Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824203283
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824203283.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. A., proti
osobe povinnej z vyživovacej povinnosti - otcovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/XX, K.,
v konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa a o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní povinného z vyživovacej povinnosti - otca proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č.k. 7Pc/41/2024-21 zo dňa 9. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo e.k. 7Pc/41/2024-21 zo doa 9. januára 2025 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „Súd

nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Povinný z vyživovacej povinnosti/ otec F. G., nar.
XX.XX.XXXX, je povinný dočasne prispievať na výživu navrhovateľky, plnoletej dcéry A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou vo výške 150 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky počnúc doručením tohto uznesenia.

Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie

výživného.“
2. Z predloženého rodného listu dieťaťa vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa narodila A. B., dieťa rodičov: L.
M.,N.B.,nar.XX.XX.XXXXaF.G.,nar.XX.XX.XXXX.ZrozhodnutiaSpojenejškolySamuelaMikovíniho
- Školy umeleckého priemyslu v Banskej Štiavnici zo dňa 24.09.2024 vyplýva, že navrhovateľka je
študentkou 4. ročníka (trieda IV.KO) na uvedenej škole.
3. S poukazom na § 62 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 366 CMP, § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, § 65
ods. 3 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.4. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie

splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
5. Z rozhodnutia Spojenej školy Samuela Mikovíniho - Školy umeleckého priemyslu v Banskej Štiavnici
zo dňa 24.09.2024 vyplýva, že navrhovateľka je študentkou 4. ročníka (trieda IV.KO) na uvedenej škole
a nebolo je priznané štipendium. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný je samostatne
zárobkovo činná osoba (SZČO) od 01.07.2022, s vymeriavacím základom od 7/2024 do 12/2024 vo
výške 699,70 Eur.

6. Z predložených listinných dôkazov, tvrdení navrhovateľky a dôkazov zabezpečených okresným
súdom mal za osvedčené, že navrhovateľka je dcérou povinného (ďalej len „otec alebo povinný“) a
nežijú v spoločnej domácnosti. Vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke doposiaľ určená nebola.
Podľa tvrdenia navrhovateľky otec na jej výživu prispel naposledy pred 12 rokmi (keď mala 7 rokov)
a teraz neprispieva vôbec, pričom je SZČO a dosahuje pravidelný príjem. Navrhovateľka osvedčila,

že sa pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom, a teda nie je sa schopná sama sa živiť
zamestnaním. Brigádnická práca, ktorou navrhovateľka v čase prázdnin uhrádza, resp. plánuje uhrádzať
svoje životné potreby, nezbavuje rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k ich dieťaťu, ktoré nie je schopné
sa samostatne živiť z dôvodu, že absolvuje štúdium dennou formou.
7. Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke trvá a nie je
určená. Z týchto dôvodov rozhodol tak, že uložil povinnému prispievať na výživu navrhovateľky sumou
vo výške 150 Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, nakoľko táto výška
výživného spĺňa kritérium nevyhnutnej miery, ktorá sa pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné dňom doručenia bez ohľadu na jeho

právoplatnosť(§332ods.1CSP).Súdtrvanieneodkladnéhoopatreniačasovoohraničilprávoplatnosťou
rozhodnutia o návrhu vo veci samej - o určenie výživného, kde súd o výživnom rozhodne po vykonaní
riadneho dokazovania.
8. Proti uzneseniu podal odvolanie otec, pretože mu bolo uložené platiť výživné na plnoleté dieťa A. B. vo
výške 150 Eur mesačne. Uviedol, že je rozvedený a už v súčasnosti platí výživné na ďalšie deti, pričom

tieto výdavky výrazne ovplyvňujú jeho finančné možnosti. Jeho súčasná finančná situácia mu nemá
neumožňovať platiť ďalšie výživné v nariadenej výške, pretože má úver a náklady na bývanie. Výška
výživného nebola stanovená s ohľadom na jeho skutočné príjmy a možnosti. Preto žiadal, aby okresný
súd opätovne posúdil výšku nariadeného výživného a zohľadnil jeho aktuálnu situáciu. V prípade potreby
je pripravený predložiť podklady o svojich príjmoch, výdavkoch a o tom, že už platí výživné.

9. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd
odvolanie v zmysle § 386 ods. 1 písm. d) CSP odmietol. Odvolanie považovala v plnom rozsahu
za nedôvodné. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu a rýchla úprava pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej, ale skúma len podmienky

existencie stavu bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Predmetom nariadenia neodkladného opatrenia
je existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v žalobe
preukazovala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nie je schopná sa sama živiť, navštevuje
denné štúdium školy, ktoré už sama nie schopná v plnom rozsahu financovať a je tu hrozba, že toto

štúdium by musela predčasne ukončiť, je tu daná vyživovacia povinnosť žalovaného otca a má za to,
že súdom určená suma 150 Eur v neodkladnom opatrení spĺňa kritérium nevyhnutnej miery, ktorá sa
pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje. Podľa dostupných informácií je plne spôsobilý platiť
výživné v požadovanej miere. V minulosti zdedil rodinný dom s pozemkami, ním spomínaná pôžička
celkom zrejme išla na rekonštrukciu domu, pričom však treba zdôrazniť, že výživné má prednosť pred

ostatnými výdavkami rodiča. Žalovaný otec na jednej strane tvrdí, že nemá financie na úhradu sumy 150
Eur určenej neodkladným opatrením, na druhej strane však jeho faktické správanie toto jeho tvrdenie
vyvracia a dokazuje, že v skutočnosti má dostatok financií na úhradu výživného jej osobe. „Neodkladným
opatrením bol žalovaný otec zaviazaný prispievať na moju výživu sumou 150 € mesačne - aj keď, že tútosumu nemá, dňa 20.1.2025 na základe neodkladného opatrenia mi poslal sumu 250 € a dňa 6.2.205
sumu 200 €, z čoho vyplýva, že je schopný plniť v nariadenej výške 150 €.“
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal

subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 2 ods.
1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu

odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa základné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 CSP.

14. Podané odvolanie povinnej osoby (otca navrhovateľky) nebolo dôvodné. Odvolateľ žiadnym
spôsobom argumentami uvádzanými v ich odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
15. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery
prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP), preto
poukazuje len na určité hlavné aspekty, ktorými reaguje na najzásadnejšie argumenty odvolateľa
uvedené v odvolaní.
16.Podľa§2ods.1a2CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 28 ods. 2 veta prvá zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

24. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. V zmysle § 361 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.26. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
27. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých

súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
28. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia

pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v
meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne
dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd

môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo
dôkazmi predloženými navrhovateľom. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s akou
sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V
konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom
na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného

významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod
potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom
aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené
urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
29. K inštitútu výživného pre dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú

podieľať obaja rodičia. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 ZR.
30. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v
iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej
veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému
sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo

87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na
určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3
Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie
ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo

148/2019).
31. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť odôvodňujúca trvanie vyživovacej
povinnosti rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto

otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania
predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti
každého prípadu. Je potrebné vziať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu
foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie

získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie
štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a vzhľadom k uvedenému bude niekedy
náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli
byť niektoré z týchto foriem pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu, predovšetkým v prípade značnýchmožností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu
k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na
druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k

zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.
V prejednávanej veci okresný súd vzal do úvahy pri určovaní vyživovacej povinnosti odvolateľa
k navrhovateľke skutočnosť, že navrhovateľka študuje na vysokej škole, čo v odvolaní spochybnené
nebolo. Odvolateľ v odvolaní namietal, že je rozvedený a že platí výživné na svoje ďalšie deti, čo má
výrazne ovplyvňovať jeho možnosti. Uvedená odvolacia argumentácia odvolateľa zostala len v rovine

tvrdení, bez bližšej konkretizácie. Odvolací súd poukazuje na to, že účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť, a to v prejednávanej veci v rovine osvedčenia. Následky spojené
s ich nesplnením, teda neosvedčením, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy, pre účely osvedčenia. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli osvedčené jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.
32. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, prihliadol na individuálne a špecifické
okolnosti prejednávanej veci a svoj záver o vyživovacej povinnosti osoby povinnej z výživného voči
navrhovateľke riadne odôvodnil, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť. Správne súd ustálil

i počiatok vyživovacej povinnosti, ako aj jej výšku, pričom zohľadnil všetky podstatné okolnosti a
svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd považuje za nadbytočné opakovať dôvody
prvoinštančného rozhodnutia a v podrobnostiach odkazuje odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto
časti (ods. 14 až 17).
33. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že považoval za podstatné primárne ozrejmiť svoje

východiská, ktoré uviedol vyššie, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo
podieľať na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností,možností,majetkovýchpomerovpovinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavkypovinného

rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliadne však na odôvodnené potreby oprávnenej, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania,zárobku,majetkovéhoprospechuarovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné v prejednávanej veci bolo určené uznesením Okresného súdu

Námestovo sp.zn. 7Pc/41/2024, zo dňa 09. januára 2025. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti k svojim príjmom, výdavkom, ani k počtu ďalších vyživovacích povinnosti,
nenamietal výdavky plnoletého dieťaťa.

34. Odvolací súd, po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané otcom

v podanom odvolaní, ktoré odvolací súd, síce citlivo vníma, k momentu rozhodovania okresného súdu,
ale ani odvolacieho súdu, bez ďalšieho, neosvedčovali v dostatočnom rámci také skutočnosti, ktoré by
neosvedčovali existenciu okolností odôvodňujúcich potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania
neodkladného opatrenia.
35. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov odvolateľa zhodnotený ako relevantný,

a preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia
okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd preto napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.