Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123370024.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom
Plátennícka 19013/2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom:
Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXX/XX, C., zastúpený advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o

zaplatenie 5.664,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 37C/25/2023 – 161 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou

výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. c) body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20, 22, § 71 ods.
2, § 72 ods. 8, § 73 ods. 4, 5, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 6.12.2021 (ďalej „zákon o energetike“
aleboaj„ZoE“),§488,§489,§415,§420ods.1,§422ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa v konaní (návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
26.7.2023) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
5.664,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.3.2022 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Uviedol, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného

plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE; žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu
zmluvu neuzatvára, preto nejde o spotrebiteľský spor. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste C. XXX/
XX, C.. Pri kontrole odberného miesta dňa 6.12.2021 zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že
žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, keď plynomer sa nachádzal za plotom vo fasáde rodinného domu v plechovej skrinke
- bol teda verejne neprístupný. Plynomer bol demontovaný dňa 6.12.2021 a odoslaný na odborné

posúdenie znalcovi, znaleckým posudkom č. 40/PL-2022 zo dňa 1.3.2022 znalec Ing. Peter Leška
potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Žalobca dňa 2.3.2022 žalovanému ako
odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od
16.2.2021 do 6.12.2021 vo výške 5.664,96 eura za celkové množstvo neoprávnene množstva zemného

plynu v objeme 7.346,400 m3, vyúčtovanie č. 9000430913 bolo splatné 22.3.2022; dodávateľ zemného
plynu žalovanému za rozhodné obdobie vyúčtoval spotrebu 0 m3. Dňa 11.7.2023 zaslal žalobcažalovanému predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky - žalovaný dlh do dňa podania žaloby neuhradil
ani čiastočne.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdil, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil, a ani žalobcovi
žiadna škoda v požadovanej výške nevznikla. Poukázal na to, že plynomer sa nachádza na fasáde
rodinného domu - predzáhradka žalovaného je oplotená z čelnej a z pravej strany, avšak z ľavej strany
je neoplotená, a verejne prístupná (pri kúpe domu predzáhradka nebola oplotená vôbec, a doposiaľ
žalovaný nedokončil oplotenie zo všetkých strán), pričom plynomer sa nachádza v plechovej skrini,

ktorá nie je uzamykateľná; odpočtári plynu sa vždy dostali k plynomeru bez asistencie žalovaného.
Žalovaný kúpil dom (vrátane predmetného plynomeru) v roku 2002. Dňa 11.5.2020 vykonal žalobca
na odbernom mieste žalovaného vykonal demontáž a montáž plynomeru, a tiež kontrolu plynomeru
(ubezpečil žalovaného, že je všetko v poriadku). Podľa žalovaného pri montáži alebo demontáži mohlo
dôjsť k vzniku mechanoskopických stôp, naviac žalovaný prerába fasádu domu a zatepľuje od roku
2020, t.j. plynomer bol vystavený rôznym nečistotám a lepiacim hmotám. Žalobca doručil žalovanému

oznámenie, že dňa 14.1.2022 vykoná bežnú výmenu plynomera, dňa 6.12.2021 (t.j. mimo stanovený
termín)prišielzamestnanecžalobcu,ktorýbezprítomnostižalovanéhodemontovalplynomer(nakoľkoje
verejne prístupný), a žalovaného zavolal až keď bol plynomer zabalený a zapečatený v krabici; plynomer
nebol demontovaný z dôvodu podozrenia na porušenie plomby, ale dôvodom bola pravidelná výmena
meradla za nové, pričom žiadne podozrenie na neoprávnený odber nie je uvedené ani v zápise, ani

v montážnom liste. Žalovaný na základe zmluvy s ZSE Energia, a.s. odoberal plyn, za ktorý riadne
platil zálohové platby, ktoré boli na konci obdobia vždy vyúčtované. V rozhodujúcom období (1.3.2021
až 28.2.2022) žalovaný odobral plyn v objeme 2.313 kWh, v predchádzajúcom roku odobral plynu
menej, 2.068 kWh, pričom porovnateľní zákazníci s rovnakou tarifou odoberali v priemere 740 kWh; po
namontovaní nového plynomeru spotreba plynu žalovaného klesla na 1.795 kWh za rovnaké obdobie.

Žalovaný rozporoval aj výpočet výšky škody uplatnenej žalobcom - v tabuľke výpočtu škody je uvedený
spotrebič na varenie, ktorý je nefunkčný viac ako 7 rokov, okrem plynového kotla má žalovaný v dome
nainštalovaný krb na drevo, ktorý používa paralelne popri plynovom kotle (k údajnému neoprávnenému
odberu malo dochádzať v prevažnom čase mimo vykurovacej sezóny), žalovaný používa na varenie
výlučne elektrický sporák. Žalovaný tiež namietal, že znalecký posudok nepreskúmateľný, teda žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne neoprávneného odberu plynu a ani ohľadne vzniku škody.

5. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Žalovaný mal v rozhodnom období (16.2.2021 až 6.12.2021) uzavretú zmluvu o dodávke
zemného plynu s dodávateľom (ZSE Energia, a.s.), ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý

so žalovaným nie je v priamom vzťahu). V konaní bola síce spochybnená aj aktívna legitimácia žalobcu,
avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by žalobca nebol oprávneným na uplatnenie náhrady
škody; žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva
plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy dodávajú plyn konečnému
odberateľovi (v súdenom prípade žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne

odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo
nemalo platné overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn,
ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné
overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní

nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období od 16.2.2021 do 6.12.2021 zemný plyn skutočne
odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu
(v konaní bolo preukázané, že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby
mu boli vrátené, plyn teda odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje
žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Týmto je teda daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby

vo veci. Na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, C., bol dňa 6.12.2021 vykonaný servisný zákrok,
pri ktorom pracovníci žalobcu nadobudli podozrenie, že na plynomere / meradle žalovaného je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného dôvodu bol plynomer ihneď
demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znalec v znaleckom posudku č. 40/PL-2022
z 1.3.2022 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K znaleckému posudku

sa opakovane vyjadril žalovaný, ktorý ho spochybňoval - žalovaným však neboli uvedené relevantné
dôvody, ktoré by znalecký posudok čo do jeho záverov spochybnili takým spôsobom, že by ho súd nemal
považovať za dôkaz preukazujúci poručenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (jednalo sa
teda iba o názor žalovaného o „nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti“ znaleckého posudku), resp.žalobca výhrady žalovaného voči znaleckému posudku vyvrátil. V tomto smere nenavrhol žalovaný
vykonať ďalší dôkaz (napr. preskúmanie predloženého znaleckého posudku, výsluch znalca, kontrolný
znaleckýposudokapod.).Vtejtosúvislostisúdkonštatoval,žeodbermeradlom,naktoromjepoškodené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – plomba, je podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE považovaný
za neoprávnený odber, a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej
zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť

ktokoľvek); neobstojí teda argumentácia žalovaného, že meradlo plynu meralo / mohlo merať hodnoty
odobratého zemného plynu správne (aj s poukazom na spotrebu plynu v predchádzajúcom alebo
nasledujúcom období).

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, keď to nikto netvrdil, že v prípade žalovaného by sa malo
jednať o opakovaný odber plynu meradlom, na ktorom by bolo zistené porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii / poškodenie plomby. Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu
zemného plynu škodu vo výške 5.664,96 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval vyúčtovaním č. 9000430913 z 2.3.2022, so splatnosťou
dňa 22.3.2023. Žalovaný rozporoval výpočet výšky škody uplatnenej žalobcom, pretože vo výpočte je
uvedený spotrebič na varenie, ktorý je nefunkčný viac ako 7 rokov, a naviac k údajnému neoprávnenému

odberu malo dochádzať v prevažnom čase mimo vykurovacej sezóny (žalovaný využíva plyn na
kúrenie, na varenie používa výlučne elektrický sporák); vypočítaná náhrada škody predstavuje viac
ako osemnásobok priemernej spotreby za rovnaké obdobie, teda nie je možné, že by mohol žalovaný
spôsobiť škodu v takom veľkom rozsahu ako ju vyčíslil žalobca. Tu súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že výpočet škody bol vykonaný v súlade s vykonávacím predpisom Ministerstva

hospodárstva SR (vyhláška č. 449/2012 Z.z.), ktorý je záväzným právnym predpisom, a podľa tejto
vyhlášky bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu vypočítaná - v tomto
smere nemal žalobca možnosť postupovať inak, ako postupoval. Žalovanému nebola za obdobie od
16.2.2021 do 6.12.2021 jeho dodávateľom plynu (ZSE Energia, a.s.) fakturovaná konečná spotreba
zemného plynu (boli mu vrátené aj zálohové platby), spoločnosť uviedla, že na odbernom mieste za

uvedené obdobie odobral odberateľ 0 m3 zemného plynu patriaceho spoločnosti. Žalovaný vyčíslenú
škodu nezaplatil ani len čiastočne.

7. V súvislosti s možnosťou vyhovenia žalobe bolo potom rozhodujúce zistenie, či sa meradlo / plynomer
nachádza na verejne prístupnom mieste, alebo sa jeho umiestnenie považuje za verejne neprístupné.

Plynomer žalovaného sa reálne nachádza za plotom v predzáhradke domu, je umiestnené vo fasáde
domu v neuzamykateľnej plechovej skrinke (tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné). Podľa
žalobcu plynomer sa nachádzal za plotom vo fasáde rodinného domu v plechovej skrinke, a bol teda
verejne neprístupný. Tu súd prvej inštancie poukázal na dôležitú skutočnosť, že v zápise zo dňa
6.12.2021, vyhotoveného zamestnancami žalobcu, nie je označená žiadna z kolóniek, že odberateľ /

vlastník objektu „nebol prítomný, meradlo prístupné...“ ani „nebol prítomný, meradlo neprístupné,
zanechaný ML“ - uvedené potom svedčí tvrdeniam žalovaného o reálnej a faktickej prístupnosti
plynomeru pre zamestnancov žalobcu a o skutočnosti, že zamestnanci žalobcu bez účasti žalovaného
plynomer zdemontovali; v opačnom prípade by bola na zápise označená kolónka „meradlo neprístupné“.
Žalovaný (pri jeho výsluchu, čo sa považuje za riadny dôkazový prostriedok) v tejto súvislosti uviedol,

že plynomer sa nachádza na fasáde rodinného domu, pričom predzáhradka je oplotená z čelnej a
z pravej strany, avšak z ľavej strany nie je oplotená, teda touto „cestou“ je prístupná, plynomer sa
nachádza v plechovej skrini, ktorá nie je uzamykateľná; medzi oplotením žalovaného a susedovou
(D.) bránou je priestor dostatočný na to, aby sa osoba bez prekonania akejkoľvek prekážky dostala k
plynomeru žalovaného (teda plynomer je prístupný zo strany od suseda D., kde nie je plot - na fotografii

z č.l. 115 spisu je odfotené miesto samé, avšak bránka, ktorá je na fotografii /patrí susedovi D./ tam
v roku 2021 nebola). O fakte, že meradlo je verejne prístupné, svedčia aj tvrdenia žalovaného (ktoré
neboli vyvrátené), že zamestnanci žalobcu demontovali plynomer bez prítomnosti žalovaného, keď
tento bol privolaný až po tom, čo bol plynomer zabalený a zapečatený (podľa žalovaného pracovník,
ktorý demontoval plynomer len prekročil múrik - fotografia z č.l. 46 spisu). Žalovaný tiež tvrdil, že aj v

minulosti pracovníci žalobcu chodievali uvedenou cestou pri vykonávaní odpočtov spotreby plynu, resp.
privýmeneplynomeru.Vtomtosmere,tedaohľadomprístupnosti/neprístupnostiplynomeružalovaného
nenavrhol žalobca vykonať žiadny dôkaz (napr. výsluch suseda žalovaného D. alebo inej osoby ktorá je
znalá pomerov, výsluch pracovníka žalobcu, ktorý vykonal demontáž plynomeru a pod.). Výklad žalobcuo „neprístupnosti“ plynomeru je príliš formalistický, jedná sa o doslovný jazykový výklad - podľa názoru
súdu je však pri určení prístupnosti alebo neprístupnosti plynomeru okrem textu zákona potrebné sa
zaoberať aj všetkými súvislosťami (súd tu poukázal na nevyplnené kolónky na zápise zo dňa 6.12.2021,

tvrdenia žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného, o odčítavaní stavu meradla v
minulosti bez prítomnosti žalovaného, tvrdenia žalovaného ohľadom voľného prístupu k meradlu bez
potreby prekonania prekážok...).

8. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že meradlo (plynomer) žalovaného bolo

v čase 6.12.2021 (keď bolo následnou kontrolou zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii / plomby) verejne prístupné. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že v prípade
žalovaného sa jednalo o prvý „neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti“ - v takomto
prípadejepotompotrebnépostupovaťpriuplatneníškodyajejvýškytak,žesaškoda,tedaneoprávnene
odobraté množstvo plynu, určí pomocou typového diagramu dodávky (§ 82 ods. 4 ZoE). Keďže žalobca
zotrval (aj po tom ako súd vyslovil svoj predbežný právny názor) na svojom návrhu na priznanie

škody podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR, súd z vlastnej iniciatívy nemohol (a ani nemal
schopnosť, ale ani povinnosť) skúmať, aká škoda vznikla na strane žalobcu v prípade, ak by použil
typový diagram - súdu tak potom neostala iná možnosť, ako návrh vcelku zamietnuť, a to aj napriek
skutočnosti, že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná žiadna spotreba zemného plynu.
Vzhľadom nepreukázanie druhého / ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom

mieste (žalovaným), čo je zákonným predpokladom pre určenie výpočtu výšky škody podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR (teda spôsob ako to spravil žalobca) súd prvej inštancie žalobu zamietol,
a to z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške.

9. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 zák.

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne plným procesným úspechom
žalovaného.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca s návrhom
na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu a priznaním nároku na náhradu trov konania

žalobcovi. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobca predovšetkým nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, že plynomer sa u žalovaného nachádzal na verejne prístupnom
mieste. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 37Csp/3/2017 zo
dňa 14.5.2018, v ktorom spore s totožnou skutkovou podstatou vyslovil totožný sudca právny názor
ohľadom posudzovania meradla, že meradlo bolo prístupné z verejnej komunikácie, teda z verejne

prístupného miesta, pričom je potrebné posudzovať umiestnenie meradla na verejne prístupnom mieste,
nie skutočnosť či a akým spôsobom je meradlo chránené. Taktiež poukázal na rozsudok súdu prvej
inštancie sp. zn. 10C/537/2015 z 19.7.2017, kde súd uviedol, že pri posudzovaní umiestnenia meradla
na verejnom verejne prístupnom mieste je dôležitá skutočnosť, či k nemu bol možný prístup z priestoru
dostupného verejnosti. Žalobca zdôraznil, že meradlo v predmetnej veci bolo umiestnené na súkromnom

pozemku žalovaného za plotom vo fásade domu a nebolo prístupné z priestoru dostupného verejnosti,
pričom žalovaný potvrdil, že plynomer je umiestnený na jeho súkromnom pozemku. Dôležitá skutočnosť
podľa súdu prvej inštancie o nevyplnení kolóniek v časti zápisu zo 6.12.2021 nebola nikdy v konaní
sporovými stranami uvádzaná ani namietaná a prvýkrát ju uviedol súd až v odôvodnení rozhodnutia.
Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na nevyplnenie žiadnej kolónky v zápise zo 6.12.2021, čo podľa

neho potvrdzuje skutočnosť, že zamestnanci žalobcu bez účasti žalovaného plynomer zdemontovali,
v opačnom prípade by bola na zápise označená kolónka „meradlo neprístupné“, súd neuviedol, čoho
sa predmetné kolónky týkajú a aké je ich celé znenie. Predmetné kolónky, na ktoré poukazuje súd
prvej inštancie, vyplnené byť nemohli, pretože sa týkajú prerušenia distribúcie zemného plynu a sú
vypĺňané len v prípade, že zápis je vyhotovený pri prerušení distribúcie zemného plynu. V danom

prípade však nešlo o prerušenie distribúcie zemného plynu, ale predmetný zápis bol o vykonanej
kontrole odberného miesta na základe príkazu/zakázky, tak ako je zaškrtnuté v úvode zápisu. V
predmetných kolónkach sa ani nenachádza žiadna s označením len meradlo neprístupné, ako tvrdí
sud pre inštancie. Uvedená skutočnosť tak žiadnym spôsobom neosvedčuje, že zamestnanci žalobcu
bez účasti žalovaného plynomer zdemontovali. Žalobca poukázal na to, že v zápise zo 6.12.2021 v

časti zistené skutočnosti na odbernom mieste je uvedené, že meradlo voľne nedostupné, pri výmene
prítomný žalovaný, ktorý svojím podpisom potvrdil, že na odbernom mieste sa využívajú vyššie uvedené
plynové spotrebiče. Z uvedeného jej zrejmé, že žalovaný bol prítomný pri demontáži meradla a
následne umožnil zamestnancom žalobcu zdokumentovanie plynových spotrebičov nachádzajúcich sana odbernom mieste, čo následne potvrdil svojím podpisom na zápise aj montážnom liste zo dňa
6.12.2021. Svojím podpisom potvrdil, že uvedené spotrebiče, ktoré sú v zápise definované, sa na
odbernom mieste využívajú. V časti vyjadrenie odberateľa mal žalovaný možnosť uviesť akékoľvek

svoje ďalšie výhrady alebo tvrdenia, prípadne vyjadrenia k veci, túto možnosť však nevyužil. Žiadny
právny predpis neurčuje žalobcovi povinnosť, aby žalovaný musel byť prítomný pri dokumentovaní
neoprávneného odberu. Súd bližšie nevysvetlil prečo z hľadiska vykonaných dôkazov považoval
výpoveď žalovaného za dôveryhodnejšiu ako zápis vykonaný v deň neoprávneného odberu, ale len
nekriticky prevzal nepodložené tvrdenia žalovaného o demontovaní plynomeru bez účasti žalovaného,

o odčítavaní stavu meradla v minulosti bez prítomnosti žalovaného a ohľadom voľného prístupu k
meradlu bez potreby pre konania prekážok. Zápis a montážny list zo dňa 6.12.2021 potvrdzujú, že
žalovaný bol prítomný pri výmene meradla a tvrdenia žalovaného o odčítavaní stavu meradla v minulosti
bez prítomnosti žalovaného neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Žalobca preto považuje tvrdenia
žalovaného za nepravdivé a účelové, rovnako aj tvrdenia žalovaného ohľadom voľného prístupu k
meradlu bez potreby prekonania prekážok. Je irelevantné, či na prístup k meradlu, ktoré je umiestnené

na súkromnom pozemku, je potrebné prekonať prekážky. Pre každý prístup k plynomeru je nevyhnutné
vstúpiť na súkromný pozemok žalovaného, ktorý sa nachádza za oplotením a prístup k plynomeru
nie je možný z verejnej komunikácie, z verejne prístupného miesta. Nesprávny je záver súdu, že
odberné miesto je na verejnom prístupnom mieste, čo vyplýva aj z predložených dôkazov, a to fotografie
hlavnej brány, ktorá je uzatvorená. Bez toho, aby prešiel cudzí subjekt hlavnou bránou sa k plynomeru

nedostane. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s vykonávacím predpisom. K tvrdeniam žalobcu boli
predložené fotografie, z ktorých vyplýva, kde je umiestnený plynomer, že je to za hlavným oplotením,
kde je umiestnená brána. Predmetné meradlo sa v danom prípade nachádza na pozemku, ktorý je vo
vlastníctve súkromnej osoby. V žalovanom období a ani v súčasnosti nejde o pozemok určený na verejné
účely. Umiestnenie meradla na takomto pozemku na fasáde rodinného domu potvrdzuje, že vymedzený

priestor sa používa výhradne na súkromné účely a nie je určený verejnosti. Súkromný pozemok preto
nie je možné považovať za verejne prístupné miesto. Pre každý prístup k plynomeru je nevyhnutné
vstúpiť na súkromný pozemok žalovaného, ktorý sa nachádza za oplotením. Plynomer je teda verejne
neprístupný, čo preukazujú aj fotografie vyhotovené dňa 6.12.2021 pri demontáži meradla, ktoré boli
ako dôkaz preložené v žalobe. Fotografia, ktorú predložil žalobca vo vyjadrení dňa 2.9.2023 preukazuje,

že pozemok žalovaného je zo všetkých strán oplotený vrátane uzavretej brány suseda z ľavej strany.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí s fotografiou, ktorú predložil žalobca 2.9.2023, žiadnym
spôsobom nevysporiadal, ale len nekriticky prevzal nepreukázané tvrdenia žalovaného. Žalovaný v
odpore predložil fotografiu, ktorá účelovo nezachytávala bránu suseda. Tvrdenie žalovaného, ktoré
prvýkrát uviedol až na pojednávaní dňa 18.3.2024, že brána suseda tam v roku 2021 nebola a je

tam vybraté jedno pole z plotu žalovaného, považuje žalobca za účelové a nepreukázané žiadnymi
dôkazmi. Z fotografií zo dňa 6.12.2021 je viditeľné, že žiadne pole plotu žalovaného nie je vybraté.
Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka 8Svzn/2/2015 z 25.1.2018, v
ktorom sa Najvyšší súd SR vysporiadal s definíciou verejne prístupného miesta. Na základe uvedených
skutočností žalobca nemohol výšku škody vypočítať pomocou typového diagramu dodávky, pretože sa

plynomer žalovaného nenachádza na verejne prístupnom mieste a tak správne a zákonným spôsobom
vypočítal výšku vzniknutej škody. V konaní preukázal, že meradlo na odbernom mieste žalovaného
nebolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, ale naopak bol umiestnené na verejne neprístupnom
mieste.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že v konaní preukázal, že sporný plynomer sa nachádzal v čase jeho demontáže
na verejne prístupnom mieste. Žalovaný kúpil predmetný dom v roku 2002 a v tom čase predzáhradka
nebola oplotená vôbec a do dnešného dňa žalovaný nedokončil oplotenie zo všetkých strán. O tom, že
meradlo je na verejne prístupnom mieste, svedčí aj to, že zamestnanci žalobcu demontovali plynomer

bez prítomnosti žalovaného, ktorý bol privolaný až keď bol plynomer zabalený a zapečatený v krabici.
Jedná sa o bežnú prax zamestnancov žalovaného v prípade, že sa vedia dostať k plynomeru bez
asistencie spotrebiteľov. Zápis zo dňa 6.12.2021 je sám o sebe veľmi sporný, zamestnanci žalobcu
uviedli žalovaného do omylu, keď ho ubezpečili, že sa jedná o bežnú výmenu plynomera, tak ako mu
bolo oznámené písomne vopred a takto celú vec prezentovali aj zamestnanci žalobcu, preto žalovaný

nevenoval pozornosť protokolom, ktoré podpísal. V samotnom protokole vo vrchnej časti je krížik v
kolónke o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky. Kolónka o neoprávnenom
odbere zemného plynu u odberateľa je prázdna. Žalobca v podanom odvolaní potvrdzuje, že sa
spotrebitelia bránia až po vyúčtovaní škody, je tomu tak preto, že dovtedy nemali žiadnu vedomosť, žeby existovalo nejaké podozrenie z neoprávneného odberu plynu. Spotrebitelia nemajú dôvod na obranu,
pretože nie sú poučení o tom, že majú možnosť sa brániť, keď ich zamestnanci žalobcu ubezpečujú,
že sa jedná o bežnú výmenu plynomera. Žalovaný nosí na čítanie dioptrické okuliare, bez ktorých nie

je schopný čítať, dôveroval zamestnancom žalobcu a všetky doklady podpísal bez toho, že by sa s
nimi oboznámil. Žalovaný má za to, že ak by mu zamestnanci oznámili, že sa jedná o podozrenie z
neoprávneného odberu zemného plynu, tak by sa oboznámil s predloženými dokladmi a vyplnil by aj
kolónky na svoju obranu.

12. Žalobca v replike zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnil, že vzťah medzi ním a
žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským; žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ
distribučnej siete a so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Spotrebiteľský vzťah nemôže byť
ani nepriamo odvodený od zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu, lebo v danom prípade ide o
neoprávnený odber, ktorý je nelegálny a ktorý nie je žiadnym spôsobom regulovaný, ani viazaný
na platnú zmluvu s dodávateľom. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/283/2020 z 21.4.2022, podľa ktorého sa v predmetných sporoch
nejedná o spotrebiteľské spory. Ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by súkromný pozemok žalovaného
nebol oplotený zo všetkých strán, neznamená to, že plynomer je umiestnený na verejne prístupnom
mieste, ani že je prístupný z verejne prístupného miesta. Zamestnanci žalobcu v čase kontroly
nemali a nemohli mať vedomosť o neoprávnenom odbere na odbernom mieste žalovaného, a preto

nemohla byť vyplnená kolónka o neoprávnenom odbere zemného plynu odberateľa. Dňa 6.12.2021 pri
kontrole odberného miesta žalovaného nadobudli zamestnanci žalobcu podozrenie, že na predmetnom
meradle sú porušené overovacie/zabezpečovacie značky meradla a na základe uvedeného bolo
meradlo demontované a zaslané znalcovi na posúdenie poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii. Porušenie overovacích/zabezpečovacích značiek meradla môže potvrdiť alebo vyvrátiť

výlučne znalec z príslušného odvetvia a odboru. V zápise zo dňa 6.12.2021, ktorý žalovaný vlastnoručne
podpísal, je zreteľne uvedené: „meradlo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie
overovacích a zabezpečovacích značiek.“ Žalovaný bol so skutočnosťami uvedenými v predmetom
zápise dostatočne oboznámený a zamestnanci žalobcu nemajú žiadnu povinnosť žalovaného poučovať
o nejakej možnosti sa brániť. Neobstojí ani účelové tvrdenie žalovaného, ktoré je po prvý raz uviedol až

vo vyjadrení k odvolaniu, že nemal k dispozícii dioptrické okuliare a všetky doklady podpísal bez toho,
aby sa s nimi oboznámil. Povinnosťou žalovaného je oboznámiť sa s akýmikoľvek dokumentami pred
ich podpisom. Zanedbanie povinnosti zo strany žalovaného nemôže byť na ťarchu žalobcu. Za absurdné
považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného, že ak by mu zamestnanci oznámili, že sa jedná o podozrenie
z neoprávneného odberu územného plynu, tak by sa oboznámil s predloženými dokladmi a vyplnil

by aj kolónky na svoju obranu. Všetky skutočnosti boli zreteľne uvedené a zdokumentované v zápise
a montážnom liste zo dňa 6.12.2021, ktoré žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom. Zamestnanci
žalobcu ani nemohli žalovanému oznámiť, že sa jedná o podozrenie z neoprávneného odberu zemného
plynu, pretože išlo o podozrenie z porušenia overovacích/zabezpečovacích značiek meradla, ktoré
automaticky nemusí znamenať neoprávnený odber. Na vysvetlenie súvislostí pre odvolací súd žalobca

uviedol, že žalovaný sám vyjadril vo svojej výpovedi (zvukový záznam z pojednávania z 18.3.2024,
28 min. záznamu), že pracuje v elektroenergetike konkrétne v Západoslovenskej distribučnej, a.s. a
uviedol „aj my máme právo vstupu na pozemok, aj keď je súkromný, za účelom vymeniť elektromer“. Z
toho vyplýva, že žalovaný svoj pozemok definuje ako súkromný, tak ako to vysvetľoval súdu vo svojej
výpovedi v kontexte súvislostí. Jeho úroveň vnímania určitých skutočnosti, postupov a informácií v tomto

konaní je na podstatne vyššej úrovni ako u bežného občana.

13. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom–zároveňstranou,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe

vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobcu o zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom
mieste žalovaného v období od 16.2.2021 do 6.12.2021 v sume 5.664,96 eura s príslušenstvom
zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške, keď dospel k záveru,
že meradlo (plynomer) žalovaného bolo v čase kontroly dňa 6.12.2021 verejne prístupné, jednalo sa

o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti, preto sa škoda mala určiť pomocou
typového diagramu dodávky (§ 82 ods. 4 ZoE), avšak žalobca zotrval na priznaní škody podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR, pričom súd z vlastnej iniciatívy nemohol (a ani nemal schopnosť, ale ani
povinnosť) skúmať, aká škoda vznikla na strane žalobcu v prípade, ak by použil typový diagram.

16. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového

poriadku.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalovaný v rozhodnom období

(16.2.2021 až 6.12.2021) odoberal plyn, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo
porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,ktoráskutočnosťbolapreukázanápredloženým
znaleckým posudkom. V otázke, či sa meradlo zemného plynu na odbernom mieste žalovaného
nachádzalo na verejne prístupnom mieste, súd prvej inštancie zistený skutkový stav vyhodnotil
tak, že meradlo (plynomer) žalovaného bolo v čase 6.12.2021 verejne prístupné, pričom vychádzal

z predloženej fotodokumentácie, z nevyplnených kolóniek na zápise zo dňa 6.12.2021, z tvrdení
žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného, o odčítavaní stavu meradla v minulosti
bez prítomnosti žalovaného a o voľnom prístupe k meradlu bez potreby prekonania prekážok. Súd
prvej inštancie zistil, že plynomer na odbernom mieste žalovaného sa nachádza (i v čase spísania
zápisu nachádzal) za plotom v predzáhradke domu, je umiestnený vo fasáde domu v neuzamykateľnej

plechovej skrinke, ale poukázal na dôležitú skutočnosť, že v zápise zo dňa 6.12.2021, vyhotoveného
zamestnancami žalobcu, nie je označená žiadna z kolóniek, že odberateľ / vlastník objektu „nebol
prítomný, meradlo prístupné...“ ani „nebol prítomný, meradlo neprístupné, zanechaný ML“, čo podľa
súdu prvej inštancie svedčilo v prospech tvrdení žalovaného o reálnej a faktickej prístupnosti plynomeru
pre zamestnancov žalobcu a o skutočnosti, že zamestnanci žalobcu bez účasti žalovaného plynomer

zdemontovali; v opačnom prípade by bola na zápise označená kolónka „meradlo neprístupné“. Ďalej
vychádzal z nevyvrátených tvrdení žalovaného pri jeho výsluchu, že plynomer sa nachádza na fasáde
rodinného domu, pričom predzáhradka je oplotená z čelnej a z pravej strany, avšak z ľavej strany
nie je oplotená, teda touto „cestou“ je prístupná; medzi oplotením žalovaného a susedovou bránou
je priestor dostatočný na to, aby sa osoba bez prekonania akejkoľvek prekážky dostala k plynomeru

žalovaného. Plynomer je prístupný zo strany od suseda D., kde nie je plot - na fotografii z č.l. 115
spisu je odfotené miesto samé, avšak bránka, ktorá je na fotografii /patrí susedovi D./ tam v roku
2021 nebola. Ohľadom prístupnosti / neprístupnosti plynomeru žalovaného nenavrhol žalobca vykonať
žiadny dôkaz (napr. výsluch suseda žalovaného D. alebo inej osoby, ktorá je znalá pomerov, výsluch
pracovníka, žalobcu ktorý vykonal demontáž plynomeru a pod.). Súd prvej inštancie mal za to, že

výklad žalobcu o „neprístupnosti“ plynomeru je príliš formalistický, jedná sa o doslovný jazykový výklad
- podľa názoru súdu je však pri určení prístupnosti alebo neprístupnosti plynomeru okrem čítania textu
zákona potrebné sa zaoberať aj všetkými súvislosťami (nevyplnené kolónky na zápise zo dňa 6.12.2021,tvrdenia žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného, o odčítavaní stavu meradla v
minulosti bez prítomnosti žalovaného, o voľnom prístupe k meradlu bez potreby prekonania prekážok).

20. S týmto hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožňuje. Aj napriek
tomu, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a logického myšlienkového postupu, voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie
je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne

rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie
dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam),
zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu

posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

21. Podstatnou skutočnosťou v predmetnej veci, ktorá bola medzi stranami sporná, bolo umiestnenie

plynomeru na odbernom mieste žalovaného, či sa nachádzal na verejne prístupnom alebo verejne
neprístupnom mieste. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že verejne prístupné miesta sú miesta,
ktoré sú prístupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení, a teda aj bez ohľadu na vlastnícke a iné
vzťahy k týmto miestam. V prípade, ak vlastník pozemku dal ostatným dostatočne zreteľne najavo, že
ide o pozemok, ktorý nie je verejne prístupný (osadil informačnú tabuľu, oplotil ho atď.), tzn. jednoznačne

vyjadril svoju vôľu, že so vstupom na svoj pozemok nesúhlasí, takýto pozemok nemožno považovať za
verejne prístupné miesto. Podľa názoru odvolacieho súdu charakter miesta ako verejne neprístupného
sa nemôže zmeniť tým, že časť oplotenia pozemku chýba. V okolnostiach prejednávanej veci, pokiaľ
meradlo bolo umiestnené vo fasáde rodinného žalovaného v oplotenej predzáhradke, i v prípade ak
by časť oplotenia zo strany od susedného pozemku chýbala, nemožno dospieť k záveru, že meradlo

sa nachádzalo na verejne prístupnom mieste. Taktiež má odvolací súd za to, že pri posudzovaní
umiestnenia meradla na verejnom verejne prístupnom mieste je dôležitá tá skutočnosť, či k nemu je
možný prístup z priestoru dostupného verejnosti, teda z verejne prístupného miesta (za umiestnenie
meradla na verejne prístupnom mieste možno považovať situáciu, ak sa meradlo nachádza v oplotení
rodinného domu, teda je k nemu možný neobmedzený prístup z verejnej komunikácie).

22. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za dôležitú skutočnosť pri hodnotení umiestnenia meradla
na verejne prístupnom mieste nevyplnené kolónky v zápise zo dňa 6.1.2021 bez tohto, aby s tým
strany sporu oboznámil a prvýkrát ňou argumentoval až v odôvodnení rozsudku, bola opodstatnená
i tá námietka odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé. Proces tvorby súdneho

rozhodovania musí dať stranám sporu rozumný priestor na polemickú reakciu na právne argumenty
protistrany a povinnosťou súdu je vytvoriť stranám rovnakú mieru možnosti realizovať svoje procesné
oprávnenia, ako aj možnosť strán vyjadriť sa ku všetkým relevantným okolnostiam, k čomu v
prejednávanej veci nedošlo.

23. Žalobca taktiež dôvodne namietal, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, prečo vyhodnotil ako
pravdivé tvrdenia žalovaného o zdemontovaní plynomeru bez účasti žalovaného. Ako vyplýva z obsahu
spisu, žalobca v konaní tvrdil, že meradlo sa nachádza (i v čase kontroly sa nachádzalo) na verejne
neprístupnom mieste a predložil k svojmu tvrdeniu dôkazy (zápis zo 6.12.2021, fotodokumentáciu).
Taktiež v tomto smere nemožno opomenúť skutočnosť, že v zápise zo 6.12.2021, ktoré žalovaný

podpísal, že jasne uvedené, že meradlo je voľne nedostupné. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia
žalovaného za nevyvrátené, avšak žalobca ich v konaní opakovane popieral a poukazoval na ním
predložené dôkazy. Ak teda žalovaný tvrdil, že plynomer bol zdemontovaný bez jeho účasti, bolo
povinnosťoužalovanéhotietosvojetvrdeniapreukázať.Idetuotzv.deleniealebopresúvaniedôkazného
bremena. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti je len povinnosťou žalobcu. Nesprávne teda súd prvej

inštancie preniesol dôkazné bremeno ohľadom prístupnosti / neprístupnosti plynomeru na odbernom
mieste žalovaného na žalobcu. Zároveň však s poukazom na ods. 21 sa takéto dokazovanie javí byť
i nadbytočným.24. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka (strany) na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

25. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo
strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam

aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).

26. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia
ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu
preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

27. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval
pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám,
ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie
zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec
spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný

tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.
Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné
pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej
správnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne
argumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.

28. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý

rozsudok nespĺňa.

29. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (nedostatočným vyhodnotením zisteného
skutkového stavu a neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu

stranám (tu žalobcovi) realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej
inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch vo vzťahu k umiestneniu meradla na verejne
prístupnom mieste riadne a dostatočne neodôvodnil a svoje rozhodnutie v tejto otázke prekvapivo založil
na nevyplnení kolóniek v zápise zo 6.12.2021 bez toho, aby strany oboznámil s tým, že túto skutočnosť

považuje za dôležitú a umožnil im predniesť svoju argumentáciu k tejto otázke, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 379 písm.
a/ CSP) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobcu opätovne rozhodnúť, pričom
v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne dôsledne vyhodnotí vykonané dokazovanie (najmä so
zameraním sa na zodpovedanie otázky, či sa plynomer na odbernom mieste žalovaného nachádzal

na verejne prístupnom/neprístupnom mieste) a v nadväznosti na to opätovne posúdi uplatnený nárok
žalobcu. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.