Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – Záložné… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205682
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6117205682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/
A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G. G., 2/ H. C., D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. F. XXXX/XX, G. G., zastúpených: H. A. J., advokátka, so sídlom K. J. XX, G. G., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: L. M., so sídlom N. J. XXX, O., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: P. H. K. I., M.,
so sídlom O. F. I. XXXXX/XXX, K., IČO: XX XXX XXX, o zrušenie zmluvy o zriadení záložného práva,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/61/2017-1100 zo dňa
10. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/61/2017-1100 zo dňa 10. januára 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 16Csp/61/2017-1100 zo dňa 10. januára 2024 Okresný súd Banská
Bystrica (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalobcom
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania

žalovaného (II. výrok).
1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.03.2017 po pripustení jej zmien domáhali určenia: I. Súd
určuje, že nehnuteľnosti: pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere 344 m2,
pozemokregistra„C“,parcelnéčísloXXXX/XXX,zastavenéplochyanádvoriaovýmere46m2,pozemok
registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 175 m2, rodinný dom
súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, nachádzajúce sa

v okrese G. G., v obci G. G., v katastrálnom území G. G. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom G. G., katastrálnym odborom na LV číslo XXXX nie sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zapísanej do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom G. G.,
katastrálnym odborom na LV číslo XXXX pod V XXXX/XXXX. II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
22.11.2022 sp. zn. 16Csp/61/2017 prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou

žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov
konania žalovaného. Predmetný rozsudok napadli žalobcovia odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Banskej Bystrici, ktorý v odvolacom konaní sp. zn. 41CoCsp/14/2023 vydal dňa 21. 06. 2023uznesenie, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
1.2 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a

zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 114 ods. 1 písm. c/, § 155 ods. 2 a 4 zákona č.
7/2005 Z .z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)
a § 100 ods. 1 a 2, § 101 ods. 1, § 112, § 151j ods. 2, § 879e ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
1.3 Po vzhliadnutí danosti naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení súd prvej inštancie

uviedol, že zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplýva, že medzi žalobcami a právnym
predchodcom žalovaného bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o hypotekárnom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru
žalobcom, ktorého zabezpečenie bolo realizované formou zriadenia záložného práva k dotknutým
nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetný zmluvný

vzťah súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Predmetom tohoto konania bolo určenie,
že nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, nie sú zaťažené v prospech
žalovaného záložným právom, a to vzhľadom na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesli
žalobcovia.
1.4 V konaní, vzhľadom na zistený skutkový stav veci, nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica, spisová značka: 1R/15/2015, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi:
A. B. C. - K., s miestom podnikania E. F. XXXX/XX, XXX XX G. G., IČO: XX XXX XXX. Rozhodnutie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.11.2015. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica,
spisová značka: 1R/15/2015, bol potvrdený reštrukturalizačný plán v znení zo dňa 19.05.2016, prijatý
schvaľovacou schôdzou dňa XX.XX.XXXX, ktorý tvoril prílohu tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že právny
predchodca žalovaného si do dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
neprihlásil svoje pohľadávky voči dlžníkovi a ani zabezpečovacie práva ohľadne pohľadávok voči
žalobcovi 1/, vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Súd prvej inštancie preto posudzoval, aké účinky
vyvolalozačatiereštrukturalizačnéhokonanianamajetokžalobcovvichbezpodielovomspoluvlastníctve

manželov a aké účinky sú spojené so zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v
Obchodnom vestníku.
1.5 Aplikujúc § 155 ods. 2 ZKR dospel k záveru, že tým, že si právny predchodca žalovaného do
dňa zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku neprihlásil svoje pohľadávky voči
žalobcovi 1/, zaniklo právo právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa, vymáhať jeho neprihlásené

pohľadávky voči žalobcovi 1/ ako dlžníkovi. Čo sa však týka druhej časti ustanovenia § 155 ods. 2
ZKR (t. j. ..... zaniká právo veriteľov vymáhať aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka), na tomto mieste súd prvej inštancie poukázal na to, že právne závery
o účinkoch súdom potvrdeného plánu a zániku práva vymáhať neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka, sa týkajú výlučne zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu

žalovaného voči žalobcovi 1/, a teda žiadnym spôsobom sa nedotýkajú uvedeného zabezpečenia aj
pohľadávky, ktorú právny predchodca žalovaného evidoval voči inému subjektu, a to žalobkyni 2/. Vo
vzťahu k postaveniu a nárokom právneho predchodcu žalovaného k žalobkyni 2/ súd prvej inštancie
aplikoval § 155 ods. 4 ZKR, pojednávajúce o práve žalovaného domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich

pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Poukázal pri tom na samotný charakter
solidárneho záväzku žalobcov voči žalovanému, ktorý bol v konaní nesporný. V konaní nebolo sporné,
že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, a to medzi M. M., P.
ako veriteľom a žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ ako solidárnymi dlžníkmi. Uvedeným tak vzniklo niekoľko
záväzkových právnych vzťahov, vzhľadom na to, že išlo o právne konanie pasívne solidárne, je okrem

iného dôležité to, že vznikli dva tzv. vonkajšie právne vzťahy, a to medzi veriteľom a žalobcom 1/ a
právny vzťah medzi veriteľom a žalobkyňou 2/ (ktoré sú obsahovo rovnakým predmetom), a zároveň
jeden vnútorný spoludlžnícky vzťah medzi solidárnymi dlžníkmi navzájom, t.j. vzťah medzi žalobcami 1/
a 2/. Veriteľ má osobitnú pohľadávku voči žalobcovi 1/ a osobitnú voči žalobkyni 2/ a môže vyžadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, pretože každý je zaviazaný osobitne a vo vzťahu

k celku, to je v úplnosti. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil, že okolnosti týkajúce sa žalobcu 1/ a jeho
reštrukturalizácie a účinkov plánu však nemajú absolútne žiaden vplyv na záväzkovoprávny vzťah medzi
veriteľom a žalobkyňou 2/. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tietopohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka a zabezpečujúce pohľadávky veriteľa voči žalobcovi 1/; avšak s náležitou aplikáciou
ustanovenia § 155 ods. 4 ZKR, táto okolnosť nespôsobuje zánik práva žalobcu domáhať sa uspokojenia

jeho pohľadávky voči žalobkyni 2/ ako spoludlžníčke a rovnako tak nezaniká ani zabezpečenie tejto
pohľadávkyžalovanéhovočižalobkyni2/,ktorézaťažujemajetokžalobkyne2/,ktoréhojebezpodielovou
spoluvlastníčkou.
1.6 K skutočnosti, že podľa reštrukturalizačného plánu zverejneného dňa XX.XX.XXXX boli
nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou

medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcami, zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne žalobcu
1/ v celosti, súd prvej inštancie uviedol, že k inému zápisu vzhľadom na charakter vlastníctva žalobcu
1/ k predmetným nehnuteľnostiam, a to bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani dôjsť nemohlo.
Zdôraznil potrebu rozlišovať, že reštrukturalizácia žalobcu 1/ nemá rovnaké účinky ako konkurz vo
vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. ako § 53 ods. 1 ZKR, v zmysle
ktorého vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov), preto bol

zápis uvedených nehnuteľností len v podiele pripadajúcom na žalobcu 1/ v prípade reštrukturalizácie
a vypracovaného plánu vylúčený.
1.7 Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či majetok v bezpodielovom spoluvlastníctva
manželov žalobcov 1/ a 2/ je alebo nie je v dôsledku žalobcami vznesenej námietky premlčania aj
naďalej, a to aj po reštrukturalizácií žalobcu 1/, zaťažený záložným právom na účely zabezpečenia

pohľadávky žalovaného voči žalobkyni 2/. Uviedol pri tom, že k samotnému vzniku nároku, kedy právny
predchodca žalovaného ako veriteľ mohol po prvýkrát začať s výkonom záložného práva, a to na
účely uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere, došlo najskôr až dňa 24.12.2014 (t.j.
nasledujúcideňpomárnomuplynutí15-dňovejlehotypočítanejoddoručeniaoznámeniaomimoriadnom
zosplatnení úveru dňa 08.12.2014), t.j. až po 01.01.2003, ktorým je datovaná účinnosť zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“). S poukazom na § 879e ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý stanovuje, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2003 a len, ak ide o nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003, sa tieto posudzujú podľa
doterajších predpisov, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepochybné, že 24.12.2014 (vznik nároku na
výkon záložného práva) je dátumom po 01.01.2003, od ktorého času je účinná novela zákonnej úpravy

v ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ZoDD. Z uvedeného vyvodil, že výkon
záložného práva realizovaný právnym predchodcom žalovaného v zmysle ustanovení ZoDD bol plne
v súlade s uvedeným predpisom, ustanovením § 879e Občianskeho zákonníka a nálezom Ústavného
súdu II. ÚS 250/2011.
1.8 V súvislosti s namietaným premlčaním súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v konaní

samostatne posudzuje premlčaciu dobu zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči žalobcom
a samostatne posudzuje premlčanie práva záložného veriteľa, t. j. žalovaného, domáhať sa uspokojenia
zo zálohu. Tieto práva sú nepochybne dve samostatné a ich premlčanie plynie tiež samostatne na
základe samostatných skutočností a má samostatnú dĺžku premlčacej doby. Čo sa týka premlčacej doby
zabezpečovanej pohľadávky, súd prvej inštancie po aplikácii § 53 ods. 9, § 103 a § 565 Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že pri premlčacej dobe v dĺžke troch rokov, ktorá začala plynúť prvý deň
nasledujúci po márnom uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, ktorá splatnosť
celého úveru vyvolala (pričom vychádzal z toho, že dôvodom okamžitej splatnosti celého dlhu vyhlásenej
ku dňu 03.12.2014, bola práve splátka splatná dňa 10.08.2014), premlčacia doba žalovanému uplynula
dňa 11.11.2017, a teda premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky žalovaného márne uplynula

v priebehu tohto súdneho konania. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že ak v konaní došlo k premlčaniu
pohľadávky z úverovej zmluvy žalovaného voči žalobcom, musí údajne byť premlčané aj záložné
právo, súd prvej inštancie poukázal na to, že premlčanie práva z úverovej zmluvy a premlčanie výkonu
záložného práva predstavujú premlčanie dvoch rôznych práv, pretože, ak je pohľadávka zabezpečená
záložným právom premlčaná, neznamená to automaticky, že ju nie je možné uspokojiť zo zálohu (§ 151j

ods. 2 Občianskeho zákonníka).
1.9 Čo sa týka námietky premlčania výkonu záložného práva, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
právo na výkon záložného práva žalovaného ako záložného veriteľa z predmetných zmlúv o záložnom
práve k nehnuteľnostiam premlčané nie je. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skúmal, či nenastali
skutočnosti, ktoré riadne plynutie premlčacej doby prerušili, pričom uviedol, že k premlčaniu záložného

práva môže dôjsť iba v prípade, ak v premlčacej dobe nezačal záložný veriteľ s výkonom záložného
práva. Pre súd prvej inštancie bolo dôležité zistenie, či v čase od 24.12.2014 do 24.12.2017 žalovaný
ako veriteľ uplatnil práva zo záložnej zmluvy, teda začal s výkonom záložného práva a realizoval tak
uhradzovaciu funkciu záložného práva. Podľa jeho názoru, došlo k prerušeniu premlčacej doby výkonuzáložnéhoprávavzmysle§112OZ,atoužsamotnýmpodanímnávrhunavykonaniedobrovoľnejdražby
dražobníkovi a súčasne nariadením dražby na konkrétne nehnuteľnosti. Poukázal pritom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/64/2020 z 30.11.2022, v zmysle ktorého: ,,Iným

príslušným orgánom“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej dražby.
Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.“ Súd prvej inštancie
skonštatoval, že prerušenie premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka predpokladá
uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu a riadne pokračovanie v začatom konaní,
pričom vzhľadom na povahu záložného práva a rôzne spôsoby jeho výkonu a rôznu zákonnú úpravu, v

prípade dobrovoľnej dražby sa neuplatňuje právo na súde a ani na žiadnom inom orgáne, ale postupom
upraveným priamo v ZoDD a záložné právo sa vykonáva na konkrétnej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa
koná na zmluvnom základe medzi navrhovateľom a dražobníkom, a preto až samotným kolom dražby
dochádza k riadnemu pokračovaniu výkonu záložného práva.
1.10 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, ako veriteľ pokračoval v realizácii záložného práva,
pretoževdražbeohľadompredmetnýchnehnuteľnostípokračovaldo01.04.2016,kedyupustiloddražby

z dôvodu, uvedenom v § 19 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. Dôvodom upustenia od dražby
tak bola skutočnosť, kedy na majetok vlastníka predmetu dražby bola povolená reštrukturalizácia,
resp. v súvislosti s ním a v tejto súvislosti bolo ako dôkaz vykonané súdne rozhodnutie – povolenie
reštrukturalizácie 23.12.2015 na subjekt A. B. C. – K., zverejnené v Obchodnom vestníku XXX/
XX. Následne žalovaný vo výkone záložného práva pokračoval aj prostredníctvom činnosti v poradí

druhého dražobníka, keď dňa 23.06.2016 právny predchodca žalovaného ako navrhovateľ dražby
a záložný veriteľ vydal pre dražobníka – spoločnosť Q. Q., M.. M. D. Vyhlásenie navrhovateľa dražby
o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
dražby nehnuteľností žalobcov a objednávkou zo dňa 14.07.2016 si spoločnosť Q. Q., M.. M. D.
objednala u znalca A. K. R. vypracovanie znaleckého posudku za účelom vykonania dobrovoľnej

dražby predmetných nehnuteľností žalobcov, ktorý znalecký posudok č. XX/XXXX znalec vypracoval
dňa 03.10.2016 na sumu 106.000,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k výmazu záložného práva
z katastra nehnuteľností, ďalšie pokračovanie vo výkone záložného práva zostalo pre žalovaného
nerealizovateľné. Žalovaný tak v dôsledku toho, že na liste vlastníctva nie je opätovne zapísané záložné
právo v prospech žalovaného, resp. ako bolo pôvodne zapísané v prospech jeho právneho predchodcu

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
žalovanému objektívne bez akéhokoľvek jeho zavinenia nie je umožnené, hoci v trojročnej premlčacej
dobeakoveriteľpreukázateľneriadnezačalsvýkonomzáložnéhopráva,abyvuplatnenísvojhoprávazo
záložnej zmluvy na uspokojenie pohľadávky voči žalobkyni 2/ mohol aj riadne pokračovať. Podľa názoru
súdu prvej inštancie tak v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka došlo k prerušeniu premlčacej doby

výkonu záložného práva, s realizáciou výkonu, ktorého žalovaný riadne začal a aj riadne pokračoval,
avšak nie z vlastného pričinenia mu bolo samotné dovŕšení procesu realizácie výkonu záložného práva
znemožnené. Zistený skutkový stav a prerušené katastrálne konanie o znovuzapísanie záložného práva
do katastra nehnuteľností, bez opätovného zápisu ktorého vo vykonávaní záložného práva pokračovať
objektívne nemožno, nie je možné podľa názoru súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako stratu možnosti

žalovaného domáhať sa uspokojenia zo zálohu výkonom záložného práva, pretože tento výkon by mal
byť údajne premlčaný.
1.11 Vychádzajúc zo všetkých skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov dôvodná nie je, a preto ju v celom rozsahu
súd zamietol.

1.12 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP . V danom prípade bolo predmetom konania určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech
žalobcov v konaní tak predstavuje 0 % a úspech žalovaného predstavuje 100%. Vzhľadom na pomer
úspechu v konaní úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý

mu v II. výroku tohto rozsudku aj priznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobcovia vyslovili svoj nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a vyjadrili názor,
že nakoľko boli ich nehnuteľnosti zahrnuté do reštrukturalizačného plánu žalobcu v rade 1/ ako celok,
tak zanikol nárok žalovaného domáhať sa zabezpečovacieho práva žalovaného aj voči žalobkyni v rade2/. Podľa nich nešlo o zápis uvedených nehnuteľností len v podiele pripadajúcom na žalobcu v rade 1/,
ale aj na podiel pripadajúci na žalobcu v rade 2/.
2.2 Ďalej nesúhlasili ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že právny predchodca začal s

výkonom záložného práva a zároveň tým došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby podľa § 112
Občianskeho zákonníka a zároveň došlo k riadnemu pokračovaniu v začatom konaní zo strany právneho
predchodcu žalovaného.
2.3 Namietli, že samotné právne posúdenie súdu prvej inštancie uvedené v ods. 68 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, v zmysle ktorého, by bolo z hľadiska rešpektovania
základných princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej
zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase
vzniku nároku poznať nemohli, si právne odporujú s ďalšími odsekmi odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie pripúšťa, že výkon záložného práva bol riadne uplatnený zo
strany právneho predchodcu žalovaného dňom podania návrhu na vykonanie dražby v súlade so ZoDD

účinným až dňom 01.01.2003.
2.4 Ďalej namietali, že v Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam si jej účastníci dohodli
presné spôsoby výkonu záložného práva, a to predajom vo verejnej dražbe (nie podľa zákona č.
527/2003 Z.z.) alebo iným vhodným spôsobom, t.j. priamym predajom alebo vo verejnej obchodnej
súťaži v zmyslel § 281 Obchodného zákonníka. Iný spôsob výkonu záložného práva medzi žalobcami

a právnym predchodcom žalovaného dohodnutý nikdy nebol. Poukázali pritom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 60/2018 zo 14.06.2018, ktorý rieši právny problém týkajúci sa
neplatnosti dobrovoľnej dražby, kde záložný veriteľ pri výkone záložného práva aplikoval ZoDD, pričom
záložné právo vzniklo pred účinnosťou tohto zákona t,j. pred 01.01.2003. Tvrdili, že vychádzajúc z §
879e ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 250/2011,

vznik záložnej zmluvy, ako aj nárok z nej vzniknutý, teda právo záložného veriteľa domáhať sa vrátenia
plnenia z úverovej zmluvy výkonom záložného práva zo zálohu, sa posudzujú podľa predpisov platných
a účinných v čase vzniku záložného práva, t. j. právnych predpisov platných a účinných pred 1. januárom
2003. V konečnom dôsledku z toho vyplýva, že na výkon záložného práva zo záložnej zmluvy nemožno
aplikovať ZoDD. Žalovaný preto nepochybne nie je oprávneným navrhovateľom dražby a nehnuteľnosti

nie sú spôsobilým predmetom dražby. Navyše poukázali na to, že ZoDD nie je súčasťou Občianskeho
zákonníka, a preto naň nemožno aplikovať § 879e Občianskeho zákonníka.
2.5 Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia dospeli k záveru, že k platnému a riadnemu
začatiu výkonu záložného práva mohlo zo strany právneho predchodcu žalovaného dôjsť len na základe
aspôsobomdohodnutýmvzáložnejzmluveanievýkonomdobrovoľnejdražby.Poukázalinaskutočnosť,

že právny predchodca žalovaného odo dňa 24.12.2014 do 24.12.2017 a ani potom, nikdy neurobil voči
nim a ani iným osobám nijaký právny úkon, ktorým by začal výkon záložného práva predajom na verejnej
dražbe, priamym predajom tretej osobe a ani nevyhlásil verejnú obchodnú súťaž, a preto zo strany
žalobcu nemohlo dôjsť k začatiu a následnej realizácii výkonu záložného práva. Právne úkony na začatie
výkonu záložného práva formou dobrovoľných dražieb podľa ZoDD považovali za absolútne neplatné

právne úkony.
2.6 Nesúhlasili ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že výkon záložného práva nie je
premlčaný. Poukázali na to, že právny predchodca žalovaného si do reštrukturalizačného konania
vyhláseného na majetok žalobcu v rade 1/ neprihlásil splatnú pohľadávku voči žalobcovi v rade 1/ v
zákonnej lehote. Následne žalobcovia podali na Okresný úrad G. G., katastrálny odbor v dobrej viere,

že záložné právo zaniklo, návrh na výmaz záložného práva. Správny orgán výmaz záložného práva
vykonal. Okresný úrad, katastrálny odbor Rozhodnutím č. k. X XXX/XXXX rozhodol, že opraví v k.
ú. G. G., na Liste vlastníctva č.XXXX v časti C - ťarchy: Zapíše ťarchu: Na parc. č. XXXX/X, XXXX/
XXX, XXXX/XX + č. s. XXXX na parcele č. XXXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve H. C.: Záložné
právo pre pohľadávku M. M., P.. Bratislava č. zml. V XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2002- C. a odvolací

orgán v odvolacom konaní číslo konania S. X/XXXX-X zo dňa 17.05.2017 rozhodol, že odvolacie
konanie prerušuje do doby skončenia súdneho konania 16Csp/61/2017 vedeného na súde prvej
inštancie. Zdôraznili pri tom, že právny predchodca žalovaného rozhodnutie Okresného úradu G. G.,
odboru opravných prostriedkov číslo S. X/XXXX-X zo dňa 17.05.2017 nenapadol v rámci mimoriadnych
opravných prostriedkov v zmysle správneho poriadku a ani právny predchodca žalovaného nepodal voči

tomuto rozhodnutiu správnu žalobu v zmysle § 177 Správneho súdneho poriadku, ak výmaz záložného
práva považoval za nezákonný, tak ako tvrdil žalovaný pred súdom prvej inštancie. Podľa ich právneho
názoru, aj po výmaze zápisu záložného práva z katastra nehnuteľností vykonaného Okresným úradom
G. G., katastrálnym odborom ako správnym orgánom, mohol právny predchodca žalovaného uskutočniťzačatie výkonu záložného práva v súlade s článkom VI. ods. 1 a 2 záložnej zmluvy, t.j. verejnou dražbou,
priamym predajom, priamym predajom tretej osobe alebo vyhlásením verejnej obchodnej súťaže podľa
§ 281 Obchodného zákonníka, nakoľko podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené

v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Právny predchodca žalovaného podľa nich mohol začať
výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľností tretej osobe, aj keď na Liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie G. G. bola vyznačená plomba o oprave chyby v katastrálnom operáte
pod číslo S. XXX/XXXX. Katastrálne konanie o vklade vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, by
tak bolo v zmysle Katastrálneho zákona prerušené až do vybavenia zápisov predchádzajúcich tomuto

katastrálnemu konania o vklade vlastníckeho práva z dôvodu priameho predaja zálohov tretej osobe,
t.j. aj do vybavenia katastrálneho konania číslo S. XXX/XXXX, čím by došlo k riadnemu a včasnému
uplatneniu si výkonu záložného práva zo strany právneho predchodcu žalovaného. Tým, že došlo k
výmazu zápisu záložného práva z listu vlastníctva nedošlo k zániku záložného práva v zmysle § 151md
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tu podľa nich neobstojí ani obrana žalovaného, že tieto skutočnosti
právnemu predchodcovi žalovaného bránili v ďalšom riadnom pokračovaní v začatom konaní o výkone

záložného práva a žalovaný ostal vo výkone záložného práva spôsobmi uvedenými v záložnej zmluve
nečinný a teda riadne nepokračoval v začatom konaní.
2.7 Podľa ich názoru je premlčaná zabezpečená pohľadávka, t.j. záložné právo a zároveň samostatne
aj výkon záložného práva.
2.8 Zároveň žalobcovia namietli, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerozhodol o náhrade

trov konania podľa § 396 ods. 3 CSP s poukazom na bod 46 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu.
2.9 Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu navrhli, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne aby
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ich žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže
žalovaného na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom voči žalobcom v

rozsahu 100 % .

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcami proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako

súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalovanej, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval skutkový stav

veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383
CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy
vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného

skutkovéhostavu,pričomvsúdenejvecinebolinaplnenéprocesnépredpokladydoplňovaťdokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v
spojení s § 366 CSP).

8. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní

odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie
je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej
časti, tak aj v časti odôvodnenia a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie.

9.Súdprvejinštanciežalobužalobcovourčenie, žeichnehnuteľnostiniesúzaťaženézáložnýmprávom
vprospechžalovanéhozamietolsdôvodu,žezáložnéprávovočižalobkyni2/nezanikloajehovýkonvoči
nej nie je premlčaný. Žalobcovia s uvedeným právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie
nesúhlasili a rozsudok súdu prvej inštancie napadli včas podaným odvolaním.

10. Žalovaný v podanom odvolaní vyjadrili svoj nesúhlas s právny posúdením veci súdom prvej inštancie
v otázke zániku záložného práva na majetok v BSM v prípade, ak nehnuteľnosti boli zahrnuté
v reštrukturalizačnom pláne žalobcu 1/ v celosti. Súd prvej inštancie k tejto skutočnosti uviedol, že
k inému zápisu vzhľadom na charakter BSM, ani dôjsť nemohlo, pričom zdôraznil potrebu rozlišovať, že
reštrukturalizácia žalobcu 1/ nemá rovnaké účinky ako konkurz vo vzťahu k inštitútu BSM (vyhlásením

ktorého úpadcovo BSM zaniká), a preto bol zápis uvedených nehnuteľností len v podiele pripadajúcom
na žalobcu 1/ v prípade reštrukturalizácie a vypracovaného plánu vylúčený. Vo vzťahu k postaveniu
a nárokom právneho predchodcu žalovaného k žalobkyni 2/, súd prvej inštancie aplikoval § 155 ods. 4
ZKR, zohľadnil charakter solidárneho záväzku žalobcov voči žalovanému a dospel k záveru, že okolnosti
týkajúce sa žalobcu 1/ a jeho reštrukturalizácie a účinkov plánu nemajú žiaden vplyv na záväzkovo-

právny vzťah medzi veriteľom a žalobkyňou 2/.
10.1 Záložným právom na účely reštrukturalizácie je len zabezpečovacie právo, ktoré viazne na
majetku dlžníka. Záložné právo, ktoré viazne na majetku tretej osoby účinnosťou plánu nezaniká,
takéto záložné právo sa v reštrukturalizácii ani neprihlasuje. Ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR vylučuje,
aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľov práva domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok

voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ktorý je v reštrukturalizácii, ako aj uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, ktorým zabezpečili záväzok. K zániku týchto práv
môže dôjsť len s výslovným súhlasom veriteľa a nie prijatím reštrukturalizačného plánu. Pokiaľ ide
o neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou
plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi, t.j. menia sa na naturálne obligácie. Voči spoludlžníkom však

tieto pohľadávky možno vymáhať i naďalej. Z povahy solidárnych záväzkov vyplýva, že je len na úvahe
veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych
dlžníkov. Za solidárny záväzok manželia zodpovedajú svojim výlučným majetkom, ako aj majetkom v ich
BSM.
10.2 Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak v zmysle ZKR zaniklo právo žalovaného ako

veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky priamo voči žalobcovi 1/ ako dlžníkovi, neznamená to
zároveň zánik jej uspokojenia žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkom, pretože táto možnosť vyplýva priamo
z § 155 ods. 4 ZKR. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nedôvodne súdu prvej
inštancie vytýkali nesprávne právne posúdenie veci. Ako správny a zákonnej úprave zodpovedajúci
odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zverejnením uznesenia o potvrdení

reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo žalovaného ako veriteľa, ktorý riadne a
včas neprihlásil svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči žalobcovi 1/ a zanikli aj riadne a včas
neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok žalobcu 1/, no táto okolnosť v dôsledku
aplikácie § 155 ods. 4 ZKR nespôsobuje zánik práva veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky
voči žalobkyni 2/ ako spoludlžníčke, a rovnako tak nezaniklo ani zabezpečenie pohľadávky žalovaného

voči žalobkyni 2/, ktoré zaťažuje majetok žalobkyne 2/, ktorého je bezpodielovou spoluvlastníčkou.

11. Žalobcovia v podanom odvolaní nesúhlasili ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že právny
predchodca žalovaného začal s výkonom záložného práva a zároveň tým došlo k prerušeniu plynutia
premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka a zároveň došlo k riadnemu pokračovaniu v

začatom konaní zo strany právneho predchodcu žalovaného.

12. Žalobcovia vychádzajúc z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 60/2018 a
sp. zn. II. ÚS 250/2011 namietali, že na výkon záložného práva zo záložnej zmluvy nemožno aplikovať
ZoDD, a preto žalovaný je oprávneným navrhovateľom dražby a nehnuteľnosti nie sú spôsobilým

predmetom dražby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 68.
a 70. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie veci priliehavo poukázal na to, že
je potrebné rozlišovať právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2003 a nároky z týchto právnych vzťahov
vzniknuté pred 01.01.2003. Podľa § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka Ustanoveniami tohto zákonasa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie
je ustanovené inak. V posudzovanom prípade bola Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 15.10.2002 a záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam na jej
základe vzniklo dňa 17.10.2002 (deň povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností),
a teda sa jedná o právny vzťah vzniknutý pred 01.01.2003. Právnemu predchodcovi žalovaného vznikol
nárok na výkon záložného práva až dňa 24.12.2014, keď pohľadávka zabezpečená záložným právom
nebola žalobcami riadne a včas splnená, a preto je na tento nárok vylúčená aplikácia predpisov platných

do 31.12.2002, ale sa spravuje právnou úpravou účinnou v čase jeho vzniku.
12.1 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 250/2011 posudzoval otázku, či zodpovedá
ústavnekonformnémuvýkladunázorodvolaciehosúdu,podľaktorého§879eObčianskehozákonníkaje
potrebné vykladať tak, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu treba posudzovať
podľa predpisov účinných po 1. januári 2003 aj v prípade, ak sa veriteľ prvý raz mohol domáhať
uspokojenia zo zálohu už aj pred 31.12.2002. Podľa záveru ústavného súdu § 879e ods. 1 Občianskeho

zákonníka nemožno vykladať tak, že na základe právnych predpisov účinných do 31.12.2002 sa
posudzuje nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného
pred 01.01.2003 vznikli pred 01.01.2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, resp. z výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý v ústavným súdom
posudzovanom prípade nepochybne vznikol pred 01.01.2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych

predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Ústavný súd ďalej zdôraznil, že je v súlade s princípom
právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia záložného veriteľa zo zálohu riadil počas celého trvania
práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku
záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene do dňa vzniku práva záložného veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu (ako je tomu aj v posudzovanom prípade), vplyv zmeny

právnej úpravy na takéto nároky je vyjadrený v prechodnom ustanovení § 879e ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu neakceptovateľné
pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy,
riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať nemohli. Vzhľadom k tomu, že
právny predchodca žalovaného ako veriteľ žalobcov sa mohol domáhať uspokojenia zo zálohu až po

01.01.2003, výkon záložného práva sa spravuje novou právnou úpravou, ktorá platila v čase vzniku
tohto nároku.
12.2 Prijatím zákona č. 526/2002 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k reforme záložného práva v Slovenskej
republike Právna úprava záložného práva sa zjednotila v Občianskom zákonníku a z Obchodného

zákonníka boli vypustené ustanovenia upravujúce problematiku záložného práva (podľa ktorých bola
uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi sporovými
stranami). Súčasťou tejto reformy bolo aj prijatie ZoDD, ktorý v záujme efektívnosti komplexných
zmien právnej úpravy záložného práva zaviedol novú komplexnú a jednotnú úprava dražby mimo
výkon súdneho rozhodnutia, ktorá nahradila predchádzajúcu nedostatočnú a neefektívnu právnu úpravu

dražieb. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ v zmysle § 151j ods. 1 veta druhá môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona
(ZoDD, Notársky poriadok) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov
(Exekučný poriadok), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Oprávneniu záložného
veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu

bol ZoDD vytvorený nový inštitucionálny rámec. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil
s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že výkon záložného práva realizovaný
právnym predchodcom žalovaného v zmysle ustanovení ZoDD bol plne v súlade so zákonom. Ako
nesprávny odvolací súd vyhodnotil právny záver žalobcov, že žalovaný (resp. jeho právny predchodca)
nebol oprávneným navrhovateľom dobrovoľnej dražby, že nehnuteľnosti nie sú spôsobilým predmetom

takejto dražby a že úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľných dražieb sú
absolútne neplatné.

13. Kontinuita záložných práv, ktoré vznikli pred 01.01.2003 vo vzťahu k novej právnej úprave, je
vyjadrená v § 879e Občianskeho zákonníka. Po prijatí navrhovaných zmien, sa na zabezpečenie

záväzku záložným právom, použijú jednotne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej medzi sporovými stranami pred 01.01.2003, vzniklo
záložnému veriteľovi právo na uspokojenie zo založenej veci. Obsahom tohto práva bolo nepochybne
realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva, pričom predaj zálohu na dražbe podľa ZoDDpredstavuje zákonom dovolený a predpokladaný spôsob výkonu záložného práva záložným veriteľom,
ktorý predstavuje prípustnú alternatívu k spôsobom výkonu záložného určeným v zmluve. Záložný
veriteľ nemá možnosť realizovať záložné právo spôsobom odchylným od zákonnej úpravy. Navyše

právna úprava výkonu záložného práva je vo vzťahu k spotrebiteľom modifikovaná a ak záložné právo
zabezpečujezáväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhopráva
uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (ZoDD) alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov (Exekučný poriadok).

14. K námietke, v ktorej žalobcovia vyjadrili svoj nesúhlas s právnym posúdením súdu prvej inštancie,
že výkon záložného práva nie je premlčaný, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia podrobne odôvodnil záver, že v posudzovanom prípade k premlčaniu
výkonu záložného práva nedošlo, pričom v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
zohľadnil skutočnosť, že uplatnením práva u dražobníka dobrovoľnej dražby došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zistený skutkový

stav a okolnosti, za ktorých došlo k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností, ako správny
odvolací súd vyhodnotil aj postup súdu prvej inštancie, ktorý uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako
objektívu prekážku znemožňujúcu žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) riadne pokračovať
v začatom výkone záložného práva. Na uvedený záver nemá vplyv žalobcami namietaná skutočnosť,
že právny predchodca žalovaného procesné rozhodnutie Okresného úradu G. G., odboru opravných

prostriedkov číslo S. X/XXXX-X zo dňa 17.05.2017 o prerušení odvolacie konanie do doby skončenia
predmetného súdneho konania nenapadol v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle
správneho poriadku a nepodal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.

15. Žalobcovia podaným odvolaním napadli aj II. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej

inštancie žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške
trov konania žalovaného. Rozhodnutiu o trovách konania vytýkali, že súd prvej inštancie nerozhodol o
náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP s poukazom na bod 46. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu, nakoľko boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu.

15.1 V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým kritériom miery
úspechuvoveci(zásadazodpovednostizavýsledok),ktorásazisťujetakužalobcu,akoajužalovaného.
Miera úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu,
ktorý bol urobený vo veci samej, pričom podstatným je komplexné vyhodnotenie pomeru úspechu a
neúspechu sporových strán v súdenej veci. Úprava inštitútu náhrady trov konania v CSP má výsledkový

charakter, t. z. určujúcim je konečný výsledok sporu. Pre rozhodnutie o nároku strany na náhradu trov
konania a priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania je rozhodujúci celkový (konečný) výsledok
sporu a procesný úspech či neúspech strany vo veci, a nie len čiastkový úspech strany v jednotlivých
štádiách konania, ktoré bolo vedené pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. Odvolacie
konanievtomtosmerenepredstavujesamostatnúfázukonania,aleskonanímnasúdeprvejinštanciedo

vydania konečného rozhodnutia tvorí jeden celok, a preto súd nemôže nezávisle od celkového výsledku
sporu rozhodnúť samostatným výrokom len o trovách odvolacieho konania, ale rozhoduje o trovách
celého konania, teda vrátane trov, ktoré vznikli v konaní na odvolacom súde. Z uvedeného vyplýva, že
v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na
ďalšie konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opätovne o

nárokunanáhradutrovceléhokonania(§262ods.1CSP),pričomvnovomrozhodnutíbudepremietnutý
úspech strany v celom spore, ktorý bude závisieť od konečného rozhodnutia a výsledku sporu.
15.2 Odvolací súd konštatuje, s poukazom na uvedené, že trovy konania zahŕňajú tak trovy konania
pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania a tvoria jeden celok, a preto súd
prvej inštancie správne interpretoval a aplikoval na daný prípad ustanovenia § 255 ods. 1, §

262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP, pričom postupoval v súlade s princípom jednotnosti civilného
sporového konania, keď rozhodol o náhrade trov konania spoločným výrokom zohľadňujúcim konečný
meritórny výsledok predmetného sporu a úspech strán v konaní. Za neopodstatnenú preto vyhodnotil
odvolací súd aj námietku žalobcov spočívajúcu v tvrdení o vzniku nároku na náhradu trov konania z
dôvodu ich úspechu v rámci odvolacieho konania.

16. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcov
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
v napadnutom druhom výroku ako vecne správny potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov, títo neboli

úspešní ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý by teda mal nárok aj na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa však k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadril, a preto
mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne nevznikli Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním objektívne nevznikli (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018).

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).