Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPno/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124217758
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124217758.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
obec D., zastúpená: JUDr. Lucia Alakšová, advokátka so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín a otec

A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Martin Bartko, advokát
a JUDr. Silvia Bartková, advokátka, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, v konaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
35P/194/2024-117 zo dňa 10. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/194/2024-117 zo dňa 10. januára 2025 vo výroku
I. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že matka je o p r á

v n e n á stretávať sa s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v kalendárnom roku v stredu
od 15:00 hod. do 17:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, so sídlom Gen. M.
R. Štefánika 394/20, 911 01 Trenčín za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude dochádzať v priestoroch Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.

Otec j e p o v i n n ý maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a styk matky s maloletým umožniť.

Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, ak sa styk nebude môcť len zo závažných dôvodov uskutočniť,
oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a sebe navzájom túto skutočnosť najneskôr 24

hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po vzniku prekážky styku.

Matka j e o p r á v n e n á telefonicky kontaktovať maloletého každý týždeň v kalendárnom roku
v sobotu od 18:00 hod. do 19:00 hod. Otec j e p o v i n n ý telefonický kontakt maloletého s matkou
umožniť.

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/194/2024-117 zo dňa 10. januára 2025 vo výroku II., III.
a IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmuznesenímvýrokomI.nariadilneodkladné

opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk matky s maloletým; výrokom II. zrušil uznesenie Okresného
súdu Trenčín č.k. 35P/56/2024-17 zo dňa 19.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilineč.k. 15CoP/116/2024-134 zo dňa 16.07.2024; výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie trvá až do
právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 35P/181/2024 o
úprave styku s maloletým na čas po rozvode manželstva; výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 363 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)
mal preukázané, že otec osvedčil právny záujem na tomto rozhodnutí, ako aj skutočnosť, že právne

vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá neznesie odklad. Okresný súd konštatoval,
že matka maloletého neabstinuje, naďalej požíva alkoholické nápoje, čo sama priznala pri návšteve
kolízneho opatrovníka dňa 02.01.2025, ako aj dňa 07.01.2025. Pre uvedené okolnosti sa od 18.12.2024
s maloletým nestretáva. Vzhľadom na aktuálnu matkinu situáciu bol potrebný, podľa okresného súdu,
zásah, ktorý mal maloletému zabezpečiť pokojné, stabilné a bezpečné prostredie. Aktívne závislý rodič
je rizikovým pre maloleté dieťa, ohrozuje jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Zákaz styku, hoci len

dočasný, je závažným zásahom do rodičovských práv, avšak v danom prípade je v najlepšom záujme
maloletého. Okresný súd ho považoval za nevyhnutný, najmä z dôvodu eliminácie negatívneho dopadu
na prežívanie maloletého, jeho fyzický a psychický stav. Okresný súd zdôraznil, že na matku v priebehu
konania o rozvod manželstva viackrát apeloval, aby abstinovala, nakoľko jej styk s maloletým môže
byť obmedzený. Matka okresnému súdu, ako aj ostatným prítomným, na pojednávaní opakovala, že

abstinuje a abstinovať aj bude. Zo súčasného správania matky mal však okresný súd za to, že jej
stav sa zhoršuje, k trvalejšej abstinencii u nej nedochádza. Matka nedokáže v nechránenom prostredí
abstinovať, čo pri ich styku s maloletým môže spôsobiť nenapraviteľné škody na jeho stave. Okresný
súd prihliadol na psychiatrický posudok č. 43/2024 vypracovaný A. B., a opätovne apeloval na matku,
aby prehodnotila svoj postoj k závislosti a riadila sa odporúčaniami odborníkov. Okresný súd zároveň

zrušiluznesenieOkresnéhosúduTrenčínč.k.35P/56/2024-17zodňa19.04.2024vspojenísuznesením
KrajskéhosúduvŽilineč.k.15CoP/116/2024-134zodňa16.07.2024,ktorýmbolonariadenéneodkladné
opatrenie aj napriek tomu, že vo výroku III. uvedeného neodkladného opatrenia č.k. 35P/56/2024-17
je uvedené, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 35P/170/2023, pretože v konaní o rozvod manželstva,

ktoré bolo právoplatne skončené nebol upravený styk s maloletým na čas po rozvode manželstva.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a podala odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadení neodkladného opatrenia spočívajúce v
zákaze styku s maloletým zamietne. Zároveň navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného
súdu Trenčín č.k. 35P/56/2024-17 zo dňa 19.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

č.k. 15CoP/116/2024-134 zo dňa 16.07.2024 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bude oprávnená
stretávať sa s maloletým v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku v stredu od 16:00 hod. do 19:30
hod., v piatok od 16:00 hod. do 19:30 hod. a v každom párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu od
16:00 hod. do 19:30 hod., s tým, že jej styk s maloletým sa bude uskutočňovať za prítomnosti A. G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, D., alternatívne za prítomnosti G. I., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom J. XXXX/X, D.. Maloletého si prevezme na styk v mieste bydliska otca a po ukončení styk
maloletého otcovi vráti v mieste jeho bydliska, pričom otec je povinný jej styk s maloletým umožniť aj
na styk maloletého riadne pripraviť.

4. V odvolaní uviedla, že otec odôvodňoval svoj návrh na jej zákaz styku s maloletým tvrdením, že dňa

18.12.2024 bola pod vplyvom alkoholu, pričom následne bola prevezená na psychiatrické oddelenie
Fakultnej nemocnice Trenčín. Žiadne ďalšie skutočnosti priamo súvisiace s maloletým, otcom tvrdené
neboli. Otec vo svojom návrhu netvrdil, že by si prišla pre maloletého pod vplyvom alkoholu, ani to, že
by počas styku s maloletým požívala alkoholické nápoje, alebo by maloletého nijakým iným spôsobom
ohrozila. Uvedené otec nemal ani dôvod tvrdiť, pretože počas celej doby realizácie svojho styku s

maloletým k žiadnej takejto udalosti nedošlo. Otec pred realizáciou jej styku s maloletým vyžadoval,
aby preukázala, že nie je pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok. Vždy sa na styk s maloletým
dostavovala s alkohol testerom a slinným testom na návykové látky. Tieto testy si vždy pred začiatkom
styku v prítomnosti otca vykonala s negatívnym výsledkom. Až následne si maloletého na styk prevzala.
Otec na poslednom pojednávaní vo veci ich rozvodu netvrdil, že by styk neprebiehal v poriadku, alebo

že by pred stykom alebo počas styku maloletého nejako ohrozovala. Nakoľko okresný súd rozhodol iba
o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a určení výživného, pričom
úpravu styku maloletého s ňou vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 35P/181/2024, otec
žiadal, aby do právoplatného skončenia úpravy styku naďalej pred stykom testami preukazovala, že nieje pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok, čo vždy aj vykonala. Na základe uvedeného má za
to, že v tomto konaní neboli osvedčené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali taký závažný zásah do jej
rodičovských práv, akým je zákaz styku, nakoľko na strane maloletého nenastali žiadne také závažné

okolnosti, ktoré by mal byť dôvodom takéhoto zásahu.
5. Matka v odvolaní poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 438/05
ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 665/2014. Mala za to, že jej styk s
maloletým bol výrazne obmedzený na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Trenčín č.k.
35P/56/2024-17 zo dňa 19.04.2024, nakoľko bol určený iba v rozsahu pätnástich hodín mesačne, tzn.

celkovo v rozsahu menej ako 1 deň v mesiaci. Okrem značne úzkeho rozsahu styku bola ochotná
v zmysle odporučenia znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, naliehania súdu v konaní vedenom
pod sp.zn. 35P/170/2023 a 35P/181/2024, ako aj na naliehanie otca strpieť aj ďalší zásah do svojich
rodičovských práv v podobe prítomnosti tretej osoby pri styku s maloletým, aby jej styk s maloletým bol
súdnym rozhodnutím upravený aspoň v minimálnom rozsahu. Za týmto účelom navrhla, aby okresný súd
jejstyksmaloletýmvkonanívedenompodsp.zn.35P/181/2024upravilzaprítomnostivyššieuvedených

osôb alternatívne tak, aby sa tieto osoby mohli pri styku striedať.
6. Podľa matky maloletý nie je a nebol nikdy žiadnym spôsobom ohrozený. Je zverený do osobnej
starostlivostiotca,pričomsňousastýkalibavoveľmiobmedzenomrozsahu,atopotomakopreukázala,
že nie pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok. Maloletý počas realizácie styku na základe
neodkladného opatrenia nebol svedkom žiadneho incidentu, ktorý by súvisel s alkoholom alebo inými

látkami, nikdy pred stykom ani počas styku nebola pod ich vplyvom. U maloletého teda nemohlo na
základe jej správania počas realizácie styku dôjsť k žiadnemu negatívnemu dopadu na prežívanie
maloletého alebo jeho fyzický a psychický stav. Zo znaleckého posudku PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej,
vypracovaného v konaní vedenom pod sp.zn. 35P/170/2023 vyplýva, že maloletý ju má rád, na styk s
ňou sa teší, chce sa s ňou hrať a keď sa s ňou stretáva, tak im je spolu dobre. Maloletý sa vyjadril, že sa s

ňou chce stýkať, zákaz styku si nepraje. Vzhľadom na to, že má záujem na zachovaní svojho kontaktu s
maloletým a je ochotná podstúpiť akékoľvek obmedzenie, aby garantovala, že jej styk s maloletým bude
prebiehať bezproblémovo a bezpečne, navrhla upraviť jej styk s maloletým v prítomnosti, a to buď A. G.
F.,ktorájejejsestra,alternatívnevprítomnostiG.I.,ktorájejejsesternica.Potrebazmenyneodkladného
opatrenia, resp. jeho zrušenia a nariadenia nového modifikovaného neodkladného opatrenia na úpravu

jej styku s maloletým vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka zo 07.01.2025, ktorý sa vyjadril, že pri
jej stretávaní s maloletým je nevyhnutná prítomnosť tretej osoby.

7. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdil ako vecne správne a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v

odvolacom konaní zamietol. Okresný súd na pojednávaní dňa 25.11.2024, na ktorom vyhlásil rozsudok,
ktorým ich manželstvo s matkou maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe, ktorej bol maloletý zverený na čas
po rozvode manželstva do jeho osobnej starostlivosti, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok majú obaja rodičia; matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 260 Eur

mesačne k jeho rukám vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, vylúčil na samostatné konanie o úprave styku matky s maloletým na čas po
rozvode manželstva, ktoré je vedené Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 35P/181/2024. Písomným
podaním zo dňa 13.01.2025 matka maloletého zobrala svoj návrh na úpravu styku späť a navrhla, aby
súd konanie zastavil. On na svojom návrhu na zákaz styku matky s maloletým zotrval. Okresný súd

uznesením č. k. 35P/181/2024-46 zo dňa 13.02.2025 konanie v časti návrhu matky na úpravu styku s
maloletým zastavil. Matka proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že
ona nepožíva alkoholické nápoje, keď je s maloletým.
8. V konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému okresný
súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z Odboru Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie Psychiatria

a znalkyne z Odboru Psychológia, Odvetvie Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia
detí. Zo znaleckého posudku MUDr. Ivana Karbulu č. 43/2024, znalca z Odboru Zdravotníctvo a
farmácia, Odvetvie Psychiatria vyplýva, že matka bola za posledné 2 roky osemkrát psychiatricky
liečená, matka trpí polymorfnou závislosťou na tabaku, alkohole, benzodiazepínoch a hypnotikách,
pričom nie je schopná dlhodobej abstinencie mimo chráneného prostredia, sú prítomné recidívy

závislostí i počas hospitalizácie v PN Veľké Zálužie – porušenie abstinencie počas priepustky.
V čase porušenia abstinencie, teda aktívneho konzumu alkoholu, beyzodiazepínov a hypnotík matka
je vysoko nepravdepodobne neschopná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Z hľadiska
psychosociálneho aspektu, aktívna závislosť u matky má negatívny dopad na psychický vývojmaloletého dieťaťa. Vzhľadom k početným recidívam a hospitalizáciám, ako i limitovanej spolupráci pri
liečbe závislosti počas hospitalizácií prognóza do budúcna vyznieva nepriaznivo.
9. Zo znaleckého posudku PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, znalkyne z Odboru Psychológia, Odvetvie

Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia detí vyplýva, že pre maloletého je on
najdôležitejšou vzťahovou osobou, pričom osobnosť matky je dysharmonická, narcistická, závislá
anezrelá.Vštruktúreosobnostimatkyjevýraznýpatologickýrysnarcizmu,ktorýmôžebyťpotencionálne
ohrozujúci vo vzťahu k výkonu jej rodičovských práv a povinností. Znalkyňa výslovne zistila, že
závislosti matky mali na psychický stav maloletého negatívny dopad, pričom dala do pozornosti, že pre

dieťa je mimoriadne zaťažujúce, ak by malo suplovať rolu dospelého človeka a zostávať osamotené
v situácii, kedy musí privolať pomoc svojmu dospelému rodičovi. Dieťa vo veku 7 rokov vymieňa
kompetenciu zodpovednosti s dospelým človekom a supluje rodiča svojej matke. Maloletý má s matkou
narušený vzťah, pričom rodičovské zručnosti na strane matky sú znížené a jej schopnosť postarať
sa o maloletého je aktuálne obmedzená. Zároveň znalkyňa vo svojom posudku výslovne uviedla, že
„Matka sama potrebuje zvýšený lekársky a terapeutický dohľad a starostlivosť, sama je (zatiaľ rizikovým)

psychiatrickým pacientom. Dôvodom je jednak jej minulá fyzická a emočná nedostupnosť v dôsledku
závislosti na upokojujúcich liekoch a alkohole, a tiež znížená citlivosť na potreby dieťaťa. Uplynul
len veľmi krátky čas od doby jej poslednej hospitalizácie, pričom riziko zlyhania abstinencie je stále
veľmi vysoké a prognóza nepriaznivá. S odvolaním sa na konštatovanie znalca psychiatra je v tomto
smere potrebná mimoriadna opatrnosť pri rozhodovaní vo vzťahu k dieťaťu. Nie je možné spoľahnúť

sa na aktuálny stav, v ktorom matka deklaruje abstinenciu a zdravý životný štýl. Je potrebný dôsledný
monitoring jej abstinencie, čo (ako je uvedené zo záznamu na pojednávaní), nie je ľahké objektívne
odsledovať. Je preto potrebné pokúsiť sa aspoň o minimalizáciu rizík plynúcich z možnej recidívy,
nakoľko táto priamo ohrozuje následné rodičovské zručnosti matky.“ „Predpokladom akéhokoľvek
rozsahu styku je prísna abstinencia matky, V prípade jej nedodržiavania, resp. opätovného zlyhania

by vzhľadom k anamnéze matky mala autorita súdu zvážiť aj úplný zákaz styku dieťaťa s matkou.
Aktívne závislý rodič je skutočne rizikovým pre dieťa a ohrozuje jeho zdravý fyzický a psychický vývoj.
U maloletého by aj vzhľadom k histórii jeho skúsenosti hrozilo narušenie jeho vývojovej trajektórie
s potencionálne nezvratným dopadom na jeho psychiku.“.

10. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že matka maloletého svoju absenciu zase nedodržala a znova
začala nadmerne požívať alkoholické nápoje. Dňa 18.12.2024 v čase o 20:17 hod. bolo nahlásené
Pohotovostnej motorizovanej jednotke na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, že v
pohostinstve K. L. D. sa nachádza žena celkom zrejme pod vplyvom alkoholických nápojov, ktorá
chce značne pod vplyvom alkoholu viesť motorové vozidlo. Po príchode hliadky už bola na mieste

prítomná Rýchla zdravotná pomoc a uvedená žena bola stotožnená ako matka maloletého. A matky
maloletého bola na mieste vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,87 mg/l, čo predstavuje približne
1,8 promile alkoholu a ako psychiatrický pacient v depresívnom stave bola prevezená na Psychiatrické
oddelenie Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Je plne preukázané, že matka je alkoholička absenciu
vôbec nedodržuje, čo je jednoznačne preukázané aj správou kolízneho opatrovníka zo dňa 07.01.2025,

ktorému matka klamala, keď chcel vykonať prešetrenie pomerov v jej domácnosti, že údajne chorá, má
vysoké teploty. Keď kolízny opatrovník dňa 02.01.2025 o 12:15 hod. navštívil matku v jej domácnosti
uviedol: „Už na prvý pohľad bolo na matke vidieť, že nie je v poriadku, z jej dychu bolo cítiť alkohol.
Pri vstupe do bytu bolo tiež cítiť alkohol a na stole bola položená fľaša s vínom, ktorú matka ihneď
išla schovať. Na otázku, prečo kolízneho opatrovníka zavádzala, že je chorá, uviedla, že nechcela, aby

ju videli v takomto stave a hanbila sa. Na otázku, čo pila odpovedala, že víno. Bola oboznámená s
tým, že otec dieťaťa podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku.
S týmto návrhom vyjadrila nesúhlas, chce, aby sa jej styk realizoval tak ako doteraz. Toho času sa so
synom nestretáva, už asi 2 týždne, od 18.12.2024. Dňa 07.01.2025 sa dostavila na ÚPSVaR Trenčín
matkadieťaťa,ktoráoznámila,žeodpondelka13.01.2025nastupujenaindividuálnuaskupinovúterapiu

do Fakultnej nemocnice v Trenčíne, ktorá sa bude realizovať jedenkrát týždenne. Priznala si, že je
alkoholička a potrebuje pomoc kompetentných inštitúcií“.
11. Otec ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní o úprave styku matky s maloletým bolo
preukázané znaleckým posudkom PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, že maloletý trpel závislosťou matky.
Znaleckom posudku súdna znalkyňa výslovne uviedla, že: „Predpokladom akéhokoľvek rozsahu styku

je prísna abstinencia matky. V prípade jej nedodržiavania, res. opätovného zlyhania by vzhľadom k
anamnéze matky mala autorita súdu zvážiť aj úplný zákaz styku dieťaťa s matkou. Aktívne závislý rodič
je skutočne rizikovým pre dieťa a ohrozuje jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. U maloletého A. by aj
vzhľadom k histórii jeho skúsenosti hrozilo narušenie jeho vývojovej trajektórie s potenciálne nezvratnýmdopadom na jeho psychiku.“. Asistovaný styk matky v prítomnosti tretej osoby znalkyňa odporúčala
v prípade abstinencie matky, pretože je problém rozoznať prípadné porušenie abstinencie matky, aby
bola zabezpečená bezpečnosť dieťaťa. To však nie je posudzovaný prípad, pretože bolo jednoznačne

preukázané, že matka sa znova vrátila k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, sama pred
kolíznym opatrovníkom v januári 2025 priznala, že je alkoholička a potrebuje pomoc. Napriek tomu, že
matka v priebehu dvoch rokov je v súčasnosti na deviatom liečení, bol ochotný a pripravený dať šancu
obnove jej vzťahu s maloletým, avšak za podmienky, že bude abstinovať, čo sa nestalo.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné

vo výroku I. zmeniť podľa § 388 CSP, a vo výrokoch II., III. a IV. ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdiť. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
v odvolacom konaní ako nedôvodný zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;

ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie
dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho

dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami
i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.23. Podľa čl. 24 ods. 2, 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou, alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Pripomína odvolací súd,
že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom

na individuálne okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou
neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu.

25. Odvolací súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike a k svojmu rozhodnutiu považuje za
podstatné uviesť, že v súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore
myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí, musí byť ich najlepší
záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania, z ktorého princípu posudzovanej veci potom odvolací súd
vychádzal. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej

únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo
súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy
dieťaťa“. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými
deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práva práv dieťaťa upravených v zákone

o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad
rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia
sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave
styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o

ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
26.Právonastykrodičasmaloletýmdieťaťomvyplývazčl.41ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,aleajz
Dohovoru o právach dieťaťa, kde v čl. 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky

s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/01),
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.“ (Hansenová vs.
Turecko - č. 36141/97).
27. Výnimkou zo všeobecných pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je

prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené
alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné,
že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na
najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie

jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov
o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zabrániť tomu, aby
maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti,
ako aj tomu, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie
je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené.

28. Súd prvej inštancie považoval za nosné dôvody zákazu styku matky s maloletým jej dlhodobé
problémy s požívaním alkoholu, ktoré boli osvedčené znaleckým dokazovaním, aj matkou. Matka
napriek viacerým apelom nedokáže v prirodzenom prostredí abstinovať, jej stav sa postupne zhoršuje.
Takéto správanie môže mať podľa okresného súdu vážne a nenapraviteľné následky na psychický afyzický vývoj maloletého. Okresný súd považoval úplný zákaz styku za nevyhnutný krok na elimináciu
negatívnych dopadov na prežívanie maloletého a jeho zdravý vývin. Matka vo svojom odvolaní
namietala, že zákaz akéhokoľvek kontaktu neprimerane zasahuje do jej rodičovských práv, najmä keď

počas realizácie doterajších stykov maloletého nikdy priamo neohrozila. Zdôraznila, že sa dobrovoľne
podrobovala testom na prítomnosť alkoholu a návykových látok, ktoré absolvovala v otcovej prítomnosti
pred prevzatím maloletého na styk. Zároveň uviedla, že je ochotná akceptovať prítomnosť iných, ňou
označených osôb (jej príbuzných), ktoré majú zabezpečiť bezproblémový priebeh styku s maloletým.
29. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že rodičia maloletého boli rozvedení

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/170/2023-312 zo dňa 25. novembra 2024. Výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva bol upravený rodičovskou
dohodou, ktorá bola schválená súdom, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca
a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 260 Eur mesačne k rukám otca. O
úprave styku matky s maloletým na čas po rozvode manželstva sa vedie na Okresnom súde Trenčín
samostatné konanie pod sp. zn. 35P/181/2024. Naposledy bol styk matky s maloletým upravený

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/56/2024-17 zo dňa 19.04.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/116/2024-134 zo dňa 16.07.2024 v rozsahu každý nepárny týždeň
v kalendárnom roku v stredu a v piatok a v každom párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu vždy
od 14:30 hod. do 18:00 hod.

30. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolaniu matky, odvolací súd konštatuje, že
sa v zásade stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, pokiaľ ide o
potrebudočasneupraviťstykmatkysmaloletýmodlišneodjehoúpravyposlednýmsúdnymrozhodnutím
(neodkladným opatrením), v dôsledku nových osvedčených skutočností. Nesúhlasí však s úplným
zákazom styku matky s maloletým, pretože takto koncipované obmedzenie rodičovských práv je

prípustné len vo výnimočných prípadoch, pričom musí byť prísne testované z hľadiska proporcionality
a súladu s právom dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi (čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, §
24 zákona o rodine). Stotožňuje sa s odvolacou argumentáciou matky, že zákaz akéhokoľvek kontaktu
neprimerane zasahuje do jej rodičovských práv.
31. Odvolací súd napriek závažnosti osvedčených skutočností znaleckým dokazovaním vo vzťahu

k osobnosti matky a jej aktuálnej schopnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, považuje
za nevyhnutné zachovať určitú formu kontaktu matky s maloletým dieťaťom, pretože absolútny zákaz
styku by vážnym spôsobom mohol neprimerane narušiť vzájomné väzby medzi maloletým a matkou. Je
podľa odvolacieho súdu nevyhnutné prihliadať na to, že matka sa o maloletého zaujíma a s maloletým
sa v zmysle poslednej úpravy styku pravidelne stretávala, rešpektujúc výrazné obmedzenia spojené

s realizovaním tohto práva z hľadiska rozsahu času, ako i pravidelného testovania. Odvolací súd
na tomto mieste zdôrazňuje, že dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý
psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Má za to, že na základe
osvedčených skutočností sa javí ako vhodnejšie pristúpiť k obmedzeniu styku matky s maloletým
formou asistovaného styku, ktorý zabezpečí elimináciu rizika ohrozenia najlepšieho záujmu maloletého.

Neodkladným opatrením upraveným rozsahom a spôsobom realizácie styku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, bude podľa odvolacieho súdu zabezpečený pravidelný kontakt
maloletého s matkou, takže matka zostane súčasťou jeho života, i keď dočasne v obmedzenom rozsahu
vzhľadom na závažné skutočnosti súvisiace spojené s matkiným opakovaným problémom s návykovými
látkami. V prípade, ak nie je totiž zabezpečený dostatočný kontakt obidvoch rodičov s maloletým

dieťaťom, nie je možné, aby sa citové väzby vytvárali a rozvíjali. Je treba mať na zreteli taktiež to, že
akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
32. Z dôvodu potreby zabezpečiť bezpečné a neutrálne prostredie pre realizáciu osobného styku,
odvolací súd rozhodol, že kontakt matky s maloletým bude prebiehať na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti povereného pracovníka úradu. Tento spôsob zabezpečuje

odbornosť, nestrannosť a možnosť objektívneho dohľadu nad realizáciou styku, čím sa znižuje/
minimalizuje riziko ohrozenia najlepšieho záujmu maloletého. Odvolací súd na tomto mieste len
primerane a podporne poukazuje aj Nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp zn. III. ÚS
125/98 ...„Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon
zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu

výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by
viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých
maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.“, ako i naNález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 38/2021-51 zo dňa 15.04.2021, v ktorom Ústavný súd
SR uviedol, že „Nízky vek dieťaťa, možná manipulácia zo strany jedného z rodičov, animozitné vzťahy
medzi rodičmi, možné snahy fakticky nahradiť pokrvného rodiča novým partnerom sú všetko okolnosti,

ktoré musia mať prizisťovaní skutočného stavu veci mimoriadnu relevanciu a súd ich musí brať na
zreteľ. Je ústavne neakceptovateľné, ak namiesto rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú
do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne
pre odlúčeného rodiča. Uvedené môže spôsobiť navždy nereparovateľný stav, keďže v čase, keď sa
vzťahy a dôvera medzi rodičmi a ich potomkami budujú, jeden z rodičov bude len v pozícii čakateľa

na meritórne súdne rozhodnutie. Podľa Ústavného súdu SR neodkladné opatrenia vo veciach
maloletých sú značných zásahom do rodinného života a skutočne by k nim malo prichádzať len v
odôvodnených prípadoch. Zakazovanie styku alebo jeho obmedzenie na úplné minimum by malo byť z
ústavnoprávneho hľadiska len v pozícii prostriedku ultima ratio“.
33. Odvolací súd v čase svojho rozhodovania nedisponoval úplnými informáciami o konkrétnych
pracovných povinnostiach matky maloletého dieťaťa, a teda ani o jej časových možnostiach zúčastňovať

sa na stretnutiach s maloletým. V tejto súvislosti však zdôrazňuje, že právo na styk s dieťaťom nie je
povinnosťou rodiča, ale možnosťou, ktorú zákon garantuje v záujme zachovania a rozvíjania vzťahu
medzi rodičom a dieťaťom. Z toho vyplýva, že pokiaľ matka nebude môcť realizovať konkrétne stretnutie
z objektívnych, ale aj subjektívnych dôvodov, je povinná túto skutočnosť oznámiť v primeranom časovom
predstihu nielen otcovi, ale aj príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je povinný

zabezpečiť realizáciu takto nariadeného styku (priestor, zamestnanec).

34. Zároveň odvolací súd podotýka, že rovnaká miera zodpovednosti a organizačného prispôsobenia
sa vyžaduje aj od otca maloletého. Ten je povinný včas a riadne zabezpečiť prípravu maloletého
na stretnutie, ako aj jeho dopravu na miesto odovzdania, a to v presne určenom čase, ktorý

vyplýva z nariadeného neodkladného opatrenia. V tomto smere si teda obaja rodičia musia vzájomne
koordinovať svoje časové možnosti a zároveň rešpektovať pracovnú dobu príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, kde sa styk realizuje za prítomnosti povereného pracovníka. Pracovná doba
tohto úradu je objektívnym organizačným rámcom, ktorý si nevyhnutne vyžaduje určitú mieru časovej
flexibility zo strany oboch rodičov. Napokon odvolací súd pripomína, že úspešná realizácia práva na styk

predpokladá zodpovednú spoluprácu oboch rodičov, ktorých spoločným záujmom má byť predovšetkým
najlepší záujem ich maloletého dieťaťa. Rodičovská zodpovednosť sa v tomto kontexte neprejavuje len
vo forme práv, ale aj vo forme praktických povinností pri zabezpečení a organizácii kontaktu dieťaťa s
druhým rodičom.

35. Odvolací súd, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa a s cieľom zabezpečiť, čo
najširší kontakt s matkou, rozhodol aj o úprave telefonického styku medzi matkou a maloletým. Táto
forma komunikácie predstavuje dôležitý prostriedok na udržiavanie a posilňovanie vzájomného vzťahu,
najmä v situáciách, keď je osobný kontakt dočasne obmedzený.
36. Návrh matky, aby sa styk s maloletým realizoval v rozsahu upravenom posledným rozhodnutím súdu

za prítomnosti jej príbuzných, ktorí s prítomnosťou na styku maloletého s matkou súhlasili, odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodný. Uvádza, že v štádiu konania o odvolaní matky proti uzneseniu súdu prvej
inštancie,resp.vštádiukonaniaojejnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavodvolacomkonaní,
nemal osvedčené, že tieto osoby poskytujú dostatočné záruky, že jej styk s maloletým bude prebiehať
v súlade s jeho najlepším záujmom. Vzhľadom na to, že ide o osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu

s matkou, nemožno bez ďalšieho predpokladať ich objektívnosť a nestrannosť, pretože príbuzenský
vzťah prirodzene vytvára riziko zaujatosti. Súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí vychádzať
predovšetkým z princípu ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 5
zákona o rodine), ktorý záujem má prednosť pred preferenciami rodičov.
37.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievzmysle

§ 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, vo výrokoch II., III. a IV. ako vecne
správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v odvolacom konaní ako nedôvodný zamietol.

38. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, § 2 ods.

1 CMP.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.