Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201913
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1418201913.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov -
matky: B. C. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. – F., v konaní zastúpenej:
JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, a otca: D. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. B. X/X, C., v konaní zastúpeného: JUDr. Lenka Bogárová,
advokátka so sídlom Sabinovská 11, Bratislava – mestská časť Ružinov, za účasti Krajskej prokuratúry

Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.
B4-13P/84/2018-1329 zo dňa 21.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým dieťaťom súd ponechal neupravený.
Rodičia sa zaviazali, že sa spolu s maloletým dieťaťom podrobia výchovnému opatreniu - odbornému
sociálno - psychologickému poradenstvu v organizácii TENENET o.z., so sídlom Oravská 4, Senec,
za účelom obnovy vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, budovania dôvery maloletého dieťaťa
vo vzťahu k otcovi, stretnutia otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti odborného pracovníka, ako aj

za účelom zlepšenia výchovných zručností, odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia vzájomnej
komunikácie rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zlepšenia schopnosti neprenášať svoj postoj k
druhému rodičovi na maloleté dieťa a akceptácie sa rodičov navzájom.
Toto výchovné opatrenie sa bude realizovať nasledovne:
- v rozsahu 10 hodín samostatného poradenstva otcovi,
- v rozsahu 10 hodín samostatného poradenstva matke,
- v rozsahu 10 hodín samostatného poradenstva maloletému dieťaťu,

- po ukončení samostatného poradenstva sa rodičia a maloleté dieťa podrobia spoločnému poradenstvu
v rozsahu 20 hodín, pričom to, ktoré stretnutia budú prebiehať za účasti otca a maloletého dieťaťa,
oboch rodičov a maloletého dieťaťa alebo len za účasti rodičov presne určí pridelený psychológ. Rozsah
poradenstva môže určená organizácia prispôsobiť podľa aktuálnej potreby.Nazrealizovanietohtovýchovnéhoopatreniasúdurčillehotu12mesiacovodprávoplatnostitohtovýroku
rozsudku.
Rodičia a maloleté dieťa, ktorého účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa

na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie budú určené
povereným pracovníkom organizácie.
Súd uložil organizácii TENENET o. z. povinnosť, aby priebežne v mesačných intervaloch, vždy ku koncu
toho ktorého mesiaca, podávala súdu správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že
záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia na rodičov a maloleté dieťa

predloží súdu v lehote 20 dní od ukončenia tohto výchovného opatrenia.
Matka sa zaviazala e-mailom informovať otca o zmene zdravotného stavu maloletého dieťaťa, o
výsledkoch lekárskeho vyšetrenia v deň vyšetrenia a podávať otcovi pravidelne, vždy prvý piatok
v kalendárnom mesiaci, písomne na jeho e-mail správy o neúčasti maloletého dieťaťa v školskom
zariadení v prípade prezenčného vyučovania; v prípade dištančného vyučovania alebo individuálneho
vzdelávania správy o učive, ktoré maloleté dieťa preberá počas dištančného vyučovania alebo

individuálneho vzdelávania, správy o prospechu maloletého dieťaťa, správy o aktuálnych mimoriadnych
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o vopred naplánovaných lekárskych vyšetreniach, správy o
mimoškolských aktivitách maloletého dieťaťa, jeho krúžkovej činnosti.
VýrokomII.súduložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťazaobdobieod23.04.2018
do 31.08.2022 sumou vo výške 250,- Eur mesačne a od 01.09.2022 sumou vo výške 300,- Eur mesačne

vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.
Výrokom III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 23.04.2018 do 31.10.2024 vo
výške 4.546,64 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 6, § 28 ods. 1, 2, § 36
ods. 1 prvá a druhá veta, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 7, 8. § 62 ods. 1, 2, 4 prvá veta, ods. 5, § 63 ods. 2, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa a § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie rozhodol o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v súlade
so zhodnými vyjadreniami rodičov, ktorí, po posúdení veci súdom, uzavreli na pojednávaní rodičovskú
dohodu, v ktorej sa dohodli na tom, ktorý z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa (matka), zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok (obaja rodičia) vrátane toho, že styk

otca s maloletým dieťaťom nežiadali upraviť. Rodičia sa zhodli aj na tom, že sa spoločne s maloletým
dieťaťom podrobia výchovnému opatreniu - odbornému sociálno - psychologickému poradenstvu, ako
aj na uložení informačnej povinnosti matke. Súd, majúc po vykonanom dokazovaní za to, že uzavretá
rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, po súhlasnom vyjadrení kolízneho
opatrovníka a okresnej prokuratúry so schválením rodičovskej dohody, rodičovskú dohodu schválil,

keďže v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úroveň starostlivosti,
či vhodnosti výchovného prostredia dieťaťa u matky a rovnako tak neboli zistené žiadne skutočnosti
vylučujúce rovnocennú účasť oboch rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa.

4. Medzi rodičmi ostala sporná výška výživného na maloleté dieťa. Matka sa podaným návrhom pôvodne

domáhala určenia výživného v sume 400,- Eur mesačne od podania návrhu na súd, následne v sume
500,- Eur mesačne od decembra 2019 a neskôr v sume 500,- Eur mesačne od podania návrhu na
súd. Počas celého konania matka vyjadrovala ochotu dohodnúť sa s otcom na výške výživného, od
októbra 2022 opakovane vyjadrovala súhlas s výškou výživného 250,- Eur mesačne od podania návrhu
na súd a s výškou 300,- Eur mesačne od 01.09.2022 (od nástupu maloletého dieťaťa na povinnú školskú

dochádzku), hoci ho neskôr začala podmieňovať uzavretím rodičovskej dohody. Pôvodne sa matka
domáhala aj tvorby úspor vo výške 100,- Eur mesačne, od tejto požiadavky ustúpila na pojednávaní
konanom dňa 29.07.2024. Otec pôvodne navrhoval určiť výživné v sume 220,- Eur mesačne, neskôr
navrhol určiť výživné v sume 200,- Eur mesačne, na pojednávaní v januári 2023 navrhol určiť výživné
v sume 200,- Eur mesačne od podania návrhu na súd a v sume 250,- Eur mesačne od 01.09.2022, v

podaní z júla 2024 navrhol určiť výživné v sume 200,- Eur mesačne, prípadne ho zvýšiť na sumu 250,-
Eur mesačne a na tejto výške výživného zotrval aj na ostatnom pojednávaní, konanom dňa 21.10.2024.5. Konštatoval, že v čase podania návrhu na súd malo maloleté dieťa 2 roky, od apríla 2018 do apríla
2019 navštevovalo detské súkromné zariadenie Dobré jasle, G. XX, E., za mesačný poplatok 359,- Eur
+ strava 60,- Eur mesačne, následne od septembra 2019 chodilo do Materskej školy H. XX, E. a v

septembri 2022 nastúpilo do 1. ročníka Základnej školy I., G. X, E. a od septembra 2023 až doposiaľ
navštevuje anglický program výučby, aktuálne navštevuje 3. ročník uvedenej základnej školy. Maloleté
dieťa má zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom (predovšetkým psychickým).
Má oslabenú imunitu, v dôsledku čoho má predpísanú liečbu a odporúčané užívať výživové doplnky, od
narodenia trpí kožnými problémami (atopický ekzém), ktoré si vyžadujú špeciálnu kozmetiku. V dôsledku

zhoršeného psychického stavu maloleté dieťa od septembra 2019 do júna 2020 navštevovalo Inštitút
terapie hrou na I. XX J. E. v rozsahu jedenkrát týždenne, znova ho začalo navštevovať od novembra
2023 až doposiaľ, taktiež v rozsahu jedenkrát týždenne. Od septembra 2022 až doposiaľ maloleté
dieťa navštevuje raz mesačne detskú psychologičku B. B. K. L., od júla 2024 na odporúčanie detskej
psychologičky a študijného centra absolvuje posttraumatickú terapiu (EMDR terapia) v NODIUM s.r.o.,
Azalková 1, Bratislava, v rozsahu jedenkrát týždenne. Od júna 2024 maloleté dieťa na odporúčanie

základnej školy, ktorú navštevuje, začalo navštevovať Študijné centrum E. J. E. s tým, že obvyklá doba
návštevy je podľa vyjadrenia centra zhruba 6 mesiacov.
Súd považoval matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa za neprimerane vysoké, nadhodnotené,
a to aj na pomery v bratislavskom kraji, kde je najvyššia životná úroveň v porovnaní s inými krajmi a
regiónmi Slovenska. Za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v čase od podania návrhu na súd (t.

j. od 23.04.2018, kedy malo dieťa 2 roky) do nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku (t. j. do
31.08.2022, kedy malo 6 rokov) súd považoval výdavky na stravu 150,- Eur mesačne, bývanie 100,-
Eur mesačne (polovica výdavkov na platby spojené s užívaním bytu, energie, TV a internet, pričom
druhá polovica výdavkov je výdavkom matky ako druhej osoby žijúcej v domácnosti), jasle vrátane
stravy v jasliach 139,- Eur mesačne (od apríla 2018 do nástupu maloletého dieťaťa do materskej školy

v septembri 2019, pričom k uvedenej sume súd dospel tak, že z mesačného poplatku za jasle vo výške
359,- Eur a poplatku za stravu vo výške cca 60,- Eur odpočítal príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške
280,- Eur mesačne, ktorý poberala matka od apríla 2018 do apríla 2019), materskú školu (od septembra
2019) 50,- Eur mesačne, obuv a oblečenie 40,- Eur mesačne, drogériu/kozmetiku 20,- Eur mesačne,
lieky a zdravotnú starostlivosť 50,- Eur mesačne, dopravu 50,- Eur mesačne (vzhľadom na nízky vek

dieťaťa bolo nevyhnutné, aby ho matka vozila do jaslí, materskej školy či na voľnočasové aktivity a
výlety), t. j. spolu v priemernej výške cca 600,- Eur mesačne. Za neodôvodnené výdavky maloletého
dieťaťa súd považoval výdavky na poistenie a sporenie, a to s odôvodnením, že sa nejedná o úhradu
oprávnených životných potrieb, ale o sporiace produkty, tvorba úspor pritom tvorí osobitný predmet
vyživovacej povinnosti rodiča (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine), na uložení ktorej matka netrvala. Splátku

hypotekárneho úveru na byt, v ktorom býva matka s dieťaťom, súd taktiež nepovažoval za odôvodnený
výdavok maloletého dieťaťa, keďže ide o výdavok matky súvisiaci s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktorým
si zhodnocuje svoj vlastný majetok (matka tým nevytvára majetkovú hodnotu pre maloleté dieťa, ale pre
seba). Výdavok na skladovanie pupočníkovej krvi je výdavkom matky, nemožno ho preto považovať za
odôvodnený výdavok maloletého dieťaťa.

Za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, v čase od jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku, t.
j. od 01.09.2022 až doposiaľ, súd považoval výdavky na stravu 200,- Eur mesačne, bývanie 115,- Eur
mesačne, obuv a oblečenie 40,- Eur mesačne, hygienu/kozmetiku 20,- Eur mesačne, cestovné 10,- Eur
mesačne (vychádzajúc z ceny ročnej električenky 99,50 Eur), stravu v škole 4,- Eurá mesačne, školský
klub 9,20 Eur mesačne, triedny fond 12,50 Eur mesačne, anglický program výučby (od septembra 2023)

27,50 Eur mesačne, školské pomôcky 20,- Eur mesačne, doučovanie z anglického jazyka (od marca
2024) 60,- Eur mesačne (pri frekvencii jedenkrát týždenne), záujmové/voľnočasové aktivity (krúžky) 50,-
Eur mesačne, lieky/vitamíny a zdravotnú starostlivosť, vrátane stomatologickej, očnej, ortopedickej a
alergológa 50,- Eur mesačne, psychoterapiu 50,- Eur mesačne, terapiu hrou (od novembra 2023) 133,-
Eur mesačne, spolu v priemernej výške cca 800,- Eur mesačne.

6. Z predložených vyjadrení a listinných dôkazov týkajúcich sa zárobkových a majetkových pomerov
rodičov súd zistil, že matka bola v čase podania návrhu zamestnaná v K. E., M., kde pracuje až doposiaľ
(aktuálne na pozícii work out špecialista - senior), jej priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2018
vo výške 1.914,- Eur, v roku 2019 vo výške 2.095,- Eur, v roku 2020 vo výške 2.192,- Eur, v roku

2021 vo výške 2.130,- Eur, v roku 2022 vo výške 2.190,- Eur, v roku 2023 vo výške 2.561,- Eur a za
pomernú časť (od januára do júla) roku 2024 vo výške 3.407,- Eur. Matka iný príjem nemá. Od novembra
2016 do marca 2018 poberala rodičovský príspevok, od apríla 2018 do apríla 2019 poberala príspevok
na starostlivosť o dieťa vo výške 280,- Eur mesačne, od narodenia dieťaťa v apríli 2016 až doposiaľpoberá prídavok na dieťa, uplatňuje si daňový bonus, počas celej doby trvania tohto konania poberala
výživné na maloleté dieťa, ktoré otec uhrádzal v sume minimálne 200,- Eur mesačne. Matka je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, a to 3-izbového bytu v k. ú. F. (LV č. XXXX), v ktorom býva s maloletým

dieťaťom, ktorý nadobudla v roku 2017 a na ktorý spláca hypotekárny úver. Vlastní motorové vozidlo
zn. Mazda CX-5, rok výroby 2015. Matka je slobodná, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má
absolvované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, jej zdravotný stav je dobrý, t. j. nemá trvalo
zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom.
Otec je od 10.12.2013 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H. N.. N. O. P.,

so sídlom X. B. X, C., IČO: 47 546 484 s nasledovnými predmetmi podnikania: prevádzkovanie
technickej služby, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb,
sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov, reklamné a marketingové služby, zámočníctvo, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností (realitná činnosť). Obchodná spoločnosť je vlastníkom motorového vozidla zn. Citroën

Jumper, rok výroby 2008. Od 08.04.2019 je otec evidovaný v živnostenskom registri ako SZČO s
predmetom podnikania: výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu; iný príjem nemá. Z
obsahu predložených daňových priznaní súd zistil nasledovné:
- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 súd zistil,
že obchodná spoločnosť H. N.. N. O. o. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 27.143,- Eur,

náklady na hospodársku činnosť mala v sume 23.582,99 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením
predstavoval 3.560,01 Eur, základ dane bol vo výške 5.379,73 Eur, daň na úhradu bola vo výške 806,26
Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 2.753,75 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019 súd zistil,
že obchodná spoločnosť H. N.. N. r. o. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 32.815,- Eur,

náklady na hospodársku činnosť mala v sume 32.508,57 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením
predstavoval 306,43 Eur, základ dane bol vo výške 1.302,77 Eur, daň na úhradu bola vo výške 273,58
Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 32,85 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019 súd zistil, že
otec vykázal príjem zo živnosti vo výške 4.540,- Eur a výdavky zo živnosti vo výške 2.924,- Eur, základ

dane (výsledok hospodárenia) bol vo výške 1.616,- Eur, daň na úhradu bola 0,- Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2020 súd zistil, že
obchodná spoločnosť H. N.. N. r. o. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 25.719,80 Eur,
náklady na hospodársku činnosť mala v sume 25.452,56 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením
predstavoval 267,24 Eur, základ dane bol vo výške 1.246,41 Eur, daň na úhradu bola vo výške 186,96

Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 80,28 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2020 súd zistil, že
otec vykázal príjem zo živnosti vo výške 13.150,- Eur a výdavky zo živnosti mal vo výške 8.608,05 Eur,
základ dane (výsledok hospodárenia) bol vo výške 4.541,95 Eur, daň na úhradu bola 19,16 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2021 súd zistil,

že obchodná spoločnosť H. N.. N. r. o. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 36.929,- Eur,
náklady na hospodársku činnosť mala v sume 35.945,43 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením
predstavoval 983,57 Eur, základ dane bol vo výške 1.717,56 Eur, daň na úhradu bola vo výške 257,63
Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 725,94 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2021 súd zistil, že

otec vykázal príjem zo živnosti vo výške 10.836,- Eur a výdavky zo živnosti mal vo výške 7.184,03 Eur,
základ dane (výsledok hospodárenia) bol vo výške 3.651,97 Eur, daň na úhradu bola 0,- Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 súd zistil, že
obchodná spoločnosť H. N.. N. O. P. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 42.208,50 Eur,
náklady na hospodársku činnosť mala v sume 41.260,66 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením

predstavoval 946,84 Eur, základ dane bol vo výške 2.223,27 Eur, daň na úhradu bola vo výške 333,49
Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 613,35 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 súd zistil, že
otec vykázal príjem zo živnosti vo výške 5.410,- Eur a výdavky zo živnosti mal vo výške 4.069,75 &eur,
základ dane (výsledok hospodárenia) bol vo výške 1.340,25 Eur, daň na úhradu bola 0,- Eur;

- z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2023 súd zistil,
že obchodná spoločnosť H. N.. N. O. P. vykázala výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 37.972,- Eur,
náklady na hospodársku činnosť mala v sume 35.204,78 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanenímpredstavoval 2.767,22 Eur, základ dane bol vo výške 3.881,08 Eur, daň na úhradu bola vo výške 582,16
Eur, výsledok hospodárenia po zdanení bol 2.185,06 Eur,
- z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2023 súd zistil, že

otec vykázal príjem zo živnosti vo výške 7.569,- Eur a výdavky zo živnosti mal vo výške 5.753,79 Eur,
základ dane (výsledok hospodárenia) bol vo výške 1.815,21 Eur, daň na úhradu bola 0,- Eur.
Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v období od 01.10.2021 do 30.09.2023 bol evidovaný
ako zamestnanec a poberal príjem zo zamestnania s tým, že vymeriavací základ v období od marca
2022 do júna 2022 bol vo výške 566,50 Eur mesačne a od júla 2022 do augusta 2022 vo výške 605,50

Eur mesačne.
Otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. C. - rodinný dom o výmere
110m2,naktorýsplácastavebnýúver.Otecsinaleasingzakúpilmotocykelzn.HONDA,rokvýroby2022
(vlastníkom vozidla je UniCredit Leasing Slovakia, a.s.). Je rozvedený, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, jeho zdravotný stav je dobrý, t. j. nemá trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým
zdravotným stavom.

7. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti o určení výšky výživného na maloleté dieťa
odôvodnil tým, že vzal do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v sume pohybujúcej sa okolo
600,- Eur mesačne do jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku a zo sumy pohybujúcej sa okolo
800,- Eur mesačne od jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku, ako aj zistené schopnosti, možnosti

a majetkové pomery oboch rodičov spolu s ich vzájomným porovnaním, s poukazom na to, že od
narodenia maloletého dieťaťa zabezpečuje nepretržite výhradnú starostlivosť oň iba matka, ako aj na to,
že otec sa na výchove a výžive maloletého dieťaťa nad rámec súdom určeného výživného (neodkladným
opatrením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 97/2021-545 zo dňa 29.09.2021) nepodieľal žiadnym
iným spôsobom (napr. vecnými plneniami, darčekmi k narodeninám, meninám a Vianociam a pod.), s

výnimkou roka 2019 a mesiacov júl - október 2024, kedy dobrovoľne uhrádzal výživné v sume 220,- Eur
mesačne, a tiež s poukazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov a prednosť
plnenia vyživovacej povinnosti pred uspokojovaním vlastných potrieb rodičov. Podotkol, že významným
aspektom z hľadiska uplynutia času je aj fyzické a mentálne vyspievanie dieťaťa, následkom ktorého
sa zákonite zvyšujú náklady spojené s jeho výživou - vyššie výdaje za veku primerané ošatenie a obuv,

hygienické potreby, rekreačný šport, kultúrne vyžitie, aktívne vyplnenie voľného času, samoštúdium a
pod.. V súvislosti s plynutím času je potrebné prihliadať aj na ekonomické aspekty vývoja spoločnosti
- nárast životných nákladov v zmysle zvyšovania cien tovarov a služieb, ktoré majú negatívny vplyv na
reálne možnosti pokrytia opodstatnených potrieb oprávneného z určeného výživného. Súd uviedol, že
otec tvrdil, že jeho priemerný príjem ako SZČO a zároveň ako jediného spoločníka a konateľa obchodnej

spoločnostiH. N..N.O.P.predstavujevpriemere1.000,-Eurmesačnenetto,avšaknímtvrdenévýdavky
v sume 1.034,- Eur mesačne presahujú ním deklarované príjmy, resp. sa rovnajú jeho príjmom. S
ohľadom na otcove doterajšie pracovné skúsenosti, odborné vzdelanie, zdravotný stav, produktívny vek,
miesto výkonu podnikania (bratislavský kraj, kde je najnižšia miera nezamestnanosti) a aj s ohľadom na
to, že otec podniká prostredníctvom dvoch subjektov, mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach

otca dosahovať príjem aspoň na úrovni priemernej mzdy v bratislavskom kraji, t. j. minimálne v sume
1.500,- Eur mesačne netto a z tohto predpokladaného príjmu otca súd následne vychádzal pri určení
výšky jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, a to pri súčasnom zohľadnení odôvodnených
potrieb dieťaťa vyplývajúce z jeho veku a zdravotného stavu, miery starostlivosti o dieťa, celkových
majetkových pomerov na strane matky, schopností, možností a majetkových pomerov na strane otca,

či prednosti plnenia vyživovacej povinnosti pred uspokojovaním vlastných potrieb rodičov. Pokiaľ otec
tvrdil, že nie je schopný primeraným spôsobom participovať na odôvodnených potrebách maloletého
dieťaťa z príjmu dosahovaného z podnikania a v rámci výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, mal
by sa podľa názoru súdu orientovať na závislú činnosť, a teda využiť to, že býva v bratislavskom kraji
s najširšími pracovnými možnosťami v rámci štátneho aj súkromného sektoru. Súd prihliadol aj na

rozsah predmetu činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom,
pričom zápis všetkých predmetov činnosti jeho obchodnej spoločnosti je nesporne priamo viazaný na
jeho spôsobilosť riadne ich vykonávať, i keď otec všetky predmety činnosti jeho obchodnej spoločnosti
zrejme nevyužíva. Ďalej súd nemohol prihliadať na vyjadrenia otca týkajúce sa zlých hospodárskych
výsledkov (nízkych príjmov) jeho obchodnej spoločnosti, či živnosti, pretože tieto sú závislé, tak ako u

každého podnikateľa, od jeho kreativity, flexibilnosti, miery pracovného nasadenia a schopnosti presadiť
sa v konkurencii. V prípade podnikateľského neúspechu je vždy namieste uprednostniť ako zárobkovú
aktivitu závislú činnosť, t. j. pracovný pomer v štátnom alebo súkromnom sektore. Za výdavky povinného
rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd považovalzaobstaranie si motocykla, ktoré otec žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto súd pri rozhodovaní
o výške výživného na takýto výdavok otca neprihliadal. Súd zdôraznil, že základnou a prvoradou
povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade

s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. To
znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na uspokojenie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa
a až následne na potreby svojej osoby, pričom jeho povinnosťou je zadovážiť si k tomu adekvátny
pravidelný príjem. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka od
narodenia maloletého dieťaťa poberá prídavky na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Od roku 2022 sa

výraznejšie začala meniť zo strany štátu rodinnoprávna politika, v ekonomickej oblasti sa prejavujúca
zvýšením prídavku na dieťa viac ako o 100 % a zvýšením daňového bonusu, v konečnom dôsledku
tiež viac ako 100%. Prídavky na dieťa, ktoré sa pôvodne pohybovali okolo sumy 25,- Eur mesačne,
sa postupne zvýšili na sumu 60,- Eur mesačne, daňový bonus sa postupne zvýšil zo sumy cca 22,-
Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne, čo súd vyhodnotil ako vykrytie časti výdavkov na úhradu
oprávnených potrieb dieťaťa, ktoré je k dispozícii výlučne rodičovi osobne sa starajúcemu o dieťa (v

tomto prípade matke).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že matkou požadované výživné v sume 500,- Eur
mesačne od podania návrhu na súd, s ohľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
nekorešponduje so skutočným stavom veci v zmysle kritérií ustanovených hmotnoprávnym predpisom
- Zákonom o rodine, a preto, vzhľadom na vyššie uvedené majetkové pomery rodičov a odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa od 23.04.2018 do
31.08.2022 sumou vo výške 250,- Eur mesačne a od 01.09.2022 sumou vo výške 300,- Eur mesačne,
považujúc tieto sumy za primerané veku a z neho odvodeným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj jeho
zdravotnému stavu, ktoré má prinajmenšom od nástupu na povinnú školskú dochádzku preukázateľne
zhoršený zdravotný (psychický) stav, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ako

aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane otca, s prihliadnutím na majetkové
a zárobkové pomery na strane matky, majúc za to, že takto určená výška výživného je v súlade s
vykonaným dokazovaním, teda zodpovedá zistenému skutočnému stavu veci. V konaní preukázané
možnosti a schopnosti otca jednoznačne potvrdzujú jeho spôsobilosť podieľať sa na výžive maloletého
dieťaťa takto určenými sumami. Aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, tú však

kompenzuje vo výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou oň, na ktorej sa otec nepodieľa, čo by
mal otec vyvážiť svojím finančným plnením.
Pri rozhodovaní súd napokon vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že matka s takto určenou výškou výživného
na maloleté dieťa v priebehu konania opakovane vyjadrila súhlas, pričom bez relevancie vo vzťahu k
autoritatívnemu rozhodnutiu súdu vo veci výživného je to, či otec s takto určenou výškou výživného

vyjadril súhlas alebo nie.

8. Uložením vyživovacej povinnosti otcovi odo dňa podania návrhu na súd mu vznikol dlh na zročnom
výživnom v sume 4.546,64 Eur, a to za obdobie od 23.04.2018 do 31.10.2024 (keďže rozhodnutie bolo
vyhlásené po 15-tom dni v mesiaci a splatnosť bežného výživného je k 15-temu dňu v mesiaci). Otec

mal v rozhodnom období uhradiť na výživu maloletého dieťaťa sumu vo výške 20.866,64 Eur /250,- Eur :
30 dní = 8,33 Eur x 8 dní = 66,64 Eur - ide o pomernú časť výživného za mesiac apríl 2018, od mája
2018 do decembra 2018 mal uhradiť 2.000,- Eur (8 mesiacov x 250,- Eur mesačne), od roku 2019 do
roku 2021 mal uhradiť 3.000,- Eur ročne, od januára 2022 do augusta 2022 mal uhradiť 2.000,- Eur, od
septembra 2022 do decembra 2022 mal uhradiť 1.200,- Eur (4 mesiace x 300,- Eur mesačne), v roku

2023 mal uhradiť 3.600,- Eur a od januára 2024 do októbra 2024 mal uhradiť 3.000,- Eur. Vychádzajúc zo
zhodných tvrdení rodičov, preukázaných aj listinnými dôkazmi, otec v rozhodnom období uhradil titulom
výživného sumu vo výške 16.340,- Eur (v roku 2018 uhradil 1.820,- Eur, v roku 2019 uhradil 2.840,-
Eur, v roku 2020 uhradil 2.400,- Eur, v roku 2021 uhradil 2.400,- Eur, v roku 2022 uhradil 2.400,- Eur,
v roku 2023 uhradil 2.400,- Eur a v roku 2024 uhradil 2.080,- Eur - od januára do júna v sume 200,- Eur

mesačne a od júla 2024 do októbra 2024 v sume 220,- Eur mesačne), na základe čoho vznikol otcovi
dlh na zročnom výživnom v sume 4.546,64 Eur. S ohľadom na výšku zročného výživného na maloleté
dieťa súd v tomto prípade (so súhlasom matky) podľa § 232 ods. 3 CSP, umožnil otcovi zaplatiť zročné
výživné do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.10. Proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) CSP. Poukázal na Metodiku pre výpočet výživného rodičov
k deťom, tzv. tabuľkové výživné Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, konkrétne na stranu

27, kde sa uvádza, že o aplikácii princípu potenciality príjmov u povinného rodiča podnikateľa sa
uvažuje vtedy, ak povinný rodič síce súdu predloží dôkazy o výške svojich príjmov, avšak z týchto
dôkazov vyplýva, že podnikanie je buď v strate, alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke
vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva. V prípade niektorých činností, ktoré povinný vykonáva na základe
podnikateľského oprávnenia, je vhodné porovnať jeho príjem s príjmom, ktorý dosahuje pracovník

na obdobnej pozícii ako zamestnanec. Ak povinný napríklad podniká ako automechanik a dlhodobo
vykazuje účtovnú stratu, je namieste porovnanie jeho príjmu s príjmom automechanika – zamestnanca
na obdobnej pracovnej pozícii v zamestnaní. Súd prvej inštancie stanovil jeho potenciálny príjem na
úrovni priemernej mzdy v bratislavskom kraji, t. j. v sume 1.500,- Eur netto. Mal za to, že ak súd prvej
inštancie za základné referenčné kritérium pri stanovení jeho potenciálneho príjmu považoval priemernú
mzdu v bratislavskom kraji, bolo potrebné zohľadniť výšku tejto mzdy priebežne za jednotlivé roky

2018-2024. Ak súd vychádzal iba z priemernej mzdy v bratislavskom kraji v roku 2024 a nezohľadnil
jej výšku v rokoch 2018 až 2023, teda v celom rozhodujúcom období, nemožno takto stanovený
príjem považovať za primeraný. Odhliadnuc od tohto nedostatku bol toho názoru, že jeho potenciálny
príjem nie je možné stanoviť ako priemernú mzdu v bratislavskom kraji, ale je potrebné vychádzať
z príjmu, ktorý dosahuje pracovník na obdobnej pozícii, ako je tá, ktorú vykonáva v rámci podnikateľskej

činnosti ako zamestnanec. Vhodnosť tohto postupu vyplýva aj z vyššie uvedenej Metodiky pre výpočet
výživného rodičov k deťom. Uviedol, že ponúka svoje produkty a služby v rámci podnikateľskej činnosti
prevažne prostredníctvom webovej stránky Q., z ktorej vyplýva, že klientom poskytuje výrobu a montáž
bezpečnostných dverí. Na internetovom portáli R. je pritom možné nájsť nasledovné pracovné ponuky,
ktoré najviac korešpondujú s činnosťou, ktorú vykonáva, pričom pre nízky počet obdobných pracovných

ponúk v bratislavskom kraji, zahrnul aj pracovné ponuky z iných regiónov: montážnik, SKLOFIX, s.r.o.,
s miestom výkonu práce Bratislava – Vajnory so mzdou 1.500-2.000,- Eur brutto, t. j. 1.141-1.492,-
Eur netto; montážnik kuchýň a dverí, SIKO KÚPEĽNE a.s., s miestom výkonu práce Prešov so mzdou
od 1.400,- Eur brutto, t. j. 1.071,- Eur netto; montér dverí, bezpečnostné, požiarne dvere pre SZČO/
aj nepravidelne, Interierdvere, spol. s.r.o. s miestom výkonu práce Banskobystrický kraj so mzdou

od 1.500,- Eur brutto, t. j. 1.141,- Eur netto; montážno-servisný pracovník, Menton SK spol. s.r.o.,
s miestom výkonu práce Teplička nad Váhom, Žilina so mzdou od 1.400,- Eur brutto, t. j. 1.071,- Eur
netto; montážnik okien a dverí, HESTA spol. s.r.o., s miestom výkonu práce Slovensko, Česko so mzdou
1.300 – 2.000,- Eur brutto, t. j. 1.000 – 1.492,- Eur netto. Pri spriemerovaní týchto miezd by bola výsledná
priemerná mzda vo výške 1.253,40 Eur. Tvrdil, že špecializácia, ktorej sa v rámci svojho podnikania

venuje, nie je na trhu práce z pozície zamestnanca v bratislavskom kraji príliš žiadaná. Dodal, že nemá
vysokoškolské vzdelanie, je absolventom Strednej odbornej školy agrotechnickej Bernolákovo, preto
je v prípade stanovenia jeho potenciálneho príjmu potrebné zohľadňovať také pracovné ponuky, vo
vzťahu ku ktorým disponuje zodpovedajúcimi skúsenosťami, keďže väčšina iných pracovných pozícií si
vyžaduje vysokoškolské vzdelanie alebo rôzne certifikácie. Ak by súd vychádzal z jeho príjmu, ako bol

stanovený vyššie, výživné na maloleté dieťa by bolo v zmysle Metodiky pre výpočet výživného rodičov
k deťom stanovené vo výške 225,- Eur mesačne (18% príjmu rodiča predškolský vek) za obdobie od
23.04.2018 do 31.08.2022 a vo výške 250,- Eur mesačne (20% príjmu povinného rodiča 1. stupeň ZŠ)
za obdobie od 01.09.2022. Je pravdepodobné, že súd prvej inštancie príslušné percentá odporúčané
metodikou aj uplatnil, keďže výživné za obdobie predškolského veku maloletého dieťaťa stanovil vo

výške 250,- Eur (18% zo sumy 1.500,- Eur by bolo síce 270,- Eur, avšak súd pravdepodobne zohľadnil
skutočnosť, že v rokov 2018-2022 bola priemerná mzda v bratislavskom kraji nižšia ako v roku 2024)
a výživné za obdobie od nástupu dieťaťa do ZŠ stanovil vo výške 300,- Eur (čo je presne 20% zo
sumy 1.500,- Eur). Mal za to, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k stanoveniu jeho príjmu vo výške
priemernej mesačnej mzdy v bratislavskom kraji navyše trpí vadou nedostatočného odôvodnenia, čo

ho robí v tejto časti nepreskúmateľným. Pokiaľ súd uviedol ako rozhodujúce kritériá tohto stanovenia
jeho doterajšie pracovné skúsenosti, odborné vzdelanie, zdravotný stav, produktívny vek, miesto výkonu
práce a podnikanie prostredníctvom dvoch subjektov, dostatočne nevyhodnotil ako jednotlivé kritériá
v jeho prípade odôvodňujú stanovenie jeho mesačného príjmu práve na úrovni priemernej mesačnej
mzdy. Zdôraznil, že práve z hľadiska doterajších pracovných skúseností a odborného vzdelania

(stredoškolské odborné vzdelanie agrotechnické, ktoré nekorešponduje s oblasťou, v ktorej podniká)
sa ako najvhodnejší spôsob stanovenia jeho príjmu javí porovnanie pracovných ponúk s obdobným
predmetom činnosti. Mal za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné prepočítať jeho dlh na
zročnom výživnom, teda ak mal v rozhodnom období uhradiť na výživu dieťaťa sumu v celkovej výške18.260,- Eur a v rozhodnom období uhradil sumu v celkovej výške 16.340,- Eur, tak jeho dlh na zročnom
výživnom by predstavoval sumu vo výške 1.920,- Eur.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu

v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa za obdobie od 23.04.2018
do 31.08.2022 sumou vo výške 225,- Eur mesačne a za obdobie od 01.09.2022 sumou vo výške 250,-
Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky a tým, že zročné
výživné za obdobie od 23.04.2018 do 31.10.2024 vo výške 1.920,- Eur je povinný zaplatiť do 60 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žiadal, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že uvedený rozsah odvolacích dôvodov uplatnených
otcom zahŕňa pomerne širokú škálu vád konania, avšak v odvolaní otec žiadnym spôsobom neuvádza
konkrétne vady konania na súde prvej inštancie, ktoré by založili všetky ním citované vady konania.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, zo zápisnice o pojednávaní zo
dňa 21.10.2024 vyplýva, že pred vyhlásením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, otec
nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Aj keď mimosporové konanie je ovládané
vyhľadávacím princípom pri obstarávaní a vykonaní dôkazov, otcom uplatnený odvolací dôvod sa
vzťahuje na nevykonanie iba navrhnutých dôkazov, čo vyplýva z normatívneho textu zákona. V odvolaní

otec neuvádza v čom vidí naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, teda aké
novoty skutkového stavu nastali, ktoré nemohol pred súdom prvej inštancie použiť, preto sa použitie
tohto odvolacieho dôvodu javí ako zmätočné. Nestotožnila sa s názorom otca, že súd prvej inštancie
nedostatočne odôvodnil kritéria pre určovanie výšky vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jeho osobe.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu je zrejmé, že otec je zdravý, od roku 2013 je podnikateľom, od roku

2019 podniká prostredníctvom dvoch foriem podnikania, podniká v bratislavskom kraji, vlastní majetok
– nehnuteľnosti a dve motorové vozidlá (jedno vedené na s.r.o., druhé na lízingovú spoločnosť), spláca
úver na bývanie, splátku lízingu s tým, že súd výslovne citoval ustanovenie Zákona o rodine, v zmysle
ktorého súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Uviedla, že
výška vyživovacej povinnosti otca bola v obsiahlom odôvodnení rozsudku dostatočne odôvodnená jeho

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, v nadväznosti na zásadu rovnakej životnej úrovne
dieťaťa a na jeho odôvodnené potreby. Mala za to, že rozdiel medzi otcom navrhovaným výživným
200,- Eur mesačne (prvé určené obdobie) a 250,- Eur mesačne (druhé určené obdobie) a 300,- Eur
mesačne (druhé určené obdobie) je len minimálny, preto odvolací argument otca, že súd nedostatočne
odôvodnil prečo je ním určené výživné o 50,- Eur mesačne viac, sa javí skôr ako účelový, či šikanózny.

Nestotožnila sa ani s odvolacím argumentom otca o nedostatočnom zistení jeho potenciálneho príjmu,
pretože samotná skutočnosť, že súd musí pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa
vychádzať z potenciálneho príjmu otca namiesto jeho reálneho príjmu, ktorý už viac ako desať rokov
otec vykazuje v minimálnych sumách, naznačuje nekorektnú (ale aj protispoločenskú) aktivitu otca.
Je nereálne tvrdiť, že podnikateľská činnosť otca prebiehajúca od roku 2013, a to dokonca v dvoch

formách podnikania (s.r.o. a živnosť) je dlhodobo takmer stratová, pretože, ak by tomu tak bolo,
tak by otec ako každý rozumne zmýšľajúci človek snažiaci sa uspokojovať svoje základné životné
potreby, výkon podnikateľskej činnosti ukončil a príjem by si obstarával prostredníctvom zamestnania.
Neustále vykonávanie podnikateľskej činnosti jednoznačne znamená, že podnikateľská činnosť otca
je spôsobilá zabezpečiť mu príjem na úrovni vyššej ako má zamestnanec v pracovnom pomere,

nakoniec z príjmu z podnikania je otec spôsobilý uspokojovať svoje životné potreby, zabezpečovať
výstavbu svojej nehnuteľnosti, hradiť hypotekárny úver a lízingové splátky a vykonávať údržbu dvoch
motorových vozidiel. Nezdieľala názor otca, že súd mal pri určení výšky výživného vychádzať z nižšieho
potenciálneho príjmu ako je suma 1.500,- Eur. Otec na jednej strane namieta, že suma 1.500,- Eur
mesačnenepredstavovalapriemernúmesačnúmzduvbratislavskomkrajizaceléposudzovanéobdobie

(roky 2018-2024), na druhej strane sám skonštatoval, že z nižšieho potenciálneho príjmu súd v prvom
určenom období skutočne vychádzal. Súd teda pri určovaní výživného na dieťa jednoznačne vychádzal
z objektívne nižších priemerných miezd v hospodárstve v predchádzajúcich rokoch. Bola toho názoru,
že porovnávanie čistého príjmu podnikateľa a zamestnanca je s prihliadnutím ku skutočnosti, že
zamestnanec a podnikateľ nie sú čo do kategórie v totožnom postavení, je scestné. Zamestnanec

objektívne nemôže dosahovať rovnaký príjem ako podnikateľ, a to bez ohľadu na to, že obaja
vykonávajú rovnakú činnosť – každý z nich má výrazne odlišnú mieru zodpovednosti za výsledok
svojej činnosti. Nie je úlohou zamestnanca zaobstarávať si prácu, nemá povinnosti smerom k štátnym
orgánom, k zabezpečovaniu administratívy svojho podnikania, nemá žiadnu zodpovednosť za porušeniezáväzkov svojím majetkom, či majetkom spoločnosti a pod.. Ani metodický pokyn, na ktorý sa otec
odvoláva neuvádza opak – odporúčané porovnanie príjmov podnikateľa a zamestnanca neznamená
osvojenie si príjmovej úrovne zamestnanca. Je viac ako zrejmé, že ak na pleciach podnikateľa leží táto

zodpovednosť, jeho ohodnotenie musí byť vyššie. Ak teda otec vyčíslil priemerný (inzerovaný) príjem
zamestnanca údajne v rovnakom zamestnaní na sumu 1.253,40 Eur mesačne, potom suma 1.500,-
Eur určená súdom vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti je nízka a nedostatočne odrážajúca príjem
prináležiaci jemu ako podnikateľovi. Z uvedeného sa skôr javí presný opak, a síce, že súd mal pri
určovaní jeho vyživovacej povinnosti vychádzať z výrazne vyššieho príjmu, ako vychádzal. Nestotožnila

sa ani s porovnávaním otca podnikajúceho vo výrobe bezpečnostných dverí s náplňou práce montéra.
Ním predložené inzeráty na ponuku zamestnania totiž obsahujú výrazne odlišnú pracovnú náplň ako je
podnikateľskáčinnosťotca.Poukázalanato,žeotcompredloženéinzeráty–sjedinouvýnimkouinzerujú
prácu mimo Bratislavy, pričom je štatisticky dlhodobo dokázateľný fakt, že nominálne mzdy mimo
Bratislavy,súrádovonižšie.Dodala,ženemožnosúhlasiťaniskŕčovitýmpridŕžanímsametodiky,takako
tovosvojomodvolanírobíotec,pretožeajpodľasamotnejmetodikymáobjektivizáciavýživnéhovýlučne

odporúčací charakter, čo súvisí s tým, že určenie vyživovacej povinnosti vychádza vždy z individuálnych
skutkových okolností. Pri svojej odvolacej argumentácii otec nevzal do úvahy, že samotná metodika
uvádza, že jej využitie prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď odôvodnené potreby oprávneného
budú bežné. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odôvodnené potreby maloletej A. nie sú
bežné – má preukázané zvýšené výdavky na svoj zdravotný stav, predovšetkým psychický stav, ktorá

skutočnosť je dlhodobá a spôsobuje ju hrubé a bezcitné správanie otca dokázané v konaní. Uviedla, že
súd ustálil výdavky na maloleté dieťa v prvom určenom období na 600,- Eur a v druhom určenom období
na 800,-Eur a pri určení výživného v sume 250,- Eur a 300,- Eur preniesol väčšiu finančnú zodpovednosť
za tieto výdavky dieťaťa na jej plecia, a to všetko za situácie, že vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa
v plnom rozsahu, styk otca s dieťaťom sa nerealizuje pre spávanie otca a následky správania sa otca

k dieťaťu po finančnej i organizačnej stránke nesie ona. Mala za to, že rozhodnutie súdu o určení
výživného za takejto situácie zvýhodnilo otca, preto je jeho odvolanie javí ako nepochopiteľné.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. V písomnom podaní zo dňa 17.03.2025 otec uviedol, že z opatrnosti uhradil sumu zročného

výživného na maloleté dieťa vo výške 4.546,64 Eur a zaslal potvrdenie o zaplatení.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výrokoch II. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a vo výroku o zročnom výživnom.

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatnenej požiadavky, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s

poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

19. V reakcii na odvolaciu námietku otca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné

pre nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k stanoveniu jeho príjmu vo výške priemernej mesačnej
mzdy v bratislavskom kraji (1.500,- Eur mesačne), odvolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania
nemožno považovať to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv odvolateľa,
ale len to, ak ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo rozhodne nie je tento prípad.
Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť

k záveru o zjavnej nedôvodnosti, alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Odvolací súd
dodáva, že pokiaľ má otec trvalý pobyt, miesto výkonu podnikateľskej činnosti i sídlo obchodnej
spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom v obci C., ktorá je v okrese Malacky, ktorá sa
nachádza v bratislavskom kraji, bol postup súdu prvej inštancie pri stanovení potenciálneho príjmu otca
vo výške priemernej mesačnej mzdy v bratislavskom kraji plne dôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje

s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý správne pri určení potenciálneho príjmu otca prihliadol
na jeho doterajšie pracovné skúsenosti, odborné vzdelanie, zdravotný stav, produktívny vek, miesto
výkonu podnikania (bratislavský kraj, kde je najnižšia miera nezamestnanosti) ako aj skutočnosť, že otec
podniká prostredníctvom dvoch subjektov (s.r.o. i živnosť), teda je v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať príjem aspoň na úrovni priemernej mzdy v bratislavskom kraji, t. j. minimálne v sume 1.500,-

Eur.

20. Nenáležitá je argumentácia otca týkajúca sa porovnania jeho príjmu z činnosti vykonávanej na
základe podnikateľského oprávnenia s príjmom pracovníka na obdobnej pozícii ako zamestnanca. Otec
podniká nielen na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania výroba a opracovanie

jednoduchých výrobkov z kovu, ale aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorá má rôznorodé
predmety podnikania (prevádzkovanie technickej služby, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb,
sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov, reklamné a marketingové služby, zámočníctvo, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy

nehnuteľnosti – realitná činnosť). Pokiaľ otec tvrdí, že vykonáva podnikateľskú činnosť zameranú na
výrobu a montáž bezpečnostných dverí, hoci predmety podnikania obchodnej spoločnosti mu umožňujú
vykonávať rôznorodý druh činnosti, z ktorých je možné dosahovať adekvátny príjem, poukazovanie na
príjem zamestnanca – montážnika, najviac v regiónoch naprieč Slovenskom, neobstojí z dôvodu, že
pracovné ponuky uvádzané otcom v odvolaní úplne nekorešpondujú s činnosťou ním vykonávanou. Aj

Metodika prevýpočetvýživnéhorodičovkdeťom,tzv.tabuľkovévýživné,naktorúotecpoukazujeaktorá
má odporúčací charakter, výslovne uvádza, že v prípade niektorých činností, ktoré povinný vykonáva
na základe podnikateľského oprávnenia, je vhodné porovnať jeho príjem s príjmom, ktorý dosahuje
pracovník na obdobnej pozícii ako zamestnanec. Z uvedeného znenia teda nemožno dospieť k tomu
záveru, že vždy sa bude v prípade povinného, ktorý vykonáva činnosť na základe podnikateľského

oprávnenia vychádzať z príjmu pracovníka na obdobnej pozícii ako zamestnanec, čo je zvýraznené
slovným spojením „v prípade niektorých činností“ a „je vhodné porovnať jeho príjem“.

21. Odvolací súd považuje za správne určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa v období
od 23.04.2018 do 31.08.2022 vo výške 250,- Eur mesačne a v období od 01.09.2022 v sume 300,-

Eur mesačne, keď súd prvej inštancie vychádzal nielen z potenciálneho príjmu otca – priemernej mzdy
v bratislavskom kraji vo výške 1.500,- Eur, ale aj z jeho majetkových pomerov. Odvolaciu námietku
otca o nevyhnutnosti zohľadniť výšku priemernej mzdy v bratislavskom kraji za jednotlivé roky 2018 –
2024 (v čase prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie) odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnús poukazom na dĺžku podnikateľskej činnosti otca (od roku 2013 vykonáva podnikateľskú činnosť
prostredníctvom obchodnej spoločnosti a od roku 2019 aj prostredníctvom živnostenského oprávnenia),
jeho majetkové pomery, ktoré mu umožňujú vlastniť majetok (nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo

vo vlastníctve jeho obchodnej spoločnosti) a splácať lízingové splátky na zakúpený motocykel (ktorého
zaobstaranie svedčí v prospech dobrej finančnej kondície otca) a splátky stavebného úveru, ako aj
s dôrazom na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa od jeho narodenia, absenciu styku
otca s maloletým dieťaťom i zvýšené výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho dlhodobo zhoršeným
zdravotným stavom.

22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).