Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203554
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322203554.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
D., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Bartová, so sídlom Farská 25, Nitra, proti žalovaným: 1. E. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom G. E. E. XXXX/X, H., 2. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, B., zastúpená:
Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, 3. K. A. L., nar. XX.X.XXXX,

bytomM.XXX,4.A.N.O.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.XXX/XX,D.,ozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, o odvolaniach žalovaných v 1., 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
č. k. 10C/47/2022-102 zo dňa 16.3.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade p
o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania r u š í a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovaným v 1., 3. a 4.
rade zastavil a výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade
v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 144, § 145, § 146, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1,

§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade späť
skôr,nežsazačalopredbežnéprejednaniesporu,pretokonanievočižalovanýmv1.,3.a4.rade zastavil
aj bez ich súhlasu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia
žaloby a pri posudzovaní nároku na náhradu trov sa postupuje podľa zásady procesnej zodpovednosti

za zavinenie, teda trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednostisútie,ktorévzniklipozačatíkonania.Akmábyťkonaniezastavenévdôsledkuspäťvzatia
žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia
žalobysprávaniežalobcu,potommusíísťvýlučneosprávanietejtostranysporu,nieosprávanieniekoho
iného alebo o správanie oboch strán. Ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v

splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby,
považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie
konania. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy
konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre
rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. V danom prípade súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že žalobkyňa zobrala žalobu voči

žalovaným v 1., 3. a 4. rade späť s tým, že šlo o reakciu na správanie žalovaných v 1., 3. a 4. rade
(uzatvorenie darovacej zmluvy po podaní žaloby) pri dôvodne podanej žalobe, čím žalované v 1., 3. a 4.rade procesne zavinili zastavenie konania voči ich osobám, preto má žalobkyňa právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
samostatným uznesením po rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 1. rade s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná v 1.
rade uviedla, že s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie nesúhlasí a toto považuje za
nesprávne a nezákonné. Namietala, že vzhľadom na skutočnosť, že išlo o čiastočné späťvzatie žaloby,

mal súd prvej inštancie rozhodovať o zastavení konania podľa § 145 ods. 2 CSP až v rozhodnutí vo
veci samej a v zmysle § 262 CSP o trovách konania mal rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Ďalej poukázala na skutočnosť, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, v tomto konaní súd ani nie je viazaný návrhmi strán a konštatovať dôvodnosť podanej
žaloby ako aj úspech v konaní môže až po rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná v 1. rade považovala
uznesenie súdu prvej inštancie za arbitrárne z dôvodu, že nezobral do úvahy § 257 CSP, podľa ktorého

súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ďalej
uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu užívali právni predchodcovia žalovanej v 2. rade
dobromyseľne a nerušene v celosti viac ako 70 rokov, nakoľko právni predchodcovia strán sporu si ústne
usporiadali užívanie susedných nehnuteľností. Žalované v 3. a 4. rade, cítiac sa viazané dohodou otcov,
na základe ktorej má byť nehnuteľnosť vo vlastníctve rodine K., teda žalovaných v 1. a 2. rade, darovali

svoj podiel žalovanej v 2. rade, rovnako ako jej darovala svoj podiel aj žalovaná v 1. rade.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštancie,avšaklenprotivýrokuII.onáhradetrovkonania,podaliodvolanie
žalované v 3. a 4. rade. Nesúhlasili s tým, že by mali znášať náhradu trov konania, nakoľko nezavinili
súčasný stav a nechceli byť súčasťou sporu. V čase podpisu darovacej zmluvy dňa 20.9.2022, ktorou

chcelivrátiťžalovanejv2.radepozemok,ktorýpodľaichotcavždypatrilrodineK.,nebolapodanážiadna
žaloba. Úkony na prípravu darovacej zmluvy však začali vykonávať už skôr. Žalobkyňa si v čase podania
žaloby mala u žalovaných overiť aktuálny stav. Ďalej zdôraznili, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
sporu, patrila rodine K. ako kompenzácia za užívanie pitnej vody z ich studne, pričom skutočnosť, že
o tom neexistuje dokument, zneužíva žalobkyňa (ich sestra), ktorá tieto skutočnosti pozná.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní
nároku na náhradu trov konania považuje za vecne správne a podľa žalobkyne v danom prípade
nie je aplikovateľné ustanovenie o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodu existencie okolnosti
hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka pred podaním žaloby o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva oslovila všetky žalované ako ostatné spoluvlastníčky
anavrhlaimvyporiadaniedohodou.Žalovanáv1.radenatonereagovala.Žalovanév3.a4.radeponúkli
žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na predaj, každá za sumu 2.000 eur, čo žalobkyňa považovala
za neadekvátne a poukázala na skutočnosť, že žalovanej v 2. rade ich previedli bezodplatne. V čase
podania žaloby boli žalované v 1., 3. a 4. rade pasívne legitimované a až následne sa žalobkyňa

dozvedela, že už nie sú podielovými spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti, preto čiastočným
späťvzatím upravila okruh žalovaných. Podľa žalobkyne žaloba voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade bola
teda podaná dôvodne a žalované v 1., 3. a 4. rade svojim konaním zavinili zastavenie konania, a preto
majú znášať trovy.

6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniam sa vyjadrili žalované v 3. a 4. rade, ktoré zotrvali na svojich
tvrdeniach uvedených v odvolaní. Spornú nehnuteľnosť previedli na žalovanú v 2. rade bezodplatne
z dôvodu, že sa cítili byť viazané dohodou otcov a sporná nehnuteľnosť vždy patrila rodine K.. Darovacia
zmluva zo dňa 20.9.2022 bola podaná na zápis do katastra nehnuteľností ešte dňa 20.9.2022, teda
žalobkyňa si mala overiť údaje v katastri nehnuteľností. Podľa žalovaných v 3. a 4. rade to bola

žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie boli podané včas a oprávnenými osobami (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a/ a m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú

zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. o zastavení konania vočižalovaným v 1., 3. a 4. rade potrebné ako vecne správne potvrdiť a vo výroku II. o náhrade trov konania
je potrebné ho zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. o zastavení konania voči žalovaným
v 1., 3. a 4. rade vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňou a výrokom II. o náhrade trov
konania týkajúcej sa tejto zastavenej časti konania. Vzhľadom na odvolania podané žalovanou v 1. rade
a žalovanými v 3. a 4. rade sú predmetom odvolacieho prieskumu oba výroky I. a II. uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Inštitút čiastočného späťvzatia žaloby je určený na situácie, kedy sa žalobca rozhodne, že
v prebiehajúcom konaní sa bude domáhať menšieho nároku ako je nárok uvedený v žalobe.

V posudzovanej veci v čase podania žaloby boli podielovými spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti
žalobkyňa a aj žalované v 1. až 4. rade, avšak na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.9.2022 došlo
zápisom do katastra nehnuteľností k zmene spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti a týmito zostali už
len žalobkyňa a žalovaná v 2. rade. V nadväznosti na to žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 17.1.2023 vzala žalobu voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade späť. Vzhľadom na skutočnosť,

že k prevodu spoluvlastníckych podielov došlo na existujúcu stranu sporu (žalovanú v 2. rade) bolo
potrebné rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade, ktoré prestali byť
počas konania podielovými spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti. Predmetom konania tak naďalej
zostalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, ale okruh sporových strán
nebolo možné upraviť iným procesným inštitútom, ako čiastočným späťvzatím žaloby. Vzhľadom na

tieto skutočnosti bolo potrebné o čiastočnom späťvzatí rozhodnúť počas prebiehajúceho konania, a to
aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, a nie až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odvolací súd preto uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Pri posudzovaní
nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať,
či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť (zásada zodpovednosti za zavinenie). Pri
zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,

či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené,
aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP (nepriznanie

náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).

14. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je

povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti
uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006).
Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 257 CSP rozhodnutie o náhrade trov konania ani neodôvodňoval. Z obsahu spisu je

pritom zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby v prejednávanej veci došlo z dôvodu, že darovacou
zmluvou boli prevedené spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1., 3. a 4. rade na spornej nehnuteľnosti
na žalovanú v 2. rade a bolo potrebné upraviť okruh sporových strán. Súd prvej inštancie však
v prejednávanej veci rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade bez
toho, aby dôsledne zvážil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania, keď sa

stotožnil so skutkovými okolnosťami uvedenými žalobkyňou v čiastočnom späťvzatí žaloby (ohľadom
dňa uzavretia darovacej zmluvy) bez toho, aby mal tieto objektívne verifikované (porovnaj č. l. 78 a 111
spisu). Navyše, ako bolo uvedené už vyššie, k čiastočnému späťvzatiu žaloby neprišlo z dôvodu, že by
sa žalobkyňa už nedomáhala nejakej časti svojho pôvodného nároku, alebo že by žalované nejakú časť
z požadovaného nároku splnili po podaní žaloby, ale z dôvodu, že bolo potrebné procesne upraviť okruh
strán sporu vzhľadom na prevod spoluvlastníckych podielov medzi žalovanými. Súd prvej inštancie sa

nezaoberal otázkou, či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu
trov konania priznať (§ 257 CSP) najmä z dôvodu, že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa
§ 255 ods. 1 CSP alebo podľa § 256 ods. 1 CSP (na ktoré ustanovenie poukázal súd prvej inštancie) sa
môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré viedli
k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu v prejednávanej veci.

16. Nakoľko súd prvej inštancie nepoužitie aplikácie ust. § 257 CSP neodôvodnil, nesprávnym
procesným postupom znemožnil stranám, aby sa k uvedenému mohli vyjadriť, a uskutočniť im patriace
procesné práva. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl.

6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku. Obsahom
práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo, aby sa vec, ak to zákon pripúšťa,
prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na
iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán na spravodlivý proces a v
skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom

súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim
rozhodnutím v uvedenej časti uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o

náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, v
naznačenom smere komplexne posúdiť okolnosti prípadu, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby a k

jej následnému čiastočnému späťvzatiu, okolnosti prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1.,
3. a 4. rade a následne znovu rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a bolo v naznačenom smere v súlade s § 220 CSP aj
riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).