Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011407
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124011407.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák. a § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 18.12.2024 sp. zn. 37T/60/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák.
a s poukazom na § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa XX.XX.XXXX približne o 06,50 hod v obci C., okres Topoľčany, po D. ulici na E. F., 81,9 km v
smere D. - G., ako vodič viedol motorové vozidlo továrenskej značky H. I. EČ: D., pričom sa nevenoval
dostatočne situácii v cestnej premávke a nedal prednosť chodkyni - poškodenej F. A. prechádzajúcej po
riadne vyznačenom prechode pre chodcov z jeho pohľadu ľavej strany doprava, následkom čoho došlo
k zrážke motorového vozidla a chodkyne, pri ktorej poškodená F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX,
utrpela zranenie pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti s opuchom a odreninou

kožného krytu, otras mozgu, krvácanie do mozgu v čelovej a spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie kolena ľavej dolnej končatiny s
odreninou kože na prednej ploche nad jabĺčkom, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, vykĺbenie kĺbu
medzi kľúčnou kosťou a výbežkom lopatky v oblasti pravého ramenného kĺbu, s dobou obmedzenia v
obvyklom spôsobe života najmenej 3 mesiace,
obžalovanýB.svojímkonanímporušilustanovenie§4odsek1písmenoc),f) spoukazom

na ustanovenie § 137 odsek 2 písmeno c), t) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
k), písm. l), písm. n) Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 36 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených

- F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX,
- L. D., M., IČO: XXXXXXXX, D. E. X, XXX XX K. K.,- L. D., IČO: XXXXXXXX, N. XX. M. X M. XX, XXX XX K., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Tento rozsudok v zákonom určenej lehote napadol odvolaním obžalovaný, prostredníctvom obhajcu,

v časti výroku o treste. V jeho písomných dôvodoch poukázal na svoje vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por., stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 Tpj 55/2016,
zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, podľa ktorého mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. možno aplikovať aj v prípade uznania viny podľa §
257 písm. b) Tr. por., čo navrhoval obhajca v záverečnej reči pred súdom I. stupňa

poukazujúc aj na jeho osobné pomery. Zvýraznil, že vedie usporiadaný život, riadne si zarába na svoje
živobytie prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, v rámci ktorej je jediným spoločníkom a jediným
konateľom. Nemá žiadne dlhy ani nedoplatky. Vlastní viacero nehnuteľností – rodinný dom, záhradu i
byt, ktorý je zabezpečený záložným právom, spláca úver. Jeho rodičia bývajú v rodinnom dome, ktorý
je jeho rodičovským domom zaťaženým záložným právom. V rámci podnikania sa venuje elektrickým
prácam, presúva sa za zákazníkmi a nosí so sebou príslušné vybavenie. Preto je pre neho osobné

motorové vozidlo takpovediac pracovným nástrojom a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu bude pre jeho osobu zásahom nielen do súkromného, ale najmä do pracovného
života.
I keď v minulosti spáchal priestupky na úseku dopravy, nie je priestupkový recidivista, ktorý by
páchal priestupky (hocijakého charakteru) na pravidelnej báze. Od roku 2013, kedy mu bol vydaný

vodičský preukaz spáchal 4 priestupky, nebola ani raz spôsobená dopravná nehoda, ani jeden z týchto
priestupkov nie je v zmysle evidenčnej karty vodiča hodnotený ako závažný.
Pokiaľ ide o jeho cudzozemské odsúdenie z roku 2016, mal podľa karty vodiča od 28.05.2009 do
28.05.2010 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá z dôvodu vedenia motorového vozidla bez
vodičského oprávnenia a bola mu uložená za tento skutok pokuta vo výške 300,-eur. Išlo o mladícku

nerozvážnosť, samotné prejednanie týchto vecí malo pre neho veľmi výrazné ponaučenie. Pripomenul
pomer poľahčujúcich okolností, pričom ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. ukladá súdu možnosť aplikácie
mimoriadneho zníženia trestu v prípade vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní, s ohľadom na to,
že boli splnené zákonom vyžadované podmienky pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu (pomery
páchateľa),sohľadomnato,žetotoobhajcavýslovnenavrhoval,avšaksúdI.stupňaktomutonepristúpil

a v napadnutom rozhodnutí sa k svojim dôvodom nezmienil. Namietal, že v trestom rozkaze vydanom
v predmetnej veci mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov a po
podaní odporu prokurátorom mu súd uložil tento druh trestu o jednu tretinu vyšší, pričom dôkazná
situácia sa nijako nezmenila, avšak trest odňatia slobody a skúšobná doba sa primerane znížili, nakoľko
mu pribudli ďalšie 2 poľahčujúce okolnosti. Mal za to, že trest zákazu činnosti v napadnutom rozsudku

je nepreskúmateľný. Nejazdil pod vplyvom alkoholu ani omamných alebo psychotropných látok. Bola
zhoršená viditeľnosť a naviac aj snežilo. Priestupky, ktorých sa dopustil na úseku
cestnej dopravy a ich počet zodpovedajú dobe, po akú vykonáva činnosť vedenia motorového vozidla,
je skôr opatrným a obozretným vodičom, nie recidivistom. Zaujímal sa o svedkyňu poškodenú, prejavuje
snahu o náhradu všetkej škody, ktorá bola trestným činom spôsobená. Ku skutku sa priznal a tento aj

náležite, úprimne oľutoval. Aj po vydaní napadnutého rozsudku je aktívny smerom k nahradeniu škody
poškodeným subjektom, k čomu priložil e-mailovú komunikáciu medzi obhajcom a L. D., pobočka K. K.,
za ktorú komunikovala p. C. A., referentka vymáhania pohľadávok.
Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu aplikujúc mimoriadne zníženie trestu, kratšej skúšobnej doby, trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na samej spodnej hranici, resp. ak by bol odvolací súd toho názoru,
že je možné aplikovať vo vzťahu k tomuto druhu trestu mimoriadne zníženie trestu, tak pod zákonom
ustanovenú spodnú hranicu.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil a prostredníctvom obhajcu žiadal,

aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní i jeho
dôvodoch. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle návrhu v písomne podanom odvolaní.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že
napadnutýrozsudokpovažujevjehovýrokuotrestezazákonný,odôvodnenýasprávny.Odvolaniepreto
nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že podmienečný trest odňatia slobody uložený pri spodnej hranici
zákonnej trestnej sadzby a ani trest zákazu činnosti uložený v dolnej alebo spodnej tretine zákonnejtrestnej sadzby nemožno považovať za neprimerane prísny. Rovnako ako súd I. stupňa nevzhliadol
dôvody pre použitie tzv. zmierňovacieho ustanovenia v § 39 Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací
súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa §
317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadol i na chyby,

ktoré odvolaním neboli vytýkané, pričom bol limitovaný zásadou reformatio in peius, pretože prokurátor
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal. Týmto postupom odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku

- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade so
zásadami kontradiktórneho procesu upravenými Trestným poriadkom,
- výrok o vine napadnutého rozsudku bol výsledkom prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257

ods. 1 písm. b) Tr. por.,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri
hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

Súd I. stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), l), n) Trestného zákona,

tedažesapričiniloodstránenieškodlivýchnásledkovtrestnéhočinu,priznalsaktrestnémučinuatrestný
čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný
priznal spáchanie trestného činu a súčasne tento úprimne oľutoval, keď sa ku skutku priznal jednak
v štádiu prípravného konania a súčasne urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie k obžalobe podľa §

257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe a spáchanie skutku
úprimne oľutoval.
Neboli však splnené zákonné podmienky pre prihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. k) Tr. zák. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 66 ods. 4, ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého účastník dopravnej nehody

je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody
vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o
poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,

aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný v tom smere, keď nahlásil dopravnú nehodu, komunikoval
s poisťovňou ohľadne poistnej udalosti, plnil zákonnú povinnosť uloženú mu ako účastníkovi cestnej

premávky, teda nekonal nad rámec Trestného zákona.
Na tomto mieste odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že i keď obžalovaný po skutku osobne
navštívil poškodenú, zaujímal sa o jej zdravotný stav, z predloženého spisového materiálu vyplýva, že
poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, ku ktorému pripojila aj písomné doklady a potvrdenia
o jej nákladoch v súvislosti s prepravovaním sa na zdravotné vyšetrenia, ošetrenia, poplatky za lieky,

na ktorých náhrade sa obžalovaný doposiaľ dobrovoľne nepodieľal ani nie je zrejmé, že by napríklad
zabezpečil odvoz poškodenej k lekárovi a pod., aby jej tým zmiernil následky dopravnej nehody a jej
dlhodobej rekonvalescencie, ku ktorej došlo výlučne len jeho zavinením.K rovnakému záveru dospel odvolací súd i vo vzťahu k súdom I. stupňa zohľadnenej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci
páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje sa najmä aktívna účasť páchateľa pri

vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ
sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. I keď je pravdou, že obžalovaný priznal
spáchanie skutku, súd I. stupňa u neho duplicitne prihliadol na jeho postoj k ním spáchanému skutku aj
prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) a písm. n) Tr. zák.

Súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 1 rok
až 5 rokov. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností mal však súd I. stupňa
správne ukladať trest aj postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a teda znížiť hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a v konečnom dôsledku ukladať trest v rámci upravenej sadzby 1 rok až 3 roky a 8
mesiacov, pričom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby

12 mesiacov (správne malo byť v slovnom vyjadrení 1 rok). Pokiaľ ide o skúšobnú dobu určenú súdom
I. stupňa na 15 mesiacov, i táto je podľa názoru odvolacieho súdu zákonná, primeraná, zohľadňujúca
doterajší spôsob života obžalovaného a v konečnom dôsledku zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu.
I keď súd I. stupňa vo výroku o treste napadnutého rozsudku neuviedol správny postup pri výpočte trestu
aj podľa 38 ods. 3 Tr. zák., za stavu, že obžalovanému uložil v konečnom dôsledku trest v upravenej

sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov, odvolací súd nepovažoval za potrebné zrušiť napadnutý výrok
a nahradiť ho vlastným výrokom.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že v prípade podania odporu v zákonnej lehote
oprávnenou osobou (obvineným alebo prokurátorom) proti trestnému rozkazu samosudca nariadi vo

veci hlavné pojednávanie a pri prejednávaní veci na ňom nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom
a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze (§ 355 ods. 3 Tr. por.). V predmetnej veci bol podaný
odpor proti trestnému rozkazu aj prokurátorom a to z dôvodu, že trest uložený obžalovanému trestným
rozkazom považoval za mierny. Preto súd I. stupňa nebol viazaný právnou kvalifikáciou
skutku a ani druhom a výmerou trestov uložených v trestnom rozkaze a po vykonanom dokazovaní

na hlavnom pojednávaní uložil obžalovanému trest odňatia slobody i trest zákazu činnosti v medziach
zákonnom určenej sadzby.

Pokiaľ ide o odvolaním namietaný trest zákazu činnosti, ide o jeden z druhov trestov, ktoré majú priamo
zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Zmyslom a účelom tohto druhu trestu je dočasne zamedziť

páchateľovi možnosť zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie, funkciu alebo vykonávať
činnosť, na výkon ktorých je potrebné osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy.
Je typickou trestnou sankciou za najzávažnejšie porušenia pravidiel cestnej premávky, najmä za trestné
činy spáchané v doprave. Podmienkou jeho uloženia je však spáchanie trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou. Uložením trestu zákazu činnosti páchateľovi sa chráni nezávadný výkon takej činnosti

a zároveň sa páchateľ a ostatní občania vychovávajú k nezávadnému výkonu danej činnosti.
Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu uloženého súdom I. stupňa vo výmere
3 rokov (v sadzbe 1 rok až 10 rokov) nemožno považovať za prísny. Súd I. stupňa pri jeho ukladaní
správne zohľadnil okolnosti prípadu vychádzajúc z vykonaných dôkazov, kde zistil výlučne zavinenie
obžalovaného, ktorý sa nevenoval dostatočne situácii v cestnej premávke, nereagoval riadne a včas

na chodkyňu prechádzajúcu na riadne vyznačenom priechode pre chodcov a to zľava doprava z jeho
pohľadu ako vodiča, kedy mal možnosť skôr reagovať za chodkyňu, než z pohľadu zprava doľava, čím
došlo k zrážke ním vedeného motorového vozidla s chodkyňou a vzniku zranení na viacerých častiach
jej tela – hlava, dolná končatina, horná končatina, kľúčna kosť a iné, ktoré si vyžiadali obmedzenie
v obvyklom spôsobe života najmenej 3 mesiace. Bolo potrebné tiež zohľadniť, že obžalovaný porušil

povinnosti vodiča – plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať
prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie
ani ohroziť.

Nebolo možné stotožniť sa s argumentami obžalovaného, ktorý na podporu odvolania zvýraznil, že

nejazdil pod vplyvom alkoholu ani omamných alebo psychotropných látok, bola znížená viditeľnosť,
počet jeho doterajších priestupkov skôr svedčí o tom, že je opatrným vodičom. Odvolací súd
pripomína v tomto smere i ďalšie povinnosti účastníka cestnej premávky – dodržiavať pravidlá cestnej
premávky, správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnejpremávky. Pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie i situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom (§ 3 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli v danom prípade splnené zákonné podmienky pre podmienečný
odklad výkonu trestu, ako vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. - vzhľadom
na osobu obžalovaného, jeho prvé potrestanie za nedbanlivostný trestný čin, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje i na okolnosti prípadu. Skúšobná dobu určená

súdom I. stupňa na 15 mesiacov je taktiež primeraná, v rámci jej zákonného rozpätia 1 rok až 5 rokov.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími argumentami obžalovaného a najmä s bagatelizovaním
výlučne ním spôsobeného a zavineného následku trestného činu. Súčasne konštatuje, že
v osobe obžalovaného sa jedná o nedisciplinovaného vodiča, ktorý porušuje pravidlá cestnej
premávky závažným spôsobom.

Čo sa týka odvolacích námietok smerujúcich k aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39
Tr. zák., odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu a ani pomerov
obžalovaného, ktoré by odôvodňovali daný postup z dôvodu, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a súčasne že by na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania. K osobe obžalovaného bolo zistené, že je
súkromným podnikateľom v rámci obchodnej spoločnosti. Žije so svojimi rodičmi v rodinnom
dome zaťaženom úverom, má povolenie na chov včiel. Má evidované jedno cudzozemské odsúdenie
pre drogovú trestnú činnosť a dva priestupky na úseku cestnej premávky. Na podklade uvedeného
ani odvolací súd nemohol hodnotiť pomery obžalovaného za výnimočné a súčasne nepovažoval za

opodstatnený ani postup vyplývajúci z ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák.- uloženie trestu odňatia slobody
zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri vyhlásení o vine
na hlavnom pojednávaní, ktoré nemožno aplikovať automaticky pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., ale až po zvážení všetkých okolností prípadu.

Keďže odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.