Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-24Cpr/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320210395
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320210395.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., v konaní zast. Márton & Partner, s.r.o., so sídlom
Dlhá 4, 903 01 Senec, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, v konaní zast. NITSCHNEIDER & PARTNERS,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi dňa 28.10.2020 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 27.297,46 Eur brutto, spolu s úrokom
z omeškania 5% ročne: zo sumy 1.436,71 Eur od 1.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od

1.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od
1.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.724,05 Eur od 1.3.2022 do zaplatenia a zo sumy 1.724,05 Eur od
1.4.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba o náhradu mzdy zamieta.

IV. Návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával, sa zamieta.

V. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa
18.3.2003, naďalej trvá.

VI. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.12.2020, upravenou dňa 10.5.2023,
žalobca navrhol vydať rozhodnutie, ktorým súd určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý

bol založený medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.3.2003 je neplatné a že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným naďalej trvá, uloží žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo
výške rovnajúcej sa násobku priemernej mzdy vo výške 1.724,05 Eur a počtu kalendárnych mesiacov
za obdobie od 6.11.2020 až do času právoplatnosti rozsudku, vrátane úroku z omeškania vo výške5% ročne z jednotlivých úhrad náhrady mzdy počítaným vždy od posledného dňa nasledujúceho
kalendárnehomesiacaaždozaplatenia.Žalobcataktiežnavrhoval,abysúduložilžalovanémupovinnosť
uhradiť trovy konania žalobcu vo výške 100%.

2. Žalobca tvrdil, že na základe pracovnej zmluvy pracoval od 18.3.2003 pre žalovaného ako
zamestnávateľa. Jeho prácou bolo zabezpečovanie vecí obecných a verejného poriadku v rozsahu
zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Počas vyše 17-ročného pracovného pomeru neboli na žalobcu
ako zamestnanca mestskej polície žiadne sťažnosti, či výtky zo strany zamestnávateľa. Dňa 28.10.2020

bol žalobca predvolaný zamestnávateľom, aby sa dostavil k nadriadenému zamestnancovi, A. E. F.,
poverenému vedením Mestskej polície Bratislava. Po dostavení sa bol žalobca oboznámený s tým, že
s ním bude okamžite ukončený pracovný pomer. Keďže si žalobca nebol vedomý žiadnych pracovných
pochybení, táto skutočnosť ho natoľko prekvapila, že odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru
prevziať. Na druhý deň, t. j. dňa 29.10.2020, sa však rozhodol prevziať si písomné vyhotovenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru. V okamžitom skončení pracovného pomeru boli žalobcovi

vytknuté porušenia pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný vyhodnotil ako natoľko závažné, že ukončil
pracovný pomer výnimočným spôsobom. Konkrétne boli žalobcovi vytýkané nasledovné závažné
porušenia pracovnej disciplíny: 1. podľa čestných vyhlásení zamestnancov, ktoré údajne boli datované
k 15.10.2020, mali zamestnanci vyhlásiť, že žalobca mal pravidelne osočovať a hanlivo sa vyjadrovať
o svojich kolegoch, a to o G. B., veliteľovi zásahovej jednotky a ml. kom. A. H., 2. v mesiaci

marec 2020 si mal žalobca vodiť počas osobného voľna v nočných hodinách a „opticky“ pod vplyvom
alkoholu na stanicu zásahovej jednotky dámske návštevy, s ktorými mal mať žalobca intímny styk, 3.
dňa 6.3.2020 mal žalobca pri riešení priestupku na Námestí SNP navrhnúť pri nájdení podozrivých
látok (pravdepodobne omamných a psychotropných látok) u riešených osôb „zahrabanie“ nájdeného
materiálu; uvedený priestupok podľa žalovaného odmietol žalobca nahlásiť, uvedená skutočnosť mala

byť zamestnávateľovi oznámená podaním zo dňa 15.10.2020, 4. dňa 17.10.2020 mal žalobca spolu s
kolegom I. v čase o 1:37 hod. vojsť do prevádzky Banco Casino, kde mal bez upozornenia, vysvetlenia
a súhlasu vyhotovovať obrazové záznamy prevádzky a osôb v nej sa nachádzajúcich; pri oslovení
príslušným vedúcim zamestnancom prevádzky, či vznikol nejaký problém, mal žalobca skonštatovať, že
„nie“abezvysvetleniaodísť.Súčasťouokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruneboližiadneprílohy,

či iné dôkazy, o ktoré by žalovaný opieral svoje tvrdenia obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného
pomeru. V nadväznosti na prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca dňa 6.11.2020
doručil žalovanému svoje vyjadrenie, v ktorom mu oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Žalovaný potvrdil prevzatie vyjadrenia a
poskytol žalobcovi stanovisko, že naďalej trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru.

3. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ išlo
o prvé závažné porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v pravidelnom osočovaní a hanlivom
vyjadrovaní sa o dvoch kolegoch, žalobca poukázal na to, že tento dôvod žalovaný opiera o čestné
vyhlásenie anonymných zamestnancov, ktoré riadne nešpecifikuje, kedy, a ani ako, malo dôjsť zo

strany žalobcu k osočovaniu kolegov J. G. B. a p. A. H.. Okamžité skončenie pracovného pomeru
je považované za natoľko výnimočný spôsob ukončenia pracovného pomeru, že zamestnávateľ musí
mať spoľahlivo zistený skutkový stav a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, aby mohol
zodpovedne rozhodnúť. V danom prípade ide, zjednodušene povedané, o dôvod: „niekto povedal, že
žalobca niečo povedal“, čím si žalovaný svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav značne zjednodušil.

Žalobca už vo svojom písomnom vyjadrení informoval žalovaného, že si nie je vedomý toho, že by vyššie
spomenutých kolegov verejne, či súkromne osočoval. Pripustil, že mohlo dôjsť k názorovému stretu v
prípadoch, keď sa žalobca snažil upozorniť p. A. H., na pochybenia, ktorých sa v práci dopúšťal, lebo
mal záujem na uchovaní dobrého mena Mestskej polície SR, ktoré by mohlo byť nezákonným konaním
kolegu poškodené. Často býval priamym svedkom udalostí, kedy menovaný kolega prekračoval pri

výkone služby svoje oprávnenia (využijúc aj násilie voči vyšetrovaným osobám a ich majetku). Snažil
sa to riešiť kolegiálnym dohovorom a apelovať na jeho profesionálnu česť a morálny kódex. Zrejme
tieto upozornenia vyhodnotil dotknutý kolega ako osočovanie. Tvrdenia anonymných zamestnancov
ohľadom osočovania nie je možné považovať za hodnoverné (rovnako ako aj samotných anonymných
zamestnancov - svedkov). Naopak, poskytovanie nepravdivých tvrdení v snahe poškodiť osobu žalobcu,

vyznieva ako určitý „akt pomsty“ voči žalobcovi za jeho konštruktívnu a oprávnenú kritiku. Žalobca
tiež poukázal na to, že k hanlivému vyjadrovaniu a osočovaniu kolegov malo dôjsť v apríli 2020.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ ukončiť so zamestnancom
pracovný pomer okamžite iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžitéskončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zákonník práce
teda zamestnávateľovi ustanovuje dvojmesačnú subjektívnu lehotu, ktorá má jednoznačne prekluzívny
charakter. Po uplynutí tejto lehoty nemôže zamestnávateľ uplatniť voči zamestnancovi z uvedeného

dôvodu inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to ani v prípade, že objektívna ročná lehota
neuplynula. Uvedenému svedčí aj početná judikatúra. Za zaujímavú považoval žalobca skutočnosť,
že všetky čestné vyjadrenia anonymných zamestnancov sú datované k rovnakému dátumu. S touto
skutočnosťou sa žalobca snažil žalovaného vo svojom vyjadrení konfrontovať, ale žalovaný na túto
námietku nereagoval. Uvedenie dátumu 15.10.2020 na všetkých čestných vyhláseniach považoval

žalobca za účelové; zamestnávateľ sa týmto spôsobom snažil „nasilu“ dodržať zákonnú lehotu.

4. K druhému dôvodu okamžitého skočenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že obviňujúce tvrdenia
o vodení si dámskych návštev na stanicu zásahovej jednotky, a následné praktikovanie intímneho
styku, nie sú pravdivé a žalobca sa takýmito skutočnosťami pred svojimi kolegami, ani nikým iným,
nechválil. Žalobca znovu poukázal na skutočnosť, že malo ísť o anonymného zamestnanca, ktorý

sa zdôveril svojmu zamestnávateľovi až dňa 15.10.2020, napriek tomu, že k daným udalosti malo
dôjsť v marci 2020, zrejme kvôli dodržaniu lehoty. Napriek tomu, že žalovaný ako zamestnávateľ
nemal jediný hodnoverný dôkaz o nočných dámskych návštevách na stanici zásahovej jednotky a
následnom praktikovaní intímneho styku, žalovanému postačilo ničím nepreukázané čestné tvrdenie
anonymného kolegu. Povinnosť zamestnávateľa spoľahlivo zistiť zavinenie zamestnanca a pravdivosť

tvrdení mu dávaných za vinu pritom podporuje aj judikatúra (R 17/1977). Žalovaný, zrejme vedomý
svojho pochybenia, vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu už prekvalifikoval porušenie pracovnej
disciplíny, už nešlo o praktikovanie intímneho styku na stanici, ale o možný negatívny dopad takýchto
informácií (aj keď nie nevyhnutne pravdivých) na dobré meno mestskej polície. Skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. V opačnom prípade,

tzn. ak sa ho zamestnávateľ snaží dodatočne meniť, má takáto ex post zmena za následok neplatnosť
právneho úkonu. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sám pripúšťa možnosť, že k praktikovaniu
intímneho styku na stanici, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vlastne
ani nemuselo dôjsť a samotný žalovaný sa zisťovaním pravdy ani nezapodieval. Žalovaný dokonca
tvrdil, že to ani nie je dôležité, za podstatný pokladá žalovaný ten fakt, že sa žalobca „pochválil“ pred

svojimi kolegami z Mestskej polície a tým malo dôjsť k poškodeniu dobrého mena Mestskej polície. Ďalej
poznamenal, že k poškodeniu dobrého mena Mestskej polície by došlo vtedy, ak by sa žalobca dopustil
(čo sa nedopustil) šírenia informácií spôsobilých poškodiť dobré meno verejne, resp. rozšíril by ich aj
mimo rámca pracovného kolektívu, ktorý tvoria zamestnanci Mestskej polície.

5. Žalobca tvrdil, že sa nedopustil ani tretieho vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny. Nie je pravdou,
žebyžalobcaniečotakéakozahrabaniedrognavrhoval.Vtejsúvislostipoukázalnaplánslužiebzmarca
2020, z ktorého je zrejmé, že žalobca mal dňa 6.3.2020 nočnú službu, počas ktorej nebolo hlásené, či
riešené žiadne zhabanie podozrivých látok. V tento deň teda ani nedošlo ku skutku, ktorý je mu kladený
za vinu. Žalovaný si opätovne ani v tomto neoveril a neprešetril pravdivosť anonymných čestných

prehlásení,ktoréboli prežalovanéhoajvtomtoprípadepostačujúcenaokamžitéukončeniepracovného
pomeru so zamestnancom. Uvedené tvrdenie o porušení disciplíny tak nie je spôsobilé byť dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže taký dôvod, ako ho žalovaný v okamžitom skončení
pracovného pomeru uvádza, neexistuje. Podľa verejného instagramového profilu Zásahovej jednotky
MPS (zriadeného kolegom žalobcu) sa žalobca môže len domnievať, že žalovaný mal na mysli šetrenie

priestupku prechovávania omamných a psychotropných látok zo dňa 2.3.2020 o 15.30 hod. V čase keď
malo k uvedenému priestupku dôjsť, resp. dôjsť k odhaleniu priestupku, príp. trestného činu, nahlásil
žalobca čerpanie prestávky na oddych a jedenie, čo by malo byť zaznamenané aj v knihe fonogramov.
Vtedy mal žalobca službu s p. A. H. a p. K. L.. Žalobca jedol na základni zásahovej jednotky, keď p. H. s p.
L. odišli niekam autom. Počas jedenia kontaktoval žalobcu operačný zamestnanec, ktorý ho informoval,

že sa má urýchlene presunúť na Námestie SNP, kde p. H. a L. zadržali dve dievčatá s marihuanou. Drogy
im odobrali p. H. a p. L., čo bol nesprávny procesný postup. Žalobca nemal so zadržanými drogami
žiaden fyzický kontakt, iba ich spozoroval položené na palubovej doske služobného motorového vozidla,
ktoré neskôr počas čakania na príchod hliadky Policajného zboru naaranžovali kolegovia žalobcu na
chodník k zadržaným dievčatám, následne bolo vyhotovené foto na instagram. Celá akcia bola riadne

nahlásená a po príchode na základňu bol spísaný úradný záznam, ktorý vypracoval p. H.. Tvrdenie
žalovaného, že uvedený priestupok odmietol nahlásiť, preto pokladal žalobca za hodnoverne vyvrátené.6. Ku štvrtému vytýkanému skutku žalobca uviedol, že dňa 17.10.2020 zaslala poverená osoba Banco
Casino podnet na vedenie Mestskej polície Bratislava, v ktorom informovala Mestskú políciu Bratislava
o tom, že dňa 17.10.2020 o 1:37 hod prišla do priestorov prevádzky hliadka Mestskej polície Bratislava,

ktorej členovia si neoprávnene robili obrazové záznamy priestorov a nepreukázali svoju totožnosť.
Členmi hliadky boli žalobca a p. K. I.. Žalovaný konfrontoval žalobcu dňa 26.10.2020 s podnetom
prevádzky Banco Casino, požiadal síce žalobcu o vyjadrenie sa k podnetu, avšak na jeho reakciu
vôbec nečakal a dňa 28.10.2020 so žalobcom už ukončil pracovný pomer. Pritom sám žalovaný v
žiadosti o vyjadrenie uviedol termín, dokedy sa žalobca môže vyjadriť, a to do 30.11.2020. Z uvedeného

postupu je zrejmé, že žalovaný nemal skutočný záujem na tom, aby sa žalobca mal možnosť k podnetu
vyjadriť, aj v tomto prípade išlo iba o pro-forma splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa. Žalobca
tak nemal možnosť objasniť žalovanému skutočný priebeh akcie v Banco Casino, ktorý bol taký, že
dňa 17.10.2020 hliadka Mestskej polície Expozitúra Bratislava I v zložení ml. inš. K. I. a st. inš. A.
B. (žalobca) boli vyslaní povereným riadiacim príslušníkom Mestskej polície Expozitúra Bratislava I
pri ZVS ml. kom. C. H. k vykonaniu kontroly prevádzkovej jednotky Banco Casino. Kontrola bola

zameraná na dodržiavanie opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození
verejného zdravia č. OLP/8326/2020 zo dňa 14.10.2020 s účinnosťou od 15.10.2020 do odvolania
a na kontrolu dodržiavania súvisiacich všeobecne záväzných nariadení mestskej časti Bratislava –
Staré mesto. Žalobca spolu s kolegom I. teda konali na základe príkazu nadriadeného pracovníka, čo
popiera vytýkanú svojvoľnosť a neoprávnenosť konania oboch hliadkujúcich. Konanie podriadeného

zamestnanca na príkaz a v súlade s príkazom nadriadeného zamestnanca nemôže byť vyhodnocované
ako porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, porušenia pracovnej disciplíny by sa žalobca s kolegom
dopustili, keby príkaz neuposlúchli. K samotnej kontrole prevádzky žalobca ďalej uviedol, že pri vstupe
do objektu s kolegom evidovali, že pred prevádzkou kasína sa nachádzajú 4 stoly, kde pri jednom z nich
bola žena konzumujúca nápoj. Prevádzková jednotka bola preto ako povinný subjekt skontrolovaná,

či dodržiava ohlasovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 Všeobecného záväzného nariadenia č. 9/2019
MÚ Bratislava - Staré Mesto o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území
mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, o usmerňovaní ekonomickej činnosti v mestskej časti a ochrane
verejného poriadku v súvislosti so stavebnými, rekonštrukčnými a udržiavacími prácami. V súlade s
ustanovením § 7 písm. b) VZN č. 9/2019 sú príslušníci Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy

oprávnení kontrolovať dodržiavanie tohto nariadenia a ukladať pokuty. Pri výkone kontroly žalobca
s kolegom zistili porušenie dodržiavania uvedeného nariadenia, a síce § 4 ods. 8 VZN č. 9/2019:
Rozpätia prevádzkovej doby pre vonkajšiu prevádzku prevádzkarne poskytujúcej pohostinské služby
(exteriérové sedenie) sa určujú v dňoch pondelok až nedeľa od 08.00 hod do 22.00 hod. Kontrola začala
01.37 hod, čiže výrazne po 22.00 hod., kontrolovaný subjekt však mal letnú terasu v čase kontroly

otvorenú. Dokonca v tom čase sa nachádzal na terase klient Banco Casino, ktorý konzumoval nápoj, čo
vyvolalo u hliadkujúcich policajtov dôvodné podozrenie, že ešte v čase kontroly bol stále otvorený bar
prevádzky Banco Casino. Ďalším zisteným nedostatkom bolo chýbajúce označenie prekrytia horných
dýchacích ciest rúškom a o aplikovaní dezinfekcie rúk alebo o poskytnutí jednorazových rukavíc,
čím došlo k porušeniu Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození

verejného zdravia, ktoré sa stalo účinným dňom 15.10.2020. Žalobca potvrdil, že s kolegom si počas
kontroly vyhotovovali fotodokumentáciu (zdokumentovanie neopakovateľných skutočností z miesta),
keďže vzniklo podozrenie z porušenia Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri
ohrození verejného zdravia. Na vyhotovenie fotodokumentácie boli obaja hliadkujúci policajti oprávnení
v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Obaja teda postupovali počas celej

akcie v súlade s pracovnými postupmi, s ktorými boli oboznámení na inštruktážnom školení vtedajšieho
náčelníka. O kontrole bol riadne spísaný záznam. V kontexte vykonávania hliadok v Banco Casino
žalobca ešte poukázal na neštandardný postup ďalšej hliadky zásahovej jednotky, ktorá počas kontroly
doslovne vrazila do dverí a obrátila sa na žalobcu s ironickou otázkou „Ste spokojní?“ Svoju prítomnosť v
prevádzke druhá hliadka nijako nezdôvodnila, iba sa presunula dovnútra prevádzky, pričom táto hliadka

navštívila prevádzku v ten istý deň už druhý krát, napriek tomu sa nikto z kontrolovanej prevádzky
nesťažoval.

7. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za absolútne neplatné aj z dôvodu,
že v rozpore s ustanovením § 74 Zákonníka práce nebolo zo strany žalovaného riadne vopred

prerokované so zástupcami zamestnancov. V tej súvislosti žalobca tvrdil, že u žalovaného pôsobia
zástupcovia zamestnancov, Odborová organizácia pri Mestskej polícii Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava - DUNAJ a Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry – SLOVES.
Žalovaný dňa 23.10.2020 iba jednostranne oznámil zástupcom zamestnancov mailom svoj úmyselskončiť so zamestnancami pracovný pomer výpoveďou a okamžitým skončením pracovného pomeru.
Žalovaný požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovných pomerov, no
neuviedol, o ktorých zamestnancov sa jedná, uviedol len počet, ani nešpecifikoval skutky, len použil

odkaz na zákonné ustanovenia, ktoré mali byť konaním zamestnancov porušené. Keďže informácie
zamestnávateľa neboli dostatočné, zástupcovia zamestnancov požiadali o doplňujúce informácie, o
menný zoznam zamestnancov, aby sa mohli na prerokovanie riadne pripraviť.

8. Žalobca navrhol vykonať listinné dôkazy, ktoré predložil.

9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať náhradu trov konania
v 100% rozsahu. Pre prípad, že by súd žalobu nezamietol, žalovaný navrhol, aby súd určil, že od
žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával a tiež aby žalobcovi
nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.

10. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že skončenie pracovného pomeru prerokoval
so zástupcami zamestnancov v súlade s § 74 Zákonníka práce. Ani jedna odborová organizácia
nenamietala stanovený termín a nežiadala o určenie iného termínu prejednania veci. Žalovaný
v dostatočnom časovom predstihu informoval o úmysle skončiť pracovný pomer so zamestnancami
a rozsah dôvodov skončenia pracovného pomeru. V žiadosti o prerokovanie neboli uvedené mená

zamestnancov, s ktorými sa ide ukončovať pracovný pomer, z dôvodu ochrany zamestnávateľa
a zamestnancov, ktorý poskytli informácie k ukončeniu pracovného pomeru. Na prerokovanie konané
dňa 28.10.2020 boli prizvané obe odborové organizácie, boli im riadne vysvetlené dôvody (bezpečnosť
zamestnancov), prečo im zamestnávateľ nebude oznamovať mená zamestnancov, ktorí uvádzali
závažné skutočnosti proti zamestnancom, s ktorými boli ukončené pracovné pomery. Čestné vyhlásenia

však boli prečítané, odbory boli oboznámené so všetkými dôvodmi, ktoré viedli zamestnávateľa
k skončeniu pracovného pomeru u vybraných zamestnancov. Odborové organizácie mali reálnu
možnosť vyjadriť sa k dôvodom, tú však nevyužili. Naopak, pán M. účelovo odmietal argument ochrany
ostatných zamestnancov a bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nepovažuje stretnutie za riadne
prerokovanie. Žalovaný mal za to, že ako zamestnávateľ predložil a oboznámil odborové organizácie

so všetkými informáciami v rozsahu § 61 ods. 2 Zákonníka práce, resp. v rozsahu § 68 a 69 Zákonníka
práce. To, že prerokovanie trvalo „iba“ 30 minút, nezakladá záver, že skončenia pracovných pomerov
neboli riadne prerokované.

11.Kjednotlivýmvytýkanýmskutkomžalovanýuviedol,žeprevádzkovanieintímnehostykuvpriestoroch

žalovaného nevie preukázať kamerovým záznamom z dôvodu maximálnej doby uchovávania
kamerových záznamov po dobu 14 dní. Mal však za to, že len samotná prezentácia takého konania zo
strany zamestnanca narušuje vážnosť inštitúcie poriadkového útvaru mestskej polície a poškodzuje jej
dobré meno. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 160/99 konanie zamestnanca
spočívajúce v zdržiavaní sa na pracovisku mimo pracovného času bez súhlasu zamestnávateľa treba

považovať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Najvyšší súd považuje za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny samotné nachádzanie sa v priestoroch zamestnávateľa bez jeho súhlasu. Pokiaľ
išlo o skutok žalobcu zo dňa 17.10.2020 o 1:37 hod., žalovaný uviedol, že voči postupu žalobcu
podala sťažnosť poškodená strana, ktorá predložila dôkazy, ktoré preukazujú nezákonný postup
žalobcu. Žalovaný je povinný sťažnosti osôb, ktoré boli dotknuté konaním mestskej polície s náležitou

starostlivosťou posúdiť a vyhodnotiť, prijať opatrenia, aby sa neopakovali. V danom prípade nie je
dôležité, či žalobca vykonal zásah na základe pokynu nadriadeného a či o zásahu spísal záznam, ale
akým spôsobom bol zásah vykonaný. Žalobca nemôže svojvoľne prísť na cudzí pozemok, vyhotovovať
si obrazové záznamy a bez náležitého vysvetlenia odísť. Žalobca bol povinný spolu so svojim kolegom
na požiadanie poškodeného odôvodniť svoj zásah, nebol oprávnený vyhotovovať bez výslovného

súhlasu súkromných osôb ich obrazové snímky. Pokiaľ sa žalobca s kolegom domnievali, že dochádza
kporušeniuniektoréhoustanoveniaÚVZ,malitoriešiťvpriestupkovomkonaní,toaleneurobili.Žalobcov
zásah spočíval len v neadekvátnom zásahu do práv súkromných osôb bez náležitého vysvetlenia
a opodstatnenia. Žalobca svojim neadekvátnym zásahom poškodil dobré meno sťažovateľa, ako aj
práva súkromných osôb sa tam nachádzajúcich. Neadekvátnymi zásahmi príslušníkov mestskej polície

dochádza k poškodeniu dobrého mena žalovaného. Záverom žalovaný poznamenal, že v predmetnej
veci nebolo zo strany sťažovateľa podané trestné oznámenie na žalobcu len vďaka komunikácii
žalovaného so sťažovateľom a prísľubom, že uvedené konanie sa už nebude opakovať a bude voči
zasahujúcim príslušníkom mestskej polície vyvodený príslušný postih. Žalovaný tiež upozornil naskutočnosť, že predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru boli viaceré závažné porušenia
pracovnej disciplíny, nie len jeden.

12. Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy – záznam z prerokovania predstaviteľov Hlavného mesta
SR Bratislavy a odborov, Pracovný poriadok Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy a tri čestné
prehlásenia príslušníkov mestskej polície a navrhol vykonať výsluch viacerých svedkov.

13. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

14. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, ktoré sú uvedené v bode 2
tohtorozsudkuaktorévyplynuliajzpredloženejpracovnejzmluvyazokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru:

15. Žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 7.4.2003 ako príslušník

mestskej polície a vykonával práce vyplývajúce zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Do
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi nebolo vytýkané žiadne porušenie pracovnej
disciplíny. Dňa 23.10.2020 žalovaný oznámil zástupcom zamestnancov úmysel skončiť pracovný pomer
s viacerými príslušníkmi mestskej polície s tým, že neboli uvedené mená konkrétnych zamestnancov.
Dňa 28.10.2020 sa uskutočnilo rokovanie žalovaného so zástupcami zamestnancov, na tomto stretnutí

boli prečítané podstatné časti vyhlásení, na ktorých bolo založené okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobcu a C. N.. Zástupcovia zamestnancov sa k tomu nevyjadrovali, v zázname z prerokovania
iba uviedli, že stretnutie nepovažujú za riadne prerokovanie. Dňa 28.10.2020 bol žalobca zavolaný
k nadriadenému, kde odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie
pracovného pomeru si žalovaný prevzal dňa 29.10.2020. V okamžitom skončení pracovného pomeru

žalovaný uviedol, že (i) čestnými prehláseniami zo dňa 15.10.2020 zamestnanci prehlasujú, že od
apríla 2020 žalobca pravidelne osočoval a hanlivo sa vyjadroval na osobu veliteľa zásahovej jednotky
G. B. a ml. kom. A. H., (ii) v mesiaci marec 2020 si žalobca vodil počas osobného voľna v nočných
hodinách a „opticky“ pod vplyvom alkoholu na stanicu zásahovej jednotky dámske návštevy, s ktorými
mal v priestoroch zamestnávateľa intímny styk, (iii) dňa 6.3.2020 žalobca pri riešení priestupku na

Námestí SNP navrhol pri nájdení podozrivých látok (pravdepodobne omamných a psychotropných látok)
u riešených osôb „zahrabanie“ nájdeného materiálu a uvedený priestupok odmietol žalobca nahlásiť
a že (iv) dňa 17.10.2020 žalobca spolu s kolegom I. v čase o 1:37 hod. vošli do prevádzky Banco
Casino, kde bez upozornenia, vysvetlenia a súhlasu vyhotovovali obrazové záznamy prevádzky a osôb
v nej sa nachádzajúcich; pri oslovení príslušným vedúcim zamestnancom prevádzky, či vznikol nejaký

problém, žalobca skonštatoval že „nie“ a bez vysvetlenia odišli. Okamžité skončenie pracovného pomeru
nemalo žiadne prílohy. Dňa 6.11.2020 žalobca doručil žalovanému oznámenie, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Nebolo sporné ani to, že
zásah v kasíne uskutočnil žalobca a jeho kolega na pokyn nadriadeného.

16. Sporné boli tvrdenia strán o osočovaní a hanlivom vyjadrovaní sa žalobcu voči veliteľovi zásahovej
jednotky J. G. B. a ml. kom. A., že žalobca si v priebehu mesiaca marec vodil v nočných hodinách v čase
osobného voľna na stanicu zásahovej jednotky dámske návštevy, ako aj okolnosti, ktoré nastali dňa
17.10.2020 v prevádzke Banco Casino, resp. pred samotným kasínom.

17. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru
predložil tri čestné prehlásenia.

18. O. P., zamestnanec Stanice jazdnej polície a kynológie prehlásil, že bol svedkom rozhovoru, ktorý
sa udial v mesiaci apríl 2020 na stanici zásahovej jednotky medzi kolegami Q. B., C. N. a žalobcom,

kde vyspovedali kolegu A. R. vo veci údajného videa, na ktorom mal spať kolega A. H. a tlačili na neho,
aby im prezradil meno kto mu povedal, že video natočil ich kolega A. N..

19. A. R., zamestnanec Stanice jazdnej polície a kynológie prehlásil, že dňa 9.4.2020 v čase o 23:29 ho
kontaktoval kolega PZ a poslal mu video, ktoré koluje po sociálnej sieti Facebook ako kolega H. spí na

stanici zásahovej jednotky MsP Bratislava. V čestnom prehlásení ďalej popísal, ako sa o videu dozvedel,
ako naňho kolegovia tlačili ohľadne informácií o videu a ako celú vec oznámil svojmu nadriadenému.
Osoba žalobcu nebola v čestnom prehlásení spomenutá v žiadnej súvislosti.20. K. L. v čestnom prehlásení uviedol, že dňa 17.10.2020 bol v hliadke s vedúcim hliadky A. H.. V čase
medzi 1.00 hod. – 1.30 hod. vykonali kontrolu Casino Banco bez závad, čo bolo nahlásené riadiacemu
ZVS. Vedúci hliadky mu povedal, aby prepol RDTS na frekvenciu Alfa, pretože mal tušenie, že po ich

kontrole tam príde hliadka Alfa 18 na pokyn riadiaceho ZVS. Nerozumel tomu, prečo by to urobil a poslal
ich tam. Vysielačku si prepol a vedúci hliadky A. H. zavolal kolegyni B. na C800, aby nastavila kameru
na Casino Banco. Približne do piatich minút sa ku Casino Banco dostavila hliadka Alfa 18 a aj napriek
tomu, že sa im vedúci hliadky H. snažil vysvetliť, že Casino Banco nič neporušuje, vošli dovnútra a asi
o 4 minúty bez slov odišli. Zostali tam stáť, na čo vyšiel manažér kasína, ktorý sa nechápavo pýtal, čo

to malo znamenať, že si odfotili zákazníkov a na otázku, čo tam robia odpovedal, že nič, že dozviete
sa. Manažér kasína im oznámil, že sa bude sťažovať na konanie hliadky. Následne z miesta odišli.

21. Z ani jedného čestného prehlásenia podľa súdu nevyplynuli skutočnosti, ktoré žalovaný tvrdil
v okamžitom skončení pracovného pomeru. Navyše, ani jedno čestné prehlásenie nebolo datované, na
základe čoho sa nedalo usudzovať, kedy sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel o skutočnostiach,

o ktoré opieral okamžité skončenie pracovného pomeru.

22. Osočovanie alebo hanlivé vyjadrovanie sa žalobcu o kolegoch, ani nočné dámske návštevy žalobcu
na pracovisku nevyplynuli ani zo žiadnej svedeckej výpovede. Pokiaľ išlo o zásah v kasíne, svedok K.
I. tento zásah a jeho okolnosti opísal rovnako ako žalobca.

23. Pri právnom posúdení sporu súd aplikoval ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)
a zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.

24. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

25. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

26. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitnéhopredpisu,b)byťnapracoviskunazačiatkupracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácu
a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy

vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je oprávnená využívať
zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným predpisom na plnenie jej úloh
a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.

28. Osobitným predpisom je zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Tento zákon upravuje
a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, b) práva,
povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb a c) postavenie, pôsobnosť
a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

29. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej
fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,
najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,
priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo

viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú
identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu
identitu. V zmysle § 5 písm. c) sa na účely zákona biometrickými údajmi rozumejú najmä vyobrazenie
tváre alebo daktyloskopické údaje.30. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa

osobitného predpisu, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním
vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

31. Podľa § 7 zákona o obecnej polícii, príslušník obecnej polície pri plnení úloh je povinný najmä b/
dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s

činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil
mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom.

32. Podľa článku 7 bod 4 Pracovného poriadku MsP, základné povinnosti zamestnanca sú a) osobne,
riadne, zodpovedne a včas vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy, plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ako aj úlohy uložené nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
e) vykonávať prácu vo verejnom záujme nestranne.

33. Podľa komentárov k uvedenému ustanoveniu § 68 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so
zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v

zákone.Dôvodom,prektorýmôžezamestnávateľpoužiťtentovýnimočnýspôsobskončeniapracovného
pomeru, je, okrem odsúdenia za úmyselný trestný čin, aj porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom
závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu

porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je
jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.

34. Pokiaľ ide o posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, zákon, ani iné pracovnoprávne
predpisy, neustanovujú, z akých hľadísk má súd vychádzať. Pojem závažného porušenia pracovnej

disciplíny nie je definovaný, pričom na jeho vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca.
Vymedzenie teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Podľa judikatúry súd môže
pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú
zastáva, situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca a
dôsledky porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa.

35. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je podľa judikatúry spravidla
akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po
uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.

36. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný ako dôvod uviedol celkom štyri skutky
žalobcu, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. K tomu, aby boli splnené zákonné
predpoklady pre takýto mimoriadny postup žalovaného ako zamestnávateľa, muselo aspoň jedno
konanie žalobcu byť závažným porušením pracovnej disciplíny. Závažné porušenie nemohlo spočívať
v tom, že by sa žalobca dopustil viacerých menej závažných porušení pracovnej disciplíny. Aby sa

žalovaný ubránil žalobe, musel preto preukázať, že aspoň jedno z vytýkaných konaní je závažným
porušením pracovnej disciplíny.

37. Prvých troch závažných porušení pracovnej disciplíny, a to osočovanie kolegov, vodenie dámskych
návštev v nočných hodinách na pracovisko a nenahlásenie nájdených podozrivých omamných látok

a ich zahrabanie, sa mal žalobca dopustiť v mesiacoch marec a apríl 2020. Žalovaný sa mal o týchto
skutkoch dozvedieť podaním zo dňa 15.10.2020, ako to výslovne uviedol v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Keďže žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe toto podanie nijako nešpecifikoval,
ani ho nepredložil, súd na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022 umožnil žalovanému doplniť svoje
tvrdenia. Žalovaný však iba uviedol, že išlo o ústne oznámenie. Žiadny dôkaz o ústnom oznámení

zamestnávateľovi zo dňa 15.10.2020 však nebol v konaní predložený a takéto oznámenie (kto, komu
a čo konkrétne oznámil) nevyplynulo ani z výpovedí svedkov. Naopak, svedok A. H. vypovedal, že
opriebehuzásahunaNámestíSNPpodalihneďzáznam,ktorýsaužalovanéhodádohľadať.Nazáklade
uvedenéhomalsúdzato,žeprivyššieuvedenýchskutkoch,okremtoho,ženebolipreukázané,žalovanýnedodržal ani dvojmesačnú lehotu v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v ktorej môže okamžite skončiť
pracovný pomer.

38. Čo sa týka posledného, štvrtého porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 17.10.2020, žalovaný ho
skutkovo vymedzil zistením, že žalobca spolu s kolegom vošiel do súkromných priestorov prevádzky,
kde si bez upozornenia, vysvetlenia a súhlasu vyhotovoval obrazové záznamy prevádzky a osôb v nej
sa nachádzajúcich. Uvedeným konaním žalobcu došlo podľa žalovaného k porušeniu § 81 písm. c)
Zákonníka práce, § 7 písm. b) zákona o obecnej polícii a článku 7 ods. 4 písm. m) Pracovného poriadku

MsP. Ani jedno z týchto ustanovení však neupravuje, ako má príslušník mestskej polície postupovať pri
zaznamenávaní jeho činnosti alebo zásahu, kedy a za akých okolností, môže vyhotovovať záznam zo
svojho zásahu. Z uvedených ustanovení, a ani zo žiadneho dôkazu, nevyplýva ani to, či vyhotovenie
obrazového záznamu zo zásahu niekto schvaľuje alebo nariaďuje (napr. riadiaci príslušník vysielajúci
hliadku).

39. Žalobca tvrdil, že zdokumentoval neopakovateľné skutočnosti z miesta, keďže mal podozrenie z
porušenia opatrenia a postupoval pri tom v súlade s pracovnými postupmi, s ktorými boli oboznámení
na inštruktážnom školení vtedajšieho náčelníka. Žalovaný sa však na žiadne konkrétne interné predpisy
alebo pracovné postupy neodvolával. Žalovaný neuviedol, ako inštruoval svojich zamestnancov, aký
konkrétny príkaz žalobca dostal od svojho nadriadeného, ktorý ho na kontrolu prevádzky poslal.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nebol vedúcim zamestnancom, pričom základnými
povinnosťami vedúcich zamestnancov podľa § 82 Zákonníka práce je riadiť prácu zamestnancov a
zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny.

40. Formulácia povinností uvedených v článku 7 ods. 4 písm. a), e) Pracovného poriadku MsP, na ktoré

sa odvolával žalovaný, je príliš všeobecná. Bežný zamestnanec, ktorý nepracuje v riadiacej funkcii, iba
na základe takéhoto ustanovenia nemôže presne vedieť, ako má postupovať pri zaznamenaní svojho
zákroku, na akom mieste a za akých okolností záznam nesmie vyhotovovať, aby tak nedochádzalo k
prípadným zásahom do práv iných osôb a prípadným škodám na strane zamestnávateľa pri odškodnení
týchto osôb. Inštruovanie zamestnancov udelením pokynov alebo určením pracovných postupov v

interných predpisoch je podľa súdu ale na zodpovednosti vedúcich zamestnancov, ktorí riadia prácu
svojich podriadených a kontrolujú ich.

41. Z citovaného ustanovenia zákona o obecnej polícii vyplýva, že obecná polícia je oprávnená
vyhotovovaťobrazovýzáznamzpriebehujejzákroku,musíhoalespracúvaťavyužívaťprisvojejčinnosti

v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Predmetom zákona o ochrane údajov je spracúvanie
a využívanie získaných osobných údajov, teda aj prípadných obrazových záznamov s tvárami osôb. Aby
nevzniklaujmafyzickýmosobám,tozávisíodpostupusamotnéhožalovaného,ktorýmusízabrániťtomu,
aby nedošlo napr. k úniku alebo zverejneniu záznamov, ktoré žalobca zhotovil. Z ničoho nevyplynulo,
že by žalobca ohrozil práva iných osôb alebo žalovaného tým, že by obrazový záznam neodovzdal

žalovanému a/alebo ho využil iným, nedovoleným spôsobom.

42. Z vykonaných dôkazov ani nevyplynulo, že miesto, kde žalobca a jeho kolega zhotovovali obrazový
záznam, bolo samotné kasíno. Okolnosti, ktoré opísal žalobca, aj podľa súdu odôvodňovali podozrenie z
porušenia VZN č. 9/2019. Podľa § 7 VZN č. 9/2019 kontrolnú činnosť nad dodržiavaním tohto nariadenia

vykonávajú príslušníci MsP.

43.Nazákladeuvedenéhomalsúdzato,žežalobcaneporušilpracovnúdisciplínuzávažnýmspôsobom,
preto je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Keďže žaloba bola podaná na súde v lehote
podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.

44. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.45. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

46. Žalobca listom zo dňa 6.11.2020 oznámil žalovanému, že považuje skončenie pracovného pomeru

za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Náhradu mzdy si žalobca uplatnil odo dňa 6.11.2020.
Žalovaný pre prípad neplatnosti výpovede navrhol, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov.

47. Podľa judikatúry výnimka vyplývajúca z § 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak ponechávajú na súde, aby

podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy. Súd môže
prihliadať k akýmkoľvek skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca. Pri
posudzovaní opodstatnenosti dôvodov, ktoré by zakladali uplatnenie tejto výnimky, je potrebné prihliadať
aj na dôvody na strane zamestnanca, najmä ak tieto sú natoľko závažné, že u zamestnávateľa vedú
alebo by mohli viesť k strate dôvery voči zamestnancovi.

48. Podľa súdu neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné od žalovaného spravodlivo
požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Žalobca sa nedopustil vytýkaného závažného porušenia
pracovnej disciplíny, podľa súdu nebolo preukázané ani menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobca sa počas viac ako 17-ročnej práce mestského policajta nedopustil porušenia pracovnej

disciplíny, na ktoré by ho žalovaný upozornil. Nedalo sa preto súhlasiť so žalovaným, že žalobca
viacnásobne a hrubo porušoval pracovnú disciplínu, že konal svojvoľne alebo dokonca úmyselne
poškodil meno mestskej polície. Súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by žalovaný mohol považovať
žalobcu za nespoľahlivého, nespĺňajúceho predpoklady na výkon práce príslušníka mestskej polície.
Keďže v konaní nevyšli najavo ani žiadne dôležité okolnosti na strane žalovaného, súd návrh na

skončenie pracovného pomeru zamietol a určil, že pracovný pomer žalobcu trvá.

49. Pri posúdení náhrady mzdy súd prihliadal na všetky funkcie, ktoré má náhrada mzdy podľa ustálenej
judikatúry (najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 6 Cdo 157/2010) plniť -
satisfakčnú, reparačnú a sociálnu. Súd dbal na ochranu žalobcu ako zamestnanca pred nezákonným

prepustením, na dodržanie zásady, že protiprávne konanie sa nesmie zamestnávateľovi vyplatiť, a tiež
na to, že po roku 1989, je potrebné nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru posudzovať
iným spôsobom, keďže neexistuje právna povinnosť zamestnať sa. Na druhej strane však súd vzal
do úvahy skutočnosť, že žalobca od 1.1.2021 nastúpil do riadneho pracovného pomeru na obecnej
polícii v D. a jeho zárobok bol takmer rovnaký ako u žalovaného. Žalobca netvrdil, ani to nevyplynulo

z dôkazov, že by žalobca informoval svojho nového zamestnávateľa o prebiehajúcom súdnom spore
a dohodol si také podmienky, aby mohol znovu nastúpiť do práce u žalovaného. Súd preto prihliadal aj na
námietku žalovaného, ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1218/2005.
Vzhľadom na to súd považoval za primeranú a za spravodlivú náhradu mzdy za obdobie do 28.2.2022,
t. j. necelých šestnásť mesiacov. Náhrada mzdy za čas od 1.3.2022 bola preto zamietnutá.

50. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá
mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia

odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej
pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy

k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemernýhodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

51. Žalobca predložil ako dôkaz výplatné pásky za mesiace júl až august 2020, tzn. za rozhodujúce
obdobie, z ktorého sa zisťuje priemerná mesačná mzda. Priemerný zárobok žalobcu v rozhodnom
období predstavoval priznanú sumu 1.724,05 Eur brutto.

52. Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo dňa 4.7.2017 bola
zjednotená dovtedy rozdielna súdna prax v otázke úrokov z omeškania z náhrady mzdy. V zmysle tohto
rozhodnutia postupujú súdy tak, že úroky z omeškania sa priznávajú.

53. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka

práce).

54. Z predloženej pracovnej zmluvy nevyplynulo, že by bola dohodnutá skoršia splatnosť mzdy, preto
súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni splatnosti
mzdy. Úrok z omeškania je žalovaný povinný platiť až do dňa zaplatenia náhrady mzdy. Zákonná výška

úroku z omeškania vyplýva z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci celkový
úspech, jeho čiastočný neúspech sa nedá pomerne vyjadriť, navyše posúdenie náhrady mzdy záviselo
od úvahy súdu. Preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.