Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-7C/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221957
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7117221957.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX,
trvalebytomD.XX,D.zastúpenéhoJUDr.TomášomPolákom,advokátom,sosídlomPoštová14,Košice
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so
sídlomŠtúrova2,Bratislava,vkonaníonáhradunemajetkovejujmyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,- eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej
náhrady nemajetkovej ujmy. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice I ( ďalej aj „súd“ alebo „ súd prvej inštancie“)

domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 10 000,- eur a nahradiť trovy konania.
Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že voči žalovanej si uplatňuje náhradu škody – nemajetkovej ujmy,
ktorá mu bola spôsobená pri výkone verejnej moci nezákonným uznesením vyšetrovateľa Policajného
zboru Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej
polície, expozitúra Východ z 2.4.2014 ČVS: C./NKA-FP-VY-2014, ktorým mu bolo podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre zločin marenia spravodlivosti spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) Trestného zákona a nezákonným
zadržaním 2.4.2014 o 7.50 hod. príslušníkmi Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Národnej kriminálnej
agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ z dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm.
b) Trestného poriadku, keď v predmetnej trestnej veci bol 2.4.2014 vypočutý v procesnom postavení
obvineného, kedy mu bolo oznámené vyššie označené uznesenie o vznesení obvinenia, proti ktorému
pri svojom výsluchu podal sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil jeho splnomocnený obhajca A.
B. D. 3.4.2014; pod sp. zn. 1Pv/133/14/77/07 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podľa

§ 87 ods. 1 Trestného poriadku návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c)
Trestného poriadku; uznesením z 4.4.2014 sp. zn. Otp/33/2014 Okresný súd Prešov podľa § 87 ods.
2 Trestného poriadku nevyhovel návrhu prokurátorky na jeho vzatie do väzby a prepustil ho hneď na
slobodu, proti ktorému uzneseniu podala po jeho vyhlásení prokurátorka sťažnosť, ktorú Krajský súd
v Prešove na verejnom zasadnutí 8.4.2014 uznesením sp. zn. 1Tpo/1006/2014 podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku zamietol a prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov uznesením z 19.5.2014

sp. zn. 1/2 Kpt 267/14/7700 podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku na základe jeho sťažnosti zrušil
uznesenie vyšetrovateľa, ktorým mu bolo obvinenie vznesené. Uviedol, že trestné stíhanie predstavuje
závažný zásah do základných práv a slobôd každej fyzickej osoby, o to viac, ak ide o osobu, ktorávedie riadny usporiadaný život, pracuje, je bezúhonná, rešpektuje právny poriadok a základné hodnoty
spoločnosti, v ktorej žije. Nezákonné trestné stíhanie, ktoré bolo proti nemu vedené, mu spôsobilo
ujmu najmä v osobnom, profesionálnom a rodinnom živote, nepochybne výrazným spôsobom zasiahlo

do jeho súkromia, dôstojnosti, dobrej povesti a osobnej cti. Jeho najbližšia rodina a priatelia s ním
ťažko znášali prebiehajúce trestné stíhanie, nehovoriac o jeho zadržaní, čo ho trápilo a vzbudzovalo
v ňom nepríjemné pocity minimálne v takej miere ako samotné obvinenie z trestného činu, nič na tom
nemenilo ani to, že bol od začiatku presvedčený o svojej nevine a o tom, že sa nedopustil žiadneho
protiprávnehokonania.Keďžeodroku2011profesnepôsobíakoadvokátsozameranímnajmänaoblasť

trestného práva, najzávažnejšia ujma mu bola spôsobená najmä v pracovnej a spoločenskej oblasti.
Nebolo príjemné odpovedať na opakujúce sa otázky zo strany kolegov advokátov, sudcov, prokurátorov
a vyšetrovateľov ako prebieha a ako to vyzerá s jeho trestným stíhaním, presviedčať vyšetrovateľa PZ
o tom, že mu nebol z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania pozastavený výkon advokácie a môže
sa zúčastňovať ako obhajca klienta úkonov trestného konania v jeho trestnej veci. Obvinenie mu bolo
vznesené na útvare PZ, kde v tom čase, a aj následne obhajoval svojich klientov v rôznych trestných

veciach, a preto pochybuje, že by v tom čase pôsobil na Košickej expozitúre Národnej kriminálnej
agentúry príslušník PZ, ktorý by nemal vedomosť o jeho trestnom stíhaní, čo malo v závažnej miere vplyv
na jeho dôstojnosť, česť a dobrú povesť, ktorú si od začiatku vykonávania advokátskej praxe buduje.
Vznesenie obvinenia advokátovi nie je bežnou a každodennou záležitosťou v rámci činnosti orgánov
činných v trestnom konaní, a preto takéto rozhodnutie vždy vzbudzuje v profesnom (stavovskom)

prostredí polície, prokuratúry a justície, v ktorom pracovne pôsobí, zvýšený záujem príslušníkov toho
ktorého stavu. Vzhľadom na tento fakt, následky tohto trestného stíhania (aj keď bolo právoplatne
zastavené) bude znášať počas celého svojho pôsobenia v advokácii. Nemôže opomenúť nevhodné
a neprofesionálne správanie sa vyšetrovateľa, ktorý trestnú vec vyšetroval, a ktorý svojim nevhodným
správaním a ironickými poznámkami v priebehu jeho zadržania a výsluchu, znevažoval jeho osobu

a najbližších rodinných príslušníkov. Nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a nezákonným
zadržaním mu vznikla závažná ujma, preto samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením.Nikdynebolprávoplatneodsúdenýzažiadentrestnýčin,vedieavždyviedolbezúhonný
život, a preto toto trestné stíhanie predstavovalo a predstavuje vážne poškodenie jeho občianskej cti,
dobrej povesti a zásah do súkromného a profesného života. 10.5.2017 podal prostredníctvom svojho

zástupcu na Ministerstvo vnútra SR písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Listom z 3.7.2017 bol Ministerstvom vnútra SR
informovaný, že jeho žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že na vznesenie
obvinenia dal písomný pokyn dozorujúci prokurátor a 14.9.2017 bola jeho zástupcovi doručená odpoveď
Generálnej prokuratúry SR, ktorá odmietla ním uplatnený nárok na náhradu škody – nemajetkovej ujmy

v peniazoch, ktorú si uplatnil vo výške 10.000,- eur. Právne žalobu odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 7,
§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil listinné dôkazy, a to
uznesenie o vznesení obvinenia z 2.4.2014, zápisnicu o zadržaní obvineného z 2.4.2014, sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 3.4.2014, návrh prokurátora na vzatie do väzby z 3.4.2014,
zápisnicu o výsluchu obvineného z 4.4.2014, uznesenie o zamietnutí sťažnosti okresného prokurátora

z 8.4.2014, uznesenie o zrušení rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia z 19.5.2014, žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 28.4.2017, oznámenie Ministerstva vnútra SR
o postúpení žiadosti z 3.7.2017, odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 24.8.2017, rozsudky Okresného súdu Prešov vo
veci obžalovaného E. C. z 27.3.2015 sp. zn. 1T/121/2014-853 a z 9.12.2016 sp. zn. 1T/121/2014-916

a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov E. C., B. F. C., G. A. D. a A. B. H..

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Košice I vo veci konať s poukazom na ust. § 41 a § 17 CSP, nakoľko skutočnosť, na základe ktorej
žalobca uplatňuje svoje právo nenastala v obvode tohto súdu, uznesenie o vznesení obvinenia bolo

vydané orgánom sídliacim na adrese I. XX, D. teda v územnom obvode Okresného súdu Košice II.
Žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 201/2007 z 30.7.2008, v ktorom sa konštatuje, že: „ ... podľa názoru dovolacieho súdu
nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými
podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní

zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona, na čom sa nič nemení
ani v prípade, ak by neskôr prípadne došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe
alebo k jej prepusteniu z väzby alebo oslobodeniu spod obžaloby.“ , teda orgány činné v trestnom
konaní zákonným konaním v rámci trestného konania nemôžu neoprávnene zasiahnuť do osobnostifyzickej osoby. V súvislosti s požadovanou výškou nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobca dostatočným
spôsobom neodôvodnil jej opodstatnenosť s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.,
keď dôvody uvádzané žalobcom sú všeobecné a vágne. Zároveň poukázala na to, že z podanej žaloby

nevyplýva k akým konkrétnym skutočnostiam majú byť vypočutí žalobcom navrhovaní svedkovia.

3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa
zákonného konania v rámci trestného konania a s tým súvisiacou neexistenciou neoprávneného zásahu
do osobnosti fyzickej osoby nemožno súhlasiť. V žalobe dostatočným spôsobom popísal postup orgánov

činných v trestnom konaní od vznesenia obvinenia, cez zadržanie až po rozhodnutia Okresného súdu
v Prešove, Krajského súdu v Prešove a Krajskej prokuratúry v Prešove. Postup orgánov činných
v trestnom konaní v jeho trestnej veci nepovažuje za zákonný, určite nie vykonaný v súlade so
zákonnými podmienkami, pričom dôvody nezákonnosti sú v žalobe uvedené a napokon aj konštatované
rozhodnutiami súdov a krajskej prokuratúry. Ak by sa mal judikát uvedený vo vyjadrení žalovanej
aplikovať na všetky prípady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bez

prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu s odôvodnením, že orgány verejnej moci postupovali
formálne v súlade so zákonom, v tomto prípade Trestným poriadkom, ad absurdum by potom praktická
aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
bola prakticky nemožná. Čo sa týka výšky požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto považuje
vzhľadom na svoj doterajší život, spoločenské postavenie, vzniknutú ujmu a okolnosti, za ktorých k nej

došlo, ako aj závažnosť vzniknutých následkov, za primeranú. Označených svedkov navrhuje vypočuť
k okolnostiam svojho trestného stíhania, jeho následkov v pracovnom a súkromnom živote, ujme, ktorá
mu trestným stíhaním vznikla. Ide o jeho rodinných príslušníkov, kolegov a osobu, ktorá bola s ním
trestne stíhaná.

4. Okresný súd Košice I predmetnú vec vedenú pod sp. zn. 22C/25/2017 postúpil Okresnému súdu
Košice II na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému písomným podaním z 11.5.2018, doručeným
tomuto súdu 14.6.2018, kde jej bola pridelená sp. zn. 20C/48/2018. Sudcovia Okresného súdu Košice II
boli následne vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu z dôvodu, že otec žalobcu bol ich kolegom.
Krajský súd v Košiciach preto uznesením sp. zn. 1NcC/19/2018 z 14.9.2018 prikázal predmetnú vec na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice – okolie, kde jej bola pridelená sp. zn. 7C/196/2018
apoprechodevýkonusúdnictvazOkresnéhosúduKošice–okolienaMestskýsúdKošicejeod1.6.2023
vec vedená Mestským súdom Košice pod sp. zn. K3-7C/196/2018.

5. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 29.2.2024 špecifikoval, že z celkovej uplatnenej sumy

náhrady nemajetkovej ujmy 10.000,- eur požaduje náhradu 3.000,- eur za jeho nezákonné zadržanie,
obmedzenie slobodnej slobody v cele predbežného zadržania od 2.4.2014 do 4.4.2014 v zmysle §
3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. a náhradu nemajetkovej ujmy 7.000,- eur za nezákonné
rozhodnutie – uznesenie o vznesení obvinenia z 2.4.2014 ČVS: C./NKA-FP-VY-2014 a v dôsledku
neho vedené nezákonné trestné stíhanie od 2.4.2014 do 3.6.2014, kedy mu bolo doručené uznesenie

o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.
z. Uviedol, že netrvá na svojom návrhu na dokazovanie výsluchom svedka A. B. B. a tento svoj
návrh berie späť, avšak navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom svedka B. A. J., svojho priateľa
a advokáta, za účelom objasnenia ako žalobca vnímal svoje nezákonné zadržanie a trestné stíhanie a
aká ujma mu týmto postupom zo strany orgánov činných v trestnom konaní vznikla. Zároveň reagujúc

na procesnú obranu žalovanej uviedol, že nie je možné súhlasiť a stotožniť sa s argumentom žalovanej,
že orgány činné v trestnom konaní zákonným konaním v rámci trestného konania nemôžu neoprávnene
zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Z už ustálenej a aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR
a Ústavného súdu SR je zrejmé, že pri zrušení uznesenia o vznesení obvinenia obvineného, zastavení
trestného stíhania obvinenému a oslobodení obžalovaného spod obžaloby treba v konečnom dôsledku

a zásadne vychádzať z toho, že bolo preukázané, že trestne stíhaná osoba čin nespáchala, preto trestne
stíhané voči nej nemalo byť ani začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestnéhokonania.Zastavenietrestnéhostíhaniaznamená,ževýsledkytrestného(prípravného)konania

ukazujú, že nejde o trestný čin, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.10.2010
sp. zn. 4Ncdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
2/2014). Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 320/2016 konštatuje, že ak bolo trestnéstíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
nestal, že skutok nie je trestným činom resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo
obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia sú vždy

nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca. V intenciách vyššie uvedeného uznesenie
vyšetrovateľa, ktorým mu bolo vznesené obvinenie, jeho zadržanie ako obvineného treba považovať
v celom rozsahu za nedôvodné, neopodstatnené a nezákonné. Poukázal zároveň na skutočnosť, že
rozsudkom Okresného súdu Prešov z 29.6.2021 sp. zn. 1T/121/2014 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove z 23.3.2022 sp. zn. 5To/21/2021 bol obžalovaný E. C., ktorý bol spolu s ním stíhaný

v tejto trestnej veci, oslobodený spod obžaloby prokurátora, nakoľko skutok, pre ktorý bol stíhaný,
nie je trestným činom. Predmetný fakt potvrdzuje jeho presvedčenie, že skutočným dôvodom jeho
trestného stíhania a trestného stíhania E. C. nebol záujem orgánov činných v trestnom konaní vyšetriť
domnelú trestnú činnosť „páchateľov“ trestného činu, ale dosiahnuť vzatie E. C. do kolúznej väzby
v jeho inej trestnej veci, k čomu aj napokon došlo, a tiež „odstavenie“ žalobcu od obhajoby obvineného
E. C. v jeho trestných veciach. K výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že túto

považuje za primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti. Samostatný
výkon advokácie realizuje od roku 2010 s prioritným odborným zameraním na oblasť trestného práva.
Pri výkone obhajoby klientov prirodzene prichádza do kontaktu s vyšetrovateľmi, prokurátormi, inými
obhajcami a sudcami všeobecných súdov, najmä v meste Košice, kde profesne pôsobí. V čase,
keď bol zadržaný a bolo mu vznesené obvinenie, aktívne pôsobil ako obhajca v rôznych trestných

veciach, ktoré boli vedené práve na Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke finančnej polície,
expozitúre Východ, teda na totožnej organizačnej zložke policajného zboru, ktorej vyšetrovateľ mu
vzniesol obvinenie, a kde bol po svojom zadržaní predvedený. Je tak nesporné, že v uvedených
profesných kruhoch bolo všeobecne známe, že bol zadržaný, že je proti nemu vedené trestné stíhanie
pre podozrenie zo spáchania zločinu. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia, ak je obvinený advokát,

sa doručuje aj Slovenskej advokátskej komore (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), o jeho trestnom
stíhaní sa museli dozvedieť aj zástupcovia z radov advokátov pôsobiacich v tejto stavovskej organizácii.
Z uvedeného vyplýva, že o jeho zadržaní a trestnom stíhaní mal vedomosť široký okruh osôb na úradoch
polície, prokuratúry, advokácie a justície, kde on doposiaľ profesne pôsobí, čo malo nepriaznivý vplyv
na jeho dobré meno, povesť, česť a dôstojnosť, ktoré boli v dôsledku jeho trestného stíhania trvalo

poškodené resp. znížené. K jeho trestnému stíhaniu došlo po štyroch rokoch od začatia samostatného
výkonu advokácie, a teda prakticky na začiatku jeho profesionálnej kariéry, čo ho dostalo do stavu
neistoty a obáv o ďalšiu profesnú budúcnosť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov E. C., G. A. D., B. F. C., B. A. J.,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Uznesením vyšetrovateľa PZ, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ z 2.4.2014 ČVS:
C./NKA-FP-VY-2014 bolo žalobcovi, na záväzný písomný pokyn dozorujúceho prokurátora Okresnej

prokuratúry Prešov, vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku za zločin marenia
spravodlivosti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, nakoľko žalobca, advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore, ako obhajca
obvineného E. C., stíhaného v trestnej veci za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti, dňa 20.11.2013 v čase okolo 18.00 hod. telefonicky kontaktoval J. J., že spolu s E. C. stoja

pred bránou jej reštaurácie v C. H. K., a že sa chcú s ňou stretnúť, pričom po jej príchode od nej žiadali,
aby povedala svojmu bratovi A. B. L., ktorý je obvinený spolu s E. C. za vyššie uvedené trestné činy,
aby pri najbližšej návšteve svojho brata B. v Ústave na výkon väzby v Prešove mu odkázala: „aby sa
k ničomu nepriznával, lebo je v tom veľmi veľa ľudí, a aby odkázala obhajcovi jej brata B. A. J. I., aby
ten viac spolupracoval s A. C. a podrobne ho informoval o konaní B. L. vo všetkých trestných veciach,

kde ho zastupuje, a v prípade, že ak ten nebude chcieť s nimi riadne spolupracovať, tak že jej ponúknu
niekoho iného, kto by s nimi viac spolupracoval“, čím takto maria objasňovanie skutočnosti závažných
pre trestné konanie a vplývajú na spoluobvineného A. B. L. a jeho obhajcu J. I. za účelom zmeny
jeho výpovede podľa predstáv E. C. a žalobcu. ( citované uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie
Krajskej prokuratúry Prešov z 19.5.2014 sp. zn. 1 KPt 267/14/7700-8 )

8. Dňa 2.4.2014 podal žalobca proti citovanému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť ústne do
zápisnice, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním z 3.4.2014, v ktorejžiadal napadnuté uznesenie zrušiť ako vydané predčasne a trestné stíhanie voči nemu zastaviť
( sťažnosť žalobcu z 3.4.2014).

9. Dňa 2.4.2014 bol žalobca zadržaný o 7:50 hod v Košiciach, v blízkosti svojho bytu v aute pri
odchodedopráce, príslušníkmiMinisterstvavnútraSR,Prezídiapolicajnéhozboru,národnejkriminálnej
agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ podľa § 86 Trestného poriadku,
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 2 písm. b), c) Trestného poriadku, lebo pôsobí na spoluobvinených
alebo inak marí objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a bude pokračovať v trestnej

činnosti. (zápisnica o zadržaní obvineného z 2.4.2014 ČVS: C./NKA-FP-VY-2014, výpoveď žalobcu)

10. Dňa 3.4.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov pod sp. zn. 1Pv 133/14/7707-15
podľa § 87 ods. 1 Trestného poriadku návrh na vzatie žalobcu ako obvineného do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku. Ako dôvod tzv. kolúznej väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uviedla obavu, že v prípade prepustenia na slobodu,

bude žalobca ovplyvňovať svedkov a spoluobvinených, najmä v prospech E. C., aby tento nebol
usvedčovaný z trestnej činnosti svedkami a najmä spoluobvineným A. B. L., čím by sa takto v konečnom
dôsledku obvinený E. C. mohol vyhnúť trestnému postihu za svoje protiprávne konanie. Ako dôvod tzv.
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedla, že v prípade prepustenia
na slobodu, bude žalobca ako obvinený pokračovať v marení trestného konania, ktorému sám čelí,

ako aj k mareniu trestných konaní vedených pod ČVS: C./NKA-FP-VY-2012 a pod ČVS: C./NKA-FP-
VY-2013, nakoľko zo zabezpečeného spisového materiálu je zrejmé, že takéhoto protiprávneho konania
sa obvinený A. B. C. dopúšťal opakovane a dlhodobo aj v iných trestných veciach ( citovaný návrh
prokurátora na vzatie žalobcu do väzby z 3.4.2014).

11. Uznesením z 4.4.2014 sp. zn. 0Tp/33/2014 sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov
nevyhovel návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov na vzatie žalobcu ako obvineného
a zadržaného do väzby a žalobcu ihneď prepustil na slobodu (zápisnica Okresného súdu Prešov
o výsluchu obvineného z 4.4.2014 sp. zn. 0Tp/33/2014).

12. Dňa 4.4.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov proti citovanému rozhodnutiu
sťažnosť, ktorú Krajský súd v Prešove zamietol uznesením z 8.4.2014 sp. zn. 1Tpo 1006/2014-36,
nakoľko z výpovedí svedkov J. J. a A. J. I. nie je možné urobiť záver, že by konanie žalobcu ako
obvineného malo napĺňať znaky stíhaného trestného činu, teda že by on svojím konaním mal v tomto
prípade brániť alebo mariť v prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania teda A. B. L. a nie je

možné uzavrieť ani to, že by sa takéhoto konania mal dopustiť spoločným konaním so spoluobvineným
E. C. formou spolupáchateľstva. Aj keď je pravdou, že tým kto mal svedkyni J. volať a požiadať ju
o stretnutie, bol žalobca, len s ohľadom na uvedenú okolnosť, nemožno bez ďalšieho urobiť záver, že
v tom čase musel mať vedomosť o tom, čo sa uvedenou návštevou sleduje, či dokonca vedomosť,
že by uvedené stretnutie malo byť zamerané tým smerom, ktorý je uvádzaný v uznesení o vznesení

obvinenia teda doposiaľ zistené dôkazy v dostatočnej miere neodôvodňujú záver, že by konanie, ktoré
sa obvinenému kladie za vinu, malo napĺňať znaky trestného činu. ( zápisnica o výsluchu žalobcu ako
obvineného z 4.4.2014, citované uznesenie Krajského súdu Prešov)

13. Uznesením z 19.5.2014 sp. zn. 1/2Kpt 267/14/7700-8 prokurátor Krajskej prokuratúry

Prešov, rozhodujúc o sťažnosti žalobcu ako obvineného, zrušil uznesenie vyšetrovateľa z 2.4.2014
v časti, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre spolupáchateľstvo zločinu marenia spravodlivosti,
nakoľko z doposiaľ vykonaných a zabezpečených dôkazov nevyplýva dôvodný a dôkazmi relevantne
podložený materiálny záver, že žalobca ako obvinený mal svojím konaním naplniť všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstva trestného činu marenia spravodlivosti, keďže samotné

telefonovanie žalobcu J. J. a požiadanie ju o stretnutie, nie je skutočnosť, ktorú by bolo možné
samostatne ale i v spojení s ostatnými dôkazmi vyhodnotiť ako právne významnú pre vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti a takou skutočnosťou nie je ani tvrdenie žalobcu ohľadom jeho účasti
na vyšetrovacom úkone, rovnako sa to týka aj jeho tvrdenia – žiadosti o bližšiu spoluprácu s JUDr. I.
( citované uznesenie Krajskej prokuratúry Prešov). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené

3.6.2014 ( skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo sporné).

14. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že 2.4.2014 bol zadržaný policajtom v čase odchodu do práce, keď
sedel vo svojom motorovom vozidle, ktoré parkoval pri bytovom dome. Následne bol policajným automprevezený na políciu v Košiciach, na Rastislavovej ul., kde mu bolo povedané, že je zadržaný podľa § 71
ods. 2 Trestného poriadku. Namietal dôvody väzby. Ako obvinený odmietol vypovedať, pretože postup
polície považoval za nezákonný, a tiež z dôvodu, že ako advokát môže vypovedať vo veciach týkajúcich

saklientalenvtedy,keďhoklientzbavípovinnostimlčanlivosti,apokiaľtakajklientučiní,stáleeštemôže
a musí zvážiť, či tým, že bude vypovedať, nepoškodí dôležitý záujem klienta. Vyšetrovateľa upozornil, že
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nemôže byť zadržaný. Následne zavolali policajtov zo stálej služby
vPrešove.Prišlidvajauniformovanípolicajtizklasickejslužby,povedali,žeputámunebudúnasadzovať,
že je inteligentný človek, na čo reagoval vyšetrovateľ tak, že trvá na tom, aby mu putá nasadili. Následne

mu nasadili putá dozadu za chrbát a takto prešiel po celej budove polície, ktorá má dve poschodia a dve
krídla. Skoro v každých dverách stál vyšetrovateľ NAKA, niektorí sa usmievali. Nevie prečo prechádzali
celú budovu, či to bolo potrebné. Eskortovali ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,
na K. M., kde bol umiestnený do cely predbežného zadržania nachádzajúcej sa v pivničných priestoroch,
kde strávil tri dni. Následne ho predviedli pred sudcu Okresného súdu v Prešove, ktorý rozhodoval
o vzatí do väzby, a ktorý ho príkazom prepustil zo zadržania. Trestné stíhanie ho poškodilo v tom, ako

na neho hľadeli iní ľudia, ich prístup k nemu, keď aj naďalej vykonával advokáciu. Bežne pociťoval pri
úkonoch a na pojednávaniach, že na neho pozerajú ako na toho, kto chodí za svedkami a vyhráža sa
im. Stalo sa mu, že vyšetrovateľ si zisťoval pri úkone, či môže vykonávať advokáciu a boli tam prítomní
aj ďalší advokáti. V osobnom živote manželka ťažko znášala jeho zadržanie a trestné stíhanie. Je zo
silne náboženskej rodiny a pre veľkú časť jej rodiny je nepredstaviteľné, aby sa štát správal tak, ako

sa správal, bezdôvodne. Predpokladali, že je zlý človek. Vtedy aj začali v jeho manželstve problémy,
ktoré vyvrcholili rozvodom. Jeho otec bol v tom čase trestný sudca, brat advokátsky koncipient. Všetci
trestné stíhanie znášali zle. Mama preplakala dlhé noci. V práci sa mu stávalo, že nebol zo strany
polície upovedomovaný o úkonoch vo veciach, v ktorých zastupoval klientov. Množstvo úkonov tak
bolo zmarených. Všeobecná publicita, ktorú obvinenie obhajcu prinieslo, je jednak daná oznámením

uvedeného Slovenskej advokátskej komore, ako aj publikovaním článkov v Trende a na blogu novinára
H.. Čo sa týka článku uverejneného v Trende, je presvedčený, že išlo o to, aby bol zbavený obhajoby
klienta C., a aby jeho klient skončil vo väzbe. Tento bol zadržaný kvôli kolúznemu konaniu 29. alebo
30. januára, dva mesiace sa nič nedialo a 2.4. prišli pre neho, dovtedy ho nevypočuli, nepredvolali ako
svedka, nikto sa nepýtal na jeho názor. K námietke prokuratúry ohľadom výšky požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy uviedol, že v cele predbežného zadržania bol tri dni pri stále svietiacom ostrom svetle
s osobou, o ktorej nič nevedel, zvracala, nevedel či bola predtým pod vplyvom drog alebo alkoholu,
obe skutočnosti mu bránili spať, bál sa o svoj život. Pravidelne ho kontrolovali policajti, 24 hodín
denne bol pod kamerami. Ten, kto nezažil trestné stíhanie a nebol v cele predbežného zadržania, si
nevie predstaviť čo človek musí prežiť. V súvislosti s trestným stíhaním mal aj zdravotné problémy.

Dlhodobo trpí na spánkové apnoe. Potom, čo bol 2.4.2014 zadržaný, šesť mesiacov užíval lieky na
spanie predpísané lekárom. Sudca pre prípravné konanie ho nezobral do väzby, pretože nebola splnená
materiálna podmienky väzby, ktorá znamená, že súd skúma, že sa stal skutok, či tento skutok má
materiálne znaky trestného činu a či je dôvodné podozrenie, že sa skutku dopustil obvinený. Súčasťou
materiálnej podmienky je aj existencia jedného z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) až c)

Trestného poriadku. Podľa jeho názoru pravým dôvodom jeho zadržania bolo jeho odstavenie od klienta
p. C.. V minulosti sa už stalo, že bol obvinený, a to v lete 2013 p. N. z NAKA Bratislava. Vo väzbe
bol 29 dní. Policajt, prokurátor a sudca pre prípravné konanie boli neskôr trestne stíhaní. Z väzby
bol vtedy prepustený Krajským súdom v Bratislave, ktorý skonštatoval absolútnu nezákonnosť dôkazov
obsiahnutých v spise NAKA Bratislava, o čom svedčí skutočnosť, že po podaní obžaloby na Okresný

súd v Žiline predsedníčka senátu od stola zastavila trestné stíhanie, voči čomu prokurátor, ktorý vec
dozoroval, sťažnosť nepodal.

15. Z výpovede svedka E. C. bolo zistené, že žalobca je dlhé roky jeho právnym zástupcom. Pokiaľ
bol svedok obžalovaný, do problémov ho dostal kajúcnik dr. B. L., ktorý aby sa zbavil svojich obvinení,

všetko naložil na neho a na jeho zástupcu JUDr. C.. Pokiaľ so žalobcom ako svojim zástupcom bol za
jeho sestrou J., bolo to kvôli drevoobrábacím strojom, ktoré mu on mal vydať, ale ktoré ani neboli jeho.
Chovanec však urobil scenár, že sa boli jeho sestre vyhrážať. On bol potom štrnásť mesiacov vo väzbe.
Súdy vyhral. Jeho trestné stíhanie sa skončilo právoplatným oslobodením. Stíhaný bol za ovplyvňovanie
svedka - sestry pána L. J.. Podľa neho dôvodom trestného stíhania jeho a jeho právneho zástupcu JUDr.

C. boli benefity pre kajúcnika p. L., aby sa tento vyvinil z vecí, ktoré mu boli kladené za vinu. Trestné
stíhanie jeho zástupcu JUDr. C. malo za následok, že ho nemohol zastupovať a musel si nájsť iného
obhajcu.16. Z výpovede svedka B. A. J. bolo zistené, že bol právnym zástupcom žalobcu vo veci jeho
trestného stíhania za zločin marenia spravodlivosti. So žalobcom spoločne študovali, sú v priateľskom
a kolegiálnom vzťahu, keďže obaja vykonávajú advokáciu. O tom, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie

a bol zadržaný, sa dozvedel od brata žalobcu. Išiel následne za vyšetrovateľom, a potom do Prešova.
Žalobca vtedy už bol v cele predbežného zadržania v Prešove. Bola to malá tmavá kutica, s malým
oknom, pod úrovňou parkoviska. Keď vošiel do cely predbežného zadržania, žalobca v nej sedel skleslý
na posteli so zvesenými ramenami. Snažil sa ho rozveseliť, ale nepodarilo sa mu to. Doniesol mu
obed, ktorý ako neskôr od žalobcu zistil, nezjedol. Čo sa týka manželstva žalobcu, od žalobcu vie, že

manželkina rodina ako silne veriaca to odsudzovala. Čo sa týka manželky, žalobca mu povedal, že to
nebolo pohodové obdobie, že nemal doma pokoj a podporu. Z vlastných skúseností vie, že ľudia, ktorí
nepoznajú právo, nerozlišujú medzi zadržaním, väzbou, výkonom trestu odňatia slobody, odsudzujú
človeka vopred. Pamätá sa, že žalobca v tom čase rozmýšľal nad tým, či bude pokračovať v advokácií.
Stalo sa, že keď išli so žalobcom po Hlavnej ul. v Košiciach, stretli dvoch chlapcov 20 - 25 ročných, ktorí
oslovili žalobcu so slovami: „No pán doktor, už ste jeden z nás, viete ako to je.“ V dôsledku trestného

stíhania sa jeho vzťah k žalobcovi nezmenil, pretože on vie, že chyba nenastala u žalobcu, ale niekde
inde, a to na strane polície a prokuratúry.

17. Z výpovede svedka G. A. D. bolo zistené, že žalobca je jeho synovcom. V roku 2014 pracoval ako
príslušník policajného zboru, operatívny pracovník, starší referent špecialista u NAKA, expozitúra Košice

– Východ, oddelenie finančnej polície. O vznesení obvinenia žalobcovi a jeho zadržaní sa dozvedel od
kolegu na pracovisku, čomu predchádzala debata v kancelárii dosť nehonestujúca o tom, že niekto bol
zadržaný, pričom on vtedy ešte nevedel, že išlo o žalobcu. NAKA, expozitúra Východ, národná jednotka
finančnej polície mala v tom čase dve oddelenia, oddelenie vyšetrovateľov a oddelenie operatívcov. To,
že žalobca bol trestne stíhaný a zadržaný vedeli všetci operatívci, bolo ich tam dvanásť a prepokladá,

že aj všetci vyšetrovatelia, ktorých bolo rovnako dvanásť, pretože to bola ich agenda. Pokiaľ bolo na
NAKA vznesené obvinenie, bolo to kolektívne rozhodnutie celého oddelenia, teda vedeli o tom všetci
vyšetrovatelia. Keď zadržali žalobcu, vnímali to pracovníci expozitúry Východ tak, ako vnímali každú
zadržanú osobu, teda že má nejaký biľag, ako osobu zaradenú v kategórii kriminálne závadová osoba.
Vyšetrovatelia mu dávali pocítiť to, že jeho príbuzný – žalobca - bol zaistený. Zo strany operatívcov

k zmene správaniu vo vzťahu k nemu nedošlo. Jemu osobne sa ale stalo, že mal pridelené iné úlohy
v dôsledku toho, že žalobca bol stíhaný, čo mu bolo aj nadriadenou výslovne potvrdené. Nevie, či jeho
kolegovia vôbec vedeli o tom, že trestné stíhanie žalobcu bolo nakoniec zastavené. Žalobca prežíval
svoje trestné stíhanie zle, začal šedivieť, jeho manželka s tým mala problém, rodinné vzťahy sa tým
narušili, mal na sebe biľag. On uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nemal k dipozícii, vedomosť

mal z kuloárnych rečí v práci. Jeho vzťah k žalobcovi sa v dôsledku jeho zadržania a trestného stíhania
nezmenil.

18. Z výpovede svedkyne B. F. C., matky žalobcu, bolo zistené, že žalobca trestne stíhanie v roku
2014 veľmi ťažko znášal. Je citlivý, vnímal to ako krivdu. Dopad to malo na celú rodinu. Syn si však

veril a aj ona mu verila. Pokiaľ uviedla, že to malo vplyv na osobný život, obaja synovia sú právnici,
muž je bývalý trestný sudca, syna veľmi trápilo, že takýmto spôsobom sa s ním jednalo, trpeli s ním
všetci. Bol vo veľkom strese, keď sa to dialo, malo to dopad na jeho zdravie, zvýšil sa mu tlak, mal
problémy so spánkom, bolo mu diagnostikované apnoe. I ona cítila krivdu. Verila synovi, že je to omyl,
nedorozumenie. Čo sa týka manželského života syna, jeho manželka je citlivá duša, bála sa, plakala,

chcela, aby sa vzdal práce, ktorú vykonával, ťažko to znášala, vyústilo to až do rozvodu. Kedy sa syn
rozviedol si nepamätá. Uviedla, že v čase trestného stíhania a po jeho skončení spozorovala zmeny
v správaní žalobcu, bola to jeho nervozita, nepokoj, inak je veľmi vyrovnaný, tiež zvážnel. Mala pocit,
že o niekoľko rokov zostarel, rýchlo osivel, čo ona pripisuje stresu, ktorý prežíval. Kedy bolo žalobcovi
diagnostikované spánkové apnoe uviesť nevedela.

19. Z rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.2.2021 sp. zn. 19Pc/75/2019-45 bolo zistené, že
manželstvo žalobcu a B. F. C. B., nar. X.X.XXXX uzavreté 6.9.2013 bolo rozvedené. Návrh na rozvod
manželstva podal žalobca 21.11.2019 a odôvodnil ho nezhodami, ktoré sa objavili v manželstve od
polovice roka 2016, vyplývajúcimi z jeho pracovnej vyťaženosti a spornej otázky miesta ďalšieho

spolužitia manželov, keď manželka sa odsťahovala v októbri 2016, vo februári 2017 došlo k obnoveniu
manželského spolužitia, v júli 2017 trvalo opustila spoločnú domácnosť, v priebehu roku 2018 sa
pokúšali o obnovenie spolužitia, ale neúspešne, aktuálne nemajú záujem o spolužitie, manželstvo
je bezdetné. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne predstavy o manželskomspolužití, predovšetkým v otázke spoločného bydliska a vzájomné citové odchladnutie, ku ktorému došlo
postupne v dôsledku skutočnosti, že manžel uprednostňoval pracovné povinnosti pred manželským
životom.

20. Z lekárskej správy – hodnotenia polysomnografického nálezu z 20.2.2017 lekárky B. G. C. bolo
zistené, že žalobca má diagnostikované obštrukčné spánkové apnoe ťažkého stupňa s dominanciou
obštrukčných apnoických epizód, s klinicky závažnými desaturáciami, s vysokým počtom prebúdzacích
reakcií, narušenou architektonikou spánku s redukciou hĺbkových štádií a REM spánku, s dobrou

spánkovou efektivitou, s klinicky závažnou ronchopatiou a spĺňa indikačné kritériá na liečbu
neinvazívnou ventiláciou typu CTAP.

21. Z písomného podania žalobcu doručeného súdu 29.5.2024 bolo zistené, že po zhora uvedenom
diagnostikovaní tejto spánkovej poruchy dýchania mu bol vydaný dýchací prístroj pre podporu dýchania
počas spánku, ktorý dodnes pravidelne počas celej noci používa. Spánkové apnoe sa u neho začalo

prejavovaťpribližnevroku2012,počasnasledujúcichrokovsatentojehozdravotnýproblémzintenzívnil,
na naliehanie manželky a blízkych začal svoje ochorenie riešiť, čo viedlo k vyšetreniu v spánkovom
centre a potrebe užívania dýchacieho prístroja. Tak ako v prípade každého ochorenia, aj v prípade tejto
jeho diagnózy malo na jej vznik a priebeh vplyv množstvo rôznych faktorov, avšak za najpodstatnejší
faktor považuje stresové situácie, ktorým musel čeliť v roku 2014 v súvislosti s jeho nezákonným

trestným stíhaním a zadržaním, ktoré je predmetom tohto sporu. Žiadna iná životná situácia v jeho
prípade nemala za následok vznik obáv o jeho ďalšiu budúcnosť a s tým súvisiace zhoršenie jeho
zdravotného stavu vyplývajúce z predloženej lekárskej správy. Čo sa týka rozvodu manželstva, aj keď
z odôvodnenia rozvodového rozsudku explicitne nevyplýva, že dôvodom rozvodu bolo jeho nezákonné
trestné stíhanie, uvedená skutočnosť mala nemalý vplyv na rozvrate manželstva, odlúčení a odcudzení.

V rozvodom konaní neuviedol skutočnosti súvisiace s jeho trestným stíhaním a jeho vplyvom na rozvrat
v manželstve, nakoľko od ukončenia vysokej školy doposiaľ profesne pôsobí ako advokát a nechcel,
aby aj sudcovia pôsobiaci na civilných úsekoch súdov v Košiciach mali vedomosť o jeho trestnom
stíhaní. Ďalší dôvod je ten, že rozvod manželstva prebiehal na Okresnom súde Košice II, kde jeho
otec v tom čase pôsobil takmer tridsať rokov ako trestný sudca a nechcel znížiť nielen svoje dobré

meno, povesť, česť a ľudskú dôstojnosť, ale aj osobnostnú integritu svojho otca, nechcel uvádzať
a rozoberať skutočnosti týkajúce sa jeho trestného stíhania, ktorému musel čeliť, a ktoré výrazne
negatívnym spôsobom ovplyvnilo pohľad jeho manželky na jeho prácu a následne na ich samotné
manželstvo. Preto ako jeden z dôvodov rozvratu uviedol svoju pracovnú vyťaženosť a zaneprázdnenosť.
Poukázal na to, že v prípade každej trestne stíhanej osoby, jeho nevynímajúc, objektívne a bez výnimky

platí všeobecná notorieta, že trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje život obvineného, a to nielen počas
trestného stíhania, ale aj v nasledujúcom období vo všetkých jeho sférach, a teda aj jeho manželský
vzťah, o to viac v prípade, ak ide o bezúhonnú osobu, ktorá vedie riadny a usporiadaný život.

22. Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky osobná sloboda sa zaručuje.

23. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena ( ods. 1) ako aj na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života ( ods. 2).

24. Podľa § 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

25. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení rozhodnom pre právne posúdenie veci účinnom
od 1.1.2013 do 28.2.2019 ( ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“ alebo „ citovaný zákon“), tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody.27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. b), f) a m) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu(ktorýmje§38zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúre,vzmyslektoréhotýmtoštátnymiorgánmi
sú generálna prokuratúra, okresné a krajské prokuratúry) v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo v správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

30. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

31. Podľa § 6 ods. 3 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť

aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného
prostriedku.

32. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie

zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

33. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

34. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

35. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu, ktorým bol v čase rozhodnom pre právne posúdenie veci zákon č. 215/2006
Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi v znení účinnom od 1.7.2013 do 30.6.2016 na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na
zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na
vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú

viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činom
znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia
za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

38. V roku 2014 bola minimálna mzda 352,- eur, jej 50- násobok činí 17 600,- eur a 10-násobok 3 520,-

eur.

39. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným
rozhodnutím, uznesením vyšetrovateľa PZ z 2.4.2014 o vznesení obvinenia, a následne vedeným
trestným stíhaním, ktoré skončilo rozhodnutím prokurátora krajskej prokuratúry z 19.5.2014 o zrušení

uznesenia o vznesení obvinenia teda inak než právoplatným odsúdením, a náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej mu nezákonným zadržaním a obmedzením osobnej slobody v cele predbežného zadržania
od 2.4.2014 do 4.4.2014. O predbežné prerokovanie žalobou uplatneného nároku žalobca požiadal
Ministerstvo vnútra SR, ktoré jeho žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá jeho žiadosť
odmietla.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd hore uvedenými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní preukázané, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa PZ z 2.4.2014 vznesené obvinenie
na základe záväzného písomného pokynu dozorujúceho prokurátora za zločin marenia spravodlivosti
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) Trestného

zákona, proti ktorému žalobca podal sťažnosť 2.4.2014 písomne odôvodnenú 3.4.2014, o ktorej
rozhodoval prokurátor krajskej prokuratúry uznesením z 19.5.2014, ktorým zrušil uznesenie
vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia žalobcovi, ako aj to, že žalobca bol 2.4.2014 o 7:50 hod.
zadržaný príslušníkmi policajného zboru a vypočutý v procesnom postavení obvineného, 3.4.2014
podala prokurátorka okresnej prokuratúry návrh na vzatie žalobcu do väzby z dôvodov podľa § 71 ods.

1 písm. b) a c) Trestného poriadku, o ktorom návrhu rozhodol sudca okresného súdu pre prípravné
konanie uznesením z 4.4.2014, ktorým návrhu prokurátorky nevyhovel, žalobcu prepustil ihneď na
slobodu a sťažnosť prokurátorky proti tomuto rozhodnutiu zamietol krajský súd uznesením z 8.4.2014.

41. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje
sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a
škodu zavinil. Aj keď je trestné konanie postavené na zásade oficiality, nezbavuje to štát zodpovednosti
za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa ukáže, že sa mýlili a ich predpoklady, že
bol spáchaný trestný čin, sa ukázali byť nesprávnymi. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného
stíhania je konečný výsledok trestného konania.

42. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu (nemajetkovú ujmu) spôsobenú nezákonným
rozhodnutím sú: 1. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda (nemajetková ujma) spôsobená, bolo

právoplatne zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 citovaného
zákona); 2. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov (alebo sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa jeho podanie
nevyžaduje), okrem prípadu, že škoda (nemajetková ujma) bola spôsobená nezákonným rozhodnutím,ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo
zmenené na základe riadneho opravného prostriedku; 3. vznik škody (nemajetkovej ujmy); 4. príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou (nemajetkovou ujmou).

43. Vyššie citovanými rozhodnutiami sudcu pre prípravné konanie a prokurátora krajskej prokuratúry
mal súd preukázané, že obvinenie bolo žalobcovi vznesené v dôsledku pochybenia orgánov činných
v trestnom konaní, keď z vykonaných a zabezpečených dôkazov nevyplýval dôvodný a dôkazmi
relevantne podložený materiálny záver, že žalobca mal svojím konaním naplniť všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty spolupáchateľstva a zločinu marenia spravodlivosti. Rozhodnutie vyšetrovateľa PZ
o vznesení obvinenia bolo na sťažnosť žalobcu zrušené prokurátorom krajskej prokuratúry, preto
uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie. Trestné
stíhanie žalobcu trvalo od 2.4.2014 teda od vznesenia obvinenia do 3.6.2014 kedy bolo žalobcovi
doručené rozhodnutie z 19.5.2014 o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania ( skutkové tvrdenie
žalobcu, ktoré nebolo sporné) teda dva mesiace.

44. Žalobca bol po vznesení obvinenia zadržaný policajtom PZ 2.4.2014 o 7:50 hod a zo zadržania
prepustený na slobodu sudcom pre prípravné konanie 4.4.2014 po 16:45 hod., kedy bol ukončený jeho
výsluchsudcompreprípravnékonanieavydanýpríkaznajehookamžitéprepusteniezozadržania. Jeho
osobná sloboda tak bola obmedzená po dobu 3 dní. Keďže žalobca bol zadržaný v príčinnej súvislosti

s obvinením, ktoré mu bolo vznesené nezákonne a dôvody väzby dané neboli, nezákonné bolo aj jeho
zadržanie a obmedzenie jeho osobnej slobody od zadržania do prepustenia na slobodu.

45. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 10 000,- eur, z toho 7 000,- eur za
nezákonné vznesenie obvinenia a následné vedenie trestného stíhania a 3 000,- eur za nezákonné

zadržanie a obmedzenie jeho osobnej slobody v cele predbežného zadržania, na ktorú je potrebné
hľadieť ako na súčasť širšie chápaného pojmu škoda. Súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na nepriaznivé následky vzniknuté
žalobcovi v jeho osobnom a pracovnom živote, a preto podľa vyššie citovaného ust. § 17 ods. 2 až 4
zákona č. 514/2003 Z.z. priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 5 000,- eur, z toho

2 000,- eur za nezákonné zadržanie a obmedzenie osobnej slobody od 2.4.2014 do 4.4.2014 a 3 000,-
eur za nezákonné trestné stíhanie od 2.4.2014 do 3.6.2014.

46. Nemajetková ujma je ujmou morálnou a vzniká už samotným zásahom orgánov činných v trestnom
konaní do základných práv a slobôd fyzickej osoby, ak sa preukáže, že tento zásah nebol vo svojom

výsledku v súlade s právom.

47. Pokiaľ súd priznal žalobcovi za jeho nezákonné zadržanie a obmedzenie osobnej slobody v cele
predbežného zadržania náhradu nemajetkovej ujmy 2 000,- eur, pri svojom rozhodnutí zohľadnil, že
porušenie práva na osobnú slobodu garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy SR je jedným z najzávažnejších

zásahov do základných ľudských práv a slobôd fyzickej osoby a zároveň zásahom do práva na
súkromný a rodinný život garantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, hore uvedenú dobu obmedzenia
osobnej slobody žalobcu, psychickú záťaž, ktorú žalobca v súvislosti s uvedeným postupom orgánov
činnýchvtrestnomkonaníprežívalvrátaneobavyosvojezdravie,keďvcelebolumiestnenýsneznámou
osobou majúcou zdravotný problém, nevediac, či nebola pod vplyvom omamných látok, čo mu bránilo

spať, pričom bol zároveň pod 24-hodinovým monitoringom kamier, pri stále svietiacom ostrom svetle,
a za zásah do jeho ľudskej dôstojnosti spôsobený postupom orgánov činných v trestnom konaní,
keď žalobcu po jeho zadržaní a výsluchu ako obvineného v putách demonštratívne previedli celou
budovou polície, znásobený tým, že je advokátom špecializujúcim sa na trestné právo, a teda osobou
známou vyšetrovateľom, policajtom a zamestnancom NAKA, expozitúra Východ titulom výkonu svojho

povolania. V prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol majúc za to, že priznané odškodnenie je súladné
s požiadavkou spravodlivosti v porovnaní s tým, že sumou 17 600,- eur (predstavujúcou strop náhrady
nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci) štát odškodňuje smrť spôsobenú trestným činom a sumou
3 520,- eur morálnu ujmu spôsobenú trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania. Zároveň súd zohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď rozhodnutím

vo veci sp. zn. 5Cdo 140/2019 z 24.4.2022, kde bol žalobcom advokát, dovolací súd skúmal výšku
náhrady nemajetkovej ujmy za väzbu trvajúcu 88 dní a náhradu 5 000,- eur považoval za súladnú
s požiadavkou spravodlivosti a rozhodnutím vo veci sp. zn. 7Cdo 263/2020 z 31.3.2022 dovolací súdsvojim rozhodnutím redukoval náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu trvajúcu rok a 26 dní a trestné
stíhanie trvajúce 3 roky a 6 mesiacov na sumu 15 000,- eur.

48. Čo sa týka výšky žalobcovi priznanej náhrady nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie
3 000,- eur, súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil, že žalobca nikdy nebol právoplatne odsúdený za
žiaden trestný čin, vedie a viedol bezúhonný život, dĺžku trestného stíhania dva mesiace, skutočnosť,
že žalobca sa musel počas trestného stíhania podrobiť dvom úkonom trestného konania - výsluchu
obvineného vyšetrovateľom a výsluchu sudcom v súvislosti s rozhodovaním o väzobnom stíhaní,

negatívny vplyv trestného stíhania na jeho zdravotný stav, keď v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním
mal problémy so spánkom a bol nútený užívať lieky na spanie, psychickú záťaž, ktorú mu trestné
stíhanie spôsobilo jednak v súvislosti s tým, že jeho manželka, rodičia a brat teda najbližšia rodina
jeho trestné stíhanie zle znášali, ako aj v súvislosti s obavami o svoju profesijnú budúcnosť advokáta.
Okrem tejto osobnostnej sféry bol žalobca poškodený aj vo sfére pracovnej a profesionálnej, keďže v
rozhodnom období vykonával (a stále vykonáva) profesiu advokáta špecializujúceho sa na trestné právo

a trestné stíhanie, o ktorom mali vedomosť vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, expozitúra
Východ, prokurátori okresnej a krajskej prokuratúry v Prešove, s ktorými prichádza do kontaktu pri
výkone svojej práce, Slovenská advokátska komora, ktorej sa začatie trestného stíhania advokáta
obligatórne oznamuje, predstavovalo objektívny zásah do jeho dôstojnosti, dobrej povesti a osobnej
cti, keďže išlo o doposiaľ netrestanú osobu a každé trestné stíhanie sa odrazí na vnímaní osoby jej

okolím. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keďže žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej
ujmy aj za nepriaznivé následky vzniknuté v jeho rodinnom živote, a to za narušenie jeho vzťahu
s manželkou, ktoré viedlo k rozvodu manželstva, čo však vykonaným dokazovaním preukázané nebolo,
a preto nemôže byť odškodňované v rámci náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu. Uvedená skutočnosť
nevyplýva z rozvodového rozsudku, žalobca ani jeho manželka v rozvodovom konaní zadržanie

a trestné stíhanie žalobcu v roku 2014 ani jeden neuviedli ako dôvod narušenia vzťahu medzi nimi,
uvedené žalobca dokonca neuviedol ani v podanej žalobe, v kontexte čoho sa jeho tvrdenie javí
ako účelové, pričom neobstoja ani dôvody uvedené v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu
29.5.2024, keďže sudcovia Okresného súdu Košice II mali v čase rozvodového konania žalobcu
vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu zo žaloby v prejednávanej veci. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie,

že v príčinnej súvislosti s jeho trestným stíhaním sa zhoršilo jeho spánkové apnoe, čo je porucha
spánku prejavujúca sa prerušovaním dýchania počas spánku vedúca k nedostatku kyslíka v tele, keď
súdu predložil lekársku správu, v zmysle ktorej mu bolo ochorenie oficiálne diagnostikované v roku
2017, a teda nepreukázal, že uvedený zdravotný problém mal aj pred trestným stíhaním a hlavne, že
práve v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním došlo k jeho zhoršeniu. Žalobca nepreukázal ani obsah

a rozsah tvrdenej medializácie jeho trestného stíhania v týždenníku Trend a na blogu novinára H..
Tiež pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do svojej dôstojnosti, osobnej
cti a dobrej povesti začatím a vedením trestného stíhania, súd musí prisvedčiť námietke žalovanej, že
okrem viac-menej všeobecných skutkových tvrdení, že v pracovnej oblasti pociťoval iný prístup ľudí
k nemu pri úkonoch, pojednávaniach; že vyšetrovateľ za prítomnosti ďalších advokátov zisťoval, či

vzhľadom k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu môže zastupovať klienta; že bol opakovane dotazovaný
zo strany kolegov advokátov, sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov ako prebieha a ako to vyzerá s jeho
trestným stíhaním; že bola zmarená časť úkonov týkajúcich sa jeho klientov v trestných veciach, lebo
nebol na úkon predvolaný, ktoré žalovaná neučinila spornými a čo súd pri svojom rozhodnutí zohľadnil,
žalobca netvrdil a nepreukázal, že by v dôsledku trestného stíhania bol negatívne vnímaný rodinnými

príslušníkmi, blízkymi osobami, kolegami advokátmi, klientmi, orgánmi činnými v trestnom konaní resp.
inými osobami alebo stratil dôveru svojich klientov teda že by bol v dôsledku trestného stíhania
poškodený na svojej cti, dobrej povesti a dôstojnosti v rozsahu odôvodňujúcom vyššiu ako priznanú
náhradu nemajetkovej ujmy, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol zohľadniac zároveň aj v tomto
prípade hore uvedené náhrady, ktorými v rozhodnom období štát odškodňoval smrť spôsobenú trestným

činom a morálnu ujmu spôsobenú trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania.

49. K námietke žalovanej vznesenej v priebehu konania, že za ňu má konať Ministerstvo vnútra SR a nie
Generálna prokuratúra SR súd uvádza, že v prejednávanej veci bola daná tak príslušnosť Ministerstva

vnútra SR, a to podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a nepodal v trestnej veci obžalobu, ako
i Generálnej prokuratúry SR podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., keďže vyšetrovateľ PZ
vzniesol obvinenie na základe záväzného písomného pokynu prokurátora, a preto konať v mene štátuje oprávnená Generálna prokuratúra SR podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. ako orgán
príslušný podľa písm. f), ktorý vo veci začal konať ako prvý, akceptujúc postúpenie žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku ministerstvom vnútra.

50.Súdsanestotožnilanisnámietkoužalovanejohľadommaximálnejvýškynáhradynemajetkovejujmy.
Táto je podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 50-násobku minimálnej mzdy v rozhodnom
období. Súd sa však musí zaoberať tým, v čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom,
pracovnom, rodinnom živote spôsobená nezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní so smrteľným

následkom trestného činu, respektíve s morálnou škodou spôsobenou trestným činom znásilnenia,
sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej pri výkone verejnej moci 10 000,- eur, 7 000,- eur titulom nezákonného trestného
stíhania a 3 000,- eur titulom nezákonného zadržania a obmedzenia jeho osobnej slobody. Pri

rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že nemajetková ujma sa z hľadiska
rozhodovania o trovách konania vyznačuje určitými špecifikami. Pokiaľ majetkovú škodu možno vyčísliť
a objektivizovať, v prípade nemajetkovej ujmy náhrada slúži na primerané odškodnenie zásahu do
objektívne nemerateľných hodnôt, a preto určenie jej výšky spočíva do určitej miery na úvahe súdu.
Pokiaľ výška plnenia závisí aj na úvahe súdu, nevedia strany výsledok sporu ovplyvniť, a tak prípadné

nevyhovenie žalobe v celom jej rozsahu nemožno považovať za čiastočný neúspech. Nepriznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v celej uplatnenej výške preto nepredstavuje čiastočný procesný neúspech
žalobcu, a je dôvodné v rozhodnutí o trovách konania aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že pri
vyčíslení výšky náhrady sa za hodnotu sporu považuje výška priznaného plnenia. Preto súd priznal
žalobcovi podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne, v troch vyhotoveniach ( §
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.