Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124285549
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124285549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, o zaplatenie 99,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 6C/64/2024-125 zo dňa 1.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 99,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 99 Eur od 22.04.2024 do
zaplateniavlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.VýrokomII.žalobcovivočižalovanémupriznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy o nájme č. 269/2024 zo dňa 05.03.2024
uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom zistil, že došlo k
prenájmu motorového vozidla zn. Mercedes Benz CLA SB, EČV: A. XXXXX. Nájom bol dojednaný na
dobu určitú od 05.03.2024 do 13.03.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 99 € s DPH/deň.
Zároveň bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 € s DPH. Z čestného
prehlásenia poškodeného zo dňa 13.03.2024 zistil, že mal od žalobcu prenajaté vozidlo zn. Mercedes

Benz CLA SB, EČV: A. XXXXX, v období od 05.03.2024 do 13.03.2024, až do doručenia krycieho
listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo. Z potvrdenia obch. spol. MD
- Bavaria Žilina, s.r.o., so sídlom v Žiline, Bytčická ul. 82, zistil, že poškodené motorové vozidlo bolo
prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 05.03.2024 a po ukončení opravy a doručení krycieho
listu dňa 12.03.2024 bolo odovzdané držiteľovi dňa 13.03.2024. faktúrou č. 3032024 zo dňa 13.03.2024
žalobca vyfakturoval poškodenému cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.
269/2024, a to vozidla zn. Mercedes Benz CLA SB, EČV: A. XXXXX, od 05.03.2024 do 13.03.2024,

t. j. za 9 dní, v celkovej výške 941 € s DPH, pričom pozostáva z cena nájmu vo výške 891 € s DPH
a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 € s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky
uzavretou dňa 13.03.2024 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k
postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov zaužívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 23.11.2023 na vozidle
zn. Mini Cooper, EČV: B. XXXXX. Postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie
pohľadávky je vo výške 941 € s DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných

nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet. Oznámením zo dňa 13.03.2024 poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky
na žalobcu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.04.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa
05.04.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 842 €. Poistné plnenie

bolo krátené o sumu 99 €, keďže žalovaný priznal nájom za 8 dní.
1.2
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2, § 580,
§ 581 ods. 2 a 3, § 663, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej podľa § 4 ods.
1, 2 písm. b), § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“).

1.3
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázanú dôvodnosť žaloby. Žalobca
sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 99 € titulom neuhradených nákladov za prenájom

náhradného motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorú skutočnosť poškodený ako postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi.
Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá
je spôsobilá na postúpenie. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú škodu,
ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady

na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom
boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej
poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je

škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje
požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v
rozsahu,vakombolinákladynevyhnutneaúčelnevynaloženénavypožičanienáhradnejveci.Zozmluvy
o prenájme motorového vozidla mu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu mal prenajaté náhradné

motorovévozidlozn.MercedesBenzCLASB,EČV:A.XXXXX,naobdobieod05.03.2024do13.03.2024
s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 99 € s DPH/deň. Zároveň bol dojednaný poplatok za
pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 € s DPH. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu z dôvodu, že postúpenie pohľadávky považoval za neplatné a dĺžku prenájmu náhradného
vozidla, keď za účelný považoval nájom do 12.03.2024, t.j. do ukončenia opravy vozidla.

1.4
Vo vzťahu k žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal súd prvej inštancie za to,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Zmluva o postúpení pohľadávky neodporuje
právnym predpisom. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z

poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení
pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry za nájom. Zároveň
dojednali započítanie vzájomných nárokov, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov, t.j. nároku na
zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu
zmluvy. Samotný nárok na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v neuhradenom poistnom plnení

však nezanikol. Zanikla pohľadávka žalobcu voči poškodenému za prenájom vozidla a pohľadávka
poškodeného spočívajúca v odplate za postúpenú pohľadávku. Nemohlo dôjsť k zániku nároku na
úhradu postúpenej pohľadávky spočívajúcej v neuhradenom poistnom plnení, nakoľko základom
započítania ako to má na mysli žalovaný sú dva záväzky medzi rovnakými subjektmi, pričom veriteľ
jednej pohľadávky je vo vzťahu k tomu istému dlžníkovi súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, ktorej

veriteľom je dlžník prvej pohľadávky. Pri pohľadávke poškodeného voči žalovanému z titulu poistného
plnenia ako dlžník nevystupuje žalobca, ale žalovaný. Síce zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k
započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným a tým aj k zániku týchto pohľadávok, avšak
toto započítanie sa nedotýkalo pohľadávky poškodeného voči žalovanému, pretože absentuje prvokvzájomnosti. Vzájomným započítaním dvoch subjektov predsa nemôže dôjsť k zániku pohľadávky vo
vzťahu k tretiemu subjektu. Započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky,
ktorý nahrádza plnenie. V zmysle ust. § 581 ods. 3 OZ dohodou možno započítať splatné aj premlčané

pohľadávky. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu
na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. K úhrade
nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov
zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Mal za to, že poukázanie
žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 nie je náležité, nakoľko, ako

aj sám žalovaný uznal, vychádza z odlišného skutkového stavu. Okrem iného súd v predmetnom
konaní posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy,
teda iného právneho úkonu. V predmetnom konaní však žalobca s poškodeným uzavreli samostatnú
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola samostatným právnym úkonom a nie právnym úkonom,
ktorý by bol súčasťou iného právneho úkonu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal za preukázanú aj
samotný žalovaný, ktorý čiastočne plnil priamo na účet žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov

účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.3.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.7.2019, sp.zn.
14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.9.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.5.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).

1.5
K žalovaným namietanej účelnosti dĺžky prenájmu, súd prvej inštancie považoval za oprávnený nájom
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nájom od 05.03.2024 do 13.03.2024. Nebolo sporné,

že oprava vozidla bola ukončená dňa 12.03.2024 a po doručení krycieho listu dňa 12.03.2024 o
13.00 hod. bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla. Toto si bezodkladne
vyzdvihol najbližší pracovný deň, t.j. dňa 13.03.2024. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že
bydošlokprerušeniupríčinnejsúvislostimedzispôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodeného
inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu

poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). Súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o
potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Do doby nájmu
tak treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu,

nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí
opravou alebo obstaraním nového vozidla a podľa názoru súdu prvej inštancie aj primeranú lehotu
na prevzatie si opraveného vozidla zo servisu. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti
jednotlivého prípadu. Poškodenému bola oznámená možnosť prevziať si vozidlo po doručení krycieho
listu dňa 12.03.2024 o 13.00 hod. Poškodený má bydlisko v C., okres Martin a servis vykonávajúci

opravu poškodeného vozidla má sídlo v D.. Od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby mal svoje
osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď ako mu je táto skutočnosť
oznámená servisom, t.j. v danom prípade v deň vykonania opravy. Poškodený nájom bezdôvodne
nepredlžoval. Nájom náhradného motorového vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady na nájomné
boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom

vozidle. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo
súdom priznanej sumy, a to vo výške 9,5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Vychádzal aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021.
Ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Obč. zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil

povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného
plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 05.04.2024. Preto bol od žalobcom
uplatneného dňa 22.04.2024 v omeškaní s plnením poistného plnenia. O trovách rozhodol tak, že ich
priznal úspešnému žalobcovi.
2.

Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne.
Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.2.1
Žalovaný mal za to, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry platí, že za účelné a nevyhnutné náklady na
prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného

motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla.
V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane
poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla. Uvedené vyplýva aj
zo samotného právneho záveru Ústavného súdu SR v jeho Náleze zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. US
602/2022-34 ods. 20, ktorý mal za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla

zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla. Žalovaný poukázal na závery,
že v prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zanikla momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto
časti sa Ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje. Samotný Ústavný súd má za to, že účelnosť
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy

havarovaného vozidla. Žalovaný poukázal na závery rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 8Co/46/2024-362
zo dňa 27.06.2024. Žalovaný poukázal na to, že krycí list bol doručený servisu už 12.03.2024 o 13:08.
Žalovaný poukázal na to, že samotný poškodený uviedol, že vozidlo mal požičané do doručenia krycieho
listu. Ak si poškodený prevzal vozidlo až dňa 13.03.2024, tak uvedené podľa žalovaného nemôže ísť
na jeho škodu. Žalovaný argumentáciu žalobcu (o dôvodnosti nájmu 13.03.2024) označil za účelovú,

hypotetickú a ničím nepreukázanú, pričom sa k nej bližšie vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 1.
augusta 2024, kde poukázal o. i. i na to, že žalobca v zásade nedôvodne odvíja dobu nájmu už
nielen do vystavenia krycieho listu ale až do nasledujúceho pracovného dňa po vystavení krycieho
listu ako najskorší možný deň na prevzatie vozidla bez rozdielu, pričom v tomto prípade sa odvoláva
na § 122 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal, že žalobca viaže dobu nájmu paušálne deň

nasledujúci po vystavení krycieho listu bez toho aby preukázal reálnu potrebu tohto nájmu, resp. reálne
konkrétne dôvody nemožnosti prevzatia vozidla zo servisu v deň vystavenia faktúry po oprave a krycieho
listu. Žalovaný súčasne poukázal na to, že cieľom podnikateľskej činnosti žalovaného je požičiavanie
vozidiel osobám poškodeným dopravnou nehodou, a preto musí znášať vyššie nároky na účelnosť
a hospodárnosť. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. februára

2018, sp.zn. IV. ÚS 2043/17 a v ňom vyjadrený právny názor s tým, že žalobca nijako nepreukázal, že by
poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) skutočne bránila nejaká objektívna okolnosť alebo iný
vážny dôvod vo vrátení vozidla už dňa 12. marca 2024. Odvolanie sa na vzdialenosť servisu a miesta
bydliskažalovanéhojepodľažalovanéhovšeobecnéanepreukaznépreodôvodneniepriznaniaďalšieho
dňa prenájmu. Žalovaný ďalej mal za to, že žalobca nerozporoval jeho tvrdenia z 01.08.2024 a tieto

sa stali nespornými. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp.zn. 3M
Cdo 3/2015.
3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Mal za to, že závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v konaní pod sp.

zn. 8Co/46/2024 nie sú použiteľné, nakoľko v uvedenom konaní žalobca rezignoval na argumentáciu
žalovaného, čo nie je tento prípad. Žalobca mal za to, že zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného
v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť
opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla. Náhrada
nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z

titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že nájom náhradného motorového vozidla trval nevyhnutný čas a náklady na nájomné
boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom
vozidle. Žalobca mal za to, že v konaní produkoval relevantnú a vecnú skutkovú a právnu argumentáciu
v nadväznosti na uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou

domáhal náhrady nájomného za dobu užívania náhradného vozidla až do dňa vrátenia opraveného
vozidla poškodenému po doručení krycieho listu, a to v prvý deň kedy to bolo možné. Vo vzťahu k nálezu
Ústavného súdu Českej republiky uviedol, že išlo o inú skutkovú situáciu, v ktorej bola uplatňovaná
fiktívna pohľadávka. Žalobca uviedol, že nie je v jeho záujme a podľa jeho názoru, ani v záujme
autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako

je nevyhnutné. Poškodený má taktiež záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného
vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného.
Žalobca poukázal aj na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp.zn.
14Cob/89/2022, z ktorých vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj vkontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje

motorovévozidlo.Žalobcamalzato,ževdôsledkuškodovejudalostibolpoškodenývylúčenýzmožnosti
používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla
počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou
zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania
náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody.

4.
Žalovaný sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t..j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu

zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať

za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na

zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany

(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.
7.
Odvolací súd konštatuje, že podstata odvolacích námietok žalovaného bola v tom, že nájom za deň

13.03.2024 nie je oprávnený, nakoľko krycí list doručil servisu už dňa 12.03.2024 o 13:08 hod.
8.
Odvolací súd sa plne stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie
aj nájomného za deň 13.03.2024. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie s poukazom na NálezÚstavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 602/2022, s ktorého závermi sa odvolací súd plne
stotožňuje, a podľa ktorého: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď

môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodový následok. ... V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné,
že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej

žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však
ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla
čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii,
keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka
nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na
motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná,

do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať
len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej
je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej

udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej
udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j.
oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým

kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach
prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred
škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti

jednotlivého prípadu. Poškodenému bola oznámená možnosť prevziať si vozidlo po doručení krycieho
listudňa12.03.2024o13.08hod.PoškodenýmábydliskovC.,okresMartinaservisvykonávajúciopravu
poškodeného vozidla má sídlo v D.. Správne uzavrel, že od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať,
aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď, ako mu je
táto skutočnosť oznámená servisom, t.j. v danom prípade v deň vykonania opravy. Poškodený nájom

bezdôvodne nepredlžoval. Nájom náhradného motorového vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady
na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou
na motorovom vozidle. Odvolací súd dodáva, že samotnému žalovanému trvalo spracovanie faktúry
a zaslanie odpovede minimálne 1 hodinu 8 minút. (viď č.l. 26-27 a č.l. 38, v ktorom je uvedený
čas prijatia 12.03.2024 o 12:00:01 a odoslania 13:08), ak nebola doručená faktúra skôr, inej časti

žalovaného. Tu odvolací súd poznamenáva, že podľa č.l. 38 krycí list bol sprístupnený do 10 minút.
Celá akcia trvala do 1 hodiny 20 minút. Žalovaný je riadne fungujúca spoločnosť, s aparátom na čo
najrýchlejšie vybavovanie rôznych udalostí. Autoservis opravujúci poškodené vozidlo je rovnako takto
fungujúci subjekt. Tu odvolací súd je toho názoru, že aj pri ňom možno predpokladať čas vybavenia
doručeného krycieho listu na 1 hodinu 30 minút. Pod vybavením krycieho listu má odvolací súd za to,

že autoservis upovedomil poškodeného o možnosti prevziať si motorové vozidlo. Odvolací súd pridal
10 minút, nakoľko má za to, že autoservis predsa len nemusí reagovať tak promptne ako žalovaný.
Jednoduchým spočítaním času dospejeme k záveru, že poškodený mohol vedieť o ukončení opravy
a možnosti si prevziať vozidlo približne o 14:50. V takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu
s prihliadnutím na otváracie hodiny autoservisu (do 17:00) a všeobecne známu dopravnú situáciu

pod Strečnianskou úžinou poobedňajších hodinách a vzdialenosť bydliska poškodeného a sídla
autoservisu za prijateľné, že bol priznaný ako dôvodný aj deň prenájmu 13.03.2024. Odvolací súd
súčasne poukazuje na to, že v rozhodnom čase od januára 2024 bol známy zlý geologický stav skalného
bralavStrečnianskejúžinesvplyvomnadopravu(https://tvnoviny.sk/domace/clanok/879442-cesta-pod-
strecnom-je-casovana-bomba), z ktorého sa pravidelne uvoľňovali skaly, pričom tento stav bol následne

aj nákladne sanovaný. Každý prejazd bol nebezpečný. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to,
že za primeraný možno posúdiť aj nájom dňa 13.03.2024. K označenému rozhodnutiu Ústavného súdu
Českej republiky odvolací súd konštatuje, že toto sa týkalo inej skutkovej situácie (fiktívna pohľadávka),
ta ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Ďalej k označenému rozhodnutiu tunajšiehosúdu má odvolací súd za to, že rovnako sa jednalo o odlišnú skutkovú situáciu, v ktorej sporová strana
neprodukovala dostatočné skutkové tvrdenia. K námietke žalovaného, že jeho skutkové tvrdenia neboli
rozporované, odvolací súd uvádza, že skutkovými tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení predchádzajúcim

podaniu žalovaného zo dňa 01.08.2024, žalobca vymedzil svoje žalobné dôvody k predchádzajúcim
tvrdeniam žalovaného v odpore a ich rozširovanie o ďalšie tvrdenia a dôkazy nebol potrebný, nakoľko
medzi stranami sporu išlo o spornú skutočnosť. Ak žalovaný tvrdil, že poškodený v čestnom vyhlásení
uviedol, že vozidlo užíval do vystavenia krycieho listu, tak uvedené bolo vytrhnuté z kontextu čestného
vyhlásenia, nakoľko v tomto bolo jasne uvedené, že vozidlo užíval do 13.03.2024. Čestné prehlásenia

je potrebné posudzovať ako celok. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie vec právne
posúdil v súlade s ustálenou súdnou praxou, pričom v bližšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie.
9.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súdakovecnesprávny(§387ods.1CSP)potvrdilajodrozhodnutiavovecisamejzávislývýrokotrovách

prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími námietkami.
10.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok

na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

11.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).