Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100675
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský,
advokát, so sídlom: Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 19.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 -
10 Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2024 ako aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10 Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2024 a vec v r a c i

a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XX XXXX X zo dňa
25.06.2024,postupompodľa§65ods.1,2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„zákon

o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 21.05.2024 z dôvodu,
že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že dôchodkový vek poistenca
narodeného v roku 1961 je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace. Dôchodkový vek žalobca dosiahol
16.05.2024. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.02.2012 žalobca je od 01.01.2012

poberateľom výsluhového dôchodku priznaného podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Celková doba trvania
pracovného pomeru zhodnotená v rozsahu žalobcovho nároku na výsluhový dôchodok je podľa § 58
zákona č. 328/2002 Z.z. 25 rokov a 36 dní. Ide o dobu výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1980
do 30.09.1982, dobu trvania pracovného pomeru v colnej správe od 01.12.1988 do 30.06.1998 a dobu
trvaniaslužobnéhopomeruvcolnejspráveod01.07.1998do31.12.2011.Zamestnanie-funkciucolníka,
ktorúžalobcavykonávalpodľapotvrdeniaColnéhoúraduvPrešoveod01.12.1988do31.12.2011nebola
zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii a podľa evidenčných listov o dobe

zamestnania a zárobku obsiahnutých v administratívnom spise žalobca nevykonával zamestnanie vo
zvýhodnenej pracovnej I. alebo II. kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, ale
žalobca vykonával funkciu colníka zaradenú v III. pracovnej kategórii a preto nie je možné postupovať
podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.3. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy žalobca vykonával funkciu colníka už boli
zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2012, z tohto dôvodu dobu služby a

vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom
poistení, ani podľa zovšeobecnenej judikačnej praxi vyhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme. Z obsahu žalobcovho evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k 16.05.2024 žalobca
nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa žalobca získal vo všeobecnom

systéme dôchodkového poistenia 3701 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený
v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia.
Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca k 16.05.2024 získal 10 rokov a 51 dní
obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť

zamietnutá.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie
nesprávne posúdila jeho nárok na starobný dôchodok, nezistila správne skutkový stav veci, postupovala

diskriminačne,alebopriskutkovorovnakýchprávnychveciachrozhodujeodlišne.Žalobcaďalejnamietal
nezohľadneniedobyslužobnéhopomerunanároknastarobnýdôchodokapreurčeniesumystarobného
dôchodku a žiadal na nárok zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú tak vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca taktiež
namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nerešpektovala

čl. 33 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128) uverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 416/991 Zb. (ďalej len Dohovor), keď z celkovej doby poistenia odpočítala dobu, ktorá
bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku. V odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015.

5. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2024 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.06.2024. Svoje
rozhodnutie žalovaný zdôvodnil tak, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok
v súlade s § 60 ods. 22 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z.

sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu nárok na
starobný dôchodok nebol zhodnotený. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015,
podľa ktorého pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia
v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Podľa

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia
doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v
znenízákonač.140/2015Z.z.zachovaťprenárokaurčeniesumystarobnéhodôchodkuvovšeobecnom
systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

6. Podľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie len zosúladila svoju aplikačnú prax so
zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových
nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a
následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a

pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Z.z. pod č. 416/991 Zb. V žalobcovom prípade takýto
postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do
I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v žalobcovom prípade zvolila rovnaký postup
ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. K rozsudku Najvyššieho súdu č. 10So/59/2014 zo dňa

15.04.2015 ako aj k ďalším rozsudkom uvedeným v odvolaní je potrebné uviesť, že právny názor v nich
uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej
inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných veciach. Žalovaný v závere uviedol, že o žiadosti opriznanie starobného dôchodku bolo rozhodnuté správne v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a

prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

8. V žalobných námietkach žalobca predovšetkým namietal, že bolo porušené jeho právo na

priznanie starobného dôchodku. Starobný dôchodok žalobcovi priznaný nebol aj keď zákonné
podmienky podľa § 65 zákona o sociálnom poistení splnil. Žalovaný bol povinný zrušiť prvostupňové
rozhodnutie, pretože boli splnené podmienky na postup podľa § 218 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom
poistení. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, k námietkam žalobcu smerujúcim k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu nedal relevantnú odpoveď. Žalovaný sa

s argumentáciou žalobcu v podstate vysporiadal všeobecným konštatovaním, že zosúladil aplikačnú
prax so zovšeobecnenými názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovanými vo viacerých
rozhodnutiach bez toho, aby poukázal na rozsudok podporujúci túto argumentáciu.

9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u

výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že
prvostupňový orgán a aj žalovaný u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie
vychádza z toho, že do celkovej doby poistenia zahrňuje aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhových
dôchodkov. U výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórií postupuje opačne
a dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby dôchodkového poistenia

odpočítava. Takýto postup je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, čím sa žalovaný preukázateľne neriadil.

10. Žalobca preukázateľne dosiahol zákonom určený dôchodkový vek dňa 16.05.2024. Celková doba

dôchodkovéhopoisteniažalobcukudňudosiahnutiadôchodkovéhovekujepreukázateľne35rokova87
dní a nie 10 rokov a 51 dní, z ktorej vychádzala Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia zákonných
podmienok. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a
právne závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia nesprávne.

11. Žalobca poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 podľa ktorého, ak má alebo by mala chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov môžu sa dávky podľa tohto
Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, že žalobca splnil

obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo
boldôchodkovopoistenýviacako15rokov.Rovnakonemôžebyťspornéto,žeprávnynázoržalovaného
je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí,
že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli
zaradení v I. alebo II. kategórii činností.

12. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré vyvracajú
argumentáciu žalovaného a týkajú sa rovnakých skutkových a právnych vecí ako je vec napadnutá
správnou žalobou v danom konaní.

13. Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti
o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané,
pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a vec žalobcu neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke. Na základeuvedeného žalobca navrhuje aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 08.11.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný

uviedol, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 21.05.2024. Podľa § 65 ods. 1
zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 16.05.2024. K
uvedenému dňu žalobca získal 3701 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 10 rokov a 51 dní, preto
bola jeho žiadosť zamietnutá prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní
rozhodnutím žalovaného. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2012

vyplýva,žežalobcovibolod01.01.2012priznanývýsluhovýdôchodok.Celkovádobatrvaniaslužobného
pomeru zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok je 25 rokov 36 dní. Ide o dobu výkonu
základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 30.09.1982, dobu trvania pracovného pomeru v colnej
správe od 01.12.1988 do 30.06.1998 a dobu trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.07. 1998
do 31.12.2011. Vo funkcii colníka žalobca vykonával zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórii. Z

dôvodu, že zamestnanie - funkciu colníka od 01.12.1988 do 31.12.2011 podľa potvrdenia Colného úradu
v Prešove zo dňa 09.12.2011 a aj podľa evidenčných listov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
žalovaného nevykonával vo zvýhodnenej pracovnej I. alebo II. kategórie, nie je možné postupovať podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 Dohovoru. Na základe
uvedenéhožalobcazískalobdobievýkonuslužbyvrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodok

podľa osobitného predpisu súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a doba
výkonuzákladnejvojenskejslužbyadobaslužobnéhopomerusanepovažujezaobdobiedôchodkového
poistenia.

15. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 na

ktorý poukazoval žalobca uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto
nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie skutkovo i právne porovnateľných
veciach. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenie obdobia služobného pomeru
pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok
a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I.

alebo II. kategórie funkcií, a z toho to dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať
podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené
skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

IV.
Replika

16. V replike doručenej súdu dňa 10.12.2024 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Ďalej vo

svojom podaní dal do pozornosti konajúcemu súdu dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnej
argumentácii v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal už
v podanej správnej žalobe a ktorá ústavne komformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I.
alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u
colníkov posudzuje ináč. Žalovaný preukázateľne volí diskriminujúci postup voči tej skupine výsluhových

dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalobca zotrval na skutkových
dôvodov a právnej argumentácii uvedenej v podanej správnej žalobe, pretože vyjadrenie žalovaného
neobsahovalo argumentáciu, aby žalobca dospel k opačnému záveru t.j., že rozhodnutiami, ktoré
považuje za nezákonné nedošlo k porušeniu jeho práva na priznanie starobného dôchodku.

17. Replika bola žalovanému doručená dňa 13.12.2024, žalovaný na ňu nereagoval.

V.Konanie na správnom súde

18. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 03.04.2025, na ktorom rozhodol za

prítomnosti žalobcu a za prítomnosti zástupcu žalovaného. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe,
ako aj na všetkých žalobných dôvodov, ktoré v nej uviedol. Zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na
všetkých skutkových a právnych dôvodoch, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, námietky žalobcu považuje
za nedôvodné a postup pri posudzovaní nároku žalobcu bol správny a dôvody rozhodnutia majú podklad
v zákonných ustanoveniach. Nakoľko nebol výkon služby colníka zaradený do zvýhodnenej kategórie

z tohto dôvodu nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Z týchto dôvodov žiada, aby správny
súd žalobu zamietol.

VI.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

26. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“

27. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

28. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

29. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno

zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.30. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú

prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

31. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho

poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

34. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej

len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento
zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a

profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie

výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

38. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník znížený o
a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,
c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

40. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznanýinvalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

41. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

VII.

Právny názor správneho súdu

42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 25.06.2024, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 21.05.2024.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, kde uviedol, že nárok na starobný dôchodok
v osobitnom systéme poistenia mu nebol zhodnotený, čo považoval za nesprávne. Žalovaný správny

orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2024 zamietol
odvolaniežalobcuapotvrdilnapadnutérozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredieakoč.XXXXXXXXXX
X zo dňa 25.06.2024.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.01.2012. Spornou bola
otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového
poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany

žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 01.10.1980 do 30.09.1982, dobu trvania pracovného pomeru v colnej správe od 01.12.1988 do
30.06.1998 a dobu trvania pracovného pomeru v colnej správe od 01.07.1998 do 31.12.2011. Vo funkcii
colníka vykonával zamestnanie v III. pracovnej kategórii. Sociálna poisťovňa zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 10 rokov a 51 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia.

45. Podľa názoru súdu Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový

dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.

46. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013), v ktorom sa uvádza: „Zákon o sociálnom poistení

nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci
ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali
službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového

poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však
nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového
systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nárokuna starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného
zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek

hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky

dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového
dôchodku,invalidnéhodôchodkualebočiastočneinvalidnéhodôchodkupodľa§40až45a§101zákona
č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku
poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového
poistenia.“

47. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R83/2013)vyplýva,žepreposúdenievznikunárokužalobcunastarobnýdôchodokpodľa§65zákonao
sociálnom poistení, mala sociálna poisťovňa, ústredie a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového
poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme
poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku,

ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom
systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len
takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho

dôchodkovéhopoistenia(ktorémuvcelostipreúčelypriznaniadávkyvýsluhovéhozabezpečenianebolo
zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

48. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne

úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich

hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie

nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktoromsystéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú

stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

49. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom

poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho

poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistenínaSlovenskupozohľadnenídôbpoisteniavinýchsystémoch.PostupomSociálnejpoisťovnesa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a

tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov

osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od
teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná

dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

50. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru

mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže žalobca dovŕšil dôchodkový vek 63 rokov a 2 mesiace podľa § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a
všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom

rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať článku
33 ods. 2 Dohovoru.

51. Súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.
7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017, kde sa uvádza, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona

č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z

52. Na záver k argumentácií žalovaného o neodôvodnenosti poukazovať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pretože v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený a teda podľa
žalovaného sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax, správny súd podotýka, že za ustálenú súdnu
prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakujúci sa nepublikovaný právny názor alebo dokonca aj

v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, ak neskôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, tieto názory uvedené v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory
akceptovali a z hľadiska vecného na nich nadviazali.53. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný
vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa

zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

54. V ďalšom konaní žalovaný v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne posúdi žiadosť žalobcu na
priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

56. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).