Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271360
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6120271360.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o,
Bratislava-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou spoločnosťou
Remedium Legal, s. r. o., Bratislava-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti
žalovaným 1/ K. I., narodenému XX. S. XXXX, X. N. R., J. XXX/XX, 2/ J. I., narodenej X. F. XXXX, X. N.
R., C. XXX/X, obom zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Vachanom, Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5,

o zaplatenie 7 062,06 eur, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8Csp/91/2020, o dovolaní
žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023 sp. zn. 9CoCsp/50/2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023 sp. zn. 9CoCsp/50/2021 z r u -
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 8Csp/91/2020-440 zo 7. augusta 2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. OkresnýsúdNitra(ďalejlen,,súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.8Csp/91/2020-308z27.septembra
2021, uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni 7 062,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4 626,21 eura od 23. marca 2019 do 18. apríla 2019, 5 % ročne zo sumy 4 365,21
eura od 19. apríla 2019 do 17. mája 2019, 5 % ročne zo sumy 4 104,21 eura od 18. mája 2019 do 27.
júna 2019, 5 % ročne zo sumy 3 843,21 eura od 28. júna 2019 do 17. júla 2019, 5 % ročne zo sumy 3

582,21 eura od 18. júla 2019 do 28. augusta 2019, 5 % ročne zo sumy 3 321,21 eura od 29. augusta
2019 do zaplatenia; žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v
plnom rozsahu.

1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods.
3 a 4, § 53 ods. 6, § 39, § 39a, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 7

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) a na
základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že v konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovanými existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretej dňa 23. októbra 2013, ktorým bol žalovaným ako dlžníkom poskytnutý úver vo výške 7 000 eur,
ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 123,14 eura počnúc od 15. decembra 2013,

s termínom konečnej splatnosti k 15. novembru 2023 a celkovou čiastkou vo výške 14 791,56 eura,
dojednanej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“) vo výške 18,44 %, a fixnej úrokovej
sadzbe vo výške 15,90 %. Z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru riadne veriteľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru k 23. januáru 2018 a následne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku
na žalobkyňu. K namietanej aktívnej legitimácie a v rámci skúmania preukázania splnenia podmienok
vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že žalobkyňa dostatočne preukázala odoslanie

výzvy z 18. decembra 2018 pred postúpením pohľadávky obom žalovaným, preto súd prvej inštancie
považoval uvedený postup za dostatočný a preukázaný. Podotkol, že žalovaní v spore nenamietalizosplatnenie pohľadávky, ktoré dojednanie navyše vyplývalo z dojednaných zmluvných podmienok.
Námietku týkajúcu neskúmania bonity veriteľom pred uzavretím zmluvy, či nesprávny výpočet RPMN v
súvislosti s dojednaním aj poistenia vyhodnotil ako nedôvodné. Na základe uvedených dôvodov žalobe

v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2023 sp. zn. 9CoCsp/50/2021
odmietol odvolanie žalovaných. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

2.1. V odôvodnení skonštatoval, že podané odvolanie neobsahuje náležitosť podpisu - autorizácie
kvalifikovaným elektronickým podpisom odvolateľa. Uviedol, že zmyslom a účelom autorizácie
elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je odvolanie, je záruka identifikácie strany
sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektrickej podobe,

nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci
samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaného
elektronického podpisu alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej
podmienky v prípade elektronickej podoby odvolania je rozhodujúce, ktorej osobe patrí kvalifikovaný
elektronický podpis použitý na autorizáciu podaného odvolania. Na základe uvedených okolností

odvolací súd dospel k záveru, že ak podané odvolanie bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým
podpisom fyzickej osoby S.. K. J., nemožno hovoriť o splnení podmienky spísania a podpísania
odvolania splnomocneným zástupcom žalovaných, ale ide o podanie bez autorizácie odvolania.
Odvolací súd dodal, že ak by predmetné odvolanie nebolo podpísané elektronickým podpisom S.. K.Á.
J., súd by na neho neprihliadal, keďže toto podanie nebolo doložené do 10 dní v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. V súlade s § 125 ods. 2
CSP, keďže ide o osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez kvalifikovaného elektronického
podpisu , dospel odvolací súd k záveru, že ide o neodstrániteľnú vadu odvolania žalovaných, ktoré
bolo súdu doručené 21. októbra 2021 a v takom prípade nebolo možné ani odstraňovať vady
odvolania. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a pokiaľ zákon vyžaduje, aby odvolanie

podané elektronicky bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, potom musí byť podpisom
advokáta realizovaným v lehote určenej na podanie odvolania resp. najneskôr do 10 dní, aby sa vylúčili
zákonné dôsledky jeho absencie podľa § 125 ods. 2 CSP. Zhrnul, že ak právny zástupca žalovaných
súdu nepredložil právny titul zmocňujúci S.. K. J. elektronicky autorizovať odvolanie žalovaných
(splnomocnenie či substitučné splnomocnenie), odvolanie žalovaných bolo potrebné odmietnuť podľa

§ 386 písm. d) CSP, pretože nemalo náležitosti podpisu autorizácie kvalifikovaného elektronického
podpisu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP a čl. 4 Základných princípov CSP.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní (ďalej len „dovolatelia“) dovolanie,

ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietali porušenie práva
na spravodlivý proces z dôvodu nesúhlasu s posúdením splnenia zákonnej náležitosti odvolania
podpísaného S.. K. J.. Odvolací súd podané odvolanie vyhodnotil ako podanie bez autorizácie, teda bez
kvalifikovaného elektronického podpisu S.. N. C., Q.., ako konateľa advokátskej kancelárie, nakoľko
poverenie udelené v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu

pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o
e-Governmente“) považoval za neplatné a teda nebola splnená podmienka napísania a podpísania
odvolania právnym zástupcom žalovaných. Poukázali na to, že odvolací súd pri výklade § 23 ods. 4
zákona o e-Governmente použil prílišný formalizmus a poverenie pre S. na prijímanie, podpisovanie,
podávanie a autorizovanie podaní v elektronickej schránke právneho zástupcu žalovaných vyhodnotil

ako neplatné. Poukázali na právny záver vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej ,,ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 269/2022 z 12. januára 2023, ako aj na doposiaľ ustálenú súdnu
prax vyjadrenú v prijatých judikátoch R 78/2018, R 49/2020, ktorá vyžadovala, aby podania vo veci
samej boli podpisované výlučne splnomocneným advokátom. Podľa ich názoru k zásadnej zmene pri
posudzovaní oprávnenia podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente, prispel nález ústavného

súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022 z 12. januára 2023 v zmysle ktorého, splnomocnením na prístup a
dispozíciu s elektronickou schránkou, je zahŕňajúce aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie,
odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou.
Podľa prezentovaného názoru ústavného súdu, nemožno spochybňovať význam formalít a podmienokkonania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi, avšak tieto obmedzenia a ich výklad nemôžu
neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere,
že by právo na prístup k súdu bolo spochybnené vo svojej podstate. V tejto súvislosti zdôraznili,

že ,,elektronické podanie má rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe (podľa § 28 ods. 1 zákona
o e-Governmente), pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente (§ 25 ods. 1
zákonaoe-Governmente).Pokiaľboloelektronicképodanierealizovanéosobou,ktorábolanapodaniea
podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm.
g) bodu 1 zákona o e-Governmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Uvedené oprávnenie

je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu
na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s
elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický
význam.“ S poukazom na uvedené zásadné rozhodnutie dôvodili, že pokiaľ bolo odvolanie podpísané
a odoslané S.. K. J. na základe poverenia od advokátskej kancelárie S.. N. C., advokát s. r. o., bolo
realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na

prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente, ide o riadne
realizované elektronické podanie. Ak aj existencia tohto osobitného poverenia nebola preukázaná a
odvolací súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť, že S.. K. J. reálne a technicky mohla tieto úkony
z elektronickej schránky advokátskej kancelárie S.. N. C., advokát s. r. o. vykonať, bolo možné si zo
strany súdu splnomocnenie dodatočne vyžiadať. S poukazom na uvedené zdôraznili, že právna úprava

zákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Civilnému sporového poriadku. Zákon a e-
Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s elektronickou
schránkou, ktorého súčasťou je aj možnosť odosielať a podpisovať správy, odosielať a podpisovať
podania, ktoré sú prílohou týchto správ a tvoria jeden celok. Ak teda advokátka S.. K. J. vykonávala
tieto úkony v súlade s poverením podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, konala v súlade s tým,

na čo bola O. S.. N. C., advokát s. r. o. splnomocnená a aj oprávnená. Len samotná skutočnosť,
že po technickej stránke jej bolo umožnené do elektronickej schránky advokáta vstúpiť, podpísať a
odoslať správu, podpísať a odoslať podanie, preukazuje, že splnomocnenie podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o advokácií“) bolo skutočne aj

udelené. Navrhli napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako i rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnili si nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň
preložili návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho i prvoinštančného súdu z dôvodu
bezprostrednej hrozby exekúcie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu sa nestotožnila s uplatnenou argumentáciou dovolateľov.
Argumentovala tým, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, lebo nebolo podpísané.
Odvolanie nebolo podpísané S.. N. C., ale S.. K.W. J.. Odvolanie podpisovala svojím kvalifikovaným
elektronickým podpisom a to len na základe poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup do elektronickej
schránky S.. N. C., pričom k odvolaniu nepredložila žiadne substitučné ani iné splnomocnenie

dovoľujúce konať v mene advokátskej kancelárie. V poverení bolo uvedené, že nie je substitučným
splnomocnením udeleným tretej osobe. Ďalej argumentovala tým, že ak odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom fyzickej osoby S.. K. J.
na základe predloženého poverenia, nemožno hovoriť o splnení podmienky napísania a podpísania
odvolania S.. N. C. ako právnym zástupcom. Podanie bez autorizácie S.. N. C., právneho zástupcu

žalovaných, t. j. odvolanie podané neoprávnenou osobou malo byť odmietnuté, v dôsledku čoho
nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a vykonateľnosť a založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci
pre toto konanie. Vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo dodatočne v
lehote 10 dní konajúcemu súdu doručené, išlo o neodstrániteľnú vadu. Zastávala názor, že na základe
poverenia nesmela S.. K. J. konať za osobu, ktorej patrí elektronická schránka - mohla napríklad podanie

podať (kliknúť na tlačidlo odoslať podanie) - avšak podanie samotné muselo byť už predtým podpísané
oprávnenou osobou (advokátom oprávneným konať za túto advokátsku kanceláriu, prípadne advokátom
- v tomto prípade S.. N. C.). Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Ndc/10/2022 z 27. októbra 2022, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9CoCsp/39/2021 z 30.
novembra2021,uznesenieKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.9CoCsp/25/2022z30.mája2022,uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoCsp/34/2022 z 24. novembra 2022. Navrhla dovolanie
odmietnuť, eventuálne zamietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)

po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené
podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen
prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v

konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

14. Podstata dovolacej argumentácie vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)
CSPspočívalavnamietanínesprávnehoprocesnéhopostupuodvolaciehosúduspojenéhosposúdením
splnenia obligatórnych náležitosti odvolania - jeho podpisu.15. Podľa 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.

17. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

18. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase
rozhodovania odvolacieho súdu), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu
elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým

podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.
Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa
podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo
ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis: 1. kvalifikovaným

elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie
informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu
vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu,
ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu
autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie

autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak
to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje.

19. Podľa § 23 ods. 2 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho

súdu), uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu
osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala,
ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala.
Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa
vyžadujevlastnoručnýpodpis,aelektronickéhopodania,priktorommusíbyťvlastnoručnýpodpisúradne

osvedčený.

20. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu), ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú
osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný

mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo
v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu,
zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „vysoká“ podľa osobitného predpisu a obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.

21. Podľa § 13 ods. 4 písm. g) bod 2 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania
odvolacieho súdu) na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v
spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo
osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických
schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou

po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie; je
okrem osôb podľa písmen a) až e), ak ide o elektronickú schránku osobou oprávnenou na prístup
a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánomprávnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka
zriadená, a to v rozsahu ním určenom.

22. Podľa § 13 ods. 6 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu)udelenieoprávnenianaprístupadisponovanieselektronickouschránkouazmenavoprávneniach
na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa elektronickej schránky,
ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah
jej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.

23. Podľa § 13 ods. 7 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu)udelenieoprávnenianaprístupadisponovanieselektronickouschránkouazmenuvoprávneniach
na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou vykoná majiteľ elektronickej schránky a to
elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí správcovi
modulu elektronických schránok prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu alebo

dokumentom v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky. Prístup
a disponovanie s elektronickou schránkou v rozsahu udeleného oprávnenia podľa prvej vety zabezpečí
správcamoduluelektronickýchschránokbezodkladne,aakjevykonanédokumentomvlistinnejpodobe,
tak do desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia.

24. Podľa § 16 ods. 1 zákona o advokácií advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným
advokátom.

25. Z citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že pri elektronických podaniach vo veci samej
je potrebné overiť autentickosť podania, lebo len také podanie môže mať procesné následky. Preto

len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona
o e-Governmente a to zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Zmyslom a účelom autorizácie elektronického podania vo veci samej je záruka identifikácie strany sporu
a autenticity podania. Účelom elektronického podania je zjednodušiť a zefektívniť civilné súdne konanie.
Pre zabezpečenie verifikácie osoby, ktorá podanie urobila zákon o e-Governmente stanovuje striktné

formálne pravidlá, ktoré by však nemali prístup strán k súdu sťažovať až znemožňovať.
K posudzovaniu splnenia technických náležitostí, t. j. aj k elektronickým podaniam procesných strán
je potrebné pristupovať s porozumením a nemožno ich pri každom technickom nedostatku nezvratne
sankcionovať. Pokiaľ je prípustné odstraňovať vady listinných podaní, a to aj pri nedostatku podpisu
(II. ÚS 350/2021) alebo nedostatku plnomocenstva (sp. zn. 1Cdo/152/2010), nie je dôvodné, aby pri

elektronických podaniach s nedostatočnou, ale stále zákonom predpokladanou autorizáciou to nebolo
možné. Potom by mali elektronické podania nevýhodnejší a prísnejší režim, čo iste nebolo cieľom
zákonodarcu.

26. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 404/2023-37 zo 7. novembra 2023

uviedol, že § 125 ods. 2 CSP je potrebné vykladať tak, že slovné spojenie podľa osobitného predpisu
len charakterizuje autorizáciu, ktorá pri podaní elektronického podania chýba, čo však neznamená, že
následky nedostatku autorizácie dopadajú aj na situácie, ak elektronické podanie vo veci samej má
autorizáciu, ktorá nie je v súlade s osobitným predpisom. Sám podávateľ si pri podaní elektronického
podania vo veci samej bez akéhokoľvek vyššieho stupňa autorizácie je vedomý, že podanie v takejto

podobe nemôže vyvolať procesné účinky a treba ho doplniť, inak súd naň podľa § 125 ods. 2 CSP
neprihliadne. Ak však advokát podá elektronické podanie s autorizáciou v presvedčení, že táto je
perfektná, t. j. v súlade s osobitným predpisom, je neprimerane prísne a príliš formalistické neumožniť
mu tento nedostatok spočívajúci v mylnom využití zdokonaleného elektronického podpisu napraviť.
Všeobecnésúdymusiavprípadeposudzovaniasplneniaurčitýchformálnychpodmienokvždyzohľadniť,

či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie
na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť
k odopretiu práva na prístup k súdu (III. ÚS 269/2022). Obmedzenia a ich výklad však nemôžu
neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že
by právo na prístup k súdu bolo vo svojej podstate spochybnené.

27. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolanie žalovaných bolo odoslané z elektronickej
schránky konateľa právneho zástupcu žalovaných, ktoré bolo elektronicky podpísané JUDr. Máriou
Kostolnou ako fyzickou osobou s uvedením rodného čísla a adresy pobytu, ktorá skutočnosť vyplývaz výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (v spise na č. l. 346).
Súčasťou odvolania bola príloha - Odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
27. septembra 2021 sp. zn. 8Csp/91/2020. Odvolanie bolo napísané na hlavičkovom papieri S.. N. C.,

advokát s. r. o., avšak elektronicky podpísané S.. N. C. nebolo, pričom nešlo o naskenovanú kópiu
odvolania s jeho podpisom. Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k
záveru, že podané odvolanie žalovaných doručené súdu prvej inštancie 21. októbra 2021, je potrebné
odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, nakoľko podané odvolanie nemá náležitosť podpisu (autorizácie
kvalifikovaného elektronického podpisu odvolateľa). Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní splnenia

autorizácie elektronického podpisu odvolania vychádzal z autorizácie podania inou poverenou fyzickou
osobou právnickej osoby, ktorú stotožňoval s osobou oprávnenou na spísanie a podpísanie odvolania,
uvedeným procesným postupom porušil právo dovolateľov na spravodlivý proces. Ak advokát podá
elektronické podanie s autorizáciou v presvedčení, že táto je perfektná, teda v súlade s osobitným
právnym predpisom, je neprimerane prísne a príliš formalistické neprihliadať na udelené poverenie za
účelom preukázania naplnenia účelu § 125 ods. 2 CSP.

28. Právnym základom úkonov právneho zástupcu dovolateľov bolo ustanovenie § 13 ods. 4 písm. g)
bod 2 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje majiteľovi elektronickej schránky udeliť splnomocnenie
(dať sa zastupovať) pri prístupe a disponovaní s elektronickou schránkou. Tieto pojmy zákon o e-
Governmente bližšie nedefinuje, preto ich obsah treba ustáliť výkladom. Pojem prístup do elektronickej

schránky možno vyložiť len tak, že oprávnená osoba môže vstúpiť do elektronickej schránky inej
osoby a môže vidieť jej obsah. Široký pojem disponovanie možno vyložiť s ohľadom na to, aké
dispozičné úkony v elektronickej schránke môže robiť jej majiteľ a aké úkony takto splnomocnenej
osobe systém umožní vykonať. Nebyť plnomocenstva udeleného štatutárnou zástupkyňou právnickej
osoby podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, poverená fyzická osoba by tieto

úkony technicky ani nemohla vykonať, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Právna
úprava zákona o e-Governmente je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku.
Zákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a disponovanie s
elektronickou schránkou. Súčasťou oprávnenia disponovať s elektronickou schránkou je aj možnosť
odosielať a podpisovať správy, odosielať a podpisovať podania, ktoré sú prílohou týchto správ a

tvoria spolu so správou jeden celok (§ 25 ods. 4 zákona o e-Governmente). Pokiaľ bolo elektronické
podanie realizované osobou, ktorá bola splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente, ide o riadne
realizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente je
tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu

na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, prípadne na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu
disponovať s elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4
zákona o e-Governmente žiadny praktický význam. V podstate ide o splnomocnenie rovnakého druhu,
ako keď advokát splnomocní svojho koncipienta, či iného administratívneho zamestnanca na čisto
administratívne úkony ako preberanie a otváranie poštových zásielok, či ukladanie listinných podaní

advokáta do poštových obálok. Keďže ide o úkony skôr administratívno-technické, ide o prirodzený
organizačný postup advokáta na výkon advokácie v elektronickej dobe (m. m. nález ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12. januára 2023).

29. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že odvolanie žalovaných bolo odoslané z elektronickej

schránky konateľa právneho zástupcu žalovaných a podpísané kvalifikovaným elektronický podpisom
S.. K. J.. Zákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia na vstup a
disponovanie s elektronickou schránkou. Skutočnosť, že po technickej stránke jej bolo umožnené do
elektronickej schránky advokáta S.. N. C. vstúpiť, podpísať a odoslať správu, podpísať a odoslať
podanie (odvolanie) preukazuje, že splnomocnenie skutočne aj bolo udelené. Vykonanie úkonov by

nebolo technicky možné, ak by nebola splnomocnená advokátom podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu
1 zákona o e-Governmente, keďže ústredný portál verejnej správy by jej to neumožnil. Vzhľadom
k uvedenému preto nemožno rozumne pochybovať o tom, že právny zástupca žalovaných týmto
splnomocnením prejavil vôľu na to, aby splnomocnená osoba vykonávala úkony prostredníctvom
elektronickej schránky. Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je

jeho právnym úkonom, ktorým vedome a cielene S.. K. J. na tieto úkony splnomocnil, čím jasne prejavil
vôľu dať sa pri komunikácii z elektronickej schránky zastúpiť touto osobou. Z doručeného poverenia
právnym zástupcom dovolateľov podaním zo 16. apríla 2024 dovolaciemu súdu vyplýva, že poverenie
z 1. februára 2021 bolo udelené podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente advokátke S.. K. J., kautorizácii elektronických dokumentov elektronickej schránke S.. N. C., advokát s. r. o. bez obmedzenia
pre účely súdnych, správnych a iných konaní, s presným vymedzením úkonov na ktoré je oprávnená.
Takéto splnomocnenie je v súlade s § 16 ods. 1 zákona o advokácii. Advokát tak splnomocnil iného

advokáta vykonávať za neho právne úkony v elektronickej podobe. Okrem technickej stránky veci takýto
postup v čase podania odvolania umožňoval i platný právny stav. Ak teda S.. K.W. J. vykonávala tieto
úkony,konalavsúladestýmnačobolaadvokátomsplnomocnenáaoprávnená.Nadväzujúcnauvedené
dovolací súd uzatvára, že splnomocnenie udelené advokátke S.. K. J. elektronicky prostredníctvom
funkcie portálu slovensko.sk na účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokáta

sa vzťahovalo aj na úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom,
podpísania odvolania kvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich odoslania súdu.

30. Navyše dovolací súd dodáva, že pokiaľ odvolaciemu súdu v čase jeho rozhodovania nepostačovala
samotná skutočnosť, že advokátka S.. K. J. reálne a technicky mohla tieto úkony z elektronickej
schránky, ktorej majiteľom je advokát vykonať, mal si odvolací súd poverenie dodatočne vyžiadať, lebo

nedostatok preukázania splnomocnenia je odstrániteľný prostredníctvom výzvy príslušného súdu (sp.
zn. 1Cdo/152/2010). Tento záver sa vzťahuje aj na doplnenie udeleného poverenia podľa osobitného
predpisu. Súdy nemôžu nedostatky určitých procesných úkonov a nedostatok procesných podmienok
nezvratne sankcionovať (II. ÚS 350/2021).

31. Vychádzajúc z uvedeného preto nemožno súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že išlo o
elektronické podanie bez autorizácie, ktoré bolo v zmysle § 125 ods. 2 CSP treba do 10 dní doplniť.
Na doplnenie takéhoto podania sa totiž v zmysle CSP nevyzýva. Tento záver odvolacieho súdu nie je
správny. Predmetné podanie je autorizované, i keď inou osobou ako tou, ktorá môže konať v mene
žalovaných, keďže v mene žalovaných je podaný predmetný opravný prostriedok. Nemožno teda

postupovať podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP, následkom ktorého je odmietnutie podania riadneho
opravného prostriedku

32. Pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania sa preto treba vyhnúť
prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu, ale aj prehnanej

pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu procesných podmienok stanovených zákonom (Ústavný súd
Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské práva Walchli proti Francúzsku, č.
35787/03, § 29, z 26. júla 2007).

33. Nadväzujúc na uvedené dôvody, dovolací súd konštatuje, že odvolací súd nesprávnym procesným

postupom zaťažil konanie vadou zmätočnosti, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu procesných práv
žalovaných v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

34. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

35. Uznesením súd prvej inštancie č. k. 8Csp/91/2020-440 zo 7. augusta 2023 bola uložená žalovaným

1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 2 078,17 eura
anáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške297,85eura,všetkodo3dníodprávoplatnostirozhodnutia.

36. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie
právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady

trovkonaniaakozávislérozhodnutiestratilosvojpodklad.Beznadväznostinapredchádzajúce(zrušené)
rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný
zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým
výrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj
výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).

37. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v
súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 450 CSP.Zároveň zrušil aj uznesenie o trovách konania ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej (§ 439
písm. a) CSP).

38. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu prejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní
žalovaných. Vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z tohto uznesenia je odvolací súd viazaný (§
455 CSP).

39. Vo vzťahu k návrhu dovolateľov na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444

ods. 1 CSP, dovolací súd konštatuje, že z podaného návrhu nemal osvedčené dôvody hodné osobitného
zreteľa, preto návrhu pred rozhodnutím o podanom dovolaní nevyhovel. V súlade s ustálenou praxou
dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

40. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom
rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.