Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324200803
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: KUMU, s. r. o., so sídlom
Južná trieda 4b, 040 11 Košice, IČO: 53 074 874, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 1
493,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
81Cb/12/2024 - 112 zo dňa 04.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 81Cb/12/2024 - 112 zo dňa
04.03.2024 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
81Cb/12/2024-112zodňa04.03.2024(ďalejajako„napadnutýrozsudok)vprávnejvecižalobcuKUMU,
s. r. o., so sídlom Južná trieda 4b, 040 11 Košice, IČO: 53 074 874 (ďalej len ako „žalobca), proti
žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816

23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 1 493,97 eura s príslušenstvom,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 493,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1 493,97 eura odo dňa 13.02.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,76 % s tým, že o výške trov súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok
III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 7 a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon o PZP“), § 41a ods. 2 a § 524 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj

ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 23.07.2020 došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky AUDI Q7, EČV: S(ďalej aj ako „motorové vozidlo“ alebo aj ako „vozidlo“), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol O. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXA, XXX XX S. J. (ďalej aj ako „poškodený“).
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla CLAAS LEXION 770, EČV: U v tom čase

povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo za účelom vykonania
jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 25/2020 zo dňa 24.07.2020 (ďalej aj ako „zmluva o nájme“), na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Hyundai i30, EČV: Y (ďalej aj ako
„náhradné motorové vozidlo“), za nájomné vo výške 37 eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok

za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. V zmysle protokolu o prenájme náhradného
motorového vozidla č. 25/2020 bolo náhradné motorové vozidlo dané do užívania poškodenému
dňa 24.07.2020 a nájom náhradného motorového vozidla trval do 05.10.2020 - po dobu zotrvania
poškodeného motorového vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu zo strany poisťovne, po
ktorú s ním nemohol poškodený v dôsledku vzniku škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho

nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti ako i súkromných potrieb.
Po ukončení doby nájmu náhradného motorového vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
0432020 zo dňa 05.10.2020, splatnú dňa 12.10.2020, na sumu 2 731 eur bez DPH, a to za dobu užívania
náhradného motorového vozidla od 24.07.2020 do 05.10.2020, t. j. za 73 dní. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla. Žalobca

ďalej uviedol, že poškodený mu dňa 09.10.2020 odplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému
titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového
vozidla vo výške 2 731 eur bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Započítaním
pohľadávkypoškodenéhonazaplatenieodplatyzapostúpeniepohľadávkyspoluspohľadávkoužalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. 0432020 v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 09.10.2020, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 2 731 eur bez DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného motorového vozidla listom zo dňa 09.10.2020. Žalovaný oznámil žalobcovi v
oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti, že mu bude poskytnuté poistné plnenie vo výške 1
237,03 eura s tým, že uviedol, že doba zapožičania náhradného motorového vozidla bola priznaná v

rozsahu 35 dní, okrem toho bolo poistné plnenie znížené o tzv. opotrebenie rozdielu technických hodnôt
vo výške 48,82 eur a prevádzkové náklady v sume 9,15 eura. Žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie
tiež o poplatok za pristavenie a prevzatie motorového vozidla, k tomu však neuviedol žiaden dôvod.
Žalobca bol toho názoru, že žalovaný svojvoľne a bezdôvodne na základe individuálnych výpočtov
zamestnanca žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného motorového vozidla bez ohľadu

na skutočnú dobu nevyhnutného zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise krátil poistné
plnenie a konal tak v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. K otázke vecnej aktívnej legitimácie
v spore žalobca uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila
i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka,

či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o
postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky.
Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o

postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného
s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol
postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne

uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 3Up/1095/2022 zo dňa 15.08.2022,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v odpore

namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a mal za to, že v čase uzatvorenia zmluvy o
prevode pohľadávky ju nebolo možné určiť a nemohla tak byť predmetom prevodu, keďže malo ísť o
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Ďalej mal žalovaný za to, že faktúra za prenájom náhradného
motorového vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej poškodenému, zaktorú by mal v plnom rozsahu niesť zodpovednosť, najmä ak táto pohľadávka bola postúpená
na samotného vystavovateľa tejto faktúry, čo žalovaný považoval za špekulatívne konanie zo
strany samotného žalobcu. Z predložených dôkazných prostriedkov podľa žalovaného nevyplývala tá

skutočnosť, či pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného za prenajaté náhradné motorové vozidlo
bola poškodeným skutočne uhradená. Podľa žalovaného z dôkaznej situácie možno dedukovať, že už
pri samotnom vystavení faktúry, bola medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená dohoda, že poškodený
predmetnú faktúru nemusí uhradiť a má ju postúpiť na žalobcu. Vyvstáva teda otázka, či už samotné
dojednanie medzi žalobcom a poškodeným nebolo simulovaným právnym úkonom, kedy sa nejednalo

o nájom, ale o bezodplatnú výpožičku. Ďalej zdôraznil, že samotná škoda nie je daná objektívnym
poškodením veci, ale vzniká vynaložením zvýšených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla, a preto je v konaní rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného.
Mal za to, že poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda
nevznikla, nakoľko predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od
dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Vystavenie samotnej faktúry

nepreukazuje skutočnosť, že bola aj skutočne uhradená. Namietal preto simulovanie právneho úkonu.
Žalovaný ďalej rozporoval aj účelnosť nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré
možno považovať za účelne vynaložené iba v rámci takej doby, ktorá bola nevyhnutná na opravu
motorového vozidla. Neprimerane dlhú dobu, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného pristavené v
servise žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že až 05.10.2020 mu žalovaný doručil krycí list, na čo bolo

vozidlo bezodkladne uvoľnené poškodenému. Potreba vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne
nevyplýva zo žiadneho dôkazu, ktorý do konania žalobca doložil a nevyplýva ani z voľne dostupných
informáciínawebovomsídleservisu.Žalobcarovnakonepreukazujedeň,kedymubolkrycílistdoručený
a ani komunikáciu, ktorá mala tejto skutočnosti predchádzať. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,
že na zmluve o nájme zo dňa 24.07.2020 žalobca už vopred uviedol dátum 05.10.2020, na ktorý sa

zmluva dojednala. Mal za to, že skutkový stav, ktorý žalobca popisuje v žalobe nenapĺňa definičné znaky
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla tak, ako ich uchopila súdna prax, na
ktorú odkazuje v žalobe. Pracovníci servisu nemali žiaden zákonný dôvod zadržať motorové vozidlo
poškodeného do splnenia požiadavky, ktorú vraj uložili žalovanému a svojim neopodstatneným konaním
iba predĺžili trvanie nepriaznivého stavu na strane poškodeného.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky
žalobcu a dupliky žalovaného, ako aj vyjadrení právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní
konanom dňa 04.03.2024 a ustálil, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že poškodený si
v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 23.07.2020 prenajal náhradné motorové vozidlo, a toto užíval

až do doby, kedy mu bolo odovzdané jeho opravené motorové vozidlo autoservisom. Súd mal v
konaní preukázané, že poškodený nemohol so svojim poškodeným motorovým vozidlom disponovať
až do doby doručenia krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu Todos Žilina, s.r.o., a preto
bolo prenajatie náhradného motorového vozidla poškodeným účelné a odôvodnené. Poškodený bol
z užívania vlastného motorového vozidla vylúčený priamo v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej

poisteným u žalovaného, a preto má nárok na náhradu takto vynaložených nákladov na prenájom
náhradného motorového vozidla počas celej doby, po ktorú nemohol s vlastným motorovým vozidlom
disponovať. Motorové vozidlo poškodeného sa v autoservise nachádzalo po dobu 73 dní, čo v konaní
ani nebolo sporné, pričom s ním bez vlastnej viny nemohol nijako disponovať až do doručenia krycieho
listu zo strany žalovaného autoservisu vykonávajúceho opravu. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil celú

dobu prenájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 73 dní za oprávnenú a poškodeným vynaložené
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za súčasť škody, ktorá vznikla poškodenému v
priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, preto má nárok na ich náhradu od žalovaného.

Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne krátil aj jednorazový poplatok za

pristavenie a prevzatie motorového vozidla, pretože tento poplatok poškodený musel za prenajatie
motorového vozidla vynaložiť a nebol povinný vyhľadávať autopožičovňu s najlacnejšími ponukami
prenájmu vozidiel, keďže takúto povinnosť mu žiadny právny predpis neukladá. Žalovaný navyše
krátenietohtopoplatkunijakýmspôsobomneodôvodnilavôbecnevysvetlil,prečonákladynapristavenie
motorového vozidla považuje za neprimerané. Rovnako nedôvodne žalovaný odpočítal od poskytnutého

poistného plnenia zníženie o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením km a po
najazdení 915 km vo výške 48,82 eura, pričom z oznámenia o poistnom plnení nie je ani zrejmé, ako k
tejto sume žalovaný dospel, a zníženie 0,01 eura za km vo výške 9,15 eura, ktorých krátenie tiež nijako
nevysvetlil a neodôvodnil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z oznámenia o poistnom plnení vôbecnie je zrejmé, prečo tieto náklady žalovaný považoval za neprimerané a na akom právnom základe
vykonal ich krátenie.

Námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodnú. Mal za to, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.10.2020 (ďalej aj
ako „zmluvy o postúpení pohľadávky“) poškodeného na náhradu škody z poistnej udalosti na žalobcu a
uhradenie dohodnutej ceny za postúpenie tejto pohľadávky započítaním v súlade s § 524 Občianskeho
zákonníka, je platné. Predmetné zákonné ustanovenie nevylučuje, že k úhrade ceny za postúpenie

pohľadávky nemôže dôjsť aj započítaním vzájomných pohľadávok. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie preukázané, že poškodený mal nárok na náhradu škody voči žalovanému v zmysle
zákona o PZP a že žalobca mal voči poškodenému nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 2 731 eur
zaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlanazákladezmluvyonájmezodňa24.07.2020.Podľabodu
4 zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca a poškodený dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej
v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 2 731 eur. Podľa bodu 5

tejto zmluvy sa strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Súd prvej
inštancie považoval za nepochybné, že k uhradeniu ceny, resp. odplaty za postúpenie pohľadávky
žalobcom poškodenému došlo. Tvrdenie žalovaného, že k zaplateniu ceny za postúpenie pohľadávky na
náhraduškodynedošlo,tedanedošlokzmenšeniumajetkužalobcu,považovalsúdzanesprávne,keďže

poškodený počas doby 73 dní, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo a používal motorové vozidlo
prenajaté od žalobcu, ktorý za vyfakturovanú cenu tohto nájmu nadobudol pohľadávku poškodeného,
ktorámudoposiaľuhradenánebola.Vmajetkovejsférežalobcupretodošlokúbytku,atotýmspôsobom,
že za prenajatie náhradného motorového vozidla, ktoré bolo užívané poškodeným 73 dní, nadobudol
pohľadávku, ktorá doposiaľ nebola zaplatená, a teda vlastní pohľadávku, nadobudnutú za protihodnotu,

ktorá mu však nebola nijako uhradená. Samotná skutočnosť, či poškodený reálne odovzdal žalobcovi za
prenájom náhradného motorového vozidla finančné prostriedky, čím by došlo k úbytku v jeho majetkovej
sfére, podstatná nie je, pretože ak došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu za celkovú
cenu prenájmu náhradného motorového vozidla, boli by tieto reálne zaplatené finančné prostriedky,
zaplatené poškodeným žalobcovi a zaplatené žalobcom poškodenému späť, čo je v prípade, ak sa

poškodenýažalobcadohodlinapostúpenípohľadávkypoškodenéhonanáhraduškodyžalobcovi,úplne
nelogické. Započítanie vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu sa preto javí ako efektívnejší
spôsob vyriešenia ich záväzkového vzťahu s rovnakými právnymi následkami, ako reálne vykonanie
jednotlivých platieb za prenájom náhradného motorového vozidla a za postúpenie pohľadávky na
náhradu škody.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že námietka žalovaného o neurčitosti pohľadávky, ktorá bola
predmetom postúpenia, nie je dôvodná. Zmluva o postúpení pohľadávky v bode 1 presne definuje
pohľadávku poškodeného ako postupcu. Mal za to, že z uvedeného ustanovenia tejto zmluvy je zrejmé,
že postupovaná pohľadávka je definovaná určito, keďže je zrejmé na základe akého dôvodu vznikla,

v akej výške, kto je veriteľ a kto dlžník, pričom pohľadávka v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, t. j.
dňa 09.10.2020 existovala, nakoľko nájom náhradného motorového vozidla sa skončil dňa 05.10.2020
a faktúra za prenájom bola vystavená tiež toho istého dňa. Tvrdenia o budúcej pohľadávke sú preto
vzhľadom na uvedené skutočnosti bez právneho významu.

Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že tvrdenia žalovaného o simulácii právneho úkonu nájmu,
kedy sa nemalo jednať o nájom ale o bezodplatnú výpožičku, nemal preukázané. Z predložených
dôkazovnevyplývalo,žemedzipoškodenýmažalobcombolauzatvorenádohoda,žepoškodenýnemusí
uhradiť faktúru, resp. odplatu za prenájom náhradného motorového vozidla a túto pohľadávku má
postúpiť na žalobcu. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvné strany už pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedeli,

že poškodený nikdy nebude musieť uhradiť nájomné žalobcovi ako prenajímateľovi a došlo preto k
uzatvoreniu bezodplatnej výpožičky, musel svoje tvrdenie preukázať dôkazmi. Žalovaný však žiadne
dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol, a preto jeho argumentácia o simulovaní právneho
úkonu ostala iba v rovine tvrdenia. Žalovaný ohľadom tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno a
v konaní nepreukázal, že vôľa žalobcu a poškodeného pri uzatváraní zmluvy o prenájme náhradného

motorového vozidla smerovala k uzatvoreniu bezodplatnej výpožičky a nie k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy. Takéto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom. Zo zmluvy
o nájme zo dňa 24.07.2020 vyplynulo, že nájom bol dohodnutý za zmluvné nájomné vo výške 37 eur.
Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená až dňa 09.10.2020, teda po ukončení nájomnéhovzťahu, ktorý sa skončil dňom 05.10.2020 a v bode 4 obsahuje ustanovenie o odplatnosti postúpenia
pohľadávky poškodeného žalobcovi. Nie je preto možné z týchto dôkazov bez ďalšieho vyvodiť, že
poškodený a žalobca mali vôľu uzatvoriť záväzkový vzťah bezodplatnej výpožičky a že uzatvorenie

nájomného vzťahu simulovali.

K spornej otázke účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla a
primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla, ktoré žalovaný v konaní namietal, súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaný dobu účelnosti prenájmu bezdôvodne obmedzil iba na dobu opravy

poškodeného motorového vozidla, pričom však bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, po akú dobu
nemohol poškodený so svojím motorovým vozidlom a bez svojej viny disponovať. Námietky žalovaného
o účelnej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu iba 35 dní súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodné, pretože z predložených dôkazov vyplynulo, že poškodený svoje motorové
vozidlo nemal v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej poisteným u žalovaného, k dispozícii po celý
čas odo dňa dopravnej nehody až do vydania opraveného motorového vozidla autoservisom dňa

05.10.2020. Poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť dĺžku, po ktorú sa jeho motorové vozidlo
nachádzalo v autoservise. Právne naopak, bol to žalovaný, ktorý svojim postupom mohol ovplyvniť
dĺžku zotrvania motorového vozidla v autoservise, a to vykonaním včasného šetrenia poistnej udalosti
a doručením krycieho listu autoservisu, ktorý následne vydal motorové vozidlo poškodenému, čím
zanikla aj účelnosť ďalšieho prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Vplyv na účelnosť

prenájmu náhradného motorového vozidla nemá ani tá skutočnosť, že autoservis zadržal motorové
vozidlo poškodeného až do doby doručenia krycieho listu žalovaným, pretože ako žalobca v konaní
preukázal potvrdeniami viacerých autoservisov, ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave
poškodeného motorového vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného motorového
vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody. Podľa názoru súdu prvej

inštancie ide v takomto prípade o legitímne zabezpečenie pohľadávky autoservisu na zaplatenie ceny
opravy v súlade s § 151s Občianskeho zákonníka, kedy autoservis vozidlo vydá až po uhradení
ceny opravy motorového vozidla, resp. po doručení krycieho listu poisťovňou, keď má istotu, že
jeho pohľadávka bude uhradená. Dĺžku zotrvania motorového vozidla poškodeného v autoservise
preto mohol významne ovplyvniť samotný žalovaný, na rozdiel od poškodeného, a preto namietanie

neodôvodnenosti dĺžky doby zotrvania motorového vozidla poškodeného v servise nebolo z jeho strany
opodstatnené.

Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že ohľadom doplnenia dátumu ukončenia nájomného vzťahu
do zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla, žalobca dostatočným spôsobom vysvetlil, akým

spôsobom dochádza k doplneniu dátumu ukončenia nájomného vzťahu do tejto zmluvy a že dátum
ukončenia nájomného vzťahu vyplýva aj z iných predložených dôkazov, a to najmä protokolu o prevzatí
a odovzdaní motorového vozidla z autoservisu zo dňa 09.10.2020 a z protokolu o prenájme náhradného
motorového vozidla zo dňa 05.10.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený a žalobca nemohli pri
uzatváraní zmluvy o prenájme motorového vozidla vedieť, aký dlhý čas sa bude poškodené motorové

vozidlo nachádzať v autoservise a kedy ho bude poškodený môcť opätovne začať využívať, nebolo
možné v zmluve určiť presný čas trvania nájomného vzťahu. Nemožno preto usudzovať, že nájom
náhradného motorového vozidla bol poškodeným a žalobcom dohodnutý vopred na uvedenú dobu.
Žalovaný navyše na preukázanie tvrdenia, že nájom bol dohodnutý na dané obdobie už pri uzatváraní
zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla nenavrhol žiadne dôkazy spôsobilé toto jeho

tvrdenie preukázať.

Súd prvej inštancie v konaní nevykonal navrhovaný listinný dôkaz - faktúru spoločnosti Todos Žilina,
s.r.o., č. FS20 104049, predložený žalovaným na pojednávaní, pretože tento prostriedok procesnej
obrany nebol uplatnený v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP včas,

hoci tak strany mohli urobiť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania skôr, a to už v písomných
vyjadreniach. Z dôvodu navrhnutého nového listinného dôkazu a na základe neho uplatnenej novej
procesnej obrany žalovaným, s ktorými neboli žalobca ani súd vopred oboznámení, keďže boli uplatnené
až na pojednávaní, by bolo potrebné pojednávanie odročiť a umožniť protistrane na nové argumenty
žalovaného písomne reagovať, čo súd považoval v danom štádiu konania za neúčelné a nehospodárne.

Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dodal, že aj v prípade, ak by bol uvedený dôkaz a
argumentácia žalovaného prednesená na pojednávaní pripustená, súd by žalobu pravdepodobne
naďalej považoval vo vyššie uvedenom rozsahu za dôvodnú, pretože hoci z predloženej faktúry vyplýva
skutočnosť, že vozidlo bolo do servisu prijaté dňa 03.08.2020, treba vziať na zreteľ fakt, že poškodenýnemohol svoje vozidlo používať v dôsledku poškodenia už odo dňa dopravnej nehody, t. j. odo dňa
23.07.2020. V konaní nebol preukázaný opak a žalovaný opak ani netvrdil. Prenajatie náhradného
motorového vozidla bolo preto dôvodné už odo dňa nasledujúceho po dopravnej nehode bez ohľadu

na skutočnosť, kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do servisu. Dátum dodania služby, ktorým podľa
predloženej faktúry bol deň 28.09.2020 nemožno tiež považovať za deň, kedy bolo poškodenému jeho
vozidlo aj odovzdané, resp. dané späť do užívania, keďže z iných dôkazov (potvrdenia o odovzdaní a
prevzatí vozidla zo servisu zo dňa 09.10.2020, protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 25/2020)
vyplýva, že motorové vozidlo bolo po oprave poškodenému odovzdané až dňa 05.10.2020.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná a rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 493,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške5%ročnezosumy1493,97euraododňa13.02.2021dozaplatenia.Zanedôvodnúpovažovalsúd
prvej inštancie žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, a to odo dňa 04.02.2021 do 12.02.2021,
pretože k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti žalovaným došlo dňa 28.01.2021 a v zmysle § 11 ods.

7 zákona o PZP bol povinný platiť poistné plnenie do 15 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti.
Do omeškania sa tak žalovaný s platením poistného plnenia dostal až dňom 13.02.2021, a preto súd
žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy až od tohto dňa a žalobu v časti
uplatneného úroku z omeškania odo dňa 04.02.2021 do 12.02.2021 ako nedôvodnú zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 99,88 %, priznal náhradu trov konania v
rozsahu 99,76 %, ktorý predstavuje čistý úspechu žalobcu v konaní (99,88 % - 0,12 %).

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v rozsahu výroku I. a III., z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Žalobcanavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobu
v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo
alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie

konanie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a tieto považoval za nepresvedčivé. Mal za to, že nájom náhradného
motorového vozidla má poškodenému pokryť len nevyhnutné obdobie, počas ktorého nedokáže svoje

osobné potreby uspokojovať inak. Poskytnutie poistného plnenia aj za čas, kedy servis čakal na vydanie
krycieho listu žalovaným, by bolo proti podstate povinného zmluvné poistenia a najmä v rozpore so
zaužívanou súdnou praxou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023 a sp. zn. 6Co/14/2023 zo dňa 28.02.2023. Poukazoval na to, že
z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že poškodený má právo si požičať náhradné motorové vozidlo po

nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla a len v tomto rozsahu možno náklady
na prenájom motorového vozidla považovať za nutne a účelne vynaložené, ktoré je zodpovedný subjekt
povinný nahradiť. Zdôraznil, že počnúc dňom ukončenia opravy (dátum dodania služby/ vystavenia
faktúry dňa 28.09.2020), mohol mať poškodený svoje opravené motorové vozidlo k dispozícii a mohol
ho používať a nič mu nebránilo v tom, aby uhradil servisu opravu poškodeného motorového vozidla

a následne si tento nárok uplatňoval u povinného zmluvného poisťovateľa škodcu. Mal za to, že
uvedené platí bez ohľadu na to, či a kedy bol, alebo nebol v danej veci ním vydaný krycí list. Pokiaľ
poškodený čakal na jeho vystavenie krycieho listu, hoci poškodené motorové vozidlo už bolo opravené
a náklady na opravu mohol servisu uhradiť aj sám, nemožno jeho konanie považovať za rozvážne a
nájom náhradného motorového vozidla po tomto čase za účelný a nevyhnutný. Žalovaný zdôraznil, že

náklady nájmu sú opodstatnené výlučne počas faktického trvania opravy, nie do doručenia krycieho
listu zo strany žalovaného ako poisťovne a ako opodstatnený nie je možné vnímať ani čas, ktorý
strávi v servise motorové vozidlo bez toho, aby sa na ňom vykonávali práce. Zdôraznil, že takýto
prístup pri uplatnení náhrady škody poškodeným z povinného zmluvného poistenia je všeobecne známy
a súladný s ustanoveniami zákona o PZP. Výška náhrady škody nie je daná zaplatenou čiastkou

za prenájom náhradného motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou zodpovedajúcou
účelným a nevyhnutným nákladom, pričom žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno toho, či je potrebné
priznať nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla aj v
období po realizovanej oprave vozidla, viazne na žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že poškodenémotorové vozidlo bolo mimo prevádzky od 23.07.2020 a moment ukončenia opravy podľa priloženej
faktúry nastal dňa 28.09.2020. Odovzdanie motorového vozidla poškodenému zo servisu nastalo dňa
05.10.2020. Žalovaný tak mal za to, že žalobca v rozsahu 7 dní od zavŕšenia opravy motorového vozidla

poškodeného nepreukázal dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla.

Žalovaný v odvolaní taktiež namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie práva konať pred súdom a nedostatočné a chybné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný argumentoval, že súdu prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané
nepovažoval,zakýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil.Odôvodnenia
napadnutého rozsudku považoval za nepreskúmateľné. Poukazoval na to, že vada konania spočívajúca
v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces. V kontexte uvedeného mal žalovaný za to,
že právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú podporené relevantnými

ustanoveniami a nie sú v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít, v dôsledku čoho
nesie napadnutý rozsudok znaky arbitrárnosti.

5. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené.

6. Žalobca podaním zo dňa 05.02.2025, doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.02.2025 a preposlaným
odvolaciemu súdu dňa 07.02.2025, predložil návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa §
80 ods. 1 a ods. 2 CSP. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodol o odvolaní žalovaného a vo veci
verejne vyhlásil rozsudok dňa 30.01.2025, a teda na predmetné podanie žalobcu, podané po vyhlásení
rozsudku odvolacím súdom, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 4 CSP, odvolací súd neprihliadol

a nerozhodoval o ňom.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380

CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu napadnutom
odvolaním, t. j. v medziach napadnutých výrokov I. a III. a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním,

preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
rozhodnutiepresvedčivoanáležitýmspôsobomodôvodnil,keďsavodôvodnenírozsudkuvysporiadalso
všetkýmiskutočnosťamipodstatnýmiprerozhodnutievovecisamej,pričomzodôvodnenianapadnutého
rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový

stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

17. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že dňa 23.07.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo

poškodené motorové vozidlo značky AUDI Q7, EČV: SL XXXBZ, ktorého držiteľom bol O. Z., a to
v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Nebolo sporné, že poškodený v postavení nájomcu dňa 24.07.2020 uzavrel so žalobcom v postavení
prenajímateľa zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky

Hyundai i 30, EČV: ZA XXXHS. Nebolo sporné, že poškodený mal náhradné motorové vozidlo prenajaté
v období od 24.07.2020 do 05.10.2020 (spolu 73 dní nájmu náhradného motorového vozidla). Za
prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu v celkovej
výške2731eur.Dňa09.10.2020žalobcaakopostupníkapoškodenýO.Z.akopostupcauzavrelizmluvu
o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti žalobcovi listom

zo dňa 31.01.2022 oznámil, že dňa 28.01.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu náhradu
škody vo výške 1 237,03 eura s tým, že plnenie znížil, a to vo vzťahu k počtu dní nájmu náhradného
motorového vozidla - žalovaný priznal náhradu za 35 dní nájmu, za neprimerané považoval náklady za
nájom náhradného vozidla za zostávajúcich 38 dní. Žalovaný taktiež za neprimerané náklady považoval
náklady za pristavenie motorového vozidla (30 eur) a plnenie znížil aj o opotrebenie - rozdiel technických

hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 915 km TH2 v sume 48,82 eura a o 9,15 eura ako
zníženie 0,01 eura za 1 km.

18. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 1 493,97 eura s príslušenstvom,
pričom súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 1 493,97 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 493,97 eura odo dňa 13.02.2021 do zaplatenia vyhovel a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca ako právny nástupca poškodeného má voči
žalovanému ako poisťovateľovi škodcu v zmysle ustanovení zákona o PZP nárok iba na náhradu
účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, teda nárok
na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla po nevyhnutnú dobu trvania opravy
poškodeného motorového vozidla a nie až do vydania krycieho listu žalovaným, odvolací súd uvádza,

že sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 19. a 25.
odôvodnenia napadnutého rozsudku a že poškodený nemohol svojím motorovým vozidlom bez svojej
viny disponovať až do doby doručenia krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu Todos Žilina,
s.r.o., a preto bolo prenajatie náhradného motorového vozidla poškodeným účelné a odôvodnené počas
celej doby od 24.07.2020 až do 05.10.2020, t. j. v rozsahu 73 dní nájmu náhradného motorového

vozidla. Poškodený bol z užívania vlastného motorového vozidla vylúčený priamo v dôsledku dopravnej
nehody zapríčinenej poisteným u žalovaného, preto má nárok na náhradu takto vynaložených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla počas celej doby, kedy nemohol disponovať s vlastným
motorovým vozidlo. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že k poškodeniumotorového vozidla poškodeného došlo dňa 23.07.2020, a to v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovaného, pričom poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v
autoservise do 05.10.2020 a poškodený nemohol so svojim motorovým vozidlom bez vlastnej viny nijako

disponovať až do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu vykonávajúcemu opravu.
Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom
rozsudku, že pri posúdení účelnosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným, bolo
potrebné zohľadniť skutočnosť, po akú dobu nemohol poškodený so svojím motorovým vozidlom bez
svojej viny disponovať.

Na zdôraznenie správnosti uvedených záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z
ustanovenia § 4 zákona o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu, je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové

vozidlo. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje
motorové vozidlo, a teda v konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený
stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného
motorového vozidla. Škoda, ktorá poškodenému vznikla spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie
nákladynavypožičaniemotorovéhovozidlavporovnanísnákladmi,ktorébyinakvynaložilnaprevádzku

svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorú
je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

Odvolací súd uvádza, že poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom
náhradného motorového vozidla počas doby opravy až do prevzatia si opraveného motorového

vozidla, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo. Pri posúdení otázky
nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového vozidla je potrebné
skúmať objektívnu možnosť dispozície poškodeného s jeho motorovým vozidlom po oprave, a tým
pádom ustáliť nielen moment zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla, ale aj objektívnu
možnosť poškodeného nakladať s opraveným motorovým vozidlom. Odvolací súd sa v danom prípade

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že momentom ukončenia opravy poškodeného motorového
vozidla autoservisom ešte poškodený nezíska späť možnosť prevziať a užívať svoje motorové vozidlo.
V prípade, ak poškodený využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu,
je nevyhnutné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného motorového vozidla až do momentu
vydania opraveného vozidla poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu poškodený úmyselne

alebo nedbanlivostným konaním nepredĺžil. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. S poukazom na uvedené,
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že náklady nájmu za náhradné motorové
vozidlo boli v danom prípade opodstatnené až do 05.10.2020, kedy poškodený opätovne získal možnosť

prevziať a užívať vlastné motorové vozidlo. V konaní bolo nesporné, že poškodený nijako nemohol
ovplyvniť dĺžku zotrvania motorového vozidla v autoservise a nebolo nijako preukázané, že by dobu
nájmu predĺžil svojím úmyselným alebo nedbanlivostným konaním.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu

v Žiline, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ
nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne,
chybne odôvodnený a je nepreskúmateľný a arbitrárny, odvolací súd uvádza, že v napadnutom
rozsudku neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie a argumentáciu súdu
prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je možné považovať za vnútorne
rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho

odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v
ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie v bodoch 19. až 27.1. odôvodnenia
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými úvahami sa riadil,keď dospel k záveru, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom spore, jasne
a zrozumiteľne taktiež odôvodnil, z akých dôvodov v intenciách prejednávaného sporu považoval za
nutne a účelne vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla až do doručenia

krycieho listu žalovaným autoservisu, na základe akých skutočností nepovažoval za dôvodné zníženie
náhrady škody o jednorazový poplatok za pristavenie motorového vozidla, ani o opotrebenie rozdielu
technických hodnôt a rovnako zníženie o 0,01 eura za km. Zároveň riadne vysvetlil dôvodnosť aplikácie
sudcovskej koncentrácie konania, ako aj čiastočné zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania. Súd
prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal

v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného v súlade s § 220 CSP.

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmiuplatnenéhonávrhu,akoajšpecifickýminámietkamistranysporu.Porušenímuvedenéhopráva
sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v

rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý
proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci,
prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že

rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa
rozhodlovsúladesjejpožiadavkami(I.ÚS50/04).Odvolacísúdpretopovažovaltútoodvolaciunámietku

žalovaného za nedôvodnú.

22. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o nároku na náhradu

trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,nakoľko žalobca mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si
žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).