremeno mu zriadila

bezodplatnestým,žebudeinvestovaťdobytu.Malpeniaze,takžestýmtosúhlasil.Peniaze,zaktorémal
kúpiť byt v Podbrezovej, investoval do tohto bytu. V súvislosti s vyporiadaním jeho predchádzajúceho
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dal žalobkyni 5.500,- eur. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne
negatívneho správania uviedol, že vždy k tomu bola príčina. Niekedy použil vulgárne slovo, keď sa mu
niečo stalo, ale nenadával žalobkyni. O deti žalobkyne sa riadne staral ako o svoje, vybavoval si na nich

paragrafy, venoval sa im, chodil s nimi po lekároch, riešil problémy v škole, deťom sa venoval, investoval
do vysokých škôl dcér žalobkyne. Taktiež sa o žalobkyňu staral, žili spolu 15 rokov. V Tatravagónke mal
vysoký plat. Následne kvôli problémom s platničkou bol s ním skončený pracovný pomer v Tatravagónke
a urobil si kurz SBS. Nie je pravda, žeby neprispieval na chod domácnosti. Uviedol, že si myslí, že
harmónia by mala byť obojstranná, nie iba z jednej strany. Žalobkyňa sa pri ňom mala dobre.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobkyne, žalobkyne, svedkov I. B., J. B., listinnými dôkazmi: zmluvou o zriadení vecného bremena zo
dňa 12.11.2007, listom vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/51/2022
zo dňa 13.07.2022, fotografiami, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu

žalovaného, žalovaného, svedkov B. H., J. H., listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 33/2023,
SMS správou a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil
skutkový stav.

10. V predmetnom konaní žalobkyňa uplatnila nárok na zrušenie vecného bremena zriadeného

v prospech žalovaného spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti a to bytu číslo XX,
nachádzajúceho sa na 4. poschodí, vo vchode číslo 38, bytového domu I., súpisné číslo XXXX v k. ú.
F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, ktoré bolo
zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.11.2007, ktorého vklad bol povolený dňa
03.01.2008 Okresným úradom odbor katastrálny Poprad pod L./XX.

11. Žalovaný v priebehu konania, nemal výhrady voči zrušeniu vecného bremena, avšak uplatnil
náhradu za zrušenie vecného bremena a to vo výške 24.576,- eur s poukazom na znalecký posudok č.
33/2023. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná na zaplatenie náhrady za zrušenie vecného
bremena. Poukazovala na nevhodné správanie sa žalovaného v poslednom období ich spolužitia, čo

bolo dôvodom podania žaloby o zrušenie vecného bremena.

12. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.11.2007 uzatvorenej medzi stranami sporu súd
zistil, že bolo zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania nehnuteľnosti a to:a) 1-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. p. bloku – I., súpisné číslo XXXX, J. K. C. D. L. F.,
č. orientačné 38,
b) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu,
c) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 k pozemku parc. č. 2993/586 o výmere 386 m2,
druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je bytový dom (blok – Kryptón) postavený.
Nehnuteľnosť je zapísaná na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Poprad, obec F., k. ú. F., na
LV č. XXXX.

Podľa bodu zmluvy 3.4. zmluvy o zriadení vecného bremena, vecné bremeno právo doživotného
užívania sa zriaďuje bezodplatne

13. Z listu vlastníctva č.XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že je
zapísanévecnébremenovprospechG.H.,nar.XX.XX.XXXX,spočívajúcevprávedoživotnéhoužívania
nehnuteľnosti bytu č. 19 na 4. poschodí.

14. Žalobkyňa v konaní predložila fotografie, z ktorých sú zrejmé podliatiny, ktoré vznikli po fyzickom
útoku zo strany žalovaného.

15. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/51/2022 zo dňa 13.07.2022 súd rozhodol:

„I. Súd žalovanému z a k a z u j e vstup do bytu č. XX na 4. poschodí, vo vchode č.38 v bloku I.,
súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele registra C -KN 2993/586 - zastavané plochy a nádvoria s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckym podielom na pozemku
4081/340912, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okres F., M. F., katastrálne územie F..
II. Žalovanému sa úplne z a k a z u j e kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, inými technickými

prostriedkami alebo osobne.
III. Žalovanému sa z a k a z u j e približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 m.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.“
Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 11.12.2020 žalovaný žalobkyňu prvýkrát fyzicky

napadol, toto napadnutie nikde nehlásila. Následne 09.07.2022 ju hrubo fyzicky napadol, bola na
lekárskom ošetrení. Následne hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru žalovaného vykázala
z jej bytu.

16. Na návrh žalovaného bol v konaní vypracovaný znalecký posudok č. 33/2023 znalkyňou A. N.

F., ktorá určila všeobecnú hodnotu vecného bremena - práva doživotného užívania bytu v prospech
žalovaného ku dňu podania žaloby 11.08.2022 na sumu 24.576,- eur, ku dňu 16.06.2023 na sumu
20.288,- eur, ku dňu vzniku vecného bremena 03.01.2018 na sumu 5.219,- eur.

17. Žalovaný v konaní predložil SMS správu písanú dcérou žalobkyne C. B. s textom: „ Ahoj oci, všetko

najlepšie ku dňu otcov, ľúbim Ťa.“ SMS správa je datovaná 19.06.2022.

18. Svedkyňa I. B. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej mama. Zo začiatku vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovaným a nimi, ako dcérami žalobkyne boli usporiadané, žili ako rodina. Postupne sa
to začalo meniť, keď mal žalovaný problémy v práci, začal piť alkohol a zmenilo sa jeho správanie voči

nim. Začal nadávať, používal hanlivé slová na žalobkyňu aj na nich. Často vznikali medzi nimi konflikty.
Vyhrotilo sa to v období Covidu. K incidentu zo dňa 09.07.2022 uviedla, že deň predtým boli na svadbe
ich sesternice, žalovaný nebol pozvaný, iba žalobkyňa so sestrou svedkyne. Ona s priateľom ostala
u sesternici. V ten deň jej telefonovala sestra, že má ísť okamžite domov, že žalovaný zbil žalobkyňu, že
nevedia čo majú robiť. Bola svedkom toho ako žalovaný žalobkyni povedal „piča vyjebaná skurvená“,

načo mu žalobkyňa povedala: „že Ty sám si kokot“. Ona stále mamke hovorila, že to už je psychické
týranie, že to nemá dovoliť. Mamka vravela, že to bude dobré a stále mu dávala nejakú šancu.

19. Svedkyňa C. B. na pojednávaní uviedla, že prvotné hádky začali, keď začal žalovaný pracovať v SBS

Aquacity. Začal požívať aj vo väčšom množstve alkohol. Cez víkend mu mama musela kupovala dve-
tri fľaše sudového vína. Začali potom hádky ohľadne peňazí, nebol spokojný s prácou. Bývalý manžel
mamku fyzicky napadol a žalovaný veľmi dobre vedel, že jej staršia sestra má z toho traumu a aj tak sa
jej vyhrážal, že pôjde k biologickému otcovi. Často sa im vyhrážal, že mamka si musí vybrať, že buď onalebo oni ako deti. Mali spoločné financie, riešili opravu bytu, kupovanie nábytku. Aj SMS na deň otcov
mu poslala preto, lebo sa ho snažila mať rada. Stávalo sa, že mame dal málo peňazí, že raz musela ísť
o 22:00 z práce z Matejoviec pešo domov, lebo nemala peniaze na taxík. V minulosti si pamätá, že ju

v kuchyni chytil za ruku a sotil a spadla ku sporáku. Im ako deťom dával peniaze, mali spoločné peniaze
s mamkou. Kupoval im aj veci.

20. Svedok B. H. na pojednávaní uviedol, že je bratom žalovaného. Pamätal si, že keď sa strany sporu
v minulosti zoznámili, prišla žalobkyňa na spoločný nedeľný obed k ich rodičom, rodičia sa jej pýtali, ako

to myslí so žalovaným, ona sa vyjadrila, že vecné bremeno bude mať u nej v byte, bude tam mať trvalý
pobyt, ale že bude musieť zainvestovať peniaze do prerábky a do chodu bytu. Potom sa už svedok do
záležitosti nestaral. Nevedel sa vyjadriť, či skutočne potom aj investoval. Len mu hovoril, že prerábal
byt. V rámci vyrovnania z domu vyplatil žalovanému sumu 30.000,- eur ešte pred smrťou mamy, po smrti
mamy ešte 6.000,- eur. Deti žalobkyne chodili k ich rodičom na prázdniny, mama im dávala peniaze.

21. Svedkyňa J. H. na pojednávaní uviedla, že je dcérou žalovaného. K predmetu sporu uviedla, že
všetky otcove peniaze išli do bytu a na deti žalobkyne, ona od neho dostávala iba výživné 50,- eur. Žila
sama s mamou, chodila som na vysokú školu. Od otca nepožadovala zvýšenie výživného, keďže vedela,
že žije so žalobkyňou a sú tam ďalšie dve deti. Mama pracovala v zahraničí, takže dva týždne bola
sama. Nemohla si dovoliť platiť ani internát. Otca navštevovala, ale po čase prestala navštevovať, v tom

byte nemala pocit, že by bola vítaná. Vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňou boli normálne, obidvaja
mali nejaké svoje povahy, aj žalobkyňa bola prchká. Ohľadne investície otca do bytu si myslí, že otcove
peniaze išli na byt a na deti žalobkyne, ale nevidela do ich účtov. Žalobkyňa ju nikdy nekontaktovala
s tým, že sa žalovaný ku nej zle správa.

22. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

23. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať

primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

25. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad

do katastra nehnuteľností.

26. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny,
že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

27. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

28. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí
určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

29. Podľa článku II. bod 2.1. zmluvy o zriadení vecného bremena z 12.11.2007, povinná je vlastníkom:

a) 1-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. p. bloku – I., súpisné číslo XXXX, J. K. C. D. L. F.,
č. orientačné 38, postaveného na parcele uvedenej v bode 2.1.c),
b) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu,c) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 k pozemku parc. č. 2993/586 o výmere 386 m2,
druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je bytový dom (blok – Kryptón) postavený.
Nehnuteľnosť je zapísaná na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Poprad, obec F., k. ú. F., na

LV č. XXXX.

30. Podľa článku III. bod 3.4. zmluvy o zriadení vecného bremena z 12.11.2007, vecné bremeno práva
doživotného užívania sa zriaďuje bezodplatne. Vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.

31. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že na základe zmluvy o zriadení vecného
bremena z 12.11.2007 žalobkyňa ako výlučný vlastník nehnuteľností
a) 1-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. p. bloku – I., súpisné číslo XXXX, J. K. C. D. L. F.,
č. orientačné 38,
b) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu,
c) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4081/340912 k pozemku parc. č. 2993/586 o výmere 386 m2,
druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je bytový dom (blok – Kryptón) postavený.
Nehnuteľnosti sú zapísane na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad v k. ú. F..
zriadila v prospech žalovaného vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných

nehnuteľností. Ide o vecné bremeno in personam viažúce sa výlučne na osobu žalovaného. Vecné
bremenobolopodľačl.3.4.zmluvyzriadenébezodplatne.Vpredmetnomkonanísažalobkyňadomáhala
zrušenia vecného bremena v zmysle §151p ods. 3 Občianskeho zákonníka keď vznikol hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

32. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo
patrí určitej osobe. V prípade, ak patrí určitej osobe, vecné bremeno sleduje osobu, ktorej patrí
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a
nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby. Oprávnený z vecného bremena môže užívať zaťaženú
vec len pre seba a nesmie k užívaniu veci pribrať iného. Súdna prax nevylučuje v niektorých prípadoch

odvodenýprávnydôvodužívaniazaťaženejveciajďalšímosobám.Takjetomunajmävprípadevecných
bremien charakteru in personam, keď sa za takú oprávnenú osobu považuje manžel oprávneného z
vecného bremena, prípadne, ak ide o pobyt osôb, ktorý nemá charakter užívania (ide napr. o návštevu
u oprávneného subjektu) (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. 7. 2004, sp. zn. 22 Cdo
555/2004).

33. V ustanovení § 151p ods. 3 OZ zákon pamätá na prípad, keď nastane zmena pomerov v neprospech
vlastníka veci zaťaženej vecným bremenom. O zrušení vecného bremena môže v takom prípade
rozhodnúť súd. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku
zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Občiansky

zákonník bližšie neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy
rozsahu a obsahu vecného bremena. Môže to byť nielen zmena v objektívnych okolnostiach, ale aj
v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu vecného
bremena (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 22Cdo 2165/98). Predpokladom
vydania takéhoto súdneho rozhodnutia je trvalá zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným

bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi predchádzajúcimi podmienkami. I keď k
zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už
pred zmenou pomerov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. 1. 2001, sp. zn. 22 Cdo
1665/99).

34. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je
potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Je potrebné predovšetkým zistiť, či došlo k zmene
pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným

bremenom, vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému vznikne v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia
vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženej
nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov. Zmenou pomerov, odôvodňujúcich obmedzenie vecného
bremena, môže byť nielen zmena v objektívnych okolnostiach, ale i v osobných pomeroch účastníkov,pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu vecného bremena. Rozhodnutie súdu vydané
na základe § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka má za následok zrušenie alebo zmenu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prípade, že z dôvodu zmeny pomerov nemožno spravodlivo

trvať na vecnom bremene, môže súd tiež rozhodnúť, že namiesto vecného plnenia sa poskytne peňažné
plnenie. Toto opatrenie sa uplatní najmä v prípadoch, keď vecné bremeno je viazané na určitú osobu.
Súd v rozhodnutí o zrušení alebo obmedzení vecného bremena musí súčasne rozhodnúť aj o priznaní
primeranej náhrady. Táto náhrada sa poskytne buď vo forme jednorazovej peňažnej náhrady, alebo
opakujúceho sa peňažného plnenia alebo naturálnej náhrady.

35. Žalobkyňa odôvodňovala zmenu pomerov narušenými vzťahmi medzi stranami sporu, negatívnym
správaním sa žalovaného voči žalobkyni a jej deťom. Poukazovala najmä na verbálne útoky žalovaného
a fyzický útok žalovaného najmä zo dňa 09.07.2022, ktorého existencia bola medzi stranami sporu
nesporná a vyplýva aj z listinných dôkazov žalobkyne i rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 17C/51/2022
z 13.07.2022, ktorým súd zakázal žalovanému vstup do predmetného bytu, kontaktovať žalobkyňu

a približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov.

36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp zn. 22Cdo/82/2008 z 02.02.2010,
v projednávaném případě došlo ke změně poměrů spočívající v tom, že nyní jsou vztahy mezi účastníky
mimořádně komfliktní. Je zřejmé, že existence věcného břemena je důvodem sporů medzi účastníky,

které mají negativní vliv na užívání a údržbu domu, a že stávající situace je dlouhodobě neudržitelná;
současně je tato situace výsledkom změny původně dobrých vztahů mezi účastníky.

37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/755/2000 z 28.02.2002, změna
poměrů,kterouvzniknehrubýnepoměrmezivěcnýmbřemenemavýhodouoprávněného,spočívánejen

v objektivních okolnostech, ale i v osobních poměrech účastníků a za určitých okolností může vzniknout
i změnou v chování účastníků. Za změnu poměrů se nepovažuje sama o sobě skutečnost, že došlo ke
změně vlastnického práva k nemovitosti, ke ktoré se věcné břemeno váže, a to ani tehdy, když se nový
vlastník octl v horší situaci než v době převodu.

38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1624/2002 z 01.10.2002, změna
poměrů, která zakládá hrubý nepoměr mezi věcným břemenem a výhodou oprávněného, může spočívat
i v osobních poměrech účastníka právního vztahu, pokud se výrazným způsobem dotýká dalšího obsahu
či trvání věcného břemene.
Takovýmto případem může být i zvětšení počtu spolubydlících blízkých osob.

39. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že medzi stranami sporu došlo k zmene
pomerov spočívajúcej v zmene vzťahov medzi stranami sporu, v zmene správania sa žalovaného,
pričom zmena správania sa žalovaného nastala po vzniku vecného bremena a ide o trvalú zmenu
pomerov. Podľa žalobkyne, svedkýň C. B. a I. B., správanie sa žalovaného sa zhoršilo v období

skončenia pracovného pomeru v Tatravagónke a.s.. Uznesením z 13.07.2022 súd rozhodol o zákaze
vstupu žalovaného do predmetného bytu, kontaktovanie a priblíženie sa k žalobkyni. Za daných
okolnosti zmenu pomerov môžeme charakterizovať ako trvalú. Kým pri vzniku vecného bremena
zmluvou z 12.11.2007 vzťahy medzi stranami sporu boli výborné, strany sporu začínali ako partneri žiť
v spoločnej domácnosti, iste mali vzájomnú citovú náklonnosť, t. č. sú vzťahy medzi stranami sporu

vážne narušené, i keď žalovaný poukazuje i na negatívne správanie sa žalobkyne k žalovanému často
vo forme provokačného správania. Za zmenu pomerov súdna prax považuje nielen objektívne okolnosti,
ale aj správanie sa strán sporu. Za daných okolnosti v priebehu konania ani žalovaný nemal výhrady
voči zrušeniu vecného bremena.

40. V zásade zrušenie vecného bremena je možné za náhradu.

41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/92/2010 z 26.10.2011, vznikne-
li změnou poměrů hrubý nepoměr mezi věcným břemenem a výhodou oprávněného, může soud
rozhodnout, že se věcné břemeno za přiměřenou náhradu omezuje nebo zrušuje. Nelze-li pro změnu

poměrů spravedlivě trvat na věcném plnění, může soud rozhodnout, aby se namísto věcného plnění
poskytovalo peněžité plnění. Z textu zákona přitom nevyplývá, že by toto právo příslušelo pouze
povinnému z věcného břemene.Vzniklo-li věcné břemeno za úplatu a oprávněný jej již nehodlá užívat, může mít zájem na jeho zrušení
za přiměřenou náhradu. Nárok na náhradu však není dán ve všech případech, ale je nutno přihlížet k
okolnostem konkrétního případu potud, zda oprávněnému bude přiznána náhrada a v jaké výši, neboť,

jak dovolací soud dále uvedl, zánikem věcného břemene získává povinný majetkový prospěch, který je
v některých případech třeba vypořádat.
Při rozhodování o výši přiměřené náhrady za zrušení věcného břemene je třeba vycházet z
rozsahu majetkového prospěchu, kterého se zrušením věcného břemene dostává vlastníkovi zatížené
nemovitosti, jakož i z majetkových důsledků zániku věcného břemene pro oprávněného.

oprávněnému za zrušení věcného břemene v zásadě náleží náhrada. Je pak na povinném, aby tvrdil a
prokázal, že poskytnutí náhrady není na místě, např. proto, že by bylo v dané věci v rozporu s dobrými
mravy; o takový případ by mohlo jít tehdy, pokud by povinný zřídil věcné břemeno jen z pouhé ochoty,
aniž by takto např. kompenzoval výhodu, kterou mu oprávněný poskytl v jiném právním vztahu.

42.PodľarozsudkuNajvyššiehosúduČeskejrepublikyspzn.22Cdo/1330/2011z20.09.2011,pravidlem

je, že za zrušení věcného břemene pro změnu poměrů je třeba poskytnout oprávňenému přiměřenou
náhradu. Vztahuje-li se § 151p. ods. 3 obč. zák. i na oprávněného, pak platí, že oprávněnému za zrušení
věcného břemene v zásadě náleží náhrada. Je pak na povinném, aby tvrdil a prokázal, že poskytnutí
náhrady nemí na místě, např. Proto, že by bylo v dané věci v rozporu s dobrýmimravy; o takový případ
by mohlo jít tehdy, pokud by povinný zřídil věcné břemeno jen z pouhé ochoty, aniž by takto např.

kompenzoval výhodu, kterou mu oprávněný poskytl v jiném právním vztahu.

43.Vdanomprípade žalobkyňažiadala,abysúdzrušilvecnébremenobezodplatne,žalovanýnavrhoval
náhradu vo výške 24.576,- eur v zmysle znaleckého posudku č. 33/2023.

44. Súd zvažoval všetky okolnosti na strane žalobkyne i na strane žalovaného a dospel k záveru, že je
spravodlivé zrušiť vecné bremeno za náhradu.

45. Je nepochybné, že vecné bremeno žalobkyňa v prospech žalovaného zriadila bezodplatne,
ale z výsluchu žalovaného i svedka B. H. vyplýva, že žalovaný kompenzoval bezplatné zriadenie

vecného bremena investíciami do rekonštrukcie predmetného bytu. Nebolo sporné, že v roku 2008
žalovaný disponoval finančnými prostriedkami, za ktoré mal odkúpiť byt v Podbrezovej, z vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je preukázané, akú sumu konkrétne do bytu žalovaný
investoval, avšak je preukázané, že bezplatné zriadenie vecného bremena žalovanému žalobkyňou,
ktorá je výlučnou vlastníčkou bytu, žalovaný kompenzoval tým, že použil svoje peniaze na rekonštrukciu,

teda zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

46. Teda existuje zákonný dôvod na zrušenie vecného bremena, avšak je spravodlivé, aby vecné
bremeno bolo zrušené za náhradu a to vzhľadom na finančnú kompenzáciu žalovaného v čase zriadenia
vecného bremena. Súd je názoru, že v čase zriadenia vecného bremena mal žalovaný očakávania, že

bude mať právo do smrti byt užívať a že nebude musieť investovať financie na zabezpečenie iného
bývania.

47. Pri určení náhrady za zrušenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 33/2023.
Ide o objektívny dôkaz na posúdenie hodnoty vecného bremena. Znalkyňa ocenila vecné bremeno ku

dňu podania žaloby 24.576,- eur, aktuálne 20.288,- eur, ku dňu vzniku 5.219,- eur. Súdu z logiky veci
vyplýva, že je dôvodné priznať náhradu vo výške aktuálnej hodnoty vecného bremena, nie ku dňu vzniku
podania žaloby. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Nie je spravodlivé priznať
náhradu ku dňu vzniku vecného bremena 03.01.2008, a to vzhľadom na vývoj cien a cenovej politiky
na trhu s nehnuteľnosťami.

48. Skutočnosť, že žalovaný podľa žalobkyne dal príčinu na zrušenie vecného bremena neznamená,
žeby bez ďalšieho vecné bremeno bolo zrušené bez náhrady. Avšak súd na túto skutočnosť prihliadol
a priznal žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena v rozsahu 50 % z aktuálnej hodnoty
vecného bremena, t. j. 10.144,- eur (50% z 20.288,- eur), keď žalovaný svojim správaním vo vzťahu

k žalovanej dal príčinu podania žaloby o zrušenie vecného bremena. Preto podľa názoru súdu v záujme
spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu je primeraná náhrada 50 % z aktuálnej
hodnoty vecného bremena.49. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255. ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď strany
sporu mali obe úspech v konaní čiastočný. Súd vyhovel žalobkyni o zrušenie vecného bremena, nie
však bezodplatne, v rozsahu 50% z aktuálnej hodnoty vecného bremena súd priznal žalovanému právo
na náhradu za zrušenie vecného bremena. Za daných okolností možno konštatovať čiastočný úspech
v konaní oboch sporových strán. Je preto spravodlivé, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej

strane sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.