Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-14P/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201102
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5323201102.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca,
dieťa rodičov – matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, XXX XX E., právne zastúpená JUDr.
Lilianou Smieškovou Kazerooni, advokátkou so sídlom Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina a otec F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Janou Krkoškovou, DiS,
advokátkousosídlom02351Raková702,kancelária:Matičnénámestie1427,02201Čadca,ozvýšenie

výživného a o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- eur mesačne
s účinnosťou od 05.04.2023, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

II.Otecje povinný uhradiťnedoplatoknazvýšenomvýživnomzaobdobieod05.04.2023do30.06.2024
na mal. Lilien v sume 252,35 eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných
splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej

splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. Lilien, a to:
- počas školského roka každý neparný týždeň v sobotu od 09:30 hod. do 18:30 hod. a v nedeľu od 10:00
hod. do 15:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý nepárny týždeň v sobotu od 09:30 hod. do 18:30 hod. a v nedeľu od

10:00 hod. do 18:30 hod.

V. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, mal. dieťa otcovi odovzdať v mieste
bydliska maloletého dieťaťa a otec po uplynutí doby stretnutia je povinný maloleté dieťa matke vrátiť
späť na to isté miesto.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 9P/1/2015-48 zo dňa 14.05.2015, v časti

úpravy výšky výživného na maloletú a rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 11P/1/2018-27 zo dňa
19.03.2018, v časti úpravy styku otca s maloletou.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 05.04.2023 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal.
Lilien zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 310,- eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného prešlo takmer 8 rokov, maloletá začala
navštevovať základnú školu, čo samo o sebe zakladá dôvod na zvýšenie výživného. Okrem toho sa
maloletej zhoršil zdravotný stav, je nutné, aby maloletá navštevovala rehabilitácie, nosila špeciálne
ortézy a vložky do topánok a boli jej odporúčané aj kúpele. Od poslednej úpravy výživného tak nastala
zmena pomerov na strane maloletej ako aj matky či otca.

3. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Spolu so svojím vyjadrením podal návrh na zmenu úpravy
styku s maloletou.

4. Vo veci sa uskutočnili tri informačné stretnutia rodičov, kde matka by bola ochotná súhlasiť aj so
sumou výživného 250,- eur, otec navrhol sumu 150,- eur, neskôr na pojednávaní už navrhoval len sumu

130,- eur. Rovnako tak rodičia nedospeli ani k dohode ohľadom styku otca s maloletou.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, osobitne zisťovaním názoru
maloletej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania
a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

6. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

8. Podľa§24ods.4a5ZR,rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostímožnonahradiť

dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1 – 5 (ZR):
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.12. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

16. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Zvýšenie výživného

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu

výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Čadca, č. k. 9P/1/2015-48 zo dňa 14.05.2015, ktorým rozhodnutím súd schválil rodičovskú dohodu,
podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 120,- eur mesačne a bol upravený aj styk otca s maloletou.

18. V tom čase matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa
spolu v sume 223,- eur. Otec bol od r. 2011 nezamestnaný, nebol však evidovaný ako nezamestnaný
na úrade práce, bol dobrovoľný platca poistenia, výdavky mal asi 300,- eur mesačne, privyrábal si
brigádne v sumách od 200,- eur do 500,- eur. Mal prax ako obrábač kovov. Mal. Lilien bola v celodennej
starostlivosti matky, keďže mala necelý rok, bola zdravá.

19. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať zmenu v odôvodnených
nárokoch mal. dieťaťa, najmä v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako
je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo 9 rokov, maloletá je na základnej škole, takže už len

z tohto dôvodu ako aj plynutím času možno konštatovať zmenu pomerov na strane maloletej.

20. Mal. Lilien je v 3. ročníku základnej školy, za družinu sa platí 10 eur, školské potreby na začiatku
roka vyšli jednorazovo 100 eur, za stravu v škole sa platilo 40 eur. Teraz v januári 2024 sa platilo 20 eur,
ale február a marec 2024 už len po 5 eur, takto by to malo byť až do konca školského roka. Strava v

domácom prostredí vychádza 200 až 250 eur. Matka sa snaží, aby sa maloletá stravovala diétnejšie,
robí jej ryby, chudé mäso, dáva jej ovocie, aby dokázali udržať pod kontrolou jej váhu. Výdavok na
oblečenie predstavuje 50 až 70 eur mesačne, keďže maloletá rýchlo rastie, na zimu aj na leto vždy
potrebuje nové topánky. Tým, že je maloletá bacuľatejšia, buď musí ísť do drahšieho oblečenia alebo
dospelej konfekcie, kde je potom potrebné zasa skracovať oblečenie. Maloletá váži 53 kg pri výške cca

148cm.Zaortopedickúobuvtovychádza70eurzajednytopánky,tietomatkakupujevČadcivprotetike.
Hygienické potreby predstavujú sumu 10 eur mesačne. Maloletá navštevuje pingpong, kde chodí 4 krát
do týždňa, ide o školský krúžok, kde sa platí 15 eur za mesiac a na začiatku školského roka sa za 10
eur zakupovali loptičky. Maloletá tiež absolvovala plavecký kurz, kde 1 vyšiel 90 eur, absolvovala takto2 kurzy po 10 hodín. Za doučovanie z anglického jazyka to vychádza 10 eur na hodinu, t. j. mesačne 40
eur. Matka platí maloletej aj stavebné sporenie 20 eur a životné poistenie 60 eur/ štvrťročne. Maloletá
má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú ortézy, za ktoré sa doplácali 3 eurá. Tie prvé jej už nesedeli,

preto sa jej dali vyrábať druhé, tieto boli bez doplatkov. V súvislosti s týmto chodia na kontrolu do Žiliny
1 krát za pol roka. Matka s maloletou chodila na rehabilitácie, ktoré boli predpísané a ktoré absolvovali v
nemocnici. Tieto boli preplácané, ale už im ich nikto nepredpísal. Keďže rehabilitácie maloletej pomohli,
chodí na ne ďalej ako na súkromné rehabilitácie. Ide o výdavok 25 eur za jedno sedenie.

21. Ako vyššie sa súdu javili výdavky na oblečenie a obuv, kde matka uviedla sumu 50 až 70 eur
mesačne za oblečenie a 70 eur za jeden pár topánok. Pokiaľ sa týka oblečenia, matka môže siahnuť po
cenovo dostupných obchodoch, kde sa dá kúpiť najmä oblečenie lacnejšie. Za primeraný výdavok na
oblečenie by súd považoval sumu 20 až 25 eur mesačne. Pokiaľ sa týka ortopedickej obuvi, matka na
druhom pojednávaní uviedla, že 2 krát do roka jej môžu vystaviť poukaz a pokiaľ sú topánky na predpis,
doplácala teraz naposledy 25 eur. Súd vyhľadával aj na internete cenu ortopedických topánok, pričom

dajú sa kúpiť aj za 40 eur za pár. Súd by potom výdavok na obuv u maloletej považoval za dôvodný čo
do sumy 30 eur mesačne, keďže potrebuje aj vložky do ortopedických topánok, ktoré vychádzajú 5 eur.
Rovnako sa nadhodnotená javí aj položka strava v domácom prostredí, pretože pokiaľ matka varí, suma
musí byť nižšia. Za primeranú sumu súd považuje 120 až 130 eur mesačne. súkromné rehabilitácie,
ktoré neboli predpísané, sú tiež nemôže považovať za nevyhnutný výdavok, aj keď majú skvalitniť život

maloletej.

22. Matka pracuje ako SZČO – pedikérka, uviedla príjem 1.000 eur mesačne v hrubom. Výdavky
súvisiace so živnosťou predstavujú odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 280 eur
mesačne, a v roku 2024 sú odvody 290 eur mesačne. Výdavok za nájom priestorov uviedla 360 eur

mesačne. Matka poberala aj dotáciu na invalidné zamestnankyne, z ktorej dotácie vo výške 1.000 eur
mesačne mala uhrádzať odvody a platy týchto zamestnankýň. V prípade, ak niektorá zo zamestnankýň
bola práceneschopná dotácia bola vo výške 0 eur. dotáciu poberala do konca novembra 2023. Jej príjem
závisí aj od ročného obdobia, keďže balete má lepšie tržby, v zime je to slabšie, tých tisíc eur je priemer.
Priznala že nie vždy vystavuje doklad o úhrade, ako zákazníčka nevyžaduje.

23. Medzi jej výdavky patrí príspevok na bývanie v sume 50 eur, vodné a stočné 80 eur na pol roka,
TV + internet + paušál je 80 eur. Má splátky dvoch úverov, jedna splátka je 116,02 eurá (prerábku
bývania a auto) a druhá splátka je 44 eur, to bolo za zariadenie domácnosti (nová chladnička sedačka).
Za pohonné hmoty ide o výdavok okolo 200 eur mesačne, keďže 4 krát do týždňa vozieva maloletú

na pingpongovej tréningy, majú tiež ligu, kedy ona maloletú zoberie z domu, zavezie ju na tréning a
zasa potom idú domov. Ligu máva aj mimo mesta, kde chodí na súťaže, bola napr. vo Zvolene alebo
Majcichovej. S autom súvisia výdavky aj na opravy, naposledy menila ložiská a brzdy, za čo platila 300
eur. Jej zdravotný stav je dobrý, užíva len vitamíny D, B a C, čo môže predstavovať tých 10 až 15 eur
mesačne.

24. Súd neuveril tvrdeniam matky o príjme cca 1.000 eur mesačne v hrubom, pretože po odrátaní
povinných odvodov a úhrady nájomného za priestory jej prevádzky, by matke zostala suma 350 eur,
čo nepredstavuje ani minimálnu mzdu. Matka síce uvádzala, že jej finančne pomáhajú rodina, sestra aj
priateľ, ale vzhľadom na výdavky, ktoré uvádzala na pojednávaní, súd nepredpokladá, že ju dotujú až v

takom rozsahu. Ak má matka naozaj zo živnosti taký nízky príjem, mala by zvážiť zmenu zamestnania.
Súd má za to, že príjem matky je minimálne 700 eur mesačne v čistom.

25. Zmena pomerov nastala teda aj na strane matky, ktorá má vyšší príjem a vzhľadom na vek maloletej
nie je jej osobná starostlivosť taká intenzívna ako v čase pôvodného rozhodovania.

26. Otec je aktuálne na materskej dovolenke, dohodli sa tak spolu s manželkou, ktorá si chce otvoriť
živnosť, chcela by mať svoj e-shop. Výška materskej dávky predstavuje sumu 490,86 eur v mesiaci,
ktorý má 30 dní a sumu 524,71 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní. Pred nástupom na materskú dovolenku
otec pracoval v spoločnosti TP – KRAN servis, s. r. o. ako mechanik. uviedol, že príjem mal v priemere

okolo 700 eur mesačne. Na ruku nedostáva žiadne odmeny, iba vianočné odmeny dostali 300 eur.
Zároveň otec pracuje v spoločnosti H – P Trade, s. r. o., ide o zimnú údržbu, kde odhŕňali sneh. Bola
to práca na dohodu, odpracované hodiny boli rôzne, už závislosti od toho, ako sa odhŕňalo. Príjem z
tohto zamestnania vychádzal v priemere 77,23 eur za obdobie november 2023 až marec 2024 (ak tosúd spriemeruje na 12 mesiacov, ide o sumu 32 eur na mesiac). Hoci pracuje ako automechanik, nemá
výučný list, keďže je vyučený zámočník, obrábač kovov.

27. Otec tiež sprostredkuje prostredníctvom inzerátov predaje áut pre známych a pre osoby z rodiny,
uviedol, že takto si vie privyrobiť 1.000 eur ročne, ak sa dobre predáva, aktuálne sa nepredáva. Rovnako
tak sprostredkuje služby ako ťažba dreva, zvoz dreva a pod., čo robí pre známych, ktorí robia v lese
a lesníctvo, má za to províziu 500 eur ročne.

28. Medzi mesačné výdavky otca patria - za nájom vrátane energií 380 eur, TV + internet + paušál 100
eur, splátka za auto 139 eur, pohonné hmoty 150 eur, PZP na auto 140 eur a na vozík 30 eur ročne,
strava 250 eur, oblečenie a obuv 70 eur, hygienické potreby 15 eur, posilňovňa 40 eur (má vyšší tlak a
bolo mu poradené, aby sa inak stravoval a aby sa hýbal), za vitamíny D a C ide o sumu 15 eur mesačne.
Životnú poistku platil 50 eur, od marca 2024 je to 70 eur mesačne. Výživné na maloletú platí 120 eur.
Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý maloletý s ním žije v

spoločnej domácnosti.

29. Pokiaľ bolo aj na pojednávaní poukazované na o to, že sa otec vozí na aute značky BMW a má
aj 2 motorky, otec uviedol zostatkovú hodnotu auta, ktorého rok výroby je 2010, v sume 8.000 eur, čo
nemožno hodnotiť ako nejaký nadštandardný luxus. Rovnako tak má aj matka osobné motorové vozidlo

a samozrejme u oboch s tým súvisia výdavky na a poistky ako aj pohonné hmoty. Otec svoju motorku
predal, peniaze postupne minul, druhá motorka je jeho manželky, kupovala si ju pred svadbou.

30. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musísúdpostupovaťveľmiprísneazhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,ktorésavkonanípreukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda

príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

31. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný

svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),

vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor
oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku
jehozavinenéhokonanianapr.skončeniepracovnéhopomeruvdôsledkupozitívnehovýsledkudychovej
skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.

32. V danom prípade u otca ide o mladého, zdravého muža v produktívnom veku, ktorý má prax jednak
ako automechanik (hoci to nemá vyštudované) a má prax aj ako zámočník, obrábač kovov, v ktorej
oblasti je aj vyučený. Pri dvoch maloletých deťom je príjem otca zo zamestnania nízky, len na úrovni600-700,- eur mesačne. Keďže býva zvykom na pozíciách ako automechanik, že časť príjmu nejde
oficiálne, ale na ruku, súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho príjem je len v takejto výške.

33. Pracovná pozícia zámočník, sústružník, kovovýroba, v ktorej oblasti je otec aj vylúčený, ponúka
možnosť zamestnať sa s nástupnou mzdou 8 eur/hod., podľa zručnosti následne 9 až 10 eur/hod (č.
l. 128). Ak by súd vychádzal zo sumy 9 eur/hod. v hrubom, pri odpracovaní 160 hodín mesačne ide o
sumu 1.440 eur v hrubom.

34. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške cca 900 -1.000 eur mesačne v čistom, vychádzajúc zo
skutočnosti, že z pracovného pomeru mal príjem 700 eur mesačne, z dohody o pracovnej činnosti to
vychádzalo na 32 eur mesačne, vianočné odmeny predstavuje 25 eur mesačne, za inzeráty za predaj
áut by to bolo 83 eur mesačne a za sprostredkovanie lesníckych služieb 25 eur mesačne, t. j. 882
eur mesačne. Ak by otec vynaložil vyššiu aktivitu vzhľadom na skutočnosť, že má 2 mal. deti, ktoré
sú výživou na neho odkázané, vedel by zarobiť aj 900 až 1.000 eur mesačne, čo by v čistom zhruba

predstavovalo plat zámočníka. Aj keď je otec aktuálne na materskej dovolenke, z časového hľadiska si
vie privyrobiť, keďže aj jeho manželka je doma a zabezpečujú starostlivosť o maloletého H. spoločne.
Pokiaľ manželka nemá žiaden príjem a ich príjmom by bola len materská dávka, po odrátaní výdavkov
za podnájom, by im zostala suma 144 eur. Rovnako ako u matky, ani otcovi súd neuveril, že mu až v
takom finančnom rozsahu pomáhajú jeho rodinní príslušníci.

35. Priurčenípresnejsumyzvýšenévýživnéhosúdvychádzalztaktostanovenéhopotenciálnehopríjmu
otca, pričom tento je vyšší ako v minulosti, preto je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného, aj keď nie
v takom rozsahu, ako žiadala matka. Podľa názoru súdu je v možnostiach otca poskytovať vyživovaciu
povinnosť v sume 150 eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným nárokom mal. dieťaťa. Súd

tiež prihliadol k tomu, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. H. a zároveň došlo aj k rozšíreniu
styku otca s maloletou, kde otec dokáže pri trávení voľného času s maloletou minúť za mesiac sumu
cca 30 eur a viac (či už ide o náklady na pohonné hmoty, ceny vstupeniek do kina či zoo, zabezpečenie
stravy a pod.).

36. Za zročné obdobie od podania návrhu, t. j. od 05.04.2023 do 30.06.2024 otcovi vznikol nedoplatok
na zvýšenom výživnom v sume 252,35 eur na mal. Lilien, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným
výživným120eurazvýšenýmvýživným150eur,atozauplynuléobdobie14mesiacov(14mesiacovx30
eur = 420 eur) a alikvotná čiastka za mesiac 04/2023 v sume 26 eur. Súd odrátal otcom uhradenú sumu
193,65 eur (z toho suma 163,65 eur uhradená za školské pomôcky a 3 x 10 eur, keď platil dobrovoľne

výživné v sume 130 eur). Tento nedoplatok bude otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30-
eur za podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozsudku.

37. Keďže návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol.

Zmena úpravy styku

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o úprave styku otca s mal. dieťaťom bolo

naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 11P/1/2018-27 zo dňa 19.03.2018,
ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5CoP/34/2018-41 zo dňa
26.06.2018. Predmetným rozhodnutím súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu
od 09.00 hod. do 12.30 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15.30 hod. do 18.30 hod. Prvé 3 mesiace
sa mal styk realizovať v prítomnosti matky, následne už bez jej prítomnosti. V tom čase bola maloletá

naviazanánamatku,keďževyrastalalenvjejprítomnosti,nestretávalasasinýmiľuďminapr.vmaterskej
škole. Nebolo v záujme mal. dieťaťa, aby bola adaptovaná len v prostredí matky, ale nadviazala kontakt
aj s rodinou otca. Rodičia sa preto dohodli na takejto úprave styku otca s maloletou.

39. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať, že je potrebné nanovo upraviť

styk otca s maloletou, keďže od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov, maloletá je
staršia, inak vníma veci. Zároveň úprava styku, kedy matka nemá ani jeden celý voľný víkend pre seba
a dieťa, nie je dlhodobo udržateľná, nakoľko inak sa dá tráviť čas so 4-ročným dieťaťom a inak s takmer
10-ročnou slečnou.40. Nakoľko doteraz maloletá trávila s otcom len pár hodín, pričom otec žiadal upraviť styk s maloletou
každý párny týždeň od piatku do nedele, t. j. aj s prespávaním, súd pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej

na pojednávaní konanom dňa 04.06.2024, a to za prítomnosti kolíznej opatrovníčka a psychologičky,
bez prítomnosti rodičov a právnych zástupcov. Maloletá je stále veľmi naviazaná na matku. Ešte zatiaľ
bez matky ani poriadne nespala mimo domu. Boli asi len dve situácie, ktoré maloletá opísala, kedy spala
bez prítomnosti matky. Pokiaľ sa týkalo nejakých pozitívnych a negatívnych vlastností rodičov, na matku
uviedla, že sa jej páči, že sa o ňu stará, negatívne neuviedla nič. Na otcovi síce uviedla, že sa jej nepáči

nič, ale nejaké negatívne vlastnosti alebo situácie s otcom neuvádzala. Uviedla len to, že otec s ňou
nechce chodiť do kostola, kde na jednej strane toto sa jej nepáči, ale na druhej strane nechce, aby s ňou
do toho kostola išiel. Maloletá v podstate prejavila prianie, žeby sa s otcom nechcela stretávať vôbec,
avšak súd je toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa ten vzťah prehlboval a utužoval,
bude to zrejme však chcieť viac času.

41. Súd dospel k záveru, že u otca nemožno badať nejaké patologické prejavy správania sa k maloletej,
ktoré by ho diskvalifikovali z realizácie styku s maloletou. Následne po zistení denného režimu maloletej
za súčinnosti rodičov súd zvážil, že najlepšie pre maloletú bude upraviť styk zatiaľ bez prespávania, a to
každý nepárny týždeň v sobotu od 09.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu už v závislosti od toho, či bude
školský rok alebo letné prázdniny sa bude styk realizovať od 10.00 hod. do 15.00 hod., resp. do 18.30

hod. Keďže maloletá chodí do kostola a otec nie (aj keď prejavil ochotu ísť tam s ňou), súd upravil styk
v nedeľu tak, aby maloletá mohla ísť ráno s matkou na omšu a následne sa bude realizovať styk s otcom.
Dlhší časový úsek v priebehu soboty a nedele otcovi umožní vymyslieť pre maloletú atraktívny program,
čo doterajší rozsah styku neumožňoval. Počas školského roka sa styk bude v nedeľu realizovať do 15.00
hod., aby mala matka ešte čas pripraviť sa s maloletou do školy.

42. Súd nanovo upravil styk otca s maloletou, nakoľko je to v záujme maloletej. Rozsah styku, ako
vyplýva z tohto rozhodnutia, považuje na jednej strane za dostatočný, aby mal aj otec možnosť tráviť
s maloletou čas, na druhej strane nespôsobí to u maloletej žiadne ohrozenie, či už zdravia alebo plnenia
školských povinností. Matka bude mať možnosť tráviť s maloletou aj svoj víkend. Rodičia s takýmto

rozsahom styku súhlasili. Ide o základný rámec úpravy styku, rodičia sa môžu dohodnúť aj na širšom
rozsahu, tak aby bola spokojná predovšetkým mal. Lilien.

43. Matke súd uložil povinnosť pripraviť mal. dieťa na styk s otcom. Pripraviť dieťa na styk s otcom
neznemená len, že dieťa má byť vždy náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci, ale zároveň,

že matka, ktorá zodpovedá za výchovu dieťaťa, je povinná v záujme dieťaťa vplývať naň pozitívne a viesť
ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Otec je zasa povinný dodržiavať časy vrátenia maloletej späť do
starostlivosti matky.

44. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatných rozsudkov v časti

výšky výživného a úpravy styku otca s mal. Lilien, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

45. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon

rozhodnutia.