Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211539
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124211539.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členov senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobkyne Sociálna poisťovňa, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. A. C., D. XXX/XX, právne zastúpenému Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Brezová pod
Bradlom, Minárčiných 888/30, IČO: 42 286 271, o zaplatenie 3 301,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 68C/63/2024 - 62 zo dňa 31. októbra 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
podanou dňa 15.07.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3 301,94 eur, a to titulom
náhrady škody podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, vzniknutej
vyplatením dávok sociálneho poistenia následkom zavineného protiprávneho konania žalovaného. Súd
prvej inštancie mal z Obchodného vestníka č. 75/2024 preukázané, že na

majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/97/2024 zo dňa 10.04.2024,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.04.2024, vyhlásený konkurz a
žalovaný bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia. Konštatoval, že žalobou uplatnený nárok nachádza oporu v ustanovení § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná pohľadávka predstavuje náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni

výplatou dávok dôchodkového poistenia (vdovského dôchodku) E. D. F., pozostalej manželke po E. D.
F., ktorý bol usmrtený pri dopravnej nehode dňa 22.12.2011, ktorú z nedbanlivosti zavinil žalovaný, za čo
bol právoplatne odsúdený. Menovanej bol Sociálnou poisťovňou v období od 01.01.2023 do 31.12.2023
vyplatený vdovský dôchodok v celkovej výške 4 127,42 eur, pričom žalobkyňa sa od žalovaného
domáhala náhrady škody v rozsahu 80 %, t. j. v sume 3 301,94 eur. Pokiaľ ide o otázku, či v tomto
prípade ide alebo nejde o pohľadávku dotknutú oddlžením, súd prvej inštancie vychádzal z ustálených

právnych názorov Najvyššieho súdu SR (napr. R 26/2005). Vyslovil názor, že nárok Sociálnej poisťovne
podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má povahu samostatného regresného nároku, ktorý nie
je nárokom na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka. Pojem „škody“ je totiž definovaný
priamo v § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., čiže ide o lex specialis majúci pri aplikácii prednosť
pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex generalis). Pre právne posúdenie prejednávanej
veci bolo rozhodujúce, že žalovaný nárok je samostatným, regresným nárokom Sociálnej poisťovne

slúžiacim na pokrytie finančnej straty, ktorá jej vznikla vyplatením dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretej osoby, ktorý je upravený osobitným zákonom. Preto nie jemožnétútopohľadávkusubsumovaťpodustanovenie§166cods.1písm.d)zákonač.7/2005Z.z.,ktoré
explicitne hovorí o škode na zdraví, ktorú upravuje Občiansky zákonník, nie zákon o sociálnom poistení.
Za tejto situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je možné považovať za

nedotknuteľnú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. Ide o nárok
na náhradu škody uplatnený žalobkyňou podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie o nárok
na náhradu škody na zdraví (príp. škodu spôsobenú úmyselne) upravenú Občianskym zákonníkom.
Pohľadávka žalobkyne jednoznačne vznikla pred rozhodujúcim dňom, t. j. pred kalendárnym mesiacom
(apríl 2024), v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného podľa § 166a ods. 1 zákona č.

7/2005 Z. z., a preto predmetná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému môže byť uspokojená len v
konkurze alebo splátkovým kalendárom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie
konanie z úradnej povinnosti zastavil podľa § 167e ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom
je skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo z osobitného dôvodu upraveného zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii, a preto nie je možné pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že svoj
nárok opiera o ustanovenie § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. a preukázala ho čo do dôvodu, ako aj
výšky, a to potvrdením o dávkach vyplatených z dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2023
do 31.12.2023 pani E. D. F. vo forme vdovského dôchodku v celkovej výške 4 127,42 eur (80 %

vyplatených dávok je 3 301,94 eur). Poukázala na skutočnosť, že základným predpokladom
uplatnenia práva Sociálnej poisťovne podľa § 238 cit. zákona je príčinná súvislosť medzi príčinou, t. j.
zavineným protiprávnym konaním tretej osoby a následkom, t. j. splnenie niektorej zo
zákonom stanovených podmienok pre vznik povinnosti nositeľa nemocenského poistenia, úrazového
poisteniaadôchodkovéhopoisteniaplniťvočiúčastníkovinemocenskéhopoistenia,úrazovéhopoistenia

a dôchodkového poistenia formou poskytovania nemocenskej dávky, úrazovej dávky alebo dôchodkovej
dávky. Sociálna poisťovňa je povinná poskytovať dávky bez ohľadu na dôvod, z ktorého došlo k
poskytnutiu dávky. Uviedla, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá jej vznikla vyplatením dôchodkových
dávok, ktoré majú charakter dlhodobých dávok, ktoré sa vyčísľujú spravidla raz za rok. V dôsledku
toho, že ide o priebežne vyplácané dávky a tieto majú charakter tzv. splátkového

plnenia, uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody sa odvíja od dátumu výplaty splátky
poskytnutej dávky. Predmetná pohľadávka je oddlžením nedotknutou pohľadávkou. V zmysle § 166c
písmeno d) zákona č. 7/2005 Z. z. oddlžením nedotknuté pohľadávky sú okrem iného aj
pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Žalobkyňa si v konkurze túto pohľadávku neprihlásila a dňa

10.07.2024 začala konanie na uplatnenie svojho práva podaním návrhu na vydanie platobného
rozkazu. V predmetnej veci ide o samostatný regresný nárok, pri ktorom sa nepostupuje
podľa Občianskeho zákonníka. Neznamená to však, že nejde o škodu. Jedná sa o
to, že sa v tomto prípade postupuje podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. ako
lex specialis, ktorý práve upravuje túto špecifickú formu náhrady škody ako regresu. Náhrada škody

podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. v tomto prípade súvisí so škodou na zdraví a dávky
boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, aj keď poškodenie zdravia
spôsobil z nedbanlivosti. Obidve podmienky podľa ustanovenia § 166c nemusia byť splnené súčasne,
keďže je použitá spojka „alebo“. Súd oddlžil dlžníka A. B. tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené

z uspokojenia. Z poučenia uvedeného v tomto uznesení okrem iného vyplýva, že v zmysle § 166c
ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. sú oddlžením nedotknuté pohľadávky zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto
pohľadávky.Pohľadávkauplatňovanážalobkyňou vpredmetnomkonanímáprávnyzáklad
vzniku v tvrdenom a súdom konštatovanom zavinenom protiprávnom konaní žalovaného, a teda svojím

charakterom spadá do skupiny pohľadávok, ktoré je možné subsumovať pod nedotknuteľné pohľadávky
podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. Považovala za nepochybné, že v danom prípade
ide o uplatňovanie pohľadávky, ktorá vznikla zo zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú jeho úmyselným protiprávnym konaním, v dôsledku ktorého došlo ku škode spôsobenej
na zdraví. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.

13C/27/2019-119 zo dňa 17.12.2019 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/23/2021 zo dňa
12.10.2021, s ktorými sa plne stotožnila. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomne a uviedol, že regresný nárok Sociálnej
poisťovne nie je pohľadávkou z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Poukázal na
skutočnosť, že správnosť rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota, na

ktoré žalobkyňa poukazuje, nebola preskúmaná súdom vyššieho stupňa, pričom v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/59/2021 zo dňa 04.05.2021, na stanovisko
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2003 (judikát R26/2005) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/162/2019 zo dňa 27.11.2019, ktoré regresný nárok posúdili odlišne, a z ktorých žalovaný
citoval. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti zastával názor, že pohľadávka žalobkyne nie je

pohľadávkou podľa ust. § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá by sa mala považovať za
pohľadávku nedotknutú konkurzom. Žalobkyňa mala právo, aby si predmetnú pohľadávku uplatnila v
konkurznom konaní, čo nevyužila. Vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného sa všetky pohľadávky
(s výnimkou pohľadávok podľa ust. § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.) stali voči žalovanému ako
dlžníkovi nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávky uplatnenej žalobkyňou v tomto konaní. Súd prvej
inštancie teda postupoval správne, ak zahájené súdne konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu zastavil.

Prvoinštančné rozhodnutie vzhľadom na uvedené považoval žalovaný za vecne správne
a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na názoroch vyjadrených v podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu
podaného odvolania a z dôvodov v ňom uplatnených, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

6. Podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z. z.“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného
odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

7. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. oddlžením je nedotknutá pohľadávka
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane
príslušenstva takejto pohľadávky.

8. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok.

9. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3 301,94 eur,
a to titulom náhrady škody podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, vzniknutej vyplatením dávok sociálneho poistenia následkom zavineného protiprávneho
konania žalovaného. Po zistení, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 38OdK/97/2024 zo dňa 10.04.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.04.2024, vyhlásený

konkurz, súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie podľa § 167e ods.1 zákona č. 7/2005 Z.
z. zastavil. Konštatoval, že nárok žalobkyne nie je možné považovať za nedotknuteľnú pohľadávku v
zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko ide o nárok na náhradu škody uplatnený
žalobkyňou podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie o nárok na náhradu škody na zdraví (príp.
škodu spôsobenú úmyselne) upravenú Občianskym zákonníkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná pohľadávka žalobkyne môže byť uspokojená len v
konkurze alebo splátkovým kalendárom.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, nakoľko sa nestotožnila so záverom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku v zmysle

§ 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., a preto pohľadávka žalobkyne môže byť uspokojená
len v konkurze alebo splátkovým kalendárom.11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania dospel odvolací
súd k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú dôvodné.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/30/2013 - 332
zo dňa 16.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/31/2014-384 zo dňa 30.04.2015, bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona z nedbanlivosti,
keď spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej zomrel E. D. F.. V dôsledku úmrtia poškodeného –

p. F. vznikol jeho manželke D. F. v zmysle § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu vdovského
dôchodku. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 09.04.2024 vyplýva,
že p. D. F. bol v období od 01.01.2023 do 31.12.2023 vyplatený vdovský dôchodok vo výške 4 127,42
eur. Na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/97/2024 zo dňa
10.04.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.04.2024, vyhlásený konkurz.

13. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti zastavenia konania súdom prvej inštancie bolo
posúdenie, či vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného je pohľadávka, ktorej zaplatenia
sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní, nedotknuteľnou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. d)
zákona č. 7/2005 Z. z., alebo ide o nárok, ktorý mohol byť uspokojený iba v konkurze alebo splátkovým
kalendárom.

14. Za smerodajné pre posúdenie charakteru uplatnenej pohľadávky odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2003 Z. z.
(uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát
R 26/2005), v ktorom dospel k záveru, že nárok Sociálnej poisťovne, v tom čase podľa § 31 ods. 1

zákona č. 274/1994 Z. z., v súčasnosti podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je jej samostatným
regresným nárokom. Vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody
má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať
dávky aj v tých prípadoch, keď za vznik nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby; poskytnutím
dávok z dôchodkového zabezpečenia vzniká v takom prípade Sociálnej poisťovni

majetková ujma. Daný regresný nárok Sociálnej poisťovne nie je nárokom na náhradu škody v zmysle
Občianskeho zákonníka, ale ide o samostatný nárok na náhradu škody vyplývajúci priamo z
predmetného ustanovenia zákona, ktoré má z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok, povahu
špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade
škody. Najvyšší súd vyslovil názor, že i po zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004

bola zachovaná podstata záverov a úvah, ktoré boli uverejnené v judikáte R 26/2005. Konštatoval, že
nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je jej samostatným regresným
nárokom, ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ale
samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z predmetného ustanovenia. Škodou v zmysle §
238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. treba preto rozumieť ujmu, ktorá vznikla tým, že Sociálna poisťovňa

vyplatila dávku dôchodkového poistenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou akcentované ustanovenie §
166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. nemožno v predmetnej veci zohľadňovať, nakoľko, ako bolo
uvedené vyššie, nárok na náhradu škody uplatnený žalobkyňou podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ale samostatným
nárokomnapokrytiemajetkovejujmy,ktorávzniklaSociálnejpoisťovnitým,ževyplatiladávkuvdôsledku
zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Zároveň, ako vyplýva z rozhodnutí v trestnom konaní,
žalovaný nespôsobil škodu úmyselne.

16. Na základe uvedených skutočností záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa
nejedná o nedotknuteľnú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č.
7/2005 Z. z., a že táto pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze / splátkovým kalendárom, je
podľa odvolacieho súdu správny. V nadväznosti na uvedené skutočnosti tak podľa odvolacieho súdu súd
prvej inštancie dôvodne zastavil konanie z úradnej povinnosti podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

S názormi vyslovenými v rozhodnutiach súdov, ktoré prezentovala žalobkyňa, sa odvolací súd vzhľadom
na charakter pohľadávky definovaný najvyššou súdnou autoritou nestotožňuje. Označené rozhodnutia
Okresného súdu Rimavská Sobota a Krajského súdu v Trnave nepredstavujú ustálenú súdnu prax,
možno ich považovať za ojedinelé a navyše rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota neboloani predmetom prieskumu vyššej súdnej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 166c
ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že by pohľadávkou
zo zodpovednosti za škodu spôsobenou na zdraví mala byť aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok. Pohľadávka Sociálnej poisťovne je nielenže regresnou
pohľadávkou, ale vzhľadom na znenie ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je de facto
pohľadávkou na náhradu škody nie na zdraví, ale pohľadávkou na náhradu
škody v majetkovej sfére, keď v dôsledku vyplatenia dávok dôchodkového poistenia v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním žalovaného došlo k zmenšeniu objemu prostriedkov Sociálnej poisťovne.

Samotný verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne, ako aj prostriedkov, z ktorých dávky vypláca, nie
je v danom prípade rozhodujúci, a z hľadiska ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.
z. je dokonca irelevantný.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto mu
odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).