Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123341855
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123341855.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu A. B., C. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. E., právne zast. JUDr. Štefanom Kúdelom, advokátom, so
sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému F. G. H., I., J.: XX XXX XXX, H. H. G. K. XX,
XXX XX E., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že pozemok, novovytvorená parc. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 306 m2,
vzniknutá odčlenením od pôvodnej parc. reg. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1317 m2, evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre

okres Banská Bystrica, obec E. E., katastrálne územie L., podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva, vyhotoveného GKF BB s.r.o., so sídlom
Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, J. M. A., dňa 23.8.2022, autorizačne overeného dňa
23.8.2022 J. A. N., úradne overeného dňa 14.9.2022 J. O. K., pod č. B./XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku,
-vymedzuje rozsah duplicitného vlastníctva žalobcu k pozemku parc. KN "E" N. XXX/X o výmere 306
m2, evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. L. a žalovaného k pozemku parc. KN "C" č. XXX/XX o výmere

1317 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre k.ú. L.,
-a táto je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1.

II. Súd v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd určuje, že v celom rozsahu zaniká parc. KN "E" N. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 306
m2, evidovaná Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre katastrálne
územie L..

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného, v časti o určenie vlastníckeho práva žalovaného, z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2023, domáhal určenia vlastníckeho práva k časti
nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX,
pre okres Banská Bystrica,obec E. E., katastrálne územie L. ako pozemok, parc. reg. KN "C" č. XXX/XX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1317 m2, ktorá je v časti, odčlenenej predloženým geometrickým
plánom ako parc. reg. KN "C" č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, evidovaná v
právnom vzťahu duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva žalovaného (na uvedenom LV č. XXXX
pre k.ú. L.) a žalobcu (na LV č. XXX pre k.ú. L., ako pozemok perc. KN "E" č. XXX/X - trvalý trávny porastvýmere 306 m2). Domáhal sa aj určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku, parc. KN "E" č. 170/2
- trvalé trávne porasty o výmere 306m2, evidovaného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, na LV č. XXX, pre katastrálne územie L.. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že z dôvodu stavu právnej neistoty, pre vyznačenie duplicitného
vlastníctva v evidencii katastra nehnuteľností, má naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie
vlastníckeho, keďže medzi ním a žalovaným k dohode o oprave duplicitného vlastníctva nedošlo.

Žalobca tvrdil, že na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 23D 249/00 zo dňa 14.6.2000 sa stal výlučným
vlastníkom parcely reg. E KN č. XXX s výmerou 913 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. L., ktorá je v
súčasnosti vedená na tomto LV ako parcela C KN č. XXX/XX o výmere 607 m2 a parcela E KN č.
170/2 o výmere 306 m2. Žalobca uviedol, že súčasná evidencia je výsledkom Rozhodnutia Okresného
úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č.k. X 16/2019 zo dňa 29.5.2019, v konaní o oprave chýb
v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ktorým došlo na

vyššie uvedenom LV č. XXX, k zrušeniu parcely E KN č. 170 s výmerou 913 m2 a k zápisu parciel E-KN
č. 2-170/1- trvalý trávny porast o výmere 607 m2 a parc. E-KN č. 2-170/2- trvalý trávny porast o výmere
306 m2 a súčasne, k vyznačeniu kódu právneho vzťahu "9 - duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k
tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti". Okrem toho, bola vyznačená aj poznámka ku všetkým doteraz
zapísaným vlastníkom, a to na LV č. XXX k parcele E-KN č. 2-170/2 a na LV č. XXXX k parc. C-

KN č. 951/45 o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená
kúpnou zmluvou č. 30603/KZ- 001/2017/Kremnička/0542/2996 zo dňa 9.6.2017, rozhodnutie o povolení
vkladu V 4123/2017 zo dňa 28.7.2017 v časti, ktorá je v katastrálnej mape vedená ako parcela C-KN č.
951/45, resp. Osvedčením o dedičstve 23 D 249/00 zo dňa 14.10.2000 v časti, ktorá je v mape určeného
operátu vedená ako parcela č. E-KN č. 2-170/2. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor v

konaní o oprave chýb zistil, a to na základe prešetrenia zápisov na LV č. XXX (vlastník A. B., parcela
E KN č. 170 ) a LV č. XXXX (vlastník NDS, a.s., parcela C KN č. 951/45) a na základe prešetrenia
GP č. 36658906-106/2013, GP č. 198/2013, GP č. 43604625-40/2018 a zobrazenia parcely E KN č.
170, v mape určeného operátu, že v danom prípade došlo k vzniku rozdielu 306 m2 medzi písomným
a grafickým operátom, keď na LV č. XXX je evidovaná parcela E KN č. 170 s výmerou 913 m2, ale jej

grafická výmera je len 607 m2. Po prešetrení GP č. 43604625-40/2018 na obnovu pôvodných pozemkov
celých E KN parciel, nové C KN parcely č. 840/16, 957/8, 951/78-951/81 zo dňa 23.8.2018, bolo ďalej
zistené, že v uvedenom GP boli riešené parcely E KN č. 137, 139, 172 a 173/1, ktoré zanikli, ale nebola
riešená parcela E KN č. 170. Z druhej strany parcely E KN č. 170 bol zapísaný GP č. 198/2013 na obnovu
hraníc častí pôvodných parciel č. 164/1, 167 (nové p.č. 838/16, 951/5, 951/45), zo dňa 17.1.2014, ktorý

tiež neriešil parcelu E KN č. 170, pričom však pôvodná parcela E KN č. 167 mala výmeru 1004 m2
a novovytvorená parcela C KN č. 951/45 mala vo výkaze výmer GP uvedených už 1317 m2. Týmto
geometrickým plánom, tak vznikla duplicita v časti parcely E KN č. 170 a parcely C KN č. 951/45. Bolo
konštatované, že vyhotoviteľ predmetného GP vychádzal z grafických podkladov schváleného Registra
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), pričom až v priebehu rokov, pri vyhotovení ďalších GP, bol

zistený posun v zobrazení parciel registra E KN v mape určeného operátu k.ú. L.. Parcela C KN č.
951/45 bola, na základe uvedeného GP s navýšenou výmerou, zapísaná číslom zmeny 225/2014 na LV
č. XXX, vlastníčke I. P.. Avšak, už z údajov uvedených vo výkaze výmer, v stave právnom, uvedeného
GP č. 198/2013 vyplýva, že vlastníčke I. P. sa neprimerane navýšila výmera parcely E KN č. 167 o
313 m2, ktorá už vtedy bola zapísaná na LV č. XXX s výmerou 1004 m2 na základe Rozhodnutia

pozemkového úradu č. 895/96 zo dňa 29.5.1996, Z 2397/96 - Schválenie registra pôvodného stavu -
register vlastníckych práv v katastrálnom území L., spracovaný zhotoviteľom B., Banská Bystrica. Vo
vzťahu k uvedenému bolo zistené, že v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX, má parcela 167 výmeru
999 m2 a táto výmera je uvedená aj v identifikácii č. 813.6-601-1203-92 zo dňa 17.11.1992, ktorá je v
zbierke listín priložená k Rozhodnutiu o dedičstve D 726/78 zo dňa 23. júna 1978, zapísaného číslom

zmeny 68/92 a 71/92 v prospech I. P.. Vo výkaze výmer uvedeného GP č. 198/2013, má parcela E
KN č. 167 výmeru už 1317 m2 a následne s touto výmerou, bola číslom zmeny 225/2014 na základe
uvedeného GP zapísaná na LV č. XXX, ako parcela C KN č. 951/45. Následne, číslom zmeny 280/2017,
bola na základe kúpnej zmluvy č. V 4123/2017 zo dňa 28.7.2017, zapísaná na LV č. XXXX v prospech
žalovaného. Teda, žalobca tvrdil, že z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor

č.k. X 16/2019, zo dňa 29.5.2019 je zrejmé, že k navýšeniu výmery parcely C KN č. 951/45 na 1317
m2 došlo na základe chybných údajov, z ktorých bolo vychádzané pri GP č. 198/2013. Žalobca uviedol,
že sa viac krát pokúsil vyriešiť uvedený spor so žalovaným, avšak neúspešne. Keďže sa duplicitné
vlastníctvo k pozemku parcela C KN č. 951/45 o výmere 1317 m2 týka iba časti tejto parcely, ktorása prekrýva s parcelou E KN č. 170/2 o výmere 306 m2, nechal dať vyhotoviť Geometrický plán číslo:
53446569-54/2022, spoločnosťou B. E. H., C. K. XX, XXX XX E. E., na určenie rozsahu duplicitného
vlastníctva, v zmysle ktorého bola novovytvorená parcela registra C KN č. 951/88 o výmere 306 m2 -

zastavaná plocha a nádvorie, ktorá vznikla rozdelením pozemku parcela C KN č. XXX/XX vo výmere
1317 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, na pozemok parcela C KN č. 951/45 vo výmere 1011 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela C KN č. 951/88 vo výmere 306 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie. Tým vznikol podklad k zosúladeniu právneho stavu so stavom skutočným a k vymedzeniu
rozsahu duplicitného vlastníctva, nakoľko novovytvorená parcela C KN č. 951/88 sa prekrýva a je

totožná, popisne aj rozlohou, s parcelou E KN č. 170/2. Žalobca, s poukazom zásadu rímskeho práva
"Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" mal za to, že keď sa stal na základe
Osvedčenia o dedičstve č.k. 23D. 249/00 zo dňa 14.6.2000 výlučným vlastníkom parcely reg. E KN č.
170 s výmerou 913 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. L., vo vzťahu a na úkor ktorej, došlo na základe
GP č. 198/2013 zo dňa 17.1.2014, vychádzajúceho z chybných údajov, k zmene parcely E KN č. 167 vo
výmere 1004 m2, na parcelu C KN č. 951/45 s vyššou výmerou 1317 m2 a to v prospech I. P., potom on

nemohol prísť takýmto spôsobom o svoje vlastnícke právo. Súčasne nemohol prísť o svoje vlastnícke
právo ani následným predajom parcely C KN č. 951/45 o výmere 1317 m2, na základe kúpnej zmluvy
č. 30603/KZ-001/2017/Kremnička /0542/2996, zo dňa 9.6.2017, uzatvorenej medzi I. P. a žalovaným. I.
P. nikdy nebola vlastníčkou parcely 951/45 o výmere 1317 m2, ale len vo výmere 1011 m2 a nemohla
tak platne previesť vlastnícke právo. I. P. totiž nadobudla vlastnícke právo k parcele E KN č. 167 (v

súčasnosti C KN č. 951/45 ), na základe Rozhodnutia o dedičstve D 726/78 zo dňa 23. júna 1978, v
ktorom na základe pozemkovoknižnej zápisnice č. XX mala parcela 167 výmeru 999 m2 a táto výmera
je uvedená aj v identifikácii č. 813.6-601-1203-92 zo dňa 17.11.1992, ktorá je v zbierke listín priložená
k Rozhodnutiu o dedičstve D 726/78 zo dňa 23. júna 1978, zapísaného číslom zmeny 68/92 a 71/92. S
poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to plnú moc pre právneho zástupcu zo dňa 22.11.2022,
Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č.k. X 16/2019 zo dňa 29.5.2019,
výpis z LV č. XXX pre k.ú. L., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. L., Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 23D 249/00,
Dnot 91/00zo dňa 14.6.2000 právoplatné dňa 30.6.2000, Geometrický plán č. 198/2013 zhotoviteľa J.

A. N. - Geoplán, Tr. H. XX, E. E. zo dňa 13.1.2014, Geometrický plán č. 53446569-54/2022, vyhotovený
GFK BB s.r.o., Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, J. M. A., dňa 23.8.2022, e-mailovú
komunikáciu sporových strán, výzvu na uzatvorenie dohody o urovnaní duplicitného vlastníctva zo dňa
23.11.2022 s poštovým podacím lístkom a faktúru č. 2022014 zo dňa 1.10.2022.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 16.6.2017, titulom kúpnej zmluvy č. 30603/
KZ-001/2017/Kremnička/0542/2996 zo dňa 9.6.2017, uzatvorenej s I. P., nadobudol vlastnícke právo
k parc. č. 951/45 o výmere 1317 m2. I. P. vyplatil kúpnu cenu vo výške 34.426,38,-EUR. Stal sa
tak dobromyseľným vlastníkom uvedeného pozemku. Dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho
práva, musí byť v materiálnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným)

vlastníkom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/71/2011 z
27.2.2013, rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 77/2000 z 23.1.2001 a sp. zn. III. ÚS 247/14 z
28.1.2016, na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 165/11 z 11.5.2011, I. ÚS 151/2016, I. ÚS
460/2017 a I. ÚS 92/2018 a na viaceré rozhodnutia ESĽP, napr. vo veci Gladyshova vs. Ruská Federácia
zo dňa 6.12.2011, Žáková vs. Česká republika z 3.10.2013 a iné. Žalovaný poukazoval na to, že je

potrebnépostaviťnarovnakúúroveňvlastníckeprávopôvodnéhovlastníkaanadobudnutievlastníckeho
práva novým nadobúdateľom, na základe jeho dobrej viery. Do vzájomnej kolízie sa tak dostávajú dve
ústavné hodnoty a to princíp dobrej viery nadobúdateľa a jeho dôvery v akty štátu a princíp ochrany
vlastníckeho práva podľa rímskoprávnej zásady, na ktorú poukázal aj žalobca. Vo vzťahu k rozhodnutiu
Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. X 16/2019 žalovaný uviedol, že z neho vyplýva

aj tá skutočnosť (str. 5), že žalovaný nie je povinný za tú istú vec platiť odplatu dvakrát. Na základe
zistení uvedených v predmetnom rozhodnutí, podal žalovaný žalobu proti I. P., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C/36/2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/172/2022 s odôvodnením, že nebolo preukázané, že by
žalovaná nadobudla majetkový prospech na úkor žalobcu, čím bolo potvrdené vlastníctvo žalovaného k

predmetnej parcele. Ďalej žalovaný poukázal na to, že je spoločnosťou, ktorá koná vo verejnom záujme
a že sporná parcela je umiestnená pod rýchlostnou cestou R1 VSP Sliač - Kremnička. S poukazom na
uvedené skutočnosti, na dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva a na to, že žalovaný nemôže
dvakrátplatiťzatúistúvec,podalvzájomnúžalobu,vktorejžiadal,abysúdurčil,že žalovanýjevýlučnýmvlastníkom parc. KN C č. 951/45 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1317 m2 a súčasne, že parc.
KN "E" č. 170/2 - trvalé trávne porasty o výmere 306 m2, evidovaná v prospech žalovaného na LV č.
XXX,prek.ú.L.,vcelomrozsahuzaniká,čímbudeodstránenéduplicitné vlastníctvokčastitejtoparcely

žalobcom. V konaní si uplatnil náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu, na preukázanie svojich tvrdení pripojili kúpnu zmluvu č. 30603/KZ-001/2017/
Kremnička/0542/2996zodňa9.6.2017,potvrdenieoúhradesumy42.272,88,-EURdňa2.10.2017,výpis
LV č. XXXX pre k.ú. L., rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. X 16/2019

zo dňa 29.5.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/172/2022 zo dňa 30.5.2023.

6. Žalobca v replike a vo vyjadrení k vzájomnej žalobe, doručenom súdu dňa 27.11.2023, v celom
rozsahu trval na svojej právnej argumentácii. Trval na podanej žalobe a vzájomnú žalobu žalovaného
žiadal zamietnuť. K rozhodnutiam, na ktoré poukazoval žalovaný, k tvrdeniu, že bol dobromyseľný, keď
vychádzal z údajov z LV a že práva patria bdelým, žalobca poukázal na § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995

Z.z., podľa ktorého sú údaje katastra hodnoverné, kým sa nepreukáže ich opak. Nepostačuje preto
odvolávanie sa na údaje katastra a z toho vychádzajúcu dobromyseľnosť nadobúdateľa. Nemožno ani
tvrdiť, že by žalobca nebol bdelý pri ochrane svojich práv, pretože žalobca bol evidovaný ako výlučný
vlastník spornej parcely KN "E" č. 170, až do jej rozdelenia, pričom o nezrovnalostiach sa prvýkrát
dozvedel až dňa 28.2.2019, keď si vytlačil LV č. XXX a zistil, že pri parc. č. 170 je vyznačená plomba

na základe X-16/2019. Až potom, dňa 21.3.2019 bol jeho manželke zaslaný e-mail od žalovaného. K
rozhodnutiam Okresného a Krajského súdu v Žiline, žalobca uviedol, že predmetom ich konania nebola
spornosť vlastníckeho práva. Súdy iba skonštatovali, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola podaná predčasne, keďže najskôr je potrebné vyriešiť duplicitu vlastníckeho práva a až následne
by si mohol žalovaný uplatňovať svoje práva voči I. P.. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19.1.2021, v ktorom sa ústavný súd zaoberal aj rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.2.2013 a v ktorého záveroch uviedol, že materiálna publicita údajov
katastra nehnuteľností je podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov
katastra so skutočným stavom s tým, že s touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený.
Iba viera nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris.

Ak teda žalovaný svoju dobromyseľnosť odvodzuje iba z viery v správnosť údajov katastra, potom to
nepostačuje na prelomenie zásady nemo plus iuris. Žalobca poukázal aj na závery uznesenia Veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.4.2021, z ktorého
rovnako vyplýva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Žalobca preto trval na
tom, že I. P. nemohla na žalovaného previesť vlastnícke právo k časti pozemku, ktorej nikdy nebola

vlastníčkou. Následne sa ani žalovaný nemohol stať vlastníkom spornej parcely o výmere 1317 m2,
iba o výmere 1011 m2. Vzájomnú žalobu preto žalobca považoval za nedôvodnú. V ostatnom obsahu
podania uvádzal žalobca argumentáciu zhodnú s argumentáciou v podanej žalobe.

7. K replike a vyjadreniu pripojil čiastočný výpis z LV č. XXX pre k.ú. L., e-mail od žalovaného zo

dňa 21.3.2019 s prílohou, opätovne rozhodnutie oÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor X 16/2019 s
prílohou, výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní duplicitného vlastníctva z 30.1.2020
s poštovým podacím lístkom, stanovisko žalovaného k listu zo dňa 27.2.2020 a opätovne Osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 23D 249/00.

8. Žalovaný v duplike a replike k vzájomnej žalobe poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Trval
na tom, že sa stal dobromyseľným vlastníkom spornej časti parc. KN C č. 951/45. Tvrdenia žalobcu
o tom, že ako spoločnosť vykonávajúca majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, má mať zvýšenú
mieru kontroly správnosti údajov katastra, považoval za neprípustné rozdeľovanie právnych subjektov,
pričom on je súkromnou akciovou spoločnosťou. Vo vzťahu k rozhodnutiam súdnych autorít, týkajúcich

sa zásady nemo plus iuris uviedol, že pokiaľ ide o prelomenie tejto právnej zásady, nejde o ustálený
právny názor tak, ako to prezentoval žalobca. Trval na nedôvodnosti podanej žaloby žalobcu a žiadal,
aby súd vyhovel jeho vzájomnej žalobe.

9. Na preukázanie tvrdení predložil plnomocenstvo pre zamestnanca zo dňa 12.12.2023.

10. Žalobca v duplike k vzájomnej žalobe opakovane uvádzal skutočnosti, na ktoré už v konaní
poukazoval. Nad ich rámec uviedol, že chybný geometrický plán nie je a nemôže byť právnym titulom
nadobudnutia nehnuteľnosti. Okresný úrad, katastrálny odbor nie je oprávnený rozhodovať o spornomvlastníckom práve. Preto tvrdenie žalovaného, že to, že bol ponechaný v zápisoch ako duplicitný vlastník
by malo svedčiť tomu, že by mal byť vlastníkom spornej parcely, považoval za irelevantné.

11. Súd pripojil do konania administratívny spis Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. X 16/2019,
spis sp. zn. V 4123/2017 a kópie listín z.z. 68/92 a 71/92.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

13. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti obidvoch sporových strán.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní nad rámec tvrdení v predchádzajúcich písomných
vyjadreniach, na ktoré poukazoval mal za to, že predložil listiny, ktoré preukazujú oprávnenosť
vlastníckeho práva žalobcu a na druhej strane, neoprávnenosť vlastníckeho práva žalovaného k spornej
parcele registra E KN č. 170/2 o výmere 306 m2 a k jej duplicitnému vlastníctvu. Bol spracovaný

geometrický plán, v ktorom ide o parcelu C KN č. 951/88 o výmere 306 m2. S poukazom na zásadu,
že nikto nemôže previesť na iného viac práva ako má sám, trval na tom, že tak nemohla urobiť ani I.
P., ktorá bola v skutočnosti vlastníčkou iba 1011 m2 parcely č. 951/45. K tvrdenej nečinnosti žalobcu
poukázal na to, že žalobca sa nemal o tejto skutočnosti ako dozvedieť, pretože aj po prevode pozemku
I. P. na žalovaného, bol stále evidovaný na LV ako vlastník pozemku, ktorý zdedil. Plomba na jeho LV

bola až od roku 2019, kedy aj začal vec riešiť.

15. Žalovaný v konaní rovnako zotrval na svojich písomných vyjadreniach a na interpretácii ním
uvedených rozhodnutí Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR. Mal za to, že vo veci bol dobromyseľný,
pričom nevychádzal iba z údajov katastra, ale aj z prehlásenia predávajúcej a z nečinnosti žalobcu.

Žiadal preto, aby jeho dobromyseľnosť bola chránená.

16.SvedkyňaE.J.B.,manželkažalobcuuviedla,žezačiatkomroku2019manželzistil,žejenapozemku
plomba a preto začali zisťovať čo sa deje. Išli spolu na kataster, kde im povedali, že sa stala nejaká
chyba. Následne mali so žalovaným na katastri asi tri sedenia v prítomnosti pracovníčky katastra, kde

im na záver povedali, že im tam môžu vyznačiť iba duplicitné vlastníctvo, na čo oni museli pristúpiť.
Komunikovali aj so žalovaným, ktorý im povedal, že podá žalobu na pani P. a následne to dorieši s
nimi. V januári 2020, keď sa nič nedialo, písomne žalovaného kontaktovali a bolo im povedané, že stále
prebieha súd s pani P.. Následne, v roku 2022 prestal s nimi žalovaný komunikovať. Stalo sa to, že súd
s pani P. prehrali a vec išla na odvolacie konanie. Potom si už manžel zobral advokáta. Na položené

otázky odpovedala, že nie je pravda, že by konali až v roku 2022 ale konali hneď, pričom chodili na
kataster, telefonicky aj písomne komunikovali so žalovaným, ktorý im povedal, že to s nimi bude riešiť
až po skončení súdu s pani P.. Nevedeli presne, kde sa daná parcela nachádza, iba vedeli, že je tam
diaľnica. Vedeli, že to žalovaný zameriaval a čakali, čo bude. Kroky voči žalovanému pri zameraní
nepodnikli pretože až v roku 2019 zistili, že tam je nejaká chyba a vtedy zistili, že vlastne sa stalo to, že

manžel zdedil 900 m2 a zrazu to bolo 600 m2. Vedeli, že to žalovaný zameriaval a postupoval postupne
s tým, že postupne tie pozemky aj vyplácal podľa toho, ako postupoval. Keď sa na to aj pýtali, tak im
bolo povedané, že bola zatiaľ zameraná iba časť a že majú čakať.

17. Svedkyňa J. Q. H., zamestnaná u žalovaného ako vedúca investičného odboru v pobočke v Banskej

Bystrici uviedla, že v roku 2017 žalovaný, na základe údajov z katastra vysporiadaval pozemky pod
rýchlostnou cestou R1 tak ako mu to vyplýva zo zákona. Vysporiadal pozemok s pani P. a následne, po
dvochrokoch,dostalvýzvuzkatastranehnuteľností,žestýmtopozemkomjenejakýproblém.Zúčastnila
sa stretnutia na katastri nehnuteľností, na ktorom bola prítomná aj dcéra pani P. a pani B.. Bolo im
vysvetlené, že došlo k posunu pozemkov a že kataster by mohol vysporiadať tieto vlastnícke práva

v prípade súhlasu dotknutých osôb. Žalovaný so spôsobom vysporiadania nesúhlasil a preto kataster
vydal rozhodnutie o duplicite vlastníctva. Od roku 2019 až dodnes, žalovaný robil úkony voči pani P., vo
vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré nedôvodne nadobudla. Stav katastra nehnuteľností sa však ani
po tomto konaní nezmenil a preto nemohli vyhovieť žiadosti pána B.. Na položené otázky odpovedala,
že v roku 2017, keď žalovaný pozemok nadobudol, nemal žalovaný vedomosť o nejakej plombe, alebo

o nejakom probléme na danom LV. Žiadny problém z údajov, ktoré mali im nevyplýval a preto nemali
žiadnydôvodpochybovaťoúdajochvkatastrinehnuteľností.AnizostranypaniP.imničnebolouvedené.
Žalobca im do toho procesu vstúpil až v rámci konania, ktoré bolo na katastri nehnuteľností.18. Svedkyňa A. Q. R., zamestnaná u žalovaného na investičnom odbore Banská Bystrica, ako vedúca
oddelenia majetkovej prípravy, k veci uviedla, že keď v roku 2005 vznikla NDS, prebrala povinnosť
vysporiadaťpozemkypodexistujúcimicestamivrámciSlovenskejrepubliky.Riešisatopostupnetakako

im to dovoľuje štátny rozpočet. V roku 2017 žalovaný vykúpil pozemok od pani P. a vyplatil jej finančné
prostriedky. V danom čase bola jednoznačne vlastníčkou pozemku ona. Nemali dôvod pochybovať
o jej vlastníctve. Vychádzali z údajov katastra a z geometrického plánu overeného katastrom, že
ide o pozemok zastavaný cestou. V roku 2019 boli predvolaní na kataster, kde im bolo oznámené,
že došlo k chybe vo vzťahu k danému pozemku a že je spochybnené vlastníctvo žalovaného, vo

vzťahu k výmere 306 m2. Následne žalovaný žiadal vrátenie peňazí od pani P. za danú výmeru, avšak
nedospeli k vzájomnej dohode, ani napriek viacerým mimosúdnym pokusom. Preto podali žalobu, ktorú
však súd zamietol ako predčasnú. Na položené otázky uviedla, že v roku 2017 žalovaný nemal o
duplicite vlastníctva vedomosť a ani o tom, že by vlastníctvo bolo nejakým spôsobom spochybnené. Aj
samotná vlastníčka na zmluve vyhlásila, že k nehnuteľnosti nie sú vedené žiadne ťarchy. Nadobúdali
teda pozemok v dobrej viere, že rokovali so skutočnou vlastníčkou. Žalobca ich v roku 2017 určite

nekontaktoval v súvislosti s daným pozemkom.

19. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči mal za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné
bremeno a jeho vlastnícke právo vyplýva z predložených dôkazov. Nadobudnutie vlastníckeho práva
k parcele 951/45 pani P. o výmere 306 m2 nebolo v súlade so zákonom, keď geometrický plán nie je

titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Keďže pani P. nenadobudla vlastnícke právo k tejto výmere,
nemohla ho ani previesť na žalovaného následnou zmluvou. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú
z vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného, trval na svojej doterajšej
argumentácii. Nad jej rámec poukázal na to, že aj sám žalovaný robil úkony vo vzťahu k pani P. a žiadal
vrátiť vyplatené finančné prostriedky, o ktorých mal za to, že jej boli vyplatené nedôvodne. S poukazom

na všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného, aby
zamietol.

20. Žalovaný v rámci záverečnej reči mal za to, že jeho vlastnícke právo nebolo v konaní spochybnené.
Rozhodnutie z dedičského konania z roku 1978 nepovažoval za hodnoverné, pretože v danom čase

boli robené ešte tzv. krokárske mapy. Svoje vlastnícke právo považoval za nepochybné, keď aj z
výpovedí svedkýň vyplynulo, že nemali ako zistiť a nemali žiadnu pochybnosť o vlastníctve pani P., ktorá
sama v kúpnej zmluve vyhlásila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalovaný mal za to, že je potrebné
chrániť jeho dobromyseľnosť ako nadobúdateľa, ktorý kúpil pozemok v takom rozsahu v akom bol
vedený v katastri nehnuteľností. Žiadne rozhodnutie ani ústavného ani najvyššieho súdu explicitne

nepovedalo, že nie je možná ochrana dobromyseľného vlastníka. Prelomenie rímsko-právnej zásady je
preto možné a je potrebné chrániť dobromyseľnosť nadobúdateľa, ktorý pri nadobudnutí vlastníckeho
práva nijakým spôsobom nepochybil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu
žalobcu zamietol a aby vyhovel vzájomnej žalobe.

21. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník"), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.26. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 1-8 súdneho spisu), plnou mocou pre právneho zástupcu zo dňa 22.11.2022 (č.l. 9), Rozhodnutím
Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č.k. X 16/2019 zo dňa 29.5.2019 s prílohou

(č.l. 11-14), výpisom z LV č. XXX pre k.ú. L. (č.l. 15-16), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. L. (č.l.
17-19), Osvedčením o dedičstve sp. zn. 23D 249/00, Dnot 91/00 zo dňa 14.6.2000 právoplatným
dňa 30.6.2000 (č.l. 20-21), Geometrickým plánom č. 198/2013 zhotoviteľa J. A. N. - Geoplán, Tr.
H. XX, E. E. zo dňa 13.1.2014 (č.l. 22), Geometrickým plánom č. 53446569-54/2022, vyhotoveným
GFK BB s.r.o., Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, J. M. A., dňa 23.8.2022 (č.l. 23-25), e-

mailovou komunikáciou sporových strán (č.l. 26), výzvou na uzatvorenie dohody o urovnaní duplicitného
vlastníctva zo dňa 23.11.2022 s poštovým podacím lístkom (č.l. 27-29), faktúrou č. 2022014 zo dňa
1.10.2022 (č.l. 30), vyjadrením k žalobe a vzájomnou žalobou žalovaného (č.l. 60-63), kúpnou zmluvou
č. 30603/KZ-001/2017/Kremnička/0542/2996 zo dňa 9.6.2017 (č.l. 64-66), potvrdením o úhrade sumy
42.272,88,-EUR dňa 2.10.2017 (č.l. 67), výpisom LV č. XXXX pre k.ú. L. (č.l. 68-73), rozhodnutím
Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. X 16/2019 zo dňa 29.5.2019 (č.l. 74-75),

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/172/2022 zo dňa 30.5.2023 (č.l. 77-82), geometrickým
plánom - originálom v prílohovej obálke na (č.l. 97), replikou žalobcu a vyjadrením k vzájomnej žalobe
(č.l. 98-105), čiastočným výpisom z LV č. XXX pre k.ú. L. (č.l. 106), e-mailom od žalovaného zo dňa
21.3.2019 s prílohou (č.l. 107-109), opätovne rozhodnutím OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor X
16/2019 s prílohou (č.l. 110-113), výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní duplicitného

vlastníctva z 30.1.2020 s poštovým podacím lístkom (č.l. 114-115), stanoviskom žalovaného k listu zo
dňa 27.2.2020 (č.l. 116), opätovne Osvedčením o dedičstve sp. zn. 23D 249/00 (č.l. 117-118), duplikou
žalovaného a replikou k vzájomnej žalobe (č.l. 130-135), plnomocenstvom pre zamestnanca zo dňa
12.12.2023 (č.l. 136-138), duplikou žalobcu k vzájomnej žalobe (č.l. 144-148), ako aj ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listín z pripojených

administratívnych spisov Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. X 16/2019 a sp. zn. V 4123/2017 a
kópiami pripojených listín z.z. 68/92 a 71/92.

27. Z uvedených listinných dôkazov, z prednesov strán na pojednávaní, z výpovedí svedkov, ako aj z
obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

28. V konaní bolo sporné, komu patrí vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, ako duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo, k časti
nehnuteľnosti, o výmere 306 m2, evidovanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie L. ako pozemok,
parc. reg. KN "C" č. 951/45 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1317 m2, v prospech žalovaného

a súčasne, evidovanej v časti o výmere 306 m2, aj v prospech žalobcu, na LV č. XXX pre k.ú. L., ako
pozemok parc. KN "E" č. 170/2 - trvalý trávny porast výmere 306 m2.

29. Nebolo sporné, že žalobca si svoje vlastnícke právo odvodzoval z Osvedčenia o dedičstve sp. zn.
23D249/00,Dnot91/00zodňa14.6.2000,právoplatnéhodňa30.6.2000,ktorýmokreminéhonadobudol

aj pozemok parc. KN-E č. 170 - trvalé trávne porasty o výmere 913 m2 (evidovaný na LV č. XXX pre k.ú.
L.). Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z predloženého osvedčenia o dedičstve. Nebolo sporné,
že časť zdedeného pozemku, evidovaného ako parc. KN-E č. 170/2 - trvalý trávny porast o výmere 306
m2, je na základe čz 274/2019, vedená ako duplicitné vlastníctvo po tom, ako hodnovernosť údajov
katastra o práve k danej nehnuteľnosti bola spochybnená kúpnou zmluvou uzatvorenou žalovaným s I.

P., dňa 9.6.2017. Uvedená skutočnosť vyplýva z LV č. XXX pre k.ú. L..

30. Nebolo sporné ani to, že žalovaný si svoje vlastnícke právo odvodzoval od Kúpnej zmluvy č.
XXXXX/XX-XXX/XXXX/XXXXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 9.6.2017, ktorú uzatvoril s p. I. P., ktorou
okrem iného nadobudol aj pozemok parc. KN-C č. 951/45 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

1317 m2 (evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. L.). Nebolo sporné, že k uvedenému pozemku je tiež
evidované duplicitné, resp. viacnásobné vlastníctvo a že hodnovernosť údajov katastra o práve k danej
nehnuteľnosti bola spochybnená Osvedčením o dedičstve sp. zn. 23D/249/2000 z 14.10.2000. Uvedené
skutočnosti mal súd preukázané z predloženej kúpnej zmluvy a z LV č. XXXX pre k.ú. L..

31. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné ani to, že duplicita vlastníctva v časti parcely C
KN č. 951/45 a parcely E KN č. 170 vznikla Geometrickým plánom č. 198/2013 na obnovu hraníc častí
pôvodných parciel č. 164/1, 167 (nové p.č. 838/16, 951/5, 951/45), zhotoviteľa J. A. N. - Geoplán, Tr.
H. XX, E. E. zo dňa 13.1.2014, autorizačne overeného J. M. Q. dňa 17.1.2014 a úradne overeného dňa25.3.2014 J. O. K. S. č. 103/2014, ktorý síce neriešil parcelu E KN č. 170, avšak pôvodná parcela E KN
č. 167, ktorou sa zaoberal a ktorú zmenil na parc. C KN č. 951/45, mala výmeru 1004 m2 a zmenil ju na
výmeru 1317 m2. Nebolo tak sporné, že tým v časti geometrického plánu "Výkaz výmer" vznikol stav, že

nezodpovedala jeho časť "Doterajší stav", časti "Nový stav", ktoré správne majú byť, pokiaľ ide o výmeru
v metroch štvorcových (m2), zhodné. V danom prípade sa výmera nezhodovala, čo nebolo správne.

32. Súd nepovažoval za sporné ani to, že žalobca mal naliehavý záujem na určení vlastníckeho
práva (rovnako ako žalovaný, ktorý ho však netvrdil). Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva bol daný samotnou evidenciou duplicitného, resp. viacnásobného vlastníckeho práva dvoch osôb
(fyzickej a právnickej) k jednej nehnuteľnosti, čo nepochybne vyvolávalo stav právnej neistoty vlastníkov.

33. Spornou bola v konaní otázka, kto je vlastníkom pozemku o výmere 306 m2, ktorý je evidovaný
v prospech žalobcu ako parc. KN E č. 170/2 o výmere 306 m2 na LV č. XXX pre k.ú. L. a súčasne v
prospech žalovaného, ako parc. KN C č. 951/45 o výmere 1317 m2, v časti výmery 306 m2, na LV č.

XXXX pre k.ú. L..

34. K spornej otázke, súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k
nehnuteľnosti podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem. Ako už súd uviedol, naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho
vlastníctva k nehnuteľnosti súd považoval za daný a vyplývajúci už zo samotnej zo skutočnosti, že vo
verejnom registri obsahujúcom súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim, ktorým je kataster
nehnuteľností, bola evidovaná duplicita vlastníckeho práva dvoch subjektov k jednej nehnuteľnosti.
Takáto evidencia vlastníckeho práva znamenala stav právnej neistoty duplicitných vlastníkov, ktorých

vlastnícke právo bolo medzi nimi neisté a bolo sporné. K odstráneniu právnej neistoty žalobcu (aj
žalovaného) nemohlo dôjsť iným spôsobom, iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení
vlastníckeho práva k spornej časti pozemku.

35. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj z podstaty vlastníckeho práva

vyplýva, že vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie právo k veci, ktoré je absolútne a nepremlčuje sa.
Absolútna povaha vlastníckeho práva spočíva v tom, že všetci sú povinní ho rešpektovať a nikto nesmie
vlastníka rušiť pri jeho výkone. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, požívať jeho
plody a disponovať ním. Vlastnícke právo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom

(§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvo možno nadobudnúť buď originárne, keď vlastník
neodvodzuje svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, napríklad vytvorením
novej veci, alebo derivatívne tak, že vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo od práva skoršieho
vlastníka, napríklad prechodom, v rámci dedenia, alebo prevodom, titulom kúpnej zmluvy ako tomu
bolo v prípade žalobcu a žalovaného. Pri derivatívnom nadobudnutí vlastníckeho práva scudzovacou

zmluvou, platí zásada rímskeho práva uplatňujúca sa aj v súčasnom práve "nemo plus iuris ad alium
transferepotest,quamipsehabet",ktoráznamená,ženiktonemôžepreviesťnainéhoviacpráv,akosám
má. S poukazom na vyššie uvedené zákonné možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva je zrejmé, že
vlastnícke právo nie je možné nadobudnúť na základe geometrického plánu ako takého, t.j. samotného,
ako tomu bolo v prípade vlastníčky I. P.. Geometrický plán je totiž iba technickým podkladom pre

právny úkon, verejnú listinu a inú listinu, podkladom na zmenu údajov katastra nehnuteľností, na vklad
a záznam práv k nehnuteľnostiam, ktorý graficky znázorňuje nehnuteľnosti, ktoré vzniknú rozdelením
alebo zlúčením, ktorý vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a
nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov a slúži na zákres zmenených parciel
(nehnuteľností, pozemkov, stavieb) do katastrálnej mapy. Už vôbec nie je možné nadobudnúť a ani prísť

o vlastnícke právo na základe chyby v geometrickom pláne.

36. V konaní bolo z pripojených záznamových listín z.z. 68/92 a 71/92 preukázané, že p. I. P., nadobudla
v dedičskom konaní po svojej starej matke, rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn.
D 726/78 zo dňa 23.6.1978, okrem iných nehnuteľností, aj pozemok zapísaný v PKV č. 42 pre k.ú. C.,

pod poradovým číslom zápisu 7 a pod parcelným číslom 167, ako "Lúka v Dolných lúkach" o výmere
999 m2. Z identifikácie parciel č. 813.6-601-1203-92 zo dňa 17.11.1992 bolo preukázané, že uvedený
pozemok, v nezmenenej výmere 999 m2, bol zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. C.. K navýšeniu výmere
danej parcely došlo preukázateľne až geometrickým plánom č. 198/2013 zo dňa 13.1.2014, pričom všaktento vychádzal už z výmery 1 004 m2. Pre úplnosť súd dodáva, že výmera nie je záväzným údajom
v PKV, a preto navýšenie výmery o 5 m2, je možné presnejším meraním. Je pravdou, že zameranie
pozemkov a ich zápisy v PKV neboli také presné ako v neskoršom období, na čo poukazoval aj žalovaný

vo svojej obrane keď tvrdil, že prokárske mapy boli nepresné, avšak v geometrickom pláne č. 198/2013,
je v časti Zmien a Nového stavu už aj presnejšia výmera tejto parcely (1004 m2) navýšená o ďalších 313
m2, čo už je zrejmá nesprávnosť a nie iba nepresnosť merania. Uvedené bolo v konečnom dôsledku
konštatované aj v Rozhodnutí OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor č. X 16/2019, z ktorého obsahu
bolo nepochybné, že k navýšeniu výmery o 306 m2 došlo na úkor pozemku žalobcu, čo následne bolo

zo strany OÚ Banská Bystrica, katastrálneho odboru, zaznamenané v súčasnej evidencii vlastníckeho
práva žalobcu a evidované ako duplicitné vlastníctvo žalobcu a žalovaného.

37. Súd tak mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že I. P. nenadobudla vlastnícke právo k parc.
KN C č. 951/45 o výmere 1317 m2, niektorým zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.
Nedošlo na jej strane k nadobudnutiu vlastníckeho práva ani prechodom a ani k prevodom scudzovacou

zmluvou v období od roku 2013 do roku 2017. Súd potom nemal preukázané z akého právneho titulu
odvodzovala p. I. P. svoje vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti, k výmere 306 m2.

38. Na druhej strane je potrebné konštatovať, že súd nemal preukázané ani to, že by nejakým
zo zákonných spôsobov zániku vlastníckeho práva, zaniklo vlastnícke právo žalobcu. Naopak, z

Rozhodnutia OÚ Banská Bystrica, katastrálny odbor č. X 16/2019 zo dňa 29.5.2019 bolo zrejmé, že jeho
vlastnícke právo nezaniklo, iba bolo v časti výmery 306 m2 spochybnené na základe Kúpnej zmluvy č.
30603/KZ-001/2017/Kremnička/0542/2996 zo dňa 9.6.2017, uzatvorenej medzi žalovaným a I. P.. Súd
už vyššie uviedol, že v konaní nebolo preukázané z akého právneho titulu odvodzovala p. I. P. svoje
vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti o výmere 306 m2.

39. Teda, ak p. I. P. nebola preukázateľne vlastníčkou prevádzanej parc. č. 951/45 v časti výmery
306 m2, keď nemožno nadobudnúť (ani stratiť) vlastnícke právo na základe administratívnej chyby,
nemohlahoanikúpnouzmluvouplatnepreviesťnažalovaného. Žalobcavlastníckeprávokspornejčasti
pozemku nadobudol titulom Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23D 249/00, Dnot 91/00 zo dňa 14.6.2000,

právoplatného dňa 30.6.2000, ktorým nadobudol (okrem iných nehnuteľností) aj pozemok parc. KN-E č.
170-trvalé trávne porasty o výmere 913 m2 , čo v konaní nijako spochybnené nebolo. Jeho vlastnícke
právo nijakým spôsobom nezaniklo a teda naďalej trvá.

40. Súd potom dospel k záveru, že výlučným vlastníkom spornej časti pozemku o výmere 306 m2 je

žalobca.

41. K obrane žalovaného súd uvádza, že podľa názoru súdu nijako nemožno pripustiť výklad, že by
chybou v geometrickom pláne bolo možné prísť o vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ani výklad, že
by takto bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Takýmto spôsobom nie je možné

zákonne ani stratiť, ani získať vlastnícke právo.

42. Preto, pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného, súd konštatuje, že žalovaný v konaní neuviedol
žiadne relevantné a výnimočné okolnosti, z ktorých odvodzoval potrebu ochrany jeho dobrej viery pri
nadobudnutí práv, pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný neuviedol také skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali, prečo by mu mala byť poskytnutá ochrana ako nevlastníkovi. Tvrdenia
žalovaného o tom, že okrem údajov z katastra vychádzal aj z toho, že I. P. v kúpnej zmluve vyhlásila,
že je vlastníčkou nehnuteľnosti, že vykonáva činnosť vo verejnom záujme a že žalobca bol v roku
2017 nečinný, súd nepovažoval za okolnosti hodné osobitného zreteľa, vyžadujúce poskytnutie ochrany
žalovanému pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti, ktoré by boli spôsobilé prelomiť zásadu "nemo

plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet". Je potrebné zdôrazniť, že na tejto zásade
je koncipovaný Občiansky zákonník, pričom vlastnícke právo je podľa § 123 Občianskeho zákonníka
najsilnejšie právo k veci a pôsobí voči všetkým, ktorí by neoprávnene zasahovali do vlastníckeho práva
vlastníka. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nadobudol spornú časť nehnuteľnosti od niekoho,
ktosaaninaokamihjejvlastníkomnestal.Akajkonalžalovanýsdôverouvzápisvkatastrinehnuteľností

(hoci údaje katastra sú hodnoverné iba pokiaľ sa nepreukáže opak, § 7 zák. č. 162/1995 Z.z.), nemohol
sa stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti od nevlastníka, v zmysle zásady "nikto nemôže na iného
previesť viac práv ako sám má". Na prelomenie uvedenej zásady nepostačovalo tvrdenie žalovaného,
že I. P. v kúpnej zmluve vyhlásila, že je vlastníčkou veci a že na veci neviaznu žiadne ťarchy, pretože ideo bežné ustanovenie každej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia I. P., predmetom tohto konania nebolo
skúmanie, či chybu v geometrickom pláne č. 198/2013 mohla alebo nemohla zistiť, či rozpoznať, keďže
v čase jeho zhotovenia mala 73 rokov a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným mala 77 rokov.

Ani skutočnosť, že žalovaný vykonáva činnosť vo verejnoprospešnom záujme nebola, podľa názoru
konajúceho súdu okolnosťou, ktorá by mohla byť vykladaná v neprospech žalobcu, keď žalovaný sa
môže obrátiť v mimosúdnom konaní, prípadne žalobou na I. P. o vydanie bezdôvodného obohatenia, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu tak, aby nevynakladal finančné prostriedky dvakrát na jednu vec,
ako na to správne žalovaný poukazoval. Vo vzťahu k predchádzajúcej žalobe o vydanie bezdôvodného

obohateniasúdzpreloženýchlistinnýchdôkazovzistil,žedôvodomzamietnutiapredchádzajúcejžaloby,
bolo jej predčasné podanie, čo vyplývalo z predloženého rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8Co/172/2022. Napokon, ani žalovaným tvrdená nečinnosť žalobcu v roku 2017, nebola dôvodom na
prelomenie zásady nemo plus iuris, keď nečinnosť žalobcu v roku 2017 bola nepochybne daná tým,
že žalobca nemal nijaký dôvod kontaktovať v roku 2017 žalovaného. Žalobca bol vlastníkom pozemku,
ktorý nadobudol dedením v celej jeho výmere tak, ako ho zdedil, pričom až v roku 2019 mohol objektívne

nadobudnúť vedomosť o tom, že jeho vlastnícke právo bolo spochybnené úkonom inej osoby. Žalobca
nebol zmluvnou stranou zmluvy medzi I. P. a žalovaným. Nemohol preto mať vedomosť o tom, kedy
bola táto zmluva uzatvorená a s akým obsahom. Svoje právo tak mohol začať brániť až po tom, ako
bolo spochybnené.

43. Súd vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospel, poukazuje na aktuálne rozhodnutie Veľkého senátu
obchodnoprávneho kolégia v uznesení NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, kde uzavrel,
že: "I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám

má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu
vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú
alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú

vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV.
Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá

dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník." Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 50/2010, v zmysle ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo alebo na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 71/2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že dobromyseľnosť
nadobúdateľa nemôže byť odvodená iba od skutočnosti, že v evidencii katastra nehnuteľností je
niekto ako vlastník zapísaný. Ďalej najvyšší súd uviedol: "Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie

uvedenej zásady (nemo plus iuris, pozn.) je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude
pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto
princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou "nikto
nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len

celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS
3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť

dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe." Napokon súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19.1.2021, v ktorom okrem iného dospel k záveru, že:
"dožadovanie sa uprednostnenia ochrany svojej dobromyseľnosti založenej "iba" na viere v správnosť
údajov v katastri nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Odvolací súd túto okolnosť vyhodnotil
ako nedostačujúcu na prelomenie zásady "nemo plus iuris" . V tejto súvislosti ústavný súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sav konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou
musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený."

44. Teda, s poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že vlastníkom sporného pozemku
o výmere 306 m2, a to novovytvorenej parc. KN "C" č. 951/88 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
306 m2, t.j. pozemku vzniknutému geometrickým plánom vymedzujúcim rozsah duplicitného vlastníctva
žalobcu a žalovaného č. 53446569-54/2022 zo dňa 23.8.2022, je žalobca, ktorý vlastnícke právo k nemu
nadobudol titulom Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23D 249/00, Dnot 91/00 zo dňa 14.6.2000, pričom

jeho vlastnícke právo nezaniklo žiadnym zo zákonných spôsobov. Na uvedenom závere nič nemení ani
evidenčný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, svedčiaci v prospech inej osoby, ako je
žalobca. Súd preto podanej žalobe žalobcu vyhovel. Žalobca tak bude naďalej vlastníkom pozemku,
ktorý nadobudol dedením v celkovej výmere 913 m2 .

45. Súd žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k pozemku evidovanému na LV č. XXX pre k.ú.

L., ako pozemok parc. KN "E" č. 170/2 - trvalý trávny porast výmere 306 m2, zamietol. S poukazom
na skutočnosť, že súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného ako parc. KN C
č. 951/88 o výmere 306 m2, pričom išlo v prírode o jeden a ten istý pozemok, evidovaný pod dvoma
parcelnými číslami v prospech dvoch vlastníkov, súd nemohol prikázať žalobcovi aj výlučné vlastníctvo
k parc. KN E č. 170/2, ktorá označovala rovnaký pozemok. Súd vo vzťahu k uvedenej parcele preto

rozhodol, že táto parcela zaniká, čím v časti vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného.

46. Súd potom s poukazom na záver, ku ktorému dospel a to, že výlučným vlastníkom novovytvorenej
parcely KN C č. 951/88 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, je žalobca, vzájomnú žalobu
žalovaného v časti o určenie, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KN C č. 951/45 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1317 m2, zamietol.

47. Ako už súd uviedol, p. I. P. nemohla kúpnou zmluvou platne previesť na žalovaného viac práva, ako
sama mala. Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 5 MCdo 12/2011 právny názor, podľa ktorého:
"platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje

(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť". Žalovaný tak bude výlučným vlastníkom parcely KN C č. 951/45 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1011 m2, ktorú platne nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou
s I. P., ako vlastníčkou uvedenej parcely v uvedenej výmere, nadobudnutej rozhodnutím Štátneho
notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. D 726/78 zo dňa 23.6.1978, ako pozemok zapísaný v PKV č. 42 pre

k.ú. C., číslo zápisu 7, parc. č. 167, ako "Lúka v Dolných lúkach" o výmere 999 m2 (s prihliadnutím na
výmeru upravenú presnejšími meraniami).

48. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom a to vypočutie v postavení svedka J. L. T.
z Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru, ktorá sa zo zdravotných dôvodov na

pojednávanie nedostavila, ktorá sa mala vyjadriť ku konaniu vedenému pod č. X 16/2019 a to z dôvodu,
že inými dôkazmi, na pojednávaní vykonanými, už boli preukázané okolnosti konania č. X 16/2019,
teda ako toto konanie prebehlo, čoho sa týkalo a aký bol jeho výsledok. Z uvedeného dôvodu, vo vzťahu
už k vykonanému dokazovaniu, súd považoval za nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania k už
preukázaným okolnostiam a za nehospodárne odročenie pojednávania z tohto dôvodu. Súd uvedený

dôkaz už nepovažoval za potrebné vykonať a preto ho nevykonal. K nevykonaniu dôkazov súd podporne
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/83/2020.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Súd v konaní čiastočne vyhovel aj žalobe aj vzájomnej žalobe a teda každá zo

sporových strán bola v konaní čiastočne úspešná aj neúspešná. Súd ďalej prihliadol aj na charakter
sporu a individuálne okolnosti sporu, keď v konaní išlo o usporiadanie majetkových právnych vzťahov
a odstránenie právnej neistoty medzi stranami sporu, spôsobenej evidenciou duplicitného vlastníctva,
ktorá nastala mimo vôle sporových strán. Skutočnosť, že žiadna zo strán sporu duplicitu v evidencii
vlastníckeho práva nezapríčinila, súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. K chybe v

evidencii vlastníctva došlo geometrickým plánom č. 198/2013, t.j. pred 11 rokmi, kedy pri obnove hraníc
parciel vlastníčky I. P., došlo k navýšeniu výmery jej pozemku o 306 m2, bez relevantného dôvodu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa,nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Súd vzhľadom na rozhodnutie o náhrade
trov konania podľa § 257 CSP uvádza, že o výške trov už nebude rozhodovať samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.