Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520202192
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7520202192.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, C., D. C. XXX/X, zast.
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Košice, Mlynská 26 proti žalovaným: 1/ Rád premonštrátov –
Opátstvo Jasov, Jasov, Podzámok 166/28, zast. JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, Poproč, Slnečná
33 a 2/ OPAX SLOVENSKO, s.r.o., Košice, Ipeľská 173/6, IČO: 36 595 985, o zaplatenie náhrady za

bolesť 16.410,60 eura s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice –
okolie sp. zn. 14C/37/2020 z 12.apríla 2023 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice
– okolie sp. zn. 14C/37/2020 z 26. januára 2022

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Mení uznesenie Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C/37/2020-167 z 26. januára 2022 tak, že nárok

žalovaného 1/ na priznanie separátnych trov konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (v ďalšom aj „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.) a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok
III.).

2. Napadnutým uznesením z 26. januára 2022 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému 1/ separátne trovy konania 110,05 eura a to k rukám jeho právnej zástupkyne
JUDr. Lucie Jurgovej, advokátky, Slnečná 33, Poproč, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

3.Napadnutýmrozsudkomrozhodolsúdožalobe,ktorousažalobcadomáhalodžalovaných1/a 2/,aby

mu spoločne a nerozdielne zaplatili 16.410,60 eura spolu s príslušenstvom titulom bolestného dôvodiac
skutkovo tým, že 30.6.2017 v čase okolo 12.50 hod. pri jazere v obci E., okres Košice-okolie utrpel
úraz a to tak, že sa zo stromu odlomil konár o priemere cca 30cm a dĺžky 12m, ktorý na neho spadol
a spôsobil mu tržno-zmliaždenú ranu na prednej a vnútornej strane pravého predkolenia a drobnú tržnú
ranu na temene hlavy s dobou liečenia podľa znaleckého posudku v trvaní 3 až 6 mesiacov, ktorá liečba
sa však, vzhľadom na komplikovaný priebeh a opakované operácie, ešte neskončila. K úrazu došlo na

nehnuteľnostiach patriacich žalovanému 1/ - parcely KNC č. 975, 976 a 1033 zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. E., ktoré nehnuteľnosti užíval a prenajímal na výlov rýb F. E., ktorý na jazere prevádzkoval
spoplatnený športový rybolov. Výšku bolestného 16.410,60 eura žalobca odôvodnil poukazom na
lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
Žalovaný 1/ nárok uplatnený žalobcom neuznal ani čiastočne. Nepopieral, že je síce výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E., avšak zmluvou o nájme

z 31.7.2011 ako prenajímateľ prenechal časť nehnuteľností do užívania nájomcovi – žalovanému 2/
OPAX SLOVENSKO, s.r.o. za účelom obhospodarovania rybníka a jeho okolia na dobu určitú v trvaní10 rokov pričom škodová udalosť nastala na nehnuteľnostiach prenechaných žalovanému 2/ a počas
trvania nájomnej zmluvy. Tvrdil, že zákonnú povinnosť monitorovať stav drevín na nehnuteľnostiach,
ktorých je vlastníkom a ktoré sú bezzásahovým územím, si pravidelne plní, poukázal na to, že na

vstupných bránach pri prístupových cestách k rybníku smerom z obce Jasov sú umiestnené v rámci
prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka tabule červenej farby s upozornením
s textom: „Výstraha! V čase nepriazne počasia, silného vetra, dažďa, sneženia, poľadovice hrozí
nebezpečenstvo padania konárov, stromov, pošmyknutia sa s následkom poranenia, ohrozenia majetku
a života. Vaše zdravie a život sú najdôležitejšie! V čase nepriazne počasia dobre zvážte nevyhnutnosť

vášho pohybu v lese a pri jazere“. Žalovaný 1/ označil práve konanie žalobcu za hrubo nezodpovedné
s tým, že vlastným konaním si zapríčinil vznik škody na zdraví, nakoľko sa vybral rybárčiť na otvorenú
vodnú plochu po troch dňoch prudkého nárazového vetra a ani nie 10 hodín po intenzívnej búrke,
počas intenzívneho vetra, pričom sa svojvoľne zdržiaval priamo pod stromom a mimo na lov určeného
dreveného prístrešku.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu a svedkov, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanými, pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ
Košice – okolie, OO PZ Jasov, ČVS:ORP573/JA-KS-2017 ako aj ostatného spisového materiálu ustálil
skutkový stav, na ktorý následne aplikoval, resp. ktorý posúdil podľa ustanovení § 106 ods. 1, 2, § 415,
§ 420 ods. 1, 2, 3, § 420a ods. 1, 2, 3, § 438 ods. 1, § 441 a § 444 OZ a ustanovení § 2 ods. 1, §
3 ods. 1, 4, § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že 30.6.2017 v čase okolo 12.50 hod. došlo v obci
Jasov pri jazere k úrazu žalobcu, keď sa zo stromu odlomil konár o priemere cca 30 cm a dĺžky 12 m,
a spadol na žalobcu, čím mu spôsobil tržno-zmliaždenú ranu na prednej a vnútornej strane pravého
predkolenia o veľkosti 15 cm s otvorenou trieštivou zlomeninou so silne znečistenou okostnicou kosti

predkolenia vpravo a drobnú tržnú ranu na temene hlavy s dobou liečenia podľa znaleckého posudku
v trvaní 3 až 6 mesiacov. Trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví bolo právoplatne zastavené
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Na základe tvrdení žalobcu, súd nesúhlasil s jeho názorom, že škodu spôsobenú pádom stromu
alebo jeho časťou (konárom) na žalobcu je možné, resp. potrebné považovať za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou, pretože stromy v tomto areáli prevádzky rybárskeho revíru nie sú vecou
použitou pri tejto činnosti.
Súd preskúmal námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenú žalovaným 1/, ktorý dôvodil,
že ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E., časť nehnuteľností
zmluvou o nájme z 31.7.2011 prenechal ako prenajímateľ do užívania žalovanému 2/ ako nájomcovi, a to

za účelom obhospodarovania rybníka a jeho okolia, chovu rýb, ako aj ostatných produktov ovakultúry,
zriadenia prevádzky súkromného rybárskeho revíru a rybárskej rekreačnej oblasti. Mal túto námietku
v plnom rozsahu za opodstatnenú, a to na základe preukázania nájomnou zmluvou z 31.7.2011 v znení
jej dodatkov č. 1, 2 a 3, že žalovaný 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľnost, kde došlo k predmetnej
škodovej udalosti, prenechal do užívania predmet nájmu, a to za účelom obhospodarovania tohto

rybníka a jeho okolia nájomcovi s tým, že nájomca bol pri užívaní predmetu zmluvy povinný dodržiavať
a plne zodpovedal za dodržiavanie právnych predpisov na úseku ochrany vody, pôdy, ovzdušia, prírody,
rybolovu, životného prostredia, bezpečnosti pri práci, protipožiarnej ochrany, ako aj všetkých ďalších
platných právnych predpisov. Bol toho názoru, že zodpovednosť za škodu na zdraví vyplýva zo
zmluvného vzťahu, ktorý bol uzavretý medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako

nájomcom. Vylúčil danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/.
Zaoberal sa námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný 1/ odôvodňujúc premlčanie tým, že k úrazu
došlo 30.6.2017 a žaloba bola podaná na súde 8.4.2020. Súd uzavrel, že k ustáleniu zdravotného
stavu došlo ku dňu 27.2.2019, to znamená, žaloba bola podaná včas a vyhodnotil vznesenú námietku
premlčania za nedôvodnú.

Zaoberajúc sa otázkou danosti príp. neexistencie všeobecnej zodpovednosti za škodu (na zdraví) riešil
súd otázku porušenia právnej povinnosti žalovaným 2/, resp. žalobcom. Dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o nesplnení si prevenčnej povinnosti žalovaným 2/, pretože, dôvodil
súd, žalovaný 2/ a žalovaný 1/ preukázali v dostatočnej miere splnenie si prevenčnej povinnosti, ktorú
priebežneplnili,atokonkrétnemonitorovanímstavudrevínnakonkrétnychnehnuteľnostiach,čomalsúd

preukázané predloženými: oznámením o výrube drevín z 9.12.2013, žiadosťou o povolenie – súhlas na
orezanie vetiev stromu z 26.2.2013, žiadosťou o povolenie na výrub – odstránenie vyschnutých stromov
z 26.2.2012, žiadosťou o súhlas na výrub drevín zo 7.2.2017 a žiadosťou o súhlas na výrub drevín
z 20.6.2017; ďalej súd poukázal na: žiadosť o súhlas na výrub stromov v areáli Kláštora premonštrátovv Jasove zo 16.5.2019, oznámenie o výrube stromov v tomto areáli z 29.7.2019, rozhodnutie Obce Jasov
z 10.3.2017, č. OcUJas 145/2017, rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, odbor starostlivosti
o životné prostredie z 23.3.2020, č. OÚKS-OSZP-2020/004211 a informáciu o podmienkach ochrany

Národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny z 27.4.2010. Mal splnenie si prevenčnej povinnosti
preukázané aj tvrdeniami žalovaného 1/ o tom, že na vstupných bránach prístupových ciest k rybníku
sú umiestnené tabule červenej farby s upozornením na hroziace nebezpečenstvo v prípade nepriazne
počasia, silného vetra, dažďa, sneženia a poľadovice, o.i. padania konárov a stromov s následkom
poranenia, ohrozenia majetku a života. Poukázal na to, že zároveň žalovaný 2/ zriadil aj drevené

prístrešky pevne spojené so zemou nachádzajúce sa na mieste škodovej udalosti, ktoré mali slúžiť
rybárom v čase nepriaznivého počasia, kde sa mali zdržiavať. Uzavrel, že žalovaný 2/ za účasti
žalovaného 1/ si splnil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a neporušil právne povinnosti tak, ako tvrdil
žalobca v podanej žalobe. Súd mal za to, že žalovaný vynaložil všetko úsilie, ktoré možno objektívne
požadovať do určitej miery starostlivosti, ktorú bolo za daných okolností možné vyvinúť.
Naopak, súd zastal právny názor, že žalobca konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou,

čo malo za následok vznik predmetného úrazu. Toto porušenie prevenčnej povinnosti znamená súčasne
aj porušenie právnej povinnosti podľa § 420 OZ, uviedol súd. Tento záver mal súd preukázaný rozpormi
vo výpovediach žalobcu v konaní pred súdom, keď žalobca uviedol, že bolo pekné slnečné počasie
avtedyzačulnejakýrachot,akopraskaniedrevaavjehovýpovedizistenej zpripojenéhovyšetrovacieho
spisu OR PZ Košice, OO PZ Jasov, ČVS:ORP-573/JA-KS-2017, kde ako poškodený uviedol, že

v uvedený deň pri jazere fúkal dosť silný vietor, ktorý spôsobil odlámanie konára zo stromu. Súd
dodal, že zo zápisnice vyhotovenej o výsluchu poškodeného zo 6.7.2017, ktorú žalobca ako poškodený
potvrdil vlastnoručným podpisom vyplýva, že uviedol všetko čo vedel a chcel uviesť a to čo uviedol,
sa zakladá na pravde. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané aj na základe zápisnice z pripojeného
vyšetrovacieho spisu o výsluchu svedka F. E. zo 7.7.2017, ktorý tvrdil, že fúkal v obci E. silný nárazový

vietor, čo potvrdil aj vo výpovedi v tomto konaní, keď uviedol, že v tom čase bola krátka letná búrka.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu zo zápisnice o výsluchu svedka C. G. vyplynulo, že v čase
odlomenia konára fúkal dosť silný vietor. Súčasne aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 30.6.2017
z pripojeného vyšetrovacieho spisu, v ktorej poverený príslušník PZ uviedol o podmienkach obhliadky,
že bolo denné svetlo, slnečno 28 °C, vietor. Pokiaľ sa týka výpovede svedka F. H. súd uviedol, že aj

keď svedok vypovedal, že bol v daný deň na kúpalisku a bolo pekné počasie, nepoprel skutočnosť, že
v ten deň niekde pofukoval vietor a zároveň ani jeho svedecká výpoveď nevyvrátila skutočnosť, že sa
žalobca v čase úrazu nenachádzal v drevenom prístrešku.
Súd poukázal na správu o počasí Slovenského hydrometeorologického ústavu zo 6.2.2020, z ktorej
vyplýva, že 30.6.2017 v čase medzi 12:00 - 13:00 hod. v lokalite E. bola zaznamená spočiatku malá

oblačnosť, postupne takmer jasno, bez atmosférických zrážok a fúkal juhozápadný vietor s rýchlosťou
okolo 25 km/h a maximálnymi nárazmi do 50 km/h. Dňa 29.6.2017 v čase medzi 00:05 - 2:30 hod.
bola pozorovaná blýskavica a medzi 20:05 - 20:35 hod. búrka. Fúkal prevažne východný vietor, nárazy
ktorého dosahovali 60 km/h. Z prehľadu vydaných meteorologických výstrah pre okres Košice-okolie
vyplynulo, uviedol súd, že 29.6.2017 bola pre okres Košice-okolie daná výstraha, kde sa ojedinele

očakával výskyt vetra, ktorý dosiahne krátkodobo - v nárazoch rýchlosť 18 m/s (65 km/h), ktorá rýchlosť
predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a môže spôsobiť škody menšieho rozsahu
a výstraha z 30.6.2017 pre Košice-okolie, podľa ktorej sa očakával ojedinelý výskyt búrok s krúpami,
ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre ľudské aktivity s tým, že s búrkami môžu byť spojené krátkodobé,
ale intenzívne lejaky a nárazy vetra o rýchlosti 18 - 23 m/s (65 - 85 km/h).

Súd uviedol, že žalobca predložil odborné vyjadrenie znalca č. 30/2020 Ing. Dušana Považana,
znalca v odbore poľnohospodárstvo, odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, záhradníctvo,
dendrológia a odbor ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana prírody a krajiny vo veci posúdenia
zdravotného stavu a prevádzkovej bezpečnosti stromu topoľ čierny, rastúceho v areáli rybníka, podľa
ktorého záverov posúdenie zdravotného stavu a prevádzkovej bezpečnosti stromu topoľ čierny, ktorý

rástol v areáli rybníka v kat. úz. E. už nie je možné, nakoľko predmetný strom bol vyrúbaný a jediná
fotografia nie je postačujúca na exaktné zhodnotenie stavu stromu a stanovenie príčiny zlomenia a
pádu stromu, ale vo všeobecnosti konštatoval, že prevádzková bezpečnosť mohutného topoľa čierneho
v staršom veku na lokalite, na ktorej sa zvyknú zdržiavať ľudia, je hlavne za zlého počasia výrazne
riziková. Z predloženého vyjadrenia vyplynulo, že topoľ (spolu s vŕbou a brezou) má zo všetkých

bežne pestovaných listnatých drevín na Slovensku najkrehkejšie drevo a má najväčšiu tendenciu na
zlomenie konárov, najmä v súvislosti s poveternostnými vplyvmi. Súd sa, poukážuc na takéto záverečné
vyjadrenie, nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že pri vyššiespomínanej rýchlosti vetra v predmetný deň
úrazu, ani nemohlo dôjsť v tom dôsledku k odlomeniu konára zo stromu.Súd tak mal z vykonaného dokazovania za zrejmé/ustálil, že v čase predmetného úrazu žalobcu
v dôsledku pádu konára zo stromu v areáli rybníka, fúkal v danej oblasti silný vietor, v čase pred
úrazom v danej oblasti sa vyskytla búrka a taktiež v rovnaký deň úrazu bola daná výstraha pred

búrkami s krúpami, predstavujúca nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a s ktorými môžu byť spojené
krátkodobé, ale intenzívne lejaky a nárazy vetra o rýchlosti 18 - 23 m/s (65 - 85 km/h). Konanie,
resp. nekonanie žalobcu súd vyhodnotil v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa §
415 Občianskeho zákonníka tým, že si nepočínal tak, aby k predmetnej škode - k úrazu nedošlo.
V čase vydania výstrah predstavujúcich nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a napriek upozorneniam

žalovaného 2/ na osadených tabuliach pri vstupoch, že v čase nepriazne počasia, silného vetra, dažďa,
sneženia a poľadovice hrozí nebezpečenstvo padania konárov a stromov, sa zdržiaval v areáli rybníka
mimo určeného dreveného prístrešku, čo žalobca aj výpoveďou potvrdil, v dôsledku čoho došlo k jeho
predmetnému úrazu. Súd poukázal na to, že predmetný strom nespadol na drevený prístrešok, kde mal
stanovisko žalobca, ale spadol zhruba 4 m od dreveného prístrešku. Súd mal na základe pripojeného
vyšetrovacieho spisu.za to, že v konečnom dôsledku príčinu a vznik úrazu potvrdil aj žalobca vo svojej

výpovedi. Súd uzavrel, že predmetný úraz žalobcu bol spôsobený výlučne zavinením žalobcu, a to
tým, že konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, a preto musí vzniknutú škodu titulom
náhrady za bolesť znášať sám. Taktiež súd poukázal na právoplatné zastavenie trestného stíhania z
dôvodu, že skutok nie je trestným činnom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poukážuc na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, súd žiadne ďalšie iné otázky neriešil.
Uzavrel, že je žaloba nedôvodná, pretože žalobca predloženými dôkazmi žalobný návrh nepreukázal
ako opodstatnený, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto súd žalobu zamietol.
Rozhodujúc o trovách konania priznal úspešnému žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania voči

žalobcovi.Žalovanému2/náhradutrovkonanianepriznalzdôvodu,žemužiadnetrovykonanianevznikli
a ani žiadne nevyplývajú zo súdneho spisu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom, dôvodiac odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP s tým, že súd vychádzal z nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci pri nerešpektovaní dôkazov produkovaných žalobcom, na základe čoho vyvodil
nesprávny právny záver, ak žalobu zamietol. Označil rozsudok za nepreskúmateľný, čo do dôvodov,
nakoľko výpovede svedka F. H., ako aj žalobcu preukazujú, že žalovaní 1/ a 2/ nemali vyhotovené
žiadne bezpečnostné a protipožiarne predpisy pre daný areál, neboli tam žiadne informačné alebo
upozorňujúce tabule, ktoré by sprísňovali pohyb žalobcu pri rybolove a prístup do areálu bol voľný

pre verejnosť, obmedzenie v danom areáli sa týkalo len kúpania. Súd prvej inštancie nerešpektoval tú
skutočnosť,ževýberstanovíšťprerybárov,akoajichzabezpečenieprebezpečnosťvykonávaližalovaní,
ktorí v prípade nebezpečenstva boli povinní rybárov na nebezpečenstvo upozorniť a evakuovať ich
z rybárskych stanovíšť. Mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu, nakoľko
súd neakceptoval dôkazy a výpovede v prospech žalobcu, no akceptoval „fiktívne dôkazy“ žalovaných,

„ktoré neboli doložené hodnovernými dôkazmi“. Zopakoval svoje tvrdenia zo žalobného návrhu včítane,
že žalovaní si nesplnili prevenčnú povinnosť, spočívajúcu v tom, že mali užívať a spravovať svoj
majetok tak, aby nespôsobili ujmu inému, teda dbať o to, aby na ich pozemku boli vykonané opatrenia
zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku ujmy na živote a zdraví, resp. majetku iného, a pokiaľ ujma
hrozí, vykonať opatrenie na jej odvrátenie. Tieto opatrenia mali vykonávať v rámci svojej prevádzkovej

činnosti, za ktorú podľa žalobcu, sa v zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje aj správa
rybníka a vlastníckych vzťahov. Mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci aj v tejto, resp. v týchto súvislostiach.
Označil odôvodnenie rozsudku za nepredvídateľné a prekvapivé, tvrdil, že dôvody, pre ktoré súd
žalobný návrh zamietol, neboli predvídateľné, a preto mal rozhodnutie za rozporné so zásadami

spravodlivého súdneho konania. Zároveň označil rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože je založené
len na domnienkach nepredložených dôkazmi; ako príklad uviedol výstrahu počasia alebo tabuľu, ktorá
tam v čase nehody nebola. Tvrdil, že tieto argumenty súd prevzal len ako názor žalovaných, ktorý nebol
podložený dôkazmi a svoje odôvodnenie zúžil na strohé konštatovania v odseku 48. odôvodnenia, kde
sa nezaoberal dôkazmi predloženými v konaní žalobcom, ale iba názorom žalovaných. Poukázal na

výpoveď svedka H., ktorý vypovedal, že žalobca vykonávajúci rybársku činnosť na svedkom určenom
mieste č. 4, túto činnosť vykonával správne a tiež uviedol, že na rybníku a v jeho okolí neboli žiadne
výstražné tabule okrem tabule „Zákaz kúpania“, že dôkazy predložené žalovaným 1/ týkajúce sa výrubu
stromov sa netýkajú miesta rybolovu, ale iných miest v rámci veľkého lesného revíru. Žalobca namietal,že na túto výpoveď súd vôbec neprihliadol a dôkaz neakceptoval, pričom sa s tým, prečo na túto výpoveď
neprihliadol vôbec nevyporiadal.
Namietal, že jemu sa žalobný návrh javil dostatočne zdôvodnený, pričom súd nevyjadril svoj predbežný

právny názor, aby sa žaloba javila ako neúspešná, aby žalobca mohol navrhnúť ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Rozsudok prekvapil a označil ho za nepredvídateľný.
Zdôraznil v tej súvislosti, že jeho právnemu zástupcovi na pojednávaní 12.4.2023 bolo znemožnené
ako strane sporu realizovať právo, a to konkrétne dokončiť záverečný prednes, pri ktorom ho sudkyňa
prerušila, čo označil za vážny zásah do práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.

Pripustil, že na pojednávaní 30.11.2022 sudkyňa síce vyjadrila predbežný právny názor, avšak veľmi
stručne uvedúc, že je naklonená zamietnutiu žaloby, avšak iba vo vzťahu k žalovanému 1/.
Poukážuc na ods. 49. a 50. odôvodnenia rozsudku tvrdil, resp. namietal, že sa súd náležite nevyporiadal
a nevysvetlil, prečo nerešpektoval dôkazy žalobcu a v akej časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a prečo považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Argumentoval, že nestačí len konštatovanie,
že sa súd nezaoberal konkrétnou námietkou strany sporu z dôvodu, že argument nepovažoval za

rozhodujúci pre prejednanie veci, ale mal za potrebné aj uviesť, z akých konkrétnych dôvodov daný
argument či námietku súd považoval za nepodstatnú.
V súvislosti so záverom súdu v odseku 42. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého mal súd žalovanými
za dostatočne preukázané splnenie si prevenčnej povinnosti na základe predložených oznámení
o výrube drevín a žiadostí o povolenie na výrub, žalobca namietal a poukázal na to, že v danej oblasti

je žalovaný 1/ vlastníkom približne 30 ha lesného pozemku a uvedené dôkazy nepreukazujú, na ktorej
konkrétnej časti žalovaní prierez lesa uskutočňovali. Z časového hľadiska mal za potrebné skúmať
a posudzovať výlučne tie listiny, ktoré majú časovú nadväznosť na deň, kedy ku škode došlo. Za
takéto listiny mal len žiadosť o súhlas na výrub drevín zo 7.2.2017, žiadosť o súhlas na výrub drevín
z 20.6.2017 a rozhodnutie z 10.3.2017. Namietal, že žalovaný 1/ síce predložil žiadosti o súhlas na

výrub drevín, avšak nepreukázal, že k výrubu drevín skutočne došlo v okolí rybníka, resp. nepreukázal,
aké zásahy boli vykonané. Namietal, že nepredložil v konaní, resp. počas konania a nepreukázal
žiaden lesohospodársky plán, ktorý by preukázal mimoriadnu starostlivosť o dreviny, ktoré boli v okolí
rybníka a ktoré sa mohli zlomiť. Pokiaľ sa týka rozhodnutia z 10.3.2017, upozornil na to, že pojednáva
len o výrube drevín nevhodne zasadených v minulosti pred kláštorom. Zhrnúc uvedené namietal, že

dôkazy predložené žalovaným 1/ nepreukazujú, že si žalovaný 1/ plnil prevenčnú povinnosť podľa §
415 Občianskeho zákonníka v súvislosti s nehnuteľnosťou a miestom, kde došlo ku škode. V súvislosti
so záverom súdu, ktorý mal za to, že žalobca bol zodpovedným za svoj úraz, že konal v rozpore so
svojou prevenčnou povinnosťou, nakoľko sa počas nepriaznivého počasia pohyboval v okolí rybníka,
zdôraznil, že vykonával rybolov už aj deň predtým, prišiel v čase, kedy počasie bolo vhodné na rybolov,

o čom svedčí aj fakt, že tam nebol ako jediný rybár. Nestotožnil sa ani s tvrdením, resp. záverom súdu,
že konal v rozpore s prevenčnou povinnosťou, pretože sa v čase úrazu nenachádzal pod prístreškom,
pretože vypovedal, ako rovnako vypovedal aj svedok H., že žalovaní nemajú žiaden predpis o tom, aby
sa rybári nemohli pohybovať v okolí rybárskeho revíru, majú len jednu podmienku a k tomu slúžia len
stanovištia, aby sa každý rybár pri love zdržiaval pri svojom stanovišti, čím nebude prekážať ostatným

rybárom. Nemožno ho preto obviňovať zo slobodného pohybu v okolí stanovištia, v dôsledku čoho by
mala byť zodpovednosť prenesená na neho. Žalobca tvrdil, že predložil na nahliadnutie súdu nahraté
videovmobilnomtelefónezčasu,kedybolprivalenýstromom,zktoréhojepreukázateľné,žebolamodrá
obloha a neboli žiadne poryvy vetra. Ak aj žalovaný 2/ F. E. uviedol, že v ten deň mala byť krátka letná
búrka, čo nedokazuje, či búrka bola aj v oblasti rybníka, pretože nikto iný zo svedkov nachádzajúcich sa

v oblasti rybníka sa vo svojej výpovedi nezmienil o búrke. Naopak, video ktoré predložil preukazuje, že
bolo bezvetrie so slnečným počasím. Napriek tomu súd považoval za preukázané tvrdenie žalovaného
1/, že bolo počasie zlé aj v ostatné dni, o čom nebol predložený žiaden dôkaz.
Namietol, pokiaľ súd vychádzal v odôvodnení rozsudku zo správy o počasí SHMÚ, podľa ktorej
v deň úrazu bola len výstraha pred búrkami s krúpami spojenými s nárazmi vetra, pretože táto

správa nepreukazuje, že v danej lokalite nastalo presne také počasie aké bolo v predpovedi. Výstrahy
v predloženej správe pre obdobie 26. – 30.6.2017 poukázal, že boli vydané pre okres Košice – okolie
aniekonkrétneprelokalituJasov.Aniejeznichmožnévyvodiť,čiskutočnevdanejlokalitevčasevzniku
škody bolo také počasie, pred akými bola vydaná výstraha. Tvrdil, že súd mohol vychádzať z výpovedi
svedkov, ktorí sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzali na okolitých stanovištiach, ktorých navrhol

vypočuť, avšak súd bez náležitého odôvodnenia ich výsluch nevykonal, čo mal za porušenie práva na
spravodlivý proces a naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Navrhnutí
svedkovia (A., G., I.) mohli súdu preukázať situáciu aká bola na rybníku a v okolí v čase úrazu žalobcu.Žalobca uviedol, že na preukázanie zdravotného stavu a prevádzkovej bezpečnosti stromu, ktorého
odlomený konár ho zasiahol predložil odborné posúdenie a poukázal na jeho závery a v tej súvislosti
súčasne aj na svoje tvrdenia vo vyjadrení z 9.7.2020, s tým že v čase, kedy došlo k jeho zraneniu fúkal

juhozápadný vietor s rýchlosťou okolo 25km/h s maximálnymi nárazmi do 50km/h, teplota vzduchu bola
o 12.00 hod. 26,9 °C a o 13.00 hod. 27,6 °C, relatívna vlhkosť vzduchu bola 47,5 % (o 12.00), resp. 44,2
% (o 13.00) a povrch bol suchý. Podľa Beaufortovej stupnice sily vetra, spadá vietor s rýchlosťou 25 km/
h do 4. stupňa tejto stupnice, ide o „dosť čerstvý vietor“ a jeho úkazy na pevnine sú charakterizované
v tejto stupnici ako vietor zdvíhajúci prach a kúsky papiera, pohybujúci slabšími konármi. Podľa žalobcu,

príčinnou odlomenia konára, teda nemohlo byť počasie, resp. poveternostné podmienky, nakoľko ak
by išlo o zdravé drevo, vietor s takou silou by ho nedokázal odlomiť. Trval na tom, že žalovaný 1/ ako
vlastník nehnuteľnosti zanedbal svoje povinnosti a nevykonával prevenčné činnosti za účelom ochrany
životov a zdravia, hoci tak, vzhľadom na charakter nehnuteľností a činnosti na danom mieste, vykonávať
mal. Mal za to, že dôkazy, ktoré žalovaný 1/ predložil, nevyvrátili jeho tvrdenia (žalobcu), že škoda
mu vznikla v priamej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti žalovaného 1/. Namietol preto záver

súdu, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že pri rýchlosti vetra v predmetný deň úrazu nemohlo
dôjsť v dôsledku vetra k odlomeniu konára zo stromu, odvolajúc sa na krehkosť dreva topoľa čierneho.
Pokiaľ súd mal preukázané splnenie prevenčnej povinnosti žalovaným 1/ aj tým, že na vstupných
bránach pri prístupových cestách k rybníku umiestnil výstražné tabule, namietal žalobca, že podľa
výpovede svedka H. takéto výstražné tabule neexistovali, existovala len tabuľa „Zákaz kúpania“.

Namietal, že sa súd s týmto rozporom, resp. s touto výpoveďou v tejto časti vôbec nevyporiadal.
Namietol záver súdu, ktorý posúdil jeho správanie ako odporujúce prevenčnej povinnosti, a to poukázal
na to, že postupoval, resp. konal len na základe pokynov žalovaného. Trval na tom, že na pozemku
žalovaného 1/ nebola umiestnená žiadna tabuľa varujúca pred hroziacim nebezpečenstvom pádu
stromu, prípadne jednej jeho časti. Súčasne argumentoval, že na mieste, kde došlo k jeho zraneniu

bol postavený altánok, ktorý využívali najmä rybári vo vyhradených priestoroch rybníka, a teda
žalovaný 1/ mal predpokladať zvýšený pohyb osôb na tomto mieste a venovať pozornosť prevenčnej
povinnosti. Poukázal v tejto súvislosti na závery NS ČR sp. zn. 25Cdo/2819/2011. Namietol, že žalovaní
nepreukázali, že kontrolovali zdravotný stav stromov okolo rybníka, ktorých pád mohol ohroziť osoby
pohybujúce sa v okolí rybníka. Trval na tom, že žalovaní nesú zodpovednosť za škodu, za prevenčnú

povinnosť, a teda za výber miesta/stanovíšť pre rybárov počas celého výkonu lovu.
Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti námietky žalovaného 1/ týkajúcej sa
nedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného1/sodôvodnením,žepredmetnésvojenehnuteľnosti
nájomnou zmluvou prenechal do užívania žalovanému 2/. Žalobca namietal, že vzťah medzi žalovaným
1/ a 2/ založený nájomnou zmluvou nemá vplyv na zodpovednosť žalovaného 1/, ktorý je vlastníkom

nehnuteľností. Tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným 1/ nevylučujú jeho pasívnu legitimáciu.
Žalovaný 1/ si nesplnil riadne svoju prevenčnú povinnosť v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda.
Namietol nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj nesprávne právne posúdenie (viď
zodpovednosť žalovaného 1/).
Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu poukázal na to, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti v zmysle

§ 415 Občianskeho zákonníka je považované za protiprávne konanie v súvislosti s prevenčnou
povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti – pozemkov citoval z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/1927/2012,
25Cdo/2183/2001 a 25Cdo/2471/... (R65/2002).
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné
konanie, prípadne, aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že sa vyjadruje iba k tej časti odvolania
žalobcu, v ktorej namietol žalobca nesprávnosť rozsudku vo vzťahu k zamietavému výroku voči nemu
– žalovanému 1/.
V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreukázaní žalovaným 1/ splnenia si prevenčnej povinnosti

podľa § 415 Obč. zákonníka, v súvislosti s nehnuteľnosťou a miestom, kde ku škode došlo, pokiaľ
žalobca namietal záver súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/, ktorý svoje povinnosti pri
správe spornej plochy zmluvne previedol na žalovaného 2/, mal žalovaný 1/ za to, že žalobca svoje
tvrdenie, podľa ktorého zodpovednosť žalovaného 1/ zostala zachovaná v rámci všeobecnej prevenčnej
povinnosti predchádzať škode v zmysle § 415 Obč. zákonníka, nezdôvodnil. Podľa žalovaného 1/,

zodpovednosť podľa § 415 Obč. zák. nemôže zakladať také povinnosti vo vzťahu k správe lesného
porastu, aké tvrdí žalobca. Ustanovenie § 415 Obč. zákonníka upravuje iba všeobecnú úpravu správania
sa každého subjektu tak, aby nedochádzalo ku škodám. Mal za to, že tvrdenia žalobcu ohľadne
nesplnenia si prevenčnej povinnosti žalovaného 1/ by mohli byť aktuálne iba ak, by žalobca tvrdil a ajpreukázal, že k odlomeniu konára došlo v dôsledku zlého zdravotného stavu stromu, ktorá skutočnosť
v konaní nebola preukázaná vôbec, naopak, zo zápisnice o obhliadke miesta nehody políciou v deň
udalosti vyplýva, že konár bol zdravý, a boli na ňom zelené listy. Je to zrejmé aj z fotodokumentácie

z miesta nehody, ktorá je súčasťou zápisnice o obhliadke. To, že išlo o olistený strom vyplýva aj
z fotodokumentácie, ktorú predložil žalovaný 1/ z miesta udalosti zo dňa, kedy k úrazu žalobcu došlo.
Tvrdil, že z takejto situácie je možné vyvodiť jediný logický záver a to, že k odlomeniu konár došlo
vdôsledkuveternéhopočasiaaznámejvlastnostitopoľaspočívajúcejvkrehkostijehodreva.Pritakomto
závere však chýba jedna zo základných podmienok pre vznik zodpovednosti v zmysle § 420 Obč.

zák., keďže škoda mala byť spôsobená tvrdenou nečinnosťou, a to, aby povinnosť konať vyplývala
zo všeobecne-záväznej právnej úpravy, alebo aby vyplývala zo zmluvného dojednania. Žalovaný 1/
poukázal v tej súvislosti na § 30 ods. 1 a § 31 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v zmysle ktorých
každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky; tým nie
sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov a na lesných pozemkoch je zakázané stavať posedy,
príbytky alebo táboriť mimo vyznačených miest. Takáto úprava je logickým vyjadrením praktickej

nemožnosti obhospodarovateľa lesa zabezpečiť bezpečnosť a ochranu všetkých osôb, ktoré do lesa
vstupujú, pred možným pádom odlomeného konára, resp. časti stromu. Na základe citovanej úpravy
(§ 31) žalovaný tvrdil, že žalobca prehliadol, že je zákaz stavať posedy, príbytky alebo táboriť mimo
vyznačených miest, teda zákaz práve takého konania, akého sa dopustil žalobca. S poukazom na tieto
právne závery žalovaný 1/ mal za to, že jeho zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobcu by nebola

daná ani za predpokladu, ak by svoje povinnosti nepreviedol nájomnou zmluvou na žalovaného 2/ ako
nájomcu.
Pokiaľ žalobca tvrdil v odvolaní odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a založil tvrdené
porušenie práva na spravodlivý proces na argumentácii, že rozsudok je nepredvídateľným rozhodnutím,
keďže súd nevykonal predbežné právne posúdenie veci, poukázal žalovaný 1/ na to, že vo vzťahu

k zamietnutiu žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ súd túto skutočnosť
prezentoval na pojednávaní 30.11.2012, čo v odvolaní uvádza aj samotný žalobca, a teda žalobcovi bolo
zrejmé, že súd považuje v tejto časti jeho nárok za nedôvodný a napriek tomu na pojednávaní 15.3.2023
po poučení v zmysle § 182 CSP, nemal ďalšie návrhy na dokazovanie. Nebolo mu teda znemožnené
uskutočňovať jeho procesné práva, a teda ani nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Žalovaný 1/ sa nestotožnil so žalobcom ani pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho právnemu zástupcovi bolo na
pojednávaní 12.4.2023 znemožnené dokončiť záverečný prednes, čím taktiež malo dôjsť k zásahu do
práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že právnemu zástupcovi žalobcu súd umožnil záverečnú
reč nielen predniesť, ale priamo diktovať do diktafónu, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že jeho
diktát prednesu je zapísaný na viac než troch stranách a trval rozsiahly čas. Išlo o opakovanie jeho

skutkových tvrdení, ktoré sa už v spise nachádzali, ako aj opakovanie celého ostatného spisového
materiálu. Z tohto pohľadu mal žalovaný 1/ usmernenie sudkyne adresované právnemu zástupcovi
žalobcu za opodstatnené, aby prednes zodpovedal úprave § 182 CSP.
Žalovaný 1/ navrhol rozsudok v zamietavom výroku voči jeho osobe potvrdiť.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní. Trval na tom, že žalovaný
1/ si nesplnil prevenčnú povinnosť spočívajúcu v tom, že mal užívať a spravovať svoj majetok tak, aby
nespôsobil ujmu inému, to znamená dbať, aby na pozemkoch v jeho vlastníctve boli vykonané opatrenia
zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku ujmy na živote a zdraví, resp. na majetku iného a pokiaľ ujma
hrozí, vykonať opatrenia na jej odvrátenie. Tvrdil, že ide o opatrenia, ktoré mal žalovaný 1/ vykonávať

v rámci svojej prevádzkovej činnosti, ktorou je správa lesa, okolia rybníka a ciest. Podľa neho, žalovaní
nepreukázali, že si tieto povinnosti plnili a plnia, a teda, že pravidelne zabezpečovali kontrolu stavu
stromu v blízkosti rybníka pri prístrešku a tiež jeho ošetrovanie.
Mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ sa nevyvinili a nepreukázali preskúmateľné dôkazy na to, že škodu
nezodpovedajú. Zopakoval, že on – žalobca sa nepodieľal na vzniku škody svojim nezodpovedným

správaním, a ak k vzniku škody došlo pádom konára na jeho telo, za čo nemôže zodpovedať. Nedopustil
sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by súviselo so vznikom škody. Žalovaní nepreukázali, že
kontrolovali zdravotný stav stromov okolo rybníka, ktorých pád mohol ohroziť osoby pohybujúce sa
v okolí rybníka. Mal za nesporné, že žalovaní nesú zodpovednosť za škodu, za prevenčnú povinnosť,
a teda za výber miesta, resp. stanovíšť pre rybárov, tzv. státie počas celého výkonu lovu. Trval na tom,

v súvislosti s vyjadrením žalovaného 1/, že vzťah žalovaného 1/ so žalovaným 2/, založený nájomnou
zmluvou, nemá vplyv na zodpovednosť žalovaného 1/ ako vlastníka nehnuteľností. Tvrdenia a dôkazy,
ktoré žalovaný 1/ predložil nevylučujú jeho pasívnu vecnú legitimáciu. V tej súvislosti poukázal na
rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2471/2000, z ktorého citoval: „...vlastník lesního pozemku má nejenpráva, ale i povinnosti počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám ve smyslu § 415 Obč. zák., kterých se
nemůže zbavit tím, že ke správě svého majetku zřídí jiný subjekt...“. Uzavrel, že žalovaní nepreukázali
také liberačné dôvody, na základe ktorých by bolo možné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

7. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zotrval na názore, že žaloba voči nemu bola zamietnutá výlučne
z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie s tým, že ako vlastník nehnuteľnosti zmluvou o nájme
prenajal nehnuteľnosť, na ktorej došlo k škodovej udalosti žalovanému 2/ a v tejto zmluve aj vymedzil
prenesenie povinností na nájomcu, dodržiavať právne predpisy. Mal za to, že žalobca ani v odvolaní

ani v ďalšom podaní nenamieta nesprávnosť záverov súdu o prenesení povinnosti žalovaného 1/
ako vlastníka lesného pozemku na nájomcu – žalovaného 2/, napriek tomu zotrváva na tvrdení
o zodpovednosti žalovaného 1/ s tým, že túto zodpovednosť odvodzuje od všeobecnej povinnosti
predchádzať škodám vyplývajúce z § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že ak sú splnené
predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, neprichádza do
úvahy zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti. Navyše rozsah povinností, ktoré žalobca z

prevenčnej povinnosti odvodzuje, a to kontrola stavu lesných porastov, prerezávanie stromov a pod.,
nemožnovžiadnomprípadepodriadiťpodprevenčnúpovinnosťvzmysle§415Občianskehozákonníka,
ide o povinnosti upravené v konkrétnych pozitívnych právnych úpravách. Tvrdil, že sa žalobca vo
vyjadrení vyhol argumentácií, ktorou poukázal žalovaný 1/ na § 30 ods. 1 a § 31 zákona č. 326/2005
Z.z. o lesoch, v zmysle ktorých, je vstup na lesné pozemky na vlastnú zodpovednosť, resp. je zakázané

na lesných pozemkoch stavať posedy, príbytky alebo tábory mimo vyznačených miest. Za vyhradené
miesto na výkon rybolovu mal potrebné v tomto prípade považovať drevený prístrešok, v ktorom sa mal
žalobca zdržiavať. Napriek tomu, žalobca postavil svojvoľne vlastný stan na lesnom pozemku dôvodiac
potrebou ochrany pred silným slnkom. Pokiaľ tvrdil, že z vybudovaného prístrešku nebolo možné loviť
ryby pre veľkú vzdialenosť od vody, nepreukázal túto skutočnosť a ani ju nikdy u prevádzkovateľa

rybolovu nenamietal. Uviedol, že judikáty, ktoré žalobca cituje vo svojom poslednom podaní nemožno
na danú vec aplikovať, nakoľko v uvedených prípadoch došlo k úrazom po páde stromov, ktoré boli
v zlom zdravotnom stave v dôsledku napadnutia drevokaznou hubou a hnilobou, pričom v prejednávanej
veci ide o úplne inú situáciu, keďže z obsahu zápisnice o obhliadke miesta nehody, ako aj z pripojenej
fotodokumentácie vyplýva, že odlomený konár bol zdravý. Tvrdenia žalobcu o zanedbaní povinnosti

žalovaného 1/ sú tak bezpredmetné.

8. Žalobca vo vyjadrení na odvolaciu dupliku žalovaného 1/ uviedol, že adresátom prevenčnej povinnosti
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka ako všeobecne formulovanej je každý, a teda aj ten, koho
zodpovednosť je inak upravená osobitnou právnou úpravou a jeho zodpovednosť podľa tejto osobitnej

právnej úpravy nie je inak daná. Existencia prevenčnej povinnosti na strane žalovaného 1/, tvrdil, že
spočívala v tom, že nezabránil vzniku škody spôsobenej jemu – žalobcovi tým, že stromy, pod ktorými
mali rybári ubytovanie, neošetroval, napriek tomu, že išlo o krehké dreviny. Tento záver vyplýva zo
znaleckého posudku, ktorý predložil. Mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ nezabezpečili dostatočnú ochranu
pred pádom stromu na žalobcu. Mal za to, že v danom prípade išlo o škodu spôsobenú okolnosťami,

ktoré majú svoj pôvod v prevádzke lesa a rybníka a žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

9. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli podané. Žalovaný 2/ sa
nevyjadril v odvolacom konaní vôbec.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom
ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379
a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. písm. b/, d/, f/ a h/

CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že nie
sú dané dôvody ani na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd zrušil aj napadnuté uznesenie o priznaní
tzv. separátnych trov žalovanému 1/.

11. Žalobca/odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písmená b/,
e/, f/ a h/ CSP a namietal porušenie svojich procesných práv v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, namietalnevykonanie ním navrhnutých dôkazov, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
namietal nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie.

12. Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obsahu spisu
ako aj konania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku dospel k záveru, že k naplneniu namietaných/
uplatnených odvolacích dôvodov v danom prípade došlo.

13. Žalobca si uplatnil v konaní nárok na náhradu škody na zdraví (bolestné) spôsobenú mu pádom

konára zo stromu, ktorý ho privalil a spôsobil mu poranenia, z titulu liečenia ktorých vytrpel bolesť, nárok
na odškodnenie ktorých bolestí bol predmetom vedeného konania a ktorý si uplatnil proti žalovaným
1/ a 2/ ako vlastníkovi pozemkov na ktorých k úrazu došlo, resp. ako prevádzkovateľovi rybníka. Ak
by mal súd rozhodovať o výške náhrady škody, tak najskôr musí vyriešiť otázku základu nároku, teda,
či žalovaní a akým konaním porušili konkrétnu povinnosť. V danom prípade žalobca tvrdil, že porušili
preventívnu povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

14. Záver, či bola porušená preventívna povinnosť nemožno urobiť bez zistenia v akom (ne/konaní)
žalovaných, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať,
akú konkrétnu povinnosť žalovaní opomenuli, prípadne zanedbali, že žalovaní vzhľadom na dané
podmienky si nepočínali tak obozretne, aby pritom nedošlo ku vzniku škody.

15. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti (odsek 1). Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá (odsek 2). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (odsek 3).

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je založená na súčasnom
splnení štyroch podmienok – porušenie právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi
porušením povinností a škodou a tiež prezumpcia zavinenia. Porušením právnej povinnosti sa má na
mysli/mieni objektívne vzniknutý rozpor medzi tým ako fyzická či právnická osoba skutočne konala
alebo opomenula konať a tým, ako konať mala, aby dodržala svoje povinnosti. Okrem porušenia

zákonnej a zmluvnej povinnosti, zákon zakladá všeobecnú zodpovednosť tzv. generálnu prevenciu
ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a teda jedným zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

17. Použitie § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade, že nie je/neexistuje konkrétna
právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto
ustanovením je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému vo vzťahu ku

všetkým subjektom, znamená pre vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať
svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj na to, resp. o to, aby na jeho
pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, na
majetku a iných hodnotách a pokiaľ už škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej odvrátenie.

19. Porušenie preventívnej povinnosti úzko súvisí s konkrétnymi okolnosťami, v posudzovanej veci
najmä s miestom (ale i časom) kde sa žalovaný rozhodol prevádzkovať športový rybolov formou
prenajímania stanovíšť pre rybárov, lebo určité miesta či okolnosti riziko vzniku škody podstatne zvyšujú,
a teda na predchádzanie vzniku škody sú tak kladené vyššie nároky. Všeobecná preventívna povinnosť
vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádzajú (sú zasadené, resp. rastú) stromy, znamená spravovať

svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému.

20. V danej posudzovanej veci súd prvej inštancie si osvojil námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/ vznesenú týmto žalovaným s poukazom na prenechanie nehnuteľností,na ktorých k úrazu žalobcu došlo, nájomnou zmluvou na užívanie žalovanému 2/ a to za účelom
obhospodarovania rybníka a jeho okolia ako i zriadenia prevádzky súkromného rybárskeho revíru
a rybárskej rekreačnej oblasti, to všetko s tým, že žalovaný 2/ prevzal podľa zmluvy plnú zodpovednosť

za dodržiavanie všetkých právnych predpisov na úseku ochrany vody, pôdy, ovzdušia, prírody, rybolovu,
životného prostredia, bezpečnosti pri práci a protipožiarnej ochrany. Odvolací súd má za to, že
zmluvné prevzatie zodpovednosti žalovaným 2/ v čl. VI. bode 3. zmluvy za žalovaného 1/ sa týka
verejnoprávnych úprav a vzťahuje sa , resp. zaväzuje len zmluvné strany.

21.Odvolacísúdpovažujetentozáversúduprvejinštancie,vočiktorémužalobcanamietal,zapredčasný
a vzhľadom na jeho odôvodnenie súdom prvej inštancie, súčasne za nepreskúmateľný. Súd prvej
inštancie totiž vôbec neustálil okolnosti týkajúce sa miesta, resp. miestne pomery, na ktorých k úrazu
došlo. Z obsahu spisu sa javí/zdá sa , že malo ísť o uzavretý, resp. oplotený areál určený na výkon
rybolovu pre záujemcov, na výkon ktorého bolo potrebné sa objednať. Žalobca ako záujemca o výkon
rybolovu sa telefonicky u žalovaného 2/ objednal, žalovaný 2/ jeho objednávku mu potvrdil, žalobca si

zakúpil lístok a žalovaný 2/ mu určil, resp. pridelil stanovište na výkon tejto činnosti (v danom prípade
stanovište č. 4). Z LV č. XXXX pre kat. úz. E. vyplýva, že v prípade pozemkov parc. č. 975, 976 ide
o vodnú plochu a v prípade pozemku - parc. č. 1033 o zastavanú plochu a nádvorie. Ide o pozemky,
o ktorých tvrdil žalobca, že na nich k úrazu došlo. Nejde teda, podľa LV, o lesné pozemky, tak ako
argumentovali v odvolaní a vyjadrení k nemu žalobca/odvolateľ a žalovaný 1/ . Žalovaný 1/ bol

vlastníkom týchto pozemkov. Bezprostrednou príčinou úrazu žalobcu bolo odlomenie konára zo stromu
nachádzajúceho sa na žalobcovi žalovaným 2/ pridelenom stanovišti č. 4, ktorý ho privalil a spôsobil
mu škodu na zdraví.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 2/, „za účasti žalovaného 1/“ si splnil prevenčnú

povinnosť,atomonitorovanímstavudrevínnakonkrétnychnehnuteľnostiach,čomalsúdzapreukázané
žalovaným 1/ predloženými viacerými, resp. niekoľkými žiadosťami o výrub drevín. Tieto predložené
listinné dôkazy však súd jednotlivo nevyhodnotil, nie je tak možné overiť, aké konkrétne zistenia pre
svoj záver o splnení si prevenčnej povinnosti žalovaným 2/ z nich súd zistil. Pritom, zdá sa, že časovú
súvislosť so škodovou udalosťou by mohli mať len žiadosti o súhlas na výrub drevín zo 7.2.2017

a z 20.6.2017. Žalobca dôvodne namietal práve časový nesúvis ostatných žiadostí, to, že zo žiadostí
nevyplýva, že sa týkajú priamo okolia rybníka, vzhľadom na rozsiahlosť pozemkov žalovaného 1/ a aj
to, že z nich nevyplýva, či aj skutočne došlo k realizácii výrubu.
Bude preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie uplatnenou procesnou obranou žalovaného 1/ opätovne
zaoberal a na jej preukázanie predložené listinné dôkazy vyhodnotil v zmysle § 191 ods. 1 CSP, každý

dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.

23. Za splnenie prevenčnej povinnosti mal súd aj to, že na vstupných bránach prístupových ciest
k rybníku boli umiestnené výstražné tabule červenej farby upozorňujúce na hroziace nebezpečenstvo.
Na základe akých dôkazných prostriedkov mal túto skutočnosť súd za preukázanú, nie je z odôvodnenia

rozsudku zrejmé, vykonanie žiadneho dôkazu v tej súvislosti z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, a ani
z obsahu spisu. Išlo o tvrdenie žalovaného 1/, ktoré si súd taktiež osvojil. Žalobca namietal, že v čase
škodovej udalosti žiadne také upozornenia tam - v areáli neboli umiestnené. Poukázal na výpoveď
svedkaF.H.,ktorývypovedallenoosadenýchzákazovýchtabuliach,ktorézakazovalikúpanievrybníku.
Aj pokiaľ sa týka tohto záveru, ku ktorému súd dospel, nie je zrejmé na základe akého konkrétneho

dokazovania, bude preto potrebné dokazovanie zopakovať a riadne vyhodnotiť.

24. Takisto poukázal súd v súvislosti s plnením si prevenčnej povinnosti žalovaného 2/ na drevené
prístrešky pre rybárov, vyhotovené žalovaným 2/, v ktorých sa mali rybári zdržiavať v čase
nepriaznivého počasia. Čím, resp. kým to bolo takto určené, súd neuviedol. Rozdielne, resp. protichodne

oskutočnostiachtýkajúcichsapohyburybárovnapridelenomstanovištivypovedalisvedokH.ažalovaný
2/, svedok vypovedal, že sa rybári v rámci vymedzeného priestoru prideleného stanovišťa mohli
voľne pohybovať, podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného 2/, sa mali počas rybolovu
zdržiavať v drevených prístreškoch. Rozporom, resp. nesúladu v ich výpovediach súd nevenoval žiadnu
pozornosť, nezaoberal sanimianepokúsilsaichodstrániťzaúčelom ustáleniaskutkového/skutočného

stavu. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie tieto rozpory v otázke významnej pre posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, pokúsiť sa odstrániť.25. Aj pokiaľ ide o otázku počasia, aké v čase vzniku škodovej udalosti - úrazu žalobcu v mieste jeho
vzniku bolo, súd ju uzavrel na základe výpovede žalobcu v trestnom konaní o tom, že fúkal dosť
silný vietor, na základe výpovede svedka C. G. v trestnom konaní, podľa ktorého fúkal silný nárazový

vietor, na základe zápisnice o obhliadke miesta činu z 30.6.2017 z pripojeného vyšetrovacieho spisu,
podľa ktorého bolo „slnečno 28°C, vietor“ a poukážuc na správu Slovenského hydrometeorologického
ústavu zo 6.2.2020, podľa ktorej 30.6.2017 v čase medzi 12.00 a 13.00 hod. „fúkal juhozápadný vietor
s rýchlosťou cca 25 km/hod. s maximálnymi nárazmi do 50 km/hod.“ a boli dané výstrahy pre okres
Košice-okolie na nepriaznivé počasie, uzavrel, že v areáli rybníka fúkal v danej oblasti silný vietor.

Zo zápisníc o pojednávaní však nevyplýva, že by bol súd na pojednávaní vykonal akékoľvek
dokazovanie listinami z pripojeného vyšetrovacieho spisu. OR PZ Košice – okolie, ČVS: ORP -573/
JA-KS-2017.
Súd preto po vrátení veci nedostatok riadneho dokazovania dôkazu listinou podľa § 204 CSP odstráni,
dokazovanie vykoná zákonným spôsobom a vykonané dokazovanie vyhodnotí v zmysle § 189 CSP.

26. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli uvedeného dňa
na tom istom mieste a vykonávali tú istú činnosť. Nevykonanie dokazovania vôbec nezdôvodnil.
Nevyhodnotil ani dôkaz predložený žalobcom, resp. jeho argumentáciu, že vietor s rýchlosťou okolo 25
km/hod. patrí do 4. stupňa Beaufortovej stupnice sily vetra a ide o „dosť čerstvý vietor“, ktorého úkazy
na pevnine sú charakterizované v tejto stupnici ako vietor zdvíhajúci prach a kúsky papiera, pohybujúci

slabšími konármi, a teda takýto vietor by nedokázal odlomiť konár stromu, ak by išlo o zdravé drevo,
tvrdil žalobca.
V prípade zotrvania žalobcu na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a zo strany súdu zamietnutia
takého dokazovania, svoje rozhodnutie súd zdôvodní.

27. K otázke bezprostrednej príčiny vzniku úrazu žalobcu – pádu konára, súd uviedol len, poukážuc na
závery odborného vyjadrenia znalca J. K. C. že pokiaľ ide o topoľ, má najkrehkejšie drevo a najväčšiu
tendenciu na zlomenie konárov. Odvolajúc sa najmä na poveternostné pomery v daný deň, súd uviedol,
že sa nestotožňuje so žalobcom, že pri „vyššie spomínanej rýchlosti vetra v predmetný deň úrazu
nemohlo dôjsť k odlomeniu konára.“

28. Správny je však záver súdu prvej inštancie, že škodu spôsobenú pádom stromu alebo časti – konára
na žalobcu nie je možné považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Občiansky zákonník
v § 420a ods. 2 taxatívne vymenúva podmienky, za splnenia ktorých je možný záver, že škoda bola
spôsobená prevádzkovou činnosťou. Môže ísť napríklad o škodu spôsobenú na lesnom poraste imisiami

alebo exhalátmi, škodu spôsobenú na vodnom zdroji pri ničení škodcov chemickými prostriedkami
a podobne.

29. Za dôvodné má odvolací súd námietky žalobcu namietajúceho procesný postup súdu prvej inštancie.
Z obsahu zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že by bol súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní

akékoľvek dokazovanie listinami, a už vôbec nie listinami z pripojeného vyšetrovacieho spisu, aj keď
v odôvodnení rozsudku práve z takýchto listín vychádzal a robil závery týkajúce sa skutkového stavu
(viď odsek 44. odôvodnenia rozsudku).

30. Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania, je súd povinný každý dôkaz, ktorý vykoná vyhodnotiť

jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Ak tak neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie
prejavom svojvôle, smerujúce až k nepreskúmateľnosti rozsudku.

31.Aksúdvykonaldokazovanieviacerýmilistinamibeztoho,abyvodôvodnenírozsudkuohľadnekaždej
listiny,resp.každéholistinnéhodôkazuzvlášťuviedol,čozdôkazuzistil,uskutočniltzv.súhrnnéskutkové

zistenie, ktoré spôsobuje, že rozsudok je nepreskúmateľný.

32. Procesnému oprávneniu strany sporu navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení zodpovedá,
resp. s ním korešponduje povinnosť súdu, ak návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, vysvetliť
a odôvodniť prečo tak postupoval. Ak tak súd neurobí, zaťaží rozhodnutie porušením procesných

predpisov.

33. Odvolací súd uzatvára, že postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, písm. f/ a písm. h/ CSP; skutkové závery súdu prvej inštanciesú vzhľadom na nedostatky pri vykonávaní dokazovania a pri jeho vyhodnotení predčasné, vzhľadom
na nedostatočne zistený skutkový stav sú taktiež predčasné i právne závery súdu prvej inštancie.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

34. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne
prejedná a rozhodne.

Pre posúdenie, resp. pre záver o nedodržaní prevenčnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, bude najmä
potrebné zistiť spôsob prevádzkovania „súkromného rybárskeho revíru a rybárskej rekreačnej oblasti“
a pravidlá rybolovu na rybníku v Jasove, pretože ak žalovaný 2/ v zmysle predmetu svojej činnosti
poskytoval služby v rybárstve a zároveň v zmysle účelu predmetu nájmu zabezpečoval prevádzkovanie
rybolovu, a v rámci týchto činností prideľoval rybárom na základe ich objednávky miesto na výkon
rybolovu, a to za úhradu a títo mali rešpektovať jeho pokyny, nemožno jednoducho uzavrieť, že

prevenčnú povinnosť si žalovaný 2/ splnil osadením prístreškov, osadením upozorňujúcich tabúľ
a tvrdenými žiadosťami o výrub stromov. Bude preto potrebné zistiť spôsob prevádzkovania rybníka
žalovaným 2/, čo všetko ani nebolo doposiaľ v konaní riadne preukázané.
Súd dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného
nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným

spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s
listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožní
stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení
podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo
a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a

argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen
formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia.

35. Napadnutým uznesením (ad odsek 2. odôvodnenia) súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi

nahradiť žalovanému 1/ separátne trovy konania 110,05 eura k rukám právnej zástupkyne žalovaného
1/ JUDr. Lucii Jurgovej, advokátke.
Odôvodnil,žesadňa13.1.2022uskutočnilopojednávanie,ktoréboloodročenézaúčelomzabezpečenia
žalobcu na pojednávaní, z dôvodu jeho neprítomnosti, aj keď doručenie predvolania mu bolo riadne
avčasvykázané.Žalovaný1/sivpriebehukonaniauplatnilnároknazaplatenieseparátnychtrovkonania

za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Súd citujúc § 251 a § 256 ods. 2 CSP uviedol, že podľa zásady procesného zavinenia môže dôjsť
k separácii trov konania, keď náhradu trov konania znáša strana, ktorá procesným zavinením zapríčinila
vznik trov konania protistrane, ktoré by inak neboli vznikli. Súd rozhoduje o separátnych trovách
v priebehu konania tak o nároku, ako aj o výške nezávisle od konečných trov konania po skončení veci.

Súd odôvodnil, že pri rozhodovaní o nároku žalovaného 1/ na náhradu separátnych trov vychádzal
z toho, že žalobca mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas, čo dokazuje aj
doručenka, a to prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 18.11.2021. Bol o termíne pojednávania
upovedomený a do termínu pojednávania svoju neúčasť riadne neospravedlnil ani nepožiadal
o odročenie pojednávania na iný termín a svojou neúčasťou zapríčinil odročenie pojednávania

z 13.1.2022, čím procesne zavinil vznik separátnych trov, ktoré by inak neboli žalovanému 1/ vznikli.
Žalovanému 1/ vznikli výdavky spojené s účasťou právneho zástupcu na predmetnom odročenom
pojednávaní. Na základe zistených skutočností preto súd priznal plnú náhradu separátnych trov konania
v príčinnej súvislosti s odročeným pojednávaním dňa 13.1.2022.

36. Proti uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Namietol, že súd pri rozhodovaní o nároku na
separátne trovy konania nevzal do úvahy skutočnosť, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní
riadne prítomný, a teda pojednávanie sa mohlo uskutočniť. Mal za to, že on – žalobca nezavinil vznik
separátnych trov konania žalovanému 1/ a nemôže byť preto zaviazaný na ich náhradu. Nie je daný
kauzálny nexus medzi vznikom trov konania a konaním žalobcu, nakoľko jeho právny zástupca bol na

pojednávaní riadne prítomný a pojednávanie sa mohlo uskutočniť v zmysle § 181 a nasl. CSP.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil.37. Žalovaný 1/ považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Poukázal na to, že už v návrhu na priznanie
separátnych trov uviedol, že na toto pojednávanie bol predvolaný osobitne aj žalobca a súd nariadil
jeho výsluch, ktorá skutočnosť, tvrdil, že vyplýva z predvolania na toto pojednávanie nariadené na deň

13.1.2022, v ktorom je uvedené, že: „Súd považuje za potrebné vás v tomto konaní vypočuť“. Žalobca
bol zároveň poučený o následkoch, ak sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostaví. V spise sa
nachádza aj doklad o tom, že toto predvolanie na pojednávanie bolo osobitne doručené aj žalobcovi,
ktorý si toto predvolanie prevzal, nie len jeho právnemu zástupcovi. Mal za to, že ide o situáciu upravenú
v § 195 CSP, teda o nariadenie výsluchu strany sporu ako jedného z dôkazných prostriedkov. V zmysle

§ 195 ods. 2 CSP, bol žalobca ako strana sporu povinný sa na výsluch ustanoviť. Žalovaný 1/ mal
za to, že uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní z 9.3.2022, kde sú konštatoval,
že pojednávanie z 13.1.2022 bolo odročené za účelom zabezpečenia účasti žalobcu na pojednávaní,
aby ho súd mohol vypočuť. Z takejto situácie preto vyplýva, že žalobca svojou neprítomnosťou zmaril
pojednávanie, na ktorom mal byť ako strana sporu vypočutý.
Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie z 26.1.2022 potvrdiť.

38. Podľa zistení odvolacieho súdu, z písomného vyhotovenia zápisnice o pojednávaní z 10.11.2021
vyplýva, že sa pojednávania nezúčastnili ani strany sporu ani ich právni zástupcovia, pričom súd
konštatoval, že z elektronického podania z 26.10.2021 zistil, že právny zástupca žalobca požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním, ktorá skutočnosť

bola oznámená aj žalovaným a zároveň bolo všetkým stranám oznámené, že pojednávanie bude
odročené. Súd vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na deň 13.1.2022 o 8.30 hod. za účelom
opätovného predvolania strán sporu a ich právnych zástupcov.
Na č.l. 157 spisu je žurnalizované predvolanie na pojednávanie zo dňa 10.11.2021, ktorým boli
na pojednávanie na deň 13.1.2022 o 8.30 hod. predvolaní, vychádzajúc z informácií o doručovaní

predvolaniaA.B.18.11.2021,jehoprávnemuzástupcoviJ.J.E.15.11.2021elektronicky,E.L.E.,právnej
zástupkyni žalovaného 1/ dňa 12.11.2021 elektronicky a žalovanému 2/ 27.11.2021 fikciou na základe
uplynutia úložnej lehoty, žalobca, jeho právny zástupca, právna zástupkyňa žalovaného 1/ a žalovaný 2/.
Na viac ako isté, na základe obsahu spisu, že jeden a ten istý text predvolania bol doručovaný tak
stranám sporu - žalobcovi a žalovanému 2/, ako aj právnym zástupcom žalobcu a žalovaného 1/). Je

zrejmé, že zo všeobecného textu predmetného predvolania, na ktorý poukazovala právna zástupkyňa
žalovaného 1/: „Súd považuje za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť.“, nevyplýva, že by mal súd
uskutočniť výsluch práve žalobcu, keďže rovnaké predvolanie bol doručované všetkým predvolaným.
Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že v prípade pojednávania nariadeného súdom na deň 10.11.2021
išlo o prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené v neprítomnosti tak strán sporu ako aj ich

právnych zástupcov, pričom vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu nebolo vôbec navrhnuté ani na tomto
pojednávaní (čo je logické keďže nikto nebol prítomný) a ani predtým, ani zo strany žalobcu ani zo
strany žalovaných.

39.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré

v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie sú dotknuté.

40. Podľa § 195 ods. 2 CSP, ak súd nariadi výsluch podľa ods. 1, strany sú povinné ustanoviť sa na
výsluch. O tom musia byť poučené.

41. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

42. Odvolací súd v predmetnej veci nezistil skutočnosti preukazujúc, že by v danej veci bol súd nariadil
výsluch strany v zmysle § 195 ods. 1 CSP. Výsluch žalobcu ako strany sporu nebol navrhnutý ani zo

strany žalobcu ani zo strany žalovaných 1/ a 2/. Napokon ani súd v odôvodnení uznesenia netvrdí,
že by bol nariadil výsluch žalobcu, uvádza len, že žalobca mal predvolanie na pojednávanie riadne
a včas vykázané, bol o termíne pojednávania upovedomený a do termínu pojednávania svoju neúčasť
riadne neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Súd mal za to, že svojou
neúčasťou zapríčinil odročenie pojednávania z 13.1.2022.

43. S týmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pretože tak, ako bolo konštatované,
výsluch žalobcu nebol nariadený a pojednávanie dňa 13.1.2022, ktoré bolo prvým pojednávaním
vo veci za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného 1/, mohol súd uskutočniť riadnymprocesným postupom, keďže právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní riadne prítomný a odročenie
pojednávania nežiadal ani on ani právna zástupkyňa žalovaného 1/. Súd síce uznesením vyhláseným na
tomto pojednávaní uložil právnej zástupkyni žalobcu zabezpečiť jeho účasť na odročenom pojednávaní,

avšak bez toho, aby z uznesenia vyplývalo, že nariaďuje jeho výsluch ako strany sporu. Odvolací súd
dodáva, že konštatácia súdu na pojednávaní dňa 9.3.2022, zrejmá z obsahu písomného vyhotovenia
zápisnice, kde súd konštatoval, že pojednávanie z 13.1.2022 bolo odročené za účelom zabezpečenia
účasti žalobcu na pojednávaní, aby ho súd mohol vypočuť, je konštatovaním ex post a nemení nič
na tom, že potreba výsluchu žalobcu ako strany sporu, resp. nariadenie jeho výsluchu nevyplývala

ani z predvolania žalobcu na pojednávanie na deň 13.1. 2022, ale ani z uznesenia vyhláseného na
pojednávaní 13.1.2022, ktoré bolo odročené.

44. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. d/ napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko nešlo
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

45. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.