Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202235
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3822202235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu

Mgr. Marka Anovčina a JUDr. Denisa Vékonyho, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Igorom
Gažíkom, advokátom, so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, IČO: 22 610 634, proti žalovanej: E. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o ochranu súkromia a ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 19C/22/2022 - 289 zo dňa 25. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým rozsudkom) zamietol žalobu žalobcov
v časti, v ktorej sa domáhali ochrany svojho súkromia, k narušeniu ktorého došlo umiestnením strešných
okien na streche rodinného domu žalovanej smerom do ich dvora bez stavebného povolenia. Žalobcovia
žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do súkromia a vlastníckeho
práva žalobcov pohľadom a počúvaním cez okná na dome súp. č. XXX, zapísanom na LV
č. XXX, k. ú. C., ktoré sú orientované k parcele a rod. domu žalobcov, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.
C. a vykonať také trvalé stavebné úpravy, aby takýto zásah nebol možný. O trovách konania súd prvej

inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán ich náhradu nepriznal a štátu priznal náhradu trov
konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie žalobu posúdil podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka, keď medzi
účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobcovia a žalovaná sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností
v obci C., pričom žalobcovia vlastnia rod. dom, záhradu, nádvorie a hosp. stavbu, zapísané na LV č.
XXX, k. ú. C., na základe kúpnej zmluvy z 10.03.1998 a žalovaná vlastní susedný rod. dom, nádvorie,

zapísané na LV č. XXX k. ú. C. na základe kúpnej zmluvy F. XXX/XXXX – B. XXXX/XXXX a zámennej
zmluvy B. XXXX/XXXX. Žalovaná bez povolenia stavebného úradu začala s prestavbou rodinného
domu a napriek nesúhlasu žalobcov umiestnila strešné okná smerom k ich rodinnému domu a dvoru,
čím im podľa ich názoru zasiahla do práva na súkromie tým, že jednak môže počúvať ich rozhovory
na dvore a jednak môže nazerať na to, čo sa u nich na dvore deje. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že žalobca 1/ požiadal o vykonanie stavebného dohľadu, ktorý zistil realizáciu
zmeny stavby na dome žalovanej bez stavebného povolenia, a preto vec postúpil stavebnému úradu

na začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 a ods. 1 Stavebného zákona, t. j. na konanie
o odstránenie stavby alebo na dodatočné povolenie zmeny stavby. V súčasnosti, rozhodnutím obce
Poruba ako stavebného úradu zo dňa 15.06.2022, bolo konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby
prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Žalovaná vosvojej výpovedi potvrdila vybudovanie strešných okien na rodinnom dome bez stavebného
povolenia, avšak nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že zasiahla do ich súkromia. Strešné okná
osadila na rodinnom dome za účelom presvetlenia podkrovných miestností a z dôvodu ich vetrania, nie

preto, aby sledovala alebo počúvala susedov, čo ak by chcela robiť, môže aj z dvora rodinného domu, a
teda nie je k tomu potrebné ani vykláňať sa zo strešných okien. Žalobcovia sa domáhali ochrany nielen
podľa § 11 a nasl. Obč. zák., ale i podľa § 127 Obč. zák., keď nazeranie a odpočúvanie v súvislosti
s užívaním nehnuteľnosti predstavuje tzv. imateriálnu imisiu. Keďže žalobcovia uvádzali ohrozenie ich
súkromia možnosťou počúvania a nazerania do ich súkromia, vyjadrovali obavy z budúcich imisií v

podobe pohľadu a počúvania, čo znamená, že k imisiám doposiaľ nedochádzalo, resp. nedochádza
v takej miere, ktorá by presahovala mieru primeranú pomerom alebo by vážne ohrozovala výkon ich
práv (§ 127 Obč. zák.), súd prvej inštancie nárok žalobcov posúdil podľa § 11 a nasl. Obč. a za
rozhodujúce považoval posúdenie, či umiestnením strešných okien smerom do dvora žalobcov došlo
k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu,
vzmyslektoréholensamotnéumiestnenieokiennemohlozasiahnuťdoprávžalobcovaprivodiťimujmu,

ku ktorej môže dôjsť až následnou činnosťou žalovanej - počúvaním rozhovorov na dvore žalobcov,
šírením ich obsahu, nazeraním na dianie na dvore žalobcov, šírením toho, čo sa u nich deje a pod.,
a na skutočnosť, že žalobcovia ani netvrdili, že by žalovaná vykonávala takéto činnosti, súd žalobu
zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t. j. podľa pomeru
úspechu vo veci. V prejednávanej veci boli predmetom konania 2 nároky, a to nárok na zdržanie sa

zásahov do súkromia žalobcov, v ktorej časti bola úspešná žalovaná a nárok na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva žalobcov zväčšením presahu strechy na dome žalovanej, o ktorom nároku bolo
už právoplatne rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom zo dňa 18.09.2023 tak, že súd žalobe v tejto
časti vyhovel (odvolanie nepodala žiadna zo strán), teda úspešní boli žalobcovia, a preto súd žiadnej
zo strán náhradu nepriznal. Zároveň súd rozhodol o tom, že štátu priznáva náhradu trov konania, a

to voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % z dôvodu, že uvedené trovy vznikli v súvislosti s ohliadkou
nehnuteľnosti na mieste samom, ktorá bola vykonaná za účelom preukázania zásahov do súkromia
žalobcov,vktorejčastižalobyboližalobcovia1/a2/neúspešní,apretoichzaviazaluhradiťtrovykonania
štátu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia,
domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná im náhradu
trov konania. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t. j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

4. Za nesprávny procesný postup súdu žalobcovia považujú nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie, pričom namietajú najmä tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že

je bezpodmienečne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobcovia sa nestotožňujú s týmto
názorom a poukázali na to, že ani sám odvolací súd nie je v prípade opätovného rozhodovania viazaný
svojim predchádzajúcim právnym názorom (III. ÚS 43/2013, Veľký komentár k CSP C.H.Beck
str. 1478 tretí odsek...). Ak sa prvoinštančný súd cítil byť viazaný názorom
odvolacieho súdu, bolo jeho povinnosťou si osvojiť právny názor odvolacieho súdu a v jeho duchu sa

vyjadriť k právnej argumentácii žalobcov a k predloženým súdnym rozhodnutiam, na ktoré žalobcovia
poukázali. Okresný súd sa však týmito argumentami vôbec nezaoberal, len odkázal na právny názor
odvolacieho súdu. Ďalej žalobcovia namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď
samotná žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že počuje zvuky z ulice a od iných susedov, preto súd
v bode 43 rozsudku nesprávne ustálil, že žalovaná nevykonáva činnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť

ako narušenie ich súkromia. I keď chápu, že cieľom žalovanej nebolo ich sledovať a odpočúvať, takýto
stav fakticky nastal osadením okien a užívaním miestností, v ktorých sa strešné okná
nachádzajú. Nesprávne právne posúdenie veci vychádza z odôvodnenia rozsudku, ktoré v tejto časti de
facto poukázalo na dôvody uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobcovia nesúhlasia s právnym
názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého otázku umiestnenia strešných okien má riešiť správny

orgán v stavebnom konaní. Z uvedeného názoru, podľa žalobcov nie je zrejmé, či je v kompetencii
súdov rozhodovať v danej veci, a teda, či má byť konanie zastavené. Ak odvolací súd mal na mysli,
že otázku strešných okien má riešiť správny orgán v zmysle stavebného zákona, tak tento názor nikto
nerozporoval. Žalobcovia poukázali na to, že v danom prípade správny orgán rozhoduje o dodatočnomstavebnom povolení, v ktorom konaní posudzuje skoro výlučne rozpor s verejnými záujmami, s cieľmi
azámermiúzemnéhoplánovania,aosobitnýmipredpismi.Posudzovanieprávanasúkromieaporušenie
vlastníckych práv je obmedzené. V danom prípade správny orgán došiel v rámci svojich zákonných

kompetencií k záveru, že nie je kompetentný rozhodnúť o námietkach, a preto žalobcov odkázal na súd.
I v zmysle súdnej judikatúry právomoc súdu na rozhodovanie v takýchto prípadoch je daná, ak už k
zásahu došlo. Je pravda, že žalobcovia majú obavu najmä zo zásahov v budúcnosti, ale je zrejmé, že
k zásahu už došlo, lebo stavba bola už vykonaná. Súd sa na obhliadke sám presvedčil, že právo na
súkromie je narušené nielen výhľadom z okien, ale najmä počuteľnosťou i bežného rozhovoru na dvore

žalobcov. Žalobcovia poukázali na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/504/2005 a 22Cdo/1733/2004, z
ktorýchcitovali,akoinačl.46ÚstavySR,podľaktoréhokaždýsamôžedomáhaťzákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Žalobcovia tiež nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, že podľa §
11 a nasl. Obč. zák., k zásahu do súkromia žalobcov by došlo až vtedy, ak by žalovaná strešné okná
využívala k tomu, aby získavala informácie o rodinnom živote žalobcov a tieto by následne napríklad

rozširovala. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/212/2010 a 5Cdo/126/2007,
podľa ktorých: ,,K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide
o zásah, ktorý je spôsobilý niektorý z osobnostných práv len ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto
vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo.“
Žalobcovia nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu ani v prípade posudzovania nároku žalobcov podľa

ustanovenia § 127 Obč. zák., keď podľa neho boli povinní jednoznačne uviesť, akými imisiami žalovaná
vážne ohrozuje výkon ich práva. Odvolací súd poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR, ktoré však podľa ich názoru nie sú aplikovateľné na prejednávanú
vec, ide o odlišné situácie, iné miestne pomery, rozhodnutia sa týkajú posúdenia iných zásahov. Názor
odvolacieho súdu žalobcovia považujú za formalistický. Odvolací súd pri svojej úvahe opomenul miestne

pomery (nad mieru primeranú pomerom) a vôbec sa nimi nezaoberal. Jedná sa však
o najpodstatnejší ukazovateľ prípadnej oprávnenosti výkonu vlastníckeho práva. Žalobcovia poukázali
na to, že v miestnych pomeroch je bežné súkromie v rozsahu, ako ho majú oni, keď tiež pri budovaní
okien na druhej strane domu zohľadnili obdobné záujmy susedov. Je skôr pravidlom v obci, a to platí
všeobecne, že okná sú umiestnené len na jednej strane obytnej miestnosti. Žalobcovia ďalej v odvolaní

poukázali na miestne pomery a na zmenu, ktorá nastala vybudovaním strešných okien
žalovanou, ktorá spočívala v tom, že žalobcovia stratili doterajšie súkromie pri užívaní svojho
rodinného domu a záhrady. V prípade zachovania súčasného stavu (po vybudovaní okien) nastane
miestna situácia ako z rozhodnutí, v ktorých sa už vychádzalo z práva žalovaného na bežné užívanie
nehnuteľností, a teda na právo z existujúceho okna pozerať von a otvárať ho. Vtedy obmedziť možnosť

sledovania a počúvania bude možné len vo výnimočných prípadoch a počúvanie asi nebude možné
obmedziť vôbec. Podľa žalobcov treba zobrať do úvahy miestne pomery a prihliadať
na podmienky bývania v rámci celej štvrte, na charakter bývania, na konkrétne osobné práva, vek a
zdravotný stav, keď obidvaja žalobcovia majú už vyšší vek a zdravotné problémy. V danom prípade treba
hľadať spravodlivé riešenie, nemôže byť prihliadnuté na práva žalovanej z protiprávneho

konania. Námietky žalovanej boli formulované len všeobecne - osvetlenie miestností a vetranie. To, že
v prípade odstránenia alebo znefunkčnenia okien by došlo k výraznému zníženiu jej komfortu, nebolo
preukázanéanitvrdené.Žalovanámávovšetkýchmiestnostiachdostatokokien,cezktoréprenikásvetlo
a je možné vetrať. Dokonca v obytných miestnostiach na prízemí má situáciu riešenú obdobne a má
okná len z jednej strany. Umiestnením okien smerom k rodinnému domu žalobcov došlo

k zásahu do ich vlastníckeho práva a práva na súkromie, tento zásah je neprimeraný a nezodpovedá
miestnym pomerom a ani primeraným právam žalovanej. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho
súdu SSR z 28. septembra 1973, sp. zn. 2Cz 42/73, z ktorého citovali a v zmysle ktorého súd môže uložiť
povinnosť i predpoklad zásahu odstrániť. V prejednávanej veci sa súd nevyporiadal ani s výpoveďou
svedka G. H., ktorý potvrdil, že medzi partnerom žalovanej a žalobcom 1/ došlo na začiatku stavebných

prác k dohode o tom, že okná na streche domu žalovanej nebudú smerovať do dvora žalobcov.
Žalobcovia tiež nesúhlasili s názorom krajského súdu, že prvostupňový súd sa musí rozhodnúť, či
poskytuje ochranu právu na súkromie alebo vlastníckemu právu. Uvedené je podľa
nich v rozpore so zákonom a s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej je možné, aby zásah
žalovanej bol posúdený zároveň aj ako zásah do súkromia a aj ako zásah do vlastníckeho práva

(napr. rozhodnutie NS ČR č. j. 22Cdo 583/2011). V prejednávanej veci bolo preukázané,
že žalovaná pokračovala v stavbe napriek tomu, že jej to bolo úradne zakázané. Je bežné v západnej
spoločnosti, že práve takéto manifestačné porušovanie práva je častokrát posudzované prísnejšie ako
samotné následky, ktoré vyvolá. K zásahu do súkromia došlo v dôsledku inštalácie okien smerom dodvora žalobcov a bežným užívaním a vetraním, toho dôsledkom počúvaním a pozeraním pri pobyte
v miestnostiach. Pozeranie a počúvanie nášho súkromného a rodinného života je zásahom do
práva na súkromie - bez splnenia akejkoľvek ďalšej podmienky. Žalobcovia poukázali aj na

to, že ,,ESĽP nepovažuje za možné ani potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu súkromný
život“ a z judikatúry súdov vyplýva, že nazeranie a analogicky aj odpočúvanie je v súvislosti s užívaním
nehnuteľností aj zásahom do vlastníckeho práva podľa § 127 OZ ako tzv. imateriálna imisia. Je pravdou,
žesamotnáinštaláciaokiennepredstavujezásahdonašichpráv,aletolenvprípade,aksanehnuteľnosť
neužíva. V danom prípade sa nehnuteľnosť užíva, aj keď sporadicky a sú v nej vykonávané úpravy. Je

zrejmé i z vyjadrení žalovanej, že miestnosti sa budú čím ďalej tým viac užívať
a zásahy sa budú zväčšovať. Žalobcovia poukázali na rozhodnutia NSS ČR č. j. 4 As 97/2013-40,
7As 13/2010 -145 a 8AS 20/2011-131, v ktorých súd posudzoval umiestnenie terasy a zásahy imisií
pohľadom. S poukazom na uvedenú judikatúru žalobcovia žiadali zmeniť rozsudok a ich
žalobe vyhovieť napriek predchádzajúcemu právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorým však odvolací
súd nie je viazaný (Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 46/2013).

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP), stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonom predpísané náležitostí (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1, ods. 2 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny z týchto dôvodov:

7. V prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zdržať sa
zásahov do súkromia a vlastníckeho práva žalobcov, ku ktorým zásahom došlo umiestnením strešných
okien na rodinnom dome žalovanej smerom do dvora rodinného domu žalobcov a vybudovaním strešnej
roviny, vrátane odkvapových rúr, presahujúcej na pozemok žalobcov, zároveň žiadali

o odstránenie uvedených zásahov.

8. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 18.09.2023, č. k.
19/22/2022-249 tak, že vo výroku I. zaviazal žalovanú zdržať sa zásahov do súkromia a
vlastníckeho práva žalobcov umiestnením okien na dome súp. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č.

XXX, k. ú. C., orientovaných smerom k pozemku C KN parcela č. XXX/X, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXX, k. ú. C. s tým, že uvedené sa nevzťahuje na jedno neotvárateľné a nepriehľadné okno na
prízemí domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. C., a stav
tomu nezodpovedajúci napraviť odstránením ostatných okien. Vo výroku II. súd prvej inštancie žalovanej
uložil povinnosť odstrániť presah strešnej roviny rodinného domu súpisné číslo XXX, zapísaného na

liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C., vrátane odkvapových rúr zasahujúci do pozemku C KN parcela č. XXX/
X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C., nad 50 cm. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie
žalobu vo výroku III. zamietol. Ďalšími výrokmi rozhodol o trovách konania. Tento rozsudok bol vo veci
samej napadnutý odvolaním žalovanej, ktorá podala odvolanie len proti výroku I. rozsudku. Odvolací súd
po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku (týkajúceho sa zásahu do práv žalobcov umiestnením

strešných okien smerom k rod. domu a dvoru žalobcov) a od neho závislých výrokov o trovách konania
rozhodol uznesením zo dňa 23. apríla 2024 pod sp. zn. 11Co/33/2023 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. a vo výrokoch týkajúcich sa trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. K zrušeniu rozsudku došlo z dôvodu nepreskúmateľnosti,
keď z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia posudzoval súd zásah

do práv žalobcov osadením strešných okien na rodinnom dome žalovanej smerom k dvoru a domu
žalobcov, keď citoval ust. § 11 a nasl. Obč. zák. a tiež ust. § 127 Obč. zák. a neuviedol, či osadením
strešných okien došlo k porušeniu práva na súkromie a žalobcom poskytuje ochranu podľa §
11 a nasl. Obč. zák. alebo došlo k porušeniu tzv. susedských práv. Odvolací súd zároveň v rozhodnutí
poukázal na zistený skutkový stav, dôvody uvedené v žalobe a na rozdiel pri posudzovaní

práva na ochranu súkromia podľa § 11 Obč. zák. a práva na zdržanie sa od zásahov,
ktorými je nad mieru primeranú pomerom ohrozovaný výkon práv vlastníka podľa § 127 Obč. zák. V
ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť dôkazy a vec právne posúdiť tak, aby z
rozhodnutia bolo jednoznačné, či vec posudzoval podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda čisprávaním žalovanej došlo k zásahu do súkromia žalobcov, ktorým je potrebné poskytnúť ochranu alebo
či vec posúdil podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu susedských vzťahov nad

mieru primeranú pomerom.

9. Po vrátení veci súdu prvej inštancie sa žalobcovia písomne vyjadrili k veci s tým, že
nesúhlasia s právnymi závermi odvolacieho súdu. Poukázali na to, že v danom prípade stavebný
úrad rozhoduje o dodatočnom povolení stavby, v ktorom konaní posudzuje rozpor s

verejným záujmom, s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Posudzovanie
práva na súkromie a porušenie vlastníckych práv je obmedzené. Správny orgán došiel k záveru, že o
námietkach žalobcov v konaní nie je kompetentný rozhodnúť, a preto ich odkázal na súd. Z judikatúry
súdov je zrejmé, že ak už k zásahu došlo, právomoc súdov je daná. Ďalej poukázali na to, že pri
ochrane práva na súkromie podľa § 11 a nasl. Obč. zák. nie je podmienkou zásahom privodiť ujmu z
hľadiska postavenia poškodených osôb v spoločnosti, podmienkou nie je ani rozširovanie rodinných

údajov.Zaformalistickýpovažujúžalobcovianázor,žesamotnéosadeniestrešnýchokiennepredstavuje
zásah podľa § 127 Obč. zák., keďže odpočúvanie a nazeranie podľa súdnej judikatúry predstavuje
tzv. nemateriálnu imisiu, rozhodnutia na ktoré poukázal odvolací súd sú podľa žalobcov nepoužiteľné
na prejednávanú vec. Žalobcovia poukázali na miestne pomery a oprávnené záujmy účastníkov, ktoré
odvolací súd opomenul. V ich končinách je bežné súkromie v takom rozsahu, že je skôr pravidlom, a to

platí všeobecne, že okná sú umiestnené len na jednej strane obytnej miestnosti. Žalobcovia citovali z
rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/117/93, Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 451/11,
NS ČR sp. zn. 22Cdo/3088/2008. V prejednávanej veci žalovaná vykonala stavebné úpravy a osadila
strešné okná bez stavebného povolenia a v prípade zachovania súčasného stavu nastane situácia, ktorá
vychádza z práva žalovanej na bežné užívanie nehnuteľnosti, a teda na právo z okien pozerať von,

otvárať ich. Obmedziť možnosť sledovania a počúvania bude možné už len vo výnimočných prípadoch.
Z hľadiska ochrany ich práv treba vziať do úvahy podmienky bývania v rámci celej štvrte, prihliadnuť aj
na zdravotný stav žalobcov a hľadať spravodlivé riešenie. Nemôže byť prihliadnuté na právo žalovanej
z protiprávneho konania, ani k nákladom, ktoré jej vzniknú, pretože náklady by jej nevznikli, ak by
neporušila zákon. Žalobcovia majú za to, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva a práva na

súkromie, že tento zásah je neprimeraný a nezodpovedá miestnym pomerom a ani primeraným právam
žalovanej. Konanie žalovanej bolo protiprávnym konaním s vedomím si všetkých dôsledkov a žalovaná
pokračovala v stavbe napriek tomu, že jej to bolo úradne zakázané.

10.Vďalšomkonanížalobcoviazotrvalinapodanejžalobestým,žespresniližalobnýpetittak,žežiadajú

žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa zásahov do súkromia a vlastníckeho práva žalobcov pohľadom a
počúvaním cez okná na dome súpisné číslo XXX, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX, k. ú. C.,
orientované smerom k pozemku C KN parcela č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX, k. ú. C. a vykonať
také trvalé stavebné úpravy, aby takýto zásah nebol možný, alternatívne sa povinnosť stavebných úprav
nevzťahuje na jedno neotvárateľné a nepriehľadné okno na prízemí domu súpisné číslo, zapísaného

na LV č. XXX, k. ú. C.. Poukázali na to, že chcú len to, čo tam bolo predtým, na čo majú nárok. Právo
žalovanej, že si môže umiestniť okná na ktorúkoľvek stranu, je podľa ich názoru nadštandardom
oproti bežným zvyklostiam. Zásah do ich práv vyplýva zo strešných okien, žalobcovia nevedia, či ich
žalovaná sleduje, či sa na nich díva, či ich počúva.

11. Žalovaná zotrvala na svojom názore, že doposiaľ nedošlo k zásahu do súkromia, ani do
vlastníckeho práva žalobcov, poukázala na to, že doba ide dopredu, že potreby a nároky ľudí sa menia,
a to, čo bolo platné pred dvadsiatimi rokmi, nemusí byť dostatočné teraz, jej okná sú strešné a počuje
zvuky z ulice, aj od iných susedov, menia sa aj pomery na dedine, kde sa napríklad
zmenšujú dvory.

12. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo preukázané a nesporné, že
strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností a žalovaná bez predchádzajúceho stavebného
povolenia začala stavebné práce s prestavbou jej rodinného domu, osadila strešné okná smerom do
dvora rodinného domu žalobcov. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že sa so žalovanou dohodli na tom, že

strešné okná nebudú osadené smerom do ich dvora, ktoré tvrdenie žalovaná poprela. Z výpovedí
žalobcov má odvolací súd za preukázané, že žalobcovia sa o osadení strešných
okien rozprávali s priateľom žalovanej, ktorý im mal sľúbiť, že okná na dome nebudú
osadené smerom do ich dvora, a teda k dohode nedošlo so žalovanou, ale s jej priateľom, ktorý nieje vlastníkom rodinného domu, ale len realizoval práce na prestavbe. Žalobcovia vo svojej výpovedi
pred súdom prvej inštancie netvrdili, že žalovaná počúva alebo pozoruje, čo sa deje u nich na dvore,
čím strácajú súkromie, poukazovali len na to, že strešné okná jej dávajú možnosť, aby z nich videla a

počula rozhovory na dvore, žalobcom vadilo to, že strešné okná robila bez stavebného povolenia a oni
nemali možnosť vzniesť svoje námietky. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila dohodu so žalobcami o
prestavbe rodinného domu, avšak tá sa netýkala strešných okien, ale predĺženia strechy. O nesúhlase
s osadením strešných okien nevedela, k žiadnej písomnej dohode medzi ňou a žalobcami nedošlo.
Žalobcovia súhlasili so vstupom na ich pozemok pri prestavbe rodinného domu a k nezhodám medzi

nimi začalo dochádzať až v roku 2021, napriek tomu, že s prestavbou začala už v roku 2019. Po tom,
ako ju žalobcovia oznámili na stavebný úrad a bolo jej zakázané v stavbe pokračovať, realizovala už
len zabezpečovacie práce, aby stavba nevlhla a nechátrala.

13. Žalobcovia v konaní navrhli vykonanie dôkazov výsluchom svedkov starostu obce I. J. J. a robotníka
na stavbe rodinného domu žalovanej G. H. a zároveň žiadali vykonať obhliadku na mieste samom. Z

výsluchu svedka G. H. bolo preukázané, že k dohode o neosadení strešných okien smerom do dvora
žalobcov došlo medzi priateľom žalovanej a žalobcami, žalovaná však prítomná nebola. Starosta obce I.
J. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že nehnuteľnosť žalobcov sa nachádza v novšie zastavenej časti obce,
v ktorej sa na rodinných domoch nachádzajú aj strešné okná. Pokiaľ nie sú námietky, strešné okná
stavebný úrad povoľuje, záleží aj od miestneho zisťovania a projektovej dokumentácie. Obhliadkou na

mieste samom bolo preukázané, že na rodinnom dome žalovanej sú umiestnené strešné okná, a to i
smerom do dvora žalobcov, sú to konkrétne 3 strešné okná, pričom jedno z nich sa nachádza v kúpeľni,
2 v obytných miestnostiach. Zo strešných okien je vidieť na strechu rodinného domu žalobcov, ako aj
časť koruny stromov na dvore žalobcov.

14. V konaní ďalej bolo preukázané, že na správnom orgáne - stavebnom úrade, prebieha v
súčasnosti konanie o dodatočné povolenie stavby, ktoré konanie je na základe rozhodnutia stavebného
úradu Obce Poruba zo dňa 15.06.2022 prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu v tomto konaní,
a to z dôvodu, že žalobcovia v konaní vzniesli občianskoprávne námietky, o ktorých podľa stavebného
úradu nie je v jeho kompetencii rozhodnúť.

15. Súd prvej inštancie s poukazom na skutkový stav a dôvody žaloby vec posúdil podľa §
11 a nasl. Obč. zák., a teda posudzoval, či umiestnením strešných okien na rodinnom dome žalovanej
smerom do dvora žalobcov došlo k narušeniu ich súkromia pohľadom a počúvaním. Vychádzal pritom
z výpovedí žalobcov, ktorí vyjadrovali obavy z budúcich možných imisií formou nazerania a počúvania,

teda z toho, že k imisiám doposiaľ nedochádzalo, resp. nedochádza v takej miere, ktorá by presahovala
mieru primeranú pomerom alebo by vážne ohrozovala výkon ich práv podľa § 127 Obč. zák. Keďže
žalobcovia netvrdili a nepreukázali, že žalovaná vykonáva činnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako
narušenie ich súkromia, súd žalobu na ochranu zásahov do osobnostných práv žalobcov, a to do práva
na súkromie zamietol.

16. S právnym posúdením veci súdom prvej inštancie žalobcovia v podanom odvolaní nesúhlasili a
dôvody ich odvolania sú v podstate väčšinou totožné s ich vyjadrením vo veci po rozhodnutí
odvolacieho súdu.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne vec posudzoval podľa § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcovia v
podanej žalobe, ako aj vo svojich výpovediach pred súdom poukazovali na to, že osadením strešných
okien dochádza k zásahu do ich súkromia tým, že žalovaná môže počuť čo rozprávajú na dvore svojho
rodinného domu a tiež sledovať, čo robia. Zároveň sa domáhali odstránenia strešných okien tak, aby

k uvedeným zásahom nedochádzalo. Žalobcovia teda netvrdili, že žalovaná sústavne a
závažným spôsobom narúša ich súkromie a vybudovala strešné okná na to, aby nahliadala na ich
dvor a počúvala to, o čom sa rozprávajú. Bránili si len svoje súkromie, ktoré podľa ich názoru žalovaná
narušila protiprávne, keď bez stavebného povolenia a bez ich súhlasu osadila strešné okná smerom
k ich nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené tvrdenia žalobcov a žalobné dôvody súd prvej inštancie

správne vec posudzoval podľa § 11 a nasl. Obč. zák. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k takým zásahom do práva na súkromie žalobcov, aby bolo
potrebné uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa týchto zásahov a prikázať, či už odstrániť strešné okná
alebo urobiť také stavebné úpravy, aby k tvrdenému zásahu nedochádzalo. Odvolací súd poukazujena to, že v súčasnosti je úplne bežné osádzanie strešných okien na rodinných domoch, a to nielen v
mestách, ale aj na dedinách. Strešné okná zabezpečujú presvetlenie a vetranie podkrovných miestností
a neslúžia na výhľad z nich, či odpočúvanie. Žalobcovia si musia uvedomiť, že dvor rodinného domu

nikdy nemôže zabezpečiť úplné súkromie, nakoľko ide o vonkajšie priestory, v ktorých sa zvuk voľne šíri
do priestoru, na dvor je vidieť z nadhľadu zo všetkých strán. Ako správne poukázala žalovaná, ak niekto
hlasnejšie rozpráva, či už na dvore u susedov, a to nielen u žalobcov, ale aj na ulici, zvuk je počuť nielen
zo strešných okien, ale i na dvore jej rodinného domu.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, aby bolo možné obťažovanie pohľadom, či odpočúvaním
rozhovorov susedov cez strešné okná (bez toho, aby bolo tvrdené pravidelné a zámerné
sledovanie a odpočúvanie) považovať za imisiu v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, muselo by ísť o
sústavne a závažným spôsobom narušujúce súkromie žalobcu, ako napr. pri vybudovaní terasy smerom
do dvora susedov s priamym výhľadom na susednú nehnuteľnosť. Pokiaľ teda žalobcovia v odvolaní
poukazovali na judikatúru českých súdov týkajúcu sa imisií pohľadom a počúvaním, z rozhodnutí na

ktoré sa odvolávali, vyplýva, že išlo o výhľad z terasy, ktorá slúži prevažne na zabezpečenie výhľadu
do okolia. Samotní žalobcovia aj v podanom odvolaní uviedli, že cieľom žalovanej nebolo ich sledovať
a odpočúvať, ale takýto faktický stav nastal osadením strešných okien a užívaním miestností, v ktorých
sa okná nachádzajú. Zo strešných okien žalovanej pritom nie je vidno do priestorov rodinného domu
žalobcov, je z nich vidieť len časť dvora žalobcov, a aj to len v prípade, ak by sa žalovaná nakláňala

zo strešného okna, čo nie je prirodzená činnosť a takáto činnosť je ľahko preukázateľná, napríklad jej
odfotením.Takátočinnosťžalovanejvkonanívšaknebolaani tvrdená.Jepravdou,žepodľa§11anasl.
Občianskeho zákonníka v prípade porušenia práva na ochranu súkromia môže k zásahu dôjsť aj reálnou
možnosťou porušovania tohto práva, t. j. nemusí ísť o faktický zásah (v danom prípade sledovaním
a odpočúvaním žalobcov), ale musí ísť o zásah možný a závažný. V prejednávanej veci samotné

osadenie strešných okien smerom k rodinnému domu žalobcov, ktorý je vzdialený cca 15 metrov od
obvodovej steny rodinného domu žalovanej, aj podľa stanoviska zodpovedného projektanta I. A. D. (č.
l. 53 spisu) neobťažuje vlastníkov susednej nehnuteľnosti a nezasahuje do pohody ich bývania. Tiež
podľa názoru odvolacieho súdu, i keď osadenie strešných okien smerom k rodinnému domu žalobcov
dáva určitú možnosť vzniku zásahov do ich súkromia, pokiaľ žalovaná nebude strešné okná využívať

na sledovanie alebo odpočúvanie žalobcov, a teda vyvíjať také činnosti, ktorými by dochádzalo už k
závažnémuzásahudosúkromiažalobcov,nejdeozásahdoichsúkromia,ktorémujepotrebnéposkytnúť
ochranu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, odvolací

súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nevychádzal z toho, že zo strešných okien žalovanej nie je počuť zvuky z ich dvora (ako tvrdia
žalobcovia), ale žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná nevykonáva činnosti, ktorými by zasahovala
do súkromia žalobcov. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy
správne v zmysle § 191 CSP vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil. Pokiaľ

žalobcovia v odvolaní poukazujú na kompetencie stavebného úradu a na nimi vznesené námietky v
stavebnom konaní, pre ktoré je správne konanie prerušené, je potrebné uviesť, že odvolací súd v
zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil právny názor, že nie je v právomoci súdu rozhodnúť o podanej žalobe,
a teda posudzovať porušenie práv žalobcov. Ak by k takémuto právnemu záveru dospel, musel by
konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu, v právomoci ktorého by bolo vo veci rozhodnúť.

Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, že skutočnosť, že žalovaná
umiestnila strešné okná na svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia, je porušením stavebného
zákona, t. j. verejno-právneho predpisu, a následky z takejto činnosti sa riešia v správnom
konaní, v ktorom môže správny orgán žalovanej uložiť pokutu, vydať dodatočné stavebné povolenie
alebo nariadiť odstránenie nepovolenej stavby.

20. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa formalistického výkladu porušenia
práv žalobcov, keď podľa ich názoru v danom prípade sa prekrýva ochrana práv žalobcov podľa § 11
Občianskeho zákonníka s ochranou tzv. susedských vzťahov podľa § 127 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd súhlasí s tým, že v závažných prípadoch, najmä keď sústavným spôsobom a zámerne

dochádza k zásahom do práva na súkromie dotknutej osoby, je možné ochranu poskytnúť nielen podľa
§ 11 a nasl. Obč. zák., ale aj podľa § 127 Obč. zák., za splnenia zákonom stanovených podmienok, na
ktoré poukázal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci. Odvolací súd nevyslovil, že nie
je možné žalobu posúdiť podľa oboch uvedených zákonných ustanovení, ale uviedol, že z rozhodnutiasúdu prvej inštancie nebolo zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia vec posúdil, keď citoval § 11
aj § 127 Obč. zák., žalovanú zaviazal zdržať sa zásahov a odstrániť strešné okná.

21. Za nedôvodnú odvolací súd považuje i námietku, že súd pri rozhodovaní nevychádzal z miestnych
pomerov v danej obci, v ktorej platí pravidlo, že okná sú umiestnené len na jednej strane obytnej
miestnosti. Z výpovede starostu obce, ktorého navrhli vypočuť žalobcovia, je zrejmé, že v obci sú
povoľované na rodinných domoch strešné okná a o žiadnom pravidle, na ktoré
poukazujú žalobcovia nehovoril, takéto pravidlo, prípadne zákaz osadenia strešných okien smerom k

nehnuteľnosti susedov, nevyplýva ani z Územného plánu obce C.. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na
doterajšie miestne pomery a súkromie v obci a na to, že vzhľadom k osadeniu strešných okien žalovanou
bez ich súhlasu došlo k neprimeraným zásahom do ich súkromia, pričom tento zásah nie je primeraný
ani k právam žalovanej, je potrebné uviesť, že v danom prípade dochádza k stretu práva
žalobcov a žalovanej, kedy žalobcovia majú právo na ochranu súkromia, ale žalovaná má právo užívať
svoje vlastníctvo. Je prirodzené, ak niekto vynaloží finančné prostriedky na kúpu rodinného domu, chce

tento dom mať prispôsobený svojim požiadavkám a potrebám tak, aby ho mohol plnohodnotne užívať.
Žalovaná, ktorá zakúpila starší rodinný dom, má záujem užívať aj podkrovnú časť tohto
domu, a preto za účelom vetrania a presvetlenia podkrovia osadila strešné okná. Z obsahu spisu
vyplýva, že ide o starší rodinný dom, o ktorý mali záujem aj žalobcovia, ale kúpila ho žalovaná,
ktorá sa dopustila pochybenia, keď začala prestavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, za čo

je však už riešená v správnom konaní, v ktorom sa bude jej konanie posudzovať a bude zaň potrestaná
pokutou, ale tiež správny orgán musí rozhodnúť, či jej bude vydané dodatočné stavebné povolenie
alebo bude nariadené odstránenie stavby. V danom prípade zásah do práv žalobcov prostredníctvom
osadenia strešných okien, z čoho vyplýva možnosť ich sledovania či počúvania, nepredstavuje zásah
takej intenzity, aby bolo nutné zasahovať do práv žalovanej a prikázať jej odstránenie strešných okien.

22. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil, keď sa nevyporiadal s ich námietkami zaslanými súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu vo
veci, odvolací súd toto pochybenie súdu prvej inštancie napravil, keďže ich námietky boli takmer totožné
s odvolacími dôvodmi. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že rozhodnutia, na

ktoré žalobcovia v odvolaní poukazujú, nie sú aplikovateľné na danú vec, nakoľko intenzita zásahov v
rozhodnutiach, na ktoré poukazujú (pozeranie a počúvanie z terás), je podstatne vyššia ako intenzita
možného zásahu do súkromia v prejednávanej veci, prostredníctvom strešných okien.

23. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania

podľa pomeru úspechu strán vo veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní

žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).