Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5423200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného Mgr. Milanom Migom, advokátom, so sídlom Aleja
slobody 2203, Dolný Kubín, IČO: 32 275 781, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/
XX, G., právne zastúpeného JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom, so sídlom
v Trenčianska cesta 603, Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. DK-5C/19/2023-141 zo dňa
25. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

Vo výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutýmrozsudkomnávrhžalobcunaprerušeniekonaniadanýpodanímjehozástupcuz24.10.2023
zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku), žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku)
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.

napadnutého rozsudku).
1.1
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa v prejednávanom spore domáhal (a to aj
potom, ako súd ním navrhovanú zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby o ďalšie dva určovacie
výroky nepripustil) deklarovania neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j. právneho úkonu ako právnej skutočnosti.
Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd prvej inštancie konštatoval, že táto žaloba
je žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku; šalej aj „ CSP“), pričom predpokladom

procesnej prípustnosti takejto žaloby je to, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu
a v opačnom prípade je žaloba o určenie existencie (neexistencie) právnej skutočnosti neprípustná.
Vyslovil názor, že osobitným predpisom pripúšťajúcim možnosť žalobou požadovať určenie právnej
skutočnosti je napríklad Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa §
711 ods. 6), Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia právneho pomeru podľa § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2)
atď., s tým, že v uvedených prípadoch osobitný právny predpis výslovne priznáva oprávnenej osobe

právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Konštatoval, že možnosť žalovania o
určenie neplatnosti žalobcom požadovaného právneho úkonu (kúpnej zmluvy v znení jej Dodatku č. 1)
nevyplýva z osobitného predpisu, a tak nie je procesne prípustnou formou uplatňovania práv žalobcu
podľa aktuálne účinnej procesnej právnej úpravy (od účinnosti Civilného sporového poriadku) na rozdielod situácie existujúcej pred 01.07.2016, kedy súdna prax [aj so zreteľom na to, že vo vtedajšom
ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho demonštratívne typy žalôb,
bola pri určovacích žalobách výslovne uvádzaná len možnosť žalovať o určenie, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem] dospela k tomu, že v obdobnom režime umožňovala
žalovať aj o určenie právnej skutočnosti, ktorá možnosť nebola na rozdiel od terajšej úpravy osobitne
upravená, včítane stanovenia predpokladov, kedy sa tak môže stať (že musí taká možnosť – ako je
to podľa aktuálnej úpravy, vyplývať z osobitného predpisu). Ďalej uviedol, že procesnú prípustnosť
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého predmetom je nehnuteľnosť evidovaná v katastri

nehnuteľností, nemožno vyvodiť ani z ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, nakoľko dané ustanovenie
upravuje len procesný postup katastrálneho orgánu v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená
neplatnosťprávnehoúkonu,ktoréustanovenievtakomtozneníjeúčinnéodnovelykatastrálnehozákona
vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008, reflektujúceho na vtedajšiu procesnú
právnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho súdneho poriadku a na jeho základe existujúcu súdnu prax.
Zdôraznil, že ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, pokiaľ ide o postup katastrálneho orgánu

v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, stále
odkazuje poznámkou č. 10ea na zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 568/2007 Z.z. a až v ďalšej časti za bodkočiarkou, stanovujúcej rovnaký postup katastrálneho
orgánu, aký je stanovený pred bodkočiarkou aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou

právnou zmenou a ak súčasne je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa takáto právna zmena
týka, odkazovalo poznámkou č. 10eb pôvodne na § 44a a § 159a Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bolúčinnýdo30.06.2016aaktuálneodkazujena§228CSPupravujúcisubjektívnuzáväznosťrozsudku,
keď v odseku 2 stanovuje „rozšírenú“ záväznosť výlučne len v prípade výroku právoplatného rozsudku
o určení vecného práva k nehnuteľnosti a o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby.

1.2
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa svojím postupom akoby pokúšal stierať rozdiely medzi
žalobou podľa § 137 písm. c) a d) CSP tvrdiac, že žalobca má mať na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
naliehavý právny záujem, hoci tento (popri vecnej dôvodnosti) ako ďalší predpoklad úspešnosti žaloby

zákon pri žalobách spadajúcich pod písm. d) § 137 CSP nepredpokladá, a teda ani nevyžaduje, ale
naopakjehopreukázanievyžadujúžalobyourčenieexistencie(neexistencie)práva(vyjmúcprípadov,ak
tento vyplýva z osobitného predpisu). Zdôraznil, že pri žalobe podľa § 137 písm. d) CSP súd skúma (ešte
pred skúmaním jej dôvodnosti) len to, či možnosť žalovania určenia požadovanej právnej skutočnosti
vyplýva

z osobitného predpisu, alebo taká možnosť daná nie je.

1.3
Poukázal na to, že žalobca napriek predbežnému právnemu záveru vyslovenému súdom na
predbežnom prejednaní sporu (o ňom sa najprv, bezprostredne po jeho vyslovení, vyjadril tak, že ho

rešpektuje a že už bude na žalobcovi, aký postup ďalej zvolí) fakticky aj
v navrhnutej zmene žaloby zotrval na ním žalovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1
ku kúpnej zmluve, nakoľko ním navrhnutá zmena žaloby (uvádzaná pod bodom 5.1.) spočívala akurát
v „rozšírení“ ním požadovaných určení, keď naďalej zotrvajúc aj
na určení neplatnosti tých právnych úkonov obsiahnutých už v žalobe požadoval ďalšie dve určenia,

naviac jedno z nich aj akoby alternatívne (hoci fakticky o alternatívny petit nemôže ísť, keďže takáto
alternácia by musela mať oporu v hmotnom práve) skombinovanými
v prípade oboch aj s uložením povinnosti, v jednom prípade s uložením povinnosti žalobcovi
a žalovanému (učiniť späťvzatie návrhu na vklad) a v druhom prípade určenému katastrálnemu orgánu
ako správnemu orgánu (aby vydal rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad), pričom predtým zástupca

žalobcu procesne neprípustným a tým neúčinným spôsobom (odporujúcim ustanoveniu § 125 ods. 1
CSP) ešte na predbežnom prejednaní sporu navrhoval pripustiť zmenu žaloby o určenie vlastníckeho
práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam tvoriacich predmet kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia
rozsudku ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie zmenu žaloby v znení obsiahnutom v podaní žalobcu
zo dňa 24.10.2023 nepripustil z viacerých dôvodov. Poukázal na to, že k jej navrhnutiu (napriek

dostatočnému časovému odstupu termínu pojednávania od predbežného prejednania sporu) došlo
necelý deň pred pojednávaním v poobedňajších hodinách (o 13.40 hod.), z dôvodu čoho sa s takouto
zmenou mohol žalovaný (jeho zástupca) oboznámiť len krátko pred pojednávaním, pričom zástupca
žalobcu žiadne vážne dôvody (včítane ním tvrdeného dôvodu), ktoré by mu reálne bránili doručiť takýtonávrhskôr,atotak,abyprotistranamaladostatočnýčasovýpriestorsasnavrhovanouzmenoupodrobne
oboznámiť, neuviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súčasne vyplynulo, že ďalším a podľa
konštatovania súdu prvej inštancie zásadným dôvodom bol samotný obsah novonavrhnutých petitov

žaloby, ktorých nedostatky mal pomerne výstižne pomenovať zástupca žalovaného, žiadajúcich jednak
určiť (deklarovať) niečo, čo už bolo vykonané (žalobca žiadal určiť, že žalobca a ani žalovaný nemajú
právo žiadať od príslušného správneho orgánu, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
kpredmetukúpnejzmluvy,hocinesporneužpríslušnévkladovékonaniebolodokoncaeštepredzačatím
konania začaté) a ak by aj tomu tak nebolo, fakticky žalobca ako pre seba, tak aj pre žalovaného žiadal

vysloviť zákaz realizovať práva vyplývajúce im zo zákona a v druhom prípade mimo právomoci súdu
prvej inštancie ako všeobecného súdu ukladať správnemu orgánu mimo rámca správneho súdnictva
povinnosti, naviac nemajúce žiadnu oporu v platnom práve. Na základe uvedeného konštatoval, že
zmenou žaloby navrhované nové určenia spolu s uložením povinnosti vykazujú rádovo závažnejšie
nedostatky spočívajúce
v nevykonateľnosti a doslova protizákonnosti nimi navrhovaných povinností, pričom konštatoval, že ako

súd prvej inštancie by ani nebol príslušný rozhodovať o ukladaní nejakých povinností označenému
katastrálnemu orgánu ako správnemu orgánu v rámci prebiehajúceho vkladového konania, čo samo
o sebe, ak by to aj bolo možné, je dôvodom nepripustenia zmeny žaloby s poukazom na § 143 ods.
2 CSP.

1.4
Súd prvej inštancie súčasne poukázal na to, že v súvislosti so spôsobom podania žaloby (najprv
bola podaná žaloba len s označením strán sporu a žalobným petitom bez akéhokoľvek bližšieho
odôvodnenia; 11.05.2023), ktoré bolo doplnené až následne podaním doručeným súdu dňa 24.05.2023,
resp. 25.05.2023, v kontexte s ďalšími 3 konaniami,

z ktorých dve iniciované terajším žalobcom skončili zastavením konania (prvé v poradí sp. zn.
DK-10C/40/2022 z dôvodu späťvzatia žaloby a druhé sp. zn. DK-10C/48/2022 z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku v stanovenej lehote) a jedno súčasne prebieha (konanie sp. zn. DK-10C/43/2022,
v ktorom terajšieho žalobcu žaluje jeho otec v zastúpení tým istým advokátom, ktorý zastupuje
žalobcu v prejednávanom spore a domáha sa voči nemu určenia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, tvoriacich predmet v terajšom konaní napadnutej kúpnej zmluvy) a v danej
súvislosti aj podaný návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania sp.
zn. DK-10C/43/2022 sa súdu prvej inštancie javila ako logická úvaha zástupcu žalovaného, že
účelom takéhoto neštandardného postupu žalobcu a jeho zástupcu je docieliť dlhodobejšie zmrazenie
prebiehajúceho správneho konania

o povolenie vkladu prebiehajúceho pod sp. zn. V-2211/2022, naviac „istiac sa“ novým (ďalším) dôvodom
pre ďalšie prerušenie vkladového konania, ak by v súčasnosti existujúci dôvod prerušenia (neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/10/2023-79 vo veci tunajšieho súdu
prvej inštancie sp. zn. DK-10C/43/2022-39)
z nejakého dôvodu odpadol, hoci v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku daný dôvod

prerušenia vkladového konania podľa § 31a písm. e) katastrálneho zákona trval.

1.5
Zdôvodov,žežalobcasavprejednávanomsporedomáhalurčenianeplatnostiprávnejskutočnostipodľa
§ 137 písm. d) CSP, súd prvej inštancie túto žalobu ako neprípustný procesný prostriedok na uplatnenie

práv žalobcu, nakoľko z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti ním
požadovanej právnej skutočnosti, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania zamietol.
1.6
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalujúcou stranou navrhované dôkazy pre
ich nepotrebnosť, pričom súčasne poukázal na to, že v prípade ich vykonania by bolo nutné odročiť

nariadené pojednávanie s tým, že možnosť vykonania časti so žalobcom navrhovaných dôkazov svojím
správanímzmarilaprávežalujúcastrana,nakoľkozástupcažalobcužiadalokreminéhovýsluchžalobcu,
ktorý sa na pojednávanie (na rozdiel od predbežného prejednania sporu) bez preukázania existencie
nejakých vážnych (dôležitých) dôvodov nedostavil, a ktorého neprítomnosť zástupca žalobcu paradoxne
zdôvodňoval „časovými súvislosťami“ podania návrhu na zmenu žaloby z jeho strany až tesne pred

nariadeným pojednávaním.

1.7Súčasne súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania daný podaním jeho
zástupcu z 24.10.2023 z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby v znení, v akom ju žalobca podal.

1.8
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania z dôvodu plného úspechu
žalovaného v spore.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to v celom rozsahu (t.j. voči všetkým výrokom rozsudku) podal
žalobca odvolanie z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Dôvodnosť odvolacieho dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca vzhliadal
v tom, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že hoci nedoručil žalobcovi oznámenie o termíne
predbežného prejednania sporu a až dňa 05.10. (teda len štyri dni pred termínom predbežného
prejednania sporu) doručil právnemu zástupcovi žalobcu výzvu, aby tento zabezpečil osobnú účasť

žalovaného na predbežnom prejednaní sporu určenom na 09.10.2023 (čo právny zástupca žalobcu
zabezpečil náhodou z dôvodov, že žalobca pracujúci v zahraničí „na turnusy“ pricestoval na víkend 07.
až 08.10.2023 domov), čím nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu predbežného prejednania
sporu v zmysle ust. § 178 ods. 2 v spojení s § 168 ods. 2 CSP a napriek tomu súd prvej inštancie na
úvod predbežného prejednania sporu len skonštatoval, že lehota zachovaná bola.

2.1.1
Uvedený odvolací dôvod ďalej vzhliadol žalobca v tom, že súd prvej inštancie odmietol navrhovanú
zmenu petitu prednesenú na predbežnom prejednaní sporu z dôvodu, že podľa názoru súdu prvej
inštancie bolo možné takýto návrh urobiť jedine písomne (elektronicky) a nie teda priamo na súdnom
pojednávaní, pričom žalobca s takýmto názorom súdu nesúhlasil odkazujúc na ust. § 142 ods. 1 CSP.

2.1.2
Taktiež uvedený odvolací dôvod vzhliadal v tom, že súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté
dôkazy a to výsluch žalobcu a aj žalovaného tvrdiac, že neprítomnosť žalovaného (a žalobcu) mal
zapríčiniť sám žalobca (jeho právny zástupca), keď však samotný súd ešte na priebežnom prejednaní
sporu žalobcovi na jeho otázku, či sa má zúčastniť na pojednávaní, oznámil, že nie, keď žalobca odkázal

na zvukový záznam z predbežného prejednania sporu.

2.2 Pokiaľ ide o odvolacie dôvody prezumované ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, má žalobca za to, že
súd prvej inštancie úplne nesprávne aplikoval ust. § 137 CSP, keď namiesto takého postupu, ktorým by
súd ctil zásadu „iura novit curia“, postupoval tak, že žalobu zamietol v podstate len z dôvodu, že použil

„formálnu prísnosť“ vo vzťahu k aplikácii predmetného ustanovenia.

2.2.1
V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku, podľa ktorej bolo
záujmom zákonodarcu pri rozdelení žalôb podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP „vylúčiť všetky nepotrebné

a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“. Zdôraznil, že zámerom zákonodarcu
bolo zrejme podľa písmena c) pripustiť len žaloby o určenie „práva“, teda napríklad vlastníckeho práva
k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napríklad neplatnosti zmluvy, pričom žaloby o určenie právnej
skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napríklad určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho
zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby
podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a v iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp.
neplatnosti právneho úkonu mali byť neprípustné. Zdôraznil, že tento výklad potvrdzujú aj súdy, pričom
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/7/2021, 6Cdo/15/2017,

6Cdo/30/2018, 5Obo/12/2018 a 4Cdo/17/2019. V daných súvislostiach sa zaoberal otázkou, či je
súd povinný (bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je zastúpený advokátom) v prípade žaloby
formulovanej na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá podľa § 137 CSP nie je prípustná, pomôcť žalobcovi
zmeniť petit, a v tejto súvislosti (poznámka odvolacieho súdu: v rámci tejto „vnútornej“ diskusie) upriamilpozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019. Poukázal na to, že
v uvedenej veci síce samotný petit smeroval k vysloveniu neplatnosti zmluvy [§ 137 písm. d) CSP], ale
z obsahu žaloby vyplývalo, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či to právo je alebo nie je (žalobkyňa nie

je spoludlžníčkou spornej zmluvy) v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom dovolací súd uzavrel, že „súd
prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť
o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila“. Žalobca má potom za
to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu je šetrné k podstate práva na súdnu ochranu a je otázne,
či by boli mali byť súdy rovnako ústretové, ak by nešlo (nejde) o spotrebiteľa, pričom toto posúdenie je

v kompetencii odvolacieho súdu. Žalobca sa však domnieva, že v prípade, ak z kontextu žaloby vyplýva,
že ide o žalobu o určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť,
resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi
odstrániť vady žaloby.
2.3 V odvolaní žalobca vyjadril názor, že súd prvej inštancie v bodoch 11. až 13. odôvodnenia
rozsudku argumentuje vyslovene nesprávne, pričom osobitne poukázal na to, že súd sa stotožnil (v

bode 13.) aj s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že v novonavrhnutých petitoch žiadal žalobca
„určiť (deklarovať) niečo, čo už bolo vykonané (žalobca žiadal určiť, že žalobca ani žalovaný nemajú
právo žiadať od príslušného správneho orgánu, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
kpredmetukúpnejzmluvy,hocinesporneužpríslušnévkladovékonaniebolodokoncaeštepredzačatím
tohto (súdneho) konania začaté“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že práve tá skutočnosť,

že konanie o povolení vkladu síce bolo začaté, je tou rozhodnou skutočnosťou, lebo „len“ začaté nie
však ešte skončené, a teda tak ako to vyplýva aj z ust. § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. „katastrálny
zákon“, keď konajúci správny orgán rozhoduje o vklade podľa okolností, ktoré sú mu známe v deň
„povoľovania vkladu“, preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle

dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom,
pričom pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa žalobcu nie je pravdou, že by on v súdnom konaní žiadal
„zákaz realizovania práva vyplývajúceho mu (aj žalovanému) zo zákona“, lebo žalobca aj žalovaný

ako účastníci predmetnej kúpnej zmluvy síce majú „zo zákona“ právo podať návrh na vklad, avšak to
neznamená, že majú „automaticky“ zo zákona aj nárok na to, aby bol vklad povolený. Podľa žalobcu
by pre pripustenie úvahy súdu prvej inštancie bolo „žiadúce“, aby žalobca najskôr pripustil (dovolil),
aby došlo k povoleniu vkladu na žalovaného a až potom paradoxne by sa mohol dožadovať určenia,
že on (žalobca) je vlastníkom predmetu spornej kúpnej zmluvy, lebo by už nemal problém vyhovieť

„prípustnosti“ petitu podľa ust. § 137 CSP.
2.4 Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na pokračovanie v konaní a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

za správny, spravodlivý a zákonný, zohľadňujúci zásady civilného procesu. Zdôraznil, že žalobca
bol v prejednávanom spore zastúpený advokátom, a preto sa u žalobcu prezumuje znalosť práva
a najmä aplikácia prísnejších procesných pravidiel, ako je to v prípade osoby nezastupovanej v konaní
advokátom (napríklad pri koncentrácii, včasnosti navrhovania dôkazov, formulácii petitov a iných
písomnýchpodaníaďalšie).Podľanázoružalovanéhouvedenáskutočnosťmalarelevanciuprivšetkých

argumentoch uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že žalobca, právne zastúpený advokátom, sa dňa
09.10.2023 zúčastnil na predbežnom prejednaní sporu osobne, na ktorom bol vyjadrený predbežný
právny názor súdu, že navrhovaný petit nespĺňa ani základné požiadavky Civilného sporového poriadku,
a preto je takýto petit neprijateľný. Ďalej uviedol, že na predbežnom prejednaní sporu bol žalobca
oboznámený so skutočnosťou, že petit jeho žaloby je naformulovaný nesprávne a po roku 2016 je

takýto petit rozporný so zákonom. Po tomto oboznámení žalobca uviedol, že takýto právny názor
súdu rešpektuje, čo následne potvrdil svojím podaním zo dňa 24.10.2023 (menej ako 24 hodín
pred pojednávaním), kde sa snažil navrhnúť nový petit, resp. viac alternatívnych petitov. V súvislosti
s uvedeným zdôraznil, že žalobca zastúpený advokátom ani na predbežnom prejednaní sporu, ani
vo svojej písomnosti zo dňa 24.10.2023 a ani na pojednávaní dňa 25.10.2023 žiadnym spôsobom

nenamietal, že by mu bolo „neskoro“ doručené oznámenie o termíne predbežného prejednania sporu,
alebo mal obmedzený čas na prípravu či obmedzený čas na zabezpečenie účasti žalobcu (čoho
deklaráciou je, že žalobca sa osobne aj s advokátom na predbežnom prejednaní sporu zúčastnili).
Z uvedených dôvodov považuje námietku žalobcu uvedenú v bode 1. odvolania za špekulatívnua účelovú, pričom podľa jeho názoru na ňu odvolací súd s poukazom na zásadu koncentrácie konania
a kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ani prihliadať nemôže.
3.1 Súčasne poukázal na to, že žalobca ani na predbežnom prejednaní sporu, ani po opakovaných

výzvach súdu nenavrhol ani výsluch sporových strán, pričom sa obmedzil na navrhovanie žiadnym
spôsobom nesúvisiaceho trestného konania, ktoré sa vedie vo veci na základe nepravdivých tvrdení
žalobcu. Zdôraznil, že návrh na výsluch sporových strán navrhol žalobca prostredníctvom advokáta
menej ako 24 hodín pred pojednávaním, pričom zároveň na pojednávaní ani len nezabezpečil osobnú
prítomnosť vlastného klienta, ktorého výsluch navrhol. Podľa jeho názoru, skutočnosť, že súd predtým

na predbežnom prejednaní sporu uviedol, aj žalobcovi aj žalovanému, že nemusia byť na pojednávaní
osobne prítomní (stačí prítomnosť advokáta), logicky a prirodzene vyplýva zo skutočnosti, že žiadna zo
strán sporu nenavrhovala výsluch sporových strán, t.j. ani žalobca a to ani na výzvu súdu na návrhy
na dokazovanie.
3.2Argumentáciužalobcu,ktoráodkazovalanajudikatúrutýkajúcusaspotrebiteľskýchsporovvovzťahu
k prejednávanej veci považuje za absurdnú a scestnú, keď má za to, že takýto výklad by popieral

samotný význam existencie advokácie ako povolania. Z uvedeného dôvodu sa absolútne stotožnil
s právnym názorom súdu, že strana, ktorá nie je spotrebiteľom a je zastúpená profesionálom v danej
oblasti (advokátom), musí byť objektívne schopná naformulovať vykonateľný petit a v opačnom prípade
je „potrestaná“ stratou sporu. Podľa názoru žalovaného súdy nemôžu suplovať prácu advokátov, čo
jednak vyplýva zo samotného Civilného sporového poriadku (kontradiktórnosť a rovnosť zbraní), ale

najmä z dôvodu, že by došlo k zásadnému narušeniu nezávislosti a nestrannosti súdu, ktorý by podľa
argumentácie žalobcu mal pomáhať jednej zo strán. Z uvedeného dôvodu má potom žalovaný za to,
že závery judikatúry a úvahy žalobcu o „pomoci“ súdu jednej zo sporových strán nie sú v danom
prípade pri zastúpení advokátom a v „nespotrebiteľskej“ veci aplikovateľné v žiadnom rozsahu, a preto
argumentácia uvedená na stranách 2 a 3 odvolania je podľa žalovaného irelevantná. Poukázal na to,

že skutočnosť, že v čase podania žaloby je žalobca zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
(a teda asi logicky nemôže žiadať, že je vlastník, keď ním je), je jednou z vád žalobcom pôvodne
navrhovaného petitu a ďalšou je samotná formulácia, že určovacia žaloba nemôže po roku 2016
smerovať „spätne“ (inak povedané určovať, že právny úkon uzatvorený v minulosti je neplatný), ale má
smerovať k aktuálnemu stavu.

3.3 Zdôraznil, že žalobca navrhoval pred nepripustenou zmenou žaloby vyhlásiť kúpnu zmluvu za
neplatnú, pričom uvedená formulácia petitu nespĺňa základnú esenciálnu podmienku stanovenú pre
určovacie žaloby ako také ex lege v Civilnom sporovom poriadku. Z dôvodu, že zmena žaloby nebola
súdom prvej inštancie pripustená pre jeho nevykonateľnosť a nezákonnosť, nepovažuje žalovaný
argumentáciu uvedenú v časti B čl. I. odvolania za relevantnú, pričom má za to, že nepripustené

petity boli v priamom rozpore so zákonom. Vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu v znení „súd
určuje, že žalobca a (ani) žalovaný nemajú právo žiadať, aby vecne a miestne príslušný správny orgán
rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného k predmetu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
27.09.2022 v Bánovciach nad Bebravou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
v znení jej Dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 30.09.2022 v Bánovciach nad Bebravou (konanie o návrhu na

vklad vedené na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálny odbor, č. V-2211/2022), predmetom ktorej
je prevod vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam... z dôvodu, že uvedená kúpna zmluva je
neplatná. Súd prikazuje žalobcovi a žalovanému urobiť v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdu späťvzatie návrhu na vklad podaného elektronicky pod č. podania E-83130/2022 dňa
28.09.2022, na základe ktorého je vedené Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor konanie

o návrhu na vklad pod č. V-1122/2022.“, zalovaný poukázal na to, že o rozhodnutie o povolení vkladu
žiada subjekt vecne a miestne príslušný správny orgán v zmysle zákona návrhu na vklad. Zdôraznil, že
návrh na vklad bol v čase podania žaloby už podaný, a preto je nelogické, nezmyselné a nevykonateľné
žiadať, aby žalobca ani žalovaný nemali právo žiadať o rozhodnutie vkladu (keď o toto rozhodnutie už
žalovaný požiadal pred začatím súdneho konania). Má za to, že dokonca aj keby takýto návrh na vklad

žiadna zo strán nepodala, súd nemá právomoc rozhodnúť, že niekto „nemá právo“ návrh na vklad do
katastrapodať(inakpovedané,žiadaťvecneamiestnepríslušnýorgánovydanierozhodnutiaopovolení
vkladu vlastníckeho práva) a už vôbec nie určiť nejakému subjektu, že má návrh na vklad do katastra
zobrať späť.
3.3.1

Vo vzťahu k druhému žalobcom navrhovanému petitu „súd určuje, že žalobca a (ani) žalovaný nie sú
oprávnení žiadať, aby vecne a miestne príslušný správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho
práva... súd prikazuje Okresnému úradu Dolný Kubín, aby v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu vydal rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad podľa ust. § 33 ods. 3 zákona č.162/1995 Zb. v konaní vedenom pod č. V-1122/2022.“, poukázal na to, že druhý alternatívny žalobcom
navrhovaný petit je ešte absurdnejší ako prvý, pričom súd prvej inštancie nemôže orgánom verejnej
správy v civilnom konaní „prikázať“, ako majú rozhodnúť, nakoľko orgány verejnej správy v zmysle čl. 2

Ústavy SR rozhodujú o návrhoch v zmysle zákona, t.j. nemôže im to určiť súd v civilnom konaní, nakoľko
takáto nezmyselná konštrukcia by poprela akékoľvek delenie moci v právnom štáte a najmä by poprela
existenciu správneho súdnictva a existenciu práva na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
3.3.2

Z uvedených dôvodov považuje žalovaný navrhovaný petit (vrátane nepripustených petitov
navrhovaných menej ako 24 hodín pred pojednávaním) za nevykonateľné a protizákonné.
3.4 Súčasne dal žalovaný do pozornosti odvolacieho súdu tú skutočnosť, že žalobca jednak súhlasil
na predbežnom prejednaní sporu s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ním navrhovaný petit
Civilný sporový poriadok vôbec nepripúšťa a následne podal návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorý
mu súd nepripustil a v záverečnej reči v odvolacom konaní sa vracia nekriticky k pôvodnej argumentácii,

že pôvodne v žalobe navrhovaný petit je predsa len správny a pridržiava sa ho. Má za to, že chaotickosť
a procesný zmätok (podľa názoru žalovaného žalobcom vyvolávaný úmyselne) zo strany žalobcu
v prejednávanom spore je zrejmý.
3.5 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 14.08.2024 žalovaný poukázal
na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-522/2-VYS-DK-2022
zo dňa 28.06.2024 o zastavení trestného stíhania vo veci, na ktoré sa opakovane odvolával v základnom
konaní žalobca, keď poukázal na to, že z obsahu uznesenia je zrejmé, že žalobca v rámci svojich
vyjadreníopakovaneuvádzanepravdy,resp.uvádzaakofaktyskutočnosti,ktoréboliuvedenévtrestnom

oznámení, pričom vierohodnosť týchto skutočností bola práve vo vyšetrovaní vyvrátená. Poukázal na
to, že predmetné trestné konanie, tak ako už uvádzal v základnom konaní, nemá na predmet sporu
žiadnu relevanciu.

5. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 19.09.2024 poukázal na to, že on okrem iného

aj v súvislosti so sporom vedeným na Okresnom súde Námestovo sp. zn. DK-5C/19/2023 podal
na Slovenskú advokátsku komoru podnet ohľadom postupu právneho zástupcu Mgr. Milana Miga,
nakoľko sa domnieval, že právne zastúpenie je vykonávané spôsobom, ktorý odporuje priamo zákonu
o advokácii, ale môže mať za následok narušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, keď
podľa jeho názoru právny zástupca žalovaného, ktorý okrem iného aj v prejednávanom spore vystupuje

spôsobom, že informácie, ktoré sa v prvom konaní od svojho klienta dozvie, môže efektívne použiť
v druhom konaní proti tomuto klientovi, celkom zrejme porušuje zákon o advokácii, pričom má za to, že
aj v konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11Co/70/2024 je právne zastúpenie
žalobcu v rozpore so zákonom.
6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený, ako i to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie po preskúmaní
procesných podmienok zistil, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na vecné prejednanie

odvolania žalobcu z dôvodu, že odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné. Prípustnosť odvolania vo vzťahu k uzneseniu súdu týkajúceho sa prerušenia konania Civilný
sporový poriadok pripúšťa v ust. § 357 písm. n) CSP iba voči uzneseniu o prerušení konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V posudzovanom prípade však žalobca podal odvolanie voči uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, voči ktorému Civilný sporový

poriadok odvolanie nepripúšťa (§ 357 CSP a contrario). Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd
odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Následne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu
proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. (a na ňom závislom výroku III. o práve na náhradu trov

konania) bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – súd prvej inštancie rozhodol v neprospech
žalobcu,keďžalobuzamietolažalovanémupriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania,včas(§
362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods.
1 a 2, § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podanéhoodvolania žalobcom v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., ktorým žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku III. o práve na náhradu trov konania podľa ust. §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal žalobca v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil
s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací

súd (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces) vzhliadal jednak v tom, že (i) súd prvej inštancie pochybil tým,
že mu nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu na predbežné prejednanie sporu, ďalej tým, že
(ii) súd prvej inštancie odmietol ním (jeho právnym zástupcom) navrhnutú zmenu petitu prednesenú na
predbežnom prejednaní sporu s tým, že podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné tento návrh urobiť
jedine písomne alebo elektronicky, ako aj tým, že (iii) súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté

dôkazy a to výsluch žalobcu a aj žalovaného tvrdiac, že neprítomnosť žalovaného a žalobcu mal
zapríčiniť sám žalobca, resp. jeho právny zástupca s tým, že súd prvej inštancie ešte na predbežnom
prejednanísporuvyslovenežalobcovinajehootázku,čisamázúčastniťnapojednávaní,oznámil,ženie.

13.1

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že hoci mu (t.j. žalobcovi)
nedoručil oznámenie o termíne predbežného prejednania sporu a až dňa 05.10.2023 (t.j. len štyri dni
pred termínom predbežného prejednania sporu), doručil jeho právnemu zástupcovi výzvu za účelom
zabezpečenia osobnej účasti žalobcu na predbežnom prejednaní sporu určenom na deň 09.10.2023,
čím nebola u týmto postupom súdu prvej inštancie zachovaná 5-dňová lehota na prípravu predbežného

prejednania sporu, odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo
doručené predvolanie na predbežné prejednanie sporu už dňa 08.09.2023, t.j. viac ako jeden mesiac
pred nariadeným termínom predbežného prejednania sporu, pričom uvedené predvolanie na predbežné
prejednanie sporu súd doručoval aj žalobcovi (predmetná zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie ako
nedoručená dňa 04.10.2023 z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote). Z uvedeného

je zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby tento zabezpečil osobnú účasť
žalobcu na predbežnom prejednaní sporu ako reakciu na to, že súdu prvej inštancie sa vrátila zásielka
obsahujúca predvolanie žalobcu na predbežné prejednanie sporu dňa 04.10.2023 ako nedoručená.
Odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že rozhodným pre zachovanie lehoty na prípravu na predbežné
prejednanie sporu bolo doručenie predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu (porovnaj

ust. 110 ods. 1 CSP), ktorému nič nebránilo v tom (a naopak bolo jeho povinnosťou), aby o termíne
predbežného prejednania sporu oboznámil svojho klienta. Z uvedeného dôvodu potom nemožno
akceptovať argumentáciu žalobcu, ktorá sa (účelovo) snaží odlíšiť lehotu na prípravu na predbežné
prejednanie sporu plynúcu právnemu zástupcovi žalobcu od lehoty, ktorá plynula jeho klientovi, t.j.
samotnému žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na prípravu na predbežné prejednanie sporu

bola zachovaná. Bez ohľadu na uvedené odvolací súd súčasne poukazuje na to, že uvedená odvolacia
námietka nemôže obstáť ani z toho pohľadu, že v danom prípade predbežné prejednanie sporu neprešlo
priamo do vykonania pojednávania vo veci, keď pojednávanie bolo na predbežnom prejednaní sporu
nariadené na deň 25.10.2023, t.j. šestnásty deň po samotnom predbežnom prejednaní sporu a ajv kontexte uvedenej skutočnosti by nebolo možné vysloviť záver, že žalobcovi nebola zo strany súdu
poskytnutá dostatočná lehota na prípravu v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého „predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať“. Z uvedených dôvodov potom
odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
13.2
Žalobca súčasne vzhliadol dôvod porušenia práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie
mu odmietol jeho právnym zástupcom navrhnutú zmenu petitu (žaloby) prednesenú na predbežnom

prejednaní sporu s tým, že podľa názoru súdu prvej inštancie je možné takýto návrh urobiť jedine
písomne (elektronicky) a teda nie priamo na súdnom pojednávaní. V súvislosti s uvedenou odvolacou
námietkou odvolací súd východiskovo poukazuje na ust. § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého „podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie
žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia“. V nadväznosti na uvedené poukazuje na § 125 ods. 1

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého „podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe“, s tým, že podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku „podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.“. Pokiaľ potom žalobca na predbežnom prejednaní sporu ústne do zápisnice navrhol
pripustenie zmeny žaloby, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvoria predmet
žalobou napadnutej kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie vzhľadom na to, že návrh na pripustenie zmeny
žaloby je podaním vo veci samej, postupoval správne, keď o tomto návrhu ďalej nekonal, nakoľko
nebolo učinené vo forme, tak ako ju prezumuje ust. § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže

žalobca uvedené podanie písomne ani elektronicky nedoplnil, súd prvej inštancie nemal dôvod, a to na
predbežnom prejednaní sporu a ani následne na pojednávaní, na toto podanie prihliadať. Pokiaľ žalobca
v odvolaní poukazoval na ust.
§ 142 ods. 1 CSP, odvolací súd poukazuje na to, že predmetné ustanovenie iba konkretizuje časové
aspekty rozhodnutia súdu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby, nijakým spôsobom sa však nedotýka

formy takéhoto procesného úkonu, ktorá je výslovne upravená v ust. 125 Civilného sporového poriadku.
13.3
Pokiaľ žalobca súčasne namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať navrhované
dôkazy, a to tak výsluch žalobcu ako aj výsluch žalovaného, odvolací súd poukazuje bod 16.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa východiskovo stotožňuje. V tejto súvislosti

poukazuje na to, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom strán sporu bol učinený zo strany žalobcu
až v jeho podaní označenom ako „Doplnenie/návrh na zmenu žaloby (zmena žalobného petitu) a návrh
na prerušenie konania“ zo dňa 24.10.2023, doručeného súdu prvej inštancie toho istého dňa o 13:39
hod., t.j. deň pred pojednávaním súdu prvej inštancie, ktoré sa konalo dňa 25.10.2023 o 10:00 hod.
Argumentácia žalobcu odkazujúca na to, že samotný súd prvej inštancie ešte na predbežnom prejednaní

sporu mu výslovne oznámil, že nie je potrebné, aby sa zúčastnil na pojednávaní, vyznieva účelovo,
nakoľkonávrhnavykonanietohtodôkazubolzostranyžalobcuučinenýažpopredbežnomprejednávaní
sporu, pričom v čase podania návrhu na vykonanie tohto dôkazu (výsluchom strán sporu) bolo žalobcovi
(jeho právnemu zástupcovi) zrejmé, že sa žalobca na pojednávanie nedostaví, čím (tak ako to vhodným
spôsobom akcentuje súd prvej inštancie) zmaril vykonanie svojho výsluchu sám.

13.3.1
Bez ohľadu na vyššie uvádzané konkrétnosti odvolací súd poukazuje na to, že východiskovým
dôvodom pre nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou žalobcu, bola ich nepotrebnosť (nadbytočnosť)
s poukazom na záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu procesnej neprípustnosti, t.j.
nesplnenia podmienok prezumovaných ust. § 137 písm. d) CSP.

14. Žalobca súčasne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 137 CSP, keď namiesto
takého postupu, ktorým by si ctil zásadu iura novit curia, postupoval tak, že žalobu zamietol v podstate
len z dôvodu, že použil formálnu prísnosť vo vzťahu k aplikácii ust. § 137 CSP, pričom mal za to, že
súd prvej inštancie, a to bez ohľadu na to, či žalobca bol alebo nebol zastúpený advokátom, v prípade
žalobyformulovanejnaurčenieneplatnostizmluvy,ktorápodľa§137CSPniejeprípustná,malžalobcovi

pomôcť zmeniť žalobu [v tejto súvislosti poukazoval na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019, ktoré sa týka prípadu, kedy sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
spotrebiteľských zmlúv, pričom samotný žalobný petit smeroval k vysloveniu neplatnosti zmluvy v zmysle
§ 137 písm. d) CSP, ale z obsahu žaloby vyplývalo, že malo ísť o žalobu o určenie či tu právo je alebo nieje v zmysle § 137 písm. c) CSP a dovolací súd uzavrel, že „súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia
predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby
ich v ním určenej lehote odstránila.“].

14.1
Vovzťahukuvedenejodvolacejnámietkeodvolacísúdvýchodiskovopoukazujenato,žeCivilnýsporový
poriadok účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu) síce výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného
predpisu [§ 137 písm. d) CSP]. Súdna prax po nadobudnutí účinnosti tohto nového procesného predpisu

síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade skôr začatých
konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, avšak v prípade žalôb na určenie neplatnosti právneho
úkonu podaných po 01.07.2016 (tak ako to je aj v prejednávanom spore) je v tomto smere prípustný len
postup podľa Civilného sporového poriadku. V zásade platí, že aj keď v ust. § 137 CSP zákonodarca
výslovne používa formuláciu „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom
sporovom konaní, nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ust. § 137 CSP, pokiaľ ide o nárok,

ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska
prejednávaného sporu).
14.1.1
V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd východiskovo poukazuje na „limity“
prípustnosti odvolacieho prieskumu (v konkrétnostiach porovnaj bod 9. odôvodnenia tohto rozsudku),

pričomakcentujetúzasadnúskutočnosťžalobcavodvolanínevzniesolnámietkuvočipostupusúduprvej
inštancie, ktorým zamietol návrh na pripustenie zmeny žaloby a svoju argumentáciu založil na tom, že
súd prvej inštancie mal vo veci postupovať v zmysle § 129 Civilného sporového poriadku a vyzvať ho na
odstránenie vád žaloby. Odvolací súd v kontexte takto formulovanej odvolacej námietky poukazuje na to,
že zodpovednosť za formuláciu a procesnú prípustnosť žaloby nesie žalobca, ktorý bol v prejednávanom

spore navyše zastúpený svojím právnym zástupcom. Žaloba čo do určenia nároku, ktorého sa domáhal
žalobca v prejednávanom spore, bola dostatočne určitá a uvedené vyplýva aj z postupu súdu prvej
inštancie, ktorý ju posúdil ako preskúmateľnú a dostatočne určitú, čo v konečnom dôsledku rezultovalo
do toho, že sa vyjadril aj k procesnej prípustnosti tejto žaloby v zmysle § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Za takto vymedzeného stavu potom nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie

„napomáhať“ žalobcovi formulovať žalobný petit tak, aby spĺňal podmienky prípustnosti samotnej žaloby.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z bodu 12. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorom tento poukazuje na to, že žalobca po predbežnom právnom posúdení
zo strany súdu prvej inštancie reagoval tak, že procesne neprípustným spôsobom navrhol pripustenie
zmeny žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu by uplatnenie postupu prezumovaného § 129 Civilného

sporového poriadku nezodpovedalo procesnej situácii v prejednávanom spore a v konečnom dôsledku
by v štandardnom civilnom sporovom konaní (t.j. nie v sporovom konaní s ochranou slabšej strany)
neprimeraným spôsobom zasahovalo do rovnosti strán sporu. Z uvedených dôvodov potom odvolací
súd dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná.
14.2

V kontexte vyššie uvedeného záveru sa odvolací súd potom už bližšie nezaoberal ďalšou odvolacou
argumentáciou, ktorá svojím obsahom predstavuje vyslovenie nespokojnosti, resp. nesúhlasu žalobcu
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 11. až 13., keď táto predstavuje určitú polemiku
žalobcu so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa nedôvodnosti, resp. neprípustnosti žalobných
petitov, ktorých pripustenie žalobca navrhoval v podaní zo dňa 24.10.2023. Uvedené námietky však

nijakým spôsobom nesmerujú voči samotnému uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby vyhlásenému
na pojednávaní zo dňa 25.10.2023. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii pri absencii vymedzenia
konkrétneho odvolacieho dôvodu, keď odvolací súd podroboval prieskumu žalobu v pôvodnom znení
a odvolanie vyslovene smerovalo voči rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi a rozsahom odvolania bol pri prieskume tejto argumentácie limitovaný dôvodmi odvolania

namietanými žalobcom.
14.2.1
Iba okrajovo (pri absencii iných ako vyššie konkretizovaných námietok žalobcu voči rozsudku súdu prvej
inštancie) odvolací súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že dodržanie formy návrhu na pripustenie
zmeny žaloby, uplatnenie tohto návrhu v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, či jeho zdôvodnenie

automaticky nepodmieňuje vyhovenie takémuto procesnému návrhu. Naopak, konajúci prvoinštančný
súd podľa konkrétneho stavu konania rozhoduje o pripustení alebo nepripustení navrhovanej zmeny
žaloby. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SRpodR52/2012dotknutáúvahaprináležívýlučnesúdurozhodujúcemuonávrhuzmeny,t.j.okresnémusúdu a ani odvolací súd nemôže túto úvahu prehodnocovať. V tejto súvislosti odvolací súd súčasne
poukazuje na to, že Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 472/2014 síce podrobil určitej kritike tak
právnu úpravu, ako aj prístup všeobecných súdov pri posudzovaní ne/pripustenia návrhu na pripustenie

zmeny žaloby, avšak uvedené zdôrazňuje vo vzťahu k eventualite straty nároku z dôvodu plynutia
času. V súdenej veci však ide o uplatnenie nároku týkajúceho sa neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom
bol (má byť) prevod vlastníctva, ktorý je v zmysle § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka
nepremlčateľný, a teda plynutie času vo vzťahu k nemu nemá osobitnejšiu relevanciu. Pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že aktuálna úprava § 139 až § 143 CSP vychádza z premisy, že zmena žaloby

je prípustná len so súhlasom súdu. Vyššie uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
nachádzajúvyjadrenieajvjehonáslednejrozhodovacejčinnosti,keďvrozhodnutísp.zn.I.ÚS430/2022
uvádza: „Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním všeobecného súdu o pripustení, resp. nepripustení
zmeny žaloby poukazuje na tenkú hranicu medzi požiadavkou hospodárnosti v konaní (ktorá zásadne
obmedzuje možnosť zmeniť žalobu) a možným negatívnym vplyvom na procesné postavenie žalobcu.
V prospech uprednostnenia hospodárnosti konania svedčí súčasné poňatie inštitútu zmeny žaloby, ktorý

pripúšťa istú flexibilitu civilného sporového práva, ktoré je v rukách súdu na základe otvoreného kritéria
doterajších výsledkov konania. Z kritéria dostatočnosti výsledkov doterajšieho konania jasne vyplýva
značný priestor súdu a nenárokovosť zmeny žaloby (II. ÚS 98/2018). Možnosť zmeniť žalobu nie je
absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo
k jej zneužívaniu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, strana 513).“ Na druhej strane
Ústavný súd SR už skôr vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril požiadavku dôsledného princípu pri
posudzovaní zmeny žaloby tak, že súd musí mať na zreteli pri zmene návrhu aj to, že aj nesprávnou
kvalifikáciou môže zásadne ovplyvniť procesné postavenie žalobcu z hľadiska rizika premlčania nároku
nutnosti podať modifikovanú žalobu opätovne (I. ÚS 472/2014). Uvedené závery sa javia náležité aj vo

vzťahu k procesnej situácii, ktorá nastala v prejednávanej veci, keď odvolací súd upriamuje pozornosť
na to, že žalobca sa v žalobe domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.09.2022
v znení jej Dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 30.09.2022, H. na upovedomenie neprípustnosti tejto žaloby
vkontexteaplikácieust.§137písm.d)Civilnéhosporovéhoporiadku,ktoréboloučinenénapredbežnom
prejednaní sporu (dňa 09.10.2023) reagoval až dňa 24.10.2023 návrhom na pripustenie zmeny žaloby,

avšak žalobcovi nič nebránilo v tom, aby k uvedenému procesnému úkonu pristúpil skôr, a to tak, aby
prípadným pripustením zmeny žaloby mala aj druhá strana dostatočný časový priestor sa s navrhovanou
zmenou podrobne oboznámiť.
15. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd rovnako, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, napadnutý

rozsudok potvrdil aj v závislom výroku III. o práve na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý (vzhľadom na úspech žalovaného vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko žaloba žalobcu bola
v celom rozsahu zamietnutá) zodpovedá úspechu žalovaného v spore.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane

v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný ani len čiastočne,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline dňa 31. marca 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu
(zdôvodučerpaniadovolenkyJUDr.EvaMalíkovánemohlapísomnévyhotovenierozhodnutiapodpísať/
§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Roman Tichý

člen senátu
Kanc.
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu

· rozhodnutie vypracoval dňa 02.04.2025 ref. sudca JUDr. Topoľančík