Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, XXX XX D., 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpených Mgr. Ondrejom
Barnom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neexistencie
záložného práva, zdržanie sa záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 6Csp/38/2023-222 zo dňa 22.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Nepriznáva sa stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak cit.:
,,I. U r č u j e, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, vedené Okresným
úradom Bardejov, evidované katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci C., v
katastrálnom území C., ako pozemok parc. č. XXX, o výmere 356 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok

parc. č. XXX, o výmere 637 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom,
postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade,
nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzatvorenej dňa 29.03.2006, ktorej vklad bol povolený pod č. G./XXXX dňa 20.04.2006.
II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania, ako aj konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uvedený spor medzi stranami posúdil
ako spotrebiteľský spor (viď § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 20NcC/7/2023 zo dňa 31.8.2023 na čl. 199-201 spisu, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
9Cdo/187/2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/249/2021, kde bol v pozícii dodávateľa
tiež žalovaný), ako spor s ochranou slabšej strany (žalobcov) podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“).
Spornou nastolenou otázkou žalobcami bolo premlčanie záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach žalobcu v prospech žalovaného, preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou plynutia
premlčacej lehoty záložného práva.Súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, že s výkonom záložného práva bolo začaté po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, avšak moment nešpecifikoval, pričom následná dražba, ktorá mala by na
základe uvedeného úkonu vykonaná bola súdom vyhlásená za neplatnú. V danom prípade sa teda

nejedná o skutkovo totožnú vec, ako v konaní pred Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Cdo/64/2020,
kedy neodkladným opatrením (predbežným opatrením) malo dôjsť k zákazu záložnému veriteľovi -
navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo
veci samej (žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, pričom mal dražobník povinnosť
upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). V tomto

prípade vychádzajúc z právoplatne skončeného konania vedeného pod sp.zn. 5C/10/2012 Okresným
súdom Bardejov bola dražba vyhlásená za neplatnú a teda žalovaný bol neúspešný a žalovaný až dňa
21.3.2023 oznámil listom ďalší výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou Oznámením o dražbe č.
008/2023.
Podľa názoru súdu prvej inštancie by bol nerozumným záver, že žalovaný môže opakovane iniciovať
dražobné konanie so záverom súdu o vyhlásení jeho neplatnosti s tým, že by mala premlčacia lehota

spočívať. Práve naopak pri posudzovaní veci neúspech v konaní o neplatnosť dražby logicky vedie k
tomu, že v danom prípade k platnej dražbe nedošlo (viď napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2005
- t.j. procesný neúspech), preto ani k spočívaniu premlčania nedošlo, a teda, ak žalovaný inicioval
opäť dražobné konanie, prerušilo by sa plynutie premlčacej lehoty až týmto oznámením o dražbe
zo dňa 22.3.2023. V danej veci teda vychádzal súd prvej inštancie z toho, že súdom vyslovením

neplatnostidražbysavkonaníriadnenepokračovaloakspočívaniupremlčanianedošlo.Došlobynímaž
oznámením o dražbe zo dňa 22.3.2023, kedy bolo opätovne iniciované dražobné konanie u dražobníka,
avšak v tom čase premlčacia lehota už uplynula.
Dlžník z Úverovej zmluvy si svoje povinnosti neplnil a preto žalovaný, resp. jeho právny predchodca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 3.3.2010. Dňa 4.3.2010 mohol veriteľ prvý krát realizovať

záložné právo a od tohto dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba záložného práva, t.j. táto uplynula
dňa 5.3.2013. Keďže v tom čase už bolo premlčané právo na uspokojenie pohľadávky z úverovej
zmluvy, premlčacia doba záložného práva uplynula tým istým dňom teda 5.3.2013. V tomto prípade síce
žalobca začal dražobné konanie a realizoval ho dobrovoľnou dražbou 8.12.2011, ale dražba bola súdom
vyhlásená za neplatnú, preto podľa názoru súdu prvej inštancie takýto záver nemôže pri posudzovaní z

hľadiskaustanovenia§112Občianskehozákonníkaviesťkzáveruospočívanípremlčania.Záložcateda
mohol riadne uplatniť námietku premlčania, čo aj riadne a preukázateľne urobil touto podanou žalobou.
Preto je nepochybné, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou sa premlčalo ku dňu 05.03.2013 a
záložca riadne vzniesol námietku premlčania, a teda žalovaný nie je oprávnený uspokojiť pohľadávku
výkonom záložného práva. Žalobca vzniesol námietku premlčania, a to tak zmluvy o úvere, ako aj

samotnéhozáložnéhopráva.Súdprvejinštancieuvedenépreskúmaladospelkzáveru,žetátonámietka
žalobcu bola uplatnená dôvodne. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby v danom prípade mal
súd prvej inštancie za to, že plynula zajedno premlčacia doba ako pohľadávky, tak aj záložného práva,
a teda začala plynúť dňom 04.03.2010, preto premlčacia doba ako pohľadávky, tak aj záložného práva
uplynula dňom 05.03.2013.

Námietku premlčania záložného práva vznesenú žalobcom tak súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú,
pričomdlžníkomúčinnevznesenánámietkapremlčaniabránisúdnejvymáhateľnostipremlčanéhopráva
a okamihom jej vznesenia došlo k zániku nároku veriteľa - žalovaného na jej súdnu vymáhateľnosť.
Vychádzajúc z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka veriteľ si svoje právo musí uplatniť na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračovať, pričom v tomto prípade, ako

už bolo opakovane uvedené, právoplatné rozhodnutie o neplatnosti dražby malo za následok to, že aj
keď záložný veriteľ u oprávneného dražobníka uplatnil nárok na realizáciu záložného práva, v konaní
sa riadne nepokračovalo, a k spočívaniu premlčania pre skutočnosť, že išlo o neplatnú dražbu, nedošlo.
Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné vyjadriť sa aj k existencii naliehavého právneho záujmu
v zmysle § 137 CSP v súvislosti s podanou žalobou. Platí, že naliehavosť právneho záujmu je

daná vtedy, ak je právny vzťah, resp. právo, medzi stranami sporné alebo vyvolávajúce stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje potreba
odstránenia tejto neistoty, ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Uvedené skúma súd ex offo a
posudzuje, či je podaná žaloba vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012. Takýmto určením možno dosiahnuť odstránenie
právnej neistoty, v ktorej by sa žalobca ocitol v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného
práva a zároveň v súvislosti s reálnym znížením možnosti disponovania (napr. predaja nehnuteľnosti)
na realitnom trhu. Uvedené vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu potvrdil aj Najvyšší súd SRv uznesení sp.zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28. marca 2023, kde dovolací senát občianskoprávneho
kolégia NS SR rozhodol vo veci, v ktorej riešil otázku procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené záložným právom v situácii, keď v minulosti síce

došlo k zriadeniu záložného práva záložnou zmluvou, avšak súčasný stav oslabuje alebo znemožňuje
záložnému veriteľovi realizovať výkon záložného práva.
Napokon vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2. rade, poukázal súd
prvej inštancie na skutočnosť, že aj keď zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (pozn.
zmluvu o splátkovom úvere uzavreli obaja žalobcovia so žalovaným) vyplýva, že subjektom tejto zmluvy

je žalobca v 1. rade, zo skutočnosti, že žalobkyňa spolu so žalobcom býva v predmetnej nehnuteľnosti,
je daná jej aktívna vecná legitimácia titulom rodinno-právneho vzťahu a skutočnosťou, že predmetná
nehnuteľnosť slúži na jej bývanie tak, ako aj na bývanie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/33/2021 zo dňa 1.12.2021.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď priznal úspešným žalobcom
v1.radea2.radevočižalovanémunároknanáhradutrovtohtokonaniavrátanetrovkonaniaonariadení

neodkladného opatrenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP.
Namietal, že obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd sa s podstatnou časťou

argumentácie žalovaného nevyporiadal vôbec, či nevyporiadal relevantne, odôvodnenie je formalistické
a v svojich dôsledkoch absurdné, majúce podobu degenatio iustitiae, v podstate vôbec relevantne
nereagujenaargumentáciužalovaného,relevantnenereagujenaobsahprávnychnoriem,ichracionálny
zmysel a rozhodovaciu prax najvyšších justičných autorít a celý skutkový a právny stav je tvrdený
parciálne a jednostranne, pričom úplne zrejmé skutkové i právne okolnosti, ktoré jednoznačne vylučujú

nielen priznanie, ale i samotnú existenciu údajného nároku, t.j. tie, ktoré sú v prospech žalovaného,
sú v celom rozsahu bagatelizované, resp. úplne opomínané, napriek tomu, že tieto skutkové okolnosti
vyplývajú o.i. z písomných úkonov a právne okolnosti / závery vyplývajú ako z príslušných zákonných
ustanovení, tak i ich ustáleného výkladu podaného ako najvyššími justičnými autoritami, pričom tieto
korelujú i so závermi právnej vedy. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru odvolateľa rozhodnutím

nesprávnym a arbitrárnym a predstavuje porušenie ústavného princípu zákazu ľubovôle.
Postup súdu prvej inštancie, za situácie, kedy je povinnosťou žalobcu priložiť (§ 132 CSP) k žalobe
všetky dôkazné prostriedky, okrem tých, ktoré nemôže objektívne predložiť a tento uvedené neplní,
koná o nespôsobilom podaní, súd uvedené nevyhodnocuje v neprospech strany porušujúcej svoje
procesné povinnosti, nedoručuje „žalobu“ právnemu zástupcovi žalovanému, napriek opakovanej výzve

odmieta vykonať riadny postup podľa § 181 ods. 2 CSP a vôbec neuvedie na pojednávaní, či vidí
žalobu ako dôvodu alebo nedôvodnú, aby účastník mohol argumentovať vo vzťahu k tomuto názoru
nie je postupom nestranným. Uvedené skutočnosti sú dôvodom nejavenia sa nestrannosti (a tak
nerozhodovaní zákonným, t.j. o.i. i nestranným sudcom) sudcom v konaní a priebeh konania uvedené
pochybnosti len potvrdil.

Namietal, že vo veci úplne zjavne nerozhoduje/nerozhodoval zákonný sudca. Akcentujúc to, akým
spôsobom bol v celom doterajšom konaní (ale i v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia)
porušovaný princíp legality a osobitne zaručené práva žalovaného (okrem iného konaním popísaným
v texte tohto podania), založilo uvedené oprávnené pochybnosti o objektívnom zdaní sa nestrannosti
konajúceho sudcu, ktorý konal spôsobom odporujúcim ako konkrétnym ustanoveniam Ústavy, zákona,

ale i v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších justičných autorít.
Namietal, že súdu prvej inštancie bolo už v konaní o neodkladnom opatrení predložené plnomocenstvo
aj na zastupovanie v konaní vo veci samej, napriek uvedenému však právnemu zástupcovi žalovaného
nebola doručená ani riadna žaloba, ani prílohy k žalobca napriek tomu bolo vydané uznesenie
vyzývajúce na vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP. Nedoručenie riadnej žaloby, rovnako

ako nedoručenie príloh k žalobe právnemu zástupcovi strany, zakladá porušenie práva žalovaného na
spravodlivý proces a vylučuje, aby mohlo mať uznesenie odôvodňované ustanovením § 167 ods. 2
CSP reálne materiálne účinky, ak žalovanému nebola doručená riadna žaloba, teda nebol realizovaný
postup podľa § 167 ods. 1 CSP, žalovaný ani reálne nemôže splniť požiadavku súdu odôvodňovanú
ustanovením § 167 ods. 2 CSP, t.j. vyjadriť sa k žalobe.

Namietal porušenie práva na zákonného sudcu nesprávnym zápisom do registra „Csp“, keďže
predmetom konania nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa vecného práva
a jeho „viaznutia“ na predmete. Ide tak o porušenie pravidla na zápis / pridelenie veci a to ako
pravidla v zákone, tak i v Rozvrhu práce. Predmetom konania nie je spor zo zmluvy (a už vôbec niespotrebiteľskej), predmetom konania je spor týkajúci sa vecného práva a jeho „viaznutia“ na predmete.
Ide tak o spor ktorý má byť (a aj bol, odkiaľ bol z neznámeho dôvodu odobratý) zapísaný do registra
„C“. Neexistoval tu žiaden dôvod na zápis do registra Csp, z uvedeného dôvodu bola vec nesprávne

zapísaná, nedošlo tak k platnému prideleniu veci náhodným výberom spomedzi sudcov určených na
pridelenie / rozhodnutie sporov v relevantnom registri (ale v registri inom), čo dôsledkom musí byť
opätovnépridelenieazapísaniezákonompredpokladanýmpostupomdorelevantnéhosúdnehoregistra.
Namietal, že určenie vo vzťahu k nejakým, riadne nešpecifikovaným nehnuteľnostiam (vo vzťahu k ich
identifikácii tak nie je splnená podmienka úplnej určitosti), určenie, že tieto údajne nie sú zaťažené

záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa
29.03.2006 je nielen materiálne nevykonateľné z obsahových dôvodov, ale je nevykonateľné i z dôvodu
neurčitosti, keďže nie je zrejmé o ktorú záložnú zmluvu konkrétne ide, nie je uvedený jej predmet, ani
strany, hmotnoprávny účastník sa v petite označuje uvedením konkrétnych individualizačných znakov
- t.j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak.
Rozhodovanie o takomto nezákonnom petite zaťažuje konanie zásadnou vadou zmätočnosti.

Namietal, že žalobcovia ako dôkazy v žalobe označili napr. Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, z 29.03.2006, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, z 29.03.2006,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, tie však neboli doručené
žalovanému ako prílohy v úplnosti. Ak tieto neboli súdu predložené, je povinný odstrániť túto vadu
a vyzvať na doplnenie neúplného podania. Napriek tomu súd všetko uvedené ignoroval a podanie

prejednával ako žalobu a za týmto účelom vytýčil pojednávanie, ktoré však môže zákonne realizovať až
keď sú tu splnené, o.i., všetky vyššie zmieňované skutočnosti / podmienky.
Namietal, že žaloba o určenie, že nejaké riadne neuvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie
právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Ak v právnom poriadku takáto

osobitná právna norma nie je, nejedná sa o žalobu procesne prípustnú a tak neexistuje žiaden aktívne
vecne legitimovaný subjekt na jej podanie (uvedené platí aj vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii,
ak takáto žaloba prípustná nie je, nemôže byť žiaden subjekt pasívne vecne legitimovaný). Právna
norma, ktorá by umožňovala žiadať požadované určenie, že nejaké nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Uvedené bolo dôvodom na bezodkladné

zamietnutie žaloby bez meritórneho prejednania veci.
Namietal, že na pojednávaní vo veci súd vôbec neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím
v podstate znemožnil realizáciu akýchkoľvek procesných práv, výkon ktorých by reagoval práve na
skutočnosti, resp. právny názor súdu, ktorý mal byť súdom uvedený- a to napriek tomu, že bol na to
právnym zástupcom žalovaného opakovane vyzvaný, ako to vyplýva zo zápisnice i zvukového záznamu

zpojednávania.Súdvôbecneindikovaldôvodnosťneúplnéhopodania,anidôvodyprípadnejdôvodnosti,
za situácie ustálenej rozhodovacej praxe NS SR vo vzťahu k uplatneniu práva u dražobníka a neplynutí
premlčacej doby, v spojitosti s tým, že i prípadným dôsledkom premlčania nie je nikdy zánik práva, to,
že súd meritórne rozhodol ako rozhodol, bolo postupom a rozhodnutím absolútne prekvapivým (a nijako
vopred neindikovaným, strana tak vo vzťahu ku vedenému nemala možnosť akokoľvek reagovať).

Uviedol, že žalobca v úplnosti (každý z nich) žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vo vzťahu k predmetu konania
ako celku, vymedzeného jedným, súvislým neúplným návrhom rozhodnutia. To, že má niekto nejaký
odvodený (derivatívny), iný právny vzťah, navyše nijako nepreukázaný, nemá žiaden vplyv na vecnú
legitimáciu - a ak sa záložný vzťah týka iba záložcu a záložného veriteľa, žalobca v 2. rade nepochybne

vecne legitimovaná nie je. Z predmetného LV č. XXX pre k.ú. C. vyplýva, že vlastníkom tam evidovaných
nehnuteľností je len žalobca v 1. rade, B. A. r. B., C., č. X, PSČ XXX XX, H., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX.
Zákon(§100ods.1Občianskehozákonníka)stanovuje,ženapremlčaniesúdprihliadnelennanámietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z uvedeného

vyplýva, že námietka premlčania môže byť vznesená iba v súdnom konaní a iba ako obrana žalovaného
v spore s veriteľom (porovnaj textáciu nemožno premlčané právo veriteľovi priznať). Ak teda zákon
hovorí iba o možnosti vzniesť námietku v súdnom konaní o priznaní práva veriteľovi (čo sa nestalo) je
nepochybné, že sa tak v tomto prípade nestalo, nielen pre neurčitosť, ale i z dôvodu, že veriteľ predsa
žiadnu žalobu o priznanie práva nepodal a toto konanie tak nie je konaním, ktoré má na mysli § 100

Občianskeho zákonníka.
Namietal, že uplatnenie práva mimosúdne, oznámením o začatí výkonu, v prípade dobrovoľnej dražby
následne u dražobníka je tou skutočnosťou, s ktorou zákon spája spočívanie premlčacej doby. Uvedený
názor bol definitívne potvrdený i rozhodnutím publikovaným v Zbierke Stanovísk NS a rozhodnutí súdovč. 3/2023 pod č. 27, t.j. R 27/2023, v zmysle ktorého: „Iným príslušným orgánom“ v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej dražby“. Počas dražobného konania neplynie
doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.

Namietal, že vznášanie námietky premlčania zo strany žalobcu je nielen nedôvodné (právo bolo
uplatnené začatím výkonu, mimosúdne, formou dobrovoľnej dražby, i u dražobníka, zároveň sa záložné
právo vôbec nepremlčuje), ale takéto konanie je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, vznášanie
námietky premlčania za situácie, kedy sa výkon nedokončil len v dôsledku rozhodnutia súdu o
neplatnosti dražby (ktoré konanie samozrejme vylučuje konanie inej dražby) je nielen protiprávne, ale

doslova absurdné.
Namietal, že z výsluchu žalovaného na pojednávaní uvedeného vyplýva i ďalšia podstatná skutočnosť,
ktorú súd reálne nebral do úvahy - iba časť úveru bola použitá na úpravu domu a časť na podnikanie.
Právny vzťah (obligačný a už vôbec nie záložný) tak vôbec nie je minimálne z časti spotrebiteľský, čo
má zásadný vplyv na posudzovanie vzťahov i zákonnosť konania. V uvedenom prípade je rozhodujúce
reálne použitie prostriedkov, čo súd vôbec neposudzoval.

Namietal, že v danom prípade nejde o žiaden nový výkon záložného práva, ale o ten istý, ktorý nebol
dokončený práve v dôsledku vyhlásenia dražby za neplatnú. Takže tvrdenie, že ,,Žalovaná opäť po
rokoch, dňa 21.03.2023 listom oznámila ďalší výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou Oznámením
o dražbe č. XXX/XXXX,“ je absolútne zavádzajúce, na uvedený nonsens nadväzuje ďalší, že ,,K výkonu
záložného práva má dôjsť po 13 rokoch od vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru“, je to presne

naopak, výkon začal ešte v r. 2010. Dražbu mal vykonať dražobník DRAŽOBNÍK, s.r.o. (Oznámenie o
dražbe č. XXX/XXXX, z 21.03.2023), v čom mu bolo protiprávne súdnym rozhodnutím uznesením sp.zn.
6Csp/18/2023 zo dňa 20.4.2023 zabránené, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opäť
podal dlžník a záložca.
Právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou ani Dohovorom, nič také neexistuje,

k uvedeným záverom dospel pri interpretácii čl. 8 Dohovoru i Európsky súd pre ľudské práva, keď dospel
kzáverom,žeefektívnaochranasúkromnéhoživotanemôžeísťtakďaleko,abyzaisťovalakaždejrodine
vlastný domov. Existuje tu aj ustálená judikatúra NS SR stanovujúca, že to, že aj keď je záloh obydlím,
neznamená to, že by právo nebolo možné vykonať.
Podľa žalovaného ak ako existuje preferencia výkladu zachovávajúceho platnosť právnych úkonov,

tak existuje tiež aj preferencia výkladu zachovávajúceho platnosť akéhokoľvek konania, ak je to čo i
len akokoľvek možné. I na uvedené platí výkladové pravidlo, podľa ktorého sa právne úkony / právne
konanie vykladajú spôsobom, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu, pred takým výkladom, ktorý
neplatnosť zakladá (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07,
resp. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 625/03).

Žalovaný poukázal na to, že súd uvádza, že následná dražba, ktorá mala by na základe uvedeného
úkonu vykonaná bola súdom vyhlásená za neplatnú. V danom prípade sa teda nejedná o skutkovo
totožnú vec, ako v konaní pred NS SR vo veci sp.zn. 5Cdo/64/2020, kedy neodkladným opatrením
(predbežným opatrením) malo dôjsť k zákazu záložnému veriteľovi - navrhovateľovi dražby zdržať
sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej (žaloby o určenie

neplatnosti zmluvy o záložnom práve, pričom mal dražobník povinnosť upustiť od dražby podľa § 19 ods.
1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Uvedené tvrdenie je v celom rozsahu
arbitrárne, keďže si vyhľadáva v podstate neexistujúce rozdiely a to len preto, aby súd neaplikoval
ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zmyslom uvedeného rozhodnutia
je to, že ak nie je možné dražbu dokončiť z objektívnych dôvodov, v takom prípade nemožno tvrdiť, že

by záložný veriteľ, resp. dražobník, v konaní nepokračoval. Uvedené je práve naopak, čo do podstaty
situácie úplne identické, keďže ako už bolo uvedené, v zmysle ustanovenia § 70 Katastrálneho zákona
platí prezumpcia správnosti zápisu údajov v katastri, zároveň platí to, že dobrovoľná dražba je platná
až do doby, kým ju súd prípadne neurčí za neplatnú, že sa tak môže stať výlučne v osobitnom konaní a
zároveň v zmysle ustanovenia § 151md Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká jeho vykonaním

a uvedené bolo premietnuté i do neexistencie záložného, resp. výmazu v katastri nehnuteľností. Do doby
určenia dražby za neplatnú sa dražba považuje za platnú a nemožno ju vykonávať opäť, lebo záložné
právo prezumovane neexistuje. Citoval ust. § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého ak súd
určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Práve účinkom príklepu je zánik
záložného práva v dôsledku vykonania, ale konštitutívnym rozhodnutím sa stav vracia späť do času

pred udelením príklepu, v dôsledku čoho sa záložné právo "obnoví". Ide stále o ten istý výkon záložného
práva vrátený o krok späť.S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil,
žalobuvcelomrozsahuzamietol,aleborozhodnutiesúduprvejinštanciezmenilavrátilnaďalšiekonanie
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a elektronicky podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 21.02.2025 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.3
CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd
je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom
rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré

by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c),
d), e), f), g) a h) CSP.

6. Podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné

podmienky.

7. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1)
ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva
vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t.j. v sporovom konaní žaloba,

splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie
súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm. c)],
procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie

splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.

8. V prvom rade odvolací súd uvádza, že v tomto konaní sa odvolací súd ako súd nadriadený
zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou voči zákonnému sudcovi súdu prvej inštancie, ktorú vzniesol
žalovaný z obdobných dôvodov ako uvádza teraz vo svojom odvolaní. Odvolací súd rozhodol uznesením

č.k. 20NcC/7/2023-199 z 31.08.2023 o tejto námietke tak, že vrátil vec súdu prvej inštancie ako
nesprávne predloženú pre nesplnenie podmienok na prejednanie námietky zaujatosti. V tejto súvislosti
v tomto uznesení vyslovil odvolací súd právne názory, ktoré považuje za relevantné aj vo vzťahu
k namietaným nesplneným procesným podmienkam tohto konania (pozri body 12 až 15 uvedeného
uznesenia).

9. K námietke žalovaného o neakcentovaní predmetu konania, domnelého zápisu do zlého súdneho
registra a k porušeniu práva na zákonného sudcu odvolací súd konštatuje nasledovné.
Vec bola na Okresnom súde Bardejov v súlade s Rozvrhom práce pre rok 2023 náhodným výberom
pridelená sudcovi A. B. B., bola zapísaná do registra „C“ a bola jej pridelená sp.zn. 6C/38/2023. Z obsahu

spisu vyplýva, že na základe opatrenia predsedníčky Okresného súdu Bardejov 1SprO/1440/2023 zo
dňa 25.07.2023 (č.l. 37) bola predmetná vec prevedená do súdneho registra „Csp“, ktorú výnimkou
pridelila na konanie a rozhodnutie sudcovi A. A. B. B., ktorý je v uvedenej veci zákonným sudcom v
súlade s bodom 3., podbod 3.16., podbod 3.25. Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2023
a § 152 odsek 9, odsek 10 vyhlášky číslo 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

10. Podľa ust. § 19 písm. d/ CSP je daná výberová miestna príslušnosť súdu podľa adresy trvalého
pobytu žalobcu, ktorý je spotrebiteľom za situácie, že ide o spotrebiteľský spor. Žalobcovia majú trvalýpobyt v obvode Okresného súdu Bardejov. Podanou žalobou sa žalobcovia snažia docieliť odvrátenie
dobrovoľnej dražby iniciovanej žalovaným, s ktorým uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere (o ktorej
nemôžu byť pochybnosti, že tá v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej

uzatvorenia napĺňala definíciu spotrebiteľskej zmluvy), kde na zabezpečenie úveru z tejto spotrebiteľskej
zmluvy bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré majú byť postihnuté
dobrovoľnou dražbou, a ktorá je podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby. Za situácie, keď Súdny
dvor EÚ priznal spotrebiteľský charakter aj zmluve o založení nehnuteľnosti uzatvorenej medzi fyzickými
osobami a úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré má táto

spoločnosť voči uvedenej úverovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické osoby
konali s cieľom nevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie a nemajú funkčný vzťah
s uvedenou spoločnosťou (C-534/15), nemožno mať pochybnosti o tom, že tu prejednávaný spor je
nepochybne sporom spotrebiteľským a jeho zápisu do registra „Csp“ na Okresnom súde Bardejov niet
čo vytknúť. A. B. B. je tak zákonným sudcom mieste a vecne príslušného okresného sudu.

11. Nadriadený súd sa stotožňuje s posúdením zmluvného vzťahu medzi stranami sporu ako
spotrebiteľského a jeho zaradením do Oddelenia spotrebiteľské spory. Zmluva o splátkovom úvere zo
dňa 29.03.2006 ako aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z toho istého dňa, ktorá
bolauzavretázaúčelomzabezpečeniapohľadávkyzúverovejzmluvy,súštandardnýmispotrebiteľskými
zmluvami, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských

zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia sú
spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Odvolaciemu súdu sa javí, že žalovaný vidí problém v tom, že vec bude prejednávať sudca so

spisovou značkou reprezentujúcou spotrebiteľské veci s rovnakým numerickým označením, pričom
vždy ide o toho istého sudcu, ktorému nepochybne bola náhodným výberom pridelená vec, či už v
označení „C“ alebo „Csp“ a žalovaný vo výsledku ako keby chcel zamedziť charakteru konania so
slabšouzmluvnoustranou.Odvolacísúdnechcenijakomariťočakávaniažalovaného,alejeúplnejedno,
či vec je evidovaná v súdnom registri ako civilná alebo spotrebiteľská, ex offo postup súdu prvej inštancie

v danej veci je nevyhnutný práve pre základ sporu, čo tvorí zmluva o splátkovom úvere. Veď sudca už
bol zákonným spôsobom náhodným výberom vybratý, a to je najdôležitejšie preto aby si strany sporu
vyberať sudcu nemohli a k jeho zmene môže dôjsť len zo zákonných dôvodov.
I keď Banka zastúpená advokátom už raz dostala špecifickú odpoveď na námietku zaujatosti (pozri
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20NcC/7/2023–199 z 31. augusta 2023), odvolací súd v

otázke opakovanej námietky zaujatosti vznesenej žalovaným v zmysle § 54 ods. 2 CSP preskúmal vec
aj z hľadiska aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na
opakované rozhodovanie o vylúčení zákonného sudcu nie sú splnené zákonné podmienky.
Podľa § 49 ods. 1, 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (1).
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia

dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú (2).
Podľa § 53 ods. 1 - 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy

sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho

rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejúprocesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní
konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe
dôvodom zaujatosti sudcu.

Účastník občianskeho súdneho konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu (sudcov) z prejednávania
a rozhodovania veci, musí o každom sudcovi, ktorého zaujatosť namieta, uviesť konkrétne skutočnosti,
pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania vylúčený (§ 14 OSP, teraz § 49 – pozn. autora).
R 3/1980.
Odvolací súd opakovane uvádza, že na vznesenú námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi – pre

jeho postup v konaní a rozhodovaní – zmeny spisovej značky a právneho posúdenia vzťahu medzi
stranamisporunezhodujúcejsaspredstavamižalovaného niejeexlegemožnéprihliadať,atozdôvodu
jednak opakovania tých istých dôvodov ako aj nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok. Žalovaný
nielen neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré by zákonný sudca mal byť z konania vylúčený, no ani
bližšie neobjasnil, kedy sa o relevantných dôvodoch dozvedel, ktoré naviac neuviedol, preto odvolací
súd v zmysle ust. § 49 ods. 3, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 CSP na túto opakovanú námietku neprihliadal.

13. Odvolateľ uviedol ako dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na

spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Táto odvolacia námietka tak naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred
súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného

práva žalovaného, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. K
namietaným porušeniam procesných práv žalovaným odvolací súd uvádza nasledovne.

15. Žalovaný namieta, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, keď nebola doručená žaloba a prílohy k nej jeho právnemu zástupcovi, ale

len samotnému žalovanému, hoci v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod
sp.zn. 6Csp/18/2023, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, bolo nim predložené plnomocenstvo aj na
zastupovanie vo veci samej. Žalovaný tak namieta, že sa nemohol riadne vyjadriť k podanej žalobe
v zmysle § 167 ods. 2 CSP.

16. Podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (1). Spolu s doručením žaloby
súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok
v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny,
na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (2).

17. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

18. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie

doručil dňa 07.08.2023 priamo žalovanému žalobu, prílohy k žalobe, uznesenie súdu prvej inštancie,
aby sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe, poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu
a potvrdenie o prijatí žaloby na súde (súdna doručenka na č.l. medzi stranami 42 a 43 spisu).

19.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.12CoCsp/25/2023-165zodňa15.06.2023,vovýrokuI.potvrdil

uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 6Csp/18/2023-36 z 20.04.2023 o nariadení neodkladného
opatrenia (medzi tými istými stranami ako v prejednávanej veci) zdržať sa výkonu záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku
III. o uloženie povinnosti žalobcom podať žalobu o určenie, že na nehnuteľnostiach z tohto sporuneviazne záložne právo. Žalovaný bol zastúpený tým istým právnym zástupcom ako v tomto konaní.
K vyjadreniu k podanej žalobe žalovaný priložil plnomocenstvo (č.l. 107 spisu), ktoré potvrdzuje jeho
tvrdenie, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp.zn. 6Csp/18/2023, predložil

plnomocenstvo, ktoré sa vzťahovalo aj na zastupovanie vo veci samej.

20. Odvolací súd však napriek potvrdeným tvrdeniam žalovaného konštatuje, že nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie nedosiahol takú intenzitu porušenia procesného práva žalovaného vyjadriť
sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

V tomto prípade v konečnom dôsledku došlo doručeniu žaloby žalovanému a teda ten sa mal možnosť
prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadriť k skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedenými v jeho
žalobe. Teda nedošlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti
práva na spravodlivý proces, veď i žalovaný nepochybne dobre vedel, že žalobcovia na základe akého
právneho titulu uplatňujú.

21. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

22. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol predbežné právne posúdenie
veci,čimmuznemožnilmožnosťreagovaťnaprávnynázorsúdu,ajnapriektomu,žebolnatoopakovane
vyzvaný právnym zástupcom žalovaného. Z obsahu spisu však bol preukázaný opak. Zo zápisnice
z pojednávaní konaného 29.01.2024 (č.l. 214 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie vo vzťahu k sporným
a nesporným skutočnostiam rozviedol bližšie svoj postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP a uviedol akými

právnymi úvahami sa mieni zaoberať predovšetkým vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania a tiež
riadiac sa rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít (rozsudok NS SR 4Cdo/169/2021).

23. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že k otázke porušenia ustanovenia § 181 ods. 2 CSP zaujal
stanovisko aj Najvyšší súd SR, ktoré vyplýva z uznesenia sp.zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020,

podľa ktorého, cit.: ,,Cieľom § 181 ods. 2 C.s.p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré
sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať
rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali
zbytočnédôkazy,ktorésúdnepovažujezadôležitéanevenovalasapozornosťbezdôvodnýmskutkovým
tvrdeniam,ktorésúpodľanázorusúdubuďnespornéaleboprávnebezvýznamné.Porušenieuvedeného

ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.

24. Odvolací súd taktiež nepovažuje za dôvodné ani námietky žalovaného o neurčitom a materiálne
nevykonateľnom petite žaloby žalobcov v 1. a 2. rade. Takto uvedený petit považuje odvolací súd za
dostatočne určitý, aby z neho bolo možné vychádzať vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam (ktoré

sú dostatočne špecifikované v tomto petite určením katastrálneho odboru, katastrálneho územia,
okresom, obcou, druhom a číslom pozemku, typom stavby, súpisným číslom) a na základe akej záložnej
zmluvy (ktorá je špecifikovaná názvom, dátumom jej vydania a dňom povolenia jej vkladu v katastri
nehnuteľnosti) sa žalobcovia domáhajú určenia, že tieto nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, tak by súdne rozhodnutie vydané na základe takéhoto petitu bolo podkladom na vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, t.j. výmazu záložného práva z listu vlastníctva. Rozhodovanie
o takomto petite žaloby nezaťažilo rozhodovanie súdu prvej inštancie vadou zmätočnosti.

25.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,

odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z tohto
ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia.

26. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento

súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa žalobcovia domáhal,
aké skutočnosti tvrdili, a aké dôkazné prostriedky označili, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanéhoa prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán
a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností
preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu

prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti tak, aby rozsudok neobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

27. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť

súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka

u žalovaného naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

28. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1

CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne

zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je
predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn.
4Cdo/256/2012).

29. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a
rozhodovaťpodľanich.Súdysúpovinnénavšetkyuvedenéprocesnéúkonyprimeraným,zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj
pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni
proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia
z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných

dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov
súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho
dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej

logiky.

30.Podľaodvolaciehosúduanitátoodvolacianámietkavšaknaplnenánebola,keďžesúdprvejinštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovýmistranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

32. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2. rade z dôvodu, že
vlastníkompredmetnýchnehnuteľnostiazáložcomjelenžalobcav1.rade,odvolacísúdsastotožňujeso
záverom súd prvej inštancie, že aj keď zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vyplýva, že
subjektomtejtozmluvyjelen žalobcav1.rade,zoskutočnosti,žežalobkyňav2.radespolusožalobcom

v 1. rade býva v predmetnej nehnuteľnosti, je daná jeho aktívna vecná legitimácia titulom rodinno-
právneho vzťahu a skutočnosťou, že predmetná nehnuteľnosť slúži na jej bývanie tak ako aj na bývanie
žalobcu v 1. rade. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného reálne
hrozí žalobcom neprimeraný zásah do ich práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život bez
akejkoľvek súdnej kontroly. Každý postup na výkon práv, ktoré sú priznané hmotným právom môže

byť predmetom súdnej kontroly a v prípade zistenia skutočnosti, ktoré sú relevantné vo veci je súd
tým oprávneným orgánom, ktorý rozhodne o tom, či je možný výkon takéhoto práva alebo nie. Výkon
akéhokoľvek práva nebude prípustný pri splnení určitých podmienok, napríklad, že jedná sa o výkon
premlčaného práva alebo je výkon v rozpore s dobrými mravmi. Za určitých podmienok nemožno priznať
súdnu ochranu výkonu práva a takéto podmienky vychádzajúc z individuálnych okolností prípadu boli

splnené aj v tomto prípade.

33. V civilnom sporovom konaní sa podľa § 137 písm. c) CSP možno podanou žalobou domáhať určenia,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

34. V odbornej verejnosti prebiehala diskusia o nedostatkoch právnej úpravy týkajúcej sa následkov
premlčania záložného práva. Bol vyslovený názor, podľa ktorého sa určovacou žalobou možno domáhať
určenia, že záložné právo tu nie je v dôsledku jeho premlčania a takýto rozsudok môže byť podkladom na
výmaz záložného práva z evidencie katastra (porov. MRVA, M. Premlčanie záložného práva zriadeného
podľa § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

a následky jeho premlčania. In: Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2016, s. 14 a nasl.). Avšak
táto polemika už bola prekonaná rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4Cdo/169/2021 (R 70/2023) z
26.10.2022, na ktorý správne poukázal súd prvej inštancie. Naliehavý právny záujem na určení, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2022, sp.zn. 4Cdo/169/2021).

35. Správnosť záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo
169/2021 z 26. októbra 2022 bola potvrdená uznesením Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 427/2023-16
z 05.09.2023, ktorým bola odmietnutá ústavnú sťažnosť voči tomu rozsudku, cit.: ,,...V prejednávanej
veci najvyšší súd odobril rozhodnutia nižších súdov v otázke procesnej prípustnosti žaloby o určenie

a prípustnosti vznesenia námietky premlčania v takomto type konania s následkom možnosti výmazu
záložného práva z evidencie katastra nehnuteľností. Z pohľadu ústavného súdu ide teda o zhodnotenie
procesnej otázky, ktorú v prípade absencie výslovnej dikcie zákona možno riešiť aj prostredníctvom
dotvorenia práva sudcom za splnenia podmienok podľa čl. 4 ods. 2 CSP.“

,,24. Iní autori zastávajú názor, že záložca má naliehavý právny záujem na určení, že premlčané záložné
právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Podľa nich je prijateľná
interpretácia, že takýto určovací rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného
registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá
(porov. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 – § 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1241.).
25. Ústavný súd pre komplexnosť pohľadu považuje za vhodné poukázať aj na návrh novely
Občianskeho zákonníka, ktorý bol na verejné pripomienkovanie predložený už 15. októbra 2018, kde
sa v navrhovanom § 114h zakotvuje, že „Ak je právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva, zapísané voverejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že tu takéto
právo nie je.“.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Vzhľadom na celkovú zmenu koncepcie inštitútu

premlčaniavsúkromnomprávejenevyhnutnézaviesťosobitnépravidlopreúčinkypremlčaniavovzťahu
knárokom,ktorésaneuplatňujúnasúde(napr.nárokyzozáložnéhoalebozádržnéhopráva).Primárnym
účinkom je oprávnenie povinnej osoby mimosúdne namietnuť premlčanie, v dôsledku čoho nemôže
veriteľ svoj nárok vykonať. Tohto práva sa povinná osoba nemôže vopred vzdať (porovnaj § 114g ods. 4).
Napriek tomu, že dôvodne vznesenou námietkou premlčania nedochádza k reálnemu zániku práva ani

premlčaného nároku, v záujme právnej istoty je povinná osoba oprávnená domáhať sa žalobou podľa
§ 137 písm. c) CSP určenia, na základe ktorého bude možný výmaz príslušného práva z verejného
zoznamu alebo registra. Typickým príkladom je premlčaný nárok zo záložného práva, pri ktorom nie
je daný legitímny dôvod časovo neobmedzeného trvania jeho zápisu (aj keď samotné záložné právo
nezaniklo) a záložca sa môže úspešne domáhať určenia, že záloh nie je záložným právom zaťažený. K
týmto záverom dospela súdna prax už za predchádzajúcej úpravy.“

26.Riešenie,ktorénajvyššísudvnapadnutomrozsudkuzvolil,takzpohľaduústavnéhosúduzodpovedá
prevažujúcemu názoru odbornej verejnosti o procesnej možnosti podania určovacej žaloby, v rámci
ktorej bude vznesená námietka premlčania záložného práva, a takýto rozsudok môže slúžiť ako podklad
na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Toto riešenie zodpovedá aj navrhovanej novej
právnej úprave. Ide teda o riešenie zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky.“

36. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú
naliehavý právny záujem na určení, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo. Ako vyplynulo
z dokazovania uvedené záložné právo je zapísané na príslušnom liste vlastníctva, čím zaťažuje
nehnuteľnosťžalobcov.Napožadovanomurčeníjenaliehavýprávnyzáujem,keďževprípadevyhovenia

žalobe v tejto časti, by súdne rozhodnutie bolo podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností, t.j. výmazu záložného práva z listu vlastníctva. Zároveň by sa uvedeným určením
odstránil stav právnej neistoty na strane žalobcov, ktorý napriek vznesenej námietke premlčania
záložného práva, mali nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností naďalej zaťaženú zápisom záložného
práva.

37. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

38. Podľa ustanovenia § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno

uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

39. Podľa ustanovenia § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

40. Úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky
procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude
môcť odvolací súd prihliadnuť. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1244.)

41. Odvolací súd neprihliadol na žalovaným uvádzanú odvolaciu námietku, že vo vzťahu k posúdeniu
charakteru úverového zmluvného vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným ako
spotrebiteľského, súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil vyjadrenie žalobcu v 1. rade v konaní vedenom

na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/10/2022 v rámci pojednávania konaného dňa 05.12.2013
o tom, že zobral časť úveru na úpravu domu a časť na podnikanie. Odvolací súd vychádzal z toho,
že žalovaný prvýkrát namietal túto skutočnosť až v rámci odvolacieho konania, pričom nepreukázal, že
by tento prostriedok procesnej obrany nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvejinštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/ CSP. Nič tak nebránilo
žalovanému, aby tento prostriedok procesnej obrany uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie.
NavyševtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnieC-110/14

„Costea“ z 3. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta,
ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno
považovať ... za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním
tohto advokáta. Ďalej z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie na ktorú poukazoval odvolateľ vo
veci C-464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola

predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel
len nevýznamný. Na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré
objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých
mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá
sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene

vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.“
Pokiaľ však z obsahu spisu nevyplýva opak, pričom z údajov zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere, v
ktorej sú žalobcovia ako fyzické osoby nepodnikatelia označení rodným číslom - spotrebitelia a napokon
opak odvolateľ ani len pred súdom prvej inštancie netvrdil a zároveň nepreukázal, potom uvedené
tvrdenie o podnikateľskom charaktere ostalo nielen v polohe novoty podľa § 366 CSP, ale aj tvrdením,

ktoré nebolo preukázané.

42.Vzmysleodvolacíchnámietokžalovanéhobolospornéprávneposúdenievecisúdomprvejinštancie,
že došlo k premlčaniu záložného práva žalovaného viaznuceho k nehnuteľnostiam evidovaným na
liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. patriacim žalobcovi v 1. rade v trojročnej objektívnej premlčacej dobe,

vzhľadom na žalobcami vznesenú námietku premlčania záložného práva.

43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

45. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

46. Podľa 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

47. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný - Slovenská sporiteľňa, a.
s. ako veriteľ a žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 29.03.2006 Zmluvu o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXXX (č.l. 25 spisu), na základe ktorej im žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo
forme úveru vo výške 1.000.000,- Sk, druh úveru Úver PLUS na bývanie. Zároveň žalovaný ako záložný
veriteľ so žalobcom v 1. rade ako záložcom uzatvoril podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
dňa 29.03.2006 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č.l. 26 spisu), kde ako predmet
zálohu sú uvedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., okres Bardejov zapísané

na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemok parc. č. XXX, o výmere 356 m2, druh pozemku: záhrada,
pozemok parc. č. XXX, o výmere 637 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný
dom, postavený na pozemku parc. č. XXX, súpisné č. X vo vlastníctve žalobcu v 1. rade (ďalej v texte
len ako ,,predmetné nehnuteľnosti“). Súčasťou záložnej zmluvy je i Mandátna zmluva, ktorou záložca
ako mandant poveril a splnomocnil záložného veriteľa ako mandatára, aby na ich účet za odplatu 1,-

Sk uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa predmetnej zmluvy
o záložnom práve, ktorá tvorí obsah listiny, a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony potrebné
na prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu. Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti je
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. (č.l. 8 spisu).Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobcovia sa dostali do omeškania so splácaním úveru, v
dôsledku čoho žalovaný Oznámením zo dňa 04.03.2010 (č.l. 24 spisu) vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru dňa 03.03.2010, a to z dôvodu uvedeného v bode 7.6 Všeobecných obchodných

podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou a. s. účinných od 01.08.2002. V tejto listine je výslovne
uvedené, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti znamená, že uvedená pohľadávka sa stal splatnou
a Slovenská sporiteľňa, a.s. je oprávnená požadovať splatenie celej tejto pohľadávky.
Následne Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila začatie výkonu záložného práva. Výkon záložného práva
bol realizovaný dobrovoľnou dražbou dňa 08.12.2011, pričom rozsudkom Okresného súdu Bardejov,

sp.zn. 5C/10/2012 z 11.06.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 10Co/25/2020
z 15.12.2022 bola táto dobrovoľná dražba určená za neplatnú. Spoločnosť Dražobník, s.r.o. listom
zo dňa 22.03.2023 (č.l. 11 spisu) zaslala žalobkyni v 2. rade Oznámenie o dražbe č. XXX/XX, podľa
ktorého sa mala konať dňa 25.04.2023, o 10,00 hod. dobrovoľná dražba k predmetným nehnuteľnostiam
evidovaným na LV. XXX, k.u. C..
Okresný súd Bardejov uznesením č.k. 6Csp/18/2023-36 z 20.04.2023 nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo výroku III. uložil žalobcom
povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, o určenie, že na
nehnuteľnostiach z toho sporu neviazne záložné právo. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
12CoCsp/25/2023-165 z 15.06.2023 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a III. (č.l. 17

spisu).

48. Záložná zmluva (zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam) ako právny inštitút je právne
upravená v ustanovení § 552 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávku možno zabezpečiť aj
záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o

vecných bremenách. Záložnú zmluvu uzatvára na jednej strane veriteľ pohľadávky a dlžník alebo tretia
osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je ten, voči ktorému má veriteľ pohľadávku zabezpečenú
záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom zálohu. Jeho povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi,
ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu. Obligačný a záložný dlžník môže byť tá istá osoba.
Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr

ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Premlčaniu podlieha
ajzáložnéprávo,čovyplývaz§100ods.2Občianskehozákonníkaapremlčísavovšeobecnejtrojročnej
premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (porovnaj v súdnej praxi napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/71/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS

250/2011 zo dňa 08.12.2011). Nejde o právo majetkové, ktoré by bolo z premlčania vylúčené. Námietku
premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v
momente, keď uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia
doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Žalobca v 1. rade
postavenie záložného dlžníka získal uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti so

žalovaným. Bol teda oprávnený vzniesť námietku premlčania nielen vo vzťahu k záložnému právu, ale
aj vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom.

49. V prípade premlčania záložného práva je daná možnosť domáhať sa proti záložnému veriteľovi
ochranyprostredníctvomsamostatnejžalobyourčenie,žetuzáložnéprávonieje,akjenatomnaliehavý

právny záujem. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/169/2021
dospel k záveru, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,
je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli
záložného veriteľa.

50. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,
aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po
neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas.
Premlčaním právo nezaniká, je obmedzená iba jeho žalovateľnosť, teda možnosť súdne alebo inak
mocensky ho vykonať. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby, nástup jeho

následkov je podmienený námietkou dlžníka. Tak, ako je pre veriteľa významnou hodnotou právneho
štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu právnej
istoty.Zuvedenéhojezrejmé,ževšeobecnýsúdjepovinnýriešiťsporyvedenéprednímsozohľadnenímvšetkých princípov právneho štátu a hľadať v situácii, keď sa záujmy účastníkov konania vedeného pred
ním dostanú do rozporu, ústavnú rovnováhu medzi nimi (II. ÚS 250/2011).

51. ,,V súvislosti s povahou premlčaného práva na výkon záložného práva možno poukázať (pri
podobnosti hmotnoprávnej úpravy) aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 21 Cdo
2185/2009 z 21. decembra 2010: «Aj keď premlčané právo pretrváva – všeobecne vzaté – ako tzv.
naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vztiahnuť aj na záložné právo. K speňaženiu
zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, ak osobitné právne predpisy neustanovujú iné spôsoby

speňaženia, napr. vo verejnej dražbe vykonávanej podľa zákona č. 26/2000 Zb., o verejných dražbách,
v znení neskorších predpisov, alebo súdnym predajom zálohu (porov. § 165a ods.1 ObčZ). Ak záložný
dlžník namietol dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne dovodzovať tzv. naturálnu
obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zaistenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu,
pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné
splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu

záložným dlžníkom nie je pojmovo možné; k prijatiu „premlčaného dlhu“ teda v tomto prípade, na rozdiel
od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť.»
30. Obsah záväzku na strane záložcu nespočíva v aktívnom konaní, ale v povinnosti niečo strpieť. Ak
by tu mal byť prítomný prvok dobrovoľnosti, pojmovo už nejde o výkon záložného práva, ale v takomto
konštrukte môžeme hľadať iné právne inštitúty. Zabezpečenie záväzku záložným právom teda spočíva

v tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je oprávnený sám bez
ingerencie, resp. súčinnosti záložcu, teda jednostranne, uspokojiť sa zo zálohu a záložca výkon jeho
práva musí strpieť. Premlčaním, t.j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe, nemožno veriteľovi
priznať právo na výkon záložného práva. Pojmovým obsahom záložného práva je teda jeho výkon, ak
k výkonu nedôjde pred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania záložcom dôjde k

vyprázdneniu obsahu subjektívneho práva veriteľa. Podobný záver učinil ústavný súd aj v náleze sp.zn.
II. ÚS 250/2011: „Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto
práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej
pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej

spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“
31. Na základe uvedeného možno ustáliť, že premlčané záložné právo už nemôže plniť svoju
uhradzovaciu, a teda tým aj zabezpečovaciu funkciu, preto jeho ďalší zápis v príslušnom katastri
nehnuteľností neopodstatnene a bez relevantného dôvodu zaťažuje záložcu. Je preto žiaduce, aby
takýto zápis bol vymazaný. Tento záver následne nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho

postavenia oproti záložcovi, keďže záložný veriteľ mal do času uplynutia premlčacej doby (3 roky, pozn.)
dostatok priestoru na výkon svojho záložného práva. Argument sťažovateľky o strate jej postavenia ako
v poradí 1. Záložného veriteľa vyznieva účelovo, pretože indikuje, že by sťažovateľka aj po uplynutí
premlčacej doby mala byť oprávnená na uspokojenie na úkor ostatných záložných veriteľov, a teda
jej právne postavenie by malo byť rovnocenné so záložnými veriteľmi, ktorých záložné právo nebolo

premlčané a výkon svojho záložného práva realizovali včas.
32. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,
aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po
neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas.
Premlčaním právo nezaniká, je obmedzená iba jeho žalovateľnosť, teda možnosť súdne alebo inak

mocensky ho vykonať. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby, nástup jeho
následkov je podmienený námietkou dlžníka. Tak, ako je pre veriteľa významnou hodnotou právneho
štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu právnej
istoty.“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 427/2023-16 z 05.09.2023).

52. Pre začatie plynutia premlčacej doby záložného práva je rozhodujúci deň, kedy veriteľovi vzniklo
právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, teda len čo sa pohľadávka veriteľa stane
splatnou. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom prípade začala plynúť
trojročná premlčacia doba záložného práva deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 03.03.2010. Počnúc dňom 04.03.2010 mohol žalovaný začať s výkonom záložného

práva, teda žalovanému ako záložnému veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na výkon
záložného práva. Premlčacia doba pritom uplynula 05.03.2013. Zároveň súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že v tom čase už bolo premlčané právo na uspokojenie pohľadávky zo Zmluvy osplátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, ktoré uplynulo tým istým dňom, teda 05.03.2013. Ak je záložné
právo premlčané, môže záložca vzniesť námietku premlčania a odvrátiť tým výkon záložného práva.

53. Žalobca v 1. rade vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k záložnému právu bez akýchkoľvek
pochybnosti v rámci podanej žaloby v tejto prejednávanej veci. Pritom ako vyplýva z už spomínaného
uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 427/2023-16 z 05.09.2023, pri skúmaní, či premlčanie
záložného práva mohlo nastať z hľadiska posúdenia, či hlavný záväzok bol tiež premlčaný, je
postačujúce, ak je objektívne jasné, že uplynula premlčacia doba vo vzťahu k hlavnému záväzku, a

nie je potrebné vyžadovať, aby bolo premlčanie dlžníkom aj účinne namietané. To, že súd prihliadne
na premlčanie iba na námietku dlžníka, je potrebné chápať v kontexte sporového konania o priznanie
plnenia z hlavného záväzkového vzťahu.

54. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkou žalovaného, že
ten ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v rámci

trojročnej premlčacej doby, plynúcej od 04.03.2010, a preto počas dražobného konania spočívala
premlčacia doba podľa § 112 CSP. Žalovaný síce nešpecifikoval moment začatia výkonu záložného
práva, ale 08.12.2011 bola realizovaná dobrovoľná dražba k predmetným nehnuteľnostiam.

55. Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom,

že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej
prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje
nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha
na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom
na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky.

Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý je kompetentný
uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe.

56. Možno sa stotožniť so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom prípade nejde o totožný

prípad ako v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, v ktorom bol
skutkový stav založený na tom, že v rámci dražobného konania došlo k nariadeniu neodkladného
opatrenia, ktorým bola uložená záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, s tým,
že bolo uložené navrhovateľovi podať v lehote žalobu vo veci samej. K realizácii dražby nedošlo

v dôsledku zásahu sudu autoritatívnym spôsobom, ktoré vzhľadom na charakter neodkladného
opatrenia, je jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením záložcu vlastníckeho práva
kzálohu.Záložnéprávoumožňujezáložnémuveriteľovidosiahnuťuspokojeniepohľadávkysiahnutímna
majetokzáložcovbezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinýmnezávislýmtribunálom.Neodkladným
opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to do právoplatného skončenia konania vo

veci samej, ak žalobca podá žalobu, a v ktorom sa vykoná dokazovanie vo veci samej za účelom
zistenia úplného skutkového stavu. Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku
vo veci samej. Možno tak prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že zákaz výkonu záložného práva uloženého
neodkladným opatrením nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa, že riadne nepokračoval
v začatom dražobnom konaní.

57. V prejednávanom prípade správne súd prvej inštancie ustálil, že nebola počas dražobného konania
žalovanému nariadeným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. No napriek tomu bolo vedené konanie
vo veci samej o neplatnosť dobrovoľnej dražby pod sp.zn. 5C/10/2012 na Okresnom súde Bardejov,

v ktorej bol žalovaný neúspešný, keď súd na základe podanej žaloby spotrebiteľa právoplatne judikoval
neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v súvislosti s nesprávnym ohodnotením predmetu dražby, čo už podľa
názoru odvolacieho súdu možno vykladať na ťarchu záložného veriteľa, že zavinil, že sa v začatom
dražobnom konaní riadne nemohlo pokračovať a dôjsť tak k spočívaniu premlčacej doby. V rozsudku

Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/10/2012-738 z 11.06.2020 okresný súd vyslovil právny záver, cit.:
“...Zhoda okolností spočívajúca v zmene miesta konania napadnutej dražby oproti predchádzajúcim
dvom dražbám, dohoda žalovaných v 1/(v našom konaní žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) a 2/ rade o
oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie podľa § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách až navydraženúsumu,ktorávšakpredstavovalalenniečookolotretinyreálnejhodnotydraženejnehnuteľnosti
a následná ponuka na spätný odkup dražených nehnuteľností žalovaným v 3/ rade za dvojnásobok
vydraženej sumy indikuje možnosť účelového konania subjektov zúčastnených dražby, zameraného na

dosiahnutie nízkeho výťažku dražby, čo je potrebné vyhodnotiť ako konanie zasahujúce do práv žalobcu
na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z dražby. Bez potreby ďalšieho preukazovania týchto okolností
týkajúcich sa dražby tak vykonané dokazovanie umožňuje dospieť k spoľahlivému záveru o nedodržaní
princípu proporcionality napadnutej dražby v konflikte medzi vyššie označenými právami (predovšetkým
majetkovými právami strán tohto konania, ako aj práva žalobcu na ochranu jeho obydlia). Totiž za

stavu, aký je aj v prejednávanej veci, že draženou vecou bolo obydlie záložcu (žalobcu) a výsledkom
dobrovoľnejdražbystratajedinéhoobydliazáložcuajehorodiny,akoajexistenciepohľadávky,ktorúbolo
možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy
prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať „ultima ratio“. Je tomu totiž tak najmä
v tých prípadoch, do ktorých spadá aj prejednávaná vec, keď vykonanou dražbou nebola uspokojená
pohľadávka záložného veriteľa a záložca nielenže prišiel spolu so svojou rodinou o bydlisko, ale nedošlo

unehoanikzánikujehodlhu,kvôliktorémuboladobrovoľnádražbavykonaná.“(pozribod52uvedeného
rozsudku).

58. Ďalšie iniciovanie (pokračovanie) dražobného konania, ktoré už bolo raz zavŕšené rozhodnutím
o neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to z dôvodov na strane neúspešného záložného veriteľa, nemôže

vyvolávať účinky, vyvolávajúce spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka počas
dražobného konania, ktoré viedlo k neplatnej dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ teda dražobník listom zo dňa
22.3.22023 oznámil žalobcovi v 1. rade ďalší výkon záložného práva na základe Oznámenia o dražbe
č. XXX/XX, v tom čase už bolo záložné právo premlčané.

59. Odvolací súd k tomu ďalej poznamenáva, že klasický konštrukt premlčania je výrazne narúšaný
načrtnutou koncepciou ochrany slabších subjektov v právnych vzťahoch. Tým, že súd (prípadne
akýkoľvek decízny orgán) má povinnosť prihliadať v spotrebiteľských právnych vzťahoch na premlčanie
z úradnej povinnosti, presúva sa protektivita premlčania vo vzťahu k dlžníkovi z inštitútu obrany na
zákonnú ochranu.

60. Zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je tak stimulácia jeho aktívneho prístupu k
uplatňovaniusvojichsubjektívnychpráv,pretožezozásadyvigilantibusiurascriptasunt(voľnepreložené
ako „bdelým patrí právo“, teda objektívne právo chráni toho, kto náležite dbá na svoje subjektívne právo)
vyplýva, že o existencii kvalifikovaného časového odstupu vo forme premlčacej lehoty je informovaný.

61. V tejto veci o bdelosti žalovaného uvažovať nemožno a to najmä z dôvodu, čo je kľúčové, že za
riadne pokračovanie v konaní procesu dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného nemožno považovať
podanie žaloby dlžníka spotrebiteľa o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorý bol v tomto konaní
navyše úspešný a preto počas doby ,kedy sa viedlo toto konanie, premlčacia doba nemohla spočívať,

preto súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, ak vec prioritne z toho hľadiska posúdil.

62. Záložné právo po vznesení námietky premlčania žalobcom v 1. rade tak zostalo iba v podobe
naturálnej obligácie a jeho ďalšia existencia nemá žiaden právny zmysel, pretože je nerealizovateľná. Za
súčasnej právnej úpravy je síce premlčané záložné právo naďalej evidované v katastri nehnuteľnosti a

bez súčinnosti záložného veriteľa ho nie je možné vymazať. No pri „mlčaní“ hmotnoprávneho predpisu k
riešeniu výmazu premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností, je súd povinný vyplniť medzeru
v právnom predpise pomocou sudcovskej tvorby práva v zmysle Čl. 4 ods. 2 Základných princípov
Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca v 1. rade ako záložca dovolal premlčania záložného práva,
je nepochybné, že žalovaný ako záložný veriteľ sa už nemôže domôcť speňaženia zálohu a teda ani

uspokojenia zabezpečenej pohľadávky a že záložné právo nemôže byť naďalej spôsobilým právnym
prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Je tak správny záver, že záložca sa tak môže
z dôvodu premlčania záložného práva domáhať výmazu záložného práva z katastra nehnuteľnosti aj
proti vôli záložného veriteľa.

63. Napokon odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej je
v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, vznášanie námietky premlčania za situácie, kedy sa výkon
nedokončil len v dôsledku rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby (ktoré konanie samozrejme vylučuje
konanie inej dražby), čo je nielen protiprávne, ale doslova absurdné.Odvolací súd uvádza, že samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi
nezakladá. Aplikácia inštitútu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania prichádza do úvahy iba
vo výnimočných a ojedinelých prípadoch. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala

by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné
poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva (tak ako už odvolací súd uviedol) -
vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pre vyriešenie otázky, či je vznesenie
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či sporová strana, ktorý sa dovoláva rozporu
s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupovala s dostatočnou mierou

starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý
zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti, nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri
uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práva povinností z neho vyplývajúcich. Dobrým mravom
zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. V danom spore odvolaciemu súdu

neboli preukázané žalovaným také okolnosti prípadu a napokon ani odvolací súd sám nevzhliadol také
okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo nutné vzhľadom na vyššie uvedené neprihliadať na vznesenú
námietku premlčania pre jej rozpor s dobrými mravmi.

64. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

65. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, ako vecne

správny.

66. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovia boli úspešní, no v
priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu žalovaného sa ani

nevyjadrili a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.Odvolacísúdvychádzazčl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i

v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).