Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121206405
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4121206405.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto
D., toho času bytom E. X, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o.,

so sídlom Mariánska 1359/4, 949 01 Nitra, IČO: 55 783 554 a otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX, A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s . r. o., so sídlom
Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 20.01.2025, č.k. 11P/107/2021-937, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II. a III. zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia na dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zamietol, výrokom II. nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa

psychologickémuporadenstvunaReferáteporadensko-psychologickýchslužiebprostredníctvomÚradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, za účelom zlepšenia komunikačných a výchovných zručností
rodičov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s účinnosťou od vykonateľnosti
uznesenia a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 52, § 360 ods. 1, § 361, § 367 ods. 1, § 367 ods. 1,

3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 362 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), § 37 ods. 2, 7, 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
„Zákon o rodine“), čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa konštatujúc, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy
pomerovúčastníkovdotohočasu,nežtietobudúupravenékonečnýmrozhodnutímaosvedčenie,žebez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie, pričom vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletých detí (napríklad ak by bol
bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí). Matka návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že nakoľko lekári vylúčili, že tieto stavy maloletej sú
zapríčinené nejakou chorobou, tak je možné aj na základe Znaleckého posudku z 06/2023 vyvodiť závera identifikovať príčinu týchto reakcií ako stres z konkrétneho správania sa otca voči dieťaťu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených lekárskych správ (č. l. 899 a 900) nemal
za osvedčené, že úzkostné stavy a tetanické prejavy maloletej sú spôsobované správaním sa otca k

maloletému dieťaťu, a ani bezodkladnú potrebu zákazu styku otca s maloletou. Keďže podľa jeho názoru
matka neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziace maloletej A., ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia
neodkladného opatrenia, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

3. Neodkladné opatrenie nariadené výrokom II. odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z doterajšieho
priebehu konania vyplynulo, že rodičia nie sú schopní vzájomne spolu komunikovať a spolupracovať
ohľadom starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa, je medzi nimi zjavný komunikačný konflikt, čo nie
je v záujme maloletej a narúša to psychický stav a pohodlie maloletej. Zo správy zo dňa 06.12.2024 z
Príjmovejakonziliárnejpediatrickejambulancienač.l.899vyplynulo,žemaloletáuviedla,žesiradarobí
jazvy na koži, úmyselne si škriabe kožu na nohách. Ošetrujúca lekárka navrhla neurologické vyšetrenie,

vedenie psychológom, a aj zváženie psychiatrického vyšetrenia. Zo záveru správy z neurologického
vyšetreniazodňa09.12.2024(č.l.900)vyplývatetanickýsyndrómaanxióznaporucha,boloodporučené
užívanie Magne B6 a psychologické sledovanie. Na základe uvedených lekárskych správ dospel súd
prvej inštancie k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom formou psychologického
poradenstva, a to do skončenia konania vo veci samej je nevyhnutné, keďže rodičia nevedia spolu

komunikovať o výchove maloletej, neakceptujú úlohu druhého rodiča vo výchove, riešia pred a s
maloletou problémy, ktoré majú medzi sebou, vzájomne si prostredníctvom maloletej odkazujú, čo
evidentne neprospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu maloletej a má na jej psychický stav
negatívny vplyv (vyústiaci až do nejakej formy úmyselného sebapoškodzovania maloletej).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5.Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa majúc za to, že súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, napadnuté uznesenie je arbitrárne, svojvoľné a
súčasne je vecne a právne nesprávne, a to z dôvodov podľa § 365 ods. ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., keď

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na ustanovenia § 37
ods. 1,2 Zákona o rodine, § 1, § 2, § 3, § 8 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych prepisov (ďalej „Zákon o obetiach
trestných činov“) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5PCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012 namietla,

že uložené výchovné opatrenie je v rozpore so zákonom o obetiach trestných činov, keďže voči otcovi
je vedené trestné konanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby , v ktorom jej bol priznaný
status obzvlášť zraniteľnej osoby. So záverov Znaleckého posudku č. 16/2021 a jeho doplnenia č.
1 vypracovaného v trestnom konaní ČVS: ORP-218/VYS/-NM-2021 PhDr. Magdalénou Krasulovou,
znalkyňou z oboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých vyplýva, že matka trpí

posttraumatickou stresovou poruchou, znalkyňa predpokladá výrazný a pretrvávajúci negatívny vplyv
prežitých udalostí na jej psychiku, matka trpí adaptačnou poruchou depresívnou, ide o reakcie na prežité
traumatizujúce udalosti. Znalecký posudok u matky ďalej detekoval indikátory špecifickej vierohodnosti
- konzistentnosť výpovedí, prítomnosť emócií priliehajúcich k prežitej udalosti a kongruentný prejav
(súlad medzi tým, čo človek prežíva a tým, ako potom svoje prežívanie vyjadruje navonok). Matka sa

považuje za obeť domáceho násilia, za obzvlášť zraniteľnú osobu, keďže podľa Zákona o obetiach
trestných činov platí prezumpcia obete domáceho násilia, a to bez ohľadu na prezumpciu neviny otca.
Ako obeť má matka právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou a súd je povinný postupovať tak,
aby jej jeho činnosť nespôsobovala druhotnú viktimizáciu a prijímať účinné opatrenia. Tým, že jej súd
uložil povinnosť sa zúčastňovať na výchovnom opatrení, a núti ju stretávať sa s otcom, porušil jej

právo garantované Zákonom o obetiach trestných činov. Súd prvej inštancie naviac ani nezdôvodnil,
prečo je výchovné opatrenie uložené aj matke, ak skutkový stav preukazuje, že matka neporušuje svoje
rodičovské povinnosti, ani nezneužíva rodičovské práva, má dostatočné rodičovské kompetencie na
riadnu výchovu maloletej a nevťahuje maloletú do konfliktov s otcom. Zdôraznila, že nebola naplnená
hypotéza právnej normy, a to „porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a

povinností, alebo zneužívanie ich práv“ na to, aby výchovné opatrenie mohlo byť súdom uložené (nikdy
nebola súdom, či ÚPSVaRom napomenutá) a bez toho, aby porušovala svoje rodičovské povinnosti,
jej bolo uložené výchovné opatrenie. Porušovanie rodičovských povinností z jej strany nekonštatovali
ani lekári, a to ich za posledné 2 roky matka z dôvodu šikany otca neustále s dieťaťom navštevuje.Otec ju šikanoval skrz maloletú, dehonestoval ju, atakoval, trápil a poškodzoval cez podnety smerujúce
na ÚPSVaR a vo veci ÚPP, čo konštatoval aj Krajský súd v Nitre v konaní sp.zn. 25CoP/22/2023.
Po pojednávaní, na ktorom znalkyňa konštatovala, že otec nemá rodičovské kompetencie, a vťahuje

maloletú do sporov, sa tlak otca na matku zväčšil a po rozhodnutí súdu bude musieť nastať osobný
kontakt matky ako obzvlášť zraniteľnej obete s otcom ako agresorom, a to na vopred neurčený konkrétny
čas a v konkrétne neurčenom rozsahu. Matka uviedla, že má strach zo stretnutia s otcom už aj pred
pojednávacoumiestnosťou,nietoeštebyťsnímfyzickypoistýčasvjednejmiestnostipočasvýchovného
opatrenia. Rodičia sa nestretávajú ani pri bežnom styku, dieťa je vyzdvihované a odovzdávané otcom

do školského zariadenia, a inak to ani zo strachu matky z otca ani nie je možné. Týranie zo strany otca
a jeho prežívanie matkou je tak vážne, že neobstojí ani argument, že majú spoločné dieťa a matka má
zniesť prítomnosť otca pri výchovnom opatrení.

6. V odvolaní ďalej matka poukázala na doterajšie skutkové zistenia z ktorých vyplýva, že si riadne
plní svoje rodičovské povinnosti, nezneužíva svoje práva (vyjadrenia pediatričky, zubárky a nefrologičky

maloletej, vyhlásenie triednej učiteľky, čestné vyhlásenie dcér matky – E. C. a B. C., odpoveď na otázku
č. 13 znaleckého posudku na str. 37) a na to, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by jej malo byť
uložené akékoľvek výchovné opatrenie, že by maloletú vťahovala do konania o úprave práv a povinností,
že by čokoľvek po maloletej odkazovala otcovi (čo súd v rozpore so zisteným a preukázaným skutkovým
stavom konštatuje v odôvodnení uznesenia, ale čo je znalkyňou v Znaleckom posudku explicitne

konštatované iba pri otcovi). Maloletá má u otca záchvaty stresu, dochádza k znižovaniu autority matky
zo strany otca , otec manipuluje maloletú a ovplyvňuje ju názormi na matku, vytvára si v maloletej
partnera a znižuje autoritu matky, vťahuje maloletú do konania o úprave práv a povinností k maloletej,
maloletá je ovplyvňovaná otcom v neprospech matky, otec pred maloletou upriamuje verbálne výčitky
na adresu matky, formuluje negatíva na matku (str. 33, 34 Znaleckého posudku). Znalkyňa sa na

pojednávaní konanom dňa 26.6.2024 vyjadrila, že by bolo vhodné otcovi uložiť výchovné opatrenie,
aby zvládal takéto situácie, a aby nedochádzalo k dvojkoľajovej výchove, aby si nerobil z maloletej
partnera a neodkazoval po maloletej matke. Podľa matky je ohrozená bezpečnosť maloletej, keďže
bola už minimálne dvakrát pohryzená otcovým psom. Maloletá bola vyšetrená H. I., psychológom
a znalkyňou, u nikoho nebolo zistené, že by sa dieťaťu páčilo sebapoškodzovanie, maloletá matke

uviedla, že tým myslela situácie keď ju svrbí noha a si ju poškriabe robí sa jej tam ryha (v slovách
maloletej jazva) od nechtu a že je to zaujímavé, že tam ryha zostáva. Za vhodné považovala, aby
v nariadenom znaleckom dokazovaní znalec na vylúčenie pochybností skúmal aj toto údajné úmyselné
sebapoškodzovanie, keďže postrehy dieťaťa boli inak interpretované. Uloženie výchovného opatrenia
matkejetiežvrozporesopatrenímúradupráce,sociálnychvecíarodinyzodňa20.03.2023zameraného

na zkonštruktívnenie komunikácie medzi rodičmi, ukotvenie rodičovských zručností a kompetencií, a tým
následne vytváranie nekonfliktného a bezpečného prostredia pre dieťa. Rodičia absolvovali opatrenie na
podporu posilnenia ich výchovných zručností a pomoc pri zosúladení výchovných štýlov s ohľadom na
zdravý psychický, fyzický sociálny vývin maloletého dieťaťa v trvaní 20 hodín, boli poučení psychológom,
aby sa vyvarovali riešenia vzájomných nedorozumení prostredníctvom maloletého dieťaťa a neprenášali

svoje nespracované emócie na maloleté dieťa. Matka pokyn psychológa centra rešpektuje, ale ako
vyplýva zo znaleckého posudku, z prednesu otca na ostatnom pojednávaní, záchvaty maloletej u otca
sú vyvolané vťahovaním maloletej do konania o úprave práv a povinností, otec aj naďalej od maloletej
požaduje, aby jeho požiadavky a jeho nespokojnosť tlmočilo matke a súčasne vťahuje dieťa do ním
vyvolaných konfliktov. Súd prvej inštancie rodičom uložil rovnaké výchovné opatrenie s rovnakým

obsahomacieľom,ktoréužabsolvovali,alezostranyotcabezpozitívnehovýsledku.Žiadnymspôsobom
pritom nevyhodnotil výchovné opatrenie z roku 2023 a uložil ďalšie bez toho, aby vysvetlil, prečo sa
má týkať matky, ak je znalkyňou identifikované, že problémový je otec. Výchovné opatrenie z roku
2023 neprinieslo výsledky a jeho opakovanie je neodôvodnené. Súd prvej inštancie neuviedol, ktoré
povinnosti matka porušila, prečo uložil rodičom rovnaké výchovné opatrenie, ak bolo prvé neúčelné,

prečo ho neuložil len otcovi, ktorý jeho záver a ani záver znaleckého posudku nerešpektuje. Otec
nerešpektoval názor Krajského súdu v Nitre, nerešpektoval odporúčania psychológa v Centre pre deti a
rodinu v Kolíňanoch, nerešpektoval názor súdnej znalkyne na súdnom pojednávaní, ktorá ho aj verbálne
usmerňovala, a nie je teda dôvod sa domnievať, že pomôže rovnaké výchovné opatrenie uložené
napadnutým uznesením.

7. Matka ďalej uviedla, že nerešpektovanie odporúčaní odborníkov otcom viedlo až k ďalšiemu
záchvatu maloletej, čo však súd nepovažoval za dostatočne preukázanú príčinnú súvislosť medzi
zaťahovaním dieťaťa do sporov medzi rodičmi otcom a jeho záchvatmi. Uvedené je pritom možné zistiťiba psychologickými alebo psychiatrickými vyšetreniami, a je vhodné, aby dané situácie skúmal súdom
ustanovený znalec v tomto konaní. Je nevyhnutné maloletú vypočuť k okolnostiam, za ktorých sa jej
stávajú záchvaty, aj k tomu ako myslela to, že sa rada škriabe. Otec maloletú vystavuje konfliktu lojality

a pocitu vinu, otec nemá morálne zásady vo vzťahu k maloletým deťom (odkaz na výsluch B. C. zo
dňa 30.09.2021 uvedený na str.42 v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 16/2021 vypracovaného
v trestnom konaní ČVS: ORP-218/VYS/-NM-2021 PhDr. Magdalénou Krasulovou). Vyslovila obavu, že
incidenty popísané vo svedeckej výpovedi jej staršej dcéry by sa mohli opakovať aj s maloletou. Otec
má prevziať zodpovednosť za svoje správanie a pracovať na svojej schopnosti komunikovať nielen s

matkou, ale aj s dieťaťom. Kontakt otca a dieťaťa neobmedzuje , len konštatuje, čo sa deje počas a po
styku, a že symptómy prezentované dieťaťom považuje za tak vážne, že je povinná dieťa chrániť pred
ich opakovaním, čo urobila tým, že kontaktovala ÚPSVaR, a až keď ten nereagoval, tak podala návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Na účely dočasného zákazu styku otca s maloletou považuje
za dostatočné, že otec potvrdil, že má dieťa počas styku s ním problémy. Jediný spôsob ako tieto
problémy vylúčiť je dočasne vylúčiť styk s otcom, dieťa sa v jeho prítomnosti trasie, je dýchavičné,

má záchvat a ďalšie problémy a bolo preukázané, že nejde o neurologický ani iný zdravotný problém.
V odvolacom návrhu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie alebo rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmení tak, že dočasne zakáže styk otca
s maloletou, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené súdom
prvej inštancie zruší. V prílohe odvolania matka predložila lekársku správu z otorinolaryngologickej

ambulancie zo dňa 01.03.2023, vyjadrenie pediatričky zo dňa 24.03.2023, vyjadrenie zubárky maloletej
zo dňa 21.04.2023, lekársky nález nefrológa maloletej zo dňa 20.04.2023, e-mailovú komunikáciu
s učiteľkou maloletej, čestné vyhlásenia E. a B. C., čestné vyhlásenie J. A., obžalobu v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/30/2022, uznesenie Krajského súdu
v Nitre č.k. 25CoP/22/2023-81 z 12.05.2023, Znalecký posudok č. 16/2021 vypracovaného v trestnom

konaní ČVS: ORP-218/VYS/-NM-2021 PhDr. Magdalénou Krasulovou a jeho doplnenie č. 1, záznam
zo záverečného hodnotenia CDR Kolíňany zo dňa 26.05.2023, správu od H. K. I. a rozhodnutie NS SR
5PCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012.

8.Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že odvolanie podané matkou považuje za prejav a
obranu nesprávne pochopeného významu a realizácie nariadeného neodkladného patrenia zo strany
súdu, pretože súd nenariadil, že by mali byť rodičia v rámci poradenstva súčasne prítomní. Z toho
dôvodu považuje značnú časť odvolania týkajúceho sa viktimizácie matky za neopodstatnenú. Trestné
konanie vedené proti nemu nebolo k dnešnému dňu právoplatne skončené, a preto je potrebné na

neho nazerať ako na nevinného. V trestnom konaní vystupuje ako poškodená výlučne matka a nie
maloleté dieťa, o ktorého starostlivosti súd rozhoduje. Aj súd v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia konštatuje, že z lekárskych správ nevyplýva, že by úzkostné stavy a tetanické prejavy
boli spôsobované správaním sa otca k maloletému dieťaťu. Podľa otca je príčinou podania návrhu
zo strany matky zakrytie zanedbania starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka odmietla vyšetrenie

maloletej na tetániu s tým, že jej nič nie je, na písomnú výzvu nereagovala a e-mailom zo dňa
04.12.2024 otcovi oznámila že nedáva súhlas na vyšetrenie dieťaťa. Diagnóza sa opäť prejavila a
maloletá bola hospitalizovaná dňa 06.12.2024. Uvedené prejavy tetánie boli pozorované opakovane
otcom a na základe uvedenia prostredníctvom maloletej aj matkou, avšak matka uvedené prejavy
ignorovala. Matka napokon vyšetrenie s maloletou absolvovala. Podľa otca matka svoje osobné zlyhanie

v prípade starostlivosti o maloleté dieťa prenáša na otca, ktorý si len plní svoje rodičovské práva
a povinnosti. Rovnako tak svoje zlyhanie matka preniesla a prenáša na otca aj vo vzťahu k svojím
starším dcéram, ktoré prevzali uvedený model pri očierňovaní otca , a to v podobe trestného stíhania.
Zlyhanie matky pri opustení svojich detí pred tým ako začala žiť v spoločnej domácnosti s otcom je
výrazné vryté do prežívania matky a hodnotenia vzniknutých situácii. Otec uviedol, že k vykonanému

dokazovaniu počas trestného konania sa v civilnom konaní vyjadrovať nebude a obvinenia v celom
rozsahu odmieta. Obaja rodičia boli poučení psychológom centra Úradu práce sociálnych vecí a rodiny,
aby sa vyvarovali riešenia vzájomných nedorozumení prostredníctvom maloletého dieťaťa a neprenášali
svoje nespracované emócie na maloleté dieťa. Aj keď matka alibisticky uvádza, že to rešpektuje,
záchvaty u maloletej uvedené vyššie však boli vyvolané práve jej prístupom, kedy odmietla aj napriek

želaniu dieťaťa styk s otcom počas vianočných prázdnin. Podané odvolanie je opäť plné jednostranného
očierňovania otca pre jeho záujem o maloleté dieťa, dieťa má s ním veľmi kladný vzťah, a tento sa matka
snaží zakázať aj prostredníctvom podaného návrhu na zákaz styku.9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté
uznesenie vo výroku I. potvrdiť. Vo vzťahu k výroku II. konštatoval jeho správnosť, okrem doby
ukončenia výchovného opatrenia, ktorú navrhol upraviť na obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti

rozhodnutia. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané matkou v jej odvolaní, ako i na
postoje a prístupy rodičov, môže poradenský proces prebiehať s rodičmi individuálne, čo však nebude
pravdepodobne účelné v zlepšení komunikácie rodičov navzájom, ale môže byť účelné a efektívne v
rozvoji ich rodičovských zručností a zjednotení prístupov v starostlivosti o dieťa v rôznych oblastiach.

10.Odvolacísúdpreskúmalvecnapadnutúodvolanímmatky,vktorejniejeviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p.
a dospel k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 111 písm. m/ C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o výchovných opatreniach.

16. Podľa § 120 C.m.p. súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia .

17. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom, a to povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

18. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatreniapodľaodseku2aleboodseku3súdmôžerodičomdieťaťa,osobám,ktorýmbolomaloletédieťa
zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté
dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa

osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3,
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b)inú povinnosť.

19. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že dané konanie , vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 11
P/107/2021, bolo začaté po návrhu matky , doručenom súdu dňa 27.05.2021, ktorým sa domáhala

zveriť maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, oprávnenie zastupovať maloletú
a spravovať majetok maloletej zveriť matke, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
300 eur mesačne, k rukám matky a v otázke styku rozhodnúť tak, že styk maloletej s otcom sa bude
vykonávať na základe predošlej dohody s matkou.22. Pomery rodičov a maloletého dieťaťa sú na čas do rozhodnutia vo veci samej od toho času upravené:

-uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24.06.2021, č.k. 11 P/107/2021-25 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2021, č.k. 8 CoP/34/2021-116 , ktorým bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 140 eur mesačne , vždy do 15-eho dňa
príslušného mesiaca k rukám matky,

-uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 09.12.2022, č.k. 11P/107(2021-314 , ktorým bol upravený
styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 15,30 hod. do bezprostredne nasledujúceho
pondelka do 7,30 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v určenú hodinu zo školského zariadenia
a vráti maloletú v určenú hodinu do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a matke bola
uložená povinnosť informovať otca každú párnu nedeľu o 17,00 hod. telefonicky, resp. cez sociálne siete

o maloletej A. a umožniť otcovi telefonicky, resp. cez sociálne siete kontakt s maloletou,

-uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2025, č.k. 11 P/32/2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.05.2023, č.k. 25 CoP/22/2023-81, ktorým bol zamietnutý návrh
otca na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia ( zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej

starostlivosti ),

-uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 25.10.2023, č.k. 26P/205/2023-34 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.01.2024, č.k. 14 CoP/188/2023-137, ktorým bol zamietnutý návrh
matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia v časti výživného.

23. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho prieskumu uznesenie Okresného súdu Nitra zo
dňa 20.01.2025, č.k. 11P/107/2021-937, ktorým v priebehu konania vo veci samej výrokom I. zamietol
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom,
výrokom II. nariadil ( bez návrhu ) neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom výchovné

opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, za účelom
zlepšenia komunikačných a výchovných zručností rodičov, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

24. Ako zásadnú skutočnosť zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná)
úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.
Dočasnérozhodnutieniejerozhodnutímvovecisamejamôžeslúžiťajakozárukaefektívnostibudúceho
núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych

pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana.Prednariadenímneodkladnéhoopatrenianemusí
byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť

nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

25. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie

preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd vzáujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má

mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy
účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie

maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

26. Po oboznámení sa s obsahom spisu sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o
nesplnení podmienok na nariadenie matkou navrhnutého neodkladného opatrenia zakazujúceho styk

otca s maloletým dieťaťom. Konštatuje, že styk otca s maloletou je do rozhodnutia vo veci samej
upravený uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 09.12.2022, č.k. 11P/107/2021-314 na každý
nepárny týždeň od piatka od 15,30 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 7,30 hod. s tým,
že otec si maloletú vyzdvihne v určenú hodinu zo školského zariadenia a vráti maloletú v určenú hodinu
do školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje , tento sa do súčasnosti realizuje, maloletá A. má

s otcom vybudovanú vzájomnú väzbu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že na nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia matka v návrhu (a ani v odvolaní) dostatočne neosvedčila potrebu navrhovanej
neodkladnej úpravy spočívajúcej v okamžitom dočasnom zákaze styku otca s maloletým dieťaťom ,
v ktorom prípade sa jedná o razantný, a najmä výnimočný zásah do rodičovských práv otca, ktorý
musí byť osvedčený dostatkom skutkových podkladov . So súdom prvej inštancie sa treba zhodnúť,

že argumentáciu matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcu sa aktuálneho
zdravotného stavu dieťaťa a ňou vyslovenú úvahu, že záchvaty maloletej sprevádzané búšením
srdca , trasením nôh vyvoláva práve správanie sa otca, nemožno mať v kontexte doposiaľ vykonaného
dokazovania (vrátane lekárskych správ z 06.12.2024 a 09.12.2024) za osvedčenú. V nadväznosti na
uvedené odvolací súd uzatvára, že keďže ani ostatným obsahom spisu nie je osvedčené správanie sa

otca, z ktorého by bolo možné vyvodiť vo vzťahu k maloletému dieťaťu ohrozenie jeho psychického
a fyzického zdravia otcom a následnú odôvodnenú potrebu okamžite styk otca s maloletým dieťaťom
dočasne zakázať, výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne
správny potvrdil.

27. V preskúmavanom výroku II. rozhodnutia súd prvej inštancie (bez návrhu) nariadil v konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností procesnou formou neodkladného opatrenia rodičom výchovné
opatrenie,spočívajúcevpovinnostipodrobiťsapsychologickémuporadenstvunaReferáteporadensko-
psychologických služieb prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, za účelom
zlepšenia komunikačných a výchovných zručností rodičov, a to do právoplatného skončenia konania

vo veci samej. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že na nariadenie vo výroku
II. uloženého výchovného opatrenia rodičom formou neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné
podmienky. Poukazujúc na charakter a účel neodkladného opatrenia uvedený v predchádzajúcej
časti tohto odôvodnenia, dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná

obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich
skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj
bez návrhu, z osvedčených okolností vyplývajúcich z obsahu daného spisu. Pomery, ktoré majú byť
neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí

byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Odvolací súd zastáva právny názor, že
podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. pre rozhodnutie súdu o nariadení výchovného opatrenia rodičom
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli. Zdôrazňuje, že súdy o
nariadenívýchovnéhoopatreniapodľa§37Zákonaorodine(čiužnanávrh,aleboajbeznávrhuvkonaní
začatom vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods.2, § 24 C.m.p.) , rozhodujú vo veci samej

rozsudkom, vyžadujúcom postup ako v konaní vo veci samej (t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie
dokazovania a vydanie rozhodnutia vo veci samej).28. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine (vrátane sociálneho alebo
odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach) je vybudovaná systematicky, od miernejších
zásahov k vážnejším zásahom. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne,

niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu, resp. maloletému dieťaťu osobitne,
pričom v rozhodnutí musia byť určené ciele, ktoré má poradenstvo sledovať (napr. za účelom zlepšenia
schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa., s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu
druhého rodiča a pod.). Výhodou výchovného opatrenia je, že súd po jeho uložení sleduje jeho
vykonávanie , a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s

príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže
využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou
uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné
opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým
je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmenu postoja dieťaťa, súd
môže využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv

a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po
skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami,
ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení (orgán sociálno-právnej ochrany
detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné). Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa,
ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom

zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže
spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia,
príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo
sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné
výchovné opatrenie.

29. V danej veci z obsahu spisu vyplýva dlhodobo vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi maloletej,
pri ktorom nie je možné nezohľadniť existenciu doposiaľ právoplatne neskončeného trestného konania
vedeného voči otcovi za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, b/, ods.3
písm. d/ Trestného zákona (obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.03.2022,

Pv 371/21/3304-31), ale ani vzájomné správanie sa rodičov v priebehu celého konania starostlivosti
súdu o maloleté dieťa (začatého v máji 2021), ktoré pre účely odvolacieho prieskumu posudzovaného
rozhodnutia, nie je v tomto štádiu konania odvolací súd schopný objektívne vyhodnotiť. Za stavu, kedy
rodičia pri už poskytovanej pomoci zo strany orgánov štátu nie sú naďalej schopní sa zhodnúť ani
v základných postojoch prezentovaných maloletému dieťaťu každým z rodičov, kedy samotné maloleté

dieťa aktuálne vo veku 9 rokov vníma kvalitu vzťahu medzi rodičmi, navonok ho istým spôsobom
prezentuje (či sa jedná o spôsob, v ktorom je možné postrehnúť isté prvky možného ovplyvňovania jeho
postoja otcom je otázkou dokazovania vo veci samej), kedy samo prezentuje túžbu „ len nech už je
kľud “ (závery Znaleckého posudku č. 6/2023/3), sa odvolací súd nemôže stotožniť s názorom súdu
prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre uloženie výchovného opatrenia – psychologického

poradenstva obom rodičom za účelom zlepšenia ich komunikačných a výchovných zručností (až do
právoplatného skončenia vo veci samej) procesnou formou neodkladného opatrenia, bez riadneho
konania vo veci samej. Dáva mu do pozornosti, že práve s poukazom na vysoko špecifické okolnosti
prejednávanej veci je nutné pri úvahe o potrebe uloženia výchovného opatrenia obom rodičom (bez
návrhu, pri ktorom je však nutné rešpektovať § 23 ods.2, § 24 C.m.p.) zodpovedne zvažovať jeho účel,

spôsob jeho realizácie, jeho rozsah, dĺžku jeho trvania, a aj spôsob jeho vyhodnocovania.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd výrok II. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
(uložením výchovného opatrenia) podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil , keďže nejde o rozhodnutie
vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

31. Vo vzťahu k výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd s poukazom na
§ 58 C.m.p. dospel k záveru, že predmetný výrok bol vydaný predčasne, keďže napadnuté rozhodnutie,
vydané v priebehu konania o veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností) v danom
prípade nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného odvolací súd výrok

III. uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).