Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011857
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011857.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2025
prejednal sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. C. D. E., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS v Trenčíne, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 3PP/37/2024 zo dňa 03.12.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom (bývalého) Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 5T/115/2020 zo dňa 24.11.2020
bol A. B. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (vykonával ho v období od

25.11.2021 do 25.09.2022).

Ďalším rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/103/2020 zo dňa 05.08.2021 bol A.
B. odsúdený pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia (začal ho vykonávať dňa 25.09.2022 a po započítaní ho má predpokladane

vykonať dňa 23.02.2026).

Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/25/2022
zo dňa 28.03.2022 bol A. B. napokon odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia (doposiaľ ho ešte nezačal vykonávať).

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3PP/37/2024 zo dňa 03.12.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil

do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.
V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajkyne uviedol, že je veľmi chorý, odchádza mu
zrak, nevidí dobre. Je operovaný na srdce, má voperovaný koronárny bajpas srdca a tiež má bajpas
na nohe. Odchádzajú mu postupne všetky funkcie. Potreboval by liečbu – prepchatie ciev v nemocnici
v Košiciach, kde ho operovali a poznajú jeho zdravotný stav. Berie veľké množstvo liekov, ktoré sú mu
podávané pred jedlom, pričom tieto by mal brať počas jedla. Lieky mu tak nepomáhajú. Mnohokrát sa

sťažoval na podmienkyv NOO a ÚVTOS a teraz mu za to úmyselne ubližuje zdravotný personál a tiež príslušníci ZVJS v útvare,
v ktorom je zaradený. Rozhodli sa, že ho takto zlikvidujú. Potreboval by kúpeľnú liečbu a tú mu nechcú
a nevedia zabezpečiť. Poukázal tiež na skutočnosť, že je chorý na pľúca a je umiestnený na izbe, kde

je 6 ľudí, z toho 4 sú fajčiari a fajčia. Jemu toto fajčenie prekáža, dráždi mu to pľúca, zle sa mu dýcha
a dusí ho to kašľom. Keď sa dožadoval nápravy, resp. zmeny, nikto mu nevyhovel a berú ho len ako
sťažovateľa, a preto mu tu všetci robia prieky. Keď sa sťažuje, hodia ho do diery. Aj disciplinárny trest –
pokarhanie, ktorý mu bol udelený dňa 27.10.2024, bol iba pomsta za to, že sa dožadoval svojich práv.
Ako odsúdený človek si sám nevie v tomto prostredí pomôcť. Nikto mu nechce veriť. V prípade, ak by

bol podmienečne prepustený, má kde bývať, a to v rodičovskom dome v C. D. E.,
D. G. C. H. I. X. Navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sťažnosťou napadnuté
uznesenie zrušil a vo veci rozhodol tak, že jeho návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vyhovie a prepustí ho na slobodu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť

je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktorého mal splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa, v prítomnosti svojej ustanovenej obhajkyne, k priebehu výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Zpísomnéhoodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňasadôslednezaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., ktoré
musia byť pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení každého odsúdeného splnené vždy
súčasne.

Možno prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku z pohľadu
dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody, pretože v súčte už vykonal zákonom požadované
časti z výmer všetkých uložených trestov odňatia slobody (viac ako 2/3 vo veci pod sp. zn. 9T/103/2020
a viac ako 1/2 vo veciach pod sp. zn. 5T/115/2020 a 2T/25/2022) (ďalej len „trest odňatia slobody“).

Krajský súd sa tiež stotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného už neboli splnené
materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na slobode.
K tomu krajský súd dodáva, že splnenie týchto dvoch zákonných podmienok je predmetom dokazovania
na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. preto majú konajúce súdy hodnotiť

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal

právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení

povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho

trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,
že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,

kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Krajský súd ďalej uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv
a povinností podľa Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať
a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne
osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine.

Na splnenie tohto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania, ktorý ustanovuje
cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných
vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti

trestu. V prípade odsúdeného A. B. je ale potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon
trestu tento neplní stanovený program zaobchádzania.

Podrobným preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody
u odsúdeného možno hodnotiť skôr ako „podpriemerný“, s viacerými zistenými nedostatkami, a preto

nesvedčiaci o jeho polepšení. Odsúdený sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody od 25.11.2021, pričom opakovane boli u neho zaznamenávané rôzne
nedostatky (vyplynuvšie z hodnotenia ústavu na výkon trestu), pričom jeho správanie a vystupovanie
bolo prakticky od začiatku výkonu trestu odňatia slobody „problematické“. Ak aj odsúdený uvádzal vo
svojej sťažnosti, že mu „úmyselne ubližuje zdravotný personál a tiež príslušníci ZVJS v útvare, v ktorom

je zaradený“ a že „ho berú len ako sťažovateľa, a preto mu tu všetci robia prieky“, tak z hodnotenia
ústavu na výkon trestu vyplýva aj to, že v prípade odsúdeného dochádzalo ku konfliktným situáciám aj
v sociálnych interakciách s ostatnými odsúdenými v oddiele. Napokon má odsúdený počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody evidovaný aj disciplinárny trest (dňa 27.10.2024 porušil zásady slušného
správania voči príslušníkovi ZVJS – referentovi režimu, za čo dostal pokarhanie). Naproti tomu počas

doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený.

Krajský súd k vyššie uvedenému uvádza, že takéto hodnotenie doterajšieho pobytu odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody nemôže byť prejavom polepšenia. Krajský súd vyslovuje právny názor, že
v zásade nemôže nikdy prichádzať do úvahy konštatovanie polepšenia (teda splnenie prvej materiálnej

podmienky), ak má odsúdený v čase rozhodovania o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody evidovaný
(resp. nezahladený) čo i len jeden disciplinárny trest.

Krajský súd napokon upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu

odsúdený zaujíma k trestnej činnosti nekritický postoj, keď za vinných považuje tých, ktorí mu umožnili
kriminálne konať, pričom spáchaný trestný čin bagatelizuje a odôvodňuje najmä nepriaznivou finančnou
situáciou. Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia,
keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody
dostatočným spôsobom neuvedomuje (resp. nepripúšťa). Pritom aj zmena nazerania na vlastnú trestnú

činnosť je jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného.

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy (jeho polepšení), pričom krajský
súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnotenie ústavu na výkon trestu v smere vyhodnotenia

jeho polepšenia/nepolepšenia akokoľvek spochybňovali, a to aj napriek sťažnostným námietkam
odsúdeného. Svoje tvrdenia totiž odsúdený nepodložil žiadnymi dôkazmi.Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd
uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by
po podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak

povedané – ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt „za múrmi
väznice“ (viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení ani druhej materiálnej
podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude rešpektovať právne normy
vzťahujúce sa na jeho pobyt
na slobode.

Krajský súd len pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu,
bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je

odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život
a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného
vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len
predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný

na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať
i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa i krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne
sťaženú, a to z dôvodov, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa. Krajský súd na tomto mieste len

v celom rozsahu poukazuje na jeho správne úvahy a závery, s ktorými sa stotožňuje. Krajský súd len
zvýrazňuje, že odsúdený sa nenachádza vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, keď v minulosti
vykonal viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, najmä pre majetkovú trestnú činnosť, a aktuálne
vykonáva trest odňatia slobody uložený mu aj pre trestné činy, pre ktoré bol uznaný vinným už aj v
minulosti (odsúdený teda je špeciálny recidivista).

Naviac ani ústav na výkon trestu neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, pri konštatovaní jeho nepriaznivej resocializačnej prognózy a vysokého rizika recidívy
trestnej činnosti, s ktorými závermi sa aj krajský súd stotožnil.

Taktiež bolo potrebné v neprospech odsúdeného prihliadnuť aj k tomu, že aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného

a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj ďalej vykonával.

Na vyššie uvedených záveroch o nesplnení obidvoch materiálnych podmienok pre podmienečné
prepustenie nemohol zmeniť nič ani nepriaznivý zdravotný stav odsúdeného. Totiž len nepriaznivý
zdravotný stav nemôže byť „automaticky“ dôvodom pre podmienečné prepustenie, pričom, ako už bolo

konštatované vyššie, súdy konajúce o návrhu o podmienečné prepustenie musia hodnotiť dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
a to jednotlivo i v ich súhrne.

Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nespĺňal dôsledne dve z troch zákonných
podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.