Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 75C/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268367
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124268367.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., IČO:

35 910 739, so sídlom Plátennícka 2, Bratislava, právne zast.: Mgr. Miroslav Hanec, IČO: 37 976 486,
advokát so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX, C.
D., právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriela Čechová, s.r.o., IČO: 55 699 421, so sídlom
Murgašova 3, Košice, o zaplatenie 11.973,95 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.973,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25
% ročne zo sumy 11.973,95 eur od 7.10.2022 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému platobným rozkazom zaplatiť mu sumu 11.973,95
eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 11.973,95 eur od 7.10.2022 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.5.2024 vydal platobný rozkaz sp. zn. 37Up/672/2024, proti

ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní
bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že právnym titulom žalobcovej pohľadávky voči žalovanému je
neoprávnený odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike (ďalej len ,,ZoE´´). Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu
zmluvu neuzatvára. Z tohto dôvodu ide o občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný

na odbernom mieste: C. D. XXX. Pri kontrole odberného miesta dňa 17.5.2022 zamestnanci žalobcu
nadobudlipodozrenie,žežalovanýodoberázemnýplynmeradlom,naktoromboloporušené-odstránené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer sa nachádzal za oplotením vo dvore rodinného
domu v skrinke-verejne neprístupný. Plynomer bol demontovaný dňa 19.5.2022 a odoslaný na odborné
posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 212/PL-2022 zo dňa 30.8.2022 znalec E. F. G. potvrdil
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (str. 7 Znaleckého posudku, v ktorom je
na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: ,,Na základe

zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo
porušené - odstránené.“, V zmysle ustanovenia § 82 ods.1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom
plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením§82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným
odoberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený

vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. . Dňa 13.9.2022 žalobca žalovanému ako
odoberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od
6.10.2021 do 17.5.2022, určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 11 973,95 eur
za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 7.761,800 m3 -
Vyúčtovanie č. 9000449283, splatné dňa 6.10.2022. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej

neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 13.9.2022. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za
rozhodné obdobie vyúčtoval spotrebu zemného plynu vo výške 0 m3. Dňa 22.3.2024 odoslal žalobca
žalovanémupredžalobnúvýzvunabezodkladnúúhradupohľadávky.Dodnešnéhodňanebolavykonaná
žiadnaúhradadlžnejsumy.Neuhradenýzostatokkudňupodanianávrhunavydanieplatobnéhorozkazu
predstavuje sumu 11.973,95 eur. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy
11.973,95 eur od 7.10.2022 do zaplatenia, v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z.

4. Žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne v odpore poprel nárok žalobcu v celom rozsahu a žalobu
žiadal zamietnuť. Potvrdil, že dňa 17.5.2022 sa dostavil zamestnanec žalobcu na odberné miesto
žalovaného, nakoľko malo dôjsť k výmene elektromera. V tom čase sa na odbernom mieste nachádzal

syn žalovaného, ktorému tento zamestnanec oznámil, že nemá potrebné príslušné náradie k výmene
elektromera. Takéto jeho konanie sa javí ako špekulatívne, pretože o vyhotovení fotodokumentácie
pôvodného meradla, na ktorom mala byť poškodená plomba, sa žalovaný dozvedel až z návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného dňa však nebol vyhotovený žiaden záznam, ktorý by
bol daný na podpis prítomnému synovi žalovaného a o tej skutočnosti, že zabezpečenie plynomeru

bolo odstránené, sa žalovaný dozvedel až 19.5.2022, kedy prišli zamestnanci žalobcu a skonštatovali
porušenie plomby. Preto postup žalobcu, pre vyvodenie záverov o výške spôsobenej škody, bez
relevancie záverov skutkových a právnych, sa javí ako predčasný, zmätočný, nemajúci oporu vo
vykonanom dokazovaní, pretože pre svoje závery žalobca nevykonal dokazovanie žiadne a znalec
vo svojej odpovedi v znaleckom posudku nemohol objektívne za takto popísaného skutkového stavu

a takto predložených dôkazov dospieť k iným záverom než k tým, ku ktorým dospel. Okrem toho
argumentoval tým, že nie je pravdou, že plynomer nebol na verejne prístupnom mieste, nakoľko
plynomersasícenachádzalzaoplotením(akovyplynulozfotodokumentáciemeradlazodňa17.5.2022),
bol však prístupný spoza ľavej strany oplotenia. Nezodpovedanou zostáva podľa žalovaného skutočná
škoda, ako aj otázka, či bolo žalobcom zisťované, či dané meradlo mohlo objektívne merať skutočnú

spotrebu, na základe ktorej by bolo možné dospieť ku skutočnej výške spôsobenej škody, pretože
ani objektívna zodpovednosť nezbavuje žalobcu vyčísliť presnú výšku spôsobenej škody, bez ohľadu
na jeho konštatovanie o neoprávnenom odbere, ktorému takto zistený skutkový stav, teda žiadny,
žalobca dospel a mohol dospieť, ak by bol znalcovi zadal otázku, či uvedené meradlo zemného plynu
správne meralo jeho spotrebu odberateľom. sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila a ostala v konaní

nečinná. Ustanovenie § 82 ods. 2 ZoE nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná
škoda. Odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Poukázal na Nález ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 114/2021 zo dňa 9.3.2021, z ktorého vyplýva, že „len samotný zásah do zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je

bez ďalšieho irelevantné...bolo potrebné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme,
či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené, bez týchto
doplňujúcich zisťovaní nie je možné dospieť automaticky k záveru, že nie je možné ustáliť výšku
škody na základe objektívnych a spoľahlivých prostriedkov, ktorými by mohli byť aj meranie vykázané
meradlom.“ Žalovaný si viedol evidenciu spotreby zemného plynu od roku 2011 až 2022, pričom

vykázaná spotreba bola približne rovnaká, v porovnaní s rokom 2022 nevykazovala odchýlky, táto jeho
evidencia ním zaznamenaných hodnôt zodpovedá hodnotám, ktoré skutočne spotreboval (spotreba
vo všetkých obdobiach), t.j. aj pred demontážou meradla, t.j. odo dňa 19.5.2022 je porovnateľná
so spotrebou, ktorá je žalobcom podradená pod neoprávnený odber. Vznik škody podľa žalovaného
nemožno vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu, v dôsledku ktorého by

meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, čo napokon
vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/131/2011b zo dňa 24.1.2011, pričom
protokol o skúške meradla žalobcom absentuje. Žalovaný navrhol svoj výsluch, vypočutie svojho syna
H. B. a zamestnanca žalobcu, ktorý bol prítomný na odbernom mieste žalovaného dňa 17.5.2022.Žalovaný predložil odborné vyjadrenie č. 1/2025 znalca E. I. J., ktoré vychádzalo z odpočtov spotreby
plynu evidovaných žalovaným za predchádzajúce obdobie.

5. V replike žalobca zdôraznil, že tvrdenia žalovaného ho nijako nezbavujú objektívnej zodpovednosti
za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Ku kontrole odberného miesta
17.5.2022 uviedol, že táto bola plánovaná, plynomer nebol verejne prístupný, sprístupnil ho mladý pán
nachádzajúci sa v odbernom mieste. Pri kontrole zistil zamestnanec porušenú plombu na číselníku
plynomeru, preto nedošlo k jeho výmene. Montér informoval prítomnú osobu, že meradlo prídu vymeniť

kolegovia, odišiel a nahlásil túto skutočnosť na stredisku neoprávnených odberov. Zákazka tak bola
presmerovaná na neoprávnené odbery. Podotkol, že plomba na číselníku sa iba kontroluje, nevyberá
sa, ani sa neodplombuje (plombovanie realizuje iba autorizovaná ciachovňa). Montér nemal preto
dôvod meradlo akýmkoľvek spôsobom odplombovať. Pri výmene sa porušuje žltá plastová plomba na
vstupe (ani tá nebola 17.5.2022 odplombovaná). Navrhol výsluch montéra, ktorý kontrolu na odbernom
mieste dňa 17.5.2022 realizoval. K prístupu plynomeru uviedol, že tento bol na pozemku, ktorý je

vo vlastníctve súkromnej osoby, nešlo o verejne prístupný pozemok. Poukázal v tomto smere na
rozhodnutie NS SR sp zn. 8Svzn/2/2015 zo dňa 25.1.2018, ktorý sa vysporiadal s definíciou verejne
prístupného miesta. K vzniku škody uviedol, že táto vznikla žalobcovi automaticky, samotným odberom
plynu, nakoľko tento bol odobratý z distribučnej sústavy žalobcu prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Z platných právnych predpisov (zákona o metrológii)

a judikatúry jednoznačne vyplýva, že meradlo s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii automaticky stráca platné overenie. Táto škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu
v podobe odobratého množstva zemného plynu. Poukázal na viacero rozhodnutí najvyššieho súdu
napr. 4Cdo106/2020, z ktorého vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu s meradlo, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje

z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej
škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
(vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.). Poukázal aj na ďalšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018
z 29.11.2018, 3Obdo/49/2018, ako aj rozhodnutia odvolacích súdov, napr. uznesenie KS v Trnave sp. zn.
24Co/31/2022, v ktorom tento odvolací súd uviedol, že ustálenou judikatúrou NS SR jeho rozhodnutia

sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27.10.2009, 4Cdo/102/2010 z 29.11.2011, 4 Cdo 30/2009 z 28.10.2009, 3
Cdo/99/2012 z 12.3.205, 3Obdo 49/2019 z 26.9.2019, 5 Obdo 76/2019 z 14.5.2020, došli k obdobnému
právnemuzáveru.Zároveňpodľažalobcuužbolovyriešenéajto,žeprivyčísleníškodynemožnovtomto
prípade vychádzať z predchádzajúcich spotrieb, ale je potrebné aplikovať vyhlášku MH SR tak, ako
to urobil žalobca (napr. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo/49/2018 z 13.6.2019). Nález ústavného

súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 9.3.2021, na ktorý sa odvolával žalovaný, je podľa žalobcu prekonaný
neskoršími uzneseniami ústavného súdu (II. ÚS 319/2021, II. ÚS 207/2021, ktoré sú konzistentné
s dlhodobejšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že nerozporuje samotný inštitút objektívnej zodpovednosti podľa § 82

ods. 1 písm. d) ZoE, avšak poukázal na to, že spôsob výpočtu náhrady škody podľa vyhlášky nastupuje,
len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Takýto postup žalobcu nevyplýva z podanej žaloby ani z repliky žalobcu. Žalobca nepreukázal naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty vyjadrenej v ust. § 82 ods. 3 zákona o energetike, nepristúpil
k vyčísleniu skutočne vzniknutej škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

7. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 12.2.2025 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca,
ktorý bol predvolaný cestou jeho právneho zástupca. Preto súd v súlade s ust. § 180 CSP
prejednával vec v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu zotrval na všetkej doterajšej
argumentácii. K odbornému vyjadreniu predloženému žalovaným uviedol, že v zmysle zásady

sudcovskej koncentrácie, by súd na tento dôkaz nemal prihliadať, zároveň však podľa neho je v danej
veci irelevantný, nakoľko judikatúra súdov sa k tejto problematike opakovane vyjadrila v zmysle, že nie je
možné počítať náhradu škodu podľa priemerných predchádzajúcich alebo nasledujúcich spotrieb alebo
na základe znaleckého či odborného posúdenia. Právna zástupkyňa žalovaného zopakovala, že vzťah
medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, ktorý je upravovaný normami Občianskeho

zákonníka.TietosubjektysúvzmysleOZ,kt.jesuigenerispresúkromnúsférurovnocenné,toznamená,
že majú rovnaké postavenie. Inštitút náhrady škody je všeobecne postavený na princípe zodpovednosti
za škodu v zmysle OZ, čo však ale nerozporujeme, že zmluva uzatvorená podľa ust. zákona o energetike
zodpovedá a vyžaduje objektívnu zodpovednosť. Opätovne poukázala na nález ústavného súdu sp.zn.III ÚS 114/2020 z 9.3.2021. Podľa nej, ak by aj malo ísť o vznik škody, z predloženého odborného
vyjadrenia znalca vyplýva, že škoda by spočívala iba v tom (str. 10 odborného vyjadrenia), že si SPP
nevyfakturovalo dodávku plynu. Navrhla súdu, aby po vykonaní dokazovania, uznal pokiaľ ide o náhradu

škody požadovanú zo strany žalobcu iba tie náklady, ktoré súviseli s prevádzkovou réžiou, to je výjazd,
montáž, demontáž meradla, ale vo zvyšnej časti nároku, aby bola táto žaloba zamietnutá.

8. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, výsluchom žalovaného
avýsluchomsvedkovH.B.(synažalovaného)aA.K.(zamestnancažalobcu) azistiltentoskutkovýstav:

9. Zo znaleckého posudku č. 212/PL-2022 zo dňa 30.8.2022 vypracovaného znalcom E. F. G.
pre zadávateľa- žalobcu vyplynulo, že v závere znalec jednoznačne konštatoval: „potvrdil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (str.6 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku,
či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: ,,Na základe zistených
skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené

– odstránené“ (strana 7 znaleckého posudku). Na strane 6 znaleckého posudku znalec uviedol, že
„vzhľadom na skutočnosť, že v mieste určenom na osadenie plomby sa žiadna plomba nenachádza.“

10. Zo zápisu žalobcu zo dňa 17.5.2022, že sa mala vykonať výmena meradla u odberateľa
žalovaného v odbernom mieste C. D. XXX. Tento montážny list meradla č. 1304227979 bol podpísaný

len zamestnancom žalobcu, nie žalovaným. Zároveň súčasťou tohto zápisu bolo aj zhotovenie
fotodokumentácie odberného miesta ako aj plynomeru a jeho zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii.

11. Z emailu A. K. (zamestnanca žalobcu) zo dňa 17.5.2022 vyplynulo, že tento zasielal email F. D.

s predmetom „nezatlačená plomba“ spolu s dvoma kusmi fotografií.

12. Zo zápisu SPP-distribúcia zo dňa 19.5.2022 vyplýva, že bola vykonaná kontrola plynomeru č.
XXXXXXX na odbernom mieste žalovaného- C. D. XXX na základe príkazu, zároveň bolo zaškrtnuté
políčko- meradlo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu. Zistené mali byť nasledovné skutočnosti:

výmena meradla z dôvodu zaslania meradla na znalecké posúdenie overovacej-zabezpečovacej
značky číselníka. Na uvedenom zápise je podpis za odberateľa: B. a za žalobcu ako prevádzkovateľa
distribučnej siete.

13. Z vyúčtovania (faktúry VS 9000449283 splatnej 6.10.2022) vyhotoveného žalobcom dňa 13.9.2022

vyplynulo, že tento vyúčtoval žalovanému škodu za celkové množstvo neoprávnene odobratého
zemného plynu (7.761,800 m3) podľa vyhlášky za obdobie od 6.10.2021 do 17.5.2022 (za 224 dní)
v sume 11.973,95 eur, na odbernom mieste C. D. XXX.

14. Z potvrdenia spoločnosti RWE Gas, ako dodávateľa zemného plynu zo dňa 11.3.2024 vyplynulo, že

období od 6.10.2021 do 17.5.2021 mala uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu so žalovaným na
odbernom mieste C. D. XXX, C. D., pre kategóriu DOM-D02. Za obdobie od 6.10.2021 do 17.5.2022
odobral odberateľ na predmetnom odbernom mieste 0 m3 zemného plynu patriaceho tejto spoločnosti.
Stav uvedený na vyúčtovaní ako stav ku dňu 31.10.2021 bol zistený na základe odpočtu vykonaného
PDS dňa 5.10.2021, pričom pri odpočte meradlo vykazovalo 14.197 m3, stav uvedený na vyúčtovaní

ako stav ku dňu 18.5.2022 bol 14.197 m3.

15. Z odborného vyjadrenia š. 1/2025 vypracovaného znalcom E. I. J. vyplynulo, že tento vykonal
analýzu odpočtov predložených žalovaným za minulé obdobie, pričom dospel k záveru, že priebehy
ročnej spotreby plynu pre roky 2011-2024 sa vyznačujú podobným tvarom priebehu odberu. Ďalej

uzavrel, že na základe predložených faktúr bola určená priemerná denná spotreba plynu pre rôzne
obdobia. Z predložených údajov je možné konštatovať, že hodnoty zistené z faktúr korešpondujú
o zaznamenanými údajmi žalovaného a teda ani po zmene určeného meradla nedošlo k nárastu
spotreby, či by nasvedčovalo predchádzajúcemu neoprávnenému odberu plynu. Jediné, čo klasifikuje
neoprávnený odber, je poškodená plomba. Je to formálny znak, ale nič ďalšie nenasvedčuje tomu, že

reálne došlo k neoprávnenému odberu a vzniku skutočnej škody pre SPP-distribúcia, a.s. v súvislosti
s týmto „neoprávneným“ odberom.16. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že mu bolo telefonicky vopred oznámené, že dôjde k výmene
plynomeru na dotknutom odbernom mieste. Dňa 17.5.2022 bol v práci, jeho syn sa nachádzal na
odbernom mieste, kam prišiel zamestnanec žalobcu a oznámil mu, že nemôže vymeniť tento plynomer,

lebo nemá nástroje. Následne o dva dni prišli iní zamestnanci žalobcu a pristúpili k výmene plynomeru.
Sám si robil evidenciu spotreby plynu, preto nie je možné, aby mal tak vysokú spotrebu plynu, akú mu
vyúčtoval žalobca.

17. Z výsluchu svedka H. B. (syna žalovaného) vyplynulo, že tento bol dňa 17.5.2022 prítomný na

dotknutom odbernom mieste, pustil zamestnanca žalobcu na pozemok, kde sa nachádzal plynomer,
poskytol mu rebrík, oznámil, že ak by niečo potreboval, bude k dispozícii a odišiel. Po chvíli sa
zamestnanec vrátil, pričom uviedol, že plynomer vymeniť nevie, lebo nemá vhodné nástroje a že prídu
plynomer vymeniť kolegovia. Žiaden protokol mu v tento nebol daný na podpis, ani mu nepovedal
o podozrení na neoprávnený odber plynu. Dňa 19.5.2022 uviedli zamestnanci žalobcu, ktorí vymenili
plynomer, že to je bežný postup, že by sa to malo dať na rozbor.

18. Z výpovede svedka A. K. (zamestnanca žalobcu) vyplynulo, že bol dňa 17.5.2022 vyslaný
k plynomeru na odbernom mieste žalovaného, avšak výmena plynomeru sa neuskutočnila. K plynomeru
ho pustil mladý pán, následne tento svedok zistil, že je problém s plombou, ktorá zaisťuje číselník
plynomeru. V tom momente ukončil práce, vykonal ešte fotografickú dokumentáciu a zákazku postúpil

oddeleniu neoprávnených odberov. Fotografie zaslala mailom na toto oddelenie. Všetky ďalšie práce
už následne robili kolegovia z odd. neoprávneného odberu. Následne informoval prítomného mladého
pána, že výmenu neurobil a že prídu výmenu realizovať jeho kolegovia. V čase kontroly plynomeru nebol
pri jeho práci prítomný nikto iný. Poprel, že by telefonicky resp. inak oznámil tam prítomnej osobe, že
nemôže výmenu plynomeru realizovať, pretože nemá vhodné nástroje. V ten deň realizoval asi 12-13

výmen, takže náradie isto so sebou mal. Jeho povinnosťou bolo, akonáhle zistil porušenie plomby,
informovať oddelenie neoprávneného odberu, čo aj urobil.

19. Súd spor posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

20. Podľa § 70 ods. 3 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej v texte ako ZoE), koncový odberateľ plynu je povinný
udržovať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

21. Podľa § 76 ods. 11 ZoE, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie

tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným
predpisom je zakázaný.

22. Podľa § 82 ods. 1 neoprávneným odberom plynu je odber a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení
k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2.dodávke alebo združenej dodávke plynu,

alebo 3.prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a
distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v
dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak

odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil

prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

23. Podľa § 89 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.
file_0.wmfSHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_4.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_5.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_6.wmf

24. Podľa § 89 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

25.Podľa§89ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný

meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

26. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 449/2001 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene
odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého

plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci
zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej
siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na
trvalé bývanie.

27. Podľa § 1 ods. 2, ods. 6 citovanej vyhlášky,
cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. Pri určení množstva
neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste
neoprávneného odberu.

28. Podľa § 1 ods. 9 citovanej vyhlášky, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného

odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právnym titulom žalobcovej pohľadávky voči
žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu

zmluvu neuzatvoril. Nejde teda o spotrebiteľský vzťah, ale o vzťah, ktorý vznikol priamo zo zákona
o energetike. Plyn zo strany žalovaného bol odoberaný na odbernom mieste: C. D. XXX, pričom
plynomer sa nachádzal na súkromnom oplotenom pozemku. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalovaného,
že plynomer sa nachádzal na verejne prístupnom mieste. Svedok H. B. (syn žalovaného) sám potvrdil
vo svojej výpovedi, že pustil zamestnanca žalobcu na pozemok žalovaného. Z rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Svzn/2/2015 zo dňa 25.1.2018 vyplýva, že tento sa vysporiadal s definíciou pojmu
verejne prístupné miesto, ktorým je každé miesto slúžiace trvale alebo prechodne verejnosti, ktoré je na
tento účel zriadené a je prístupné voľne alebo za úplatu. Pri takomto výklade nie je možné pod pojem
verejné priestranstvo zaradiť neoplotený súkromný pozemok fyzických alebo právnických osôb, nakoľkoak aj sú fyzicky verejne prístupné (dostupne), neslúžia na verejné užívanie. Pri kontrole tohto odberného
miestadňa17.5.2022,zamestnanecžalobcuzistilpoškodenieplombyčíselníka,pretonedošlokvýmene
tohto plynomeru, o čom svedčí aj zápis z tohto dňa 17.5.2022 vyhotovený zamestnancom žalobcu

A. K.. Následne tento zamestnanec ako sám vypovedal (a ako vyplýva z jeho mailovej komunikácie
z 17.5.2022 o 14:4 hod.) vyhotovil fotografie plynomeru a tieto mailom a s poznámkou „nezatlačená
plomba“ zaslal kolegovi z oddelenia neoprávnených odberov. Pokiaľ syn žalovaného namietal, že mu
tento zamestnanec oznámil, že nemá nástroje na výmenu plynomeru, takéto tvrdenia svedok A. K.
poprel a svoj postup odôvodnil tým, že akonáhle zistil, že plomba na číselníku je porušená, nepokračoval

v práci a posunul vec na oddelenie neoprávnených odberov. Zdôraznil, že v ten deň vykonával výmenu
asi 12-13 plynomerov, takže náradie isto so sebou mal. Poprel aj skutkové tvrdenie žalovaného, že
mu telefonicky oznámil, že výmenu nemôže vykonať pre nedostatok nástrojov. Svedok podotkol, že
kontaktuje odberateľa len vtedy, ak sa napríklad nevie dostať k plynomeru. Následne 19.5.2022 sa na
odberné miesto dostavili zamestnanci žalobcu, ktorí pristúpili k výmene plynomeru a ako to vyplýva zo
zápisu z tohto dňa, dôvodom výmeny meradla bolo zaslanie meradla na znalecké posúdenie overovacej

-zabezpečovacej značky číselníka. Uvedený zápis bol podpísaný tak zamestnancami žalobcu, ako aj
žalovaným, ktorý mal jednoznačne vedomosť o tom, že meradlo v zapečatenej krabici bolo odoslané
na expertízu.

30. Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods.

1 písm. d) ZoE, zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná
vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlo s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého posudku č. 212/PL-2022 zo dňa 30.8.2022 vypracovaného
znalcom E. F. G. zo dňa 30.8.2022 mal súd jednoznačne preukázané, že na plynomere č. 6396838
v odbernom mieste žalovaného ako odberateľa, bolo pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii porušené-odstránené. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1
písm. d) ZoE je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii
plynu na meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne či zaznamenávalo
skutočný alebo nižší odber plynu. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takého

meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody.
Uvedené vychádza z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ale aj ústavného súdu SR. Právna veta
uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo//32/2018 z 29.11.2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS
arozhodnutísúdovSRč.5/2019podporadovýmčíslom45,znienasledovne:„Prineoprávnenomodbere
plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká

samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie
skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom. Ďalšie rozhodnutia NS SR nadväzujú na túto judikatúru, napr. rozsudok sp. zn.
3Obdo-49/2018 z 13.6.2019, uznesenie sp. zn. 3obdo/49/2019, uznesenie sp. zn. 4Cdo/106/2020. Aj
judikatúra ústavného súdu je v tomto smere konštantná, viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. II. 207/2021,

sp. zn. II. ÚS SR 319/2021, sp. zn. I. ÚS SR 457/2021.

31. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z..z. o metrológii určené meradlo je možné používať
na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Teda záväzný údaj
(jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Na určenie

množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená
plomba (overovacia-zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým predpokladom, ktorý zákon
o energetike v § 82 ods. 3 predpokladá, t.j. predpokladom, na základe ktorého by bolo možno presne
zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej
škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto

neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Preto pokiaľ nie je možné určiť skutočne
odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno
spoľahlivo určiť výšku skutočnej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným
zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu (viď napr. Uznesenie Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 24Co/31/2022).

32. K argumentácii žalovaného, že na uvedenom meradle nebola vykonaná metrologická skúška,
z ktorej by vyplynulo, či meradlo správne zaznamenávalo odber plynu súd uvádza, že metrologickouskúškou sa overujú technické a metrologické vlastnosti prístroja, teda či prístroj „funguje“ v súlade
s technickými a metrologickými požiadavkami na daný druh prístroja (§ 19 ods. 1 zákona č. 157/2018
Z.z. o metrológii). Ak meradlo pri overení (už prvotnom alebo následnom) vyhovovalo, táto skutočnosť

sa potvrdí vyznačením overovacej značky na ňom, inak sa vydá zamietací list, resp. overovacia
značka sa z meradla odstráni (§ 25 ods. 9 zákon o metrológii). Vykonanie takejto skúšky však nemá
žiaden vplyv na zistenie, či so zabezpečením konkrétneho meradla bolo alebo nebolo neoprávnene
manipulované. Z tohto dôvodu vykonanie metrologickej skúšky nemôže byť relevantným dôkazom, ktorý
by preukazoval naplnenie znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu

vzmysle§82ods.1písm.d)ZoE,t.j.,žežalovanýkonalprotiprávnetým,žeporušilplombupredmetného
meradla proti neoprávnenej manipulácii, lebo platnosť meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená,
odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka (§ 25 ods. 12 zákona
o metrológii). K následnému overeniu meradla dochádza vždy pri zániku platnosti overenia (viď bod 27,
28 uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.6.2021).

33. V danom prípade mal súd preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, to existenciu
protiprávneho úkonu (odber plynu plynomerom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii), škodu, ako aj príčinnú súvislosť. Nebolo sporné, že v rozhodnom období od
6.10.2021 do 17.5.2022 dochádzalo zo strany odberateľa k neoprávnenému odberu prostredníctvom
meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Zároveň tu existuje príčinná

súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody
(viď napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018).

34. Žalobca preukázal, že mu bol spôsobom označeným v ZoE ako neoprávnený odber z jeho
distribučnej siete odobratý jemu patriaci zemný plyn, čím došlo k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu.

Na určenie rozsahu zmenšenia majetkovej sféry žalobcu musel tento použiť metodiku stanovenú
vo všeobecne záväznom právnom predpise (pozn. vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 251/2013 Z. z.), keďže nemal k dispozícii údaj o presnom množstve žalovaným odobratého
plynu v rozhodnom období, na základe ktorého by bolo možné určiť skutočnú výšku škody. Citovaná
vyhláška pritom stanovuje kritéria, na základe ktorých sa vypočíta škoda za neoprávnený odber plynu,

pritom sa berú do úvahy jednotlivé spotrebiče, čas neoprávneného odberu, charakter odberného miesta
( či je určený na trvalé bývanie alebo nie). Zároveň táto vyhláška stanovuje aj maximálny čas, za
ktorý patrí náhrada škody pri neoprávnenom odbere na meradle s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii v prípade, ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu, ktorým
je obdobie max. 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Nejedná sa teda o fiktívny

(vymyslený) spôsob náhrady škody.

35. Nesprávnou je aj argumentácia žalovaného, že skutočnú škodu pri neoprávnenom odbere plynu
možno zistiť na základe predchádzajúcich spotrieb plynu odberateľa na odbernom mieste. Pre určenie
skutočnej spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu

plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať
presnémnožstvotaktoodobratéhozemnéhoplynu.Avšakpriporušenízabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii už údaj z tohto meradla (o spotrebe) nemožno použiť na výpočet škody (od tohto momentu
teda ani dodávateľ zemného plynu RWE Gas nefakturoval odberateľovi-žalovanému odber zemného
plynu). Pri porušení zabezpečenia (plomby) je totiž možné manipulovať s meradlom. Objektívnym

a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon o energetike v § 82 ods. 3 predpokladá, t.j. podkladom
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas
rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť údaj o spotrebe na odbernom mieste za
predchádzajúce obdobie, keďže toto automaticky neznamená rovnaký odber za obdobie zisťované (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018). Na základe toho potom súd považoval odborné

vyjadrenie č. 1/2025, vypracované znalcom E. I. J., predložené žalovaným, za irelevantné a neprihliadal
naň. Ani znalecký posudok v danom prípade nemôže predstavovať objektívny a spoľahlivý predpoklad
pre vyčíslenie skutočnej škody, ako to predpokladá ust. § 89 ods. 3 ZoE. Argumentácia žalovaného,
že škoda na strane žalobcu predstavuje len neoprávnené odobraté množstvo zemného plynu, tiež nie
je správna. V prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keď
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu, spočívajúcu v odstránení protiprávneho stavu opravou poškodenej plomby, je potrebné
považovať aj náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu a ktorébymuinaknevznikli(napr.ajnákladyzavyhotovenieznaleckéhoposudku,ktorýmznaleczistilporušenie
plomby).

36. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS SR 114/2020 zo dňa
9.3.2021, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie je ojedinelé, predstavuje odklon od objektívneho
princípu zodpovednosti majiteľa odberného miesta vo vzťahu k zabezpečovacím prvkom meradla a jeho
riadneho stavu. Predmetné rozhodnutie ústavného súdu bolo prekonané jeho neskoršími rozhodnutiami,
ako napr. uznesením II. ÚS 319/2021 zo dňa 16.6.2021, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky, ktorá práve argumentovala skorším nálezom ústavného súdu III. ÚS 114/2020 z 9.marca
2021. Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutie dovolacieho súdu (ktorým tento súd zotrval na
právnom posúdení otázky škody pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE
v tom zmysle, že postup žalobcu, ktorý určí výšku škody výlučne podľa vyhlášky, je správny) a jeho
interpretácia ZoE a vyhlášky, majú oporu nielen v aplikovaných ustanoveniach CSP, ZoE a vyhlášky,
ale i v judikatúre najvyššieho súdu. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení

právnych predpisov považoval ústavný súd za ústavne konformný, nepopierajúci ich účel a význam,
preto dovolací súd nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do označených práv sťažovateľky.
Navyše treba podotknúť, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko predmetom
konania nie sú dodávky žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu k žalovanému na jeho odberné miesto
ako spotrebiteľa, ale porušenie zabezpečovacích prvkov meradla a objektívna zodpovednosť z toho

vyplývajúca, vrátane nárokov na náhradu škody.

37. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a ustálenou judikatúrou súdov, dospel súd k záveru, že nárok
žalobcu na náhradu škody je v plnom rozsahu dôvodný, preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
11.973,95 eur.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Súd zároveň žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy
11.973,95 eur od 7.10.2022 (deň po splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber plynu)
do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je v súlade s §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko ku
dňu omeškania 7.10.2022 činila základná úroková sadzba ECB 1,25 %, zvýšené o päť percentuálnych
bodov tak úrok z omeškania činí 6,25 % ročne.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
vo výroku II. a to tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže bol v konaní plne úspešný. Súd zároveň nevidel
priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60

dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).